Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2T-180-2015.pdf
PDF · 280.88 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/180/2015
Uznesenie
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 25. 10. 2017 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Bielika a prísediacich Ing. Petra Vidu a Kataríny Zábojníkovej v trestnej veci proti obžalovanému D.. H. C.
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku sa trestná vec obžalovaného D.. H. C., nar. XX. XX. XXXX v R.. okres Prievidza, trvale bytom R. - U. mesto, E. ulica č. XXXXX/X/C pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času v roku 2003 do 28. 2. 2015 v bytoch v D. na E. ulici číslo XX/X a na ulici J. G. číslo XXX/XX a v R. na E. ulici číslo X/C sa správal k B.. B. C., ktorá bola v tom čase jeho manželka a k dcére maloletej J. J., narodenej 7. 6. XXXX tak, že im spôsoboval psychické utrpenie, jeho konanie u B.. B. C. a u dcéry maloletej J. J. vyvolávalo strach, úzkosť, stres a obe stratili pocit bezpečia, pričom,
- od presne nezisteného času v roku 2003 do roku 2008 B.. B. C. a maloletú dcéru J. J. opakovane vyháňal z bytu na E. ulici č. XX/X so slovami, že to je jeho byt, nech manželku živí jej rodina, opakovane sa v prítomnosti maloletej dcéry J. J. s B.. B. C. hádal, vulgárne jej nadával, v dôsledku čoho B.. B. C. spoločne s dcérou opustili byt, po odchode sa o ne každý raz približne po dobu troch týždňov nezaujímal, nedával im žiadne peniaze a následne prišiel pre ne k matke poškodenej, ospravedlňoval sa a chcel, aby sa vrátili, čo sa opakovalo v rôznych intervaloch a taktiež B.. C. zakazoval sa stretávať s jej rodinou,
- dňa 29. 5. 2005 v doobedňajších hodinách, v D., v byte na E. ulici č. XX/X nadával manželke B.. B. C., následne jej vykrúcal ruky, zhodil ju na posteľ v spálni, škrtil ju a kričal, že ju zabije, keď sa B.. C. podarilo oslobodiť, odišla z bytu a keď sa do bytu vrátila približne po 20.00 h toho istého dňa, vyhrážal sa jej neidentifikovanou pištoľou, že ak vojde do spálne, zabije ju, uvedené B.. C. nahlásila na políciu, kde bola vec vedená pod č. ORP 1446/1-OSV-PD-2005, avšak pod nátlakom obvineného vzala svoje oznámenie späť, v dôsledku čoho policajný orgán Okresného riaditeľstva PZ, oddelenia skráteného vyšetrovania Prievidza vec odmietol,
- od presne nezisteného času v roku 2008 do 2. 11. 2012 v D., v byte na ulici J. G. č. XXX/XX pod vplyvom alkoholu opakovane a v pravidelných intervaloch sa k manželke B.. B. C. a k dcére maloletej J. J., nar. 7. 6. XXXX správal agresívne, kričal na ne, vulgárne nadával poškodenej B.. B. C. a potom, ako sa poškodená s maloletou dcérou zamkli v detskej izbe, búchal na dvere a kričal, aby dvere otvorili a v uvedenom období viackrát, keď dcéra maloletá J. J. nevstala ráno z postele, túto oblial vodou a kričal na ňu,
- v dňoch 5. 2. 2013, 5. 8. 2013 a od februára 2014 do 28. 6. 2014 opakovane minimálne dňa 28. 4. 2014, 4. 5. 2014, 7. 5. 2014 a 27. 6. 2014 v R., v byte na E. ulici č. X/C v prítomnosti maloletej dcéry J. J. vulgárne nadával manželke B.. B. C. a dcére maloletej J. J., vyháňal ich z bytu, kričal na ne, ponižoval B.. B. C., hovoril jej, že je príživníčka, zlodejka, správal sa k nej hrubo, agresívne, dňa 17. 4. 2014 nadával dcére maloletej J. J. a kričal na ňu, dňa 26. 5. 2014 oblieval dcéru maloletú J. J., ktorej bolo zle a nemohla vstať z postele, vodou, pritom jej a B.. B. C. vulgárne nadával, dňa XX. 6. 2014 pred dcérou maloletou J. J. vulgárne nadával manželke, vyháňal ju z bytu, vyhrážal sa jej, že keď pôjde do spálne, kopne ju do hlavy, zatočí s ňou a vytrhá jej vlasy a dňa 28. 6. 2014 chytil B.. B. C. za ruky a vykrúcal jej ich a vyhrážal sa jej vybitím zubov,
- od februára 2014 do 26. 5. 2014, v R., v byte na ulici E. č. X/C B.. B. C. prestal dávať peniaze predovšetkým na stravu, v dôsledku čoho si bola nútená požičiavať peniaze od jej matky C. G. a od
syna M. V., pričom dňa 26. 5. 2014, potom, ako sa od obvineného dozvedela, že má dispozičné právo k jeho účtu, previedla na svoj účet 10 000 € a v období od februára 2014 do 28. 6. 2014 potom, ako zaviezla dcéru maloletú J. J. do školy, aby nezostala s obvineným sama v byte a aby sa vyhla hádkam s ním, zdržiavala sa mimo bytu, pričom dňa 28. 6. 2014 spolu s dcérou maloletou J. J. sa po nátlaku a vyháňaní obvineného odsťahovala z R. do D.,
- od marca 2014 do 28. 6. 2014, v R., v byte na E. ulici č. X/C zakazoval manželke B.. B. C., aby sa voľne pohybovala po byte počas jeho prítomnosti v byte, mohla sa zdržiavať len v pracovni, keď ju videl v kuchyni alebo v spálni vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, že ju kopne do hlavy, pričom B.. B. C. spávala s dcérou maloletou J. J. v pracovni na rozťahovacej posteli, určil B.. C. a dcére maloletej J. J., že sa z bytu odsťahujú do konca júna 2014 a dňa 16. 6. 2014 zamkol pracovňu, v dôsledku čoho musela B.. C. do 28.06.2014 spať s dcérou maloletou J. J. v detskej izbe na jednej, dcérinej posteli,
- od 29. 6. 2014 do 28. 2. 2015 v D., najmä v byte na ulici J. G. č. XXX/XX nad rámec obvyklého záujmu o dcéru kontaktoval svoju dcéru maloletú J. J., nar. X. 6. XXXX a to tak, že jej často a to aj niekoľkokrát denne posielal SMS a MMS správy, telefonoval jej a navštevoval ju v byte na ulici J. G. č. XXX/XX, pričom v SMS správach, v telefonátoch a pri návštevách ju opakovane žiadal, prehováral a robil na ňu nátlak, aby s ním išla do R. a nerešpektoval to, že s ním do R. nechce ísť, čo mu opakovane povedala, SMS správami ju okrem iného citovo vydieral a spôsoboval jej stres, okrem toho opakovane kládol dcére maloletej J. J. otázky týkajúce sa matky B.. C., pričom ju nahrával na mobilný telefón v dňoch 15. 1. 2015, 26. 1. 2015 a 9. 2. 2015, pri rozhovoroch s dcérou maloletou J. J. obviňoval B.. C. z toho, že ona odišla z R., v prípade, že maloletá J. J. na jeho SMS správy a telefonáty nereagovala, kontaktoval B.. C. alebo prišiel osobne do D., B.. B. C. obviňoval, z toho, že dcére maloletej J. J. zakazuje ísť s ním do R., dcéru maloletú J. J. manipuloval, aby sa negatívne vyjadrovala k vplyvu matky B.. B. C. na ňu, počas návštevy v byte na ulici J. G. č. XXX/XX, v dňoch 16. 8. 2014, 3. 9. 2014 a 19. 12. 2014 vulgárne nadával a hádal sa s B.. C. a to v prítomnosti dcéry maloletej J. J. a dňa 23. 12. 2014 v D., na ulici J. G. č. XXX/XX si dvere na byte, ktoré boli zaistené retiazkou otvoril kľúčom, nepočkal na B.. B. C., dvere na byte vykopol, retiazku roztrhol pričom v byte sa v tom čase nachádzali B.. B. C. a dcéra maloletá J. J., a tohto konania sa od októbra 2012 do 28. 2. 2015 dopúšťal, hoci vedel o tom, že dcéra maloletá J. J. trpí panickými úzkostnými záchvatmi a úzkostnou depresívnou poruchou, pričom si bol vedomý negatívneho vplyvu jeho konania na jej zdravotný stav, čo mu povedala aj samotná dcéra maloletá J. J., pritom vyššie uvedenými konaniami viackrát rozrušil maloletú J. J. a táto viackrát dostala panický záchvat, v dôsledku čoho musela s ňou ísť B.. B. C. viackrát na lekársku pohotovosť, postupuje Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Prievidza na prejednanie priestupku, pretože súd zistil, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mohol byť priestupkom.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkyňu - poškodenú B.. B. C., podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol prehratím oboznámený obsah USB kľúča na čísle listu 1555, 1765, príloha č. 3 znaleckého posudku na DVD nosiči na čísle listu 855 (audionahrávky, videonahrávky, fotografie), DVD nosič na čísle listu 869,boli vypočutí svedkovia G.. G., Bc. H., G.. T., G.. I., D.. N., V., G.. A., D.. R., B.. C. C., Ješík, B., B.. I., G.. D., G.. F., podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol oboznámený DVD záznam výsluchu mal. J.J. zo dňa 7. 3. 2015,boli vypočutí znalci A.. G.. L. D.., G.. F., G.. G., podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznámené listinné dôkazy číslo listu 10 - 80, 40 - 49, 63 - 83, 148, 189 - 237, 239 - 317, 333 - 338, 479 - 505, 565 - 568, 578 - 580, 584 - 595, 653 - 659, 670 - 6 83, 679 - 687, 857 - 865, 890, 901 - 902, 915, 923 - 967, 969 - 970, 1025 - 1026, 1039 - 1047, 1130 - 1141, 1144 - 1152, 1154 - 1159, 1204 - 1205, 1219, 1254 - 1256, 1305 - 1318, 1458, 1464, 675, 1437, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 1424 - 1427, pripojený spis Okresného súdu Prievidza číslo 11C 32/2010 (z neho najmä číslo listu 122 Pv - 124, 222, 261), neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Prievidza číslo 9P 70/2016 číslo listu 2069 - 2079. Podľa § 263 ods. 1 Trestnom poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná výpoveď svedka W. z prípravného konania na čísle listu 1206 - 1207, svedka D.. L. na čísle listu 1208 - 1210. Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného bol oboznámený znalecký posudok číslo listu 781-793,794-855,1224-1253,1258-1286,1319-1416.
Obžalovaný, okrem iného, uviedol, že trvá na výpovediach z prípravného konania. Celé jeho obvinenie a aj podaná obžaloba bola dopredu pripravená a zorganizovaná. Musel byť obvinený, obžalovaný a následne postavený pred súd. S poškodenou žil od roku 2002, kedy sa zosobášili. Krátko nato sa
im narodila dcéra. Počas dvanástich rokov čo spolu žili, až do rozvodu v roku 2015, fungovali ako normálna rodina. Mali problémy, ktoré riešili priebežne. Spoločne sa starali o dcéru z ktorej mali radosť. Rodinu zabezpečoval nielen citovo, ale aj materiálne. Každý rok pravidelne, niekedy aj dvakrát do roka, absolvovali spoločné dovolenky. Okrem toho absolvovali rodinné výlety, rodinné oslavy. Keď si vypočul obžalobu, bolo mu do plaču, svojej dcére by nikdy neublížil. Tak isto ani manželke. Celá obžaloba je postavená na lžiach, výmysloch a nepravde. Klade si otázku, ak je obvinený z týrania od roku 2003, ako je možné, že si zabezpečili v roku 2008 veľký trojizbový byt. Tento byt si spoločne s manželkou zrekonštruovali, zariadili a v roku 2009 sa do tohto bytu nasťahovali. Nevidí dôvod v prípade, že mal skutočne v tom období manželku týrať prečo sa s ním presťahovala do nového bytu, mohla zostať v predchádzajúcom byte. Taktiež sa pýta ako je možné, keď mal týrať manželku a dcéru, tieto sa presťahovali v novembri 2012 za ním do Bratislavy, kde už vtedy býval v prenajatom byte, keďže sa prevažne zdržoval v Bratislave. Dcéra po presťahovaní do Bratislavy chodila do školy, kde sa jej potom veľmi dobre darilo. Bola dokonca zvolená za predsedníčku triedy. Taktiež v tom období chodievala do rôznych krúžkov, kam ju vozil. V tom období dcéra vôbec nenavštevovala lekárov, zdravotne sa jej darilo veľmi dobre. Najkritickejšie obdobie v ich manželstve nastalo v marci 2014. Manželka v tom období začala dostávať rôzne informácie formou telefonátov, mailov, SMS správ a začala mu nadávať. Nadávala mu do kurevníkov, hovorila to aj pred dcérou. Poškodená vôbec nie je také neviniatko ako sa javí. Z jeho pohľadu nikdy v živote nebola týraná. Bola maximálne zabezpečená v ich rodine. Počas dvanástich rokov manželstva, manželka dobrovoľne nepracovala 8 rokov. Študovala k čomu ju nabádal. Podporoval ju v tom, aby si doplnila vzdelanie. V dobe, keď sa vzali nemala ukončenú ani maturitu. Po skončení strednej školy ju nabádal, aby si urobila vysokú školu. Počas piatich rokov študovala diaľkovo na vysokej škole v Trenčíne. V tom období sa staral o rodinu, dcéru v prevažnej miere on. Manželka mala k dispozícii pre seba vždy dve autá. Tvrdenie v obžalobe, že dokonca manželka nemala čo jesť, je hrozné. Od obdobia zlomu v manželstve sa ich manželstvo dostavalo stále do vážnejšej krízy. V období od marca 2014 telefonáty mali stále väčšiu frekvenciu, manželka stále viac chodievala do Prievidze. V tom období sa zoznámila s rôznymi ľuďmi, taktiež s L., tento ju v prvých fázach zastupoval. Tento kontaktoval jeho právnych zástupcov, manželka žiadala po ňom určitú finančnú čiastku. Keď manželke raz dal na živobytie 1 500,- euro, táto uviedla, že aby jej to nedával, aby jej doniesol 500 000,- euro. Jednoznačne v spolupráci s L. bola snaha vytrieskať z neho finančné prostriedky. Nie je pravdou, že by vyhadzoval manželku s dcérou z prenajatého bytu, povedal len, že ak to má ísť takto ďalej, ukončí prenájom bytu v Bratislave. Manželka v tom období mala jasný cieľ, získať od neho finančné prostriedky, dcéra chcela zostať v Bratislave. Mala tam kamarátky a spolužiačky. Tieto chodievali pravidelne k nim na oslavy. Dcéra nemohla zostať v Bratislave, manželka ju programovo nabádala proti nemu. Dcére bránila v kontakte s jeho osobou. Manželka nakoniec bez jeho vedomia dcéru prehlásila na školu do Prievidze. Keď potom začala chodiť do školy do Prievidze, naplnili sa jeho obavy, bola tam schopná chodiť necelé dva týždne. Potom sa jednoducho zosypala, prestala chodiť do školy. V dobe keď bola s manželkou, dcéra nechodila do riadnej školy jeden a pol roka. Mal snahu zabezpečiť pre manželku s dcérou iný byt v Bratislave, len preto že dcéra sa chcela tam vrátiť. Skutočnosť, že dcéra ho mala rada preukazujú aj SMS správy, ktoré nedali predtým založiť do spisu. Tieto zakladá do spisu. Skutočnosť, že dcéra sa nechcela sťahovať z Bratislavy nasvedčuje aj lekárska správa z 09. 08. 2014 v ktorej dcéra uvádza, že sa nechcela sťahovať z Bratislavy. Keď dcéra nenastúpila do školy v 2. polroku 2014/2015, nevedel čo má urobiť. Tento problém rozoberal so staršou psychologičkou, ktorá sa venovala 40 rokov detskej problematike. Dňa 03. 02. 2015 sa s touto problematikou obrátil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi. Necelé tri týždne potom, 19. 02. 2015, bolo podané na neho trestné oznámenie. S podanou obžalobou sa nestotožňuje. Pokiaľ sa týka skutku, časti skutku, ide o obdobie od v roku 2003 do roku 2008 na Svätoplukovej ulici, pýta sa ako je možné, že pomáhal celej rodine bývalej manželky. Podľa jeho názoru takto sa nespráva tyran. Pokiaľ sa týka svojho nevlastného syna M., vlastného syna bývalej manželky, počas celého obdobia platil za bývalú manželku na tohto výživné. Okrem toho tomuto dával finančné prostriedky aj nad rámec výživného, bral tohto na výlety, dovolenky. Z prvej časti skutku, obdobie od roku 2003 do roku 2008, sa cíti byť nevinný, tieto skutočnosti uvedené v obžalobe sa nestali. V súvislosti s tým predkladá USB kľúč na ktorom sú fotografie a videá, ktoré zachytávajú ich rodinu. Nie je pravdou, že by opakovane vyháňal z bytu poškodenú a dcéru. Netvrdí, že nemali s manželkou problémy, že bolo ich manželstvo ideálne, nehádali sa o nič viac ako iné manželstvá. Je pravdou, že manželka s dcérou niekedy odišli aj k matke, niekedy tam aj prespali. Na otázku prokurátorky uviedol, že nepopiera, že s manželkou sa hádali, manželka mu vyčítala, že má mimomanželské styky s inými ženami. Podľa jeho názoru jeho manželka bola patologicky žiarlivá. Na otázku prokurátorky uviedol, že to boli ojedinelé prípady, keď poškodená bývala u matky niekoľko dní. Nie je pravdou, že by poškodenej v uvedenom období zakazoval v stretávaní sa s matkou, s jej rodinou. Na otázku obhajcu uviedol, že v čase, keď
