Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-131-2016.pdf
PDF · 127.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/131/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu v spore žalobkyne X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., G. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Szárszoi a Szárszoi, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Bakossova 3/C, IČO: 47 236 183, proti žalovanej F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., K. XXX, o zaplatenie 9 294,07 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne aj žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/134/2011-299 zo dňa 10.12.2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 790,77 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2010 až do zaplatenia v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok), žalobu vo zvyšku zamietol (druhý výrok), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (tretí výrok), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľa systému 27,86 € ako trovy štátu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. ako prevádzkovateľovi systému 27,86 € ako trovy štátu a sumu 418,64 € ako súdny poplatok za konanie v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (piaty výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že otec žalobkyne V. Y. ako jej zákonný zástupca a v čase plnoletosti žalobkyňa žiadala žalobou uložiť žalovanej, jej starej matke, zaplatiť finančné prostriedky vo výške 9 294,07 € s príslušenstvom, ktoré žalovaná vybrala z jej vkladnej knižky. Dňa 31.08.2000 zriadila matka v tom čase maloletej žalobkyne F. Y., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, vkladnú knižku Junior v G., a.s., na ktorú vložila 100 000,- Sk (k týmto finančným prostriedkom preukazovala svoje vlastníctvo žalovaná, neuniesla však dôkazné bremeno). Zamestnávateľ F. Y. a V. Y. (rodičov žalobkyne) poukázal na túto vkladnú knižku celkom 18 000,- Sk, keďže rodičia pre žalobkyňu vkladali svoje finančné prostriedky. Dňa 20.11.2000 vložila na vkladnú knižku sumu 100 000,- Sk žalovaná; tento vklad súd vyhodnocoval ako dar od žalovanej pre žalobkyňu (ktorú skutočnosť však nepovažoval za preukázanú, preto v tejto časti žalobu zamietol). Dňa 19.02.2002 žalovaná bez súhlasu otca žalobkyne ako zákonného zástupcu z účtu vybrala vklad celkom vo výške 244 427,36 Sk (8 113,50 €) a úroky z neho, ktoré predstavovali 1 183,90 €. Okresný súd žalobe ohľadom sumy 4 790,77 € (100 000,-Sk + 18 000,-Sk) vyhovel a uložil žalovanej vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, pretože vlastníčkou finančných prostriedkov v tejto sume je
žalobkyňa; ohľadom sumy 3 319,39 € (100 000,- Sk) žalobu zamietol, pretože tento vklad žalovanou vyhodnocoval ako dar od žalovanej pre žalobkyňu a túto skutočnosť nepovažoval za preukázanú; zamietol tiež žalobu ohľadom sumy 1 183,90 €, ktorú žalobkyňa žiadala priznať ako úroky z vybratého vkladu ku dňu 01.01.2011, pretože ide len o hypotetický prospech, o ktorý žalobkyňa prišla; otec žalobkyne mal vedomosť o existencii peňažných prostriedkov na predmetnej vkladnej knižke, žalovanej po smrti jej dcéry (matky žalobkyne, t.j. svojej manželky) udelil písomné oprávnenie na výber týchto peňažných prostriedkov; bolo jeho povinnosťou ako zákonného zástupcu v tom čase maloletej žalobkyne spravovať aj tieto finančné prostriedky s náležitou starostlivosťou. K priznanej istine súd prvej inštancie priznal v zmysle §517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov aj zákonný úrok z omeškania 9 % ročne, počítaný od 16.11.2010, pretože týmto dňom sa žalovaná dostala do omeškania, keďže do 15.11.2010 žalobkyni žalovanú sumu nezaplatila ani na základe výzvy otca žalobkyne ako zákonného zástupcu zo dňa 