Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/680/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobcu: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, T. S. - S. pri S., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktoré sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2015, Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 a Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 v znení: „Strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti vedených v článku I tejto Dohody, Dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len zrážky zo mzdy), ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu). Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX (resp. XXXXXXXXXX alebo XXXXXXXXXX) vo výške 62,22 Eur mesačne (v prípade zmlúv č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX vo výške 81,99 Eur mesačne). Strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok po omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí;“ sú n e p l a t n é . II. Súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa vo svojej žalobe doručenej súdu dňa 19.11.2015 žiadala, aby súd určil, že ustanovenia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2015, Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 a Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 v znení: „Strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti vedených v článku I tejto Dohody, Dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len zrážky zo mzdy), ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu). Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový

účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX (resp. XXXXXXXXXX alebo XXXXXXXXXX) vo výške 62,22 Eur mesačne (v prípade zmlúv č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX vo výške 81,99 Eur mesačne). Strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok po omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí;“ sú neplatné. Svoju žalobu odôvodnila tým, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neboli s ňou ako so spotrebiteľom osobitne individuálne dojednané, čo vyplýva aj z ich určenia ako vopred sformulovanej zmluvnej podmienky obsiahnutej v predmetných zmluvách o revolvingovom úvere, napriek tomu, že sú tam zakoncipované ustanovenia týkajúce sa okolností uzavretia Zmluvy. Vopred pripravené a naformulované zmluvy tak podľa žalobkyne predstavujú kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci podmienky úverového vzťahu, pričom dohody o zrážkach zo mzdy sú doslova jej súčasťou. Žalobkyňa ako dlžník tak svojím podpisom musela s vopred formulovanými ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere súhlasiť, akceptovať ich ako celok, ale ako spotrebiteľ sa nemala možnosť dostatočne oboznámiť s podkladmi, a tak prejaviť svoju slobodnú vôľu týkajúcu sa dohody o zrážkach zo mzdy. Túto zmluvnú podmienku preto žalobkyňa nepovažuje za individuálne dojednanú, a preto ju v zmysle Občianskeho zákonníka hodnotí ako neplatnú. Žalobkyňa považuje samotné dohody o vykonaní zrážok zo mzdy tak, ako sú koncipované v rámci vyššie uvedených úverových zmlúv, za absolútne neplatné z dôvodu, že ide o tzv. neprimerané zmluvné podmienky s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1, 2, 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka a s poukazom na ustanovenie § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu a jej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonávaných zrážok. Uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy vzniká veriteľovi právo po splatnosti pohľadávky na vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka, pri zmene platiteľa mzdy je oprávnený predložiť dohodu novému platiteľovi mzdy na vykonávanie dohodnutých zrážok, dokiaľ nebude pohľadávka uspokojená. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 19.06.2017 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť dôvodiac tým, že tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k dohodám o zrážkach zo mzdy nepokladá za relevantné. Okrem iného namieta neprípustnosť tohto druhu žaloby v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) a písm. d) Civilného sporového poriadku, keď žalobou možno požadovať, aby sa podľa písm. c) citovaného zákonného ustanovenia rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, d) určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, podaná žaloba nespĺňa predpoklad uvedený v citovaných zákonných ustanovení, absentuje tu naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, ako aj dôvodnosť určenia právnej skutočnosti. Podľa žalovaného dohoda o zrážkach zo mzdy patrí medzi zákonné spôsoby zabezpečenia pohľadávky v zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou, ktorá by bola v rozpore so zákonom. Neprijateľnou podmienkou je zmysle právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže ide o zabezpečovací inštitút a inštitút na postupné uspokojenie pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je ani v rozpore s unijným právom. Žalobkyňa bola poučená o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinná uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bola poučená aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Na podporu svojich tvrdení uviedol, že zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí byť dlžníkovi ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, teda ani dohodou strán nemožno dospieť k prekročeniu zákonom povolenej hranice. Žalovaný zároveň spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne aj z dôvodu, že výška zrážky bola stanovená v rovnakej hodnote ako výška mesačnej splátky podľa zmluvy o revolvingovom úvere. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonné podmienky uvedené o v zákone číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bola uzavretá na samostatnom liste, dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemusela uzavrieť; obsahuje poučenie o dôsledkoch jej uzavretia. Ak sa žalobkyňa domáha vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu ich formulárového charakteru, je žalovaný presvedčený, že len zo samotnej skutočnosti, že predložil žalobkyni na podpis predpripravenú zmluvu na samostatnom liste papiera, nemožno vyvodiť záver, že zmluva nebola individuálne dojednaná. 3. V predmetnej právnej veci žalobkyňa predložila tieto listinné dôkazy: Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2015, Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