nadviazal známosť s poškodenou, táto bola vydatá, on bol v tej dobe niekoľko rokov rozvedený. V období rokov 2003 - 2008 udržiaval normálny vzťah aj s nevlastným synom, stretávali sa. Na otázku obhajcu uviedol, že nepochopil citáciu v obžalobe, že sa nemal po dobu troch týždňov zaujímať o poškodenú, nie je to pravda. Pripúšťa, že mali tichú domácnosť, aj počas niekoľkých dní. Nikdy nepopieral že sa v manželstve hádali, avšak poškodenú mal rád, ona mala rada jeho, dcéru taktiež miloval a miluje. Mohlo sa stať a stalo sa že sa raz za rok pohádali a poškodená išla na týždeň k matke. Aj v takých prípadoch však navštevoval v tom období poškodenú a dcéru. Na otázku prokurátora ako začínali ako a prebiehali v uvedenom období hádky medzi nimi, uviedol, že to boli väčšinou žiarlivostné hádky. Pripúšťa, že mohol použiť pri tomto neslušné výrazy. Nikdy nezdvihol na poškodenú ruku, nikdy ju neudrel. Keď bol fyzicky napadnutý poškodenou, je pravdou, že sa bránil. Predpokladá, že v tomto období pri niektorých hádkach bola prítomná aj dcéra. Pokiaľ sa týka skutku z 29. 05. 2005, skutočnosti tam uvedené nie sú pravdivé. Je pravdou, že v tom období mal zbraň, vlastnil zbrojný preukaz. Zbraň vlastnil na športovú činnosť. Na otázku prokurátorky uviedol, že pripúšťa, že v uvedenom období mal konflikt s poškodenou, uvažoval nad možnosťou, že opustí rodinu. V tom období však poškodená ho opakovane prosila, aby sa nerozišli. Povedala, že trestné oznámenie podala z toho dôvodu aby ho vyplašila, aby sa nerozvádzali. Nakoniec sa s manželkou udobrili, zaobstarali si nový byt. Na otázku prokurátorky, že poškodená vypovedala v prípravnom konaní, že deň potom ako podala trestné oznámenie mali ju nútiť, aby sa trestné oznámenie vzala späť, uviedol, že to nie je pravda. Na otázku predsedu senátu, či podľa jeho názoru dôvodom podania trestného oznámenia poškodenou bola ich manželská kríza, uviedol, že áno, poškodená ho chcela takto vytrestať. V tom období si neuvedomila možné následky. Pokiaľ sa týka obdobia, keď bývali v Prievidzi, v byte na ulici G., nestalo sa nič také ako je uvádzané v obžalobe. Nepopiera, že v uvedenom období občas zvykol požívať alkohol. V žiadnom prípade pod vplyvom alkoholu sa nesprával agresívne. Ľudia, ktorí ho poznajú, myslí si, že je to uvedené aj v znaleckom posudku, vedia, že vtedy sa správa veselo, priateľsky. Nepochopí, ak sa mal tak správať, prečo potom následne poškodená dala výpoveď v práci a presťahovala sa s ním do Bratislavy. Je to nezmysel, s cieľom poškodiť mu. Na otázku prokurátorky uviedol, že nie je agresívny človek, nie je si vedomý, že v uvedenom období by sa správal tak voči poškodenej a dcére. Samozrejme nepopiera manželské hádky z oboch strán. Na otázku prokurátorky uviedol, že v byte na ulici G. spávala poškodená s dcérou v detskej izbe, niekedy tiež v spálni. Poškodená mala obrovské obavy o zdravie dcéry. Na ďalšiu otázku prokurátorky uviedol, že v prípadoch, keď niekedy prišiel domov pod vplyvom alkoholu, v nálade, na nikoho nekričal, skôr sa to prejavovalo tým, že mal dobrú náladu. Nespomína si, že by sa stalo v takom prípade, že by sa pred ním poškodená s dcérou zamkli v izbe. Pokiaľ sa týka tvrdenia v obžalobe, že mal dcéru polievať vodou, to vôbec tak nebolo, rituál oblievania vodou začal hlavne v bratislavskom byte, dcéra sa veľmi tešila na Veľkú noc. Pokiaľ sa týka ranného vstávania je pravdou, že niekedy prišiel s dcérou k posteli, snažil sa ju takto dostať ráno z postele. Prišiel za ňou s pohárom vody. Bola to vzájomná hra s dcérou. Nespomína si že by k tomuto dochádzalo v Prievidzi na ulici G.. Na otázku obhajcu uviedol, že nikdy neoblial dcéru v posteli väčším množstvom vody. Nikdy nemala z toho fyzické alebo psychické utrpenie. Na otázku predsedu senátu uviedol, že nepopiera, že niekedy keď nechcela dcéra ráno vstávať, zvýšil na ňu hlas. Z jeho pohľadu to bolo normálne výchovné pôsobenie na dcéru. Na otázku prokurátora, že aj maloletá poškodená, dcéra vo výpovedi v prípravnom konaní tvrdila, že pod vplyvom alkoholu sa správal agresívne, vulgárne, kričal na ne, ako si to vysvetľuje; uviedol že si to vysvetľuje tak ako si to vysvetľuje aj znalecký posudok, že dieťa bolo programované a vedené proti otcovi. Robila to matka, jeho bývalá manželka. Robila to od augusta 2014 a vytvárala syndróm zavrhnutého rodiča. Pokiaľ sa týka udalosti, skutkov za obdobie od 05. 02. 2013 do 28. 06. 2014 toto popiera. Je pravdou, že v období, keď končil školský rok 2014 dochádzalo s poškodenou ku hádkam. Bolo to, pretože v tom období už poškodená paktovala s L.. Plánovali určité veci, poškodenú dokonca prichytil ako fotografovala určité materiály. Na otázku predsedu senátu uviedol, že nepamätá si čo sa malo diať v konkrétnych dátumoch, ktoré sú uvedené ako súčasť tohto skutku. Spomína si že od marca 2014 dochádzalo s poškodenou k pravidelným hádkam, bol pravidelne obviňovaný z nevery. Dokonca sa začala vyjadrovať aj k politike, čo dovtedy nerobila. Vtedy sa už vyhrážala, že padne, že pôjde z politiky. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania zo 07. 03. 2015, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že v čase výpovede bol pod veľkým tlakom, až neskôr si spomenul na určité veci, súvislosti. Na otázku prokurátorky ako vznikali v Bratislave s poškodenou hádky, uviedol, že vo väčšine prípadov mu bola vytýkaná nevera. Už nevládal donekonečna vysvetľovať, že kolegyňa neznamená milenka. Vtedy už povedal aj to, že ak to bude takto pokračovať odsťahuje sa na ubytovňu. Poškodený povedal, že vypovie nájomnú zmluvu na byt na ulici E., kde bývali. Nakoniec toto aj urobil. Na otázku prokurátorky uviedol, že nevylučuje, že počas vzájomných hádok s poškodenou bola prítomná aj dcéra. Skutočnosť, že poškodená popisuje iným spôsobom priebeh hádok si vysvetľuje tým, že mu
chce uškodiť. Na otázku ako si vysvetľuje skutočnosť, že dcéra uvádzala vo výpovedi, že hádky začínal on, uviedol, že bola naprogramovaná matkou, čo má hovoriť. V prípade, že boli použité pri hádkach vulgárnejšie výrazy, boli použité z obidvoch strán. Na otázku prokurátorky uviedol, že ten rituál polievanie vodou, ako už uviedol bolo aj v Bratislave, boli to však ojedinelé prípady, nebolo to pravidelné. Pokiaľ sa týka údajného konfliktu 16. 06. 2014 nevie potvrdiť, či v ten deň v byte bol. Nevie sa vyjadriť ani ku dňu 28. 06. 2014. Nepamätá si však by povedal dnes, že vykrúcal ruky, nikdy nikomu ruky nevykrúcal. Je pravdou, že keď bol napadnutý poškodenou bránil sa, chytil jej ruky. Na otázku prokurátorky ako reagovala dcéra na hádky, ktoré mali v Bratislave, uviedol, že snažila sa aby sa nehádali, vyzývala ich ku skončeniu hádok. Na otázku obhajcu, či niekedy požiadal manželku, aby sa išli hádať do kúpeľne a dcéra, aby zostala v izbe, uviedol, že on požiadal takto manželku. Táto reagovala tak, že prečo by to nemala počuť, nech počuje že je kurevník. Snažil sa riešiť manželské konflikty bez prítomnosti dcéry. Niekedy odišiel na pár dní do poslaneckej ubytovne. Bolo to v období máj - jún 2014, vtedy končila vysokú školu. Na otázku predsedu senátu uviedol, že v septembri 2014 navrhoval, aby sa poškodená s dcérou presťahovali späť do Bratislavy do bytu, ktorý im zabezpečil, s tým, že on by býval inde, nie s nimi. Táto ponuka bola odmietnutá. Pokiaľ sa týka skutku, obdobie od februára 2014 do 26. 05. 2014, k tomuto uvádza, že poškodená mala prístup na ich účet od roku 2005 - 2006. Bolo to preto, aby táto mala prístup k financiám aj v situácii keď sa napríklad, nachádzal v cudzine. Absolútne odmieta tvrdenie bývalej manželky, že v uvedenom období nemala finančné prostriedky. Poukazuje na to, že v máji 2014 si vybrala bývalá manželka z tohto účtu, bez jeho vedomia, 10 000,- euro. V súvislosti s finančnými prostriedkami chce poukázať na to, že počas celého obdobia trvania ich manželstva platil za bývalú manželku výživné na jej syna z 1. manželstva. Platil jej výdavky súvisiace so školou, osobné výdavky, mala vždy k dispozícii aj finančné prostriedky v hotovosti. Taktiež chce podotknúť, že počas manželstva pracovala asi päť rokov, zvyšných 7 - 8 rokov nepracovala. Hradil všetky náklady s tým súvisiace, všetky náklady rodiny. Na otázku predsedu senátu, či bývalá manželka mala vedomosť aj pred májom 2014. že má prístup na účet, uviedol, že áno, finančné prostriedky vyberala aj predtým, keď bol v cudzine. Je pravdou, že kartu nemala, peniaze mohla vybrať po predložení občianskeho preukazu v banke. Pokiaľ sa týka obvinenia, že manželka s dcérou v uvedenom období hladovali, uvádza k tomu, že v tom období varila manželka. Potraviny pre domácnosť zabezpečoval výhradne on. V poslednom období mu však odmietla variť, prať, upratovať. Riešil to prostredníctvom upratovacej služby. V tom období manželka varila pre seba a dcéru. Potraviny si zabezpečovala za finančné prostriedky, ktoré mala u neho. Podľa jeho názoru mala k dispozícii mesačne aspoň 700,- euro. Tieto peniaze jej poskytol, keď si o ne požiadala. Spomína si, že v jednom prípade dal bývalej manželke asi 1 500,- euro, tieto nakoniec odmietla. Bolo to v tomto období, ktoré je teraz preberané. Tvrdenie bývalej manželky, že predtým ako vybrala 10 000,-, euro jej odmietol dať finančné prostriedky nie je pravdivé. Na otázku prokurátorky uviedol, že v ich manželstve to fungovalo tak, že keďže bývalá manželka zväčša nepracovala, prevádzal zo svojho účtu finančné prostriedky na jej účet v Tatra banke. Podľa jeho vedomostí bývalá manželka v tomto období, potom čo odviezla dcéru do školy, trávila väčšinu času v nákupných centrách. Je pravdou, že sa zdržiavala aj doma. Tvrdenie poškodenej, že v uvedenom období nemala prístup do bytu, zdržiavala sa väčšinou v aute kde sa pripravovala do školy, nie je pravda. Všetci členovia rodiny mali prístup do bytu, kľúče. Musela si otvoriť garáž, aby sa mohla dostať do toho auta. Na otázku predseda senátu ako si vysvetľuje jednorazový výber 10 000,- euro, keď tvrdí, že poškodená mala finančné prostriedky, uviedol že si to vysvetľuje, že týmto mala zaplatiť L., dodatočne získal takúto informáciu. Pokiaľ sa týka obdobia od marca 2014 do 28. 06. 2014, tvrdenia tam uvedené sa nezakladajú na pravde. Poškodená v uvedenom období mala k dispozícii, ako už uviedol, kľúče od bytu. Už uviedol, že raz prichytil poškodenú ako fotila určité materiály, je pravdou, že potom tie materiály uzamkol. Popiera, že by uzamykal izby, byt bol veľký, v akom by sa tam bol pohyboval. Nevidí v tom logiku, prečo by to robil. Na otázku prokurátorky uviedol, že v uvedenom období poškodená spávala s ním v spálni, aj v detskej izbe, v pracovni, tiež na gauči. Chce podotknúť, že poškodená si zachovala zvyk z predchádzajúceho obdobia, že niekedy spávala s dcérou v detskej izbe. V uvedenom období s bývalou manželkou komunikoval o bežných veciach. Na otázku prokurátorky, čo predchádzalo odsťahovaniu sa bývalej manželky s dcérou dňa 28. 06. 2014 z Bratislavy, uviedol, že podľa jeho názoru sa odsťahovali 29. 06. 2014. Súviselo to s tým, že neprijala jeho návrhy, aby nejakým spôsobom obnovili spolužitie. Dátum odsťahovania sa súvisel s tým, že skončil školský rok dcéry. Na otázku obhajcu uviedol, že byt na E. ulici má 300 metrov štvorcových, terasu, do každej izby, okrem toho, že je prístupná cez chodbu, dá sa ísť aj cez terasu. Teoreticky sa dá oddeliť uzamknutím časť bytu, prakticky to nie je možné. Na otázku predsedu senátu prečo, čo pripúšťa aj on, v období od marca 2014 do 28. 06. 2014 bývalá manželka v byte na ulici Strážnej prespávala okrem z detskej izby aj v iných miestnostiach; uviedol, že nevie, nevie vysvetliť prečo aj s dcérou občas spali v pracovni. Na ďalšiu otázku ako si vysvetľuje skutočnosť, že k jednotlivým udalostiam sú
uvedené presné dátumy, uviedol že zo spisového materiálu sa dozvedel, že bývalá manželka si robila poznámky k jednotlivým udalostiam. Občas si všimol, že si niečo zapisuje, vysvetľovala to tým, že si píše nejaké veci k práci. Pokiaľ sa týka časti skutku, obdobie od 29. 06. 2014 do 28. 02. 2015, s týmto sa nestotožňuje, v skutočnosti tam uvedené považuje za vyfabulované, účelové. Nevie si vysvetliť citáciu "nad rámec obvyklého záujmu o dcéru", nevie či niečo takéto existuje. Vždy mu záležalo na tom, aby sa dcéra vyvíjala zdravo, bolo tomu tak aj v tomto období. Považoval za problém, že bez jeho vedomia jeho bývalá manželka dcéru prehlásila na inú školu. Problém toho aj bol, skutočne sa tak stalo. Dcéra prestala po dvoch týždňoch navštevovať školu. Zhoršoval sa jej zdravotný stav. Z týchto dôvodov, samozrejme, kontaktoval dcéru telefonátmi, SMS správami. Taktiež chodieval na osobné návštevy. Po konzultácii s bývalou manželkou zabezpečil pre dcéru konzultáciu s psychológom G.. L. v R.. Prebehlo to v októbri 2014, záver bol asi taký, že je potrebné zdravotný stav dcéry riešiť liekmi. Tiež bolo povedané, že dcéra potrebuje oboch rodičov, aj sama sa tak vyjadrovala. S dcérou navštevovali obľúbené miesta, obchody, absolvovali predtým spoločné výlety, dovolenky, v tom období toto mala dcéra zakázané. Komunikovali spolu formou SMS správ, postupne začala táto komunikácia zamŕzať. Podľa jeho názoru dcéra so zdravotne zosypala potom čo začal navštevovať byt L. a potom čo bývalá manželka tomuto poskytla kompletnú zdravotnú dokumentáciu dcéry. Túto zdravotnú dokumentáciu tento prezentoval na tlačovej konferencii 13. 04. 2015 pred médiami. Na otázku, kto mu dal súhlas na zverejnenie dokumentácie uviedol, že matka. Dcéra nakoniec skončila v nemocnici hospitalizovaná, bolo to v období, keď mal zakázaný kontakt s dcérou. Pokiaľ sa týka údajného vykopnutia dverí, podotýka, že od tohto bytu mal kľúč. Podotýka, že sa to nedá, sú to bezpečnostné dvere. Keď to vysvetlil vyšetrovateľovi, dalo sa to na pravú mieru, už je to len retiazka. Toto bolo deň pred štedrým večerom, dcére doniesol darčeky. Na otázku prokurátorky uviedol, že potom ako sa bývalá manželka s dcérou 29. 6. 2014 odsťahovali do D., prvýkrát ich telefonicky kontaktoval už v júli 2014, súviselo to s tým, že navrhoval spoločnú dovolenku v Chorvátsku. Toto zamietla bývalá manželka, nedovolila ani aby dcéra išla len s ním na dovolenku. Potom kontaktoval, po návrate z dovolenky, dcéru chcel aby išla s ním na nákupy, výlety. Na ďalšiu otázku uviedol, že po návrate do D. sa pravidelne, minimálne 2 - 3 krát týždenne, zaujímal o dcéru. Niekedy prišiel aj 2 - 3 krát do týždňa do D., dcéru zobral do cukrárne. Bývalá manželka však zakázala, aby dcéra išla s ním do R.. Toto sa dozvedel od dcéry. V prvých mesiacoch tohto obdobia, v júli, v auguste sa mohol takýmto spôsobom s dcérou stretávať, v októbri 2014 to už bolo horšie. Na ďalšiu otázku uviedol, že je pravdou, že posielal dcére aj MMS správy, spomína si, že jedna bola aj ohľadne bytu v Bratislave o ktorom sa rozprávali. Tento mal byť blízko školy do ktorej sa chcela vrátiť. Na otázku prokurátorky uviedol, že je pravdou, že v jesenných mesiacoch 2014, v októbri, v novembri, už bola komunikácia s dcérou sporadickejšia. Pochopil, že dcéra je manipulovaná matkou. Usudzuje na túto skutočnosť aj z tej SMS správy, kde mu dcéra oznámila, že mama jej nedovolila ísť s ním do Chorvátska. Nedovolila jej ísť s ním ani do Viedne, hoci predtým s tým súhlasila. Na otázku prokurátorky uviedol, že nie je pravdou, že by dcéru bez jej vedomia nahrával, s jej vedomím videá robil. Na ďalšiu otázku uviedol, že prvé príznaky zhoršenia zdravotného stavu dcéry boli v roku 2012. Podľa jeho názoru to bolo niekedy v októbri 2012. V tom období na odporučenie všeobecnej lekárky navštívili s dcérou G.. I.. Bola jej diagnostikovaná panická porucha. Potom navrhol presťahovanie rodiny do Bratislavy, v tom období už mal k dispozícii byt na Strážnej ulici. V mesiaci november 2012 sa presťahovali do Bratislavy. Vybavil jej tiež dobrú školu v Bratislave. Veľmi dobré v tom období vychádzala aj so spolužiačkami, tieto ju navštevovali aj v ich byte. Napriek tomu, že bývali v Bratislave, chodievali na občasné kontroly do Prievidze k G.. I.. Postupne prestala chodiť na kontroly, užívala len lieky. Na odporučenie lekárky počas prázdnin mohla vynechať lieky, problémy neboli. Počas štrnástich mesiacov dcéra nebola na kontrole. Po opätovnom presťahovaní sa do Prievidze sa zhoršil zdravotný stav dcéry. Celé to skončilo hospitalizáciou dcéry 19. októbra 2015. Podľa jeho názoru jeho dcéru má na svedomí L., ktorý paktoval s jeho bývalou ženou. V súvislosti so zhoršujúcim sa zdravotným stavom nemohol nič urobiť, vzhľadom na situáciu, urobil len to, že ešte predtým ako mu bolo vznesené obvinenie v tejto veci, 03. 02. 2015 sa obrátil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi. Asi o tri týždne bolo podané na neho trestné oznámenie v Trenčíne. V súčasnosti má informácie o zdravotnom stave dcéry, bývalá manželka na základe súdneho rozhodnutia, jedenkrát mesačne posiela mailom takúto správu jeho právnemu zástupcovi C.. U.. Na otázku prokurátorky uviedol, že od toho októbra 2012 bol sporadicky v kontakte s G.. I., toto zabezpečovala bývalá manželka. Po presťahovaní sa bývalej manželky s dcérou späť do Prievidze, bol v kontakte s G.. I.. Bolo to v lete, na jeseň 2014, bol za ňou 1 - 2 krát. Bolo to vtedy, keď už vedel, že dcéra prestala chodiť do školy, že je na tom horšie. Pýtala sa ho na SMS správy ktoré mal posielať dcére, ukázal jej ich. Povedala mu, že tieto SMS správy uvádzala počas návštev u nej bývalá manželka. Lekárka spomínala, aby nevplýval , proti vôli dcéry, na presťahovanie sa do Bratislavy. V tom období bývalá manželka s dcérou chodila aj ku psychológovi G.. R.. Po niekoľkých
