Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-180-2011.pdf
PDF · 139.72 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/180/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING, a.s., Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Slovenská inovačná a energetická agentúra, Bajkalská 27, Bratislava, IČO: 00 002 801, zastúpený: Bobák, Bollová a spol. s r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 o zaplatenie 73.082,53 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 67.501,02 Eur z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.08.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 73.082,53 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na základe výzvy pre uchádzačov týkajúcej sa opatrení v oblasti energetickej efektívnosti vo verejných budovách - školy v Nitrianskom a Trnavskom regióne, vyhlásenej žalovaným, predložil svoju ponuku. Medzi žalobcom a žalovaným bola následne dňa 30.07.2010 uzatvorená zmluva č. 01501002. V súlade s touto zmluvou vykonal žalobca pre žalovaného práce na objektoch základných a materských škôl, za ktoré vystavil dňa 20.04.2011 faktúru č. 200100160, s dátumom splatnosti 19.06.2011. Žalovaný uvedenú sumu neuhradil.
3. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.03.2012 vzal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoj návrh späť v časti istiny v sume 67.501,02 EUR s príslušenstvom. V čiastočnom späťvzatí návrhu žalobca uviedol, že dňa 20.01.2012 mu žalovaný uhradil sumu 235.605,32 Eur a dňa 17.02.2012 mu uhradil sumu 47.121,06 Eur. Obe sumy žalovaný uhradil bez bližšej špecifikácie. Na základe tejto úhrady považoval žalobca svoju pohľadávku z faktúry č. 200100160 za čiastočne uhradenú v sume 67.501,02 Eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 9,5 ročne zo sumy 73.082,53 Eur od 20.03.2011 do 17.02.2012.
4. Súd vo veci vydal dňa 27.09.2011 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že žalobca bol
ako zhotoviteľ vybraný v rámci verejnej súťaže, ktorá bola realizovaná podľa zásad verejného obstarávania definovaných Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD). Všetky plnenia za práce realizované žalobcom podliehali predchádzajúcemu schváleniu EBRD a sú uhrádzané EBRD v súlade s podmienkami uvedenými v zmluve a podmienkami verejného obstarávania. V článku 1.1 zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté, že všetky práce a plnenia na obnove verejných budov je žalobca povinný zrealizovať a ukončiť do 17.01.2011. Spolupráca medzi žalobcom a žalovaným bola na základe uzatvorenej zmluvy realizovaná tak, že žalobca na mesačnej báze pripravoval súpis prác vykonaných v danom mesiaci, pričom jednotlivé položky museli súhlasiť so súpisom materiálu a prác t.j. Bill of quantities, dohodnutom v zmluve. Mesačný súpis vykonaných prác predložený žalobcom prešiel najprv kontrolou pracovníkov konzultanta (zmluvného partnera žalovaného, ktorý vykonával dozor a kontrolu na jednotlivých stavbách) a to v rozsahu, či práce boli skutočne zrealizované v zmysle zmluvy. Po kladnom potvrdení súpisu vykonaných prác v danom mesiaci zo strany konzultanta vykonal ešte manažér projektu formálnu kontrolu a vydal osvedčenie o platbách, to jest potvrdil svojim podpisom zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach, v ktorom manažér projektu odsúhlasil sumu, na ktorú následne žalobca mohol vystaviť faktúru. Prílohou každého zisťovacieho protokolu bol súpis vykonaných prác s uvedením cien, ktoré vo svojom súčte tvorili sumu uvedenú v zisťovacom protokole. Podpisom zisťovacieho protokolu zo strany manažéra projektu C.. P. M. bola potvrdená suma, ktorá mala byť uhradená žalobcovi a súčasne obdobie, kedy boli práce vykonané. Po doručení faktúry č. 200100160 a jej príloh žalovaný zistil, že faktúra a aj zisťovací protokol, ktorý tvoril jej prílohu majú vady a bezodkladne vyzval žalobcu na ich odstránenie. Vady uvedenej faktúry spočívali v tom, že z jej textu a ani z jej príloh nebolo možné zistiť v akom období boli tieto práce vykonané. Podľa žalovaného v zmluve bol taktiež uvedený nesprávny dátum vzniku daňovej povinnosti k dani z pridanej hodnoty, ktorý je vo faktúre uvedený ako 31.01.2011. To nezodpovedá skutočnosti nakoľko práce fakturované v tejto faktúre boli vykonané až v mesiacoch február a marec 2011. Žalobca výhrady žalovaného k vystavenej faktúre neuznal. Uvedenie všetkých náležitostí faktúry, vrátane dátumu dodania služieb a vykonania prác je dôležité aj z toho dôvodu, že žalobca bol v omeškaní s vykonávanými prácami a plnením zmluvy o dielo. Dielo nedokončil a neodovzdal ani v dodatočnej lehote do 31.03.2013, preto bol žalovaný nútený odstúpiť od zmluvy a v súčasnosti rieši so žalobcom zodpovednostné nároky súvisiace s omeškaním plnenia zmluvy a vadami diela. Žalovaný má teda za to, že nárok žalobcu nie je opodstatnený nakoľko žalobcom vystavená faktúra č. 200100160 nie je splatná a jej splatnosť ani nemôže nastať, pokiaľ v nej nebude riadne a správne uvedený dátum dodania tovarov a služieb, ktoré sú v nej fakturované.
5. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný namietal oprávnenosť celého nároku uplatneného žalobcom v žalobe, nakoľko žalobca faktúru č. 200100160 vystavil v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a tiež v rozpore so zmluvou. Žalobca ďalej v rozpore s ustanovením čl. 23.1 nesplnil pokyn manažéra projektu v súvislosti s doplnením a opravou faktúry č. 200100160 a zisťovacieho protokolu. S ohľadom na skutočnosť, že v zmysle článku 43.1 zmluvy splatnosť faktúr je 60 dní odo dňa prijatia správnej (riadne vystavenej) faktúry, žalovaný mal za to, že faktúra č. 200100160 nie je splatná a jej splatnosť ani nemôže nastať, pokiaľ v nej nebude riadne a správne uvedený dátum dodania tovarov a služieb, ktoré sú fakturované.
6. Súd vo veci dňa 17.10.2013 vydal rozsudok 26Cb/180/2011-275, v ktorom konanie v časti o zaplatenie istiny 67.501,02 Eur zastavil a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok napadol v časti výroku o trovách konania aj žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému prizná aj nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor, ako aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci - písomné podanie na súd zo dňa 12.03.2013 v sume 696,50 Eur.
7. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/151/2014-470 rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/180/2011-275 zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
8. S poukazom na skutočnosť, že žalobca doručil dňa 29.11.2013 odvolanie voči všetkým rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/180/2011-275 zo dňa 17.10.2013. V tomto odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, pričom Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, súd prvej inštancie musel v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p. rozhodnúť vo výrokovej časti tohto rozsudku aj o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom. Ako už bolo uvedené
písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.03.2012 vzal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoj návrh späť v časti istiny v sume 67.501,02 EUR s príslušenstvom a to z dôvodu, že dňa 20.01.2012 mu žalovaný uhradil sumu 235.605,32 Eur a dňa 17.02.2012 mu uhradil sumu 47.121,06 Eur. Na základe považoval žalobca ním uplatnenú pohľadávku za čiastočne uhradenú v sume 67.501,02 Eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 73.082,53 Eur od 20.03.2011 do 17.02.2012.
9. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v späťvzatej časti zastavil.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka P. M., výsluchom W. U., výsluchom svedka C.. E. B., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: upomienok, faktúry č. 200100160, ako aj ostatných faktúr vystavených žalobcom za mesiace september 2010 až január 2011, zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach, rekapitulácie čerpania objektov stavby, smernice k dokumentom tendra, zmluvy o dielo č. 01501002, súpisu nefakturovaných prác, žiadosti žalovaného zo dňa 09.05.2011, opätovnej žiadosti žalovaného zo dňa 16.05.2011, odstúpenia od zmluvy č. 01501002, rekapitulácie čerpania stavby, oznámenia o pripísaní úhrady, výpisu z účtu žalobcu, fotodokumentácie, poštovej a e-mailovej komunikácie medzi žalobcom, žalovanými a starostami obcí, v ktorých bola vykonávaná rekonštrukcia škôl, znaleckých posudkov č. 07/2011, 08/2011/, 09/2011, 10/2011, č. 11/2011 vypracovaných znalcom Ing. Cyrilom Kramárom, znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika, listu žalovaného zo dňa 02.03.2011, dokumentácie nedostatkov realizácie diela, pripomienok k realizačným projektom, uznesenia Krajského súdu v Bratislave II č.k. 2Cob/112/2013-608, zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.01.2016 vo veci vedenej pod sp. zn. 42Cb/243/2012, rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.: 51C/190/2012-269 zo dňa 10.12.2014, zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Bratislava II, 42Cb/243/2012 zo dňa 02.12.2014, uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/116/2015-384, ako aj ostatných listinných dôkazov tvoriacich súčasť spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
15. Z výsluchu svedka P. M. súd zistil, že svedok je zamestnancom žalovaného. Od roku 2008 pracuje na projekte Energetická efektívnosť vo verejných budovách. V priebehu implementácie tohto projektu obstarali podľa pravidiel EBRD konzultanta, ktorým bolo združenie Košickej energetickej spoločnosti, a.s. a STAVOTEN, s.r.o.. Po príprave projektovej dokumentácie bol vyhlásený tender na stavebné práce. Jeden z piatich balíkov sa týkal aj tohto sporu. Predmetom zmluvy uzatvorenej so žalobcom boli stavebné práce na základných a materských školách v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Súčasťou zmluvy bol aj výkaz výmer, ktorý bol predmetom tendra. Bola to presná špecifikácia prác, ktoré mal žalobca na jednotlivých školách vykonať. Povinnosťou žalobcu bolo dokladať k faktúre súpis prác, ktoré vykonal. Tento súpis prác uviedol žalobca v rekapitulácii. Odsúhlasenie prác bolo v kompetencii svedka tak, ako to vyplýva zo zmluvy. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že zisťovací protokol o vykonaných prácach nepodpísal. Podpísal to p. P., p. B. a p. U.. Boli to pracovníci konzultanta, ktorí neboli oprávnení zisťovací protokol podpísať. Faktúru žalobcovi svedok nepodpísal nakoľko neobsahovala potrebné náležitosti. Nebolo v nej uvedené obdobie skutočnej realizácie jednotlivých prác. Z uvedeného dôvodu bola žalobcovi faktúra vrátená na prepracovanie, jej prepracovanie však žalobca odmietol. V záverečnom vyúčtovaní boli deklarované práce, ktorých vykonanie bude žalobcovi uznané a uhradené. Svedok vo svoje výpovedi ďalej uviedol, že všetky tieto práce boli žalobcovi aj skutočne uhradené.
16. Z výsluchu svedka W. U. súd zistil, že svedok pracoval ako konzultant žalovaného. Pri stavebných prácach na materských školách zabezpečovali pre žalovaného aj stavebný dozor. Pre žalovaného sa
odsúhlasovalo vykonanie prác, ako aj ich množstvo a kvalita, takisto sa vykonávali aj zápisy v stavebných denníkoch. Faktúry dozoru neboli predkladané. Predkladané boli iba súpisy prác. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že zisťovací protokol, ktorý sa nachádza v súdnom spise na čísle listu 4, bol odsúhlasený v apríli 2011. Práce boli potvrdené za tretí mesiac. Svedok taktiež uviedol, že tento zisťovací protokol podpísal, čím pre žalovaného potvrdili rozsah prác a v rekapitulácii aj jednotlivé jednotkové ceny.
17. Z výsluchu svedka C.. E. B. súd zistil, že svedok spolupracoval so žalovaným ako konzultant na základe zmluvy. So žalovaným spolupracuje aj v súčasnosti. Vykonával stavebný dozor na stavbách v jednotlivých obciach. Každý mal na starosti iné obce. Na stavbách dozerali na postup prác a práce porovnávali s projektovou dokumentáciou. So žalobcom sa kontaktovali v súvislosti so zápismi v stavebnom denníku a podpisovali súpis prác. Podpisom súpisu prác potvrdili, že práce, ktoré v ňom boli uvedené boli aj skutočne vykonané. Svedok uviedol, že podpísal aj dokument založený v spise. Cena bola odkontrolovaná podľa rozpočtu. Svedok vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že nebol oprávnený konať za žalovaného. Voči žalobcovi neboli konzultanti v žiadnom právnom vzťahu.
18. Z faktúry č. 200100160 súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 73.082,53 EUR za práce vykonané na objektoch základných a stredných škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji.