28.10.2010. Námietku premlčania vyhodnotil okresný súd ako nedôvodnú, pretože dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle §107 ods. 1 OZ začala žalobkyni plynúť dňom 02.11.2010, kedy sa otec žalobkyne dozvedel o tom, že dňa 19.02.2002 bol uskutočnený výber z vkladnej knižky žalobkyne vo výške 244 327,- Sk, a uplynula dňom 02.11.2012. Žaloba bola podaná 07.07.2011, teda v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Neuplynula ani objektívna 10 ročná premlčacia lehota, pretože výber z vkladnej knižky bol uskutočnený dňa 19.02.2002 a 10 ročná lehota uplynula dňom 19.02.2012, teda až po podaní žaloby na súd. Súd výber peňažných prostriedkov z vkladnej knižky žalobkyne považoval za úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, pretože žalovaná vedela, že vkladná knižka je vedená na žalobkyňu, pričom sumu 100 000,- Sk vložila na túto vkladnú knižku matka žalobkyne a sumu 18 000,- Sk splátkami zo svojich príjmov obaja rodičia žalobkyne. Vložené peňažné prostriedky sa stali majetkom žalobkyne. Aj napriek tomu žalovaná uskutočnila výber z tejto vkladnej knižky bez súhlasu otca žalobkyne a ponechala na nej len minimálny vklad. Preto došlo na jej strane k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu; nekonala v dobrej viere, pretože v dobrej viere nemôže byť subjekt, ktorý má vedomosť o tom, že si privlastňuje majetok, patriaci inému. Úmyselné bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v objektívnej 10 ročnej premlčacej dobe. Pokiaľ žalovaná považovala sumu 18 000,- Sk za vrátenie pôžičky rodičmi žalobkyne, súd túto skutočnosť nezohľadnil z dôvodu, že požičaním sumy 18 000,- Sk rodičom žalobkyne vznikol záväzkový vzťah medzi žalovanou a rodičmi žalobkyne a nie medzi žalovanou a žalobkyňou; sumu 18 000,- Sk nemožno považovať za splatenie pôžičky rodičmi žalobkyne. Tvrdenie žalovanej o tom, že otec žalobkyne sa dozvedel o výbere finančných prostriedkov dňa 19.02.2002, teda v deň výberu, súd nepovažoval za hodnoverné vzhľadom na rozpory v jej tvrdeniach, pretože na pojednávaní dňa 07.05.2013 žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že otec žalobkyne nebol prítomný pri výbere, a následne na pojednávaní dňa 22.10.2015 začala tvrdiť, že pri výbere finančných prostriedkov otec žalobkyne v G. prítomný bol. Okrem tohto tvrdenia žalovaná žiadnym iným hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázala prítomnosť otca žalobkyne pri výbere finančných prostriedkov v banke a v konaní neuviedla ani nepreukázala žiadnu inú lehotu, od ktorej mala začať žalobkyni plynúť premlčacia lehota na uplynutie nároku. O trovách konania okresný súd rozhodoval v zmysle §142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 9 294,07 € a súd jej priznal sumu vo výške 4 790,77 €, teda v konaní bola vo väčšej miere v nepatrnej časti úspešná; žalovaná bola v konaní v prevažnej miere neúspešná. Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Keďže žalobkyni bolo priznané oslobodenie od poplatkovej povinnosti v rozsahu 3/4, súdny poplatok za žalobu zaplatila len vo výške 1/4, čo predstavuje 139,- €. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 418,64 € ako povinnosť žalovanej v prevažnej miere neúspešnej miere účastníčke konania zaplatiť súdny poplatok v rozsahu 3/4 v zmysle §2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „z.č. 71/1992 Zb.“). Suma 418,64 € predstavuje 3/4 súdneho poplatku vo výške 6 % zo žalovanej sumy. Žalobkyňu a žalovanú každú zvlášť súd zaviazal na zaplatenie sumy 27,86 € ako polovice sumy 55,72 € - trov štátu v zmysle §148 ods. 1 O.s.p., pozostávajúcej zo sumy 33 €, ktorá bola vyplatená okresným súdom ako úhrada faktúry č. 2837840 G., a.s. za poskytnutie informácie o vkladnej knižke Junior a zo sumy 22,72 € ako priznané svedočné I. Y..