mesiacoch tam prestala chodiť, začala mu vyčítať, že tohto ovplyvnil, hoci jej povedal, že nikdy nepočul o G.. R.. Na otázku prokurátorky uviedol, že v prípade niektorých SMS správ, ktoré mu posielala dcéra mal pocit, že to nie sú slová dcéry, ale rétorika bývalej manželky. Na ďalšiu otázku, že z časti výpovede dcéry v prípravnom konaní vyplýva, že v tom období tejto malo vadiť to, že ju neustále kontaktoval SMS správami a volal ju do Bratislavy, že mu to aj povedala; uviedol, že toto je podľa jeho názoru jasný diktát bývalej manželky. Podľa jeho názoru z listinných dôkazov v spise, má pocit, že to povedal aj G.. R., vyplýva, že dcéra potrebuje okrem matky aj otca, ale bojí sa túto skutočnosť povedať matke. Na otázku obhajcu uviedol, že na jeseň 2014 konzultoval okrem spomínaných odborníkov zdravotný stav dcéry aj s D.. N., G.. W.. Dňa 17. 02. 2015 bola z podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi zvolaná prípadová konferencia ku zdravotnému stavu dcéry. Bola prítomná aj jeho bývalá manželka. Táto uviedla, že zlý zdravotný stav dcéry spôsobil on, vytýkala organizátorom, že sú jeho osobou ovplyvnení. Záver bol asi taký, že im odporučili, aby riešili zdravotný stav dcéry. Na otázku predsedu senátu, čo spôsobilo dcére záchvaty súvisiace s panickou poruchou, ktorou trpí, uviedol, že v tomto prípade môže hrať veľkú úlohu aj genetika, genetická predispozícia. Podobné stavy aké zažila dcéra v roku 2012, zažil aj on. Panická porucha sa prejavuje tak, že jej príznaky sa podobajú na infarkt. Po piatich mesiacoch v jeho prípade príznaky ustúpili, predchádzalo tomu upravenie stravy, začal viac športovať. Má vedomosť, že táto porucha sa môže prejavovať aj v prípade, keď sa vyskytujú problémy v rodine. Na otázku predsedu senátu, či si pripúšťa určitý podiel viny na takomto zdravotnom stave dcéry, uviedol že pripúšťa, snažil sa však situáciu riešiť, keď sa hádajú dvaja ľudia, hádajú sa dvaja ľudia. Avšak v dobe, keď sa prejavili prvé príznaky, v roku 2012, vtedy už býval v Bratislave. Potom, keď sa rodina presťahovala do Bratislavy, príznaky choroby ustúpili. Na ďalšiu otázku predsedu senátu, či považuje za správne, že vo väčšine prípadov keď sa s bývalou manželkou hádali bola prítomná aj dcéra, uviedol, že to nepovažuje za správne. Stávalo sa však, že bývalá manželka po príchode domov v spoločnosti dcéry mu začala vyčítať iné ženy. Svedkyňa B.. B. C., okrem iného, uviedla, že trvá na výpovediach z prípravného konania, tieto sú pravdivé. Na úvod chcem uviesť, že sa veľa narozprávalo o tom ako správanie sa obžalovaného vplývalo na ňu, málo sa rozprávalo ako toto vplývalo na dcéru. Prostredníctvom rôznych inštitúcií obžalovaný, napríklad prostredníctvom organizácie na ochranu mužov, vplýva na inštitúcie. Po uzavretí manželstva asi po roku a pol roku, začali konflikty. Má vedomosť, že podobné problémy sa začali vyskytovať aj v predchádzajúcom manželstve obžalovaného. Už v priebehu v roku 2003, keď začali konflikty, obžalovaný v prípade, keď niekoľko dní nebol doma a pýtala sa ho kde bol, uvádzal, že sa ho nemá na to pýtať, on je živiteľ rodiny, ona sa má starať o dieťa. Veľakrát tieto hádky prešli aj do fyzických útokov, ako tomu bolo v roku 2005. Vtedy to bola oznámiť na polícii, obžalovaný sa jej vyhrážal zbraňou. Obžalovaný v pravidelných mesačných intervaloch ju spolu s dcérou vyháňal k matke. Bývali tam tri týždne, vôbec sa o ne nezaujímal. Nedával im peniaze. Častokrát sa stávalo, že túto situáciu riešili s rodičmi obžalovaného. Dennodennými hádkami, zastrašovaním veľmi trpela dcéra. Dcéra mala už vtedy prvé príznaky záchvatov. Potom prišiel obžalovaný s kyticou, plakal, vždy mu potom uverila. Obžalovaný od veku dvoch rokov dcéry jej rozprával, že príde o dcéru. Takýmto spôsobom ju stále zastrašoval. Celý život venovala obžalovanému a dcére, nemohla používať pračku, košele obžalovaného musela prať ručne. Pravidelne každý deň obžalovanému varila. Veľa času obžalovaný trávil s kamarátmi, po nociach. Domov prišiel bol veľmi podnapitom stave. Museli sa pred ním zamkýnať v detskej izbe. Postupne sa začal dcére zhoršovať zdravotný stav. Pravidelne cez sviatky, Vianoce, Veľkú noc sa obžalovaný s ňou hádal. Tieto sviatky trávili u jej rodičov, pretože jeho správanie sa nedalo vydržať. V roku 2008 dcéra začala chodiť do školy. Ona začala pracovať v sociálnej poisťovni. Obžalovaný odmietol financovať školu nevlastnému synovi, alibisticky platil za ňu výživné 20 euro na nevlastného syna. Jej vybavil prácu na sociálnej poisťovni. V tom období obžalovaný vozieval dcéru do školy, pretože ona chodila do práce. Voči dcére bol veľmi arogantný, pretože nebola schopná robiť to, čo chcel obžalovaný. Keď spala oblieval ju studenou vodou. Taktiež jej hovoril, že pôjde v pyžame do školy. Situáciu sa snažila riešiť cez jeho rodinou. Dohovárala mu aj jeho sestra, že sa nesmie takto správať. Keď mal obžalovaný voľný čas, tento trávil s kamarátmi, dcére sa vôbec nevenoval. V roku 2006 ako vyplýva z dokladu, ktorý predložila museli jednu noc z 20. 02. na 21. 02. prespať v penzióne Orión. Takto zastrašovaná žila, nevedela si pomôcť. Nevedela, že to môže byť považované za týranie. Po presťahovaní na ulicu Murgaša v roku 2008 obžalovaný vo veľkom množstve požíval alkohol. Bol viac opitý ako triezvy, bol agresívny, domov chodieval v noci. V roku 2012 obžalovaný ochorel na vážnu psychickú poruchu, bola to panická porucha. Obžalovaný potom nebol schopný 2 - 3 mesiace vstať z postele, starala sa o neho. Vtedy ju požiadal o odpustenie ako sa voči nej choval. Vyhovela mu, odpustila mu. Túto situáciu prežívala dcéra so strachom. Búchalo jej srdce, veľmi sa bála aká je to choroba. Ona verila, že sa obžalovaný zmení, cez víkendy začali chodiť do Bratislavy. Osobne sa veľmi obetovala, aby sa dostal z
tej choroby, čo sa aj stalo. Počas prázdnin v roku 2012 išli za obžalovaným do Bratislavy, mal veľký byt na Kolibe. Tento byt si prerábal od roku 2010. Neskôr tvrdil, aj vo svojich výpovediach, že tento byt mal v prenájme. V roku 2012 navrhol prehlásiť dcéru na školu do Bratislavy. Nechcela opustiť dobrú prácu v Prievidzi. Obžalovaný ju prehováral, aby išla do Bratislavy. Chce uviesť, že v tej dobe videla SMS správy, dcéra tiež, ktoré prichádzali od neznámej ženy. Dcéra sa týmto trápila. Osobne si hovorila, že si to nebude všímať, išlo jej hlavne o dcéru. Veľmi ju sklamalo, že obžalovaný pokračoval v mileneckých vzťahoch, aj potom čo prekonal panickú poruchu. Preto sa s dcérou odsťahovala do Prievidze a napriek snahám, vydieraniu obžalovaného sa nevrátila do Bratislavy. V októbri 2012 všeobecná lekárka poslala dcéru so zdravotnými problémami za psychiatričkou G.. I.. Táto navrhla, aby sa vrátili do Bratislavy, podľa jej názoru sa mohol zlepšiť dcérin zdravotný stav. Z tohto dôvodu sa presťahovali do Bratislavy za obžalovaným. Obžalovaný navrhol, aby sa zatiaľ nezamestnala, aby sa starala o neho, o dcéru. Obžalovaný si predstavoval, aby žili podľa jeho predstáv. V tejto výpovedi by chcela vypovedať najmä o tom ako trpela jej dcéra. Keď boli v Bratislave 05. 02. 2013, obžalovaný agresívne zaútočil na jej osobu. Pri tomto konflikte ju vyháňal do Prievidze. Nakoniec asi po jednom týždni ju prehovoril, aby neodchádzala. Môže poskytnúť súdu nahrávky akým spôsobom sa obžalovaný správal voči nej a dcére. Nie je pravdou, že by predtým obžalovaného provokovala. Počas hádky 05. 08. 2013, na túto hádku nedala žiaden podnet, obžalovaný ju opätovne vyháňal, aby išla do Prievidze, že ho to s ňou nebaví. Od februára 2014 jej prestal dávať obžalovaný finančné prostriedky na stravu. Bolo to potom čo si mu dovolila v niektorých veciach oponovať. Spolu s dcérou museli plniť príkazy obžalovaného, obmedzoval ich. Nahrávky sú dôkazom arogantného správania sa obžalovaného voči nej a dcére. Obžalovaný vedel, že dcéra sa lieči od roku 2012 na psychickú poruchu, ako bývalý poslanec, predseda ústavnoprávneho výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, sa správal tak ako sa správal. Od apríla do júna 2014 v Bratislave robil to, čo v Prievidzi, oblieval vodou dcéru, taktiež používal na zobudenie dcéry kocky ľadu, ktoré jej prikladal na krk. Koncom školského roku 2014 chcela, aby dcéra v Bratislave dostala skôr vysvedčenie, bolo tomu tak, pretože obžalovaný ich vyháňal do Prievidze. Preto napísala v tomto smere aj list riaditeľke školy, kde chodila dcéra. Správanie sa obžalovaného museli vydržať do konca školského roku dcéry. Mesiac jún 2014 v tomto smere bol najkritickejší. Obžalovaný zavrel dvere už aj na pracovni a povedal, že bude spávať s dcérou v detskej izbe. Predtým sa mohla pohybovať len po pracovni, mala tam svoje veci. V tom období, v máji 2014 jej vykrúcal ruky, fyzicky ju napádal. Tvrdenie obžalovaného, že on sa len bránil, že ho napádala, nie je pravdivé. V tom období, máj 2014, povedal, že vymení zámok na dverách, že, keď odvezie dcéru do školy, už sa nedostane do bytu. Snažila sa vzájomné konflikty riešiť ukľudňovaním, aby dcéra netrpela, táto často pri ich konfliktoch prichádzala z detskej izby k ním a vyzývala ich, aby sa nehádali. Koncom mája 2014 dcéra nebola schopná vstať z postele. Obžalovaný nebral ohľad na jej zdravotný stav. Museli navštíviť aj G.. I.. V tom období navštívila aj právnika M., povedala mu, že sa chce rozviesť, povedala že obžalovaný jej prestal dávať finančné prostriedky. S dcérou museli vydržať s minimom finančných prostriedkov, obžalovaný chodieval do drahých reštaurácií. Právnikovi tiež povedala informáciu, ktorú sa dozvedela od obžalovaného predtým ako išla za právnikom a to, že má prístup na účet obžalovaného. Na radu právnika išla do banky, vybrala potom 10 000,- euro, peniaze nechala previesť na svoj účet v Tatra banke . Bolo to preto, že právnik jej povedal, že v budúcnosti už nedostane od obžalovaného bez súdneho rozhodnutia žiadne peniaze. Mala obavu akým spôsobom bude reagovať obžalovaný. Tie peniaze, keď prišli na jej účet, vybrala z banky. Následne sa vrátili do Bratislavy. Obžalovaný zistil výber peňazí až po mesiaci, začal jej to vyčítať. Veľký konflikt bol 16. 06. 2014, tento je zachytený na nahrávke. V tom období svoje osobné veci musela mať uložené vo vreciach, na chodbe. Obžalovaný ju vyzýval, aby tie veci si dala do motorového vozidla Audi. Keď odchádzali posledný deň z Bratislavy, na vyzvanie obžalovaného si ešte dali kávu, súhlasila s tým, aby nedošlo zo strany obžalovaného k nejakému výbuchu. Povedala mu, že podala návrh na rozvod, že bola za právnikom F.. Obžalovaný sa zľakol, reagoval tak, že začal prehovárať dcéru, aby zostala s ním v Bratislave. Táto povedala, že v Bratislave nezostane, že ide do Prievidze. Po návrate do Prievidze musela dokúpiť určité veci, ktoré zostali v Bratislave, ktoré predtým zobrala z Prievidze. Obžalovaný potom začal chodiť do Prievidze, manipuloval, vydieral. Pred dcérou sa vyhrážal emocionálne zabitím, začal ju odhovárať od rozvodu. Pripisoval jej vinu za situáciu, že zničila druhé manželstvo. Dcére hovoril, že za všetko môžem ja, že ja som odhlásila dcéru zo školy v Bratislave. Veľká scéna sa odohrala 16. 08. 2014, potom čo si otvoril spoločný byt, vulgárne nadával. Dcéra mala pri tomto konflikte zdravotné problémy, mala problémy s dýchaním. Obžalovaný im robil to, že 18 - 19 krát denne telefonoval. Žiadal aby dala dcéru k telefónu. Taktiež žiadal informácie, čo je s dcérou. Snažil sa tiež, prostredníctvom jej matky, prehovoriť ju k návratu. Spolu s dcérou chceli len kľud od obžalovaného, ten nemali a doteraz nemajú. Obžalovaný jej ponúkal v prípade návratu do Bratislavy finančné prostriedky, 50 000,- euro, odmietla to. Potom jej povedal, že sa má pripraviť na boj. Obžalovanému nikdy nešlo o dcéru, všetko
