Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/181/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcov: 1/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Róbert Slamka, advokát so sídlom v V. C., P. XXXX/XX, proti žalovanému: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, právne zastúpený: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 7C/122/2014-198 zo dňa 26. októbra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného k pozemku, ktorý je evidovaný ako C-KN parcela č. 630/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie A. (výrok I.). Zároveň vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sa stávajú výlučnými vlastníkmi v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov pozemku C-KN parcela č. 630/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2 a žalovaný pozemku C-KN parcela č. 630/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, ktoré C-KN parcely sú novovytvorené geometrickým plánom geodeta Ing. B. P. č. 41962249 - 164/2014 zo dňa 28.08.2014 s tým, že tento geometrický plán sa stáva súčasťou rozsudku (výrok II.). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v plnej výške (výrok III.).

2. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca a žalovaní 1/ a 2/ sú evidovaní ako spoluvlastníci sporného pozemku C-KN parcela č. 630/3. Žalobcovia 1/ a 2/ ako spoluvlastníci v podiele 1155/1260-ín a žalovaný v podiele 105/1260-ín. Vychádzal z toho, že žalobcovia nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, preto aj keď žalovaný nesúhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a poukazoval na dôvody hodné osobitného zreteľa, na tieto neprihliadal. Vychádzajúc z geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť napadnutého rozsudku konštatoval, že sporný pozemok je reálne deliteľný. Novovytvorená C-KN parcela č. 630/12 má síce výmeru „iba“ 14 m2 , môže však ďalej žalovanému slúžiť ako prístupová cesta, pretože ju možno zlúčiť s pozemkom, na ktorom má žalovaný postavený svoj rodinný dom. Cez tento pozemok by potom mohol byť realizovaný prístup nielen peši, ale aj osobným autom. Tým, že okresný súd dospel k záveru, že pozemok je reálne deliteľný, nemal dôvod zaoberať sa existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré poukazoval žalovaný. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Za nesprávny označil skutkové zistenie okresného súdu, že mal súhlasiť so stavom, ktorý bol zameraný geodetom. Naopak geodet predpokladal, že medzi sporovými stranami je dohoda, zároveň sám vo svojej výpovedi pred okresným súdom uviedol, že sa nevie vyjadriť ako strany reagovali, keď im ukázal, ako bude pozemok rozdelený. Za nepravdivé tiež označil tvrdenie, že novovytvorená parcela, ktorej sa má stať vlastníkom by mohla slúžiť ako prístupová cesta. Riadny prístup k rodinnému domu a priľahlému pozemku tak, ako bol riešený aj v stavebnom povolení a kolaudácii stavby je možný len v prípade nerozdelenia spoluvlastníctva, resp. prípadného rozdelenia vlastníctva a zriadenia vecného bremena. Pokiaľ okresný súd prihliadal na vyjadrenie starostu obce Sihelné, ide o neodborné vyjadrenie vyhotovené bez poznania situácie na mieste samom a v rozpore so skutočnosťami uvedenými v právoplatných rozhodnutiach o povolení stavby rodinného domu a kolaudačného rozhodnutia. Uviedol, že rozdelením veci sa z pôvodne plnohodnotnej prístupovej komunikácie k jeho rodinnému domu stane pás pozemku 31 cm široký a 44,80 m dlhý, ktorý nemôže slúžiť na prístup ako komunikácia, došlo by k zániku doterajšieho spôsobu využitia nehnuteľnosti. V prípade takéhoto rozdelenia by sa nemohol dostať nákladným automobilom za svoj rodinný dom, čo je zásadná skutočnosť obmedzujúca a znižujúca hodnotu pozemku, ktorý sa nachádza za jeho rodinným domom a je jeho vlastníctvom. Okresný súd tiež nevyhodnotil jeho opakované tvrdenia o priestupkoch zo strany žalobcov voči jeho osobe, ktoré vznikajú v súvislosti s užívaním spornej nehnuteľnosti. Namietal, že uvedené správanie žalobcov resp. ich príslušníkov nasvedčuje tomu, že z ich strany ide o šikanózny výkon práva, kedy títo nemali záujem vec riešiť akoukoľvek dohodou s ním, ale výlučne prostredníctvom súdu a jednostranne navrhnutej varianty, ktorej vykonateľnosť sa snažia dosiahnuť súdnou cestou. Nejde im o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v záujme usporiadania vlastníckych vzťahov. Rozdelením nehnuteľnosti sa žalobcom žiadnym spôsobom nezvýši funkčnosť a využiteľnosť ich susediacich nehnuteľností a ani samotnej časti novovytvoreného pozemku, ktorý nadobudnú.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že predmetný pozemok tvorí jedinú prístupovú cestu k ich rodinnému domu, naopak nie je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu žalovaného. Ten však aktuálnu situáciu zneužíva a neustále ich blokuje a bráni im v prejazde cez spornú nehnuteľnosť. Ďalej uviedli, že prípadným rozdelením spornej nehnuteľnosti žalovanému vznikne prístupová cesta vo veľkosti cca 2,5 m popri jeho rodinnom dome k zadnej časti tohto domu ako aj k zadnej časti dvora, a to priamo z miestnej komunikácie. Za klamlivé označili tvrdenia žalovaného, že starosta obce nepozná situáciu, pretože ten už niekoľkokrát riešil medzi nimi spory a predmetný pozemok pozná dosť na to, aby sa dokázal k nemu vyjadriť. V prípade, ak by bolo zriadené vecné bremeno tak, ako to uvádzal žalovaný v podanom odvolaní, nevyriešila by sa tým situácia medzi stranami sporu, naopak vznikali by medzi nimi ďalšie konflikty.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 a po nariadení pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