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že „zaviaže žalobkyňu zaplatiť žalovanej sumu 4 790,77 € spolu s úrokom 9 % ročne od 16.11.2010 do zaplatenia, trovy štátu vo výške 27,86 € a súdny poplatok 418,64 €, alebo navrhla vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie“. Žalovaná si so súhlasom svojej dcéry založila vkladnú knižku v G. a vložila tam 100 000,- Sk, t.j. 6 638,78 €; dispozičné právo mala žalovaná a jej dcéra. Keďže to bola detská vkladná knižka, bola vedená na meno žalobkyne, čo má len evidenčný charakter. Žalovaná tieto finančné prostriedky po smrti svojho manžela a svojej dcéry, zomretých v priebehu 6 týždňov, z G. vybrala a vložila ich na bežný účet pre potreby vybudovania trojhrobu. Finančné prostriedky na stavebné sporenie (18 000,- Sk) dcére a jej manželovi požičala, oni ich vložili na vkladnú knižku, a ďalej už nevkladali, o čom svedčí skutočnosť, že im boli poukázané prevodným príkazom z banky. Namiesto toho, aby súd uznal túto skutočnosť, uložil jej povinnosť zaplatiť 18 000,- Sk. Žalobkyňa o týchto veciach nemá vedomosť, pretože mala 6 rokov a rozpráva len to, čo jej otec klame a krivo vypovedá na súde. Po svojej manželke zdedil poistku vo výške 360 000,- Sk, chce sa bezdôvodne obohatiť, ako aj v iných prípadoch. Ona sa bezdôvodne úmyselne neobohatila, musela zaplatiť za dva hroby aj pomníky pre dcéru aj manžela. XXXX, Y. bol v roku 2002 so žalovanou vybrať finančné prostriedky a následne ich spolu vložili do Slovenskej sporiteľne, keďže sa sama bála ísť s takou vysokou sumou. Vzniesla námietku premlčania, ale súd ju znovu nebral do úvahy; boli porušené dobré mravy, keď otec žalobkyne nezaplatil hrob a pomník, ale 10 rokov bral vdovecký dôchodok a jej ostali oči pre plač a staranie sa o hrob. V. Y. tvrdil, že sa dozvedel o výbere finančných prostriedkov až v roku 2010, čo nie je pravda, pretože už v roku 2002 vedel o ich výbere aj vklade. Táto žaloba je fiktívna. Žalobkyňa však už nemá žiadne finančné prostriedky, pretože ich minula. Keď vkladala finančné prostriedky do G., bola prítomná okrem jej dcéry aj F. O., jej dala prepočítať peniaze, lebo ona sama vypisovala papiere. Dcéra len podpísala, pretože to bola vkladná knižka Junior, to znamená detská, tak to musela podpísať ako zákonný zástupca ona. Jedná sa o vkladnú knižku č. XXXXXXXXXX, ktorú má žalovaná stále u seba. Bola sa informovať, koľko je na vkladnej knižke finančných prostriedkov - zostatok - banka jej to odmietla povedať, ale podľa jej vedomosti tam bolo asi 100,- €, aj tieto vybrali a to bez vkladnej knižky to je podvodom, pretože musel vypísať, že vkladnú knižku stratil alebo umorovacie konanie. Pri rozhovore s jej dcérou, či súhlasí, aby si dala finančné prostriedky na X. meno bola prítomná aj matka žalovanej; jej prehlásenie súd nebral do úvahy. Finančné prostriedky vkladala na vkladnú knižku pre vyššie úroky. Súd nezdôvodnil, prečo negatívne hodnotenie svedkýň nebral do úvahy. Všetky dôkazy sú založené v spise na okresnom súde. V. Y. na pojednávaní dňa 10.12.2015 vypovedal krivo aj napriek tomu, že ho sudkyňa upozornila, že za krivú výpoveď môže byť trestne stíhaný, avšak on bez zábran klamal, aby sa mohol úmyselne bezdôvodne obohatiť - jeho dcéra, pretože ju okrádal a teraz z jej finančných prostriedkov jej to chce asi vynahradiť. On ani nebol pri zakladaní vkladnej knižky - vôbec tam nebol, tak ako to tvrdil a nemal ani dispozičné právo ani vzorový podpis, keďže to boli finančné prostriedky žalobkyne. Odvolala sa proti úrokom od 16.11.2010, pretože finančné prostriedky nemala, tak nemohli byť úročené, keďže v roku 2002 ich použila na hroby a to aj pre jej matku a je nehorázne, ak žiada ešte aj úroky, dosť, že nedal vyhotoviť hrob a pomník, ale 10,5 roka bral vdovecký. Nesúhlasila so zaplatením sumy 4 790,77 € s 9 % úrokom od 16.11.2010, pretože tieto finančné prostriedky boli minuté na hroby v roku 2002, čo preukázala aj na súde. Taktiež nesúhlasila so súdnym poplatkom vo výške 418,64 € a sumou 27,86 € z toho dôvodu, že X. zarába toľko, ak nie viac, ako má ona dôchodok, ona platila súdny poplatok vo výške 1/3. Za svoje finančné prostriedky má platiť takú vysokú sumu ako dôchodkyňa a len preto, že niekto podal fiktívnu žalobu. Hrob matky žalobkyne stál cca 110 000,- Sk, keďže otec žalobkyne nechcel zaplatiť. Navrhla, aby žalobkyňa bola povinná žalovanej zaplatiť súdne poplatky, zaplatiť 100,- €, ktoré vybrala z jej vkladnej knižky, žiadala, aby vo veci bola vypočutá na vysvetlenie celej záležitosti a krivých výpovedí zo strany V. Y. a X. Y., rozsudok okresného súdu navrhla zrušiť vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, čo okresný súd nerešpektoval. Navrhla, že musí vydať všetko, čo nadobudla bezdôvodným obohatím, čo žalovaná preukázala na okresnom súde.
