Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12C-225-2015.pdf
PDF · 166.83 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/225/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu: U. T., R.. XX.X.XXXX, D. D.Á. XX, Z., zastúpený advokátom Mgr. Pavlom Hosom, Veternicová 10, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie majetkovej ujmy vo výške 34.704,05 EUR z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu vo výške 3.156,15 Eur s 5,05% úrokom z omeškania od 27.7.2015 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 30.9.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 86.547,79 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.2.2015 do zaplatenia, z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 22.11.2007 bol vyšetrovateľom PZ úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania Bratislava pod zn. ČVS: PPZ- 59 BOK - B - 2007 obvinený a stíhaný pre zločiny sprenevery a porušovania služobných povinností v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 213 ods. 1, 2 písm. d), ods. 3 a § 411 ods. 2, 3 písm. a) Tr. zákona. Nad vyšetrovaním vykonávala dozor Vojenská obvodová prokuratúra Bratislava pod zn. OPv 385/07. Proti uzneseniu o trestnom stíhaní podal žalobca sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol. Dňa 15.1.2009 podal prokurátor na žalobcu obžalobu pre trestný čin porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 2 Tr. Zákona a prečin sprenevery podľa § 20 k § 213 ods. 1 a 2 písm. d) Tr. zákona. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.4.2014 sp.zn. 7Tv 1/2010 bol spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. a) Tr. por. Proti rozsudku sa prokurátor odvolal a Krajský súd v Trenčíne dňa 13.5.2014 uznesením sp.zn. 23 Tov 2/2014 odvolanie prokurátora podľa § 319 T.por. ako nedôvodné zamietol. To znamená, že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné a oslobodzujúcim rozsudkom bolo pre nezákonnosť zrušené. Pred trestným stíhaním požíval dobrú povesť v kruhu služobného pracovného zaradenia i v mieste pobytu a okruhu priateľov. Trestným stíhaním bola narušená ochrana jeho osobnosti, občianska česť, ľudská dôstojnosť, dobré meno v pracovných služobných kruhoch i v širšom okruhu známych. Na základe trestného stíhania bol personálnymi rozkazmi odvolaný z funkcie, ktorú zastával, postavený mimo službu a bol premiestňovaný, jeho osobná sloboda bola obmedzená i tak, že počas postavenia mimo služby sa musel zdržiavať v mieste bydliska a na základe výzvy služobného orgánu v určenom časovom rozpätí sa musel dostaviť do zamestnania na hlásenie, až bol nakoniec zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka prepustený. V okruhu pracovníkov rezortu OS SR, susedov a známych bol vystavený rôznym formám opovrhnutia, urážlivým posmeškom a vyčleneniu z kolektívu, pretože trestným stíhaním bol označený za osobu, ktorá sa neoprávnene obohatila a prisvojila si pohonné látky. Jeho trestné stíhanie bolo mediálne periodicky zverejňované, vďaka čomu sa o ňom dozvedeli aj susedia, rodinní príslušníci a široký okruh známych. Taktiež bol obmedzovaný na osobnej slobode - zúčastňovaním sa procesných úkonov, cestovaním na procesné úkony a pod. Do dnešného dňa sa stretáva s tým, že je spájaný s trestným stíhaním nakoľko je evidovaný v centrálnom registri trestne stíhaných osôb vedeného políciou SR. Trestným stíhaním utrpel najmä morálnu ujmu a z dôvodu poškodenia svojho mena žiada odškodnenie 5.000,- EUR za ujmu v živote, susedských vzťahoch, pracovných vzťahoch. Nemajetková ujma má satisfakčný charakter a má očistiť jeho poškodenie mena v očiach iných osôb a to vo všetkých sférach života, okruhu rodiny, obzvlášť spoločenských vzťahoch, susedských vzťahoch, priateľských vzťahoch a má byť primeraná zásahu a okolnostiam. Poukázal na to, že jeho trestné stíhanie vychádzalo len z nepodložených údajov, na základe určitej predstavy, čo je zrejmé i z toho, že počiatočná spôsobená škoda nebola nikdy preukázaná a znalec, ktorý mal škodu špecifikovať nemal k dispozícii ani len služobné podklady, listinné dôkazy, iba analýzu vypracovanú policajným orgánom. Uviedol, že nárok na náhradu škody je tiež potrebné posudzovať s prihliadnutím na čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je v zmysle § 154 c ods. 1 Ústava SR súčasťou právneho poriadku SR. Z dôvodu trestného stíhania mu vznikla aj majetková škoda na trovách obhajoby vo výške 3.156,15 EUR, na ušlom zisku - strate na zárobku príslušníka vojenskej polície za obdobie od prepustenia zo služobného pomeru dňom 30.11.2009 až po meritórne rozhodnutie dňa 13.5.2014, t.j. za 58 mesiacov, vo výške 78.391,64 EUR, vypočítanú z priemerného platu po zdanení 1.351,58 EUR. V konaní sa tak domáhal majetkovej ujmy vo výške 81.547,79 EUR ( trovy obhajoby 3.156,15 EUR + strata na zárobku 78.391,64 EUR) a nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- EUR. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím GP SR, ale tá ho neodškodnila ani sa mu neospravedlnila.
3. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol tieto dôkazy: výsluch žalobcu, uznesenie ČVS: PPZ- 59 BOK - B - 2007 zo dňa 22.11.2007, uznesenie Vojenskej obvodovej prokuratúry sp.zn. OPV 385/07 zo dňa 5.2.2008, obžalobu, rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 7Tv 1/2010 zo dňa 24.4.2014, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23 Tov 2/2014 zo dňa 13.5.2014, odvysielané reportáže dňa 9.1.2013, http://www.noviny.sk/c/krimi/ksefty-s-naftou-v-armade-vojenski- policajti-vinu-odmietaju a dňa 24.4.2013 htp://www.noviny.sk/c/krimi/prva-sprava-ziadne-pretacanie- kilometrov-v-armade-nebolo, články publikované v novinách na intranete: http://aktualne.atlas.sk/ dals ich-vojenskych-policajtov-obvinila-zosprenevery/dnes/kauzy/,http://hnonline.sk/slovensko-119/ vojenski-policajti-tachometre.html,http://www.sme.sk/c/3521249/vojenski/policjti-tachometre.html,http:// aktualne.atlas.sk/print.xml?path[article]=obrana-prehrala-s-vojenskym-policajtom-bude-platit,http:// noviny.sk/c/krimi/ksefty-s-naftou-v-arade-vojenski-policajti-vinu-odmietaju, potvrdenie VÚB banky o zrealizovaní transakcie zo dňa 4.2.2008 a 27.11.2014, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy - postúpenie zo dňa 12.2.2015, vrátenie postúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy MS SR zo dňa 20.3.2015, odpoveď MS SR zo dňa 27.4.2015.
4. Na pojednávaní dňa 21.4.2017 žalobca zmenil žalobu v časti príslušenstva tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 86.547,79 EUR s 5,05% úrokom z omeškania od 26.1.2015 do zaplatenia. Súd zmenu žaloby na pojednávaní dňa 21.4.2017 v zmysle § 142 ods. 1 CSP pripustil.
