Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-15-2013.pdf
PDF · 106.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11C/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD. v právnej veci žalobcov v 1/ rade K. G., A.. D., U.. X. X. XXXX, bytom R. Č.. XX, v 2/ rade C. D., U.. XX. X. XXXX, bytom Q. Z. T. Č.. XXX, v 3/ rade Š. O., A.. D., U.. XX. X. XXXX, bytom Q., E. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom v Čadci, Moyzesova 34, proti žalovaným v 1a/ rade I. L. Š.,, bytom D. XXX, v 2/ rade K. D., A.. I., U.. X. XX. XXXX, bytom Q. Č.. XXX, v 3/ rade C. I., U.. XX. X. XXXX, bytom Č., Z.. G. Č.. XXXX, v 4/ rade M. R., A.. R., U.. XX. X. XXXX, bytom Č., A. Č.. XXXX, v 5/ rade H. L., A.. G., U.. X. X. XXXX, bytom Q. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., advokátom, Palárikova 83, Čadca, v 6/ rade G. F., A.. G.F., U.. XX. XX. XXXX, bytom Č., V. XXX/XX, v 7/ rade Š. D., U.. XX. X. XXXX, bytom Q. Č.. XXX, v 8/ rade Y. R., U.. X. X. XXXX, v 9/ rade Ľ. R., A.. R., U.. XX. X. XXXX, bytom Č., E. XXX/X, odporcovia v rade 4/, 8/, 9/ zastúpení odporcom v 7/ rade Š. D., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalobcovia v 1/, 2/, 3/ rade s ú p o v i n n í nahradiť žalovanej v 5/ rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaným v 1a/, 2/, 3/, 6/, 7/, 8/, 9/ rade náhrada trov konania sa n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1/, 2/, 3/ rade podaným návrhom zo dňa 6.3.2013 žiadali určiť, že nehnuteľnosti parc. V. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 4099 m2 a V. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 2628 m2, ktoré parcele sú vytvorené geometrickým plánom č. 39/2012 vyhotoviteľa I. B.. H. C., Č. z časti parcele Y. XXXXX - lesný pozemok o výmere 45703 m2, zapísané na LV č. XXXX v kat. území Q., patri do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1/ rade K. G.Č., A.. D., U.. X.X.XXXX, trvale bytom R. Č.. XX v podiele 1/6, žalobcu v 2/ rade C. D., A.. D., U.. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. Z. T. XXX, D.: XXX XX v podiele 4/6 a žalobkyne v 3/ rade Š. O., A.. D., U.. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., E. XXX, D.: XXX XX v 1/6. Žalobcovia tvrdili, že sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností. Tieto nadobudli dedením po neb. starej matke G. D., A.. G. na základe osvedčenia o dedičstve 9D/288/2005. Predmetné nehnuteľnosti si v prírode reálne rozdelila ešte ich stará matka G. D., A.. G. v dávnej minulosti a od uvedenej doby nehnuteľnosti, ako aj jej právni nástupcovia reálne držia. Žalobcovia k žalobe pripojili geometrický plán vyhotoviteľa B.. H. C. zo dňa 21.9.2012 na oddelenie parciel k určeniu vlastníckych práv parc. č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, z ktorého výkazu výmeru vyplýva, že na liste vlastníctva č. XXXX vo vzťahu k parcele L. XXXXX o výmere 45703 m2 - lesný pozemok, vytvorené parcele č. XXXX/X o výmere 4099 m2 a č. XXXX/X o výmere 2628 m2 na žalobcov v 1/, 2/, 3/ rade. Žalobcovia ďalej predložili súdu osvedčenie o dedičstve po G.A. D., A.. G., zomr. XX.X.XXXX, č.k. 9D/288/2005, Dnot 80/2005, v zmysle ktorého preberateľmi celého dedičstva uvedeného v aktívach sú K. G. v podiele 1/6, Š. O. v
podiele 1/6, C. D. v podiele 4/6. Medzi aktívami je zapísaná aj nehnuteľnosť na LV č. XXXX pod B10 v podiele 54/2016 vo vzťahu k parcele L. Č.. XXXXX - lesný pozemok o výmere 45703 m2.
