Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-267-2011.pdf
PDF · 101.2 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/267/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Tóth v právnej veci žalobkyne: I.. K. T., nar. XX.XX.XXXX, G. X, Bratislava proti žalovanému: W.. G. T., nar. XX.XX.XXXX, G. X, Bratislava o zaplatenie 1.726,99 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.431,35 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1.431,35 eur od 05.09.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,76 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 05.09.2011, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.09.2011 domáhala od žalovaného zaplatenia 1.664,22 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. Dôvodila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3 a žalovaný v podiele 1 nehnuteľností od 24.03.2010, dovtedy každý v podiele 1, a to pozemku parcela č. XXXX/XX zast. plocha a nádvorie o výmere 173 m2, parcela XXXX/XX zast. plocha a nádvorie o výmere 132 m2 a rodinného domu súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/XX zast. plocha a nádvorie vedených na LV č. XXXX pre kat. územie C. X. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli strany sporu na základe kúpnej zmluvy E. a rodinný dom na základe zápisu rozhodnutia mesta D. č. k. 7429/2007 o pridelení súpisného čísla a kolaudačného rozhodnutia č. j. Sú/2965/2007 PA, právoplatného 01.08.2007. Strany sporu sú manželia, ale ich BSM bolo zrušené právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II dňa 2.4.2002, č. k. 15C/510/01
- 18. Predmetné nehnuteľnosti každý financoval výlučne z vlastných finančných prostriedkov. Žalovaný s ňou nezdieľa spoločnú domácnosť, neprispieva na úhradu za plnenia poskytované s užívaním rodinného domu napriek skutočnosti, že v predmetnej nehnuteľnosti riadne samostatnú kúpeľňu so sprchovým kútom, kuchyňu s kompletným vybavením (chladnička, sporák, umývačka riadu), obývaciu miestnosť, svoju vlastnú izbu vybavenú LCD televízorom, počítačovou technikou a tlačiarňou o veľkosti 20 m2 a garáž. Predmetné miestnosti treba v priebehu vykurovacieho obdobia vykurovať a zároveň i zabezpečovať ohrev teplej vody. Na jej výzvy na prispievanie finančnej čiastky pravidelne mesačne za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, ktorá by sa použila na úhradu plnení spojených s užívaním bytu, reaguje žalovaný agresívne, zámerne neudržuje hygienu v priestoroch kúpeľne, sociálneho zariadenia a v izbe neupratoval po dobu 1 roka, miestnosti nevetrá; z jeho správania je možné vyvodiť, že dobrovoľne nemá záujem na uhrádzanie nákladov spojených s jeho bývaním a má za to, že tieto náklady bude financovať za jeho osobu výlučne ona. Financovanie rodinného domu predstavujú nemalé čiastky, ktoré financuje výlučne ona. Žalovaný sa bezdôvodne obohacuje na jej úkor vzhľadom na skutočnosť, že všetky náklady spojené s užívaním rodinného domu uhrádzala výlučne z vlastných finančných prostriedkov (úhrada energií a poplatkov) za rok 2009 a rok 2010, kedy bol 1/2 vlastníkom nehnuteľnosti.
