Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/232/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľky Mgr. Q. E., bytom Z., Z. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Q. V., advokátkou so sídlom V., Z. X/A-XXX/, X.. poschodie, proti povinnému Q. Z., bytom J., O. 3, zastúpeného JUDr. Q. P., advokátom so sídlom Y. W., Z. XXX/XX, o určenie príspevku na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke a výživného na maloleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. decembra 2016, č. k. 16C/322/2015-359, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že povinný je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 120 eur mesačne, na zabezpečenie výživy maloletej B. E., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 02.11.2015 do 18.07.2016, teda spolu sumu 1100 eur, v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a V. m e n í tak, že povinný je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 2.400 eur, z titulu určenia príspevku na výživu nevydatej matky, za obdobie od 01.11.2015 do 01.11.2017, v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. V zostávajúcej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh povinného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o určenie otcovstva, vedeného na Okresnom súde Prievidza pod č. k. 9C/92/2016; výrokom II. uložil povinnému povinnosť zaplatiť navrhovateľke z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, spolu sumu 615 eur, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia; výrokom III. uložil povinnému povinnosť zaplatiť navrhovateľke 200 eur mesačne, na zabezpečenie výživy maloletej B., za obdobie od 02.11.2015 do 08.08.2016, teda spolu sumu 1.850 eur, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia; výrokom IV. uložil povinnému povinnosť platiť navrhovateľke príspevok na výživu nevydatej matke, a to s účinnosťou od 01.11.2015 do 01.11.2017 vo výške 100 eur mesačne, ktorý príspevok je povinný platiť k rukám navrhovateľky, mesačne vždy vopred, najneskôr do 27. dňa v mesiaci vopred; výrokom V. uložil povinnému povinnosť zaplatiť navrhovateľke nedoplatok z titulu určenia príspevku na výživu nevydatej matky, za obdobie od 01.11.2015 do 31.12.2016 spolu vo výške 1.400 eur, a to v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia; výrokom VI. zamietol návrh v prevyšujúcej časti; výrokom VII. svedkovi U. E. priznal nárok na náhradu svedočného v rozsahu 56,17 % voči povinnému a v rozsahu 43,83 % voči navrhovateľke; výrokom VIII. navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania voči povinnému v rozsahu 50 %. Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 12.10.2015

