Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/198/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. Y. E., X.. XX.X.XXXX, L. Z.. X. XXXX/XX, XXX XX R., Š. S. R., zastúpený advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, 2. C. M., X.. XX.X.XXXX, V. J. P. XXX/XX, XXX XX R., J. J. L. XXX/X, XXX XX G. X. Y., Š. S. R., 3. H. E., X.. XX.X.XXXX, L. K. XX/XX, XXX XX R., Š. S. R. a 4. K. M., X.. XX.X.XXXX, L. P. XXX/XX, XXX XX R., Š. S. R. o zaplatenie 3.758,19 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 884,28 €, úroku v sume 129,20 € a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 884,28 € od 7.8.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.5.2014 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1., 2. a 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne a žalovanej v 4. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.758,19 € spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.6.2010 do 6.8.2012 v sume 182,06 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.758,19 € od 7.8.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaná suma predstavuje dlh žalovaných v 1., 2. a 3. rade z titulu zmluvy o splátkovom úvere a žalovanej v 4. rade na základe dohody o ručení v súvislosti s predmetnou zmluvou o splátkovom úvere.

2. Okresný súd Senica rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 5C/198/2014-167 zo dňa 17.9.2015, ktorým žalovaným v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne a žalovanej v 4. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.758,19 €, úrok z omeškania za obdobie od 21.6.2010 do 6.8.2012 v sume 182,06 €, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.758,19 € od 7.8.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia v sume 885,15 € a iné trovy konania v sume 225,00 € zaplatené za súdny poplatok právnemu zástupcovi navrhovateľa advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. s tým, že súd povolil žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade priznané sumy splácať v splátkach po 110,00 € mesačne splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, do zaplatenia, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných plniť v rozsahu poskytnutého plnenia.

3. Žalovaný v 1. rade podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti hore uvedenému rozsudku odvolanie z toho dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil postavenie žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 7.10.2004. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou Sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením a preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je platné a účinné. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je, aby tu bola písomná výzva banky a aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banky nie je možné postúpiť, pretože tomu bráni ustanovenie § 524 a nasledujúce a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách. Ak určitú pohľadávku nemožno postúpiť, potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ. Z uvedeného vyplýva, že ak pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch je potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca teda nepreukázal, že by v čase kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovaným postúpená naňho, boli tieto podmienky postupne splnené. Nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vzhľadom k vyššie uvedenému má za to, že predmet sporu určený žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah k žalovanému. Zdôraznil, že povinnosť v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno nahradiť ani vyhlásením postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca tak nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Zároveň poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov. Hlavným účelom § 92 zákona o bankách podľa dôvodovej správy bolo nielen prelomenie bankového tajomstva ale aj úprava možností použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Na tomto mieste však zákon navyše stanovil podmienky, za akých je možné postúpiť bankovú pohľadávku a jednou z tých je zaslanie písomnej výzvy klientovi. Ak žalobca nepreukáže zaslanie výzvy žalovanému je zmluva o postúpení pohľadávky neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Akákoľvek iná interpretácia by bola popieraním základných princípov, na ktorých je súkromné právo vybudované, resp. snahou o tendenčné vykladanie ustanovení právnych predpisov. Rovnaký právny názor v oblasti podmienok platnosti postúpenia zastáva aj E.. C. V. J.., aktívna vecná legitimácia postupníka L. - L. R. C., rok XXXX, číslo XX. Záver o tom, že pre platnosť postúpenia pohľadávky musia byť splnené okrem všeobecných ustanovení aj ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách preukazujú už rozsudky okresných súdov ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove a v Bratislave. Zároveň zdôraznil, že túto povinnosť právneho predchodcu nemožno nahradiť ani vyhlásením postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok. Vyhlásenie nijako nepreukazuje splnenie povinnosti odoslať výzvu bankou. Banka môže postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku spolu s príslušenstvom a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení. Záver o tom, že žalobca môže postúpiť iba splatnú časť pohľadávky vyvodil aj Krajský súd Prešov v uznesení zo dňa 29. mája 2014 sp. zn. 6Co/119/2013. Banka môže postúpiť pohľadávku za súčasného splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách zodpovedajúcu nesplácanému dlhu a nie dlhu, ktorý ešte nie je splatný. Tento záver vyplýva tak z dôvodovej správy ako aj z gramatického výkladu k uvedenému ustanoveniu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“, ktorú vykonal žalobca považuje za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu, resp. úkon v rozpore so zákonom, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách, čo v konečnom dôsledku znamená, že žalobca nemôže spravovať tzv. živý úver, teda ani vyhlasovať mimoriadnu splatnosť takéhoto úveru. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť klienta banky musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Pripustením možnosti, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní s omeškaním dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy

