Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoPv-3-2017.pdf
PDF · 125.4 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoPv/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu The Smiley Company Sprl., Rue des Trois Arbres 16, Bruxelles 1180, Belgicko, zastúpeného Advokátskou patentovou a známkovou kanceláriou BRICHTA & PARTNERS, Grősslingova 6-8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému LPP Slovakia, s.r.o., Janka Kráľa 9, Banská Bystrica, IČO: 36 787 507, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mgr. Juraj Seitz, Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 42 183 511, o určenie, že tovar zaistený Colným úradom Banská Bystrica dňa 28.5.2015 rozhodnutím sp.zn. 1095185/220790/2015 porušuje práva žalobcu z duševného vlastníctva (je falzifikátom), o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/8/2015-101 zo dňa 9. septembra 2016 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/8/2015-101 zo dňa 9. septembra 2016 potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 10CbPv/8/2015-101 zo dňa 9.septembra 2016 určil, že tovar 7 kusov krátkych dámskych džínsových nohavíc zaistený žalovanému rozhodnutím Colného úradu Banská Bystrica, č. 1095185/1/220790/2015 zo dňa 28.mája 2015 je falzifikátom a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Okresný súd uviedol, že žalobca ako obchodná spoločnosť vlastniaca medzinárodné obrazové ochranné známky platné na území Slovenskej republiky zapísané vo WIPO č. XXXXXX, č.XXXXXXXXX, č.XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX pre textilné materiály a odevy, žiadal určiť, že tovar 7ks krátkych dámskych džínsových nohavíc zaistených dňa 28.mája 2015 rozhodnutím Colného úradu Banská Bystrica V. v predajni žalovaného je falzifikátom z dôvodu zrejmej zameniteľnosti jeho ochranných známok s nášivkami vo forme A. P. použitej bez jeho súhlasu. Ochranné známky sú zaregistrované ako V., preto sú chránené v akomkoľvek farebnom prevedení. Žalobca uviedol, že P. je na nášivke vyobrazená tak, ako na jeho ochranných známkach, t.j. zjednodušene bez prvkov typických pre P. ( L., M., A., E. a pod.). Argumentoval, že pri posúdení zameniteľnosti z hľadiska celkového dojmu, bez skúmania detailov, je podstatné hľadisko priemerného spotrebiteľa, ktorý si nášivku spojí s jeho ochrannou známkou. Nohavice sú okrem nášivky zameniteľnej s jeho ochrannou známkou označené aj inými ochrannými známkami, čo však podľa žalobcu nemá žiaden význam. Odmietol tvrdenie, že nášivka je len dekoratívnym prvkom, pretože nášivka je príliš veľká a spotrebitelia si môžu vytvoriť spojenie medzi ňou a ochrannou známkou žalobcu. Nášivka od jeho ochranných známok sa odlišuje v minimálnej miere, menej ako 10 %.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a tvrdil, že nášivka „Q.P. P.“ je grafickým dizajnom používaným na nohaviciach ako dekoratívny prvok popri iných vyobrazeniach a symboloch. Od ochranných známok žalobcu sa odlišuje proporciami tvaru, farbou, kruhovými M., viac zaokrúhleným tvarom Z. a G. L. T.. Nášivka sa odlišuje od ochranných známok žalobcu v rozsahu viac ako 30 % a argumentoval, že zaistený tovar je označený štítkami so zapísanými obrazovými ochrannými známkami „Q.“ a „Q. Q.“, a ako výrobca je na ňom zreteľne identifikovaný podnik so vzťahom k žalovanému, pričom tovar bol zaistený v predajni označenej zapísanou ochrannou známkou „Q. P.“. Podľa názoru žalovaného nášivka nie je zameniteľná s ochrannými známkami žalobcu, ktoré majú nízku rozlišovaciu spôsobilosť, z dôvodu, že na európskom trhu existuje viac podobných ochranných známok, mnohé z nich s dodatočným dištinktívnym prvkom, najmä slovným označením.