Za rok 2009 mala za elektriku, daň z nehnuteľností, plyn, vodu, poistné domu celkom náklady spolu 2.088,65 eur, pričom podiel žalovaného v 1/2 činí 1.044,32 eur. Za rok 2010 mala za elektriku, odpad, plyn, vodu celkom náklady spolu 1.239,80 eur, pričom podiel odporcu v ? činí 619,90 eur. Celkovo dlžná suma žalovaného je 1.664,22 eur. Žalobkyňa s pripustením súdu žalobu rozšírila o sumu 62,77 eur (1/2 nedoplatku na el. energii za rok 2010), teda celkovo na sumu 1.726,99 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne od 5.9.2011 do 8.11.2011, s úrokom z omeškania 9,25% ročne od 9.11.2011 do 13.12.2011, s úrokom z omeškania 9% ročne od 14.12.2011 do 10.7.2012, s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 11.7.2012 do 31.1.2013, s úrokom z omeškania 8.75 % ročne od 1.2.2013 do 7.5.2013, s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 8.5.2013do 20.11.2013, s úrokom z omeškania 8,25% ročne od 13.11.2013 do 10.6.2014, s úrokom z omeškania 8,15% ročne od 11.6.2014 do 9.9.2014, s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 10.9.2014 do 31.12.2014, s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 1.1.2015 do 30.6.2015, s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 11.7.2015 do 31.12.2015, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 1.1.2016 do 2.5.2016, všetko zo žalovanej sumy 1.726,99 Eur. 2. Žalovaný na pojednávaní k žalobe uviedol, že s ňou nesúhlasí z dôvodu, že v roku 2010 so žalobkyňou uzavrel dohodu, a to Zmluvu o prevode časti podielu k nehnuteľnosti, v ktorej je uvedené že medzi nimi už nie sú žiadne finančné nároky, že sú všetky vysporiadané. 3. Tunajší súd rozsudkom č. k. 16C/267/2011 - 128 zo dňa 28.11.2012 podanú žalobu zamietol, keď vychádzal zo záveru, že medzi stranami sporu neexistovala ani písomná ani ústna dohoda ohľadne úhrady nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti. Pri dohode pôjde konkrétne o to, ktorý zo spoluvlastníkov a za akých podmienok bude vec užívať a držať, ako budú rozvrhnuté úžitky veci medzi jednotlivých spoluvlastníkov, kto má znášať určité náklady na vec a v akom rozsahu. Dohodu netreba uzavrieť písomne, môže byť uzavretá aj konkludentne, pokiaľ nie je pochybnosť o obsahu prejavenej vôle. Dlhšie trvajúci režim užívania môže byť prejavom toho, že spoluvlastníci s tým súhlasia, ale nemusí to tak byť vždy. Ustanovenie § 139 Obč. zák. umožňuje, aby sa spoluvlastníci v prípade nezhody o svojich právach a povinnostiach obrátili na súd. Ak si teda spoluvlastníci nebudú vedieť sami upraviť užívanie spoločnej veci, o spôsobe spoločného užívania rozhodne súd. Za hospodárenie so spoločnou vecou možno o. i. považovať aj úhradu nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti. V predmetnej veci medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi k dohode o hospodárení so spoločnou vecou nedošlo a ani jeden z nich sa neobrátil na súd, aby tento rozhodol podľa § 139 Obč. zák a preto nie je dôvod, aby sa žalobkyňa domáhala polovice nákladov, ktoré uhradila za užívanie nehnuteľnosti - rodinného domu ako bol plyn, voda, elektrina, daň z nehnuteľnosti, poistné za dom a odpad. Spoluvlastníci sú síce povinní sa starať o spoločnú vec podľa výšky svojich podielov, ale vlastnú spotrebu energií, vody a pod. si musí hradiť každý z nich sám a to podľa jej výšky, pretože každý zo spoluvlastníkov má inú spotrebu a žalovaný navyše v nehnuteľnosti pravidelne v rokoch 2009 a 2010 nežil. Medzi stranami mala byť uzavretá dohoda o hradení nákladov za užívanie nehnuteľnosti, ale k takejto dohode medzi nimi neprišlo. 4. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Co 217/2013 - 158 zo dňa 09.09.2014 rozsudok tunajšieho súdu č. k. 16C/267/2011 - 128 zo dňa 28.11.