19. Zo zmluvy o dielo č. 01501002 súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom boli rekonštrukčné práce na viacerých školách v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Súčasťou tejto zmluvy boli aj zmluvné podmienky označené ako štandardný súťažný dokument. V čl. 42 bod. 42.1 zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ predkladá projektovému manažérovi mesačné výkazy odhadovanej hodnoty vykonaných prác po odpočítaní skôr uznanej súhrnnej sumy. Podľa čl. 42 bod. 42.2 zmluvy, projektový manažér skontroluje mesačný výkaz zhotoviteľa a potvrdí sumu, ktorá má byť zhotoviteľovi uhradená. V čl. 42 bod. 42.3 sa zmluvné strany dohodli, že hodnotu vykonaných prác určí projektový manažér. Podľa čl. 42 bod. 42.4 zmluvy, hodnota vykonaných prác zahŕňa hodnotu objemu položiek uvedených v súpise prác. Podľa čl. 43 bod. 43.1, veta prvá a druhá zmluvy, platby budú upravené o odpočty preddavkov a zádržného. Objednávateľ uhradí zhotoviteľovi sumy potvrdené projektovým manažérom v lehote 28 dní odo dňa každého potvrdenia. Podľa čl. 57 bod. 57.1, veta prvá a druhá zmluvy, zhotoviteľ predloží projektovému manažérovi podrobné vyúčtovanie celkovej sumy, o úhradu ktorej zhotoviteľ žiada podľa Zmluvy pred uplynutím záručnej doby. Projektový manažér vyhotoví potvrdenie o odstránení vád a nedorobkov (Defects Liability Certificate) a potvrdí akúkoľvek záverečnú platbu, ktorá sa má uhradiť zhotoviteľovi do 56 dní od doručenia vyúčtovania zhotoviteľa za predpokladu, že vyúčtovanie je správne a úplné. Odstúpenie od zmluvy upravoval čl. 59 bod. 59.1 zmluvy, podľa ktorého objednávateľ alebo zhotoviteľ môžu od zmluvy odstúpiť, ak sa druhá zmluvná strana dopustí podstatného porušenia zmluvy. Za podstatné porušenia zmluvy sa podľa čl. 59 bod. 59.2 písm. e zmluvy považuje, okrem iného, aj prípad, kedy projektový manažér upozorní, že neodstránenie konkrétnej vady predstavuje podstatné porušenie zmluvy a zhotoviteľ ju neodstráni ani v primeranej lehote, ktorú určil projektový manažér. Podľa čl. 60 bod. 60.1 veta prvá zmluvy, v prípade zániku zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia zhotoviteľom vystaví projektový manažér potvrdenie o hodnote vykonanej práce a objednaných materiáloch po odpočítaní preddavkov prijatých do dňa vystavenia potvrdenia a po odpočítaní percentuálneho podielu vzťahujúceho sa na hodnotu nedokončenej práce, ako je uvedené v zmluvných údajoch. Podľa čl. 60.0 Zmluvy - Zmluvné údaje, percentuálny podiel vzťahujúci sa na hodnotu nedokončenej práce predstavujúci dodatočné náklady objednávateľa na dokončenie diela je 10 %.
20. Z odstúpenia od zmluvy č. 01501002 súd zistil, že žalovaný dňa 01.06.2011 odstúpil od uvedenej zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy bola skutočnosť, že žalobca sa dostal do omeškania s riadnym dokončením diela, neodstránil vady a nedorobky v lehote stanovenej projektovým manažérom, nezabezpečil platnú zábezpeku plnenia, nepredložil realizačný projekt diela včas na jeho odsúhlasenie, nedodal požadované zariadenia v súlade so zmluvou, nepredložil kompletnú sprievodnú technickú dokumentácie a ani projektu skutočného vyhotovenia diela.
21. Zo znaleckého posudku č. 07/2011, vypracovaného znalcom Ing. Cyrilom Kramárom, znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že predmetom tohto znaleckého posudku bola diagnostika stavebných porúch a vád na strešných plášťoch objektu materskej školy v Bojničkách. Podľa záveru tohto znaleckého posudku bola hydroizolácia strešného plášťa tohto objektu vykonaná
neodborne v rozpore s požiadavkami projektovej dokumentácie. Pri vykonávaní prác neboli dodržané odborné postupy.