domáhala voči povinnému určenia príspevku na jej výživu vo výške 200 eur mesačne, po dobu dvoch rokov, od 01.11.2015 do 01.11.2017, na výživu maloletého dieťaťa po dobu 37 týždňov, od 01.11.2015 do 07.08.2016 vo výške 300 eur mesačne a úhrady nákladov nevydatej matke vo výške 1.086,66 eur s odôvodnením, že s povinným sa zoznámila v novembri 2014, pričom ich pomer bol zavŕšený počatím spoločného dieťaťa vo februári 2015, s termínom pôrodu 01.11.2015. Napriek povinného prísľubu, že môže rátať s jeho finančnou podporou i osobnou účasťou, po oznámení skutočnosti, že je tehotná, prerušil s ňou následne do konca júna 2015 kontakt. Uviedla, že v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom vynaložila náklady vo výške 1.630 eur, z ktorej sumy si voči povinnému uplatnila dve tretiny, teda v sume 1.086,66 eur. Pre dieťa zakúpila výbavičku spolu v hodnote 1.525,77 eur, pričom v októbri 2015 mala zakúpiť ešte zvyšok a z toho titulu si uplatnila voči povinnému mesačné výživné na maloleté dieťa za obdobie 37-ich týždňov po 300 eur mesačne, do ktorej sumy zahrnula aj vyššie uvedenú detskú výbavičku, ako aj výživné na ňu ako matku dieťaťa vo výške 200 eur mesačne po dobu 2 rokov, a to v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o rodine. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka v čase pred rozhodným obdobím pre počatie dieťaťa, v tomto prípade to bol dátum okolo 14.02.2015, udržiavala známosť s povinným, ktorá mala aj intímny charakter. Súd vyhodnotil, že otcovstvo povinného vo vzťahu k maloletej B. je s najvyššou mierou pravdepodobné, a tým sú splnené podmienky stanovené v § 74 ods. 2 Zákona o rodine pre rozhodovanie súdu, a preto súd nepovažoval za potrebné predmetné konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania o určenie otcovstva, ktoré prebieha na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 9C/92/2016. Súd prvej inštancie zistil, že v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom došlo u navrhovateľky k zníženiu jej príjmov, na základe čoho súd určil, že povinný je s účinnosťou od 01.11.2015 do 01.11.2017 povinný platiť príspevok na výživu nevydatej matke vo výške 100 eur mesačne (spôsobom uvedeným vo výrokovej časti), pričom nedoplatok z titulu určenia príspevku na výživu nevydatej matky zo obdobie od 01.11.2015 do 31.12.2016 spolu vo výške 1.400 eur súd uložil povinnému zaplatiť navrhovateľke (spôsobom uvedeným vo výrokovej časti). Navrhovateľka si ďalej v konaní uplatnila príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom spolu vo výške 1.086,66 eur s tým, že celkové náklady u nej predstavovali 1.630 eur, z ktorej si voči povinnému uplatnila 2/3.V tejto súvislosti súd uviedol, že navrhovateľkou uvedené náklady považuje za opodstatnené s výnimkou poplatku za lekárske vyšetrenie v sume 320 eur, ktoré jej boli preplatené zdravotnou poisťovňou, preto súd považoval za opodstatnene vynaložené náklady v súvislosti s tehotenstvom v sume 1.230 eur, z ktorej uložil povinnému povinnosť zaplatiť sumu vo výške jednej polovice, t.j. 615 eur. K uplatnenému nároku navrhovateľky na zaplatenie sumy potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu 37 týždňov, a to vo výške 300 eur mesačne, čo za dobu 37 týždňov predstavuje spolu sumu 2.775 eur, súd skonštatoval, že navrhovateľka v konaní preukázala, že mala náklady na zakúpenie výbavičky pre maloletú spolu v hodnote 1.525,77 eur, z čoho jedna polovica pripadajúca na povinného predstavuje sumu 763 eur, čo v prepočte na jeden mesiac po dobu 37 týždňov približne sumu 82,50 eur mesačne, pričom s prihliadnutím na ďalšie výdavky maloletej ako i príjem navrhovateľky, súd za primerané výživné (vrátane uvedených nákladov na výbavičku) považoval sumu 200 eur mesačne, teda spolu po dobu 37 týždňov sumu spolu 1850 eur, ktorú sumu súd uložil povinnému zaplatiť navrhovateľke a v prevyšujúcej časti podaný návrh ako neopodstatnený zamietol. Pri určovaní povinnosti povinného zaplatiť navrhovateľke príspevok na náklady s tehotenstvom a pôrodom a sčasti pri ukladaní povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 200 eur mesačne na zabezpečenie výživy maloletej B., súd vychádzal z hotových a preukázaných výdavkov navrhovateľky, ako i so zabezpečením výbavičky pre maloletú, pričom v časti uplatňovaných nárokov o zaplatenie zvyšného nároku na výživné na mal. dieťa a príspevku na výživu nevydatej matky, súd vychádzal i zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Súd mal za preukázané, že povinný má dostatok finančných prostriedkov na to, aby si splnil vyživovaciu povinnosť v rozsahu, akú určil vo výrokovej časti rozsudku. V predmetnej veci si uplatnil svedok U. E. svedočné vo výške 7,40 eur z titulu cestovného, pričom súd skonštatoval, že navrhovateľka mala v konaní úspech 56,17 % a neúspech 43,83 %, preto súd priznal svedkovi nárok na náhradu svedočného vo vzťahu k navrhovateľke v rozsahu neúspechu (t.j. 43,83 %) a vo vzťahu k povinnému v rozsahu taktiež jeho neúspechu (t.j. 56,17 %). Ďalej súd rozhodol, že vzhľadom ku skutočnosti, že súd podanému návrhu v prevažnej časti vyhovel, pričom výšku uplatňovaných nárokov nemohla navrhovateľka predvídať, keďže nepoznala dostatočne pomery povinného, priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania voči povinnému v rozsahu 50 %, pričom o výške bude rozhodované v zmysle § 262 CSP.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu povinný. Voči výroku I. namietal, že zamietnutím návrhu na prerušenie konania došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Požiadavka prerušenia konania z navrhnutých dôvodov bola naliehavejšia