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď zdôraznil, že z § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť, ale len možnosť spoluvlastníkov, v prípade, keď sa pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou nedosiahne dohoda alebo väčšina hlasov alebo sa dosiahne rovnosť hlasov, podať žalobu na súd, a preto bol nesprávny záver okresného súdu, že pokiaľ v predmetnej veci neexistovala dohoda o hospodárení so spoločnou vecou - dohoda o úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti, a ani jeden zo spoluvlastníkov nepodal žalobu na súd podľa § 139 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa sa nedôvodne domáha od žalovaného zaplatenia 1 nákladov, ktoré uhradila za užívanie nehnuteľnosti. Je nesporné, že spoluvlastnícky podiel nevymedzuje určitú časť veci, ku ktorej je spoluvlastník oprávnený vykonávať svoje vlastnícke právo, ale vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a určuje, ako sa spoluvlastníci podieľajú na úžitkoch veci a aké náklady musia na vec vynaložiť resp. aké náklady spojené s jej užívaním musia uhradiť. Bolo preto povinnosťou žalovaného prispievať na náklady spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti; v období rokov 2009 - marec 2010, kedy boli strany sporu spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v podiele 1 a následne od marca 2010, kedy žalovaný zmluvou o prevode časti podielu previedol na žalobkyňu časť svojho podielu o veľkosti 1 k celku, čím sa stala väčšinovou vlastníčkou (v podiele 3) a žalovaný menšinovým vlastníkom (v podiele 1), ktoré náklady preukázateľne uhrádzala žalobkyňa, a to vo výške zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti nad mieru spoluvlastníckeho podielu, krajský súd zdôraznil, že zásadne je každý spoluvlastník oprávnený vec užívať v rozsahu svojho podielu, pričom pokiaľ ide o preukázanie skutočnosti, či skutočne žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíval nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, krajský súd uložil súdu prvej inštancie doplnenie dokazovania v tom smere,
že je potrebné zisťovanie, či žalovaný skutočne v rokoch 2009 - 2010 užíval predmetnú nehnuteľnosť, akú časť a po akú dobu. 5. Po vrátení veci tunajšiemu súdu na ďalšie konanie súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov z obsahu súdneho spisu a to najmä: výpis z LV XXXX zo dňa 03.09.2011 a 18.01.2008, rozsudok OS BA II sp. zn. 15C/510/01 zo dňa 20.02.2002, faktúry a platobné výmery z č. l. 16 - 40, 84, 97-119, zmluva o prevode časti podielu k nehnuteľnosti na spoluvlastníka zo dňa 11.02.2010, ZP 6/2008, spis tunajšieho súdu sp. zn. 9C/425/2008, list z 17.02.2013, vyjadrenie susedov preukazujúce, žalovaný sa v dotknutom čase zdržiaval na predmetnej nehnuteľnosti a návrh na dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. 6. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania pripojením spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/87/2016 vo veci neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko tento nebol vzhľadom na predmet tohto konania za rozhodujúci v prejednávanej veci. Súd rovnako zamietol návrh na doplnenie dokazovania ohliadkou nehnuteľnosti, rodinného domu nachádzajúceho sa v D., Y. ul. č. 6, nakoľko tento nepovažoval za hospodárny a bez vplyvu na výsledok tohto konania. 7. Žalobkyňa ako strana sporu vo výpovedi uviedla, že jej manželstvo so žalovaným stále trvá, ale od roku 2002 majú zrušené BSM. Predmetná nehnuteľnosť, a to rodinný dom bol skolaudovaný v roku 2007 s tým, že tento stavali každý zo svojich finančných prostriedkov. Žalovaný nechcel dom dokončiť, nemal už finančné prostriedky a tak uzavreli notársku zápisnicu na dlžnú sumu a zároveň zriadili záložné právo tak, že keď jej žalovaný nevráti peniaze, prevedie na ňu časť nehnuteľnosti, čo sa aj stalo. Od tejto doby je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele 3 a žalovaný v podiele 1. Od roku 2011 predmetnú nehnuteľnosť užíva výlučne len ona s tým, že dom stále ešte nie je dokončený. Finančné prostriedky, ktoré sú uvedené v Zmluve o prevode časti podielu k nehnuteľnosti sa týkali len finančných prostriedkov ohľadne financovania rodinného domu, nie toho, čo teraz žiada od žalovaného. V roku 2009 a 2010 užívali dom spoločne, v tom čase mali každý rovnaký podiel 1/2. Žiadnu dohodu, ani ústnu, ani písomnú ohľadne úhrady nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti nemali. Žalovaný nemal snahu ohľadne tejto záležitosti komunikovať, všetko platila výlučne ona, išlo o elektrinu, plyn, vodu. Vždy žiadala žalovaného o úhradu týchto nákladov. Žalovaný bol spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti v 1/2, túto aj užíval, pričom náklady neplatil a robil jej teror. Správanie žalovaného nie je morálne a etické, pretože ak má niekto