čo robí je len alibistické, vedené snahou očistiť si meno. Ďalší konflikt sa odohral 03. 09. 2014, 10. 09. 2014 navštívili G.. R.. Dňa 17. 09. 2014 navštívili MUDr. I.. V tom období dcéra riadne začala chodiť do školy. Do 17. 09. 2014 obžalovaný intenzívne, niekoľkokrát denne, telefonoval dcére. Táto to pociťovala ako tlak, tiež jej posielal fotografie z Bratislavy. Pripomínal jej spoločne strávené chvíle. V prípade, keď dcéra nereagovala, obžalovaný prišiel na druhý deň s výčitkami. Dcéra mávala po týchto návštevách záchvaty. Takýmto prípadom je napríklad deň 04. 08. 2014, je o tom záznam od MUDr. I.. Dcéra dňa 24. 09. 2014 mala panický záchvat v škole, v škole nevydržala. Taktiež na druhý deň. Veľmi zle jej bolo aj 30. 09. 2014, vtedy bola posledný krát v škole. Vtedy navštívili, namiesto MUDr. I., ktorá mala dovolenku, MUDr. T.. Nie je pravdou, že by v tom období zakazovala dcére stretávať sa s obžalovaným. Táto jej potom povedala, po týchto stretnutiach s obžalovaným, že tento sa jej nespýtal ako sa cíti, stále sa vypytoval len na ňu, stále chcel aby dcéra odišla s ním do Bratislavy. Tieto veci sa odohrávali od júna 2014 do januára 2015. V tej dobe už bola v takej situácii, že sa chcela obrátiť na políciu. Hovorila o tom so svojím právnikom M., ten je hovoril aby to nerobila, v žiadnom prípade. Tento robil niečo o čom nevedela. V tom období ju informovali pracovníčky úradu práce sociálnych vecí a rodiny že obžalovaný dal podnet na prešetrenie jej zdravotného stavu, či dobre vplýva na dcéru. Potom bolo stretnutie na úrade práce, bol tam prítomný obžalovaný, tento v určitom momente uviedol, že si chce nahrávať priebeh stretnutia, nesúhlasila s tým. Bolo to preto, že sa obávala že ju bude chytať za slovíčka. Je pravdou, že na stretnutí boli aj pracovníčky úradu práce. Po stretnutí jej prišla SMS správa od obžalovaného, že už nebude podávať žiadne návrhy na súd v tejto veci, avšak od pracovníčok úradu práce sa dozvedela, že sú to závažné skutočnosti, tieto musia oni riešiť. Následne prišiel obžalovaný, navrhoval, aby celú vec vyriešili za pomoci právnikov, nesúhlasila s tým. Niekedy 15. februára 2015 vypovedala plnú moc právnikovi Ľuptákovi. Po tomto pokračovali tlaky obžalovaného na jej osobu, taktiež na dcéru, nemala sa na koho obrátiť. Taktiež sa zhoršoval zdravotný stav dcéry. Potom zavolala kanceláriu pána G., odtiaľ ju odporučili cez pani H. na pani D. z organizácie na pomoc týraným ženám. Stretli sa v Trenčíne, táto jej hneď povedala, že vidí na nej, že je týraná žena. Táto jej otvorila oči, povedala jej, že toto je týranie. Poskytla jej rady akým spôsobom má postupovať, že sa má obrátiť na krajskú prokuratúru v Trenčíne. Poslala to 18. februára 2015. Dňa 01. marca 2015, potom čo jej dohodla stretnutie kamarátka, sa stretla s L.. Porozprávala mu všetko o svojich problémoch. Povedala, že chce poukázať na trestný čin a pomôcť jej. Poskytla mu telefónne číslo na obžalovaného. Vo februári 2015 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi prostredníctvom pani T. jej navrhoval, aby zmenila psychologičku pani N., ktorá sa starala o dcéru a nahradila ju pani M.. Táto robila dňa 27. februára 2015 na ňu nátlak, či si to nerozmyslela. Neskôr sa dozvedela, že táto je príbuzná G.. W.. Už vo februári 2015 bol zdravotný stav dcéry taký zlý, že sa uvažovalo o jej hospitalizácii. Nakoniec to MUDr. I. nezrealizovala. Chcela by ešte uviesť, že obžalovaný sa stavia do pozície obete, pritom je to agresívny človek. Prostredníctvom inštitúcií, obžalovaný vytváral na nich tlak. Na otázku prokurátorky, kedy bol prvý kontakt s obžalovaným potom čo sa presťahovala s dcérou z Bratislavy do Prievidze, uviedla, že to bolo koncom júla 2014. V tom období ich volal na dovolenku. V reakcii na to obžalovanému poslala mailom nahrávku zo dňa 16. 06. 2014. Potom prišiel na druhý deň obžalovaný s darčekovým košom, začal ju prehovárať, hovoril ako veľmi ju ľúbi. Cítila, že to nie je úprimné, že je to iné ako v roku 2005, vtedy zrušila to trestné oznámenie. Pred septembrom 2014 sa snažil ju aj dcéru prehovoriť k návratu do Bratislavy. Pokračovalo to aj ďalšie mesiace. Na otázku prokurátorky ako reagoval obžalovaný na situáciu, keď počas návštevy v Prievidzi sa odmietli vrátiť do Bratislavy, uviedla, že bol neodbytný, snažil sa ovplyvniť ju aj cestou jej rodiny. Na ďalšiu otázku uviedla,že dokonca júla 2014, potom čo sa odsťahovali 29. 06. 2014 do Prievidze, obžalovaný ich nekontaktoval, mala pocit, že mu to vyhovuje. Predpokladala vtedy, že prebehne normálny rozvod. Dcéra mu pred odchodom z Bratislavy povedala, že zostáva s ňou. V tom období prebiehali stretnutia obžalovaného s dcérou takým spôsobom, že dcéra išla s ním, súhlasila s tým. Stretnutia v tom čase prebiehali v Prievidzi. Pri týchto stretnutiach sa stávalo, že obžalovaný sa zamkýnal s dcérou v izbe. Dcéra veľmi zle znášala situácie, keď ju obžalovaný nahrával. Z rozprávania dcéry má vedomosť, že sa jej vypytoval aj na to, že či ona bráni dcére v stretávaní sa s obžalovaným. Podľa jej názoru, obžalovaný nahrával dcéru asi v troch prípadoch. Okrem týchto prípadov osobných stretnutí, obžalovaný posielal dcére veľké množstvo SMS správ, MMS správ. Dcéra povedala aj pred lekárkou, že tieto správy jej veľmi ubližujú. V tej dobe nevedela, že sa jedná o týranie, nemal jej to kto povedať. V SMS správach sa obžalovaný zaujímal ako sa má dcéra, dcére sa to možno spočiatku páčilo. Na otázku prokurátorky, aby sa vyjadrila k dátumu 23. 12. 2014, uviedla že vtedy piekla medovníky, dcéra bola v detskej izbe. Obžalovaný prišiel a rozprával sa o niečom s dcérou. Potom čo odišiel, asi o päť minút počula kľúče vo dverách, vedela, že je to on, išla otvoriť, avšak dvere sa vyvalili, odtrhnutá retiazka spadla na zem. Obžalovaný potom kopol do dverí. Dcéra bola vyľakaná, večer mala záchvat. Na otázku prokurátorky uviedla, že v dvoch prípadoch v súvislosti so zdravotným stavom dcéry musela isť na pohotovosť.
Dcéra trpela aj tým, že obžalovaný jej vulgárne nadával. Na otázku prokurátorky akým spôsobom ona osobne pociťovala správanie sa obžalovaného voči nej v období, ktoré je uvedené v obžalobe, uviedla že pociťovala úzkosť a strach. Musela robiť podľa predstáv obžalovaného. Pociťovala strach, bolesť, búšenie srdca, beznádej. Situáciu takto pociťovala v byte na E. ulici, v byte na ulici G., často sa vracal domov neskoro v podnapitom stave. Obdobne pociťovala správanie sa obžalovaného aj v dobe, keď bývali v Bratislave. Jeho povaha sa menila, niekedy mu hovorila, že prečo sa nespráva tak stále, ako sa niekedy správal. Obžalovaný je stále zastrašoval, ponižoval. Počas bývania v Bratislave, častokrát v noci zvykla plakať, bola v zlej situácii, dcéra musela chodiť do školy v Bratislave, nemohla s ňou odísť, nemala sa na koho v Bratislave obrátiť, nikoho nepoznala. Na otázku prokurátorky ako to riešila, či vyhľadala nejakú odbornú pomoc, uviedla, že nevedela, že je na toto pomoc. Stále hľadala chyby v sebe. Snažila sa hlavne pomáhať dcére. Pomohla jej aj viera v Boha. Na otázku prokurátorky akým spôsobom vplývalo správanie sa obžalovaného na dcéru, uviedla, že dcéra trpela odchodmi obžalovaného z domácnosti. Toto bolo ešte v Prievidzi. Ešte keď dcéra bola prváčka a keď odchádzal preč po hádkach, snažila sa ho zastaviť. Dcéra mala vedomosť o milenkách obžalovaného. Obžalovaného sa najviac bála, keď bol agresívny. Na otázku prokurátorky uviedla, že dcéra mala prvý záchvat v roku 2012. Bolo to 02. októbra. Zdravotné problémy mala aj predtým, obžalovaný o tom vedel. Diagnózu stanovila MUDr. I. ku ktorej išli. Obžalovaný nebral ohľad na zdravotný stav dcéry. Ku záchvatom dochádzalo, keď obžalovaný útočil na ňu. Aj z nahrávok vyplýva, že keď obžalovaný útočil na ňu, bola ticho. Na otázku prokurátorky, aby sa vyjadrila k prepisom denníkov, ktoré založila do spisu, kedy vznikli, za akých okolností, uviedla, že vznikli po januári 2015. Vtedy sa stretla s pani D. v Trenčíne, všetko jej porozprávala, táto jej dala v takzvaný záchranný plán. Odporučila jej ako má postupovať. Na otázku prokurátorky uviedla, že prepisy denníkov vznikli na popud pani D.. Robila ich ona, teda prepis do počítača. Udalostí si zaznamenávala v Bratislave v roku 2013, považovala to za svoj spôsob obrany, že nie je všetko stratené. Vedela, že tým, že si zapíše udalosť na papier sa udalosť nezabudne. Na otázku prokurátorky za akých podmienok vznikli nahrávky, ktoré spomenula na pojednávaní, uviedla, že vznikli na mobile, v situácii keď išla niečo robiť, alebo počula, že obžalovaný prišiel do bytu. Nahrávanie používala aj v iných prípadoch, napríklad, keď si nahrávala prednášajúceho na vysokej škole. Na ďalšiu otázku akým spôsobom bola financovaná ich domácnosť od roku 2003 do obdobia kým sa vrátila z Bratislavy do Prievidze, uviedla že keby nemala matku, nevie kto by ich živil. V období po hádkach, keď sa zdržiavala aj tri týždne u matky, financovala ich matka. V roku 2008, keď sa zamestnala v sociálnej poisťovni, mala zárobok. Po vzájomných konfliktoch, hádkach jej obžalovaný dal peniaze až potom, keď už nemala vlastné peniaze. Do roku 2008, kým nemala vlastný príjem jej pomáhala matka. Potom, čo sa presťahovali do Bratislavy, prestala pracovať, živil ich obžalovaný. Po návrate do Prievidze, obžalovaný prestal dávať peniaze, požičal si od matky a od syna. Popiera, že by okrem sumy 10 000,- euro vybrala z účtu obžalovaného iné finančné prostriedky. Je pravdou, že obžalovaný, keď zriadil účet jej povedal, že v prípade potreby môže odkiaľ peniaze vybrať, ale nikdy tak neurobila, nemala na to dôvod. Na otázku prečo nikdy z toho účtu peniaze nevybrala uviedla, že sa bála obžalovaného. Mala ho rada a obávala sa, že keby to bola urobila, prestal by ju mať rád. Na otázku prokurátorky, aby sa vyjadrila všeobecne čo predchádzalo hádkam, kto ich vyprovokoval, uviedla, že hádky začínal obžalovaný, nesmela si napríklad dovoliť mu zatelefonovať, bral to ako kontrolu z jej strany, potom prišiel domov nahnevaný. Boli samozrejme aj iné dôvody, napríklad bez príčiny sa nahneval na ňu, povedal, že už nechce s ňou žiť. Taktiež jej vyčítal, že zle navarila, zle upratala. Dcéra bola prítomná pri každej hádke. Keď pribehla hovorila, aby prestali, že ich nahrá a pustí to v škole. Ak obžalovaný tvrdí, že ona chcela, aby dcéra bola prítomná pri hádke vôbec to nie je pravda. Na otázku prokurátorky uviedla, že čo sa týka sumy 1 600,- euro, ktoré mal ponúkať obžalovaný jej v období, keď vybrala 10 000,- euro, toto bolo až po 27. máji 2014. Tieto peniaze si nezobrala. Na ďalšiu otázku, že obžalovaný uviedol, čo sa týka oblievania vodou dcéry, že to považoval za komický rituál, uviedla, že to nie je pravda, pochybuje o pohnútkach obžalovaného, robil to od roku 2008. Obžalovaný pritom hovoril dcére, že ak nevstane zoberie ju v pyžame do školy. Keď boli v Bratislave, používal aj ľad, ktorý si vyrábal v chladničke. Na otázku prokurátorky, prečo tieto skutočnosti o ľade neuviedla v prípravnom konaní, uviedla, že nejako si na to spomenula. Na ďalšiu otázku uviedla, že nie je pravdou, že by od 10. marca 2014 prestala upratovať obžalovanému. Počas bývania v Bratislave bývali s dcérou v pracovni, bola tam taká veľká posteľ. Obžalovaný nezniesol, aby chodila do spálne. V mesiaci jún 2014 bývala s dcérou v jej detskej izbe. Na otázku prokurátorky ako reagovala dcéra, po presťahovaní sa do Prievidze, na SMS správy, MMS správy, návštevy obžalovaného, uviedla, že veľmi zle. Na otázku prečo počas prázdnin v roku 2014 dcéra nešla s obžalovaným na dovolenku, na výlety, uviedla, že potom čo dcéra zažila v Bratislave mala obavu byť osamote bez jej prítomnosti s obžalovaným. Na otázku prokurátorky, čo hovorí na obsah SMS správy (číslo listu 1159), keď v reakcii na SMS správu od obžalovaného dcéra uviedla, že nemohla zdvihnúť telefón, pretože jej to matka nedovolila; uviedla, že nemá vedomosť o
tejto SMS správe, nie je pravdou, že by to zakazovala dcére. Neverí, že by po tom všetkom išla dcéra s obžalovaným sama na dovolenku. Na otázku prokurátorky, aby sa vyjadrila ku dňu 29. mája 2005, uviedla že vtedy ju obžalovaný napadol, vykrúcal jej ruky, povedal, že ju zabije. Vtedy odišla preč aj s dcérou, večer sa vrátila, povedal, že keď vojde do spálne zastrelí ju. Vec nahlásila na políciu. Obžalovaný potom ju začal presviedčať, aby zobrala oznámenie späť, že o rok má byť poslancom parlamentu. Hovoril, že spácha samovraždu. Nakoniec bola oznámenie na polícii zrušiť. Na otázku prokurátorky ako sa prejavovala agresivita obžalovaného, keď mal vypité, uviedla, že búchal na dvere, keď mali zamknuté, bolo to neúnosné. Obžalovaný tiež búchal do steny, vykrikoval nacistické veci. Na otázku prokurátorky uviedla, že predtým ako sa rodina presťahovala do Bratislavy, obžalovaný býval v poslaneckej ubytovni. V jednom prípade tohto s dcérou navštívili v poslaneckej ubytovni, došlo pritom medzi nimi ku konfliktu. Počas pobytu v Bratislave v byte na E. ulici obžalovaný jej dal pocítiť, že si nemôže robiť čo chce, že je v tomto byte len na návšteve. Hovoril jej, že nie jeho žena, posielala ju do p..., bolo to hrozné. Obávala sa, že by ju mohol obžalovaný oddeliť od dcéry. Na otázku prokurátorky kedy podala návrh na rozvod uviedla, že v apríli, máji 2014 na túto tému komunikovala s právnikom F.. Žiadosť podala v septembri 2014. Na otázku prokurátorky prečo povedala obžalovanému 28. 06. 2014, že podala návrh na rozvod, uviedla, že od apríla 2014 toto pripravovala s právnikom F.. Brala to ako hotovú vec. Na ďalšiu otázku, aby sa vyjadrila aké výhrady má v súvislosti s vyšetrením u znalkyne F. uviedla, že dcéru vyšetrovala sedem hodín, keď bola na vyšetrení v Malackách v auguste 2015, iné tvrdila a iné písala. Na otázku samosudcu, aby uviedla výhrady voči znalkyni, uviedla, že ide o ten syndróm zavrhnutého rodiča. Nepáči sa jej, že o tomto syndróme sa hovorilo ešte dávno pred znaleckým posudkom. Pred znalkyňou F. nemohla rozprávať o zdravotnom stave dcéry. Nemohla vypovedať o tom ako dcéra strašne trpela. Hovorila jej, že o tomto už hovorila. Nepáčilo sa jej akým spôsobom postupovala znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku, že nemohla povedať to, čo chcela. Na otázku prokurátora uviedla, že vyhrážky samovraždou, keď obžalovaný chcel, aby sa vrátili do Bratislavy, tento predniesol v prítomnosti dcéry. Dcéra vtedy veľmi plakala, triasla sa po celom tele. Obžalovaný neakceptoval názory dcéry na rôzne veci. Na otázku prokurátora, či obžalovaný obmedzoval nejakým spôsobom dcéru v užívaní bytu v Bratislave, uviedla, že tým, že ako uviedla v užívaní bytu obmedzoval ju a tým aj dcéru. Dcére však priamo nepovedal, že nemôže užívať určitú miestnosť. Na otázku prokurátora uviedla, že k tomu, či dcéra v súčasnosti ľúbi svojho otca - obžalovaného, by sa mala vyjadriť ona, ona si myslí, že nie, podľa jej názoru dcéru súčasná situácia trápi. Dcéra trpela vyhadzovaním z domu od roku 2003. Práve vtedy boli u jej matky, táto ju držala na rukách, keď uvidela obžalovaného začala sa kŕčovito držať jej matky. Kričala, aby išiel obžalovaný preč. Vtedy mohla mať asi 1,5 roka. Na ďalšiu otázku uviedla, že dcéra sa bála používať darčeky, ktoré obžalovaný doniesol. Bála sa mu to povedať priamo. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadrila k rozporom vo svojej výpovedi, v jednej časti výpovede tvrdí, že sa dcéra obžalovaného bála, na strane druhej nechcela, aby odišiel, uviedla že ako dieťa trpela tým, že obžalovaný ju odmietal. Ako dospievala prechádzala v tomto smere určitým vývojom, všímala si ako sa obžalovaný chová. Na ďalšiu otázku, aby sa vyjadrila k SMS správam z 24. októbra 2014, kde dcéra komunikovala s obžalovaným normálne, uviedla, že nemá vedomosť o tejto SMS správe. Na ďalšiu otázku, či má vedomosť o ďalšej SMS správe z 30. júna 2014, či podľa názoru poškodenej sa jedná o prejav odmietania obžalovaného ako otca dcérou, uviedla, že nemá vedomosť o tejto SMS správe, každé dieťa miluje svojho otca aj takého, ktorý ju týra. Neznamená to, že ak to takto napísala, netrpela správaním sa obžalovaného. Na otázku obhajcu či na všetky zásadné rozhodnutia počas manželstva s obžalovaným (napríklad prvý rozvod, presťahovanie sa do bytu na E. ulici, na ulici G., do Bratislavy, späť do Prievidze, podanie návrhu na rozvod s obžalovaným atď.) bola prinútená obžalovaným uviedla, že tento na ňu tlačil. Počas trvania manželstva s obžalovaným pracovala asi štyri roky, od roku 2008 do roku 2012. Potom nepracovala pre zhoršený zdravotný stav dcéry. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadrila k tvrdeniu viacerých znalcov, nie znalkyne F., že dcéra sa bála pred ňou povedať, že má otca rada, uviedla, že v septembri 2014 dcéra hovorila, že má zlý pocit z PhDr. R., tento ju mal nútiť aby sa "otvorila" otcovi. Hovorila, že má z toho zlý pocit. Skutočnosť, že dcéra sa mala báť povedať pred ňou, že má rada otca mohol povedať len PhDr. R.. Na ďalšiu otázku obhajcu, že vo veci Okresného súdu Prievidza č. 11C 32/2010 vypovedala "vzťahy mám s navrhovateľom dobré, je to dobrý človek, dcéra navrhovateľa ľubi", uviedla že to bolo na návrh obžalovaného, obžalovaný ju prosil, aby to povedala. Je pravdou, že pred touto výpoveďou bola poučená, že má hovoriť pravdu. To nič nemení na skutočnosti, že obžalovaný je vinný zato ako sa voči ním správal. Na otázku samosudcu, či v konaní Okresného súdu Prievidza č. 11C 32/2010 klamala, uviedla, že nie neklamala. Na ďalšiu otázku obhajcu, či podala okrem návrhu, na základe ktorého bolo manželstvo s obžalovaným rozvedené, iný návrh na rozvod manželstva s obžalovaným, uviedla, že nepodala, návrh nebol spísaný. Na ďalšiu otázku uviedla, že strednú školu začala navštevovať v čase, keď bola tehotná s dcérou, v septembri 2002. Študovala tri roky. Do štúdia ju nútil obžalovaný. Na