6. Žalovaný na pojednávaní pred odvolacím súdom zotrval na skutočnostiach uvádzaných v podanom odvolaní. Vo výpovedi ďalej uviedol, že sporná nehnuteľnosť bola pôvodne prístupová cesta na polia, ktoré sa nachádzajú nad domami žalobcov a žalovaného. Tam, kde má žalovaný postavený svoj rodinný dom bol starý dom jeho babky, ktorá rovnako tento sporný pozemok ako cestu využívala. Ako s prístupovou cestou sa s týmto pozemkom počítalo aj v čase, keď žiadal vydať stavebné povolenie na svoj rodinný dom a rovnako aj v čase kolaudácie tohto domu. Pôvodná cesta spolu s pozemkami, ktoré sú teraz vo vlastníctve žalobcov a jeho osoby boli písané na ich otca. V čase, keď začal žalovaný stavať, tak sa so žalobcom 1/ ako súrodenci dohodli, že ponechajú sporný pozemok ako prístupovú cestu o šírke 4 m. Z tohto dôvodu aj on svoj rodinný dom „posunul“ k hranici s pozemkom svojej sestry, aby takáto šírka prístupovej cesty zostala. K užívaniu tejto cesty žalovaný uviedol, že ju využíva na prechod peši, osobným aj nákladným autom, nakoľko ide o jedinú prístupovú cestu k pozemku, ktorý sa nachádza za jeho rodinným domom. Na tomto pozemku má uskladnené drevo, keďže používa na vykurovanie domu drevo alebo uhlie. V prípade, že by došlo k rozdeleniu sporného pozemku spôsobom ako to urobil okresný súd, mal by znemožnený prístup k tomuto pozemku, ktorý sa

nachádza za jeho rodinným domom a ktorý by mohol byť prípadne využitý aj ako stavebný pozemok. Konštatoval, že napriek ústnej dohode so žalobcom 1/ v čase začatia výstavby jeho rodinného domu o spoločnom užívaní sporného pozemku ako prístupovej cesty, začal žalobca 1/ sám od ostatných spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti kupovať spoluvlastnícke podiely s tým, že ich zavádzal, že si týmto spôsobom vysporiadava pozemok pod svojím rodinným domom. Žalovaný uviedol, že on bol stále presvedčený, že prístupová cesta je písaná na ich otca, až keď mu susedia povedali, že si vlastníctvo k nej vybavuje žalobca, zisťoval si podrobnosti a podarilo sa mu osvedčením stať sa menšinovým podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že od času, kedy žalobcovia nadobudli väčšinový spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti, začalo dochádzať ku nezhodám medzi nimi o spôsobe užívania tejto nehnuteľnosti ako prístupovej cesty. Tieto konflikty však vyvolávali žalobcovia, o čom svedčia aj vedené priestupkové konania, na ktoré poukazoval v rámci konania pred okresným súdom. Ako príklad uviedol vybudovanie vodovodnej šachty zo strany žalobcov na spornej nehnuteľnosti bez toho, aby sa s ním ako so spoluvlastníkom o jej umiestnení dohodli. Žalobca 1/ argumentoval tým, že je väčšinovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, preto je na jeho rozhodnutí, kam túto šachtu umiestni.