5. Na pojednávaní dňa 21.4.2017 žalobca navrhol pripojenie trestného spisu OS Bratislava I sp.zn. 7Tv 1/2010 a na otázku nemajetkovej ujmy vypočuť svedkov N. J., Ľ. D. O. K. A., na otázku trov obhajoby výsluch svedka S.. H.I., právneho zástupcu žalobcu v trestnom konaní, na otázku výšky ušlého zisku výplatné pásky žalobcu, výsluch žalobcu, personálne rozsahy.
6. Podaním doručeným súdu dňa 19.10.2017 žalobca podanú žalobu v časti majetkovej ujmy vo výške 34.704,05 EUR vzal späť. Žiadal o zaplatenie majetkovej škody spočívajúcej v ušlej mzde od 1.7.2009 do 30.4.2014 (po prepustení zo služobného pomeru dňa 30.6.2009 začal pracovať od 1.10.2009 v spol. Private service s.r.o. do 31.12.2010 a od 1.1.2011 pracoval v spol. Bonul s.r.o., nakoľko mal príjem z tejto činnosti, škodu si uplatňoval z rozdielu medzi priemernou mesačnou mzdou vojaka 1.351,58 EUR a príjmom z pracovnej činnosti) vo výške 43.687,59 EUR, majetkovej škody spočívajúcej v trovách
obhajoby vo výške 3.156,15 EUR na základe uhradenej faktúry č. 3/2014 zo dňa 18.11.2014 v prospech S.. H. a nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- EUR.
7. Žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 18.2.2016 súdu oznámil, že nárok žalobcu neuznáva, lebo počas výkonu zastávanej funkcie v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami zapisoval do denníkov údaje o vykonaných služobných jazdách, avšak v skutočnosti vozidlá nejazdili, alebo zapisoval údaje o vykonaných jazdách, kedy síce vozidlo jazdilo, ale údaje sa nezhodovali so skutočne najazdenými kilometrami, kupoval pohonné hmoty v čase kedy vozidlo nejazdilo, pričom za účelom zaznamenania a vykonania umelo vytvorených a fiktívne najazdených kilometrov použil necertifikované zariadenie súžiace k pozmeňovaniu údajov zobrazených na merači najazdených kilometrov, ktoré boli vo vozidlách neoprávnene neinštalované, čím v týchto vozidlách pozmenil počet najazdených kilometrov. Získané pohonné hmoty si ponechal pre vlastnú potrebu, čím Ministerstvu obrany SR spôsobil škodu vo výške 1.668,81 EUR. Vykonané dôkazy podľa neho preukázali, že skutok sa stal a že ich spáchal žalobca. Necertifikované zariadenia boli nájdené v kanceláriách, garážach aj v motorových vozidlách. Aj závery znaleckého dokazovania nasvedčujú, že slúžili k pozmeňovaniu údajov merača najazdených kilometrov. Vo vozidlách boli identifikované koncovky káblov slúžiacich k pripojeniu týchto zariadení. Okresný súd Bratislava I vzhľadom na pochybnosti o závere, že žalované skutky zodpovedajú skutočnosti zvolil pre obžalovaného priaznivejšiu možnosť (§ 285 písm. a) Tr.por.) a spod obžaloby ho oslobodil. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru a námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné, podľa neho smerovali len do hodnotenia vykonaného dokazovania. Ani jeden z orgánov trestného konania nevydal nezákonné rozhodnutie. Jednoducho došlo k situácii, ktorá sa v trestnom konaní bežne stáva a ktorú Trestný poriadok pripúšťa a upravuje, že trestné konanie až v štádiu konania pred súdom bolo ukončené inak, než odsúdeným obžalovaného. Žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca neuviedol právne dôvody, ktoré by zakladali zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. Rozhodnutie súdu o oslobodení žalobcu spod obžaloby je rozhodnutím zákonným, ktoré v trestnom konaní malo tie isté účinky ako rozhodnutie o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia Toto rozhodnutie súdu však bolo vydané až v štádiu trestného konania pred súdom uplatniac zásadu voľného hodnotenia dôkazov.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.2.2016 nenavrhol žiadny dôkazy.
9. Žalovaný sa k jednotlivým nárok žalobcu vyjadril na pojednávaní dňa 21.4.2017 tak, že spochybnil správnosť výpočtu priemernej mesačnej mzdou vojaka 1.351,58 EUR a výšku uplatneného ušlého zisku, príčinnú súvislosť medzi prepustením žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a jeho trestným stíhaním, keďže podľa personálneho rozkazu č. 3877 z 21.5.2009 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru z dôvodu organizačnej zmeny, účelnosť vynaložených trov obhajoby a ich úhradu. Takisto namietal začiatok lehoty pre určenie úroku z omeškania od 26.1.2015, kedy mu bola doručená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, čo je v rozpore s § 16 ods. 4 zákona 514/2003. Pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy bol toho názoru, že nie je preukázaný taký zásah do pracovného a súkromného života žalobcu v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním na priznanie nemajetkovej ujmy. Pokiaľ žalobca predložil súdu články z dennej tlače za ich obsah GP SR nezodpovedá. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v dôsledku trestného stíhania bol obmedzovaný na osobnej slobode tým, že sa musel zdržiavať doma a dostavovať sa na procesné úkony, podrobovať sa výsluchom, nejde o pozbavenie osobnej slobody upravené v § 7 zákona 514/2003. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že vznesené obvinenia bolo predčasné, uvádza, že trestné konanie má určité štádiá a iná dôkazná situácia existuje pri vznesení obvinenia a iná v konaní pred súdom, ktorý rozhoduje o vine. Pokiaľ by dôkazná situácia v štádiu vznesenia obvinenia bola rovnaká ako pred súdom, celé trestné konanie by bolo nadbytočné. Z druhostupňového rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že žalobca bol oslobodený na základe princípu in dubio pro reo - pri pochybnostiach v prospech obžalovaného, keď súd pripustil, že skutok sa stať mohol, ale dôkazy neboli jednoznačné. Sudca v zmysle § 241 Tr. poriadku mohol tiež žalobu odmietnuť alebo konanie zastaviť. To však neurobil, pretože nezistil žiadne procesné vady a nariadil pojednávanie keďže mal za to, že prípravné konanie bolo zákonné. Na základe uvedeného bol toho názoru, že nie je daný záver pre konštatovanie o nezákonnom konaní.
10. Žalovaný na pojednávaní dňa 22.9.2017 po nahliadnutí do trestného spisu potvrdil, že úkony vyúčtované advokátom S.. T. H. faktúrou č. 3/2014 zo dňa 18.11.2014 boli skutočne vykonané, nachádzajú sa vo zväzkoch trestného spisu OS Bratislava I sp.zn. 7Tv 1/2010 č.1-3 a 31 - 32, namietal však výšku odmeny za 1 úkon právnej služby vyúčtovanej advokátom, keďže žalobca bol oslobodený
spod obžaloby z trestného činu za ktorý mu hrozila sadzba do 5 rokov a preto mal advokát v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účtovať za jeden úkon právnej služby 1/12 výpočtového základu, účtoval však 1/8. Rovnako namietal vyúčtovanú náhradu za stratu času z D. A. T. späť z dôvodu, že zákon č. 514/2003 náhradu za stratu času nepriznáva.
11. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.10. 2017 s čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie majetkovej ujmy vo výške 34.704,05 EUR súhlasil. Súd preto v zmysle § 145 ods. 2 CSP v časti o zaplatenie majetkovej ujmy vo výške 34.704,05 EUR zastavil.
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie uznesením ČVS: PPZ- 59 BOK - B - 2007 zo dňa 22.11.2007, uznesením Vojenskej obvodovej prokuratúry sp.zn. OPV 385/07 zo dňa 5.2.2008, obžalobou, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 7Tv 1/2010 zo dňa 24.4.2014, uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23 Tov 2/2014 zo dňa 13.5.2014, trestným spisom OS Bratislava I sp.zn. 7Tv 1/2010 pripojeným pri spise OS Bratislava I sp.zn. 10C 66/2015, potvrdeniami VÚB banky o zrealizovaní transakcie zo dňa 4.2.2008, 17.9.2019, 27.11.2014, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy - postúpenie zo dňa 12.2.2015, vrátením postúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy MS SR zo dňa 20.3.2015, odpoveďou MS SR zo dňa 27.4.2015, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 18.2.2016 a 30.5.2017, personálnymi rozkazmi č. 324 z 9.10.2007, č. 19 z 8.1.2008, č. 24 z 8.1.2008, č. 409 z 9.10. 2008, č. 25 z 26.1.2009, č. 186 z 27.1.2009, č. 617 z 27.1.2009, č. 3877 z 214.5.2009, rozsudkom KS v Bratislave č.k. 4S 161/2008 - 38 z 28.1.2011, rozsudkom KS v Bratislave č.k. 4S 51/2009 - 27 z 28.1.2011, rozsudkom KS v Bratislave č.k. 1S 51/2009 - 24 z 27.1.2011, rozsudkom NS SR sp.zn. 4Sžo/14/2011 z 28.4.2011, faktúrou advokáta S.. T. H. č. 3/2014 z 18.11.2014, osvedčením o evidencii SC 994730, mzdovým listom žalobcu za 2008, výplatnými páskami žalobcu za marec- apríl 2009, júl 2009, október 2009 - november 2010, január 2011- apríl 2014, špecifikáciou škody spočívajúcej v ušlej mzde za 56 mesiacov za obdobie od 1.7.2009 - 30.4.2014, júl 2014, výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov X.. N. J.. X.. K. A.O., X.. Ľ. D., vyjadrením Ministerstva obrany SR č. ˇUPS - OPZ-509/07-2/I zo 17.12.2007, článkom z dennej tlače "Vojenské kšefty s benzínom zatiaľ stoja na mŕtvom bode", " na 1. mája ich prepustia do civilu", "nedovolia mu pracovať, ale platia ho", "Vrátnička nechcela kukláčom otvoriť" a zistil nasledovný skutkový stav:
13.Uznesením Prezídia PZ Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania Bratislava, ČVS: PPZ- 59 BOK - B - 2007 zo dňa 22.11.2007 bol žalobca obvinený a stíhaný pre zločiny sprenevery a porušovania služobných povinností v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 213 ods. 1, 2 písm. d), ods. 3 a § 411 ods. 2, 3 písm. a) Tr. zákona, pretože na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že spolu s ďalšími 5 príslušníkmi a s doteraz presne neustálenými príslušníkmi Útvaru vojenskej polície 2225 Bratislava v presne nezistenom období najneskôr od 1.1.2006 do 1.10.2007 v Bratislave neoprávnene použil vojenské služobné motorové vozidlá 1 Š. - F. P. P. C.: XX- XXXXX, X. Š.J. - V. C.: XX-XXXXX X. O. E.: D.-XXXHN, X. Š. -V. C.: XX- XXXXX, X. Š. - V. C.: XX- XXXXX, X. Š. - V. C.: XX-XXXXX, X. Š. - V. C.: XX - XXXXX, X. O. X E.: D. -XXXEY, X. D. XXXi E.: D.- XXXKY, X. D. XXXi E.: D.-XXXKD O. XX. O. O. E.: D.- XXXCC, ktoré mali pridelené alebo ku ktorých používaniu boli určení rozkazom veliteľa Útvaru vojenskej polície k prisvojeniu si PHM a to tak, že do týchto služobných motorových vozidiel nainštalovali necertifikované zariadenia slúžiace k pozmeňovaniu údajov zobrazených na merači najazdených kilometrov, pomocou ktorých umelo vytvárali najazdené kilometre, ktoré však v skutočnosti vozidlo nenajazdilo, takto umelo vytvorené kilometre rozpisovali do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla na fiktívne vykonanú služobnú činnosť a získané PHM si ponechali pre vlastnú potrebu alebo ich predávali na čerpacích staniciach na Račianskej, Bajkalskej, Vajnorskej ulici, príp. iných čerpacích staniciach v Bratislave a týmto konaním spôsobili Ministerstvu obrany SR škodu vo výške asi 1.000.000,- Sk.
14. Z uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava sp.zn. OPV 385/07 zo dňa 5.2.2008 súd zistil, že žalobca podal proti uzneseniu uvedenému v odseku 13., sťažnosť, ktorú prokurátor podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol ako nedôvodnú.
15. Vojenská obvodná prokuratúra Bratislava dňa 15.1.2009 podala na žalobcu a ďalších 5 obvinených obžalobu sp.zn. OPV 385/07 pretože bez oprávnenia použil vecný prostriedok malej hodnoty na účel, na ktorý nie je určený a zároveň si prisvojil vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú a trestný čin páchal po dlhší čas, čím spáchal prečin porušovania služobných povinností
podľa § 411 ods. 2 Tr. Zákona v jednočinnom súbehu s prečinom sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. d), Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Tr. Zákona.
16. Rozsudkom OS Bratislava I sp.zn. 7Tv/1/2010 zo dňa 24.4.2013, právoplatným dňa 13.5.2014 bol žalobca podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava sp. zn. Opv 385/07 zo dňa 15.1.2009, v súčasnosti vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I pod sp.zn. 4Pv 676/11 pre prečin porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 2 Tr. Zákona v jednočinnom súbehu s prečinom sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. d), Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Tr. Zákona oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
17. Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23Tov/2/2014 - 11999 zo dňa 13.5.2014 súd zistil, že prokurátor sa proti rozsudku uvedenému v odseku 16. odvolal a súd uvedeným uznesením odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
18. Personálnym rozkazom riaditeľa vojenskej polície č. 324 z 9.10.2007 bol žalobca podľa § 65 ods. 1písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. dočasne pozbavený výkonu štátnej služby 10.10.2007 ako profesionálny vojak, vedúci starší inšpektor Vojenskej polície - špecialista/4.skupina policajného výkonu/ oddelenie policajného výkonu II/Útvar vojenskej polície Bratislava/ Vojenská polícia/Ministerstvo obrany SR/ miesto výkonu štátnej služby Bratislava. Z odôvodnia tohto rozhodnutia súd zistil, že rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že žalobca bol dôvodne podozrivý, že závažným spôsobom porušil služobnú povinnosť ustanovenú v §119 ods. 1 písm. g) zákona 346/2005 Z.z. tým, že pri výkone štátnej služby nedodržal ustanovenia Etického kódexu profesionálneho vojaka. Svojím konaním porušil najmä ustanovenie čl. 5 ods. 7 Etického kódexu - Štandardy správania a konania pri výkone funkcie, ktoré profesionálnemu vojakovi nariaďuje udržiavať majetok štátu v riadnom stave a chrániť ho pred zničením, poškodením, stratou, zneužitím alebo zmenšením a zverené prostriedky využívať čo najefektívnejšie v súlade s účelom, na ktorý boli určené a nezneužívať ich na osobný prospech. Žalovaný sa stal dôvodne podozrivým, že svojim konaním závažným spôsobom porušil aj základnú povinnosť ustanovenú v § 119 ods. 1 písm. i) zákona tým, že narušil vážnosť ozbrojených síl a ohrozil dôveru v ozbrojené sily tým, že na základe medializácie preventívno- bezpečnostnej akcie Úradu boja proti organizovanej kriminalite 1.10.2007 s cieľom zadokumentovať protiprávne konanie sa začalo trestné stíhanie sprenevery a porušenie služobných povinností a zneužitia služobného vozidla, pričom ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozuje priebeh objasňovania jeho konania.
