Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_41Cob-145-2016.pdf
PDF · 117.21 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/145/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu FITTICH ALARM spol.s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 634 743, právne zastúpený PhDr. Mgr. Peter Rosputinský, PhD. advokát, so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. XXXX/XX, XXX XX X. X., právne zastúpený JUdr. Danielom Šintajom, advokát so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 28.792,-Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/143/2012-477 zo dňa 28.júla 2015 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/143/2012-477 zo dňa 28.júla 2015 v napadnutej časti výroku, ktorým okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.792,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15.2.2012 do zaplatenia p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 64Cb/143/2012-477 zo dňa 28.júla 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28.792,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15.2.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, v prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca si návrhom zo dňa 30.5.2012 uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 28.792,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 14.3.2011 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný dňa 14.3.2011 odoslal na svoj účet bez právneho dôvodu peňažné prostriedky žalobcu v tejto výške. Žalovaný odmietol vrátiť uvedenú sumu a listom z 21.2.2012 spolu s manželkou vykonali neplatné jednostranné započítanie.
3. Žalobca v návrhu tvrdil, že žalovaný na svoj účet odoslal túto sumu na základe dodatku zo dňa 10.3.2011 k Zmluve o nájme nehnuteľností zo dňa 11.10.2008. Dodatok podpísal za prenajímateľa žalovaný a za nájomcu v mene žalobcu tiež žalovaný ako vtedajší konateľ žalobcu. Dodatok sa týka Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 11.10.2008, hoci žalobca žiadnu zmluvu so žalovaným v uvedený deň neuzavrel. Podľa žalobcu ide o neexistujúci dodatok k zmluve, ktorý navyše obsahuje v článku II bod 1. Sumu 28.782,-Eur a nie sumu 28.792,-Eur. V konaní žalobca argumentoval, že v prípade dvojstrannej zmluvy medzi konateľom spoločnosti na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej ide o právny úkon fakticky a fyzicky urobený subjektmi, ktorých záujmy sú v rozpore už zo samotnej povahy dvojstranného právneho úkonu a naviac podľa ustanovenia § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže uzatvárať zmluvy sám so sebou bez ohľadu na záujmy spoločnosti a jej spoločníkov.
4. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že v danom čase bol konateľom spoločnosti žalobcu a bol oprávnený neobmedzene konať za túto spoločnosť. Pokiaľ žalobca poukazoval na chybu v dátume uzavretia zmluvy o nájme uvedeného v dodatku k zmluve žalovaný uviedol, že sa jedná o zrejmú chybu písaní v dátume, pretože nakoľko medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá len jedna zmluva o nájme. Táto chyba nemôže spôsobovať neplatnosť Dodatku k Zmluve zo dňa 10.3.2011 s poukazom na § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Naviac podľa článku II bod 3. Dodatku vzniklo žalovanému právo voči žalobcovi na zaplatenie osobitnej náhrady vo výške 724.538,77 Eur za tej podmienky, že nájom neskončí uplynutím určitej doby. Pretože nájomný vzťah neskončil uplynutím určitej doby žalovanému vznikol nárok voči žalobcovi na zaplatenie tejto sumy, preto si svoj nárok započítal voči nároku žalobcovi a doručením jednostranného započítania pohľadávka žalobcu zanikla.
5. Okresný súd z predložených a označených dôkazných prostriedkov zistil, že dňa 10.11.2008 žalobca ako nájomca a žalovaný prenajímateľ uzatvorili Zmluvu o nájme nehnuteľností. Z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica zistil, že medzi stranami v konaní nebolo sporné, že dňa 10.11.2008 bola medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom uzatvorená Zmluva o nájme nehnuteľností, ktorej predmetom boli administratívne a skladové priestory na adrese Y. XX, X. X.. Rovnako nebola sporná skutočnosť, že následne adresa Y. XX, X. X. bola zapísaná do obchodného registra ako adresa sídla spoločnosti žalobcu. Sporná nebola ani skutočnosť, že predmetnú zmluvu o nájme nehnuteľností za žalobcu podpísal žalovaný ako konateľ spoločnosti, ktorý ku dňu 10.11.2008 bol jediným štatutárnym orgánom. Rovnako sporná nebola ani skutočnosť, že dňa 10.3.2011 bol medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom uzatvorený Dodatok k Zmluve o nájme nehnuteľností, ktorý za žalobcu uzatvoril a podpísal opäť konateľ spoločnosti, t.j. žalovaný. Okresný súd z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica odd. Sro. vložka č. 73/S zistil, že ku dňu 10.3.2011, kedy bol uzavretý Dodatok k zmluve o nájme nehnuteľností bol konateľom spoločnosti žalovaný a ďalším konateľom spoločnosti bol N.. S. W. s dátumom vzniku funkcie 15.1.2011. Spôsob konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti žalobcu bol zapísaný tak, že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne. Na základe zistených skutočností okresný súd Zmluvu o nájme nehnuteľností zo dňa 10.11.2008 a Dodatok zo dňa 10.3.2011 považoval za platné právne úkony.