4. Okresný súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca je vlastníkom medzinárodných obrazových známok platných na území Slovenskej republiky zapísaných vo WIPO č.XXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, okrem iného pre textilné materiály a odevy. Je vlastníkom ochranných známok s vyobrazením „E. P.“ v akomkoľvek grafickom zobrazení. Z oznámenia Colného úradu Banská Bystrica zo dňa 28.mája 2015 zistil, že dňa 27.mája 2015 bolo pri kontrole v predajni žalovaného v obchodnom centre EUROPA SC vo Zvolene zaistených 7 ks dámskych džínsových nohavíc obsahujúcich ochranný prvok značky D., pre podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva na trhu. Patentová zástupkyňa žalobcu poskytla dňa 7.júla 2015 odborné vyjadrenie, podľa ktorého zaistený tovar vykazuje odlišnosti od originálnych výrobkov majiteľa ochrannej známky použitým materiálom nižšej kvality, absenciou originálnych visačiek a originálneho balenia.
5. Okresný súd pri rozhodovaní aplikoval článok 2 ods. 5 Nariadenia č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady ( ES) č. 1383/2003 a § 8 ods. 1, 2 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach.
6. Podľa okresného súdu kľúčovým pre rozhodnutie v tejto veci bolo posúdenie zameniteľnosti nášivky vo forme A. P. na žalovanému zaistených krátkych dámskych džínsových nohaviciach a obrazových ochranných známok žalobcu vo forme A. P.. Podľa názoru okresného súdu skutočnosť, že tovar bol zaistený v značkovom obchode žalovaného, to že na ňom sú aj iné dekoratívne prvky, a že je označený etiketou výrobcu a inými ochrannými známkami nevylučuje, že sa žalovaný používaním konkrétnej nášivky dopúšťa porušovania práv žalobcu zo zapísaných obrazových známok. Možnosť porušovania práv žalobcu nevylučuje ani zápis ďalších ochranných známok Spoločenstva obsahujúcich prvok A. P..
7. V súvislosti s hodnotením zameniteľnosti nášivky a obrazovej ochrannej známky podľa okresného súdu zásadný význam má vizuálne hľadisko s prihliadnutím na charakter cieľovej skupiny spotrebiteľskej verejnosti, ktorá v tomto prípade nemusí mať zvláštne odborné povedomie, ako v prípade niektorých iných špecifických, napr. technických výrobkoch. Pri celkovom vizuálnom porovnávaní nášivky a obrazových ochranných známok konštatoval, že v oboch prípadoch je základom zobrazenia A. P. vo forme T.. Obrazové ochranné známky žalobcu sú registrované ako V., sú chránené v akomkoľvek farebnom prevedení. Z hľadiska priemerného spotrebiteľa je nepostrehnuteľný fakt, že na troch ochranných známkach sú M. M. a sú M. i na nášivke žalovaného, ide o minimálny rozdiel. Dôležité je to, že ani v jednom prípade M. nemajú M., K., T., O. a podobne. P. Z. je takmer totožný, rozdiel je iba v tom, že na ochranných známkach sú G. zakončené T., a na nášivke nie. Ide o nedostatočný rozlišovací prvok. V oboch prípadoch chýba podrobné zobrazenie G., X. a podobne. Za nepatrný detail okresný súd považoval E. I. na nášivke, ktorý nie je rovnaký ako na ochrannej známke č. XXXXXXX, za významnejšie považoval to, že v oboch prípadok I. je E., A. P. na nášivke je zjednodušená tak, ako na ochranných známkach, bez prvkov pre P. typických ( L., M., A., E. a pod.). Celkové grafické zobrazenie A. P. na nášivke krátkych dámskych džínsových nohavíc zaistených žalovanému je z hľadiska priemerného a i priemerne obozretného spotrebiteľa zameniteľné so zapísanými obrazovými ochrannými známkami žalobcu, preto žalobe vyhovel a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania podľa § 255 CSP s tým, že o výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď nedostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil rozsudok, čo zakladá žalovanému odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP. Pretože rozsudok je nedostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnený, má