o to viac, že súd súhlasil s tým, že sa strany podrobia mimosúdnej genetickej skúške, a preto je nepochopiteľné, že súd následne od vykonania tohto dôkazu upustil, resp. nevyužil možnosť prerušiť konanie v prejednávanej veci do doby rozhodnutia vo veci, prípade do získania znaleckého posudku z odboru genetiky. Tiež zdôraznil, že súd pôvodne návrh na vykonanie genetickej skúšky akceptoval a s cieľom získať tento dôkaz (výsledky genetických skúšok) pojednávanie dňa 15.02.2016 odročil. K výrokom II., III., IV., V., VII. namietal, že ak súd neakceptoval jeho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní dňa 19.01.2016 a napriek žiadosti o odročenie pojednávania, pojednávanie vykonal a rozhodol v jeho neprítomnosti, odňal mu možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany ako reakciu na prostriedky procesného útoku, ktoré navrhovateľka na tomto pojednávaní uplatnila. Povinný je presvedčený, že jeho neúčasť na pojednávaní bola ospravedlniteľná a nebol dôvod vo veci rozhodnúť rozsudkom. Navrhovateľka predložila na pojednávaní ako dôkazy čestné prehlásenia, s obsahom ktorých sa nemal možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Tým je daný podľa povinného odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Ďalej povinný namietal, že súd dospel k nesprávny skutkovým zisteniam ohľadom jeho príjmov za rozhodné obdobie a následne nesprávne vyhodnotil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery ako jeden zo základných atribútov pri určení výživného v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Napriek tomu, že jeho mesačný príjem v roku 2015 nepresiahol sumu 280,33 eur (č.l. 8 bod 14 odôvodnenia rozsudku) a má dve vyživovacie povinnosti, určil pre navrhovateľku spolu s maloletou B. vyššie výživné ako je jeho mesačný príjem. Pritom súd neskúmal pôvod a reálnosť započítaných tzv. kapitálových fondov. V súvislosti s vyššie vytýkanými nedostatkami povinný uviedol, že bolo nesprávne súdom rozhodnuté aj o trovách konania. Na základe podaných argumentov odvolací súd žiadal, aby vo všetkých výrokoch okrem výroku VI. z dôvodov v § 399 ods. 1 písm. a), b) a c) rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu podala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrenie. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo všetkých jeho výrokoch a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K výroku I. uviedla, že je toho názoru, že nedošlo k porušeniu práva povinného na spravodlivý proces. Namietla, že návrh na určenie otcovstva podala dňa 10.05.2016, pričom prvé pojednávanie bolo odročené, druhé pojednávanie bolo tiež odročené a až na treťom pojednávaní boli obaja účastníci vypočutí, pričom na tomto pojednávaní súd odročil pojednávanie na neurčito za účelom znaleckého dokazovania. Navrhovateľka je toho názoru, že závery znaleckého dokazovania znalca odboru genetiky majú význam, sú potrebné a nevyhnutné pre konanie o určenie otcovstva. Nie sú však dôležité, ani nevyhnutné pre konanie o určenie príspevku na výživu a úhradu nákladov nevydatej matky. Pre začatie konania v zmysle § 74 ods. 2 zákona o rodine je potrebný návrh tehotnej ženy, pričom v konaní súd zisťuje pravdepodobnosť tvrdeného otcovstva. Iné predpoklady netreba skúmať. Povinným na uspokojenie uvedených nárokov je muž, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. Nezisťuje sa teda, či označený muž je alebo nie je otcom dieťaťa. Ide o osobitný prípad neodkladného opatrenia podľa CSP. O pravdepodobnosti otcovstva povinného svedčí lekársky nález MUDr. O. W. zo dňa 25.04.2016 o priebehu gravidity, od jej začiatku až do narodenia dieťaťa, ktorý sa nachádza v spise. K výrokom II., III.,IV., V., VII., VIII. navrhovateľka uviedla, že vo veci pod sp.zn. 16C/322/2015 sa dňa 19.01.2016 pojednávanie nekonalo, pojednávanie zo dňa 11.01.2016 bolo odročené z dôvodu PN povinného, ako aj niektoré ďalšie pojednávania. Pojednávalo sa dňa 15.02.2016, kde boli obaja účastníci vypočutí, pričom toto pojednávanie bolo odročené na neurčito. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 13.10.2016, na ktoré sa povinný nedostavil, doručil iba súdu e-mailové podanie dňa 12.10.2016, v ktorom sa ospravedlnil z dôvodu PN trvajúcej od 11.10.2016; nežiadal však o odročenie pojednávania. Toto pojednávanie súd odročil na 14.11.2016 za účelom ďalšieho dokazovania vo veci, následne pojednávanie z dňa 14.11.2016 odročil na deň 28.11.2016 z dôvodu krátkosti času na vykonanie navrhovaných dôkazov zo strany právnej zástupkyne navrhovateľky. Na pojednávanie z dňa 28.11.2016 sa nedostavil povinný a súd mu e-mailom oznámil, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje a pojednávanie odročené nebude. Ďalej uviedla, že neobstojí ani tvrdenie, že povinný nemal možnosť oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré zabezpečil súd. Z upovedomenia o odročení pojednávania na deň 28.11.2016 povinný vedel, že zo strany právnej zástupkyne navrhovateľky boli navrhnuté dôkazy, ktoré súd akceptoval a zabezpečoval. Všetky sa nachádzali v spise. Povinný mal možnosť kedykoľvek pred pojednávaním do spisu nahliadnuť, s dôkazmi a s výpoveďou navrhovateľky z pojednávania sa oboznámiť a vyjadriť sa k nim písomne, a teda využiť svoje právo procesnej obrany, pokiaľ by mal o to úprimný záujem. Zároveň zdôraznila, že povinný doteraz nepredložil v konaní ani tie prostriedky procesnej obrany, na ktoré ho viackrát súd vyzval. Pokiaľ povinný dostal zo súdu oznámenie, že pojednávanie dňa 28.11.2016 súd odročovať nebude, musel si byť vedomý, že berie na seba riziko, že súd bude na pojednávaní vykonávať dôkazy a môže vo veci rozhodnúť. Na tomto pojednávaní súd

vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil ho za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci a nie dňa 19.01.2016, ako to uviedol povinný vo svojom odvolaní. Ďalej uviedla, že nie je možné súdu prvej inštancie vytknúť žiadne pochybenie, keď pri výške výživného pre navrhovateľku a maloletú zobral do úvahy príjem povinného z pracovného pomeru v priemere 641,31 eur mesačne netto, ale aj jeho doterajší nákladný spôsob života, ktorý vyplynul z dokazovania. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Záverom si uplatnila trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslila.

4. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že na odvolaní zotrváva a že len pisárskou chybou sa stalo, že v súvislosti s vytýkaným neakceptovaním ospravedlnenia z neúčasti na pojednávaní v odvolaní uviedol dátum 19.01.2016. Správne má byť uvedený dátum 28.11.2016. V súvislosti s odročením tohto pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku na 19.12.2016 je súdu nevyhnutné vytknúť, že ho vzhľadom na jeho neprítomnosť na pojednávaní dňa 28.11.2016 neupovedomil, a tak mu nedal na vedomie ustanovený deň, hodinu a miesto, kedy vo veci bude vyhlásený rozsudok. Tým bola povinnému odňatá možnosť oboznámiť sa ústne s vyhláseným rozsudkom spolu s jeho odôvodnením a poučením.