7. Žalobca 1/ vo výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že je spolu so žalobkyňou 2/ vlastníkom rodinného domu sup. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parcely C-KN č. 630/5, ktorý sa nachádza nad domom a záhradou žalovaného. Ide pôvodne o dom, ktorý postavil v 70-tych rokoch jeho otec. Keďže pôvodne tvorili pozemky, na ktorých ma aktuálne dom žalobca a žalovaný jeden celok, ktorý patril ich otcovi, ten ako vlastník využíval celú parcelu aj na prechod k rodinnému domu, ktorý následne previedol na žalobcu 1/. Uviedol, že spornú nehnuteľnosť vždy užíval i ako dvor, pričom konkretizoval, že išlo o parcelu, cez ktorú prechádza pešo aj motorovým vozidlom k svojmu domu, pretože od hlavnej cesty iný prístup k tomuto domu nemá. Tiež uviedol, že každoročne sa snaží upravovať túto cestu aby ju mohol užívať, na úpravy však žalovaný neprispieva. Naopak ten sa správa tak, že dochádza k poškodzovaniu tohto pozemku. Poprel tvrdenie žalovaného, že by sa o spôsobe užívania pozemku so žalovaným dohodli. Uviedol, že otec mu podpísal svoj podiel na tomto pozemku a ďalej aj s ním chodil po ostatných spoluvlastníkoch. Keďže jeho otec týmto spoluvlastníkom prepísal podiely v iných nehnuteľnostiach, oni zase na oplátku na jeho osobu prepísali podiely v spornej nehnuteľnosti. Ku sporom medzi ním a žalovaným o užívaní nehnuteľnosti začalo dochádzať vtedy, keď sa žalovaný nasťahoval do svojho rodinného domu. Dochádzalo medzi nimi ku konfliktom, kedy bol aj napadnutý fyzicky zo strany žalovaného. Uviedol, že v prípade týchto stretov však on policajtov nevolal, čakal kým policajti prídu, pretože ich naopak volal žalovaný. Policajti však neprišli a on sám nepodával podnety na trestné stíhanie, ani nerobil oznámenia na polícii, že došlo k fyzickému násiliu na jeho osobu.

8. Žalobkyňa 2/ sa vo svojej výpovedi stotožnila v celom rozsahu s tvrdeniami svojho manžela žalobcu 1/. Doplnila, že k podaniu žaloby a zrušeniu podielového spoluvlastníctva ich viedla hlavne snaha o bezpečnosť. Rovnako aj ona bola napadnutá zo strany žalovaného, resp. jeho rodiny vo svojom dome. Keďže sa „stratili papiere“, tieto incidenty riešené políciou ani v rámci priestupku v konaní neboli. Ďalej uviedla, že chvíľu boli vzťahy medzi žalobcami a žalovaným pokojné. Konkretizovať obdobie, kedy to bolo však nevedela. Zdôraznila však, že situácia je aktuálne neúnosná a to aj najmä pokiaľ ide o správanie dcér žalovaného voči žalobcom.