vysokú školu nastúpila v roku 2009. Vysokú školu ukončila v roku 2014. Študovala externe. Prvýkrát počas manželstva sa zamestnala v sociálnej poisťovni v roku 2008. V období od roku 2005 do roku 2008 nebola zamestnaná. Po ukončení vysokej školy, po dohode s obžalovaným, nepracovala, starala sa o dcéru, obžalovaného. V Bratislave si prácu nehľadala, po návrate do Prievidze si prácu hľadala. Na otázku obhajcu, aby vysvetlila, čo myslí pod pojmom inštitucionálny tlak, uviedla, že je to tlak, ktorý vyvíjal obžalovaný tým spôsobom, že podával rôzne návrhy na úpravu styku, kontaktoval úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Na otázku obhajcu uviedla, že pripúšťa, že dcéra mohla písať SMS správy obžalovanému, že chce zostať v Bratislave z dôvodu, že tam mala kamarátky. Na ďalšiu otázku, čo hovorí poškodená na obsah SMS správy z 28. 07. 2014, v ktorej komunikuje dcéra s obžalovaným, rozprávajú sa, okrem iného aj v byte, ktorý mal obžalovaný sľúbiť zabezpečiť v Bratislave, uviedla, že dcéra chcela s obžalovaným určitú dohodu ohľadne toho bytu, nechcela však bývať s obžalovaným. Ona jej vysvetlila, že to nebude možné. Potom, čo obhajca predložil sériu fotografií z rodinného života obžalovaného s dcérou a poškodenou, táto uviedla, že tie fotografie museli byť urobené do roku 2014, tiež uviedla, že boli obdobia keď bolo tri týždne dobre a potom bolo týždeň peklo, keby bolo peklo stále už by tu nebola. Na otázku prokurátora uviedla, že počas dvanástich rokov života s obžalovaným boli aj chvíle, keď sa s ním cítila dobre, usmievala sa, tak isto aj dcéra. Dcéra bola naučená, že v rodine sa pravidelne opakovali hádky, bola prekvapená, že inde to nebolo. Na otázku samosudcu uviedla, že aj v prípade, že sa jej páčila nejaká kabelka, topánky, obžalovaný mal k tomu pripomienky, nakoniec dala na jeho názor. Vždy platil, nikdy nepovedal tu máš peniaze choď si to kúpiť. Na otázku obžalovaného, či by poškodená bola podala návrh na rozvod, ak by bol pri stretnutí 13. 08. 2014 súhlasil s požiadavkou zaplatiť jej 500 000,- euro, uviedla, že to je klamstvo, ponúkol jej 50 000,- euro. Bolo to pri " čínskom múre" v Prievidzi v prítomnosti dcéry. Mala dostať hneď 25 000,- euro a dodatočne 25 000,- euro, v prípade, že sa vráti do Bratislavy. Na ďalšiu otázku uviedla, že počas trvania manželstva bola s obžalovaným na dovolenke. Nevie povedať koľkokrát, dovolenky však boli utrpením. Obžalovaný rozhodoval kam sa pôjde, kedy sa pôjde. Počas cesty, na dovolenke boli hádky. Obžalovaný k tomu uviedol, že z dovoleniek, posledná bola v roku 2012, sú k dispozícii videonahrávky, ktoré navrhuje prehrať, aké utrpenie boli tie dovolenky. Na ďalšiu otázku uviedla, že vozidlo Audi A 3 jej zakúpil obžalovaný v roku 2008, bolo napísané na jej meno. Nevie uviesť, či to vozidlo si vybrala sama, asi to bolo po spoločnej dohode. Na otázku uviedla, že vzťahy medzi ich rodinami boli vyhrotené až do roku 2006, kedy dostala matka obžalovaného mozgovú príhodu. Pred rokom 2008 mal k dispozícii vozidlo Opel Astra, nevie na koho bolo napísané. Na ďalšiu otázku uviedla, že je pravdou, že obžalovaný jej platil štúdium na strednej škole a aj na vysokej škole. Na otázku prečo v návrhu na rozvod manželstva zo septembra 2014 je návrh na striedavú starostlivosť v prípade dcéry, čo také radikálne sa zmenilo za obdobie do februára 2015 v tomto smere, uviedla, že sa zmenilo to, že obžalovaný si presadzoval svoje názory silou, mocou. Má vedomosť, že v roku 2003 obžalovaný mal vzťah s K. V.. Nezaujímala sa, či obžalovaný mal aj iné milenky. Boli situácie, že obžalovanému chodievali SMS správy od nejakých žien. Na otázku obžalovaného uviedla, že okrem hlavných letných dovoleniek, situáciách, keď sa chcel s nimi udobriť, bral ich aj na výlety do Tatier, do Rajeckých Teplíc. V Rajeckých Tepliciach boli aj ubytovaní. Nepamätá si presne, mohlo to byť asi päťkrát. Obžalovaný k domu uviedol, že tam boli minimálne dvadsaťkrát, preto mali aj zľavnený pobyt. Je pravdou, že boli aj v Patinciach pri Komárne. Boli tam možno dvakrát. Je pravdou, že na tomto pobyte bol aj jej syn z prvého manželstva. Je pravdou, že tam aj prespávali. Na ďalšiu otázku uviedla, že obžalovaný jej kúpil vo Viedni značkovú kabelku Louis Vuitton. Okrem toho predtým jej kúpil druhú kabelku tejto značky. Jednu takúto kabelku má aj dcéra. Taktiež má peňaženku tejto značky. Pri kúpe prvej kabelky vo Viedni bola prítomná aj jej sestra. Na otázku obžalovaného uviedla, že vo Viedni bola toľkokrát, koľkokrát to potreboval obžalovaný. Museli asistovaťobžalovanému pri kúpe oblečenia. Je pravdou, že spoločne boli aj v Prahe, za jej synom. Prítomná bola aj ich dcéra. Jej syn, spolu s priateľkou, v Bratislave v ich byte boli asi 2, 3 dni, aj tam prespali. V priebehu rokov 2013 - 2014 dcéra mala v Bratislave najlepšiu kamarátku Rebeku. Dcéra v tom období chodievala na tanečný krúžok. Niekedy aj obžalovaný na tento krúžok dcéru vozil. Na otázku obžalovaného uviedla, že pozvala spolužiačky dcéry na návštevu, aby aspoň jeden večer prežili v kľude. V dvoch prípadoch možno spolužiačky aj prespali v byte. Na otázku od obžalovaného, či počas žalovaného obdobia v rokoch 2003 až 2015, keďže mala byť jeho osobou týraná, sa v tomto smere obrátila o pomoc na nejakú inštitúciu, uviedla, že nikoho neoslovila, pretože si to neuvedomovala. Uvedomila si to, až keď jej to povedala MUDr. I.. Na vysokej škole mala aj psychológiu, mali prednášky o týraných ženách, veľmi sa videla v tom, že niečo takéto prežíva. Na otázku samosudcu v čom to bolo iné, keď jej to povedala MUDr. I. ako prednášajúci na vysokej škole, uviedlao že na vysokej škole sa hovorilo o symptómoch, uvedomovala si, že niečo také prežíva, nebola, ale o tom presvedčená. Na otázku samosudcu, či si nemohla prostredníctvom internetu, Googlu zistiť o tom informácie, uviedla, že neskoršie jej to pomohlo. Dlho nemala počítač. Na otázku obžalovaného
uviedla, že počítač mala, keď išla na vysokú školu. Bolo to v roku 2009. Obžalovaný k tomu uviedol že ešte, keď bývali v Prievidzi na E. ulici, okolo roku 2003, boli pripojení online na internet. Poškodená k tomu uviedla, že na počítači nevedela pracovať. Na otázku obžalovaného uviedla, že pri konflikte 23. 12. 2014 bola vytrhnutá retiazka na dverách. Po konflikte bola opravovaná retiazka na dverách. V tej dobe obžalovaný mal trvalý pobyt v tom byte. V tom období tento byt platil obžalovaný, v súvislosti s chorobou dcéry nepracovala. Je pravdou, že ešte pred týmto konfliktom bol obžalovaný v byte, piekla medovníky, obžalovaný komunikoval s dcérou. Na ďalšiu otázku uviedla, že dvere si zrejme otvoril kľúčom, retiazka ho zastavila. Čo sa týka späťvzatia trestného oznámenia na obžalovaného z roku 2005, obžalovaný ju prinútil s advokátom JUDr. U. k takémuto kroku. Obžalovaný na ňu naliehal, že si zoberie život. Hovoril, že v roku 2006 sa má stať poslancom. Mala pripravený text, čo má povedať na polícii. Na ďalšiu otázku uviedla, že je pravdou, že keď dcéra chodila do škôlky niekedy ju tam dopravil obžalovaný. Taktiež je pravdou, že občas vozil dcéru do školy, keď mal voľno v parlamente. Na rodičovské združenia chodievala ona, aj na školské aktivity. Nevie uviesť, či obžalovaný v Bratislave bol v kontakte s predstaviteľmi školy do ktorej dcéra chodila. Do určitej doby dcéru vozil do školy. Bolo to do marca 2014. Na otázku obžalovaného uviedla, že keď chodila na vysokú školu, chodievala tam aj cez víkendy, vtedy bývala dcéra s obžalovaným. Na otázku, kto naučil dcéru bicyklovať uviedla, že obžalovaný. Plávať sa dcéra naučila s pričinením oboch. Korčuľovať dcéru naučil obžalovaný. Na otázku obžalovaného uviedla, že je pravdou, že chodila s obžalovaným na spoločensko - politické akcie. Bolo tomu tak do roku 2012, potom už nie. Na niektoré akcie chodila aj dcéra. Je pravdou, že obžalovaný zabezpečil pre jej matku vyšetrenie magnetickou rezonanciou v Bratislave, otcovi pomohol so zavedením plynu, zabezpečil otcovi vyšetrenie na srdcovo cievnom oddelení nemocnice v Nitre, taktiež tomuto zabezpečil novú toaletu. Svedkyňa MUDr. I., okrem iného, uviedla, že zotrváva na výpovedi z prípravného konania, je pravdivá. Niekedy v roku 2012 sa obrátila na ňu poškodená, uviedla, že dcéra ma zdravotné problémy. Údajne mala byť neprijatá v škole, mala sa tam zle cítiť, odmietala chodiť do školy. V tom období túto začala liečiť. Prvýkrát bola u nej 02. 10. 2012. Krátko potom sa presťahovali do Bratislavy, kde býval otec - obžalovaný. Dievča bolo liečené psychoterapeuticky, aj liekmi. Liečba bola dlhodobá, aj po presťahovaní sa do Bratislavy mala problémy. Tieto problémy súviseli aj so zlým prijatím, spolužiakmi v Bratislave. Postupne sa jej stav zlepšil, bola schopná chodiť do školy. Na jar 2014 sa začal jej zdravotný stav zhoršovať. Následne potom sa poškodená, aj s dcérou, vrátili bývať do Prievidze. Spomína si, že poškodená povedala, že obžalovaný ich vyhodil z bytu. Sťažovala sa na správanie sa obžalovaného voči nej aj voči dcére. Približne od jesene 2014 bolo dievča systematicky liečené. Jej stav sa nezlepšoval, v tom období sa rodičia rozvádzali, mali sa rozvádzať. Táto situácia, ktorá trvala dlho, pôsobila zaťažujúco na dievča. Keď je pod tlakom, manifestuje sa u nej úzkosť, emočné poruchy s telesnými príznakmi. Sú to bolesti brucha, bolesti hlavy, objavili sa aj panické ataky. Je to ako keby psychicky výpad z reality. Je to sprevádzané búšením srdca, strachom z odpadnutia, obava, že sa jej niečo vážne stane. Toto dostala v škole, odvtedy sa obávala chodiť do školy. Toto pretrvávalo až do obdobia, kým skončila byť jej pacientkou, bolo to niekedy na jar 2015. Počas vianočných sviatkov 2014 sa malo dievča celkom dobre, len nebola schopná ísť do školy. Na otázku prokurátorky uviedla, že druhá návšteva v jej ambulancii bola 12. 11. 2012, vtedy už boli presťahované do Bratislavy. Ďalšia návšteva bola 27. 12. 2012. Presne si to už nepamätá, určite však vie, že osobne bolo dievča u nej na vyšetrení 04. 08. 2014. V medziobdobí, keď nebola u nej na vyšetrení bola v telefonickom kontakte s matkou. Komunikovala aj s obžalovaným, v tom období chodieval ku nej do ambulancie predpisovať lieky. Na otázku prokurátorky uviedla, že ku dňu 22. 04. 2014 má záznam v zdravotnej dokumentácii, že zdravotný stav dieťaťa kolíše, opakovane nemohla ísť do školy. Nevie, či vtedy dievča bolo osobne na vyšetrení. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla, že nevie presne povedať, či toho 22. 04. 2014 bolo dievča na vyšetrení. Na ďalšiu otázku z čoho pramenil strach ísť do školy, uviedla, že v tom roku 2012 to bola obava z neprijatia spolužiakmi. V roku 2014 to súviselo s tým, že dostala panický záchvat a bála sa ísť do školy, že sa to zopakuje. Prvý panický záchvat mala 09. 08. 2014. Spúšťacím mechanizmom v tom období bola hádka rodičov. Panické záchvaty vznikajú na základe dlhodobého emočného vypätia. Nemusí vzniknúť ako výsledok stresu. V období jesene 2014 už nechcelo dievča komunikovať s obžalovaným, ukazovala jej SMS správy ktoré posielala, obžalovaný dosť ťažko znášal, že dcéra je v Prievidzi a nechodí do školy. Z tých SMS správ vyplývalo, že obžalovaný chcel, aby sa dcéra vrátila do Bratislavy. V tom období sa začala odmietavejšie správať voči obžalovanému, neodpovedala na SMS správy. Uviedla jej, že nechce ísť do Bratislavy, tie SMS správy považovala za určitý tlak. V priebehu roku 2014 boli kontroly u nej ambulancii pravidelné, plánovala ich. Kontroly bývali prakticky každý týždeň, dôvodom bolo to, aby predišla prípadnej dekompenzácii zdravotného stavu. Na otázku prokurátorky, aká bola diagnóza, uviedla, že emočné poruchy, potom k tomu pribudli panické záchvaty. Počas návštev v ambulancii, dievča hovorilo o konfliktoch, hádkach,
ktoré prebiehali v rodine. Nevie, či sa dievčaťa pýtala na dôvody presťahovania z Bratislavy do Prievidze, jej matka hovorila, že obžalovaný ich vyhodil z bytu. Príčinou zlého zdravotného stavu dievčaťa bola zlá rodinná situácia. Môže k tomu uviesť, že bola v kontakte s oboma rodičmi, každý z nich si hovoril svoje. Matka hovorila, že obžalovaný je na ňu zlý, týra ju, zle pôsobí aj na dcéru. V jednom prípade jej pustila nahrávku ako dohováral obžalovaný dcére aby si upratala, nebolo to citlivým spôsobom. Nebola to však ani žiadna katastrofa. Matka hovorila, že od odchodu z Bratislavy im nedáva obžalovaný peniaze, z tohto dôvodu žijú v núdzi. Obžalovaný hovoril, že poškodená je chorobne žiarlivá, to je dôvod konfliktov v rodine. Popieral, že by ubližoval poškodenej, dcére. V takýchto situáciách je ťažké zaujať objektívne stanovisko. Na otázku, čo hovorila dcéra na toto, uviedla, že najviac jej vadili hádky, spomenula jednu situáciu, strašne sa pohádali pred ambulanciou psychológa, že sa strašne hanbila. Na otázku prokurátorky, aby sa vyjadrila aký vzťah mala dcéra k obžalovanému, prípadne ako sa vzťah vyvíjal, uviedla, že mala rada otca, taktiež matku, dobrý vzťah mala k obom rodičom. Rozvodovým konaním začal byť vzťah trošku rozporuplný. Vždy hovorila, že má rada otca. Neskôr sa cítila byť pod emočným tlakom zo strany otca. Pacientkou prestala byť v apríli 2015, potom navštevovali MUDr. L.. Na otázku obhajcu uviedla, že nemala vedomosť, že matka dievčaťa ju nahrávala počas návštevy v ambulancii. Na ďalšiu otázku uviedla, že sa zúčastnila prípadovej konferencie v súvislosti so zdravotným stavom dievčaťa. Bolo to 19. 10. 2015, v tom období dievča bolo hospitalizované v nemocnici v Kremnici, nebola prítomná ani matka dievčaťa. Prijatie dievčaťa do nemocnice odporučil MUDr. L.. Na otázku samosudcu uviedla, že táto prípadová konferencia sa nerobí pravidelne, spomína si len jeden ďalší takýto prípad prípadovej konferencie. Na ďalšiu otázku uviedla, že diagnózu dievčaťa zistila už pri prvej návšteve 02. 10. 