konanie inú vadu, čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Argumentoval tým, že pre účely posúdenia pravdepodobnosti zameniteľnosti sporných označení žalovaného s ochrannými známkami žalobcu je nevyhnutné ustáliť, koho možno za priemerného spotrebiteľa považovať. Namietal, že s touto otázkou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a to napriek tomu, že poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 23Cdo/2044/2013 zo dňa 20.2.2014, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky priemerného spotrebiteľa definoval ako zákazníka, ktorý má dostatok informácii, je v rozumnej miere pozorný a opatrný, a to s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory a možno od neho očakávať, že prihliadne k podstatným rozdielom medzi značkami, označením výrobkov a podobne. Pri posudzovaní zameniteľnosti nepostačuje odvolávať sa len na zhodné prvky označení, ale je nutné vychádzať z celkového dojmu, ktorým posudzované označenie, predovšetkým vizuálne, pôsobí na priemerného zákazníka a ďalej je potrebné prihliadať ku všetkým relevantným okolnostiam. Za kritérium priemerného spotrebiteľa možno považovať spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov a to v zmysle článku 18 Preambule Smernice európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.mája 2005, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 84/450/EHS, Smernica európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a Nariadenie európskeho parlamentu a Rady ( ES) č. 2006/2004 ( Smernica o nekalých obchodných praktikách ). Nakoľko súd prvej inštancie rozsudok dostatočne jasne a zrozumiteľne neodôvodnil, porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Podľa judikatúry Ústavného súdu je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
9. K pravdepodobnosti zámeny priemerného spotrebiteľa uviedol, že podľa článku 2 ods. 5 Nariadenia č. 608/2013 falšovaný tovar je tovar, ktorý je predmetom konania porušujúceho ochrannú známku v členskom štáte, v ktorom sa nachádza a ktorý je bez povolenia označený ochrannou známkou, ktorá je zhodná s ochrannou známkou riadne zapísanou v súvislosti s rovnakých druhom tovaru, alebo ktorú nie je možné v jej podstatných aspektoch odlíšiť od takejto ochrannej známky. Nariadenie vyžaduje zhodnosť, resp. vysoký stupeň podobnosti ochrannej známky s napadnutým označením. Pre prijatie záveru, či ide o falšovaný tovar nepostačuje „jednoduchá“ podobnosť, na ktorú ju odkazuje Nariadenie č. 307/2009 ES o ochrannej známke spoločenstva, resp. zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach. Základným kritérium pri posudzovaní podobnosti označení je hľadisko priemerného spotrebiteľa. Ide o posúdenie, či môže dochádzať v danom okruhu spotrebiteľov k zámene tovarov, resp. k zámene samotného výrobcu, a teda či spotrebiteľ môže byť uvedený do omylu pri stretnutí s posudzovanými tovarmi na trhu.
10. Zdôraznil, že tovar žalovaného je riadne označený štítkom s registrovanou obrazovou ochrannou známkou „ Q.“ a ochrannou známkou „Q. Q.“. Výrobca tovaru je zreteľne identifikovaný podnik, ktorý je ovládajúcou osobou vo vzťahu k žalovanému. Tovar žalovaného sa pri zaistení nachádzal v značkovej predajni žalovaného s označením „Q. P.“ - rovnako registrovaná ochranná známka. Označenie, o ktorom žalobca tvrdí, že žalovaný porušuje jeho právo duševného vlastníctva sa na tovare nachádzalo ako dekoratívny prvok, popri ďalších symboloch a vyobrazeniach. Je toho názoru, že v prejednávanej veci nedošlo na strane spotrebiteľskej verejnosti k pravdepodobnosti zámeny tovarov žalovaného s tovarmi žalobcu, resp. označenie tovarov žalovaného nie je zhodné s ochrannými známkami žalobcu, resp. označenie tovaru žalovaného je možné v podstatných aspektoch odlíšiť od ochranných známok žalobcu.