22. Zo znaleckého posudku č. 08/2011, vypracovaného znalcom Ing. Cyrilom Kramárom, znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že jeho predmetom bola diagnostika stavebných porúch a vád na strešných plášťoch objektov SO 02 a SO 03 areálu ZŠ Abrahám. V závere tohto znaleckého posudku skonštatoval znalec, že prakticky všetky detaily hydroizolácií na strechách základne školy boli zhotovené nesprávne a neodborne. Príčinou porúch bolo nedodržanie odborných realizačných postupov pri klampiarskych a hydroizolačných prácach, ako aj neochota postupovať v zmysle požiadaviek dozorujúcich orgánov stavby pri jej realizácii, ako aj pri odstraňovaní závad.
23. Zo znaleckého posudku č. 09/2011, vypracovaného znalcom Ing. Cyrilom Kramárom, znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že jeho predmetom bola diagnostika stavebných porúch a vád na strešných plášťoch objektu areálu ZŠ v Kráľovej nad Váhom. Aj v tomto znaleckom posudku znalec skonštatoval, že hydroizolácie strešných plášťov nie sú v obvodových zónach zhotovené v súlade so zásadami realizovania izolácií, ani v súlade s TEPOS-mi výrobcov použitých krytín. Znalec taktiež poznamenal, že realizácia klampiarskych detailov vo väzbe na fóliovú hydroizoláciu a vo väzbe na poistnú hydroizolačnú vrstvu sedlovej strechy je nesprávna.
24. Zo znaleckého posudku č. 10/2011, vypracovaného znalcom Ing. Cyrilom Kramárom, znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že jeho predmetom že bola diagnostika stavebných porúch a vád na strešných plášťoch objektu areálu ZŠ Klasov. Aj v tomto znaleckom posudku znalec konštatoval, že na hydroizoláciách striech, ako aj na ich príslušenstve (klampiarskych prvkoch) sa vyskytujú vady, ktoré ovplyvňujú mieru zatekania na fasádu, na ktorej pod vplyvom zatekania vznikajú poruchy. Konštatoval taktiež, že pri realizácii neboli dodržané montážne podmienky a technologické postupy stanovené výrobcom fóliových hydroizolácií, v dôsledku čoho dažďová voda zateká obvodovými detailmi.
25. Zo znaleckého posudku č. 11/2011, vypracovaného znalcom Ing. Cyrilom Kramárom, znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že jeho predmetom bola diagnostika stavebných porúch a vád na strešných plášťoch telocvične ZŠ Červený Hrádok. V závere tohto znaleckého posudku znalec opäť konštatoval pri prácach vykonaných žalobcom neboli dodržané odborné realizačné postupy pri klampiarskych a hydroizolačných prácach a neboli dodržané ani príslušné technické normy. Súbor vád na hydroizoláciách striech a na ich príslušenstve (klampiarskych prvkoch) spôsobuje zatekanie na fasádu a za fasádu objektu.
26. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
27. Podľa § 344 ods. 2 Obchodného zákonníka na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
28. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
29. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
30. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa §262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
31. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
32. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
33. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
34. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
35. Podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá.
36. Podľa § 545 Obchodného zákonníka ustanovenia § 544 platia obdobne v prípadoch, keď predmetom diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava veci.
37. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
38. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
39. Podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť ( § 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.
40. Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy ( § 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
41. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
42. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
43. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
44. Podľa § 565 Obchodného zákonníka ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených v § 564 právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, neplatí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil včas zhotoviteľovi.
45. Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať pre objednávateľa určité práce a objednávateľ sa zhotoviteľovi zaväzuje za tieto práce zaplatiť dohodnutú cenu. Svojou podstatou teda ide o synalagmatický vzťah, v ktorom právo objednávateľa na cenu diela zodpovedá jeho povinnosti vykonať dohodnuté dielo. Základným predpokladom pre vznik povinnosti objednávateľa za vykonané dielo zaplatiť je tak splnenie povinnosti zhotoviteľa dodať predmet zmluvy.
46. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ skutočne dňa 30.07.2010 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu č. 01501002, predmetom ktorej bolo vykonanie rekonštrukčných prác na viacerých objektoch materských a základných škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Uvedená zmluva tak svojim obsahom zodpovedá zmluve o dielo tak, ako je tento zmluvný typ vymedzený v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť nie je medzi účastníkmi konania sporná.