2012. Panická porucha pribudla ako diagnóza neskôr. Prvý záchvat mala v auguste 2014. Na otázku obžalovaného uviedla, že v období od decembra 2012 do augusta 2014 osobne dievča navštívilo jej ambulanciu predpokladá, že z dôvodu veľkej vzdialenosti, bývala v Bratislave a z dôvodu, že sa nemala zle. Nebolo to nič neobvyklé, aj v iných prípadoch je tomu tak. Na otázku poškodenej uviedla, že si nespomína bola s dcérou u nej na návšteve v ambulancii koncom roku 2013. Na ďalšiu otázku uviedla, že spomína si, že poškodená hovorila, že sa cíti byť spolu s dcérou týraná, povedala jej že, ak tomu tak je, aby to riešila cestou orgánov činných v trestnom konaní. Svedok PaedDr. R., okrem iného, uviedol, že zotrváva na výpovedi z prípravného konania. Do kontaktu s obžalovaným, poškodenou, ich dcérou prišiel v rámci svojej praxe. Poškodená telefonicky objednala dcéru na vyšetrenie. Na vyšetrení, po vyšetrení dcéry usúdil, že táto trpí panickými atakmi. Ako príznaky uvádzali, že dcére býva, najmä v škole, nevoľno. Dcéra hovorila, že predtým chodila do školy v Bratislave, teraz chodí v Prievidzi. Spomínala, že viac sa jej páčilo v Bratislave. Nasledovali ešte dve, tri návštevy v jeho ambulancii. Potom oznámila jej matka, že hľadajú iného, ešte lepšieho špecialistu na zdravotný stav dcéry. Má vedomosť, že dcéra chodievala ku psychiatrovi. Nespomína si ktorom období bola dcéra poškodenej v jeho odbornej starostlivosti. Mohlo sa jednať o obdobie dvoch mesiacov. Potom, čo bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že pacientkou bola od 26. 08. 2014 do 30. 09. 2014, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že je to možné, pri výsluchu v prípravnom konaní mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu. Na prvej návšteve bola prítomná len matka, táto podpísala zdravotné problémy dcéry. Ďalšia návšteva bola realizovaná s obomi, samostatne, väčšia časť bola riešená s dcérou poškodenej. Na otázku prokurátorky, čo zistil počas samostatných sedení s dcérou poškodenej, uviedol, že vtedy nevedel o dcéru koho sa jedná. Povedala mu, že otec je poslancom, z toho dôvodu si ju doberajú v triede. Povedala, že jej chýba život v Bratislave, ale nechce tým zraniť matku. Potom, ale na ďalšom sedení hovorila, že jej stále vyvoláva obžalovaný, mala potom aj panický atak. Vychádzalo mu z toho, že by sa aj chcela stretnúť s otcom, bojí sa to, ale povedať matke. Toto povedal poškodenej pri sedení. Pociťoval v prežívaní dcéry určitý rozpor, tento povedal aj poškodenej. Táto mu povedala, že už sa rozhodla, chce ukončiť vzťah, presťahovala sa z Bratislavy. Nespomína si, že by poškodená spomínala určité konkrétne situácie z rodiny. Vyšetrením dospel k záveru, že je potrebné, aby sa dcéra poškodenej podrobila aj psychiatrickej starostlivosti. V tej dobe táto nevyjadrovala jednoznačne odmietavý postoj voči otcovi - obžalovanému. Toto považoval za dôležitý moment, prerušenie kontaktov s otcom nebolo jednoznačné, tento vzťah chcela udržať, vzťah jej chýbal. Podľa jeho názoru vzťah dcéry k jednému alebo druhému rodičovi v tom období nebol narušený. Panická porucha, vzniká bez ďalších podnetov, nevzniká v súvislosti so zlým prostredím v ktorom sa osoba pohybuje, podotýka, že v tomto smere nediagnostikoval dcéru poškodenej. Na otázku prokurátorky uviedol, že poškodená prišla s dcérou z dôvodu, že chcela zistiť prečo sa vyskytujú také zhoršenia zdravotného stavu dcéry. Podľa jeho názoru, zhoršenie zdravotného stavu nesúviselo s určitým konaním určitej osoby voči dcére poškodenej. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, kde okrem iného uviedol, že poškodená aj dcéra pred ním uvádzali, že zhoršovanie zdravotného stavu malo súvisieť s opakovanými telefonátmi obžalovaného, bolo poukázané na rozpory
vo výpovediach, svedok uviedol, že je pravdou, že subjektívne tomuto pripisovali zhoršenie zdravotného stavu. Dcéra poškodenej pri osobnom kontakte bola komunikatívna, smelá, nezdala sa byť utiahnutá. Na otázku samosudcu, či poradilo dcére poškodenej, aby sa "otvorila" voči otcovi - obžalovanému, uviedol že to nevie, poradil jej to vo vzťahu k matke. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, tento uviedol, že je to možné. Na otázku poškodenej uviedol, že v septembri, októbri 2014 nemal kontakty s obžalovaným. Nikdy v živote s ním nebol v kontakte. Na otázku samosudcu uviedol, že primárne nevzniká panická porucha na základe vplyvu prostredia. Je pravdou, že môže byť vplyvom prostredia ovplyvňovaná, nevzniká, ale primárne z tohto dôvodu. Na ďalšiu otázku uviedol, že pri sedení s dcérou poškodenej sa snažil jej poradiť, aby vyjadrovala svoje pocity na svoje potreby vo vzťahu k obom rodičom. Na otázku obhajcu, či počas sedení dcéra poškodenej mala symptómy týranej osoby uviedol, že nevie, dôvody jej problémov nesúviseli priamo s konaním obžalovaného. Znalkyňa Mgr. F., okrem iného, uviedla, že sa zúčastnila výsluchu poškodenej Ing. C. a ich dcéry. Pri vypracovaní v znaleckom posudku vychádzala z vyšetrení, ktoré zrealizovala a taktiež z výsluchov uvedených osôb. Vypracovala znalecký posudok č. 1/2015. Prvýkrát pre účely vypracovania znaleckého posudku vypočúvala poškodenú B.. C. a jej dcéru v domácom prostredí v byte v Prievidzi. Tento postup v mieste bydliska zvolila z toho dôvodu, že jej matka uviedla, že dcéra nie je schopná sa dostaviť k nej do Malaciek na výsluch. Toto bol prvý prípad, čo takto pripravovala znalecký posudok návštevou v byte vyšetrovaného. Bolo to so súhlasom vyšetrovateľa. Dcéra pri vyšetrení spolupracovala, bola komunikatívna, naopak matka sa ju snažila ochrániť, aby nedošlo k panickému záchvatu. Bolo to kontraproduktívne, dcére sa páčili mnohé psychodiagnostické vyšetrenia. Dokonca sa ich dožadovala, chcela, aby jej dala ešte nejaké iné. Počas diagnostických testov komunikovala s matkou v inej miestnosti, z dôvodu, že vyšetrovala obidve naraz, vyšetrenie bolo zdĺhavé, bolo ale úspešné. Vyšetrenie bolo dňa 24. 07. 2015. Keďže v ten deň dostala od vyšetrovateľa ďalšiu časť spisu, vyšetrila B.. C. ešte 21. 08. 2015. Je zaujímavé, že keď dcéra nebola vyšetrovaná, bola schopná dostaviť sa s matkou. Počas vyšetrenia čakala pred ambulanciou v sprievode nevlastného otca B.. C.. Úlohou v znaleckom posudku bolo posúdiť osobnosti oboch. Taktiež sa mala vyjadriť k následkom správania sa obžalovaného voči obom osobám. Pri vypracovaní znaleckého posudku prihliadala aj na posudky iných kolegov, ktoré sa nachádzali v spise. V zhode so závermi mnohých kolegov, vypracovala také závery znaleckého posudku ako vypracovala. Konštatovala, že v prípade B.. C. sa neprejavili znaky týranej ženy. V prípade dcéry zistila CAN syndróm, je to prejav neprimeraného správania sa k maloletej, kedy nie sú uspokojované základné potreby dieťaťa, nie sú uspokojované emočné, biologické potreby dieťa, stráca pocit bezpečia, istoty. Zvláštnym syndrómom je psychické týranie dieťaťa na podklade rozvodu rodičov. Jej psychický stav sa zhoršoval na základe disharmonického spolužitia rodičov. Kolegyňa MUDr. W. vyslovila podozrenie na syndróm zavrhnutého rodiča, k tomu dospela vyšetrením aj ona. Ide o situáciu, keď je dieťa zo strany jedného rodiča programované proti druhému rodičovi. V takom prípade je dieťa vedené k pozitívnemu hodnoteniu jedného rodiča a negatívnemu hodnoteniu druhého rodiča. Ide o čierno - biele videnie jedného a druhého rodiča. Tieto symptómy zistila u dcéry obžalovaného a poškodenej. V prípade poškodenej nezistila symptómy a prejavy týranej ženy. Táto opakovane pri vyšetrení zopakovala, že nemá žiadne následky, samozrejme ťažko znášala situáciu, v testoch sa neprejavili žiadne symptómy týranej ženy, ani depresie, ani neurotické prejavy. Poškodená vyhlásila, že má dobrú sebareflexiu, vďaka tomu nemá žiadne dôsledky. Uviedla, že vďaka viere v Boha situácie zvládla. Na otázku prokurátorky, na čo všetko prihliadala pri vypracovaní v znaleckom posudku, uviedla, že aj na správanie sa poškodenej počas vyšetrenia, prvé vyšetrenie bolo 07. 03. 2015, pri tomto vyšetrení neprejavila poškodená žiadne známky toho, že by bola týraná. Svoje zážitky s obžalovaným diktovala do zápisnice ako keby diktovala správy. Konštatovala to hneď počas tohto výsluchu. Pri poslednom výsluchu, vyšetrení uviedla, že je inštruovaná svojim splnomocnencom ako má vypovedať. Bola veľmi dôsledná, sama uvádzala, čo je dôležité, čo je potrebné si zapísať, čo je potrebné, aby bolo v znaleckom posudku. Musela ju upozorniť, že ona je osoba, ktorá kladie otázky. Uvádzala, že obžalovaný má milenky a to je dôležité, aby uviedla v posudku. Na otázku prokurátorky aký bol neverbálny prejav u poškodenej a jej dcéry, uviedla, že pri poškodenej bol veľmi nevýrazný, emočný prejav nebol žiadny. Obyčajne týrané ženy plaču, nevedia sformovať vetu, "vysielajú to" celým telom. V prípade poškodenej tomu nebolo tak. Na neverbálny prejav dcéry malo vplyv aj dlhé čakanie na výsluch, prejavovala sa tenziou, nepokojom, bola nepokojná. Keď túto vyšetrovala u nich doma bola uvoľnená, nemala problém rozprávať o otcovi. Toto bolo bez prítomnosti matky. Pri tomto vyšetrení sa správala úplne normálne. Na otázku prokurátorky, aby sa vyjadrila, keďže bola prítomná na výsluchu poškodenej, ako vplývalo konanie obžalovaného na zdravotný stav poškodenej, uviedla, že v záveroch znaleckého posudku konštatuje pri odpovedi na takúto otázku odpovedala vždy jednou vetou. Vždy potom prešla k dcére a rozprávala o nej, ako kto tejto
pomohol. Pôsobilo to ako keby nechcela rozprávať o sebe, unikala k dcére. Na otázku prokurátorky, či sa vyjadrovala poškodená ako pociťovala konanie obžalovaného v čase, keď sa konanie dialo, uviedla, že uviedla k tomu veľmi málo. Pri vyšetrení u nich doma uvádzala, že s dcérou mali strach, báli sa keď počuli výťah. Poškodená vždy popisovala konanie obžalovaného, ale nie svoje prežívanie tohto konania. Na otázku prokurátorky uviedla, že pri vyšetrení poškodená neuvádzala, tak ako uvádzala na pojednávaní, že pociťovala úzkosť, búšenie srdca, nepokoj, beznádej a podobne; toto neuviedla na priamu otázku, ktorú jej položila. Podotýka, že niečo také sa nepreukázalo ani vo vykonaných testoch. Žiadne takéto prejavy vo vykonaných testoch neboli preukázané. Testy boli zamerané napríklad na úzkosť, na depresiu, nič takéto sa v týchto testoch neprejavilo. Bolo tomu tak napriek tomu, že absolvovala viacero testov v tomto smere. Na otázku, či sa dcéra vyjadrovala k dôsledkom konanie obžalovaného, k prežívaniu konania obžalovaného, uviedla že táto povedala, že to ako sa cíti je dôsledok konania rodičov. Hovorila, že sa hádali pred ňou, vzťahovali ju do vzájomných konfliktov. Uvádzala, že nie je, aby sa išli hádať "do Ameriky", ale hádali sa pred ňou. Ani raz nepovedala, že je to dôsledok len správania sa obžalovaného. Uvádzala, že je to dôsledok toho ako sa rodičia hádali. Taktiež zle vnímala situáciu, že vzhľadom na situáciu v rodine sa dostala do sociálnej izolácie, prestala chodiť do školy, mala individuálne štúdium, to čo sa dialo okolo nej vplývalo na ňu negatívne. Komunikovala s ňou, čo sa dialo po presťahovaní sa z Bratislavy, uvádzala, že s poškodenou boli samé, obžalovaný ich navštívil, situáciu ťažko znášala, nechcela sa postaviť proti ani jednému rodičovi. Nechcela odísť z Bratislavy, uviedla, že nemá rada zmenu. Nechcela ani sa presťahovať predtým do Bratislavy, potom sa však adaptovala, našla si svoje miesto. Taktiež uvádzala že, keď už boli v Prievidzi, obžalovaný ju kontaktoval telefonicky, chcel, aby sa vrátila do Bratislavy. Bola z toho nespokojná, lebo skutočne z Bratislavy nechcela odísť. Spomína si, že v znaleckom posudku má spomenuté, že matka jej zakazovala dvíhať telefón, keď telefonoval obžalovaný. Spomenula to pri výsluchu 24. 07. 2015. Toto uviedla v jednej SMS správe, ktorá je súčasťou spisu. Na otázku prokurátorky, aby sa vyjadrila k spôsobu výsluchu dcéry poškodenej, ktorého sa zúčastnila zo strany vyšetrovateľa a aj prokurátorky, uviedla, že tento bol primeraný veku aj stavu dcéry poškodenej. Na ďalšiu otázku, že ak na strane 79 v znaleckom posudku uvádza že "vypovedala váhavo" myslela tým, že sa obávala, aby poškodila niektorému z rodičov. Na otázku, aby sa vyjadrila k otázke, ktorá jej bola položená aj v znaleckom posudku, či konanie obžalovaného spôsobilo poškodenej, dcére poškodenej fyzické a psychické utrpenie, uviedla, že odpovedala na to v bode číslo 10 posudku, psychické utrpenie dcéry poškodenej bolo spôsobené konfliktným spolužitím rodičov, disharmóniou, ktorá pretrvávala dlhodobo. Bolo tomu tak aj v prípade poškodenej, taktiež trpela hádkami. Na otázku prokurátorky, že súčasťou v znaleckom posudku bolo aj vyšetrenie charakteru poškodených a čo pritom zistila, uviedla, že v prípade poškodenej sa jedná o jednoduchšie simplexnejšie štruktúrovanú osobnosť, s priemernou intelektovou kapacitou, osobnosť emočne nestabilnú, dráždivú, citlivú. Ukázalo sa, že sa dokáže prispôsobiť vonkajšiemu prostrediu. V prípade dcéry poškodenej, v zhode s ďalšími vyšetreniami, konštatovala poruchu emocionálneho vývinu, sociálnu máloadaptáciu, bola sociálne izolovaná, bola zatrpknutá, má nadpriemernú intelektovú kapacitu, sklon k úzkostnému reagovaniu v záťažových situáciách. Bola úzkostne naviazaná na matku - poškodenú. Aj jej ošetrujúci psychiater konštatoval, že to "ochraňovanie" matkou, bolo kontraproduktívne. Na otázku prokurátorky, či pri vyšetrení dcéry poškodenej prišla do styku so zistenou panickou poruchou dcéry poškodenej, prípadne, či v súvislosti s tým vie urobiť závery ku dôvodom vzniku panickej poruchy, uviedla, že toto patrí do kompetencie psychiatra. Ak uviedla na strane 90 posudku existenciu panickej poruchy, vychádzala zo záverov MUDr. L., MUDr. I.. V znaleckom posudku uvádzala aj určité závery kolegov psychiatrov, keďže dcéra poškodenej vystriedala viacerých psychológov a psychiatrov. Na ďalšiu otázku uviedla, že pri zistení syndrómu zavrhnutého rodiča mala vedomosť, že MUDr. W. neprišla do priameho styku s dcérou poškodenej, avšak syndróm zavrhnutého rodiča diagnostikovala aj sama, nezávisle od MUDr. W.. Tento syndróm vzniká ako dôsledok disharmonického spolužitia rodičov. Vzniká najmä v rozvodovom konaní. Rodič vedie dieťa k tomu, aby zavrhlo druhého rodiča. Syndróm sa prejavuje kritériami, ktoré uvádza v posudku na strane 93. Prvé kritérium je degradácia druhého rodiča v očiach dieťaťa, druhé kritérium je uplatnenie týchto degradačných snáh v praxi. Na základe toho dieťa, čo sa stalo aj v prípade dcéry poškodenej, preruší kontakty s rodinou druhého rodiča. Tieto kritéria zistila u dcéry poškodenej. Na otázku prokurátorky ako sa vyvíjal vzťah dcéry poškodenej s obžalovaným v jednotlivých obdobiach, uviedla že predtým bol dobrý, obžalovaného mala rada, ťažko povedať kedy v tomto smere došlo ku zmene. Dochádzalo k tomu postupne. Nevie povedať, nedá sa povedať kedy prvýkrát sa prejavil u dcéry poškodenej syndróm zavrhnutého rodiča. Skúsenosti so syndrómom zavrhnutého rodičia má z praxe, prejavuje sa práve v prípade takýchto detí. V Bratislave vypracovala niekoľko znaleckých posudkov pre rôzne súdy, syndróm sa prejavoval práve u detí rodičov, ktoré boli rozvedené alebo, ktorých rodičia sa rozvádzali. V prípade, že jeden z rodičov rozpráva dieťaťu aký zlý je ten druhý rodič, dieťa po čase