11. K rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky žalobcu uviedol, že z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti zámeny je relevantná len taká podoba označenia ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, resp. zápisu v príslušnom registri. Ochranné známky žalobcu sú V., bez textu a bez dominantného prvku, ktoré jednoduchým spôsobom zobrazujú „ E. P.“. Ochranná známka žalobcu má nízku rozlišovaciu spôsobilosť, čo dokazuje skutočnosť, že na jednotnom trhu Európskej únie existuje viacero „ podobných“ ochranných známok Spoločenstva, mnohé z nich však obsahujú dodatočný dištinktívny prvok, najmä slovné označenie napr. ochranná známka Y. J., ochranná známka Y. Q., ochranná známka Y. V., ochranná známka Y., ochranná známka D., ochranná známka D., ochranná známka N., ochranná známka C. D., ochranná známka D., ochranná známka D., ktoré sú uvedené v prílohách priložených k odvolaniu. Rovnako v celosvetovom meradle možno nájsť „podobné“ zobrazenia
najmä rôzne obmeny D. používané v mobilnej a elektronickej komunikácii. Pretože ochranná známka žalobcu má nižšiu rozlišovaciu spôsobilosť, pravdepodobnosť zámeny na strane relevantnej verejnosti s tovarmi žalovaného je vo všeobecnosti nižšia. Naopak ochranné známky s vysokou rozlišovacou spôsobilosťou, buď sami o sebe, alebo z dôvodov ich vžitosti na trhu, majú širšiu ochranu ako ochranné známky s menšou rozlišovacou spôsobilosťou ( C-342/97 Lloyd Schuhfabrik Meyer ).
12. V závere odvolania žalovaný uviedol, že žalobca sa nedomáha ochrany alebo iných nárokov podľa zákona o ochranných známkach, preto je uplatnený nárok žalobcu potrebné posúdiť v súlade s nariadením, podľa ktorého pre označenie tovaru za falzifikát sa vyžaduje nemožnosť odlíšenia označenia tovaru žalovaného od ochranných známok žalobcu v podstatných aspektoch. Nestačí, že grafické znázornenie použité žalovaným je zameniteľné so zapísanou ochrannou známkou žalobcu. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil, keď sporné označenie tovarov žalovaného grafickým zobrazením A. P. vyhodnotil ako zameniteľné so zapísanými obrazovými ochrannými známkami žalobcu, čím nesprávne aplikoval právnu normu na zistený skutkový stav, pri rozhodovaní o určení tovaru žalovaného za falzifikát. Nepoužil správnu právnu normu, t.j. nariadenie, ale vychádzal zo zákona o ochranných známkach, ktorý pojem falzifikát neupravuje. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 2.1.2017. V súvislosti s definíciou pojmu priemerný spotrebiteľ zo známkovo-právneho hľadiska pre účely vyhodnotenia zameniteľnosti ochranných známok poukázal na niekoľko rozhodnutí Súdneho dvora Európskej Únie, ktoré definujú základné znaky a črty priemerného spotrebiteľa ( napr. rozsudok ESD C-210/96 Grut Springenheideand Tusky, bod 31, rozsudok ESD C-342/97, Lloyd Schuhfabrik Meyer & Co. Gmbh c/a Klijsen Handel BV, bod 26, rozsudok ESD C-251/95 Sabel BV c/a Puma AG Rudolf Dassler Sport, a rozsudok ESD T-534/10, Organismos Kypriakis Galaktrokomikis Viomichanias Cúa ÚHVT, bod 21 ). Preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie v rozsudku sa nedostatočným, resp. žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou priemerného spotrebiteľa. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce pre rozhodnutie posúdenie zameniteľnosti sporných označení žalovaného na tovare s ochrannými známkami žalobcu z hľadiska priemerného spotrebiteľa. Tovar žalovaného je možné považovať za falšovaný tovar, ktorého definícia je uvedená v článku 2 ods. 5 písm. a) a v článku 2 ods. 7 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady ( EÚ ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady ( ES ) č. 1383/2002, a v zmysle ktorého podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie hľadisko priemerného a i priemerne obozretného spotrebiteľa správne aplikoval v rámci odôvodnenia rozsudku, pričom nemal povinnosť zodpovedať otázku, koho pre účely rozhodnutia vo veci samej považuje za priemerného spotrebiteľa.
14. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, koho v súlade s rozsudkom Najvyššie súdu Českej republiky 23Cdo/2044/2013 zo dňa 20.2.2014 možno považovať za priemerného spotrebiteľa, poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky SR č. II ÚS 273/2012-85, podľa ktorého súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu ( prvostupňového ale aj odvolacieho ), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, zodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia v zmysle § 46 ods. 1 Ústavy.
15. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa zámeny/zameniteľnosti tovarov žalovaného s tovarmi žalobcu, resp. označenia tovarov žalovaného s ochrannými známkami žalobu uviedol, že kľúčovým pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo posúdenie zameniteľnosti nášivky vo forme A. P. na žalovanému zaistených krátkych dámskych džínsových nohaviciach a obrazových ochranných známok žalobcu vo forme A. P.. Skutočnosť, že tovar zaistený v predajni „Q. P.“ bol označený aj štítkom s registrovanými ochrannými známkami žalovaného, nemá žiadnu relevanciu pre určenie toho, či tovar zaistený v tejto predajni nesúci okrem ochranných známok žalovaného aj označenie X. A. P., porušuje práva k ochranným známkam žalobcu.
16. Žalobca je presvedčený, že súd prvej inštancie správne poukázal a vyzdvihol spoločnú črtu nášivky žalovaného a ochranných známok žalobcu, ktorou je vyobrazenie zjednodušenej A. P. bez prvkov pre P. typických, ako sú L., M., A., E. a podobne. Tieto črty považoval za hlavné a smerodajné prvky, na základe ktorých dospel k právnemu záveru, že označenie X. A. P. použité na tovare žalovaného je zameniteľné s ochrannými známkami žalobcu. Jasne uviedol, ktoré znaky porovnávaním sporných označení majú minimálne rozdiely a sú z hľadiska priemerného spotrebiteľa nepostrehnuteľnými.
17. K rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky žalobcu, ku ktorej zaujal žalovaný stanovisko v podanom odvolaní žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovaného v tomto smere považuje za bezpredmetné a to z dôvodu, že s rozlišovacou spôsobilosťou sa v rámci registračného konania zaoberá príslušný registrový úrad a nie súd. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie správne právne posúdil predmetnú vec, okrem iného odôvodnil rozsudok aj ustanovením § 8 ods. 1, 2 zákona o ochranných známkach, v ktorom sú obsiahnuté výlučné práva majiteľa ochrannej známky používať v spojení s tovarmi alebo službami ochrannú známku, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. Žalovaný použil na svojich tovaroch označenie zameniteľné s ochrannými známkami žalobcu, a nemal od žalobcu súhlas na uvedené použitie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 100 %.
18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
19. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 27.5.2015 bola hliadkou SCÚ Lučenec vykonaná kontrola v predajni na adrese: EUROPA SC, Námestie SNP 9690/63, Zvolen, patriacej spoločnosti LPP Slovakia, s.r.o. so sídlom Janka Kráľa 9, Banská Bystrica, IČO: 36 787 507. Pri kontrole tovaru vzniklo podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva. podľa rozhodnutia a zaistení tovaru č. 1095185/1/220790/2015 zo dňa 28.5.2015, predmetom zaistenia boli dámske džínsové nohavice - krátke, v počte 7 kusov obsahujúce ochranný prvok značky D., pravdepodobne porušujúce ochranné práva duševného vlastníctva spoločnosti The Smiley Company SPRL. Pri zaistení tovaru bol uplatnený postup podľa § 7 ods. 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, § 10 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 486/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi. Z odborného vyjadrenia k zaistenému tovaru zo dňa 7.7.2015 vyplýva, že zaistený tovar vykazuje najmä odlišnosti od originálnych výrobkov majiteľa práv použitým materiálom nižšej kvality, absenciou originálnych visačiek a originálneho balenia. Majiteľ potvrdil, že zaistený tovar je opatrený označením zameniteľným s jeho ochrannými známkami bez jeho súhlasu.
20. V konaní bolo preukázané, že žalobca je majiteľom medzinárodných obrazových ochranných známok s vyobrazením E. P. zapísaných vo WOPO č. XXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX. Všetky ochranné známky sú zapísané okrem iných tried aj v triede 24 a 25 - textílie, textilné produkty, oblečenie, obuv a pokrývky hlavy, ktoré sú platné aj na území Slovenskej republiky.
21. Podľa článku 4 Nariadenia Rady ( ES ) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva, ochrannou známkou Spoločenstva môže byť akékoľvek označenie, ktoré možno znázorniť graficky, najmä slová vrátane osobných mien, vzory, písmená, číslovky, tvar výrobku, alebo jeho obalu za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku a tovaru a služieb iných podnikov.