bežne uzatvárajú na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách. Je potrebné poukázať na to, že banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.2.2015 sp. zn. 177/2014, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 11.3.2015 sp. zn. 4Co/145/2014, uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 29.5.2014 sp. zn. 6Co/119/2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.5.2015 sp. zn. 6Co/203/2015. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil, keď vyhodnotil postavenie žalobcu ako právneho nástupcu zo zmluvy. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že súd žalobu zamieta a zároveň, aby priznal žalovanému 1/ zaplatiť trovy odvolacieho konania vo výške 298,96 eura na účet jeho právneho zástupcu, alebo aby zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného v 1. rade uznesením č.k. 23Co/175/2016-156 zo dňa 22.6.2016 rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 5C/198/2014-167 zo dňa 17.9.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že povinnosťou prvostupňového súdu bude pokračovať v konaní a vypočuť (alebo vyzvať) žalobcu, aby sa k jeho aktívnej legitimácii vyjadril, a aby i listinnými dôkazmi preukázal svoju aktívnu legitimáciu (t.j. nech uvedie, či banka vyzvala žalovaných na zaplatenie celej dlžnej sumy, resp. splatnej časti, ak áno, nech výzvu doručí súdu, ak nie, nech uvedie, prečo banka nepostupovala s odbornou starostlivosťou, akým spôsobom sa postarala o to, aby jej neplatiaci žalovaní dlžnú sumu zaplatili, akým spôsobom banka evidovala dlh žalovaných, či k nezaplatenej istine len v konkrétnych časových intervaloch pripisovala úroky, úroky z omeškania, poplatky, prípadne iné sankcie a následne z takto kapitalizovanej istiny žiadala ďalšie úroky, úroky z omeškania, akým spôsobom započítavala splátky na istinu a príslušenstvo, alebo poplatky, všetky požadované informácie by mal mať žalobca k dispozícii keďže vstúpil do práv a povinností banky dňom postúpenia pohľadávky). Súd posúdi, či zmluva o postúpení pohľadávky nie je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 z toho hľadiska, či nešlo o obchádzanie § 92 ods. 8 zákona o bankách. V prípade preukázania aktívnej legitimácie žalobcu v ďalšom konaní bude potrebné posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie 51 splátok splatných od 20.6.2010 do 20.8.2014 (žalobu podal 30.5.2014). Posúdiť či nárok žalobcu nebude premlčaný (resp. čiastočne premlčaný). Vysporiadať sa s dôkazmi predloženými žalovaným v 1. rade o hotovostných vkladoch v celkovej výške 1.450,00 €, pričom zo strany žalovaného malo dôjsť k čiastočnej úhrade aj po podaní žaloby žalobcom. Podľa tvrdenia žalobcu mal žalovaný v 1. rade po postúpení pohľadávky uhradiť žalobcovi sumu 1.280,00 €, pričom platby boli započítané na najskôr splatné splátky, ktoré žalobca nežaloval. Žalobca sa ale nevyjadril ku skutočnosti, či účastníci mali dohodnutý spôsob započítavania splátok na istinu, úroky a poplatky, resp. z ktorého konkrétneho ustanovenia všeobecných obchodných podmienok vyplýva spôsob započítavania splátok. Poukázal iba na ustanovenie § 330 ods. 3 ObZ. Je tiež potrebné, aby žalobca doplnil informáciu o tom, koľko z poskytnutého úveru už žalovaní zaplatili a aby špecifikoval, koľko z požadovanej sumy tvorí istina a ako k jej výpočtu žalobca dospel, akú sumu tvoria úroky a ako ich žalobca vypočítal a rovnako je potrebné, aby