6. Stotožnil sa s obranou žalovaného, že v danom prípade došlo len k chybe v písaní pri uvedený dátumu uzavretia Zmluvy o nájme nehnuteľností, keď správne mal byť uvedený dátum 10.11.2008. Keďže Zmluvu o nájme nehnuteľností ako aj Dodatok k Zmluve okresný súd považoval za platné právne úkony, mal preukázané, že podľa dodatku k zmluve žalovanému vzniklo právo ku dňu 14.3.2011 na prijatie sumy 28.782,-Eur od žalobcu titulom tzv. kaucie, ktorou mali byť počas trvania nájomného vzťahu zabezpečené platby z titulu nájomného a plnení súvisiacich s nájmom. Vzhľadom na skutočnosť, že strany v zmluve dohodli podmienky vrátenia tzv. kaucie v súvislosti s ukončením záväzkového vzťahu, ktorý skončil ku dňu 31.1.2012, okresný súd konštatoval, že účel zábezpeky pominul a vznikla povinnosť žalovaného ako prenajímateľa túto kauciu vrátiť žalobcovi v lehote do 14 dní od zániku nájomného vzťahu, t.j. ku dňu 14.2.2012.
7. Okresný súd v ďalšom konaní posudzoval, či uplatnená pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítacím úkonom žalovaného zo dňa 21.2.2012. Žalovaný započítal časť svojej pohľadávky proti pohľadávke žalobcu podľa článku XIX. ods. 1 Zmluvy o nájme nehnuteľností v znení dodatku jednostranným právnym úkonom zo dňa 21.2.2012. Žalovaný svoj nárok voči žalobcovi na zaplatenie sumy 724.538,77 Eur odvodzoval podľa článku XIX ods. 1 Zmluvy o nájme nehnuteľností v znení Dodatku zo dňa 10.3.2011.
8. V danom prípade strany v Dodatku zo dňa 10.3.2011 dohodli, „ v prípade ukončenia nájomného vzťahu z akéhokoľvek dôvodu, okrem uplynutia dohodnutej doby určitej, vznikne prenajímateľovi osobitné právo voči nájomcovi na zaplatenie náhrady nákladov, ktoré prenajímateľ vynaložil pri rekonštrukcii predmetnej administratívnej budovy a prenajatých priestorov v nej ( po jej nadobudnutí do jej vlastníctva ) v sume 724.538,77 Eur, ktorú sumu nájomca uznáva a táto suma je splatná do siedmych dní od zániku nájomného vzťahu“. V tejto súvislosti okresný súd v odôvodnení uviedol, že prenechanie vecí do nájmu predstavuje jeden zo základných spôsobov, ktorým vlastník nakladá so svojím vlastníctvom. Nájom neznamená zmenu vlastníctva veci, ktorej sa týka, prenajímateľ naďalej zostáva vlastníkom prenajatej veci a nájomca ju len užíva, a to za odplatu - nájomné. Prenajímateľovi počas celej doby trvania nájmu zostávajú zachované zákonné práva patriace vlastníkovi. V prípade vlastníctva nehnuteľností
jedným z práv patriacich vlastníkovi je aj jej rekonštrukcia, resp. prestavba, alebo iné stavebné zmeny. Žiadne zákonné ustanovenie nezakladá právo vlastníka domáhať sa úhrady nákladov, ktoré vynaložil na zmeny svojho vlastníctva od iného subjektu. Rovnako žiadne zákonné ustanovenie nezakladá ani právo prenajímateľa domáhať sa úhrady takýchto nákladov od nájomcu, keď naviac má prenajímateľ zákonnú povinnosť prenajatú vec na svoje náklady udržiavať v spôsobilom stave a nájomca má len zákonnú povinnosť za užívanie prenajatej veci platiť nájomné. Ak teda žalovaný ako vlastník a prenajímateľ vynaložil počas doby trvania nájmu finančné prostriedky na rekonštrukciu svojej nehnuteľnosti, je správne konštatovanie žalobcu, že žalovaný v danom prípade zveľaďoval svoje vlastníctvo. Žalobca ako prenajímateľ mal len zákonnú povinnosť platiť dohodnuté nájomné, ktoré v zásade má slúžiť prenajímateľovi aj na to, aby ho použil na udržiavanie prenajatej vec v stave spôsobilom na nájom, resp. na akékoľvek ďalšie zhodnotenie veci a investície do nej. Už pri uzatvorení zmluvy o nájme žalovaný mal zákonnú povinnosť odovzdať žalobcovi predmet zmluvy ako nájomcovi v stave spôsobilom v obvyklému a riadnemu užívaniu a v tomto stave ho počas doby nájmu udržiavať. Naviac zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva potreba úpravy, resp. zmeny prenajatých priestorov pre účel nájmu.