5. K tomuto vyjadreniu podala vyjadrenie navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uviedla, že v odvolaní povinného sa nejedná o pisársku chybu a ide len o účelové odôvodnenie povinného. Konštatovala, že zotrváva na svojom pôvodnom vyjadrení. Záverom dodala, že je nepochybné, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 19.12.2016 a nie 28.11.2016, takže skutočnosti uvádzané povinným sú aj z týchto dôvodov účelové.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku III. a IV. zmeniť podľa § 388 a v zostávajúcej napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

7. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 36/2005 (ďalej ako „Zákon o rodine“) súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

8. Odvolací súd k námietke povinného uvedenej v odvolaní, že je nepochopiteľné, že súd nevyužil možnosť prerušiť konanie vo veci určenia otcovstva do doby rozhodnutia vo veci, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o určenie otcovstva zamietol. Zmyslom § 74 ods. 2 zákona o rodine je chrániť nároky tehotnej nevydatej matky na zabezpečenie jej výživy a výživy dieťaťa voči mužovi, ktorého otcovstvo ešte nie je určené, avšak je pravdepodobné. Rozdielne, oproti ods. 1 § 74 zákona o rodine, je určený v tomto prípade povinný - nie je ním ako podľa odseku 1 otec dieťaťa, ale muž, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. Súd sa v konaní nezaoberá otázkou určenia otcovstva, skúma len, či je otcovstvo žalovaného muža pravdepodobné, čiže či s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa. V tomto prípade z dokazovania vyplynulo, že otcovstvo povinného je pravdepodobné. Povinným je teda v tomto prípade muž, ktorého otcovstvo je pravdepodobné a nezisťuje sa, či označený muž je alebo nie je otcom dieťaťa.

9. Zákon o rodine upravuje možnosti v prípade, ak dôjde počas konania k určeniu otcovstva tohto muža - vtedy zaniknú podmienky pre nariadenie predbežnej úpravy podľa § 74 ods. 2 zákona o rodine a matka si môže uplatniť nároky podľa odseku 1 § 74. Ak dôjde k určeniu otcovstva tohto muža po poskytnutí uložených plnení, potom sa čiastky vyplatené na základe osobitného „predbežného opatrenia“ započítajú s nárokmi nevydatej matky podľa odseku 1 § 74, resp. s nárokom dieťaťa podľa § 62 zákona o rodine. Ak po skončení konania dôjde k určeniu otcovstva iného muža než toho, kto poskytol preddavky podľa tohto ustanovenia, vzniká v zmysle § 79 povinnosť uhradiť plnenia vyživovacej povinnosti poskytnuté za iného. Ak by sa nepotvrdilo otcovstvo muža, ktorý preddavky na základe rozhodnutia súdu matke dieťaťa poskytol, a za otca dieťaťa by nebol určený ani iný muž, vzniklo by právo na vrátenie preddavkov voči matke dieťaťa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je povinnosťou súdu

prvej inštancie pri aplikovaní § 74 ods. 2 zákona o rodine prerušiť konanie o určenie otcovstva, nakoľko zákon o rodine stanovuje, aký postup nastáva v závislosti od výsledku konania o určenie otcovstva pri priznaní príspevku podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročenie pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 Obdo 19/2014). Príčina, prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obdo 11/2019).

11. Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania iba vtedy, ak účastník konania: bol na pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie pojednávania, nebol dôležitý. Súd môže vo veci pojednávať a na pojednávaní vec rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania len za splnenia vyššie uvedených predpokladov (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 5 Obo 71/2011).

12. K námietke povinného, že jeho neúčasť na pojednávaní z dňa 28.11.2016 bola ospravedlniteľná a nebol dôvod vo veci rozhodnúť rozsudkom, odvolací súd uvádza, že túto námietku nemožno akceptovať. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 23.11.2016 došlo súdu prvej inštancie podanie, z obsahu ktorého vyplývalo, že sa jedná o žiadosť o odročenie pojednávania, pričom súd termín pojednávania oznámil povinnému dňa 14.11.2016. Súd prvej inštancie dňa 25.11.2016 oznámil povinnému, že nakoľko sa jedná o opakovanú žiadosť o odročenie pojednávania, a to z dôvodu, ktorý súd nepovažuje za dôležitý, tak pojednávanie neodročí. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade so zákonom a mal oprávnenie rozhodnúť na pojednávaní dňa 28.11.2016, resp. odročiť pojednávanie na verejné vyhlásenie rozhodnutia na deň 19.12.2016 aj bez prítomnosti povinného v zmysle § 180 CSP, pričom o verejnom vyhlásení rozhodnutia už nebol povinný strany osobitne informovať. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že súd prvej inštancie nepostupoval v rozpore so zákonom, nakoľko v žiadosti o odročenie pojednávania povinný uviedol iba to, že žiada o preloženie pojednávania „z dôvodu zahraničnej cesty mimo územia SR“, bez uvedenia ďalších relevantných okolností, ktoré by odôvodňovali možnosť súdu odročiť pojednávanie v zmysle § 183 ods. 1 CSP, teda absentoval „dôležitý dôvod“. Záverom je potrebné uviesť, že v zmysle § 183 vo väzbe na okolnosti konkrétneho prípadu je ponechané na úvahe súdu („môže rozhodnúť“), či rozhodne o odročení pojednávania alebo nie.