9. Okrem výsluchu strán sporu krajský súd opakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti:

10. Geometrickým plánom č. 41962249/164/2014 vyhotoveným Ing. B. P. zo dňa 28.08.2014, úradne overeným dňa 11.09.2014 Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor bolo navrhnuté rozdelenie sporného pozemku 630/3 tak, že bude z neho odčlenená časť v rozsahu o výmere 14 m2 a na základe toho vznikne nový pozemok 630/12, ktorý bude mať šírku cca 0,31 m a dĺžku cca 44,80 m. Z vyjadrenia obce Sihelné zo dňa 03.10.2016 vyplýva, že žalovaný by aj v prípade takéhoto geometrickým plánom navrhovaného rozdelenia spornej nehnuteľnosti mal možnosť prístupu k svojmu rodinnému č. XXX a k pozemku, na ktorom je tento dom postavený pešo a osobným autom, a to v prípade, ak by bol tento novovytvorený pozemok zlúčený s pozemkom, na ktorom je postavený práve rodinný dom žalovaného. Avšak možnosť prístupu nákladným autom, prípadne traktorom, napr. za účelom dovozu dreva alebo širšieho nákladu, by ani po tomto zlúčení žalovaný nemal, nakoľko šírka prístupu nie je viacej ako 2,5 m.

11. Zo stavebného povolenia vydaného dňa 19.08.1994 Obvodným úradom životného prostredia Námestovo, oddelenie územného rozvoja a stavebného poriadku, pre žalovaného a jeho manželku U. na výstavbu rodinného domu vyplýva, že tento rodinný dom mal byť postavený na KN parc. č. 630/2 s tým, že prístupová komunikácia k novostavbe bude riešená cez parcelu KN č. 630/3. V bode 6 stavebného povolenia sa opätovne uvádza, že prístupová komunikácia je riešená zo štátnej cesty III/52015 cez parc. KN 630/3. V bode 13 stavebného povolenia sa žalovanému ako stavebníkovi uložila povinnosť do kolaudácie stavby majetkovo vysporiadať prístupovú komunikáciu k novostavbe parc. KN č. 630/3, s vlastníkom parcely B. B., A. XX na zabezpečenie prístupu k jeho novostavbe.

12. Následne bolo dňa 20.03.2001 vydané pre žalovaného a jeho manželku kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie rodinného domu postaveného na základe vyššie uvedeného stavebného povolenia. Konštatuje sa, že stavba bola uskutočnená v súlade s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní a boli dodržané podmienky stavebného povolenia.

13. Z rozhodnutia o priestupku vydaného Obvodným úradom Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 12.05.2011 vyplýva, že žalobca 1/ bol uznaný vinným, pretože dňa 05.02.2011 v čase okolo 14.30 hod. na prístupovej ceste vedľa rodinného domu č. XXX v A. sa hrubo správal voči žalovanému, a to tým, že mu vulgárne nadával a vykrikoval, nech vypadne z cesty, že je to jeho majetok, chytil žalovaného za košeľu pod krkom a spôsobil mu podľa lekárskej správy pomliaždenie krku. Týmto konaním spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Rozhodnutím o priestupku vydaným Okresným úradom Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 20.04.2015 bol žalobca opätovne uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť dňa 09.01.2015 v okolí rodinných domov č. XXX a XXX v obci A. tým, že nadával vulgárne žalovanému a jeho manželke N. B.. Z potvrdenia o oznámení zo dňa 10.09.2016, ktoré vystavilo Obvodné oddelenie PZ Námestovo vyplýva, že dňa 10.09.2016 N. B., nar. XX.XX.XXXX vykonala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

14. Žalobcovia na pojednávaní pred okresným súdom predložili nové listiny, ktorými odvolací súd doplnil dokazovanie, nakoľko išlo o novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d/ CSP. Z potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Námestovo zo dňa 09.08.2017 krajský súd zistil, že žalobca 1/ podal oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ku ktorému malo dôjsť dňa 09.08.2017 v čase od 08:11 do 11:00 hod. v obci Sihelné. Právny zástupca žalobcov na doplnenie uviedol, že ide o potvrdenie týkajúce sa žalovaného a predmetné konanie nebolo ukončené. Žalobcovi 1/ bolo oznámené upovedomením OO PZ Námestovo zo dňa 28.02.2017, že o výsledku objasňovania priestupku po jeho objasnení bude oboznámený.