2. Žalovaná v 5/ rade písomne vyjadrila sa k žalobe. Nesúhlasila s ňou, žiadala ju zamietnuť. Ona ako podielový spoluvlastník nesúhlasí s geometrickým plánom vyhotoveným B.. H. C. vo vzťahu k parcele Y. XXXXX zapísanej na LV č. XXXX, pretože nedala súhlas, ani nebola prizvaná k vytvoreniu geometrického plánu. Tento si dali žalobcovia vyhotoviť svojvoľne. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaná v 5/ rade predložila vyjadrenie k žalobe, poprela skutkové tvrdenia žalobcov, nakoľko zo samotného osvedčenia o dedičstve 9D/288/2005-80, Dnot 80/2005 jednoznačne vyplýva, že neb. G. D., A.. G. bola podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, a teda predmetné osvedčenie nemožno považovať za spôsobilý právny titul, od ktorého by žalobcovia mohli odvodzovať svoje vlastnícke právo k celým nehnuteľnostiam. Tvrdili, že neb. G. D., A.. G. si predmetné nehnuteľnosti v prírode rozdelila. O tomto nepredložili v konaní žiaden dôkaz a žalovaná v 5/ rade toto tvrdenie popiera, pretože k reálnej deľbe nikdy nedošlo a parc. Y. XXXXX, z ktorej boli predmetné nehnuteľnosti vytvorené, bola vždy v podielovom spoluvlastníctve. V uvedenej súvislosti poukázala na zápisnicu zo dňa 22.6.2015 spísanú na Okresnom úrade v Č., Pozemkový a lesný odbor vo veci spracovania kalamity v poraste C.. XXXb kat. územie Q.. Zo stanovísk Bc. B. D., C. D., Š. D.Š. obsiahnutých v predmetnej zápisnici jednoznačne vyplýva, že menovaní majú za to, že podielové spoluvlastníctvo stále existuje. Zo strany spoluvlastníkov nebol predložený doklad o reálnej deľbe z minulosti ani súčasnosti. Žalovaná v 6/ rade sporné nehnuteľnosti zdedila po C. G. a ten po C. G.. Lesný pozemok bola mladá hora, ktorú nemohli mať reálne vydelenú právni predchodcovia žalobcov. Žalobcovia nepreukázali, že by v minulosti skutočne došlo k reálnej deľbe, neuviedli ani kto, ani ako, v ktorom období a medzi kým reálna deľba mala prebehnúť a neopísali konkrétne okolnosti, za ktorých by malo byť zrejmé, že k reálnej deľbe sporných pozemkov aj skutočne došlo. Chýba im právny titul, na základe ktorého by mohli nadobudnúť vlastnícke právo v celosti.
3. Žalobkyňa v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že žiada, aby súd žalobe vyhovel. Jedná sa o lesy, ktoré užívali ich právni predchodcovia, neb. stará matka G. D., po nej ich matka H. D.. Poukázala na to, že v súčasnej dobe si viacero podielových spoluvlastníkov robí nároky. Tieto spory začali po smrti jej ujca C. D.. Už 40 rokov je vydatá a ako dieťa tam chodievala. Pamätá si, že dva roky spätne bola realizovaná sadzba nových stromčekov. Žalobca v 2/ rade uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli po starej matke G. D., A.. G. a tie po nich zdedila ich matka H. D.. V dedičskom rozhodnutí bolo uvedené, že sa jedná o lesný pozemok bez uvedenia parcelných čísel, preto žiadali, aby súd rozhodol tak, že nehnuteľnosti uvedené v žalobnom návrhu patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov. Celá nehnuteľnosť je rozdelená na 5 častí, z čoho Š. D. mal 3 a B. 2. K takejto reálnej deľbe mohlo dôjsť ešte v 30-tych rokoch za života starých rodičov. Túto reálnu deľbu rešpektujú ako právni nástupcovia s tým, že podieloví spoluvlastníci ako žalovaná v 5/ rade má vydelený podiel v inej hore, kde oni zase nechodia. Rešpektujú reálnu deľbu, aká bola v dávnej minulosti a taktiež vlastnícke právo žalovaných v 5/ , 6/ rade. Žalobkyňa v 3/ rade tvrdila, že geometrickým plánom si dali vyčleniť reálne vydelenú časť, ktorú užívali ich právni predchodcovia v dávnej minulosti. Výmera uvedená na LV v porovnaní s geometrickým plánom nesúhlasí, pretože si dali vyčleniť pomerne menšiu časť ako by jej v skutočnosti mala patriť. Spory začali vznikať až v období, keď došlo k ťažbe dreva zo spornej nehnuteľnosti. Predtým takéto zásahy neboli. Ťažba začala v roku 2012, keď žalovaná v 5/ rade vošla do hory a vyťažila si v určitom objeme asi 30 m3 dreva na krov bez toho, aby oboznámila ostatných podielových spoluvlastníkov, resp. spoločníkov, mala sa dohodnúť. Tvrdila, že parc. Y. XXXXX bola podelená medzi T. K. D., pričom hraničnými kameňmi bolo oddelené pre podielových spoluvlastníkov rozsah užívania. Táto parcela sa spoločne neužívala. Žalovaná v 5/ rade uskutočnila výrub v inej parcele, ktorá je spoločná a kde potrebovala súhlas ostatných podielových spoluvlastníkov. Od momentu výrubu zo strany žalovanej v 5/ rade vznikol spor. Dovtedy parcela bola užívaná nerušene a pokojne.