19. Personálnym rozkazom riaditeľa vojenskej polície č. 19 z 8.1.2008 bolo podľa §65 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. ukončené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu 9.1.2008, vykonané na základe personálneho rozkazu č. 324 z 9.10.2007.
20.Personálnym rozkazom riaditeľa vojenskej polície č. 24 z 8.1.2008 bol žalobca podľa § 65 ods. 1písm. h) zákona č. 346/2005 Z.z. dočasne pozbavený výkonu štátnej služby 10.1.2008, z dôvodu, že bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania ČVS: PPZ- 59 BOK - B - 2007 zo dňa 22.11.2007 a žalobca bol obvinený pre zločiny sprenevery a porušovania služobných povinností v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 a § 411 ods. 2 , ods.3 písm. a), písm. b) Tr. Zákona.
21. Personálnym rozkazom riaditeľa vojenskej polície č. 409 z 9.10. 2008 bolo podľa § 65 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. ukončené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu 13.10.2008, realizované personálnym rozkazom č. 24 zo dňa 8.1.2008. Rozhodnutie o skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bolo vydané z dôvodu, že pominuli dôvody pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a výkon štátnej služby nemá vplyv na priebeh vyšetrovania, pričom trestné stíhanie žalobcu nebolo zatiaľ právoplatne skončené.
22.Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 161/2008 - 38 zo dňa 28.1.2011 súd zistil, že žalobca sa domáhal preskúmania Personálneho rozkazu č. 409 zo dňa 9.10. 2008 súdom a ten ho týmto rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. d), písm. e) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
23. Personálnym rozkazom riaditeľa vojenskej polície č. 25 z 26.1.2009 bolo podľa § 60 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. ukončené dočasné vyčlenenie žalobcu, ako profesionálneho vojaka, 28.1.2009 na plnenie úloh Vojenskej polície MO SR. Ukončenie dočasného vyčlenenia na plnenie úloh Vojenskej
polície MO SR bol vykonané v súlade s potrebami Vojenskej polície. Potreby Vojenskej polície spočívajú v tom, že po prehodnotení úloh Vojenskej polície so zníženými počtami personálu v nasledujúcom období bol spracovaný personálny zámer obsadenia funkcií vo Vojenskej polícii, pri realizácii ktorého pre žalobcu nie je vhodná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený.
24. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 51/2009-24 zo dňa 27.1.2011 súd zistil, že žalobca sa domáhal preskúmania Personálneho rozkazu č. 25 zo dňa 26.1.2009 a ten jeho žalobu týmto rozsudkom zamietol.
25. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/14/2011 zo dňa 28.4.2011 súd zistil, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 51/2009-24 zo dňa 27.1.2011 potvrdil.
26. Personálnym rozkazom riaditeľa vojenskej polície č. 186 z 27.1.2009 bol žalobca podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. odvolaný 28.1.2009 z funkcie vedúci straší inšpektor Vojenskej polície
- špecialista/ 4.skupina policajného výkonu/oddelenie policajného výkonu II/Útvar vojenskej polície Bratislava/ Vojenská polícia/Ministerstvo obrany SR/ miesto výkonu štátnej služby Bratislava.
27. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 51/2009-27 zo dňa 28.1.2011 súd zistil, že žalobca sa domáhal preskúmania Personálneho rozkazu č. 186 zo dňa 27.1.2009 domáhal preskúmania Personálneho rozkazu č. 186 zo dňa 9.10. 2008 súdom a ten jeho žalobu zamietol.
28. Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 617 z 27.1.2009 bolo žalobcovi, ako profesionálnemu vojakovi, podľa § 57 ods. 1 a 6 zákona č. 346/2005 Z.z. zmenené miesto výkonu štátnej služby 29.01.2009 z doterajšieho miesta Bratislava ( VÚ 2225) na Hlohovec (VÚ 4444) a podľa § 62 ods. 1 písm. g) zákona č. 346/2005 Z.z. bol zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov.
29. Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 3877 z 21.5.2009 bol žalobca podľa § 72 ods. 1 písm.a) a § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a jeho služobný pomer sa skončil 30.6.2006. Z odôvodnenia tohto rozkazu súd zistil, že skončenie služobného pomeru prepustením bolo vykonané pretože v dôsledku organizačnej zmeny nebola pre žalobcu v štátnej služby iná funkcia, do ktorej by mohol byť zaradený. Na základe zrušenia vojenského útvaru bola vykonaná organizačná zmena na funkcii žalobcu, jej zrušenie.
30. Advokát S.. T. H. faktúrou č. 3/2014 zo dňa 18.11.2014 vyúčtoval žalobcovi poskytnutú právnu pomoc v trestnej veci vedenej v prípravnom konaní pod ČVS: PPZ-59/BOK - B-2007 a pred OS Bratislava I pod sp.zn. 7Tv /1/2010 vo výške 3.156,15 EUR podľa § 12 ods. 3 písm. b), ods. 6, § 13a ods. 1 písm. a,d, ods. 5, § 15 písm. a,b, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhl č. 655/2004 Z.z. za 22 úkonov právnej pomoci + stratu času za cestu z Bratislavy do Trnavy a späť dňa 16.6.2009, 16.9.2009, 25.9.2009 a stratu času za cestu z Bratislavy do Trenčína a späť dňa 13.5.2014. Z uvedenej faktúry súd zistil č. účtu advokáta XXXXXXXXXX/XXXX.
31. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB Banky zo dňa 4.2.2008 súd zistil, že na účte žalobcu bola vykonaná transakcia úhrady vo výške 30.200,- SK na účet XXXXXXXXX/XXXX.
32. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB Banky zo dňa 17.9.2009 súd zistil, že na účte žalobcu bola vykonaná transakcia úhrady vo výške 528,- EUR na účet XXXXXXXXX/XXXX.
33. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB Banky zo dňa 27.11.2014 súd zistil, že na účte žalobcu bola vykonaná transakcia úhrady vo výške 1.625,70 EUR na účet XXXXXXXXX/XXXX.
34. Z postúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovú ujmu GP SR zo dňa 12.2.20105 súd zistil, že žalobca požiadal GP SR dňa 26.1.2015 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovú ujmu podľa zákona 514/2003 Z.z. za škodu spôsobenú mu nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a GP SR túto žiadosť postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR.