tomu uverí. Na otázku prokurátorky uviedla, že keďže sa zúčastnila výsluchov v tejto veci podľa jej názoru hádky medzi poškodenou a obžalovaným vznikali z rôznych dôvodov, častokrát malicherných, súviselo to s tým, že každý z nich mal iné očakávania od manželstva. Taktiež mali iné predstavy akým spôsobom by malo manželstvo fungovať. Poškodená uvádzala že hádky začínal obžalovaný, dcéra poškodenej uviedla, že to boli vzájomné hádky. Dcéra poškodenej v čase vyšetrení prezentovala vzťah k obžalovanému ako taký, že nie, že by ho nenávidela, ale nie tiež, že by ho mala rada. U dcéry poškodenej zistila značne zníženú frustračnú toleranciu. Táto sa postupne prehlbovala v dôsledku toho v akom prostredí žila. Na otázku obhajcu, že či na vzniku panickej poruchy dcéry poškodenej, okrem prostredia v ktorom žila, sa podieľali aj iné faktory, uviedla, že napríklad aj zmeny, ktoré nemala rada, stav že sa prestala kontaktovať s kýmkoľvek, nebola v spoločnosti rovesníkov, bola len doma. Na otázku obhajcu, či spomínaná osobnostná štruktúra poškodenej môže mať vplyv na vznik konfliktov, uviedla že každý človek môže prispieť k tomu, že konflikt vznikne. Nedovolí si však povedať v súvislosti s tým zásadné nie. Na otázku samosudcu uviedla, že na začiatku vyšetrenia v rodine, matka poškodenej jej úzkostlivo hovorila, aby dlho nehovorila s dcérou, nedávala jej veľa trestov, aby u nej nevyvolala záchvat panickej poruchy. Na otázku ako sa prejavovala dcéra poškodenej v prítomnosti poškodenej a bez prítomnosti poškodenej, uviedla že vyšetrenie dcéry poškodenej neprebiehalo v prítomnosti poškodenej, len na začiatku pred vyšetrením boli spolu. Konflikty medzi poškodenou a obžalovaným podľa jej názoru súvisia aj s povahami oboch. Je síce pravdou, že predmetom znaleckého posudku, ktorý vypracovala nebolo hodnotiť osobnosť obžalovaného, robil to niekto iný, avšak osobnostná štruktúra poškodenej prispela ku konfliktom. Na ďalšiu otázku uviedla, že v odbore pôsobí 35 rokov, ako znalkyňa je zapísaná od roku 2000, predtým robila znalecké posudky. Na otázku poškodenej uviedla, že má vedomosť že 08. 06. 2016 sa konalo školenie na problematiku syndrómu zavrhnutého rodiča. Školenia sa nezúčastnila. Je pravdou, že syndróm nemá oporu v zákone. Na otázku samosudcu uviedla, že predtým ako začala pracovať na znaleckom posudku v tejto veci účastníkov konania - obžalovaného, poškodenú - nepoznala. Nemala vedomosť, že obžalovaný je bývalým poslancom. Na otázku poškodenej uviedla, že mala k dispozícii nahrávky, priznáva sa, že všetky si nevypočula. Na ďalšiu otázku poškodenej uviedla, že je pravdou, že pri vypĺňaní dotazníka pre potreby vypracovania znaleckého posudku dosiahla poškodená maximálne lži skoré. Znamená to, že sa snaží ukázať v čo najlepšom svetle. Má sklony ku zastieraniu, klamaniu. Na ďalšiu otázku uviedla, že v tejto veci bola pribratá ako znalec - psychológ, predtým robila znalecké posudky v niektorých veciach pre políciu v Prievidzi, už ale nebude robiť. Dôsledok tohto posudku bol taký, že bola osočovaná v médiách splnomocnencom poškodenej, bolo vyhrážané jej a jej rodine. Na otázku poškodenej uviedla, že obžalovaného videla dnes na súde prvýkrát v živote. Svedkyňa mal. J. J. vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 07. 03. 2015, v nahrávka, ktorej DVD bolo podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku oboznámené na hlavnom pojednávaní, okrem iného, uviedla, že neodmieta vypovedať v trestnej veci kde je obvinený jej otec. Na otázku, aby uviedla úplne od malička ako žili spolu s mamou a otcom uviedla, že si toho veľa nepamätá, čo si pamätá povie. Väčšinou sa rodičia hádali, nebolo to najlepšie. Potom sa presťahovali zo E. ulice na ulicu G.. Tam to bolo ešte horšie, otec chodil domov opitý, ako dieťa mala strach. Na E. ulici bývali ešte keď chodila do prvej triedy. Na otázku, kto vtedy vyvolával hádky, uviedla, že si to skutočne nepamätá, spomína si, že sa hádali kvôli blbostiam. Chodievala ku starej matke, otec sa nevedel s tým zmieriť. Otec chcel, aby chodila k jej matke, boli kvôli tomu hádky, viac si pamätá čo bolo na ulici G.. Na otázku, čo je najviac utkvelo v pamäti z obdobia na E. ulici, uviedla, že ju najviac mrzelo, že sa stále hádali, preto bola rada u starej matky, bol tam úplný kľud. Proste nemali kľud v rodine, stále boli nejaké hádky, nezhody. Spomína si, že príčinou tých hádok boli otcove milenky. Ďalšou príčinou bolo to, že ku komu bude chodiť, že otec chodil neskoro domov. Stále bola svedkom týchto hádok. V byte na ulici G. bývali od roku 2009 do roku 2012, potom išli bývať do Bratislavy. Aj tu boli hádky, možno aj horšie. Jeden z najväčších problémov bol, že otec chodil väčšinou opitý. Tackal sa, spieval neslušné pesničky ako rež a rúbaj do krve, keď mal vypité kričal, niekedy vracal. V tom období hádky boli hlavne preto, že chodil opitý, niekedy sa jej hádky zdali hrané, boli za úplné hlúposti. Rodičov proste nahnevala každá blbosť. Väčšinou otec kričal za úplné hlúposti, nebola vybratá umývačka riadu, nemala upratanú izbu. Kričal väčšinou po mame, niekedy aj po nej keď nemala upratanú izbu. Byt na ulici G. bol trojizbový, otec spával v spálni, zo začiatku s matkou. Neskôr už správala ona s matkou. Bolo to v jej detskej izbe. Správali tak strašne dlhú dobu. Na otázku prečo spávala matka s ňou uviedla, že keď chodil otec opitý, bála sa ona, taktiež matka. Nakupovanie a varenie zabezpečovala matka. Bolo to tak, že matka jej uvarila čo chcela, otec mal svoje obedy. Niekedy chodieval nakupovať aj otec. Na otázku vyšetrovateľa uviedla, že ku MUDr. I. začala chodiť v 4. ročníku. Bolo to tak, že keď prišla do školy, chytila "realizáciu", je to situácia, že neviete kde ste. Všetko sa jej zdalo ako keby vo sne, nevie presne popísať stav. Domnievala sa, že má infarkt, nevedela, že existuje panická porucha. Išla za riaditeľkou, táto úplne spanikárila, zavolala
rodičov, prišla ju vziať stará matka, odvtedy začali chodiť ku MUDr. I.. Aj teraz chodieva pravidelne raz mesačne lekárke. V súčasnosti užíva Atarax, vyskúšala veľa liekov, z niektorých z nich mala problémy so žalúdkom. Na otázku prokurátora uviedla, že keď bývali na E. ulici a na ulici G. matka pracovala, na sociálnej poisťovni, na úrade práce. Nevie uviesť z čoho sa financovala domácnosť, keď bývali na E. ulici, bola malá, keď bývali na ulici G. väčšinou sa financovala z otcovho platu. Na otázku prokurátora uviedla, že keď bývali na E. ulici, zdržovali sa väčšinou u starej matky. Bolo to pre nezhody, hádky, mali tam také útočište. Podľa jej názoru sa tam zdržiavali väčšiu dobu ako doma. Otec potom chcel, aby sa vrátili späť. Stále tomu bolo tak, aj teraz v Bratislave. Proste stále sa hádali, museli ísť preč a potom sa vracali späť. Proste bol to úplný teror. Na otázku prečo nezostali po hádkach doma a odišli ku starej matke uviedla, že u starej matky bol kľud, nezniesli byť doma, tak išli ku starej matke. Bývali tam niekoľko dní, tri dni, niekedy dva týždne. Nevie, či dobre odpovedala. Má vedomosť, že otec potom hovoril matke, že sa ospravedlňuje, že sa to už nikdy v živote nestane, aj, keď sa to stávalo, stále tomu bolo tak. V čase, keď odchádzali ku starej matke, otec bol doma. Na otázku prečo sa obávali otca na ulici G., uviedla, že pretože bol opitý, spieval nevhodné pesničky, narážal do stien, kričal, zvracal. Obávali sa že by mohol niečo urobiť. Proste to bolo také, že každý by sa určite bál o svoj život. Na otázku, čo konkrétne kričal uviedla že "poď sem, odomkni dvere", "otvor tie dvere už konečne". Na otázku, aby sa vyjadrila ku vstávaniu do školy na ulici G., uviedla, že nerada vstávala do školy, niekedy ju otec oblieval vodou. Oblial ju šálkou vody, preto, aby vstala do školy. Toto sa jej vrylo do pamäti. Vtedy chodila do tretej triedy, prípadne do štvrtej triedy. Stávalo sa to 1 - 2 krát do týždňa. Myslí si, že to trvalo asi dva roky, alebo jeden rok. Na otázku obhajcu ako to pokračovalo potom, keď po obliatí vodou vstala, uviedla, že keď bol otec nahnevaný, trápilo ju to, prípadne jej to bolo úplne jedno, zasmiala sa. Na ďalšiu otázku obhajcu uviedla, že v súvislosti s ulicou G. má príjemné spomienky na výlety ktoré absolvovali. Na E. ulici sa chodievali bicyklovať, dobré boli letné dovolenky, ktoré absolvovali. Je pravdou, že matka študovala, ukončila vysokú školu na trenčianskej univerzite, získala titul inžinierky, štúdium platil otec. Na otázku obhajcu uviedla, že v prípade, že niečo potrebovala, otec jej kúpil čo potrebovala. Kúpil jej oblečenie, mobilný telefón Iphone, bol drahý. Na otázku prokurátorky, aby sa vyjadrila čo bolo príčinou vzniku tých zvláštnych stavov, ktorými trpela, uviedla, že určite tie hádky v rodine, nezhody, keďže to nebolo raz za polroka ako v normálnych rodinách, nebolo to určite len raz za čas, bolo to skoro každý deň. Niekedy to už brala ako samozrejmosť, určite to bolo preto, že sa rodičia hádali, bola pritom, keď sa hádali. Nebolo to tak, že by ju boli poslali do izby, bola prítomná pri hádkach. Pri tých hádkach padali hrubé slová, hrubé nadávky, niekedy sa to začalo úplnou blbosťou, ktorá vôbec nebola potrebná, proste bola tichá domácnosť. Nadávky používal otec. Na otázku, či niekedy nadávala aj matka, uviedla, že ona je taký tichší typ, keď už bola vážne nahnevaná povedala debil. Nadávky boli niekedy všeobecné, niekedy na matkinu adresu. Keď ona niekedy niečo urobila zle, tak boli aj na jej adresu. Hádky boli neustále, bola to skoro každodenná rutina. Matka reagovala tak, že väčšinou sa schovala. Potom išli do izby a ku starej matke. Na otázku znalkyne uviedla, že keď ju otec oblial vodou je pravdou, že jej nadával, ale neboli to také nadávky ako používal na matku, boli to slabšie nadávky. Na otázku obhajcu aký vzťah, podľa jej názoru, mal otec voči nej, či ju má rád, uviedla, že keď bývali na E. ulici, ulici G. myslí si, že ju mal rád. Keď bývali v Bratislave už necítila takú väčšiu náklonnosť otca voči jej osobe. Na otázku prokurátora uviedla, že do školy, aj zo školy ju vozili, nemala vôbec dovolené niekam chodiť s kamarátkami, bolo to zakázané. Rodičia mali strach, otcovi chodili výhražné listy, mali až prehnaný strach. Na otázku znalkyne s akým pocitom chodila domov, keď vedela, že sa rodičia hádajú, uviedla, že bola určite nešťastná, keď bývali na ulici G., v Bratislave už to brala ako samozrejmosť, skrátka klasika. Na otázku vyšetrovateľa uviedla, že do Bratislavy sa presťahovali, keď chodila do piatej triedy, v roku 2012. Dôvodom presťahovania sa do Bratislavy bola skutočnosť, že otec pracoval od roku 2003 v parlamente, stále chodil hore dole, míňal benzín. Dá sa povedať, že chceli bývať viac spolu, otec presviedčal matku nech tam idú. Matka nechcela, keďže tu mala robotu. V Bratislave začala chodiť do 5. ročníka, spolužiaci ju najprv nemuseli veľmi, v 6. ročníku to bolo lepšie. Matka nikde nepracovala, bola v domácnosti. V Bratislave bývali na Kolibe, bývalo tam 4 - 5 rodín, byt bol štvorizbový, s terasou. Mala k dispozícii jednu izbu, bola tam obývačka, kuchyňa, dve kúpeľne, spálňa. Spočiatku spala matka s otcom, keď ale už boli hádky, spávala ona s matkou. Hádky medzi rodičmi sa stupňovali, najhoršie to bolo v Bratislave. Dôvodom hádok boli úplné hlúposti, z týchto sa hádky vystupňovali. Na otázku ako to bolo so stravou, uviedla, že spočiatku bolo všetko fajn. Spočiatku chodievali spolu nakupovať do Polusu, bol to asi jeden z najlepších okamžikov. V domácnosti varila matka, na začiatku bolo všetko fajn. Na otázku vyšetrovateľa kedy ich začal otec vyháňať do Prievidze uviedla že v 6. ročníku. Vlastníkom toho bytu bola firma, vlastne otec, čo bol rozdiel oproti bytu v Prievidzi na ulici G., kde vlastnili byt na pol matka a otec. Pokiaľ sa týka stravy, keď ich začal vyháňať do Prievidze, určitý čas nedával peniaze, čo už bolo horšie. Na otázku vyšetrovateľa, čo zvykla varievať matka uviedla, že ona väčšinou kuracie mäso, otec bravčové mäso, slepačie polievky, matka
varievala viac obedov ako na ulici G.. Na otázku, čo jedli, keď otec nedával peniaze na stravu, uviedla že vtedy jedávala v školskej jedálni. Zdá sa jej, že niekedy v roku 2013 zomrel matke otec a dostala dedičstvo, z toho sa ku koncu stravovali. Na otázku obhajcu uviedla, že má vedomosť o tom, že matka vybrala otcovi nejaké peniaze z účtu. Matka nevedela o tom, že môže vybrať z účtu otca peniaze, počas hádky jej povedal o tom, matka potom vybrala 10 000,- euro. V Bratislave úlohy do školy robili s ňou raz otec, raz matka. Na otázku prokurátora, či v Bratislave okrem detskej izby spávali aj niekde inde, uviedla, že v pracovni, na rozkladacej posteli. Keď potom pracovňu zavrel, museli spať v detskej izbe na menšej posteli. Na ďalšiu otázku, aby uviedla nejakú konkrétnu príčinu hádok medzi rodičmi, ktorú považovala za hlúposť, uviedla, že to boli napríklad nevysypané smeti, že si neupratovala izbu. V tom prípade otec nadával jej, hovoril niekedy, že je krava, prac sa tam, bol príšerný puntičkár, pritom sám robil bordel. Na otázku prokurátora uviedla, že keď boli v Bratislave, keď jej prišlo zle, nechodila aj týždeň do školy pre psychické problémy. Nemala žiadne neospravedlnené hodiny. Na otázku ako reagoval otec na situáciu, že nechodila do školy, uviedla, že tento mal tiež panickú poruchu, chcel aby to riešila športom, on stále chodil na bicykli. Ona užívala lieky, bol nahnevaný, kazila mu povesť, stále opakoval, že poslancova dcéra nechodí do školy. V Bratislave sa prejavovala panická porucha takým spôsobom, že, keď sa rodičia hádali, niekedy chytila taký záchvat, že sa nevedela nadýchnuť, stále len plakala, potom už rodičia trochu prestali hádať sa. Niekedy, keď bola v škole začala mať zahmlené videnie, veľké bolesti hlavy, strach o život z toho, že to vyzerá, že máte infarkt. Mala tiež búšenie srdca, krútenie hlavy. Otec mal panickú poruchu ešte v Prievidzi na ulici G., chytil strašne vysoký tlak, bolesti hlavy, rýchle dýchanie, myslel si, že umiera. Potom začal užívať lieky. Taktiež to riešil športom, začal aj chudnúť. Na otázku znalkyne, či mala niekedy obavu o matku, keď išla do školy a ona zostala doma sama, uviedla, že niekedy áno, aby sa nepovraždili navzájom. Mala hlavne strach z toho, že keď bola v škole matka bola v byte sama s otcom, že čo sa vlastne stane, že ich nájde zavraždených oboch. V Bratislave otec vyčítal matke, že nechodí do práce, že je príživníčka. Na otázku uviedla, že záchvaty dostávala doma, pretože sa rodičia hádali, v škole dostávala záchvaty, pretože nevedela čo sa stane doma, strašne sa bála. Na otázku vyšetrovateľa uviedla, že v Bratislave zažila príjemné veci s kamarátkami, s otcom boli príjemné len dovolenky. Na týchto sa síce rodičia hádali, ona si však užívala more. Na otázku prokurátora, aby uviedla prečo ich otec vyháňal z Bratislavy, uviedla že keď sa tam nasťahovali, mysleli si, že to bude lepšie, mysleli si, že otec mal stres zo stáleho cestovania, ale, keď tam prišli, bolo to ešte horšie, bolo zbytočné sa tam sťahovať. Podľa jej názoru ich otec vyháňal pre tie hádky, pretože matka nechodila do roboty, pritom sľuboval, že jej vybaví robotu, nevybavil nič. Myslí si, že otec bol spokojný so stravou ktorú matka varila, spomína si však na jeden prípad v Prievidzi, keď hodil o stenu tanier, bolo to asi jeden z jej najhorších zážitkov. Na otázku znalkyne uviedla, že pre milenky boli hádky najmä na ulici G., matka najviac vyčítala otcovi, že jej nadával, stále nebol s ničím spokojný. Na otázku prokurátora uviedla, že keď otec nedával matke peniaze, predtým ako vybrala tie peniaze, otec jej dával na desiatu 5 euro. Matka si zobrala jedlo z toho, čo nakúpil. Na otázku, čo