4. V konaní bol vypočutý žalovaný v 3/ rade C. I., ktorý uviedol, že s návrhom súhlasí, nároky do parciel si nerobí. Je podielovým spoluvlastníkom v susediacich parcelách a pokiaľ majú žalobcovia za to, že uznáva on ich vlastnícke právo, mali by oni uznať aj jeho vlastnícke právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam, v ktorých je podielovým spoluvlastníkom. Žalovaná v 5/ rade zotrvala na svojom písomnom vyjadrení. Neuznala žalobný návrh žalobcov. Žalovaná v 6/ rade tvrdila, že podiely zdedila po C. G. a ten po C. G. s tým, že lesný pozemok, ktorý je predmetom konania bola mladá hora, ktorú nemohli mať reálne vydelenú právni predchodcovia žalobcov. Táto hora bola zabratá Štátnymi lesmi a vrátená do užívania v roku 2011. Ona sama to zdedila v roku 2012. Žalobcovia nemôžu vedieť o čo sa presne jedná a 40
rokov túto nehnuteľnosť užívali Lesy. Žalobcovia si narezali drevo, predali a podielových spoluvlastníkov ostatných nevolali. Bolo to v roku 2012 a 2015. Žalovaný v 7/ rade, ktorý zastupoval žalovaných v 4/, 8/, 9/ rade tvrdil, že návrh žalobcov uznáva. Hora bola rozdelená ešte za života ich právnych predchodcov, môže to byť aj 100 rokov spätne, títo to užívali, medzi D. K. D., pričom poprel tvrdenia žalovaných v 5/, 6/ rade. Tvrdil, že sa nevie vyjadriť k reálnej deľbe, pretože prebehla veľmi dávno. Potvrdil, že podpis na splnomocnení zo dňa 20.7.2011, ktorým splnomocnila žalovaná v 5/ rade žalovaného v 7/ rade vo veci zastupovania v rokovaniach s Lesmi SR vo vzťahu k parcele 12167 kat. územie Q., je jeho podpisom. Tvrdil, že splnomocnenie si neprečítal, lebo v tom období odpredával nejakú parcelu žalovanej v 5/ rade. Žalovaná v 8/ rade Y. R. nevedela sa vyjadriť, o čo sa jedná. Vedela, že má nejaké podiely po C. L., ktorá bola ich babkou. S návrhom súhlasila. Žalovaný v 9/ rade tvrdil, že vie, o ktorú parcelu sa jedná, že tam má podiel po babke C. L., ale či v minulosti došlo k reálnej deľbe a akým spôsobom sa užívala parcela, o tom nikdy nevedel. Splnomocnený zástupca žalovanej v 1a/ rade R. L. poukázal na to, že asi pred rokom kontaktoval žalovaného v 7/ rade, prečo by v tejto hore nemal mať nejaký podiel. Žalovaný v 7/ rade mu uviedol, že nech sa do toho nemieša. So žalobným návrhom nesúhlasil, pretože je toho názoru, že podiel vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby má, ako podielový spoluvlastník podiel má zachovaný. Nesúhlasil s vyčlenením geometrickým plánom sporných parciel vo vzťahu k EKN nehnuteľnosti. Toto vyčlenenie nebolo správne, pretože si žalobcovia stanovili časť, ktorá by im mala titulom spoluvlastníctva prináležať. On taktiež si môže dať zamerať vo veľkosti svojho podielu nehnuteľnosť a urobiť tam výrub. Tvrdil, že dohoda medzi podielovými spoluvlastníkmi by mala existovať a mal byť prizvaný pri vyhotovovaní geometrického plánu.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázaný tento skutkový stav:
Na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. územie Q., O. Q. vo vzťahu k parcele Y. XXXXX o výmere 45703 m2 - lesné pozemky sú vedení ako podieloví spoluvlastníci žalobcovia v 1/, 2/, 3/ rade a ďalej žalovaní v 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/ rade, žalovaná v 5/ rade zastúpená právnym zástupcom, žalovaná v 1a/ rade I. L., zastúpená splnomocneným zástupcov R. L.. Žalovaná v 1a/ rade právna nástupkyňa po pôvodnej vlastníčke zapísanej na LV č. XXXX pod B1 N. C..