22. Podľa článku 9 bod 1 Nariadenia Rady ( ES ) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva, bod 1 k ochrannej známke Spoločenstva vzniká majiteľovi výhradné právo. Majiteľ je oprávnený zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas používať v obchodnom styku:
a/ akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou Spoločenstva, pokiaľ ide o tovary, alebo služby, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka Spoločenstva zapísaná;
b/ akékoľvek označenie, kde vzhľadom na jeho zhodnosť alebo podobnosť ochrannou známkou Spoločenstva, zhodnosť alebo podobnosť s tovarmi alebo službami, ktoré sú chránené ochrannou známkou Spoločenstva a označením, existuje pravdepodobnosť zámeny verejnosťou; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa pravdepodobnosť asociácie označenia s ochrannou známkou;
c/ akékoľvek označenie, ktoré je zhodné alebo podobné ochrannej známke spoločenstva, pokiaľ ide o tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým tovarom alebo službám pre ktoré je zapísaná ochranná známka Spoločenstva, pokiaľ ide o ochrannú známku, ktorá má v rámci Spoločenstva dobré meno a pokiaľ by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neprávom ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti, alebo dobré meno ochrannej známky Spoločenstva.
23. Podľa článku 2 bod 5 a 7 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady ( EÚ ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení Nariadenia Rady ( ES ) č. 1381/2003 „ falšovaný tovar“ je:
tovar, ktorý je predmetom konania porušujúceho ochrannú známku v členskom štáte, v ktorom sa nachádza, a ktorý je bez povolenia označený ochrannou známkou, ktorá je zhodná s ochrannou známkou zapísanou v súvislosti s rovnakým druhom tovaru alebo ktorú nie je možné v jej podstatných aspektoch odlíšiť od takejto ochrannej známky;
„ tovar podozrivý z porušovania práva duševného vlastníctva „ je tovar v súvislosti s ktorým existuje dostatok náznakov, že v členskom štáte, v ktorom sa tento tovar nachádza, predstavuje prima facie.
24. Podľa článku 13 Nariadenia, ochranná známka Spoločenstva neoprávňuje majiteľa zakázať jej používanie pre tovary, ktoré boli uvedené na trh v Spoločenstve, pod takouto ochrannou známkou samotným majiteľom ochrannej známky alebo s jej súhlasom.
25. V prípade, že majiteľ ochrannej známky popiera existenciu takéhoto súhlasu, prenáša sa celé dôkazné bremeno na existenciu súhlasu majiteľa ochrannej známky na osobu, ktorá tovar umiestňovala na trh, ak zákonným spôsobom colné úrady zaistili tovar, keď bolo podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva v zmysle § 7 zákona č. 486/2013 Z.z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi ako sa to stalo v tomto prípade.
26. Vo veci samej ohľadne opodstatnenosti hmotnoprávneho nároku je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci ohľadne existencie „ falošného tovaru“ - falzifikátu aj tým, že sa predložilo odborné vyjadrenie predložené žalobcom, z ktorého vyplýva, že zaistený tovar je opatrený označením zameniteľným s ochrannými známkami žalobcu bez súhlasu žalobcu ako majiteľa práv duševného vlastníctva. Zaistený tovar spĺňa kritériá podľa článku 2 bod 5 a 7 .
27. Podľa článku 7 ods. 2 veta druhá Ústavy, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že záväznosť sekundárneho práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie je určená primárnym právom, tak, že podľa článku 249 tzv. Lisabonskej zmluvy, majú Nariadenia všeobecnú platnosť. Sú teda záväzné ako celok vo všetkých častiach a priamo použiteľné vo všetkých členských štátoch. V tomto konaní sa preto vychádza zo záväzného Nariadenia Rady ( ES ) č. 207/2009 z 26.2.2009 o ochrannej známke Spoločenstva. Je potrebné zdôrazniť, že zhodnú úpravu o porušovaní práv z ochrannej známky obsahuje aj zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach ( § 15 ods. 1 ). Zo zákona č. 486/2013 Z.z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi vyplýva, že zákon upravuje podmienky a postup nariadiť zničenie zaisteného tovaru, ktorým sa podľa právoplatného rozhodnutia súdu porušuje právo duševného vlastníctva. Tento zákon pritom používa odkaz na článok 2 bod 1 písm. a) až k) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ ) č. 608/2013 z 12.6.2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušením Nariadenia Rady ( ES ) č. 1383/2013.