35. Z vrátenia postúpenej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona 514/2003 Z.z. zo dňa 20.3.2015 MS SR súd zistil, že MS SR dňa 20.3.2015 žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovú ujmu podľa zákona 514/2003 Z.z. za škodu spôsobenú mu nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia vrátilo GP SR, ako orgánu príslušnému na jej prejednanie podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z.
36. Z odpovede MS SR zo dňa 27.4.2015 súd zistil, že GP SR s právnym názorom MS SR vyslovený v jeho vrátení postúpenej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona 514/2003 Z.z. zo dňa 20.3.2015 nesúhlasilo dňa 27.3.2015. MS SR touto odpoveďou GP SR oznámilo, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nepovažuje za žiadosť, ktorá môže byť prerokovaná MS SR a preto ju nebude a nemôže prerokovať.
37. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že do armády vstúpil ako 14 ročný z presvedčenia nástupom na Vojenskú strednú školu, už od detstva túžil byť vojakom. K vojenskej polícií sa dostal v roku 1995 a postupne až na najvyššiu funkciu - ochranca a vodič najvyšších funkcionárov, čo vykonával od roku 2001 bez jediného negatívneho hodnotenia do roku 2007 kedy sa voči nemu začalo trestné stíhanie. Začal sa vymyslený hon na neho a jeho život sa rapídne zhoršil, čo trvalo až do roku 2014 kedy bol uznaný za nevinného. V roku 2007 bol postavený mimo službu, prehadzovala si ho vojenská polícia z funkcie na funkciu, bol postavený mimo službu a potom sa vrátil na podradnejšiu funkciu, bol vyčlenený spod armády, postupne vystriedal tri funkcie až sa dostal na funkciu, ktorá bola zrušená pre nepotrebnosť. Tento postup podľa jeho názoru súvisel s jeho trestným stíhaním. To, že ako 35 ročný, v najproduktívnejšom veku, bol postavený mimo službu z funkcie, na ktorej pracoval 15 rokov označil za najväčšiu ujmu spojenú s jeho trestným konaním. Uviedol, že po prepustení z armády, mal problém z pozície vojaka, si nájsť prácu, zamestnal sa v SBS najprv Private servis s.r.o. a neskôr Bonul s.r.o. a to len preto, že musel klamať, že nie je trestne stíhaný. V SBS pracoval do roku 2015. V súvislosti s trestným konaním mu vznikla aj psychická ujma keďže väčšinu kamarátov mal z vojenskej polície a tí ho v dôsledku jeho trestného stíhania prestali pozívať na spoločné civilné akcie, nevedeli ako jeho trestné stíhanie dopadne, čo mu aj povedali, mali obavu aby aj oni neboli postavení mimo službu, príp. preradení na menej atraktívnu funkciu. Jeho trestné stíhanie pocítila aj rodina. Po skončení trestného konania sa mu nikto neospravedlnil. Potom ako sa voči nemu začalo trestné stíhanie a bol mu pozastavený výkon služby sa voči nemu zmenilo správanie kolegov a známych tak, že napríklad pri nástupoch boli obvinení postavení zvlášť, čo bolo čudné, prestal byť pozývaný na rôzne pravidelné akcie, na ktorých sa zúčastňovali aj rodiny a to po dobu 1-1,5 roka kedy slúžil pod Vojenskou políciou. Prejavil sa to aj v jeho bydlisku, býval v okruhu kde bývajú profesionálni vojaci, a tí mali vedomosť o tomto jeho trestnom stíhaní, ale o jeho skončení už nie, doteraz sa ho pýtajú ako to dopadlo. Kolegovia vedeli, že bol postavený mimo službu a z akého dôvodu, pretože vec bola medializovaná asi 3 mesiace. On nemal v úmysle z vojenskej polície odísť, dosiahol tam hodnosť poddôstojníka, čo je vrchol kariéry. Uviedol, že má ukončené stredoškolské vzdelanie, Strednú vojenskú školu s maturitou, ktorú skončil v roku 1991. Po prepustení zo služobného pomeru mal problém sa zamestnať, problém bol v tom, že profesionálneho vojaka pre spoločensky predsudok nikto nechce zamestnať, on vedel len strážiť a tak si prácu hľadal v SBS, čo sa mu podarilo vo firme jeho kamaráta keď zamlčal, že je trestne stíhaný. O jeho trestnom stíhaní vedel kolegovia preto, že sa to začalo zákrokom kukláčov, ktorý bol aj medializovaný, vedelo o tom celé Slovensko a jeho kolegovia o tom vedeli tak, že sa o tom nielen šuškalo, ale verejne o tom hovoril veliteľ na pravidelných nástupoch.
38. Svedok X.. K. A., nadriadený žalobcu ako náčelník oddelenia do roku 2006 a následne od roku 2008 do roku 2010, kedy odišiel do výsluhového dôchodku, vo svojej výpovedi uviedol, že priamym nadriadeným žalobcu bol vedúci skupiny N. K.. Uviedol, že žalobcu pozná dlhú dobu, prešiel z dopravnej polície na oddelenie ochrany, vybrali ho ako jedného z najlepších a až do roku 2006, kedy on bol jeho nadriadeným plnil úlohy vzorne a zodpovedne. O trestnom stíhaní žalobca sa dozvedel na nadriadenom útvare, na Riaditeľstve vojenskej polície v Trenčíne, od vtedajšieho nadriadeného, kde v tom čase bol. O trestnom stíhaní žalobcu mali vedomosť aj ďalší príslušníci vojenskej polície, pretože táto informácia sa po celej vojenskej polícii rýchlo rozšírila. Nemal vedomosť o tom, že by chcel žalobca z vojenskej polície dobrovoľne odísť do civilu. Uviedol, že nebolo v jeho právomoci podieľať sa na rozhodovaní a vypracovaní personálnych rozkazov vo vzťahu k žalobcovi.