6. Z osvedčenia o dedičstve 9D/288/2005, Dnot 80/2005 súd mal preukázané, že žalobcovia v 1/, 2/, 3/ rade zdedili po právnej predchodkyni nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pod B10 v podiele 54/2016 parcelu L. Č.. XXXXX - lesný pozemok o výmere 45703 m2. Vzhľadom k tomu, že otázka vecnej legitimácie patrí výlučne do dispozície žalobcov súd vychádzajúc z ich úkonov realizovaných prostredníctvom ich právneho zástupcu, musel akceptovať upravený návrh zo dňa 3.2.2015, ktorým na strane pasívne legitimovaných v rade 1/ bola označená Slovenská republika, zastúpená LESY SR. Na pojednávaní dňa 11.5.2016 pred pojednávaním právny zástupca žalobcov zobral návrh vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade Slovenská republika, zastúpená LESY SR, š.p. späť, preto konanie voči žalovanému v 1/ rade bolo zastavené a v dôsledku darovacej zmluvy V696/2016 zo dňa 24.3.2016 pod B1 na LV č. XXXX bola zapísaná L. Š. I., ktorá v konaní vystupuje ako žalovaná v 1a/ rade. Jej právne postavenie bolo ustálené dispozitívnym úkonom žalobcov zo dňa 10.5.2016.
7. Súd v konaní vykonal dôkaz aj výsluchom svedka C. H., ktorý sa nevedel vyjadriť komu patrila sporná nehnuteľnosť iba, že právna predchodkyňa žalovanej v 5/ rade tam nikdy nechodila. Nevedel sa vyjadriť medzi kým a vôbec kedy prebehla nejaká reálna deľba. Vedel iba, že to mali nejakí G.. Svedok D. I. tvrdil, že mal vedomosť o reálnej deľbe hory, ktorá je predmetom konania. Údajne táto mala byť podelená. Vedel to od svojej matky K. I., ktorá má 70 rokov. K deľbe došlo medzi právnymi predchodcami žalovaným v 7/ rade K. D., ktorý tam mal vyčlenenú časť a táto bola aj nerušene užívaná. Svedok uviedol, že so žalovanou v 5/ rade bol v súdnom spore. Súd ďalej vypočul svedka G. C., ktorý tvrdil, že predmetom konania je les označovaný ako časť L.. Čo si on pamätá, tento odjakživa užívali Š. D.F. K. K. D.. Oni to mali medzi sebou podelené, ťažili odtiaľ drevo. Nemal vedomosť o tom, kedy k deľbe došlo a ani sa k tejto veci nevedel vyjadriť.
8. Súd v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa zápisnice zo dňa 22.6.2015 spísanej na Okresnom úrade v Č.K., Pozemkový a lesný odbor vo veci spracovania kalamity v poraste C..XXXb L.. Ú. Q.. Z vyjadrenia R.. B. D., C. D. K. Š. D. vyplýva, že títo majú za to, že podielové spoluvlastníctvo stále existuje. Okresnému úradu Č. PLO k veci uviedol, že zo strany spoluvlastníkov nebol predložený doklad o reálnej deľbe z minulosti ani súčasnosti. Účastní zápisnice boli R.. B. D., C. D., Š. O., C. I., Š. D., G. F., H. L..