15. Listom zo dňa 05.08.2016 žalovaný oznamoval Obecnému úradu Sihelné ako stavebnému úradu, že žalobca vykonáva na spornej nehnuteľnosti stavebnú činnosť, ktorá spočíva v rozkopaní príjazdovej cesty k jeho rodinnému domu č. 147. Napriek tomu, že je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti, neinformoval ho o tom, že bude takúto činnosť realizovať. Z priloženej fotodokumentácie (č.l. 162-167 spisu) krajský súd zistil, že sa výkopové práce realizovali, na fotografiách sa nachádzal okrem iných osôb a polície aj žalobca 1/ v pracovnom odeve. Z týchto fotografií ako aj z ďalšej fotodokumentácie (č.l. 35 spisu) vyplýva, že sporná nehnuteľnosť má charakter cesty, ktorej povrch je tvorený hlinou zmiešanou so štrkom. Z fotografií možno vidieť, že sú na tejto ceste vyjazdené koľaje od motorových vozidiel.

16. Ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka (ktorý je citovaný v bode 5. napadnutého rozsudku) dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité jednotlivé spôsoby vyporiadania, a to 1./ reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, 2./ prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, 3./ predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.

17. Prvým zo spôsobov vyporiadania, ktorý predchádza ostatným spôsobom je rozdelenie veci. Z § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka a contrario vyplýva, že podmienkou pre tento spôsob vyporiadania je, že ide o rozdelenie veci „dobre možné“. Táto podmienka však nie je naplnená iba faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia spoločnej veci, ale tiež funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Dôsledkom reálneho rozdelenia veci nemôže byť zánik (deštrukcia) vyporiadavanej veci alebo zánik jej hospodárskej využiteľnosti (úžitkovej hodnoty), pričom rozdelením vytvorené pozemky by mali naďalej slúžiť alebo by mohli slúžiť ich vlastníkom takým spôsobom ako

zodpovedal ich doterajšej povahe. V právnickej literatúre sa uvádza názor, že by súd nemal pripustiť také rozdelenie pozemku, v dôsledku ktorého by vznikli pozemky len nepatrnej rozlohy.

18. Odvolací súd na základe opakovaného dokazovania dospel k záveru, že možnosť reálneho rozdelenia spornej nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcov a žalovaného nie je dobre možná. V prípade rozdelenia spornej nehnuteľnosti podľa týchto podielov by novovytvorená nehnuteľnosť pripadajúca do vlastníctva žalovaného predstavovala pozemok o rozmere 0,31 m x 44,8m. Takto vytvorený pozemok však už nemôže slúžiť účelu, ktorému slúžila sporná nehnuteľnosť doteraz. Možno konštatovať, že z výpovede strán sporu ako aj z predloženej fotodokumentácie a skutočnosti uvádzaných v stavebnom povolení vydanom pre žalovaného, táto slúži ako komunikácia - prístupová cesta. Nebolo pochýb, že ide o jedinú prístupovú cestu k rodinnému domu žalobcov a rovnako ide o prístupovú cestu, po ktorej prechádza žalovaný k pozemku nachádzajúcom sa za jeho rodinným domom. Žalovaný tvrdil, že na pozemku, ku ktorému prechádza cez spornú nehnuteľnosť sa nenachádzajú žiadne stavby, ide však o pozemok, ktorý môže byť využitý aj ako stavebný pozemok a aktuálne slúži na uskladňovanie paliva, ktoré používa na vykurovanie svojho rodinného domu. Zo strany žalobcov neboli spochybnené tvrdenie žalovaného, že na vykurovanie používa pevné palivo drevo a uhlie, pričom drevo uskladňuje aj na tomto pozemku.

19. Z výpovedí strán sporu tiež nebolo pochýb, že sporná nehnuteľnosť sa využívala a aktuálne sa využíva iba ako cesta. Žalobca 1/ vo výpovedi síce konštatoval, že ide o tzv. dvor, avšak pri bližšom vysvetlení vyšlo najavo, že fakticky uvedenú nehnuteľnosť využíva ako prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti.