47. Splnenie povinnosti vykonať dielo je jednou zo základných povinností zhotoviteľa. Zhotoviteľ si splní svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením diela a odovzdaním diela objednávateľovi v mieste určenom zmluvou, ako aj v čase určenom zmluvou. Pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu bolo preto potrebné, aby súd ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 03.06.2011 a ktorého platnosť žalobca v priebehu konania namietal najmä s poukazom na skutočnosť, že žalovaný mal od zmluvy odstúpiť pred protokolárnym odovzdaním, vo fáze kedy dielo malo byť dokončené.
48. Základným spôsobom zániku záväzku je jeho splnenie. Občiansky <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=26&p=22023> zákonník, rovnako ako Obchodný zákonník <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=26&p=17049> upravujú viaceré spôsoby zániku nesplneného záväzku (napr. odstúpenie od zmluvy, omeškanie pri nesplnení fixného záväzku, dohoda o zriadení nového záväzku, vzdanie sa práva, odpustenie dlhu, nemožnosť plnenia, uplynutie času, smrť veriteľa alebo dlžníka, započítanie, neuplatnenie práva, zmarenie účelu zmluvy, zaplatenie odstupného). Jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku je teda aj odstúpenie od zmluvy. Pre platnosť odstúpenia od zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=17049> je komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=22023> nepoužijú. Právo odstúpiť od zmluvy vzniká zásadne ako dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti, teda ako právo zodpovednostné. Dispozitívnosť ustanovení Obchodného zákonníka však nevylučuje, aby si účastníci zmluvy dohodli právo odstúpiť od zmluvy aj pre na základe iných dôvodov. Z uvedeného je zrejmé, že v zmysle § 344 Obchodného zákonníka pre účinné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje zákonné príp. zmluvné oprávnenie, ktoré sa viaže na splnenie určitých podmienok.
49. Pri posudzovaní zmluvných ustanovení, ktoré žalovaného oprávňovali na odstúpenie od zmluvy, súd vychádzal zo znenia prekladu zmluvy do slovenského jazyka, ktoré boli v tomto konaní predložené žalovanou stranou a to s ohľadom na zhodné skutkové tvrdenie oboch strán sporu, ktoré právo tento preklad považovali za autentický preklad originálu zmluvy vyhotovenej v anglickom jazyku.
50. V zmysle čl. 59 boli zmluvné strany oprávnené od zmluvy odstúpiť v prípade, ak sa druhá strana dopustí podstatného porušenia zmluvy. V ustanovení čl. 59 bod 59.2 zmluvy si účastníci zmluvného vzťahu vymedzili, čo sa bude v ich zmluvnom vzťahu považovať za podstatné porušenie zmluvy. Toto ustanovenie je v súlade s ustanovením § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka vychádzajúceho z koncepcie, že aj v prípade ak pôjde o podstatné porušenie zmluvy, oprávnená strana môže povinnej strane oznámiť, že na plnení trvá a poskytnúť jej dodatočnú lehotu na plnenie a po márnom uplynutí tejto lehoty môže využiť režim okamžitého odstúpenia od zmluvy.
51. Predmetné ustanovenie zmluvy teda obsahovalo úpravu odstúpenia od zmluvy odchylnú od ustanovení Obchodného zákonníka, pričom táto úprava má samozrejme prednosť pred dispozitívnymi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedená zmluvná úprava sa však týkala iba nároku na odstúpenie od zmluvy v prípade podstatného porušenia povinností druhou zmluvnou stranou. Následky vznikajúce v dôsledku nepodstatného porušenia zmluvy, predmetnými zmluvnými ustanoveniami nijako dotknuté neboli, to znamená, že dôsledky nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti sa spravujú ustanovením § 346 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané (a to najmä zo znaleckých posudkov predložených žalovanou stranou), že žalobcom vykonané dielo vykazovalo viaceré nedostatky, ktoré boli žalobcovi riadne zo strany žalovaného oznámené s dodatočnou lehotou na ich odstránenie. Žalobca však v priebehu konania súdu nepreukázal, že by tieto vytýkané nedostatky v určenej lehote odstránil. V takomto prípade mal žalovaný jednoznačne právo odstúpiť od zmluvy nakoľko, žalobca, ktorý bol v omeškaní nesplnil svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá mu na to bola poskytnutá. Žalobca bol v omeškaní tak s odovzdaním samotného diela, ako aj s odstránením vád vytknutých žalovaným, pričom mu bola poskytnutá primeraná lehota na ich odstránenie. Táto lehota bola žalobcovi poskytnutá vo výzve žalovaného zo dňa 02.03.2011. Vykonaným dokazovaním bolo pritom preukázané, že dielo vykonané žalobcom vykazovalo vytýkané vady, a to aj po uplynutí lehoty stanovenej žalovaným na odstránenie nedostatkov (vád diela). Uvedené jednoznačne vyplýva zo záverov z predložených znaleckých posudkov zo dňa 02.08.2011, ktoré si dal vyhotoviť žalovaný. Žalovaný z dôvodu neodstránenia vád a nedostatkov v stanovenej lehote dňa 01.06.2011 odstúpil od Zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy bola skutočnosť, že žalobca sa dostal do omeškania s riadnym dokončením diela, neodstránil vady a nedorobky v lehote stanovenej žalovaným (projektovým manažérom), nezabezpečil platnú zábezpeku plnenia, nepredložil realizačný projekt diela včas na jeho odsúhlasenie, nedodal požadované zariadenia v súlade so zmluvou, nepredložil kompletnú sprievodnú technickú dokumentácie a ani projektu skutočného vyhotovenia diela.