3. Proti rozsudku do zamietajúcej časti podala odvolanie aj žalobkyňa. Nestotožnila sa s argumentáciou súdu a s odôvodnením, uvedeným v rozsudku. Súd nezohľadnil výpoveď svedkyne XXX N.; táto výpoveď nebola zo strany súdu vyhodnotená správne. Svedkyňa vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že suma 100 000,- Sk, ktorú dňa 20.11.2000 vložila na vkladnú knižku žalobkyne, samotná žalovaná
považovala za finančný dar. Svedkyňa presne uviedla: s dcérou F. založili X. vkladnú knižku a rodičia dali maloletej X. 100 000,- Sk a pani V. dala takisto 100 000,- Sk vnučke X., pričom tieto finančné prostriedky p. V. X. darovala na vkladnú knižku. Pani V. sa jej s týmto zdôverila. Súd si pri vyhodnotení tohto dôkazu protirečí, keď v tomto rozsudku výpoveď nezohľadnil a nevyhodnotil ju ako relevantnú na preukázanie skutočností, že pri sume 100 000,- Sk vloženej žalovanou dňa 20.11.2000 išlo o dar. Naproti tomu v odôvodnení prvého rozsudku zo dňa 20.08.2013, ktorý bol uznesením krajského súdu č. 17Co/1006/2013 zrušený len z dôvodu, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s námietkou premlčania, prvostupňový súd v odôvodnení konštatoval, že konaní bolo preukázané jednak z dokladu o vklade ako aj z výpovede žalovanej, taktiež z výpovede svedkov, že ďalšiu sumu 100 000,- Sk vložila žalovaná. Súd tento vklad považoval za dar pre žalobkyňu zo strany žalovanej, čo vyplýva jednak z výpovede V. Y., ale aj z výpovede svedkyne S. N.. Súd bez toho, aby sa akokoľvek zmenili skutkové či právne skutočnosti od 20.08.2013, kedy bola vypočutá svedkyňa S. N., raz výpovede svedkyne vyhodnotil ako dôkaz relevantný na preukázanie skutočností, že pri vklade 100 000,- Sk išlo o dar pre žalobkyňu a druhý raz tú istú výpoveď nezohľadnil a nepovažoval ju za relevantnú z dôvodu, že výpoveď svedkyne sa aj súdu javila ako účelová napomôcť žalobkyni vzhľadom aj na to, že svedkyňu S. N. navrhol vypočuť v konaní právny zástupcu žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že v konaní bolo výpoveďami svedkov dostatočne preukázané, že sumu 100 000,- Sk žalovaná žalobkyni darovala, preto ani s touto čiastkou nebola žalovaná oprávnená bez vedomia a súhlasu zákonného zástupcu žalobkyne nakladať a teda ju aj z vkladnej knižky dňa 19.02.2002 vybrať a použiť pre svoj osobný prospech. Súd tiež zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1 183,90 €, ktoré predstavujú vyčíslené úroky z vybraného vkladu ku dňu 01.01.2011, ktoré by žalobkyňa získala, keby nebolo došlo k výberu peňažných prostriedkov zo strany žalovanej, a to z dôvodu, že ide o hypotetický prospech, o ktorý by žalobkyňa prišla. Ani s týmto odôvodnením súdu sa žalobkyňa nestotožňuje, pretože ide o podrobne vyčíslenú sumu, o ktorú by zhodnotil vklad žalobkyne na vkladnej knižke, keby zo strany žalovanej nedošlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu výberom finančných prostriedkov z vkladnej knižky žalobkyne dňa 19.02.2002. V tomto konaní bola táto suma uplatnená z titulu náhrady škody. V konaní bolo preukázané, že žalovaná pri výbere z vkladnej knižky nekonala dobromyseľne, preto k istine na vkladnej knižke prináležia žalobkyni aj úroky. Prvostupňový súd v odôvodnení prvého rozsudku zo dňa 20.08.2013, ktorý bol uznesením krajského súdu zrušený len z dôvodu, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s námietkou premlčania, konštatoval, že súd zároveň zaviazal žalovanú aj na zaplatenie sumy 1 183,90 €, ktorá prestavuje úroky z vybraného vkladu ku dňu 01.01.2011. O túto sumu by sa bol predmetný vklad zhodnotil a teda je potrebné vydať finančné prostriedky, vybraté aj s príslušenstvom, ktoré k predmetnému vkladu patrili a to úroky, pretože žalovaná sa bezdôvodne obohatila a pri bezdôvodnom obohatení nebola dobromyseľná. Žalovaná suma 1 183,90 €, resp. výpočet úrokov žiadnym spôsobom nespochybnila a vo svojej výpovedi potvrdila, že v tom čase skutočne úrokové sadzby boli v takej výške. Z vyššie uvedených dôvodov napadla žalobkyňa rozsudok prvostupňového súdu v zamietajúcej časti a navrhla, aby okresný súd rozsudok zrušil a vrátil späť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.