20. Na základe týchto zistení krajský súd dospel k záveru, že nie sú naplnené predpoklady pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením. Novovytvorená nehnuteľnosť parc. č. 630/12 o výmere 14 m2 by nemohla žalovanému slúžiť na na doterajší účel, teda ako prístupová cesta k jeho pozemku (parc. č. 630/2), ktorý sa nachádza za jeho rodinným domom. Nebolo preukázané, že by prípadným pripojením tohto novovytvoreného pozemku s pozemkom, na ktorom ma postavený svoj rodinný dom dosiahol plnohodnotnú prístupovú cestu, ktorú by mohol rovnako ako doteraz používať na prístup do zadnej časti rodinného domu a k pozemku, ktorý sa za týmto rodinným domom nachádza. Už z vyjadrenia obce Sihelné vyplynulo, že prístup nákladným motorovým vozidlom, prípadne traktorom by nebol možný.

21. Keďže reálne rozdelenie spornej nehnuteľnosti nepovažoval odvolací súd za dobre možné, ako ďalšie spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádzali do úvahy prikázanie spornej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov, prípadne ak by žiaden zo spoluvlastníkov nemal záujem na spornej nehnuteľnosti, nariadiť jej predaj. O spornú nehnuteľnosť však strany sporu záujem mali. Zároveň však žalovaný poukazoval na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemalo dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, že by vzhľadom na veľkosť podielov bola sporná nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcom 1/ a 2/.

22. Občiansky zákonník v § 142 ods. 2 výslovne zakotvuje možnosť nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku v prípade naplnenia zákonných predpokladov, a to existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je to výnimka zo zásady, že nikto nemôže byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Zachovanie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy iba v prípade, že nemožno reálne rozdeliť nehnuteľnosť. Keďže v súdenej veci ide o takýto prípad, odvolací súd sa zaoberal posúdením existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri ktorých by k zrušeniu podielového spoluvlastníctva nemalo dôjsť. Odborná literatúra kladie dôraz aj na to, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré nedôjde k zrušeniu podielového spoluvlastníctva sú aj prípady tzv. šikanóznych žalôb.

23. V súdenej veci bolo preukázané, že sporná nehnuteľnosť slúžila ako cesta. Takýto druh využitia je vedený aj na liste vlastníctva a nebol rozporovaný ani stranami sporu. Na iný účel ako na cestu táto nehnuteľnosť užívaná nebola, a to ani právnymi predchodcami žalobcov a žalovaného. Ako vyplynulo aj z výpovede samotného žalobcu 1/, táto nehnuteľnosť slúžila ako cesta na prístup k rodinnému domu, ktorý je v súčasnosti jeho vlastníctvom a v 70-tych rokoch bol vlastníctvom jeho otca. Z vykonaného dokazovania neboli preukázané tvrdenia žalobcov, že zrušiť podielové spoluvlastníctvo žiadajú najmä z obavy o vznik konfliktov so žalovaným, resp. s jeho rodinou. Naopak z priestupkových rozhodnutí

vyplýva, že je to práve žalobca 1/, ktorý vyvoláva konflikty so žalovaným. Tvrdenia žalobcov, že je to žalovaný, ktorý ich napáda vyznievali účelovo najmä vzhľadom k tomu, že napriek závažnosti týchto útokov sa sami privolaním polície nebránili, prípadne jej prostrednícvom vec neriešili. Ich vyjadrenia o tom, že polícia neprišla, prípadne, „že sa papiere týkajúce sa týchto útokov stratili“ (bez bližšej identifikácie o aké papiere sa malo jednať) vyznievajú nedôveryhodne. Naopak všetky tieto okolnosti krajský súd vyhodnotil ako snahu o šikanózny výkon práva väčšinového spoluvlastníka vo vzťahu k žalovanému, a to aj prostredníctvom podanej žaloby.

24. Krajský súd tak dospel z vyššie uvedených skutočností k záveru, že tieto skutočnosti možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré podielové spoluvlastníctvo strán sporu nezrušil a návrh zamietol.

25. Z dôvodu, že došlo k zmene rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 rozhodol o nároku na náhradu trov celého prvostupňového aj odvolacieho konania. Vychádzal z toho, že v konaní bol úspešný žalovaný, preto mu prináleží podľa § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430