13. Odvolací súd po preskúmaní výroku III. dospel záveru, že je potrebné uvedený výrok zmeniť v zmysle § 388 CSP. Odvolací súd sa nestotožňuje s vyhodnotením súdu prvej inštancie, keď považoval za primerané výživné pre maloletú Veroniku Findrovú vo výške 200 eur mesačne (spolu za obdobie 37 týždňov vo výške 1850 eur). Vzhľadom na vek maloletej, jej odôvodnené potreby, charakter povinnosti podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine (pripodobňuje sa neodkladnému opatreniu), a vzhľadom na skutočnosť, že otcovstvo dieťaťa nie je isté (s ohľadom na prebiehajúce konanie o určenie otcovstva), odvolací súd považuje za primerané určiť výživné (vrátane nákladov na výbavičku) vo výške 120 eur mesačne, čo za obdobie 37 týždňov, konkrétne od 02.11.2015 do 18.07.2016, predstavuje spolu sumu 1100 eur. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zmenil výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 217 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

15. Odvolací súd po preskúmaní výrokov IV. a V. dospel k záveru, že je potrebné uvedené výroky zmeniť v zmysle § 388 CSP. V čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu sa už nebude jednať o pravidelne sa opakujúcu mesačnú dávku podľa výroku IV., ale pôjde už o hotovú sumu, ktorú je povinný zaviazaný zaplatiť, pričom pôjde o sumu z titulu určenia príspevku na výživu nevydatej matky za obdobie od 01.01.2017 do 01.11.2017 (spolu za 10 mesiacov, aby bola zachovaná priznaná doba poskytovania príspevku dvoch rokov v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o rodine) spolu vo výške 1.000 eur (10 mesiacov vynásobených sumou 100 eur). Vzhľadom na to, že výrok V. stanovil nedoplatok z titulu

určenia príspevku na výživu nevydatej matky za obdobie od 01.11.2015 do 31.12.2016 (14 mesiacov) spolu vo výške 1400 eur, je treba uviesť, že výroky IV. a V. sa týkajú toho istého príspevku (príspevku na výživu nevydatej matke) a ide o hotovú sumu, ktorý je povinný zaviazaný zaplatiť, je preto nutné výroky IV. a V. spojiť do jedného výroku. Povinný je teda zaviazaný zaplatiť celkovú sumu 2.400 eur (súčet sumy 1.000 eur podľa výroku IV. a sumy 1.400 eur podľa výroku V.) z titulu príspevku na výživu nevydatej matke za obdobie od 01.11.2015 do 01.11.2017.

16. V zostávajúcej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, keď sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že v danej boli splnené zákonné predpoklady pre uloženie povinnosti povinnému zaplatiť príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matky a zároveň bolo súdom prvej inštancie správne zistené, že je v schopnostiach a možnostiach povinného súdom určené výživné a náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľke zaplatiť, keď vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že povinný jednak dosahuje pravidelný príjem z pracovnej činnosti, je spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach (pričom minimálne jedna z nich vlastní značný majetok v podobe kapitálových fondov), ako aj skutočnosť, že povinný je majetný a jeho životná úroveň dosahuje vyšší štandard.

17. Za vecne správny odvolací súd považoval aj odvolaním napadnutý výrok o trovách prvoinštančného konania, keď ust. § 55 takýto postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania umožňuje a súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí aplikáciu cit. zákonného ustanovenia dostatočne odôvodnil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 . Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.