9. Žalovaná v 5/ rade predložila súdu dohodu o odovzdaní nehnuteľností a zrušení nájomného vzťahu uzatvorenú medzi vlastníkmi R. M., R. Ľ., R. Y., v zastúpení Š. D. ako vlastníci s povinnou osobou LESY SR, na základe ktorej vo vzťahu k parcele Y. XXXXX kat. územie Q. v zmysle článku III. dňom účinnosti dohody preberajú vlastníci všetky užívacie práva k nehnuteľnostiam uvedeným v článku I. a budú vykonávať všetky hospodárske opatrenia a činnosti spojené s hospodárením v lese podľa platného LHP v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi o obhospodarovaní lesov a právnymi normami. Dohoda bola uzatvorená 22.3.2011. Žalovaná v 5/ rade súdu ďalej predložila splnomocnenie zo dňa 20.7.2011, ktorým splnomocnila Š. D. (žalovaného v 7/ rade) vo veci zastupovania jej osoby v rokovaniach s organizáciou štátnej správy a Lesov SR pre účely vydania užívacích práv na lesných pozemkoch č. XXXXX v kat. území Q.. Vo vzťahu k takémuto splnomocneniu žalovaný v 7/ rade uviedol, že takéto splnomocnenie podpísal.
10. Súd v konaní nevykonal dôkaz obhliadkou na mieste samom sporných nehnuteľností s poukazom na tú skutočnosť, že ako o sporné javili sa v priebehu konania skutočnosti uvádzané žalobcami v 1/, 2/, 3/ rade vo vzťahu k reálnej deľbe medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a dôkaz vzhľadom na spornosť podstatných skutočností by bolo nehospodárne v súdenej veci vykonať, preto takýto dôkaz súd zamietol.
11. Podľa § 137 písm. c) CSP - žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka - vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
13. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka - všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
14. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka - vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
15. Podľa prechodného ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov.
16. Z vykonaných dôkazov súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.
17. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010 sp. zn. 4Cdo/56/2009 základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie a preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, naliehavý právny záujem musí existovať nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky uverejnenej v zbierke 4 u niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhších čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie, netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve, a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa uvedeného rozhodnutia č. 911/1932 Úradnej zbierky treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky konkludentným konaním. Žalobcovia mali preukázať, že v dávnej minulosti do roku 1950 v nadväznosti na rozhodnutie č. 911/1932 došlo k zrušeniu ideálneho spoluvlastníctva k pozemnoknižným parcelám tvoriacim predmet sporu a k vyporiadaniu reálnou deľbou v nadväznosti na rozhodnutie č. 911/1932.
18. Podanou žalobou žalobcovia sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcele L. XXXX/X -lesný pozemok o výmere 4099 m2 a L. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 2628 m2, ktoré sú vytvorené geometrickým plánom č. 39/2012 vypracovaným I. B.. H. C.. Existenciu svojho vlastníckeho práva odvodzujú od ich právnej predchodkyne neb. starej matky G. D., A.. G., na základe osvedčenia o dedičstve 9D/288/2005, ktorá tieto nehnuteľnosti mala v prírode reálne rozdeliť. Zo samotného osvedčenia o dedičstve 9D/288/2005-80, Dnot 80/2005 jednoznačne vyplýva, že neb. G. D., A.. G. bola podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, a preto osvedčenie nemožno považovať za spôsobilý právny titul, od ktorého by žalobcovia mohli odvodzovať svoje vlastnícke právo k celým nehnuteľnostiam. Uvedené parcele registra „C“ boli vytvorené geometrickým plánom bez súhlasu žalovanej v 5/ rade, nakoľko táto nezúčastnila sa ich zamerania za účasti geodeta. Žalobcovia v konaní nepredložili súdu žiaden dôkaz o tom, že by v minulosti pozemky mali byť podelené. V danej súvislosti súd poukazuje na zápisnicu zo dňa 22.6.2015 spísanú na Okresnom úrade v Č., Pozemkový a lesný odbor vo veci spracovania kalamity v poraste C..XXXb L.. Ú. Q., z ktorej vyplýva, že podielové spoluvlastníctvo stále existuje, čo Okresný úrad Č., PLO k veci uvádza: „Zo strany spoluvlastníkov nebol predložený doklad o reálnej deľbe z minulosti a ani súčasnosti.