28. V posudzovanom prípade zaistený tovar je bez povolenia označený ochrannou známkou , ktorá je zhodná s ochrannou známkou žalobcu riadne zapísanou v súvislosti s rovnakým druhom tovaru. Je jednoznačne preukázané, že žalovaný svojím konaním porušil práva majiteľa uvedených medzinárodných ochranných známok, keď bez súhlasu majiteľa ochrannej známky použil označenie zhodné alebo podobné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra.
29. Podľa § 8 ods. 2 písm.a), b), zákona o ochranných známkach, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. Rovnako nemôžu používať označenie ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, za pravdepodobnosť zámeny sa považujú aj pravdepodobnosti asociácie medzi ochrannou známkou a označením.
30. Uvedené ustanovenie majiteľovi ochrannej známky poskytuje ochranu ochrannej známky pre prípad použitia zhodného označenia, ale aj pre prípad použitia zameniteľného označenia. Preto bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie používať ani také označenie ktoré je s jeho ochrannou známkou zameniteľné. Podobnosť označenia má svoju hranicu v možnosti zámeny tovaru, či služieb v očiach priemerného spotrebiteľa pričom podobnosť, či zhoda musí nastať v silných, z hľadiska dojmu, určujúcich prvkoch. K porušeniu práva majiteľa ochrannej známky stačí potenciálna hrozba zámeny, preto nie je potrebné skúmať úmysel osoby alebo okolnosti, či vedela alebo mohla vedieť, že existujú výrobky chránené v prospech iného majiteľa ochrannej známky. K zameniteľnosti dochádza objektívne, nezávisle od úmyslu, či vedomia možnosti vyvolať zámenu.
31. Odvolací súd podobne ako súd prvej inštancie zvolil pri skúmaní označenia tovaru hľadisko priemerného spotrebiteľa a v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v prirodzenosti spotrebiteľov je že im utkvie v pamäti väčšinou iba určitá, výrazná, dominujúca časť takéhoto označenia. Touto časťou je nášivka vo forme A. P.. Odlišné sú iba minimálne rozdiely v proporciách P., Z., G. a M., čo pri pozornosti opatrnosti venovanej spotrebiteľmi môže viesť k zámene.
32. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď nedostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil rozsudok. Podľa jeho názoru okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho podaním zo dňa 26.1.2016 a v rozsudku žiadnym spôsobom neuviedol, koho pre účely rozhodnutia vo veci samej považoval za priemerného spotrebiteľa, pričom jeho hľadisko považoval za rozhodujúce pre rozhodnutie o posúdení zameniteľnosti sporných označení na tovare. Rozsudok považuje za nedostatočne, jasne zrozumiteľne odôvodnený, čím okresný súd porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces.
33. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčasti základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je toto právo zakotvené aj v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie je tou časťou súdneho rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť zákonov a spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov.
34. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov.
35. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 220 ods. 2 O.s.p. takým spôsobom, aby ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržané. Uviedol, čoho sa žalobca v konaní domáha, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil. Uviedol, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a jasne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil. Hodnotil zameniteľnosť nášivky A. P. na zaistenom tovare žalovaného z hľadiska obrazovej ochrannej známky pri vizuálnom porovnaní nášivky s obrazovými ochrannými známkami žalobcu aj s prihliadnutím na
charakter cieľovej skupiny spotrebiteľskej verejnosti keď zhodnotil, že celkové grafické zobrazenie A. P. na nášivkách zaisteného tovaru je z hľadiska priemerného a priemerne obozretného spotrebiteľa zameniteľné so zapísanými obrazovými ochrannými známkami žalobcu. Súd jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
36. Pokiaľ sa okresný súd nevysporiadal s otázkou priemerného spotrebiteľa podľa predstáv žalovaného, neznemožnil žalovanému realizáciu jemu patriacich procesných práv v takej intenzite, ktorá by odôvodnila záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
37. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok okresného súdu je vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
38. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní voči žalovanému úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
39. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).