Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/153/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom Partizánska 5, Bardejov, proti žalovaným 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, 2/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 085 01 Bratislava, o zaplatenie 236,22 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/171/2011-150 zo dňa 17.05.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok so spresnením označenia žalovaného v 2/ rade vo výroku Slovenská republika - Generálna prokuratúra ....

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 2/ rade nahradiť škodu žalobkyni vo výške 236,22 eur, ako aj trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 438,64 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 30.6.2008 bola na Okresný súd Bardejov pod sp.zn. 2T/115/2008 bola podaná obžaloba na žalobkyňu pre prečin porušovania domovej slobody. Rozsudkom zo dňa 8.4.2010 bola žalobkyňa spod obžaloby oslobodená, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola obžalovaná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.7.2010. Dňa 23.8.2010 požiadala žalobkyňa Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody vo výške 236,22 eur pozostávajúcej z trov obhajoby, ktoré zaplatila advokátovi v uvedenej trestnej veci. Ministerstvo spravodlivosti žiadosť postúpila Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktorá podaním zo dňa 19.1.2011 žalobkyni oznámila, že nárok neuznáva.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.3.2012 pôvodne voči označenému žalovanému v 1/ rade v žalobe vyhovel.

4. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 19-12-2012 pod sp.zn. 1Co/70/2012 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti SR je subjektom legitimovaným na zastupovanie štátu v konaniach takého charakteru v prípade, ak škoda vznikla v občianskom súdnom alebo trestnom konaní. Odvolací súd poukázal, že v predmetnej veci z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby škoda mala byť spôsobená súdmi ako orgánmi spadajúcimi pod Ministerstvo spravodlivosti SR, nakoľko žalobkyňa bola pred súdom spod obžaloby oslobodená. V danom prípade preto do úvahy pripadajú ako zástupcovia štátu v predmetnom konaní na náhradu škody Ministerstvo vnútra SR a Generálna prokuratúra SR.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.2.2014 žalobu opätovne zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nesprávne označila ako pasívne legitimovanú Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré nie je orgánom oprávneným konať v mene štátu v zmysle ust. § 4 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.

6. Odvolací súd uznesením zo dňa 17.7.2014 rozsudok súdu prvej inštancie opätovne zrušil s tým, že nie je viazaný označením orgánu, ktorý má Slovenskú republiku v konaní zastupovať a môže aj bez návrhu z úradnej moci označiť a konať s tým orgánom, ktorý podľa jeho názoru je subjektom legitimovaným na zastupovanie štátu.

7. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie z úradnej moci konal s Generálnou prokuratúrou zastupujúcou Slovenskú republiku v zmysle § 4 písm. f) zák. č. 514/2003 Z.z., ktorú zaviazal na náhradu škody, nakoľko trovy konania žalobkyne pozostávajúce z trov obhajoby v trestnom konaní vznikli až v čase, keď súd prvej inštancie žalobkyňu spod obžaloby oslobodil a následne bolo podané odvolanie zo strany prokuratúry proti takémuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2/ rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v súlade s ustálenou judikatúrou podanie obžaloby nie je titulom na náhradu škody a preto ani nie je možné z týchto titulov odvodzovať právo na náhradu škody. Extenzívnym výkladom zákona č. 514/2003 Z.z. bol síce judikatúrou prijatý záver, že z pohľadu nároku na náhradu škody ma rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť aj zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby, ako to bolo v tomto prejednávanom prípade, avšak uvedený záver nemôže byť prijímaný absolútne a bezvýhradne. Poukázal na nález Ústavného súdu SR pod sp.zn. II.ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013, v ktorom vyslovil, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 1Cdo/64/2008 zo dňa 30.9.2009, podľa ktorého uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. Toto rozhodnutie je vydané na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin. Ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, nemusí to vždy znamenať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané nesprávne a jednotlivé dôvody oslobodenia spod obžaloby nemajú z hľadiska hodnotenia správnosti uznesenia o vznesení obvinenia rovnaký význam. Zároveň uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok, teda existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím, pričom v tejto veci nie je splnená už prvá a podstatná podmienka, teda existencia nesprávneho postupu. Zároveň priznanie nároku trov obhajoby považuje za rozporné s dobrými mravmi, keďže predmetom prejednávania trestnej veci bol prečin žalobkyne, ktorý si nevyžadoval povinnú obhajobu v zmysle § 37 Trestného poriadku. V prípade, ak by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, žiadal, aby vo výroku potvrdzujúceho rozsudku vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu vzhľadom na rozdielnu aplikačnú prax jednotlivých súdov.

9. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378 a nasl. Zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 a zistil, že odvolanie Generálnej prokuratúry SR ako zástupcu žalovaného v 1/ rade dôvodné nie je.

11. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, c/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. d/ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e/ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g/ Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, h/ Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i/ verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j/ Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k/ Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l/ Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, m/ orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

12. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

13. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

14. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe, bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok NS SR z 28.6.1993, sp.zn. 1Cdo/53/93). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania (uznesenie NS SR z 18.8.2009, sp.zn. 4MCdo/15/2009; rozsudok NS SR z 30.3.2011, sp.zn. 3Cdo/194/2010).

15. Z uvedeného vyplýva, že aj keď zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam, ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie začína, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto smere neviaže na správnosť, resp. nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

16. Nakoľko bola žalobkyňa právoplatne oslobodená spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 8.4.2010 pod sp.zn. 2T/115/2008 v predmete trestného stíhania pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo preukázané, že sa skutok stal, je na strane štátu daná zodpovednosť za škodu, ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím v súlade s ust. § 5 a § 6 zák. č. 514/2003 Z.z. a to v rozsahu upravenom týmto zákonom.

17. Za otázku právne zásadného významu odvolací súd považoval, či orgánom konajúcim v mene štátu je v danom prípade Ministerstvo vnútra SR alebo Generálna prokuratúra SR.

18. V zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. v účinnom znení koná vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru a v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. f) tohto zákona koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného právneho predpisu v Občianskom súdnom, trestnom alebo v právnom konaní.

19. Z obsahu zák. č. 514/2003 Z.z. je možné vyvodiť, že tento v sebe zahŕňa jednak zákonné ustanovenia hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru.

20. Zákonom č. 412/2012 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zák. č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013 došlo k zmene ust. § 4 citovaného zákona, ktoré určovalo orgán konajúci v mene štátu.

21. Nakoľko v zák. č. 412/2012 Z.z. absentujú prechodné ustanovenia, je potom potrebné vychádzať pri rozhodovaní z ust. § 4 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013.

22. V zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

23. Keďže v trestnej veci bola obžaloba príslušnému súdu dňa 30.6.2008 pod sp.zn. 2T/115/2008 podaná, neboli splnené podmienky pre konanie Ministerstva vnútra SR v mene štátu, ale jediným orgánom oprávneným konať v mene štátu je Generálna prokuratúra SR v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013.

24. So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s ust. § 255 tak, že úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému v 2/ rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).