“ Z daného vyplýva, že účastní C. D., Š. D. K. B. D. osoby s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi potvrdili, že spoluvlastníctvo naďalej existuje. Žalobníčka v 3/ rade na pojednávaní 11.5.2016 sama uviedla, že spor v danom prípade nastal, keď žalovaná v 5/ rade ako spoločníčka vošla do hory a vyťažila si v určitom objeme drevo na krov bez toho, aby s tým oboznámila ostatných podielových spoluvlastníkov, resp. spoločníkov. Odvtedy vznikol takýto spor s tým, že bola zastavená zo strany polície, ktorú privolali ostatní vlastníci lesa. Mala za to, že žalovaná v 5/ rade sa mala s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi dohodnúť. Aj daná skutočnosť v konaní spochybňuje existenciu reálnej deľby vo vzťahu k sporným pozemkom. Súd ďalej poukazuje na splnomocnenie, ktoré žalovaná v 5/ rade vystavila dňa 20.7.2011, ktorým splnomocnila Š. D. vo veci konania vo vzťahu k Štátnym lesom Slovenskej republiky vo veci prinavrátenia užívacích práv k parcele L. Č.. XXXXX, ako aj súhlas na ťažbu dreva z roku 2015, z ktorého vyplýva, že uvedená parcela je v spoluvlastníctve spoluvlastníkov. Ako podporný dôkaz o existencii podielového spoluvlastníctva súd zobral do úvahy aj dohodu o odovzdaní užívacích práv medzi Lesmi SR a M. R., Ľ. R. K. Y. R. zo dňa 22.3.2011, v zmysle ktorej uvedené osoby boli splnomocnené k vráteniu lesa pôvodným vlastníkom, a to parcele L. Č.. XXXXX. Žalovaná v 6/ rade uviedla, že sporné nehnuteľnosti zdedila po C. G. a ten po C. G.. Poukázala na to, že lesný pozemok, ktorý je predmetom konania bola mladá hora, ktorú nemohli mať reálne vydelenú právni predchodcovia žalobcov. Splnomocnený zástupca žalovanej v 1a/ rade poukázal na to, že vyčlenenie geometrickým plánom zo strany žalobcov nebolo správne, pretože si stanovili časť z nehnuteľností na základe vlastného uváženia.
19. Svedecké výpovede C. H., D. I., G. C. v konaní nepreukázali hodnoverným spôsobom uskutočnenie reálnej deľby, pretože s určitosťou k nej sa nevedeli vyjadriť. Tvrdenie, že malo dôjsť k deľbe medzi právnymi predchodcami nezakladá dôvodnosť preukázania reálnej deľby. Reálna deľba znamená vyčlenenie časti pôvodnej parcely na užívanie vo výmere ako sa pozemnoknižní spoluvlastníci na vydelení v prírode skutočne dohodli. Zjednocujúce rozhodnutie č. 911/1932 bolo vydané pre zjednotenie aplikácie práva platného do roku 1950 a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom stave. V zmysle citovaného rozhodnutia deľba a zámena v dávnej minulosti do roku 1950 sú titulom, na základe ktorého žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno k vydelenej časti nehnuteľnosti geometrickým plánom č. 39/2012 vypracovaným I. B.. H. C.. Súd vychádzajúc z výpovedí účastníkov konania, svedkov, ako aj listinných dôkazov, najmä zápisnice zo dňa 22.6.2015, dohody o odovzdaní nehnuteľností a zrušení nájomného vzťahu zo dňa 22.3.2011, súhlasom na ťažbu dreva z roku 2015 dospel k právnemu záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v rovine svojich skutkových tvrdení vo vzťahu k reálnej deľbe, ktorá mala prebehnúť medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi na vydelení v prírode časti nehnuteľnosti tak ako sa domáhajú v podanej žalobe. Súd z týchto dôvodov žalobný návrh zamietol v celom rozsahu.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP - súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP - o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP - o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. V danom prípade žalobcovia v konaní boli neúspešní, preto súd ich zaviazal k náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej v 5/ rade v rozsahu 100 %, nakoľko táto požiadala o náhradu trov konania. Žalovaným v 1a/ , 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 8/, 9/ rade náhradu trov konania nepriznal, pretože trovy konania si neuplatnili a tieto im nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.