5. Žaloba bola podaná pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“); v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §379 C.s.p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vo výroku vecne správny.
7. V zmysle §387 ods. C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav posúdil správne a na základe toho aj správne vo veci rozhodol.
9. Žalovaná, ktorá je starou matkou žalobkyne, tvrdí (v priebehu sporu aj v odvolaní), že dňa 31.08.2000 spolu so svojou dcérou a matkou žalobkyne, F. Y., založili detskú vkladnú knižku na meno žalobkyne X. Y. za účelom získania výhodnejších úrokov, a vložila na ňu 3 319,39 € (100 000,- Sk) a dňa 20.11.2000 ďalších 3 319,39 € (100 000,- Sk); o tomto mala vedomosť len F. Y., ktorá mala tiež dispozičné právo ku tejto vkladnej knižke ako zákonná zástupkyňa maloletej. Na vkladnú knižku zasielali rodičia maloletej po dobu 18 mesiacov 33,19 € (1 000,- Sk) mesačne, čím, ako žalovaná tvrdí, jej splácali pôžičku, poskytnutú im na zaplatenie stavebného sporenia. Keďže F. Y. dňa XX.XX.XXXX zomrela a pred ňou zomrel dňa XX.XX.XXXX aj manžel žalovanej V. V. (otec F. Y., starý otec žalobkyne), žalovaná potrebovala finančné prostriedky na zaplatenie pohrebných nákladov aj na zhotovenie dvoch pomníkov; považujúc finančné prostriedky za svoje vlastné a majúc dispozičné právo s vkladnou knižkou, dňa 19.02.2002 ich vybrala. Žalovaná uvádza, že otec žalobkyne, V. Y., bol s ňou v G., a.s. vybrať finančné prostriedky; bol s ňou aj v M. XX. Žalobkyňa, kde ich mala vložiť na nový účet. V. Y., ako zákonný zástupca vtedy maloletej žalobkyne X. Y., vedel o výbere finančných prostriedkov z detskej vkladnej knižky, ale návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní za maloletú X. podal až 07.07.2011; preto žalovaná namietla premlčanie nároku. Okresný súd vo svojom v poradí druhom rozsudku konštatoval, že k premlčaniu nároku žalobkyne nedošlo a podrobne to rozviedol vo svojom odôvodnení.
10. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že okresný súd sa vysporadúval so skutkovým stavom, zisťovaným v priebehu celého konania, inak vo svojom prvom a inak v druhom rozsudku, keď v prvom rozsudku priznal žalobkyni nárok v plnom rozsahu a po zrušení krajským súdom (len z dôvodu, že sa nevysporiadal s námietkou premlčania nároku) vyhodnotil dôkazné prostriedky a rozhodol úplne odlišne, a priznal žalobkyni len časť uplatneného nároku.
11. Odvolací súd preskúmal obsah spisu okresného súdu, ktorého súčasťou sú aj pripojené spisy sp.zn.32P/135/2010, sp.zn.32P/346/2008, sp.zn.25D/727/2005, sp.zn.16C/19/2011, sp.zn.25D/526/2005, sp.zn.24D/638/2001; konštatuje, že rozsudok zo dňa 20.08.2013 zrušil a vec vrátil len z dôvodu, že okresný súd sa v odôvodnení nevysporiadal s námietkou premlčania, vznesenou žalovanou. Okresný súd svoje pochybenie napravil. V novom rozhodnutí sa s námietkou premlčania vysporiadal. Na návrh strán sporu však vykonal aj ďalšie dokazovanie, ktoré dôkazy následne vyhodnotil jednotlivo i súhrnne a dospel k inému záveru oproti svojmu prvému rozsudku, čo síce nezdôvodnil podrobne a presvedčivo, ako by si to vyžadovala prejednávaná vec, ale dostatočne na to, aby boli zistiteľné jeho myšlienkové pochody, podopreté potrebnou právnou úpravou.