žalobca špecifikoval aj ostatné žalobou uplatnené nároky, aby súd ex offo mohol žalovaným, ako spotrebiteľom poskytnúť súdnu ochranu. Súd posúdi podľa doplnených skutočností zmluvu o spotrebiteľskom úvere z hľadiska § 34 a nasledujúcich, bude zisťovať, či zmluva alebo jej súčasti (VOP) majú náležitosti stanovené v § 37 OZ, t.j. či právny úkon bol urobený hlavne určite a zrozumiteľne a či svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 , resp. posúdi jednotlivé časti zmluvy z uvedených hľadísk (§ 41 . Každá zmluva, t.j. aj zmluva o úvere musí spĺňať všetky náležitosti riadneho právneho úkonu. Ak súd zistí, že napr. žalobca kapitalizoval istinu (tak ako je hore uvedené), podľa názoru odvolacieho súdu zmluvné dojednanie, ktoré mu to umožňovalo, obchádzalo § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, pretože od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy jasne vyplýva, že úrok je žalobca oprávnený žiadať od žalovaných len z istiny poskytnutého úveru a nie aj úroky z úrokov, úroky z poplatkov, prípadne úroky z úrokov z omeškania. Ak súd dospeje k záveru, že časť zmluvy, na základe ktorej si žalobca uplatňuje niektorý z nárokov je absolútne neplatná (§ 39 , na základe takejto neplatnej zmluvy nemožno nárok priznať. Súd bude ďalej zisťovať, či zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, podľa § 53 ods. 1 (spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Napríklad za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa podľa účinného v čase uzavretia zmluvy podľa § 53 ods. 2 písm. i) považujú dojednania, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Zo zmluvy, konkrétne z čl. I. vyplýva, že uvedené úrokové sadzby sú platné ku dňu podpisu zmluvy. Zmena výšky ktorejkoľvek úrokovej sadzby sa riadi všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa účinnými odo dňa 1.8.2002, t.j. súd bude zisťovať, ako žalobca postupoval pri uplatnení si úroku a v prípade, ak súd zistí, že žalobca jednostranne menil výšku úroku, posúdi, či žalobca tak (ne)konal na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo nie je prípustné. V prípade, ak súd zistí, že niektoré zo zmluvných dojednaní je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, bude súd postupovať podľa § 153 ods. 4 O.s.p. výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku (ako neprijateľnú) vo výroku rozsudku a na základe takej podmienky právo na zaplatenie dlžnej sumy nie je možné priznať. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu súd prihliadne aj na všeobecné zásady, ktoré sa uplatňujú pri posudzovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv vyplývajúce z ustanovení (účinných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi účastníkmi), že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 . V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 . Súd posúdi i dohodu o uznaní záväzku, ktorú podpísal žalovaný v 1. rade (resp. i uznanie dlhu pred súdom zo strany žalovaného v 1. a 2. rade) a posúdi nielen jej platnosť, ale aj jej účinky vo vzťahu k ostatným žalovaným v 2., 3. a 4. rade. Účinky uznania dlhu nastanú len voči tomu dlžníkovi, ktorý dlh v čase jeho trvania uznal. Akékoľvek uznanie dlhu len niektorým zo spoločne zaviazaných dlžníkov nevyvoláva účinky voči všetkým spoločne zaviazaným dlžníkom. Uznanie záväzku vo vzťahu voči ručiteľovi je účinné iba ak s tým vyslovil súhlas (§ 548 ods. 3 .