52. Ako už bolo uvedené, splnenie povinnosti vykonať dielo riadne a včas je jednou zo základných povinností zhotoviteľa. Zhotoviteľ si splní svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením diela a odovzdaním diela objednávateľovi v mieste určenom zmluvou, ako aj v čase určenom zmluvou. Keďže žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalovaný od uzatvorenej zmluvy o dielo odstúpil. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca dielo riadne a včas odovzdal, čím by mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela.
53. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že zo strany žalovaného došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a to listom zo dňa 01.06.2011, odstúpenie bolo žalobocvi doručené dňa 03.06.2011.
54. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval nárok na zaplatenie ceny prác, ktoré mal na diele podľa zmluvy vykonať. Tieto práce fakturoval žalovanému faktúrou č. 200100160 na sumu 73.082,53 EUR za práce vykonané na objektoch základných a stredných škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Pri posúdení tohto nároku súd vychádzal primárne zo skutočnosti, že dňom 03.06.2011 nastali účinky odstúpenia od zmluvy a týmto momentom aj samotná zmluva zanikla.
55. Tak, ako to uviedol aj Krajský súd v uznesení č.k. 1Cob/151/2014-468 zo dňa 30.06.2016 v prípade odstúpenia od zmluvy o dielo za predpokladu, že vlastníkom zhotovovanej veci je objednávateľ a z povahy veci neprichádza do úvahy, že by bolo možné dielo zhotoviteľovi odovzdať má podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ voči objednávateľovi diela právo na úhradu toho, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil. Cena diela, resp. cena jeho jednotlivých častí, dohodnutá v zmluve o dielo, ktorá zanikla odstúpením je právne bez významu pre zistenie o čo sa objednávateľ obohatil. Zákonné ustanovenia upravujúce vysporiadanie účastníkov zmluvy sú ustanoveniami dispozitívnymi, ktoré je možné dohodou účastníkov v zmluve zmeniť.
56. Odstúpením od zmluvy vo všeobecnosti zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré im zo zmluvy vyplývali. Toto odstúpenie od zmluvy sa však netýka tých ustanovení zmluvy, ktoré upravujú spôsob riešenia sporov medzi zmluvnými stranami, zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a v neposlednom rade sa netýka ani tých ustanovení zmluvy, ktoré majú podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po zániku zmluvy. Aj zmluva o dielo uzatvorená medzi stranami
sporu obsahovala ustanovenia, ktoré práva a povinnosti jej účastníkov po zániku zmluvy na základe odstúpenia modifikovali. Takýmto ustanovením je v prejednávanej veci nepochybne čl. 60.1 Zmluvy, a to vzhľadom na jeho obsah, keďže rieši spôsob platieb po ukončení zmluvy. Teda toto ustanovenie zmluvy je práve takým ustanovením, ako ho má na mysli aj § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka , keďže vzhľadom na jeho obsah má trvať aj po ukončení zmluvy.