39.Svedok X.. N. J., zástupcu veliteľa útvaru, vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca bol radovým príslušníkom vojenskej polície, mal funkciu vodič - osobný ochranca a poznal ho asi 10 rokov. Do styku
s ním prichádzal v rámci plnenia jeho pracovných povinností. Úlohy, ktoré boli žalobcovi kladené zadával on svojim podriadeným - nadriadeným žalobcu a nemal vedomosť o tom, že by so žalobcom boli pri ich plnení nejaké problémy, bol hodnotený pozitívne, ako jeden z najlepších príslušníkov. Pred trestným stíhaním nebol žalobca obvinený z porušenia služobných povinností. Jeho dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby vyplývalo z personálnych opatrení riaditeľa vojenskej polície, ktoré boli prijaté na základe toho, že žalobca a 14 ďalších osôb bolo po 1.10.2006, alebo 2007, presne nevedel, po zákroku Úradu boja proti organizovanej kriminalite PZ označených za podozrivých z trestnej činnosti, 15 príslušníci boli zadržaní a niektorým bolo vznesené obvinenie. Riaditeľ vojenskej polície postupoval podľa zákona o štátnej službe. Personálny rozkaz ktorým bol žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby čítal. Čo predchádzalo vydaniu tohto personálneho rozkazu nevedel, pretože pri tom nebol, ale vedel, že systém v tom čase bol taký, že personálnemu rozkazu predchádzal personálny pohovor s veliteľom útvaru a na jeho základe potom riaditeľ vojenskej polície vydal personálny rozkaz . O tomto pohovore sa vykonával záznam v knihe denných hlásení. Uviedol, že po začatí trestného stíhania žalobcu sa zmenili vzťahy a správanie kolegov voči žalobcovi zásadne, najbližší kolegovia sa od žalobcu a ostatných zainteresovaných odvrátili, nekomunikovali s nimi, dali sa pozorovať opovržlivé pohľady, báli sa s nimi komunikovať, ľudské vzťahy sa prerušili, vzťahy sa zmenili aj na riadiacich funkciách ozbrojených síl, čo vie z toho, že sa zúčastňoval brífingov na úrovni veliteľa ozbrojených síl a ministra obrany SR, kde počúval narážky na to akú má na útvare zberbu. On sa o trestnom stíhaní žalobcu dozvedel tak, že dňa 1.10.2007 mal byť predstavený nový veliteľ útvaru, ktorého mal predstaviť riaditeľ polície. Celý útvar bol nastúpený on to mal na starosti, k predstaveniu nového veliteľa však nedošlo, pretože za ním prišla dozorná a oznámila mu, že pred mrežou sú kukláči, on sa tam išiel pozrieť a tu mu riadiaci pracovník kukláčov predložil príkaz na prehliadku, z čoho zistil, že sú tu osoby podozrivé z trestnej činnosti, povolil otvoriť mrežu a kukláči sa rozišli po útvare, vošli aj do zasadačky, kde bol celý útvar okrem veliteľa a riaditeľa polície, bol vykonaný zásah kukláčov, ohliadka. On komunikoval s veliacim policajtom, pýtal sa ho, čo potrebujú, s kým chcú komunikovať a ten mu dal mená 15 -tich osôb medzi nimi aj žalobcu. Tieto osoby boli predvedené na PZ a on čakal kým s a vrátia, niektorí boli prepustení a on následne zisťoval, čo s a stalo. Po určitom čase, asi po 2 dňoch obdržali informácie, že žalobca a 5 ďalších sú obvinení z trestnej činnosti, o čom informoval nového veliteľa. Sled udalostí potom bol taký, že došlo k situácií keď riaditeľ vojenskej polície riešil dočasné ukončenie pozbavenia výkonu štátnej služby. Zákon na to pozná dve slová, ktoré si už nepamätal, ale vedel, že v tomto ukončení to bolo nesprávne formulované a osoby, ktorých sa to týkalo, tým boli poškodené. Boli vydané personálne rozkazy voči ktorým sa žalobca bránil, nechcel skočiť u vojenskej polície, nemal záujem odísť. Zastával pozíciu kde bolo aj ťažké nájsť za neho náhradu, rovnako aj za ostatných. Najväčšie konfrontácie prebiehali pri pohovoroch. On sa na týchto personálnych opatreniach nezúčastňoval, ale od nového veliteľa vedel, že bol nešťastný z toho, že riaditeľstvo ho tlačilo do toho, aby sa zbavili obvinených ľudí. On osobne sa nezúčastnil toho, že by veliteľ útvaru bol riaditeľstvom tlačený do takéhoto postupu. Ale osobne bol pri rozhovore s riaditeľom vojenskej polície a ďalšími funkcionármi , kedy bol vystavený tomu, že mu bolo vytýkané, prečo ešte títo obvinení sú na útvare. Keďže v tom čase už mali veliteľa nebolo v jeho kompetencii riešiť dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu ani ukončenie jeho dočasného vyčlenenie na plnenie úloh vojenskej polície na MO SR. Dôvody dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobu a dôvody ukončenia dočasného vyčlenenia na plnenie úloh vojenskej polície MO SR poznal, čítal personálne rozkazy. Oficiálne aplikovali nesprávnu časť zákona, mali aplikovať správny paragraf , na čo ich upozorňoval, personálne rozkazy o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a jeho ukončení označil za nesprávne, ale bolo mu vytýkané, že sa do toho mieša.
40. Svedok X.. Ľ. D., vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca bol jeho podriadeným v čase keď slúžili na Ministerstve obrany SR, pozná ho z každodennej práce a po ukončení pracovného vzťahu na MO SR v roku 2011 zostali kamaráti. V čase vznesenia obvinenia žalobcovi, v roku 2007 zastával funkciu náčelníka generálneho štábu, nebol žalobcovi priamym nadriadeným, ten pôsobil na vojenskej polícií, bol mu pridelený ako vodič ochranca. Do doby kedy mu bol pridelený ako vodič ochranca ho nepoznal. Na uvedenú funkciu, ktorá je najzložitejšou funkciou pre účely dopravy a ochrany sú vyberaný najlepší ľudia, ktorí sú preverovaní a človek, ktorému je takto vodič ochranca pridelený už nemá dôvod tento výber nijakým spôsobom narušovať. Dôvera medzi ním a žalobcom bola výborná, preto aj po skončení pracovnoprávnych vzťahov zostali medzi nimi dobré kolegiálne vzťahy. Nemal vedomosť o tom, že by žalobca počas pridelenia na jeho ochranu nejakým spôsobom porušil služobný predpis, morálne kódex vojaka, príp. sa dopustil nejakého nezákonného konania. To, že mu žalobcu odňali ako vodiča bolo pre neho prekvapujúce, bol mu odňatý bez uvedenia
dôvodu, bez konzultácie s ním, až neskôr, časové hľadisko upresniť nevedel, minimálne po dvoch týždňoch sa dozvedel o súvislostiach, ktoré viedli k tomu, že na tejto pozícií žalobca skončil. Tieto súvislosti si však už nepamätal. Uviedol, že on situáciu, že mu bol žalobca odňatý ako vodič - ochranca neriešil, chápal to tak, že nie je jeho priamym nadriadeným a že jeho priamy nadriadený rozhodol o jeho skončení v tejto funkcii a jemu bude pridelený iný vodič- ochranca, pretože pokiaľ je nejaký profesionálny vojak riešený príslušnými vyšetrujúcimi orgánmi, ak je voči nemu vznesené obvinenie nemá nadriadený, ani nikto v štátnej službe právo konať, pokiaľ nebude vec doriešená orgánmi na to určenými, pričom výsledok tohto vyšetrenia musí byť rešpektovaný. Preto mu bolo jedno ako sa vec vyrieši, podstatné bolo to, aby sa to vyšetrilo a vyvodili sa dôsledky. On ako náčelník generálneho štábu mal v kompetencii aj rozhodovať v personálnych otázkach príslušníkov ozbrojených síl SR, existuje na to celý systém personálneho managementu a náčelník generálneho štábu robí až finálny popis určitého personálneho rozhodnutia. Či sa podieľal nejakým spôsobom aj na procese preraďovania žalobcu na výkon iných funkcií, alebo na procese ktorým bolo ukončené jeho dočasné vyčlenenie na plnenie úloh vojenskej polície MO SR, alebo na procese kedy bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka si presne nepamätal, pravdepodobne áno. Ak bolo zrušené vyčlenenie žalobcu a stal sa profesionálnym vojakom a bol opätovne zaradený do štruktúry ozbrojených síl, o jeho prepustení sa rozhodovalo na úrovni náčelníka generálneho štábu, ktorú on vtedy zastával. Presný dôvod, pre ktorý bolo ukončené dočasné vyčlenenie žalobcu na plnenie úloh vojenskej polície MO SR si nepamätal a nepamätal si ani konkrétny dôvod pre ktorý bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, pamätal si, že žalobca bol v skupine ľudí, ktorí boli vyšetrovaní a celá táto skupina ľudí bola aj prepustená zo služobného pomeru.