12. Ťažiskovo súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie vzniknutým bezdôvodným obohatením na strane žalovanej, ktoré je povinná vydať žalobkyni v časti, v rozsudku špecifikovanej. Krajský súd sa stotožňuje s okresným súdom v tom, že žalovaná sa nedobromyseľne obohatila na úkor žalobkyne, keď vybrala dňa 19.02.2002 bez vedomia zákonného zástupcu - otca - v tom čase maloletej žalobkyne všetky finančné prostriedky (sumu 8 111,50 €) spolu s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že vkladnú knižku v zmysle v tom čase platných právnych predpisov dňa 21.08.2000 zriadila matka žalobkyne F. Y. spolu so svojou matkou - žalovanou, a postupne na ňu vložili finančné prostriedky, ktoré po smrti jej manžela a dcéry naraz vybrala žalovaná; túto skutočnosť ani nepoprela, tvrdiac, že jej finančné prostriedky na vkladnej knižke patrili a patria.
13. K správnemu odôvodneniu okresného súdu krajský súd považuje za potrebné doplniť, že v spore sa jedná o finančné prostriedky, vložené na vkladnej knižke. Právna úprava vkladov je obsiahnutá v §778 až §787 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci ide o vklady z 31.08.2000 a z 20.11.2000; vkladná knižka bola založená 31.08.2000. Podľa právnej úpravy, platnej k tomuto dňu, bolo možné založiť vkladnú knižku aj na doručiteľa aj na meno. Podľa zákona č. 261/2001 Z.z., účinného od 01.09.2001, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, mohli byť vystavené vkladné knižky len na meno (pri ktorých musí byť uvedené meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak je vkladateľom fyzická osoba); možnosť založenia vkladných knižiek na doručiteľa bola zrušená. Následnou novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 635/2004 Z.z. bola doplnená úprava v §879i - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2005 (týkajúce sa vkladov na vkladných knižkách na doručiteľa, ktoré boli zrušené). Táto úprava sa však už predmetnej veci nedotýka, pretože k výberu finančných prostriedkov žalovanou došlo preukázateľne dňa 19.02.2002. Vkladná knižka je v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., účinného od 01.01.2002 cenným papierom (§2 ods. 2 písm. g/, účinného od 01.01.2002); dovtedy, za účinnosti zákona o cenných papieroch, platného v
roku 2000, vkladná knižka nebola cenným papierom, hoci do určitej miery zhmotňovala právo vkladateľa na výplatu z vkladu voči banke; v tomto smere zostala vkladná knižka len potvrdením o prijatí vkladu bankou, i keď bez nej s vkladom nebolo možné nakladať.
14. Ako vyplýva z obsahu spisu, finančné prostriedky, uložené na spornej vkladnej knižke, neboli prejednávané v dedičstve ani po nebohej F. Y. ani po manželovi žalovanej, V. V. (z titulu prípadného bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou); oprávnenie disponovať s ňou mala matka žalobkyne F. Y., po jej smrti na základe plnej moci od zákonného zástupcu maloletej žalobkyne V. Y. stará matka žalobkyne, t.j. žalovaná. Tu je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na to, že vkladná knižka v roku 2000 nebola považovaná za cenný papier (na rozdiel od vkladového listu v zmysle §786 ods. 2 OZ), nespĺňa náležitosti, ktoré by ju definovali ako vec v občianskoprávnych vzťahoch, nemôže byť preto spôsobilým predmetom darovania, hoci takáto vôľa by aj bola preukazovaná. Preto predmetom darovania mohol byť jedine vklad na nej uložený. Hoci po založení vkladná knižka zostala v držbe žalovanej (aj v súčasnosti), neznamená to automaticky, že finančné prostriedky na nej uložené sú všetky v jej vlastníctve.
15. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že pri zriadení vkladnej knižky v prospech svojej, v tom čase maloletej dcéry X., matka F. Y. vložila sumu 3 319,39 € (100 000,- Sk); následne vložila sumu 3 319,39 € (100 000,- Sk) žalovaná; sumu 597,49 € (18 000,-Sk) vložili v pravidelných mesačných splátkach prostredníctvom svojho zamestnávateľa rodičia žalobkyne. K termínu 01.01.2002 bolo na vkladnej knižke 8 113,50 € (244 427,36 Sk), t.j. vklady spolu so zdaneným základným bankovým úrokom a zdaneným dodatkovým úrokom. Hoci majiteľkou vkladnej knižky je žalobkyňa, dňa 19.02.2002 finančné prostriedky okrem 3,33 € (100,36 Sk) z vkladnej knižky vybrala žalovaná. Otec v tom čase maloletej žalobkyne túto skutočnosť zistil v novembri 2010 a dňa 07.07.2011 podal na okresný súd za maloleté dieťa žalobu o zaplatenie sumy 9 294,07 €, pozostávajúcej zo sumy 8 110,17 € ako vkladu na vkladnej knižke a sumy 1 183,90 € ako úrokov (zhodnotenie vypočítané v súlade s v tom čase platnou výškou základného a dodatkového úroku G. Z., a.s.), ktoré by bola žalobkyňa získala ku dňu 01.01.2011, keby nebolo došlo k výberu finančných prostriedkov žalovanou.
16. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku krajským súdom a vrátení veci vykonal na návrh strán ďalšie dôkazy a opätovne všetky dôkazy vyhodnotil. Krajský súd po podrobnom oboznámení sa so spisovým materiálom súhlasí so záverom okresného súdu, že žalobkyňa je preukázateľne vlastníčkou finančných prostriedkov vo výške 4 790,77 €, ktoré je žalovaná povinná jej zaplatiť spolu s príslušenstvom. Hoci žalovaná jednoznačne tvrdila, že všetky finančné prostriedky na vkladnej knižke JUNIOR boli jej vlastníctvom, pričom v čase vkladov žil aj jej manžel a jednalo sa o finančné prostriedky, patriace do masy BSM žalovanej a jej manžela, po jeho smrti finančné prostriedky do dedičského konania nezahrnula (viď uznesenie o dedičstve po poručiteľovi V. V.).
17. Z fotokópie Zmluvy o vkladnej knižke JUNIOR vyplýva, že vkladná knižka bola založená dňa 31.08.2000, ako majiteľ účtu je uvedená X. Y., nar. XX.XX.XXXX a ako zakladateľ vkladnej knižky je uvedená F. Y., r.č. XXXXXX/XXXX; zmluvu podpísala F. Y.-matka žalobkyne; F. Y. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dňa 21.11.2001 V. Y. požiadal o zmenu disponovania a podpis vzorov k vkladnej knižke JUNIOR z dôvodu úmrtia zákonného zástupcu zakladateľa a to na podpisové vzory pre otca ako zákonného zástupcu a starú matku (viď fotokópiu žiadosti); z oznámenia G. Z., a.s. zo dňa 18.07.2013 vyplýva, že dispozičné oprávnenie na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX, patriacej subjektu s názvom X. Y., r.č. XXXXXX/XXXX, mali F. Y. - majiteľ samostatne (zákonný zástupca) od 31.08.2000 do 21.11.2001, V. Y. - majiteľ samostatne (zákonný zástupca) od 21.11.2001 do 21.11.2012 a F. V. - disponent samostatne od 21.11.2001 do 21.11.2012; z fotokópie splnomocnenia zo dňa 21.11.2001 je zistiteľné, že V. Y., nar. XX.XX.XXXX, ako zákonný zástupca X. Y., splnomocnil F. V., nar.XX.XX.XXXX na disponovanie s vkladom na vkladnej knižke na meno dieťaťa X. Y., číslo účtu XXXXXXXXXX na výber v hotovosti bez obmedzenia; splnomocnenie je podpísané otcom žalobkyne V. Y. ako splnomocniteľom a žalovanou ako splnomocnencom. Z dokladu „G. Z., a.s. - vklad v hotovosti“ vyplýva, že F. Y. vložila dňa 31.08.2000 ako základný vklad sumu vo výške 100 000,- Sk a dňa 20.11.2000 vložila F. V. sumu 100 000,-- Sk.
18. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď spoludisponentkou vkladnej knižky bola žalovaná, neznamená to, že všetky finančné prostriedky tam vložené sú jej vlastníctvom; ani držba vkladnej knižky žalovanou nezakladá takéto vlastníctvo, ktoré by ju oprávňovalo nakladať s peniazmi. I keď žalovaná tvrdila,
že o existencii vkladnej knižky otec žalobkyne nevedel a „nikdy vkladnú knižku nevidel“, z vyššie citovaných dôkazov vyplýva opak; táto skutočnosť však nemá vplyv na vedomosť V. Y. o výbere finančných prostriedkov žalovanou z vkladnej knižky a na plynutie premlčacej doby pri uplatnení nároku na ich vyplatenie súdnou cestou. Žalovaná sama uviedla, že V. X nebol prítomný pri výbere finančných prostriedkov vo výške 8 110,17 € (244 327,- Sk) dňa 19.02.2002 z predmetnej vkladnej knižky v G. banke, a.s., sprevádzal ju len do M. XX. Okresný kde finančné prostriedky vkladala na účet. Odvolanie žalovanej je nedôvodné, nárok žalobkyne premlčaný nebol; súd prvej inštancie túto skutočnosť riadne odôvodnil.