robila matka, keď ju zaviezla do školy, uviedla, že sa učila na štátnice, ale, keď sa hádali bola vonku v aute. Nemohla byť doma, keď sa hádali nemohla sa pritom učiť, niekde išla, niekedy bola v Poluse. Toto jej bolo povedané, nemohla to zažiť. Avšak niekedy ju matka zobrala, tiež boli spolu v aute. Na otázku obhajcu uviedla, že celá Prievidza vedela o tom, že milenky a otec, to ide dohromady. Na otázku prokurátora, že čo sa týka nahrávok, keď chodila ku MUDr. I., táto neverila, že otec je taký, myslela si, že je slušný, tak to matka nahrala a potom aj prehrala. Matka nahrávala otca len v Bratislave. Na otázku obhajcu uviedla, že podľa jej názoru otec nevedel o tom, že je nahrávaný. Na otázku vyšetrovateľa uviedla, že hlavným dôvodom návratu do Prievidze bola skutočnosť, že sa rodičia rozvádzali. V Prievidzi bývali opätovne na ulici G.. Doma bol väčší kľud. Zo začiatku ju mrzelo, že odišla z Bratislavy, bolo jej smutno jedine za kamarátkami. Na otázku vyšetrovateľa uviedla, že za otcom jej spočiatku nebolo smutno, keďže boli stále hádky a väčšinou to vyvolával on. Otec vie strašne hrať na city, začal jej posielať SMS správy ľútostivé, prišlo jej z toho zle, mala aj panické záchvaty, niekedy išli na pohotovosť. Spočiatku ich v Prievidzi nenavštevoval, potom chodieval, ku koncu ju začal nahrávať. Boli to také otázky ako na výsluchu, napríklad, či jej matka zakazuje sa stretávať s ním, potreboval, aby niečo zlé povedala o matke. Neprespával u nich v byte. V škole má individuálne štúdium, do školy chodila len dva týždne, každý deň mala záchvaty, tak MUDr. I. navrhla individuálne štúdium. Na otázku znalkyne uviedla, že má samé jednotky, na vysvedčení mala jednu dvojku z biológie. Otec nebol nadšený z toho, že nechodí do školy, proste mu kazila jeho úžasnú dokonalú povesť. V Prievidzi chodieva aj k PhDr. N. na terapie, pomáha jej to psychicky. Je to psychologička, robia spolu testy, rozprávajú sa. Na otázku znalkyne, či je v kontakte s otcom, uviedla, že ten kontakt sa prerušil, hrával jej strašne na city, robilo je to strašne zle, stále ju volal do Bratislavy, proste povedala, že už s ním nechce ísť, nechcel to pochopiť, stále si myslí, že jej to zakazuje matka. Na otázku prokurátora, aby sa rozpamätala za posledný týždeň v Bratislave, uviedla, že vtedy to už bolo bez hádky, len vyháňania. Balenie, odchod prebiehal tak, že
sa rýchlo zbalili, veci nabalili do igelitových vriec, zobrali hlavné veci. Otec sľúbil, že ich odvezie do Prievidze, nakoniec sa pohádali, odišli samé. Po odchode z Bratislavy si písali SMS správy, tak dvakrát do týždňa. Spočiatku na tieto odpovedala, potom už radšej neodpisovala, stresovalo ju to. Na otázku znalkyne uviedla, že v tých SMS správach boli obrázky z dovolenky, Vianoce, texty ako že „ty ma už neľúbiš". Myslel si, že matka jej zakazuje Bratislavu, keby chcela, išla by za ním. Na otcovi sa jej nepáči, že stále musí presadiť to svoje, vždycky musí mať pravdu, on je strašný psychológ, strašne vie hrať na city. Nepáči sa jej, že je taký výbušný, každá hlúposť ho vie "znerváčiť". Boli určite chvíle, keď s ním bolo fajn, dovolenky. Po rozsiahlom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný naplnil zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona, teda, že by týral blízke osoby spôsobujúc im psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré by ohrozovalo ich psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas. Súd je toho názoru, že skutok popísaný v obžalobe vykazuje znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. spočíva v tom, že tohto sa dopustí ten páchateľ, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. V zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. Pre skutok popísaný vo výrokovej časti tohto uznesenia sa začalo viesť trestné stíhanie dňa 05. 03. 2015, kedy podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začalo trestné stíhanie a zároveň podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo vznesené obvinenie obžalovanému za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d ) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona za skutok uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia. Vzhľadom na tieto konštatované skutočnosti nedošlo k premlčaniu zodpovednosti obžalovaného za skutok uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia, ktorý podľa názoru súdu vykazuje znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Dôvody, ktoré viedli súd k takémuto rozhodnutiu sú nasledujúce. Predovšetkým je potrebné uviesť, že znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sú naplnené len vtedy, ak páchateľ týra osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie. Podľa ustálenej súdnej praxe a platnej judikatúry týranie je také zlé zaobchádzanie s osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a určitou vytrvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie, teda ide o telesnú alebo duševnú bolesť, ktorá ovplyvňuje obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvá celkom krátky, prechodný čas. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a hlavne zo záverov znaleckého posudku č. 18/2015, výpovede znalkyne Mgr. F. na hlavnom pojednávaní je možné, podľa názoru súdu ustáliť záver, že neboli naplnené znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, pretože ako vyplýva z tohto znaleckého posudku a taktiež z výpovede znalkyne Mgr. F. na hlavnom pojednávaní poškodená B.. C., a ani poškodená mal. J.J. netrpeli posttraumatickou stresovou poruchou, a ani syndrómom týranej ženy. Zo znaleckého posudku psychologičky Mgr. F. č. 18/2015 vyplýva, že osobnosť poškodenej B.. C. je simplexnejšie štruktúrovaná, s priemernou intelektovou kapacitou. Má nerozvinuté logické myslenie, je emočne nestabilná, senzitívna, má citovú nezrelosť, infantilné postoje v emocionálnej a sexuálnej oblasti s prejavmi odporu. Má primerané sebavedomie s miernym posunom smerom k introverzii, je zameraná na seba v kontraste s narcistickou orientáciou. V prípade maloletej poškodenej znalkyňa konštatovala nezrelú štruktúru osobnosti s poruchou emocionálneho vývinu, je sociálne "málo adaptovaná" . Má zvýšenú senzitivitu na všetky druhy podnetov, náladovosť, ľahko sa urazí. Cíti sa byť neprijatá rovesníkmi, nerada prehráva, chce byť vo všetkom najlepšia, obáva sa neúspechu. Intelektová kapacita u nej je v pásme nadpriemeru. Konštatovaná zistená panická porucha nesúvisí z prejednávanou trestnou vecou, má geneticky podklad. V tomto smere poukazuje súd na tú skutočnosť, že v konaní bolo konštatované a preukázané a to aj prostredníctvom poškodenej B.. C., že obžalovaný bol liečený na panickú poruchu ešte predtým ako touto začala trpieť jeho dcéra, poškodená mal. J. J.. Znalkyňa konštatovala, že ku zhoršeniu panickej poruchy u maloletej poškodenej dochádzalo pod vplyvom stupňujúcej sa disharmónie medzi rodičmi. Zo znaleckého posudku a výpovede znalkyne vyplýva, že maloletá poškodená má obavy vyjadriť svoje pocity voči otcovi, aby nesklamala matku, tieto svoje pocity
má problém prezentovať voči rodičom, tieto drží v sebe a hromadí ich. Podľa názoru súdu na zhoršení zdravotného stavu maloletej poškodenej má podiel nielen obžalovaný, ktorého konanie vo vzťahu nielen k maloletej poškodenej, ale aj voči poškodenej Ing. C., vykazuje znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, ale aj konanie jej matky poškodenej B.. C.. Je zarážajúce, ako to vyplynulo z výpovede maloletej poškodenej, že rodičia riešili svoje manželské problémy, konflikty hádkami, ktoré vždy prebiehali v prítomnosti maloletej poškodenej. Je nepochopiteľné, že aj v situácii, že mali vedomosť, že táto trpí panickou poruchou, pokračovali v konfliktom spôsobe života, v hádkach za prítomnosti dcéry. Avšak túto skutočnosť nie je možné dávať za vinu len obžalovanému, hádky predsa prebiehali za prítomnosti nielen obžalovaného, ale poškodenej Ing. C.. V tomto smere je potrebné konštatovať, že v priebehu posledného obdobia, niekoľkých posledných rokov, najmä počas spoločného bývania v Bratislave a neskôr v Prievidzi, došlo v prípade maloletej poškodenej k určitej zmene, zrejme pod vplyvom svojej matky poškodenej B.. C., správania sa maloletej poškodenej voči svojmu otcovi. Súd vyslovuje v tomto smere svoj názor, podporený aj závermi znaleckého posudku znalkyne G.. F., že správanie sa maloletej poškodenej vedie k syndrómu zavrhnutého rodiča, ktorý vzniká takým spôsobom že dieťaťu je vštepovaný odpor a kritika voči druhému rodičovi, prejavuje sa to tým, že dieťa sústavne neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov. V prípade poškodenej B.. C., podľa znalkyne G.. F., sa neprejavili žiadne zmeny v psychike, ktoré by mohli byť vyvolané správaním sa obžalovaného. Manželské konflikty, hádky, miestami vyhrotené až do krajnosti, negatívne zasahovali do psychického prežívania maloletej poškodenej až do tej miery, že vznikla u nej potreba psychiatrickej a psychologickej starostlivosti. Ako už bolo konštatované, v prípade poškodenej B.. C., ani v prípade maloletej poškodenej J. J. nebola preukázaná prítomnosť symptómov posttraumatickej stresovej poruchy, poškodená B.. C. netrpí syndrómom týranej ženy, maloletá poškodená trpí CAN syndrómom, t. j. neadekvátnym zaobchádzaním s dieťaťom v dôsledku disharmonického, konfliktného spolužitia rodičov. Ako už bolo konštatované vyššie vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný naplnil zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona. Obžalovaný počas prípravného konania a aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne popieral spáchanie trestnej činnosti, zo spáchania trestnej činnosti tohto v podstate, podľa názoru podanej obžaloby, mala usvedčovať predovšetkým poškodená B.. C.. Pravdivosť a vieryhodnosť jej tvrdení v tomto smere značne spochybnila skutočnosť, že poškodená B.. C. pri skúmaní diagnostickou technikou, tzv. metódou lži skoré dosiahla maximálnu úroveň, čo znamená, že snaží sa vykresliť čo v najlepšom svetle, nehovorí pravdu. V kontexte týchto skutočností treba uviesť, že výpovede poškodenej B.. C., odhliadnúc od výpovede maloletej poškodenej v prípravnom konaní, ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní, nepotvrdili žiadne ďalšie svedecké výpovede a dôkazy. Svedkyňa G.. I. pred súdom vypovedala, že obžalovaný ako otec sa dcére určite nevyhrážal, mala ho rada, rada mala oboch rodičov. Obdobne vypovedal D.. R., svedkovia A., D., U.. Súd v rámci dokazovania oboznámil zvukové nahrávky nachádzajúce sa v spisovom materiály na čísle listu 855, 1555, 1765 a po ich oboznámení je nútený konštatovať, že ani tieto nahrávky jednoznačne neusvedčujú obžalovaného, že sa dopustil žalovanej trestnej činnosti v takom rozsahu a takým dôrazným spôsobom ako v podanej obžalobe tvrdila prokuratúra. V súvislosti s týmito nahrávkami tiež treba poukázať na tú skutočnosť, že v absolútnej väčšine týchto zvukových nahrávok je počuť len obžalovaného, vyzerá to tak ako keby poškodená B.. C. žiadnym spôsobom nereagovala na pomerne intenzívne, v niektorých prípadoch, invektívy obžalovaného. Ako správne podotkla obhajoba z týchto zvukových nahrávok bol vyhotovený prepis, nebolo však skúmané autorstvo hlasov z týchto nahrávkach a nie je teda preukázané zákonným, procesne legálnym spôsobom, znaleckým dokazovaním, koho hlasy sa vôbec nachádzajú na oboznamovaných nahrávkach. Taktiež sa zdá byť pravdepodobné, že uvedené zvukové nahrávky boli vyhotovené bez vedomia obžalovaného, v tomto smere je otázne, či nebolo porušené ustanovenie § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého takto vyhotovené, aj zvukové, záznamy sa môžu vyhotoviť len so súhlasom dotknutej osoby. Na záver považuje súd za potrebné uviesť aj to, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby a je právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona, mal obžalovaný ako to vyplýva aj z podanej obžaloby páchať po dlhší čas, z obžaloby vyplýva, že tento trestný čin mal páchať spôsobom popísaným v skutku v období od presne nezisteného času v roku 2003 do 28. 02. 2015. Súd si nevie dosť dobre vysvetliť, ak tomu tak skutočne bolo, čo podľa názoru súdu preukázané nebolo, že poškodená B.. C. spolu s dcérou takýmto spôsobom trpeli konanie obžalovaného a žiadnym spôsobom sa nesnažili, napríklad skorším trestným oznámením, rozvodom, odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti; situáciu riešiť. Poškodená B.. C. ani v roku 2005, keď podala trestné oznámenie v súvislosti so skutkom z 29. 05. 2005, nič neuvádzala, že by bola týraná obžalovaným,
naopak následne svoje trestné oznámenie na obžalovaného vzala späť. Ešte v priebehu roku 2010, ako to vyplýva z oboznamovaného civilného spisu Okresného súdu Prievidza č. 11C 32/2010 vo veci ochrany osobnosti, kde obžalovaný žaloval spoločnosť 7 + s. r. o., poškodená B.. C. vypovedala, ako to vyplýva z jej výsluchu dňa 07. 09. 2010, že má dobré vzťahy s manželom, rodina ako keby sa viac zomkla. Podľa názoru súdu, manželstvo obžalovaného s poškodenou B.. C., ako to vyplýva z výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní, bolo pomerne búrlivé, striedali sa obdobia lepšieho spolužitia s obdobiami horšími, vyskytli sa aj hádky. V tomto smere poukazuje súd na tú skutočnosť, že aj iné manželstva prechádzajú lepšími a horšími obdobiami, vo veľkej väčšine prípadov manželia tieto manželské krízy zvládajú, v prípade, keď to tak nie je, situáciu riešia rozvodom, odsťahovaním zo spoločnej domácnosti. V tomto prípade poškodená B.. C. s obžalovaným, aj keď spoločne s obžalovaným dlhé roky prežívali pomerne búrlivé manželstvo, pomerne dlho situáciu zvládali, nerozišli sa a v žiadnom prípade nie je možné konštatovať, že by konanie obžalovaného v žalovanom období napĺňalo znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona. Skutok popísaný v obžalobe vykazuje nanajvýš znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení a preto v zmysle § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpil túto vec Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Prievidza, pretože výsledok dokazovania na hlavnom pojednávaní nasvedčuje tomu, že tento orgán by mohol žalovaný skutok posúdiť ako priestupok. V tejto súvislosti poukazuje súd na tu skutočnosť, že vyšetrovateľ PZ už dňa 25. 11. 2015, navrhol podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného, stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, postúpiť Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Prievidza na prejednanie priestupku, lebo výsledky vyšetrovania v prípravnom konaní preukázali, podľa názoru vyšetrovateľa, že sa nejednalo o trestný čin ale išlo o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prievidzi, napriek návrhu vyšetrovateľa PZ, podala dňa 09. 12. 2015 na obžalovaného obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona. Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, sa stotožňuje s názorom vyšetrovateľa PZ z 25. 11. 2015, že by bolo možné konanie obžalovaného posúdiť ako priestupok a preto postupuje trestnú vec proti obžalovanému na prejednanie Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Prievidza, ktorý by mohol skutok posúdiť ako priestupok.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť, sťažnosť má odkladný účinok.