41.Podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzby, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.
Podľa § 17 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012, sa uhrádza škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samostatné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. (zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi).
42. V predmetnom konaní sa žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti majetkovej škody vo výške 34.704,05 EUR domáhal zaplatenia 51.843,74 EUR s príslušenstvom, ako náhrady majetkovej ujmy vo výške 46.843,74 EUR a nemajetkovej škody vo výške 5.000,- EUR z titulu nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Majetkovú škodu vyčíslil ako škodu pozostávajúcu z trov obhajoby vo výške 3.156,15 EUR a ako ušlú mzdu od 1.7.2009 do 30.4.2014 vo výške 43.687,59 EUR. Nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- EUR ako zadosťučinenie za poškodenie mena v profesnom i civilnom živote bližšie nezdôvodnil. Za nezákonné rozhodnutie označil uznesenie Prezídia PZ Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania Bratislava, ČVS: PPZ- 59 BOK - B - 2007 zo dňa 22.11.2007, ktorým bol obvinený a stíhaný pre zločiny sprenevery a porušovania služobných povinností v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 213 ods. 1, 2 písm. d), ods. 3 a § 411 ods. 2, 3 písm. a) Tr. zákona potom, ako bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.4.2014 sp.zn. 7Tv 1/2010 bol spod obžaloby právoplatne oslobodený podľa § 285 písm. a) Tr. por. pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.
43. Podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: 1. že bolo vydané nezákonné rozhodnutie, 2. že poškodenému vznikla škoda, 3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím.
44. Súd na základe výkonného dokazovania, uvedeného v odseku 13. - 17. mal za preukázané, že žalobcovi bolo uznesením Prezídia PZ Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania Bratislava, ČVS: PPZ- 59 BOK - B - 2007 zo dňa 22.11.2007 vznesené obvinenie a bol stíhaný pre zločiny sprenevery a porušovania služobných povinností v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 213 ods. 1, 2 písm. d), ods. 3 a § 411 ods. 2, 3 písm. a) Tr. zákona. Žalobca podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorá bola uznesením Vojenskou obvodnou prokuratúrou Bratislava sp.zn. OPV 385/07 zo dňa 5.2.2008 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietnutá ako nedôvodná. Následne Vojenská obvodná prokuratúra Bratislava dňa 15.1.2009 podala na žalobcu obžalobu sp.zn. OPV 385/07 pre prečin porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 2 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. d), Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona. Rozsudkom OS Bratislava I sp.zn. 7Tv/1/2010 zo dňa 24.4.2013, právoplatným dňa 13.5.2014, bol však žalobca podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bol stíhaný. Tým na základe platnej judikatúry (rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo 53/1993, 4MCdo 15/2009 a rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 117/06, I.ÚS 320/2016, I.ÚS 395/2016 a posledné I.ÚS 540/2016 z 13.12.2016) je potrebné uznesenie Prezídia PZ Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania Bratislava, ČVS: PPZ- 59 BOK - B - 2007 zo dňa 22.11.2007 o vznesení obvinenia žalobcovi považovať za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca. Oslobodenie spod obžaloby má totiž za následok aj zrušenie obvinenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť nakoľko predpoklad o spáchaní trestného
činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený a preto zakladá nárok na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Súd preto dospel k záveru, že je splnená prvá z 3 podmienok uvedená v odseku 43. pre priznanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
45.Následne súd skúmal splnenie ďalších dvoch podmienok pre priznanie uplatneného nároku na náhradu škody uvedených v odseku 43. u každého z uplatnených nárokov samostatne. Súd na základe vykonaného dokazovania, faktúrou advokáta S.. T. H. č. 3/2014 zo dňa 18.11.2014, uvedenou v odseku 30., mal za preukázané, že právny zástupca žalobcu v trestnom konaní, žalobcovi vyúčtoval poskytnutú právnu pomoc v trestnej veci vedenej v prípravnom konaní pod ČVS: PPZ-59/BOK - B-2007 a pred OS Bratislava I pod sp.zn. 7Tv 1/2010 vo výške 3.156,15 EUR podľa § 12 ods. 3 písm. b), ods. 6, § 13a ods. 1 písm. a,d, ods. 5, § 15 písm. a,b, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhl č. 655/2004 Z.z. za 22 úkonov právnej služby + stratu času za cestu z Bratislavy do Trnavy a späť dňa 16.6.2009, 16.9.2009, 25.9.2009 a stratu času za cestu z Bratislavy do Trenčína a späť dňa 13.5.2014. Žalovaný po nahliadnutí do trestného spisu OS Bratislava I, sp.zn. 7Tv /1/2010, na pojednávaní dňa 22.9.2017 potvrdil, že všetky úkony advokátom vyúčtované boli skutočne vykonané. Namietal len výšku odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 1/8 výpočtového základu z dôvodu, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby z trestného činu, za ktorý mu hrozila sadzba do 5 rokov a preto je správna výška odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 1/12 výpočtového základu a tiež vyúčtovanú stratu v Bratislava do Trnavy späť a z Bratislavy do Trenčína a späť z dôvodu, že zákon č. 514/2003 náhradu za stratu času nepozná. Súd tieto námietky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné, pretože v trestnom konaní sa odmena za 1 úkon právnej služby účtuje podľa sadzby trestnej činnosti platnej v čase vznesenia obvinenia bez ohľadu na to, či v priebehu trestného konania došlo ku preklasifikovaniu trestnej činnosti žalobcu. V danom prípade v čase vznesenia obvinenia žalobcovi bolo toto vznesené pre zločiny sprenevery a porušovania služobných povinností v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 213 ods. 1, 2 písm. d), ods. 3 a § 411 ods. 2, 3 písm. a) Tr. zákona, za čo mu hrozil trest odňatia slobody vo výške 5 - 10 rokov a preto súd výšku odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 1/8 vyúčtovanú advokátom žalobcu S.. T. H. faktúrou č. 3/2014 zo dňa 18.11.2014,považoval za správnu. Keďže žalobca v konaní preukázal úhradu vyúčtovanej odmeny v 3 splátkach, dňa 4.2.2008 vo výške 30.200,- SK t.j. 11.002,45 EUR), dňa 17.9.2009 vo výške 528,- EUR a dňa 27.11.2014 vo výške 1.625,70 EUR, potvrdeniami o zrealizovaní transakcie VÚB Banky, uvedenými v odsekoch 31. - 33., dospel súd k záveru, že takto vynaložené trovy obhajoby, vrátane straty času za cestu z Bratislavy do Trnavy a späť dňa 16.6.2009, 16.9.2009, 25.9.2009 a straty času za cestu z Bratislavy do Trenčína a späť dňa 13.5.2014, predstavujú majetkovú škodu žalobcu, ktorá je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Prezídia PZ Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania Bratislava ČVS: PPZ- 59 BOK - B - 2007 zo dňa 22.11.2007 a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov obhajoby vo výške vo výške 3.156,15 EUR.
46. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu ušlej mzdy žalobcu od 1.7.2009 do 30.4.2014 vo výške 43.687,59 EUR t.j. za obdobie po prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka dňa 30.6.2009 do oslobodenia žalobcu spod obžaloby, žalobca si tento nárok uplatnil ako rozdiel medzi priemernou mesačnou mzdou príslušníka vojenskej polície 1.351,58 EUR a jeho príjmom z pracovnej činnosti po prepustení zo služobného pomeru, keď od 1.10.2009 pracoval v spoločnosti Private service s.r.o. a od 1.1.2011 pracoval v spoločnosti Bonul s.r.o. Súd na základe vykonaného dokazovania, personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 3877 z 21.5.209, uvedeného v odseku 29. mal za preukázané, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 72 ods. 1 písm.a) a § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. a jeho služobný pomer sa skončil dňa 30.6.2006. To znamená, že služobný pomer žalobcu ako profesionálneho vojaka sa skončil z dôvodu organizačnej zmeny a nie v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Prezídia PZ Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania Bratislava ČVS: PPZ- 59 BOK
- B - 2007 zo dňa 22.11.2007. Ešte pred skončením služobného pomeru žalobcu ako profesionálneho vojaka, bolo personálnym rozkazom riaditeľa vojenskej polície č. 25 z 26.1.2009 ukončené jeho dočasné vyčlenenie ako profesionálneho vojaka na plnenie úloh Vojenskej polície MO SR. Toto dočasné vyčlenenie bolo vykonané v súlade s potrebami Vojenskej polície. Potreby Vojenskej polície spočívajú v tom, že po prehodnotení úloh Vojenskej polície so zníženými počtami personálu v nasledujúcom období bol spracovaný personálny zámer obsadenia funkcií vo Vojenskej polícii, pri realizácii ktorého pre žalobcu nie je vhodná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený. Súd preto dospel k záveru, že pri tomto nároku nie je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou žalobcu a preto žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ svedok X.. N. J., zástupcu veliteľa útvaru, vo svojej
výpovedi uviedol, že personálne rozkazy vo vzťahu k žalobcovi boli nesprávne formulované, že žalobca bol nimi poškodený a veliteľ útvaru bol riaditeľstvom tlačený do toho aby sa zbavil obvinených vojakov, súd nemohol pri rozhodovaní toto zohľadniť, pretože personálne rozkazy sú rozhodnutiami vydaným v správnom konaní, ktorým je súd viazaný a nemôže ich prejudicálne preskúmať. Takéto právo mal žalobca, ktorý sa voči vydaným personálnym rozkazom mohol odvolať, resp. podať rozklad a personálne rozkazy boli preskúmateľné súdom podľa § 244 a nasl. O.s.p. Žalobca sa síce domáhal preskúmania Personálneho rozkazu č. 25 zo dňa 26.1.2009, čo mal súd za preukázané rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 51/2009-24 zo dňa 27.1.2011, uvedeným v odseku 24.,ale súd jeho žalobu zamietol. Voči personálnemu rozkazu č. 3877 z 21.5.2009 žalobca opravný prostriedok nepodal.
47. Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- EUR z titulu nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako zadosťučinenia za poškodenie mena v profesnom i civilnom živote, súd uvádza, že pre priznanie nároku na náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí mať súd preukázanú najmä skutočnosť, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa prvého odseku § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je postačujúce, predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu neoprávnených následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine, v spoločnosti ktoré musí žalobca v prípade uplatňovania jej peňažnej náhrady preukázať a preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie vzniknutej ujmy. Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom žalobcu, nemal takúto ujmu za preukázanú. Žalobca vo svojej výpovedi síce uviedol, že po prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka mal problém nájsť si prácu, pretože existuje spoločenský predsudok pre ktorý profesionálneho vojaka nechce nikto zamestnať a keďže on ako absolvent strednej vojenskej školy vedel len strážiť, hľadal prácu v SBS, čo sa mu podarilo v spoločnosti Private servis s.r.o. a neskôr Bonul s.r.o. To znamená, že sám žalobca pripustil, že problém nájsť si prácu po prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka nie je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ale spoločenským predsudkom panujúcim v spoločnosti voči profesionálnym vojakom. Žalobca ďalej uviedol, že v súvislosti s trestným konaním mu vznikla aj psychická ujma keďže väčšinu kamarátov mal z vojenskej polície a tí ho v dôsledku jeho trestného stíhania prestali pozívať na spoločné civilné akcie, nevedeli ako jeho trestné stíhanie dopadne, čo mu aj povedali, mali obavu, aby aj oni neboli postavení mimo službu, príp. preradení na menej atraktívnu funkciu. Na preukázanie týchto tvrdení ale nenavrhol žiaden dôkaz. Aj pokiaľ sa týka tvrdenia žalobcu, že uvedené trestné stíhanie malo vplyv na poškodenie jeho mena v mieste jeho bydlisku, ani na toto tvrdenie nenavrhol žalobca žiaden dôkaz. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že trestné konanie sa prejavilo v správaní jeho kolegov tým, že pri nástupoch boli všetci obvinení postavení zvlášť, čo bolo čudné, súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom svedka X.. N. J., zástupcu veliteľ útvaru, mal za preukázané, že správanie kolegov voči žalobcovi sa po vznesení obvinenia skutočne zmenilo, odvrátili sa od neho, nekomunikovali s ním, báli sa s ním komunikovať, dali sa pozorovať opovržlivé pohľady, že všetci obvinení pri nástupoch boli postavení osobitne, ale to podľa názoru súdu nepredstavuje takú ujmu za poškodenie mena žalobcu, ktorá by odôvodňovala priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000,- EUR. Vzhľadom k tomu, že takéto správanie sa týkalo všetkých obvinených z trestnej činnosti sa súdu javí ako dostatočne účinný a efektívny prostriedok na vyváženie a zmiernenie tohto zásahu, samotný oslobodzujúci rozsudok OS Bratislava I sp.zn. 7Tv 1/2010 zo dňa 24.4.2013 a to aj vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal pretrvávajúce následky nezákonného rozhodnutia. Na základe uvedeného súd žalobu v časti nemajetkovej ujmy ako nedôvodnú zamietol.
48. Pretože žalovaný na základe žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenej mu dňa 26.1.2015 v lehote 6 mesiacov upravenej v § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nepriznal oprávnený nárok na náhradu škody spočívajúci v náhrade trov obhajoby vo výške 3.156,15 EUR, dostal sa nasledujúcim dňom po uplynutí tejto lehoty, t.j. dňa 27.7.2015, do omeškania s úhradou škody spôsobenej žalobcovi nezákonným rozhodnutím. Súd ho preto v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 3.156,15 EUR od 27.7.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úrok z omeškania zamietol. Výšku úroku z omeškania súd určil v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,05% ročne.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v celkovej výške 51.843,74 EUR a v konaní bol úspešný len čiastočne, vo výške 3.156,15 EUR t.j. vo
výške 6,09% a žalovaný mal úspech vo výške 93,91% t.z. že absolútne úspešným v konaní bol žalovaný, v pomere 87,82%. Úspešnému žalovanému ale súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.