manželku, nemôže žiadať, aby uhrádzala jednak všetky poplatky spojené s domom, náklady na domácnosť, dieťa, pričom žalovaný finančnou núdzou netrpí. Zo strany žalovaného je tu snaha, aby rodinný dom predala a on získal finančné prostriedky. K čl. 2 ods. 5 vyššie uvedenej zmluvy uviedla, že toto ustanovenie žiadal sám žalovaný. Povinnosti a pohľadávky sa však týkajú stavebných nákladov na nehnuteľnosť, pretože dom ešte stále nie je dokončený, bude potrebné ešte do neho investovať. Od roku 2005 všetky náklady spojené s domom financovala výlučne ona. 8. Žalovaný ako strana sporu vo výpovedi uviedol, že nejde o výšku sumy, ktorú od neho žalobkyňa požaduje, ale o morálku. Žalobkyňa ho psychickým terorom donútila k prevodu 1 podielu na predmetnej nehnuteľnosti. Žalovanú sumu nechce zaplatiť z dôvodu, že v Zmluve o prevode časti podielu k nehnuteľnosti je uvedené, že prevádza svoj podiel za sumu 70.000,- eur, avšak on bol dlžný navrhovateľke len niečo vyše 11.000,- eur. Poukázal na čl. 2 písm. b) uvedenej zmluvy, kde je uvedené, že všetky záväzky, finančné pohľadávky sú vyrovnané a splatené; nevidí dôvod, prečo by mal žalobkyni ešte niečo platiť. Je pravdou, že predmetnú nehnuteľnosť užíval v roku 2009 a 2010, keď boli podieloví spoluvlastníci v 1/2, avšak v dome nebýval pravidelne, nevedel uviesť, ako často sa v uvedených rokoch v dome zdržiaval. Žiadna dohoda, a to ani písomná ani ústna, medzi ním a žalobkyňou ohľadne úhrady nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti nebola, všetky tieto náklady platila žalobkyňa. Pred podaním žaloby ho žalobkyňa nikdy nepožiadala o úhradu časti týchto nákladov, ani on sám nenavrhol, že by jej prispieval na úhradu týchto nákladov. Je pravdou, že žalobkyňa od roku 2005 uhrádzala všetky náklady spojené s nehnuteľnosťou, žiadne faktúry mu však nepredkladala, chodili asi na jej adresu. Myslí si, že ak niekto prevedie podiel na niekoho iného za 90.000,- eur a bol mu dlžný len 16.000,- eur alebo 17.000,- eur, nie je logické, aby od neho žiadal zaplatenie ďalších vecí. 9. Strany sporu sú manželia, ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 15C/510/01 - 18 zo dňa 20.02.2002, právoplatným dňa 02.04.2002. 10. Strany sporu sú spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území C. W. zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX a to pozemku, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX a rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/XX a to v podiele žalobkyňa 3 a žalovaný 1, a to na základe Zmluvy o prevode časti podielu k nehnuteľnostiam zo dňa 24.03.2010. Do uvedenej doby boli podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností v podiele každý v 1/2 na základe Kúpnej zmluvy zapísanej pod E..
11. Od roku 2005 žalobkyňa platí všetky náklady spojené s užívaním predmetných nehnuteľností, pričom za rok 2009 bola výška nákladov 2.088,65 eur (elektrina od 19.08.2008 - 18.08.2009 603,51 eur; daň z nehnuteľností 24,58 eur; plyn od 19.10.2008 - 18.10.2009 880,53 eur; vodné a stočné 485,91 eur; poistné domu 94,12 eur) a za rok 2010 bola výška nákladov 1.364,34 eur (elektrina od 19.08.2009 - 17.08.2010 216,40 eur + nedoplatok fa č. 7170468110 v sume 125,54 eur; odpad 74,67 eur; plyn od 19.10.2009 - 18.10.2010 814,- eur; vodné a stočné 133,73 eur). 12. Pre úplnosť konajúci súd uvádza, že pri faktúre za plyn č. 6101440574 (náklady za rok 2010) vychádzal súd zo sumy 814,- eur (nie zo žalobkyňou uplatnenej sumy 815,- eur), nakoľko z tejto faktúry vyplýva, že bolo žalobkyňou uhradených len 814,- eur, pričom výsledkom úhrad bol nedoplatok 1,- eur. 13. Podľa § 136 ods. 1, 2 veta prvá Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 ods. 1, 2 veta prvá Obč. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
14. V intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu, ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. CSP), súd vychádzal pri rozhodovaní vo veci zo záveru, že bolo povinnosťou žalovaného prispievať na náklady spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti; v období rokov 2009