19. Okresný súd sa podrobne vysporiadal aj s vykonaným dokazovaním výsluchom svedkov T.Y. - otca žalobkyne, F. O. a S. N.. Vyhodnotil, prečo uveril resp. neuveril ktorému zo svedkov, konštatoval a zhodnotil listinnými dôkazmi preverované skutočnosti a uviedol dôvody, aký to malo vplyv na rozhodnutie vo veci.
20. Odvolacia námietka žalobkyne o odlišnom poňatí výpovede svedkov v odôvodnení druhého rozsudku po zrušení nadriadeným súdom oproti odôvodneniu prvého rozsudku nie je relevantná. Okresný súd vykonal po zrušení rozsudku krajským súdom na návrh strán sporu aj ďalšie dôkazy. Povinnosť súdu hodnotiť dôkazy ukladal Občiansky súdny poriadok v § 132 (Civilný sporový poriadok v § 191). V zmysle týchto ustanovení súd je povinný hodnotiť dôkazy jednotlivo aj súhrnne v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na druh dôkazov (listinné dôkazy, výsluchy svedkov, výsluch strán sporu atd.). Okresný súd v prejednávanej veci konal v súlade s procesnými predpismi. Odvolací súd v rámci svojho prieskumu zistil, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, ale všetky potrebné dôkazy nenašli adekvátnu odozvu vo vypracovanom rozhodnutí. Mohli byť pritom odpoveďou na odvolacie námietky žalobkyne aj žalovanej. Prvostupňový súd však z vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým záverom, a tiež ku záverom právnym. Správne priznal žalobkyni 4 790,77 € ako sumu preukázateľne vloženú na vkladnú knižku jej matkou, nebohou F. Y. v čase jej maloletosti, pretože v spore nebolo preukázané, žeby išlo o finančné prostriedky vo vlastníctve žalovanej. Rozsudok súdu prvej inštancie je správny aj ohľadom priznaného úroku z omeškania: otec žalobkyne výzvou zo dňa 28.10.2010 vyzval žalovanú, aby do 15.11.2010 vložila 8 110,17 € (244.327,- Sk) späť na vkladnú knižku žalobkyne. Keďže tak neurobila, dňom nasledujúcim sa žalovaná dostala do omeškania. Nedôvodné je potom aj odvolanie žalobkyne proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti, pretože z dôkazov vyplýva a okresný súd odôvodnil v rozsudku, prečo žalobu v časti sumy 4 503,30 € zamietol; žalobkyňa nepreukázala, že finančné prostriedky v takejto výške boli jej vlastníctvom, resp. žeby sa žalovaná aj ohľadom tejto sumy bezdôvodne obohatila.
21. Odvolanie žalovanej do rozsudku o trovách štátu je nedôvodné, okresný súd rozhodol v súlade s procesnou úpravou, platnou v čase jeho rozhodovania; trovy pozostávajú zo sumy, zaplatenej súdom G. Z. a.s. za poskytnutie informácie o vkladnej knižke JUNIOR (vo výške 33 €) a zo zaplateného svedočného XX. OY. (vo výške 22,72 €), pričom podľa úspechu v spore tieto trovy súd zaviazal zaplatiť obidve strany, každú v 1 zo sumy 55,72 €, t.j. 27,86 €.
22. O trovách konania súd prvej inštancie tiež rozhodol správne v zmysle §142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Žalobkyňa zo žalovanej sumy 9 294,07 € bola úspešná vo výške 4 790,77 €, v časti 4 503,3 € súd žalobu zamietol. Pomer úspechu a neúspechu bol len nepatrný, preto o trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania; aj v tejto časti krajský súd rozsudok ako správny v zmysle § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.
23. Keďže žalobkyňa bola oslobodená od poplatkovej povinnosti rozhodnutím okresného súdu, ktoré prešlo kontrolou súdu odvolacieho, okresný súd správne vo svojom rozsudku uložil žalovanej povinnosť v zmysle §2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v aktuálnom znení zaplatiť sumu 418,64 €, čo predstavuje 3 súdneho poplatku, vyrubeného vo výške 6 % zo žalovanej sumy 9 294,07 €.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. (o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a v spojení s §262 ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí) tak, že v odvolacom konaní boli rovnako ne/úspešné žalobkyňa aj žalovaná, preto žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).