57. Rovnako z § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že po odstúpení od zmluvy sú strany povinné vykonať vzájomné vyporiadanie. Podľa už uvedeného čl. 60.1 Zmluvy č. 01501002 mal žalovaný, v prípade ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu vážneho porušenia zmluvy zhotoviteľom, vystaviť prostredníctvom projetkového manažéra „osvedčenie na sumu vykonaných prác“. Túto sumu bol žalovaný oprávnený ďalej znížiť o 10% z podielu hodnoty vykonaných prác. Súd má za to, že žalovaný si túto svoju povinnosť splnil a to tak, že vystavil listinu označenú ako: „Payment upon termination of Contract No. 01501002“ zo dňa 21.12.2011, touto listinou vykonal vypriadanie svojich záväzkov voči žalobcovi, kde zároveň uznal žalobcom zrealizované práce fakturované faktúrou č. 200100160 v sume 56.250,85 Eur bez DPH.
58. Nesporná je aj skutočnosť, že žalovaný na základe tohto dokumentu „Payment upon termination“ uhradil dňa 20.01.2012 (t.j. po podaní žaloby) sumu 235 605.32 Eur bez DPH (úhrada na účet žalobcu priamo z EBRD a dňa 17.02.2012 sumu 47 121,06 Eur (úhrada DPH z účtu žalovaného).
59. V prílohe č. 1 predmetného certifikátu sú uvedené všetky práce, ktoré sú predmetom vysporiadania po ukončení zmluvy, tieto sú uvedené po jednotlivých celkoch, ktoré boli predmetom zmluvy. Práce sú uvedené jednotlivo pri každej z vysporadúvaných stavieb, teda sú identifikovateľné a oddeliteľné od iných druhov výdavkov. Z predmetného certifikátu je teda jednoznačne zrejmé na úhradu akých záväzkov a v akej výške malo peňažné plnenie žalovaného slúžiť. Žalobcovi teda pri pripísaní platby na jeho účet, vzhľadom na obsah osvedčenia („Payment upon terminatiom“), muselo byť zrejmé, akého záväzku žalovaného sa predmetná platba týka a koľko z celkovej uhradenej sumy 235 606,32 eur bez DPH sa vzťahuje k prácam fakturovaným faktúrou č. 200100160. V dôsledku toho bola splnená základná podmienka pre riadnu identifikáciu úhrady záväzku tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka.
60. Ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka upravuje tzv. započítavanie plnení, a podľa právnej teórie aj súdnej praxe sa použije tak v prípade, ak ten istý dlžník má k tomu istému veriteľovi väčší počet záväzkov, tak aj v prípade, ak je síce plnený jediný záväzok, avšak vnútorne štruktúrovaný, obsahujúci niekoľko čiastkových povinností, napríklad povinnosť plniť istinu a príslušenstvo pohľadávky. Z právnej úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových vzťahoch vyplýva, že prednosť (a to aj vo vykonávacom konaní) má dohoda strán (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka), v prípade, že strany takúto dohodu neuzavreli, má dlžník, za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1, 2 Obch. zákonníka, právo určiť, ktorý z viacerých (peňažných) dlhov voči rovnakému veriteľovi plní. V danom prípade, aplikujúc vyššie uvedené a vychádzajúc zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, v ktorej sa účastníci jednoznačne dohodli na spôsobe vyúčtovanie si záväzkov po ukončení zmluvy, s poukazom na toto záverečné vyúčtovanie vykonané žalovaným („Payment upon termination“), muselo byť žalobcovi jednoznačne jasné, o úhradu ktorého záväzku zo strany žalovaného išlo. Teda žalobca nebol oprávnený zaúčtovať si došlú platbu na iné záväzky (ktoré navyše boli sporné). Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že žalovaný si svoju povinnosť splnil a uhradil žalobcovi práce fakturované faktúrou č. 200100160 a to vo výške a spôsobom určeným čl. 60 zmluvy.
61. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené rozhodol súd o trovách konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nakoľko v časti, v ktorej bolo konania zastavené bola žaloba žalobcom podaná predčasne, keďže nárok žalobcu na zaplatenie hodnoty vykonaných prác mu v zmysle zmluvy mohol vzniknúť až na základe potvrdenia o hodnote vykonanej práce a objednaných materiálov. Až na ich základe sa mohol od žalovaného po uplynutí
lehoty uvedenej v čl. 43 bod 43.1 zmluvy domáhať zaplatenia prác vykonaných do odstúpenia od zmluvy žalovaným. K uplynutiu tejto lehoty však nedošlo vzhľadom na to, že žalovaný svoju pohľadávku splnil ešte pred jej splatnosťou. V časti, v ktorej súd žalobu zamietol mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu preto priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
63. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).