- marec 2010, kedy boli strany sporu spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v podiele 1 a následne od marca 2010, kedy žalovaný zmluvou o prevode časti podielu previedol na žalobkyňu časť svojho podielu o veľkosti 1 k celku, čím sa stala väčšinovou vlastníčkou (v podiele 3) a žalovaný menšinovým vlastníkom (v podiele 1), ktoré náklady preukázateľne uhrádzala žalobkyňa, a to vo výške zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. 15. Nakoľko náklady žalobkyne spojené s užívaním dotknutej nehnuteľnosti boli v roku 2009 vo výške 2.088,65 eur, pričom v tom čase spoluvlastnícky podiel žalovaného bol v rozsahu 1, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy 1.044,32 eur, ktorá predstavuje 1 nákladov vynaložených žalobkyňou ako podielovou spoluvlastníčkou na užívanie dotknutej nehnuteľnosti za rok 2009. 16. V roku 2010 bol žalovaný do mesiaca marec 2010 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v pomere 1, teda podiel žalovaného na celkových ročných nákladoch 1.364,34 eur spojených s užívaním nehnuteľnosti na každý mesiac činí 51,61 eur, pričom po predaji časti spoluvlastníckeho podielu 1, počnúc mesiacom apríl 2010, ostal žalovanému spoluvlastnícky podiel 1, a teda jeho podiel na celkových nákladoch predstavuje sumu 25,80 eur. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného k úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti za rok 2010 v sume 387,03 eur (51,61 eur x 3 mesaice + 25,80 eur x 9 mesiacov). 17. Pokiaľ sa žalobkyňa aj v súvislosti s nákladmi za rok 2010 domáhala náhrady 1 ňou vynaložených nákladov, vo výške presahujúcej spoluvlastnícky podiel žalovaného, ktorý bol od mesiaca apríl 2010 podielovým spoluvlastníkom len v 1/4 a žalobkyňa nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazné prostriedky, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že žalovaný užíval vec nad podiel svojho spoluvlastníckeho podielu, toto nemožno vyvodiť ani z predložených potvrdení susedov, a z uvedeného dôvodu že by mal náhradu nákladov spojených s užívaním veci platiť v rozsahu vyššom ako je jeho spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa ohľadne tejto skutočnosti neuniesla dôkazné bremeno, a preto súd
žalobu v časti prevyšujúcej spoluvlastnícky podiel žalovaného na nákladoch spojených s užívaním spoločnej veci zamietol ako nedôvodnú. 18. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 1.431,35 eur (1.044,32 eur náklady za rok 2009 + 387,03 eur náklady za rok 2010), a v časti o zaplatenie 295,64 eur s príslušenstvom žalobu zamietol. 19. Konajúci súd viazaný právnym názorom krajského súdu ako nedôvodnú vyhodnotil obranu žalovaného, ktorý poukazoval na obsah zmluvy o prevode časti podielu k nehnuteľnosti na spoluvlastníka zo dňa 11.02.2010, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany nemajú voči sebe žiadne finančné nároky a považujú všetky záväzky finančné a pohľadávky, a to najmä záväzok spoluvlastníka 1 (žalovaného) zo zmluvy o pôžičke, zmluvy o zriadení záložného práva a notárskej zápisnice NZ 5840/2007 ako i ďalšie investície za vyrovnané a splatené, a to aj vzhľadom k tomu, že dospel záveru, že uvedené dojednanie sa netýka povinnosti žalovaného ako podielového spoluvlastníka podieľať sa na nákladoch spojených s užívaním veci vynaložených, toto dopadá na záväzky medzi stranami sporu vzniknutými z iných právnych titulov. 20. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.431,35 od 05.09.2011 (ktorý deň podania žaloby žalobkyňa ustálila ako deň omeškania, hoc povinnosť žalovaného podieľať sa na nákladoch spojených s užívaním spoločnej veci vznikla už vynaložením týchto nákladov samotnou žalobkyňou) do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3, § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ žalobkyňa požadovala priznanie úrokov z omeškania z celej sumy v rôznych sadzbách, podľa vývoja úrokovej sadzby, súd žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú, keď pri výške príslušenstva je potrebné vychádzať z výšky úrokov z omeškania platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto žalovaného zaviazal k zaplateniu úrokov z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1.431,35 od 05.09.2011. 21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Čistý pomer úspechu vo veci žalobkyne predstavuje 65,76 % (priznaná suma 1.431,35 eur zo žalovanej sumy 1.726,99 eur), v ktorom rozsahu jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.