5. Súd vykonal a doplnil dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.10.2004, Dohodou o ručení zo dňa 7.10.2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 28.11.2012, Dotazníkom na žalovaného v 1. rade zo dňa 28.11.2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2012, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.7.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2012, prílohou č. 3 k Zmluve o postúpení pohľadávok, odovzdávacím protokolom, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 - aktíva, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 - spoludlžníci a ručitelia, pokusom o zmier zo dňa 9.5.2014 adresovaným žalovaným v 1. až 4. rade, bankovými potvrdeniami žalovaného v 1. rade o splátkach úveru za roky 2009 až 2014, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 20.8.2015, výsluchom žalovaných v 1., 2. a 4. rade, písomnými vyjadreniami žalovaného v 1. rade zo dňa 5.1.2017, zo dňa 6.7.2017 a zo dňa 22.8.2017, písomnými vyjadreniami žalobcu zo dňa 23.6.2017, zo dňa 10.8.2017 a zo dňa 20.9.2017, oznámeniami Slovenskej sporiteľne, a.s. o začatí výkonu mandátnej činnosti splátkového úveru č. XXXXXXXXX adresovanými žalovaným v 1. až 4. rade ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

6. Súd mal preukázané zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2012 a jej Prílohy č. 1, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 postúpila pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, teda na žalobcu.

7. Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) uzavrela so žalovanými v 1., 2. a 3. rade dňa 7.10.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len „VOP“). Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným v 1., 2. a 3. rade úver vo výške 4.979,09 € (150.000,00 Sk). Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sa zaviazali poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach po 73,69 € (2.220,00 Sk), so splatnosťou prvej splátky 20.11.2004 a konečnej splátky 20.8.2014, pričom poskytnutý úver bol úročený úrokom vo výške 11,80 % ročne. Žalovaná v 4. rade uzavrela s právnym predchodcom žalobcu dohodu o ručení zo dňa 7.10.2004, v ktorej sa neodvolateľne a bezpodmienečne zaviazala, že na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas, uhradí túto pohľadávku veriteľovi v lehote určenej veriteľom vo výzve, inak do 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku dňu 27.6.2012, medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o. predstavovala táto pohľadávka sumu 6.604,12 €, ktorá pozostávala z nezaplatenej istiny úveru v sume 5.822,83 €, z riadneho úroku v sume 671,32 €, z úroku

z omeškania v sume 106,98 € a z ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 2,99 €. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade nesplácali úver podľa dohodnutých podmienok, a preto žalobca vyzval žalovaných v 1., 2. a 3. rade listom zo dňa 18.7.2012, aby uhradili dlžnú čiastku najneskôr do 28.7.2012.

8. Zmluva o splátkovom úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, bola uzavretá podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže žalovaní uzavreli predmetnú zmluvu ako spotrebitelia, na daný právny vzťah sa však vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.

10. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa §4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

12. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

13. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

20. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

21. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

22. Podľa § 306 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Žalobca po rozhodnutí odvolacieho súdu na pojednávaní v danej veci dňa 26.9.2017 vzal žalobu späť v časti 12. splátok, každej v sume 73,69 € splatných od 20.6.2010 do 20.6.2011 v celkovej sume 884,28 € spolu s úrokom z omeškania z týchto splátok vo výške 129,20 € a 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 884,28 € od 7.8.2012 do zaplatenia, a to z dôvodu uplynutia doby od podania žaloby a dátumu splatnosti týchto splátok a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil.

27. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

28. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

29. Vzhľadom k tomu, že žalobca po rozhodnutí odvolacieho dňa 26.9.2017 vzal žalobu čiastočne späť, súd v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 884,28 €, úroku v sume 129,20 € a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 884,28 € od 7.8.2012 do zaplatenia zastavil.

30. Predmetom nároku žalobcu tak zostalo zaplatenie 39. splátok z úveru v celkovej výške 2.873,91 € i s príslušenstvom, vyplývajúce zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.10.2004.

31. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovanými v 1., 2. a 3. rade ako dlžníkmi bola podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka platne uzavretá dňa 7.10.2004 písomná Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, pričom žalovaná v 4. rade uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dohodu o ručení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru (spotrebného bez účelu) v sume 150.000,00 Sk (4.979,09 €) žalovaným v 1., 2. a 3. rade, pričom žalovaní v 1., 2. a 3. rade sa zaviazali úver splácať mesačnými splátkami vo výške po 2.220,00 Sk (73,69 €). Úroková sadzba bola v deň podpisu zmluvy dohodnutá vo výške 11,80 % a RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) bola dohodnutá vo výške 13,73 %. Konečná splatnosť úveru mala nastať 20.8.2014. Podľa dohody o ručení uzavretej podľa § 303 až 312 Obchodného zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovanou v 4. rade ako ručiteľkou, žalovaná v 4. rade vyhlásila, že podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávku veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.10.2004, ktorú veriteľ uzavrel s dlžníkmi (žalovaní v 1., 2. a 3. rade) v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere boli VOP, podľa ktorých, bod 7.6.1. písm. a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Podľa bodu 10.3. VOP pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo ak sa zásielka vráti ako nedoručená. Podľa bodu 19.16. VOP klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

32. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ oznámila dňa 18.7.2012 žalovanému v 1. rade, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28.6.2012 postúpila svoju pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 6.604,12 € žalobcovi (spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.). Listom zo dňa 18.7.2012 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade k úhrade a oznámil mu mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.7.2012,

pričom najneskôr do 28.7.2012 mal uhradiť sumu 6.784,27 €. Listom zo dňa 16.7.2012 žalobca vyzval žalovaných v 2., 3. a 4. rade k úhrade a oznámil im mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.7.2012, pričom najneskôr do 26.7.2012 mali zaplatiť sumu 6.781,40 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2012 postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpila žalobcovi pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 k zmluve. Predmetom postúpenia bola aj pohľadávka banky voči žalovaným v celkovej výške ku dňu postúpenia 6.604,12 €, z čoho istina predstavovala sumu 5.822,83 €, úroky sumu 778,30 €, počet dní omeškania bol 1193. Pokusom o zmier zo dňa 9.5.2014 žalobca vyzval žalovaných v 1. až 4. rade na zaplatenie dlžnej sumy z poskytnutého úveru v sume spolu 8.584,89 € (istina 5.814,15 €, úrok 2.510,77 € a ďalšie náklady) najneskôr do 12.5.2014.

33. Žalovaný v 1. rade v odvolaní namietol aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že zmluvu o postúpení pohľadávky žalobcu voči žalovaným považoval za absolútne neplatný právny úkon. V danom prípade nebolo sporným, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd je oprávnený a povinný preskúmavať právne úkony (zmluvy a ich súčasti) z hľadiska ich platnosti, resp. skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách a nároky žalobcov ex offo. V prvom rade však bolo potrebné skúmať a vyriešiť otázku, či je žalobca v danej veci aktívne legitimovaný na uplatňovanie nárokov zo zmluvy, najmä pokiaľ došlo k postúpeniu pohľadávky.

34. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Tiež je možné uzavrieť, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka

35. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že žaloba ani po jej čiastočnom spätvzatí nebola podaná dôvodne. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými

obchodnými podmienkami. V danom prípade po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz o tom, že Slovenská sporiteľňa, a.s., predtým ako postúpila pohľadávku voči žalovaným žalobcovi, vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru alebo, že zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ teda žalobca nepreukázal, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru alebo, že zmluvný vzťah zanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy súd dospel k záveru, že ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý predmetný úver, a teda banka postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, pretože nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/ XXXX/CE zo dňa 27.6.2012 bola uzavretá v rozpore so zákonom, a to § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v dôsledku čoho je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že na základe neplatného právneho úkonu nemohol pohľadávku, ktorú si v tomto konaní uplatňuje, nadobudnúť. V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v danej veci i keď predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2012, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným ako dlžníkom, a preto súd, po čiastočnom zastavení konania o žalobe žalobcu, žalobu vo zvyšku z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zamietol. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu vo zvyšku zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ostatnými dôvodmi uvádzanými v žalobe týkajúcej sa veci ako takej ako i ostatnými predloženými listinnými dôkazmi sa ďalej nezaoberal, nakoľko v tomto prípade sa ich posúdenie stalo nadbytočným.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % z toho dôvodu, že žalovaní v 1. až 4. rade mali v spore plný úspech, keďže čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca a vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol.

39. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica, v 5 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.