31.12.2014 a Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014, výzva žalovaného zaslaná dňa 15.10.2015 jej zamestnávateľovi, s ktorými sa súd oboznámil. Súd zistil, že žalobkyňa uzavrela nasledovné zmluvy o revolvingovom úvere: Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015, Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014 a Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2014, súčasťou všetkých zmlúv bola okrem iného dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len a ustanovenia článku 6 a 8.4 Zmluvných dojednaní o revolvingovom úvere veriteľa, ktoré boli súčasťou zmluvy za účelom zabezpečenia nárokov veriteľa voči dlžníkovi, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Za podmienok podľa článku III Dohody o zrážkach zo mzdy je veriteľ oprávnený predložiť túto zmluvu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi alebo platiteľovi iných príjmov dlžníka, na základe čoho bude zamestnávateľa alebo platiteľ iných príjmov povinný vykonávať za mzdy alebo iných príjmov dlžníka zrážky a zrazené sumy previesť na účet veriteľa. Žalobkyňa sa domáha vyslovenia neplatnosti týchto dohôd o zrážkach zo mzdy. 4. Podľa § 551 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Strany sporu sa dohodli, že počiatočné zabezpečenie poskytne klient (t. j. dlžník aj prípadný spoludlžník ) formou dohody o zrážkach zo mzdy klienta, v súlade s ustanovením § 551 OZ. Veriteľ a klient - dlžník a spoludlžník - sa preto pri uzavretí zmluvy o úvere dohodli, že veriteľ je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o úvere zo mzdy klienta. Táto dohoda sa vzťahuje aj na iné prímy klienta, ktoré podliehajú výkonu rozhodnutia. Platiteľ mzdy a iných príjmov je povinný vykonávať zrážky zo mzdy klienta po predložení tejto zmluvy o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. 5. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 6. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 7. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51). Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 01.04.2004, t.j. pred uzatvorení sporných zmlúv zo dňa 31.12.2014 a 30.04.2015, do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu- spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb, ako i so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia

a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.

8. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2). Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 9. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 10. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 11. V zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 12. Naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, zaslal zamestnávateľovi žalobkyne dňa 13.07.2015 a dňa 15.10.2015 spolu tri žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, čím dochádzalo bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný stav môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. 13. Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretého medzi veriteľom s dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.).Obsahom dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. 14. Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1), avšak ako vyplýva z vyššie citovaných VOP, veriteľ môže postupne prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, uspokojiť aj rôzne zmluvné pokuty a sankčné poplatky, ktoré si vyčíslil - vyúčtoval na základe neprijateľných VOP. 15. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Z predloženého návrhu /zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.4.2015 a dve zmluvy zo dňa 31.12.2014 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, na ich základe žalovaný poskytol žalobkyni úverový rámec vo výške 1.140, Eur, a dvakrát po 1.500,- Eur (dve zmluvy zo dňa 31.12.2014). 16. V rámci podpisu týchto zmlúv predložil žalovaný na podpis žalobkyni aj pripravené predtlačené tlačivo Dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Podľa tvrdení žalobkyne táto žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. V danej

súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iurisnon excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá v texte odkazuje na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka a na ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, naviac ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok sú poskytované spotrebiteľom v takej veľkosti písma, že táto už po prvom vzhliadnutí odrádza - znechucuje, a vôbec znemožňuje dôslednejšie preštudovanie, nehovoriac o spotrebiteľoch vo vyššom veku. Pritom žalovaný už z návrhu na poskytnutie úveru mal zistené, v akej pracovnej pozícií je žalobkyňa zamestnaná, a pri dodržaní už elementárnych zásad poctivého obchodného styku, mohol si uvedomiť a prípadne ponúknuť žalobkyni dôslednejšie vysvetlenie aj riziká vyplývajúce z úverového vzťahu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ. 17. Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. nemôže požívať právnu ochranu. 18. Súd preto konštatuje existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení, že dohody o zrážkach zo mzdy, uzavreté v rámci poskytnutia úverov žalobkyni žalovaným, sú neplatné, čo súd vyslovil vo výrokovej časti rozsudku. 19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania žalobkyni ako v spore úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nepriznal z dôvodu, že jej nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.