9. Okresný súd v tomto kontexte zohľadnil tú skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o nájme a najmä pri uzatváraní dodatku k zmluve, žalovaný konal nielen ako prenajímateľ, ale konal aj ako nájomca v pozícii konateľa žalobcu, preto okresný súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že dodatok obsahuje značnú nevyváženosť práv a povinnosť zmluvných strán v neprospech žalobcu, čím bola prekročená zmluvná voľnosť v prospech žalovaného. Tieto skutočnosti súd zohľadnil pri posudzovaní ustanovenia článku XIX ods. 1 Zmluvy o nájme v znení Dodatku v tej časti, ktorou bolo žalovanému priznané osobitné právo voči žalobcovi na zaplatenie náhrady nákladov, ktoré žalovaný vynaložil pri rekonštrukcii predmetnej administratívnej budovy a prenajatých priestorov v nej. Ak dodatkom malo byť žalovanému ako prenajímateľovi priznané právo na náhradu nákladov vynaložených na rekonštrukciu prenajatej nehnuteľnosti za obdobie od jej nadobudnutia do vlastníctva žalovaného, ide o právo, ktoré je v rozpore so zákonom, najmä s § 664 a § 5667 Občianskeho zákonníka. Okresný súd zdôraznil, že prenajímateľ má zákonnú povinnosť už pri vzniku zmluvy predmet nájmu prenechať v spôsobnom stave, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a právo na náhradu nákladov vynaložených na zmenu prenajatej veci zákon priznáva len nájomcovi vo vzťahu k prenajímateľovi. Naviac vlastník je povinný sa o svoju vec starať, znášať náklady s ním spojené a priznaním takého práva žalovanému by kúpnu cenu predmetnej nehnuteľnosti aj náklady na jej rekonštrukciu hradil žalobca, ktorý nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Podľa názoru okresného súdu ide o právo, ktoré svojím obsahom je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd predmetné ustanovenie vyhodnotil ako absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný náklady na rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti preukazoval len daňovými dokladmi
- faktúrami, tieto dôkazy okresný súd považoval za právne irelevantné, ktoré majú význam z hľadiska daňového, resp. účtovného. Keď naviac žalovaný nepreukázal, že by fakturované sumy skutočne aj uhradil. Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žalovaný nemal voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie v sume 724.538,77 Eur z titulu náhrady nákladov, ktoré vynaložil pri rekonštrukcii predmetu nájmu.
10. Okresný súd v konaní posudzoval aj ďalšiu námietku na započítanie titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v konaní tvrdil, že má proti žalobcovi pohľadávku na započítanie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov nad rámec Zmluvy o nájme zo dňa 10.11.2008 vo výške 20.610,59 Eur v podaní zo dňa 21.3.2013 vo výške 40.956,46 Eur.
11. V súvislosti s takto uplatnenou námietkou na započítanie okresný súd posudzoval predmet nájmu podľa článku I. bod 1 Zmluvy o nájme, ktorý je špecifikovaný tak, že ide o administratívne a skladové priestory na adrese Y. XX ( administratívna budova ) a súvisiace pozemky. Uviedol, že pri špecifikácii predmetu zmluvy nie je žiadnym spôsobom definované, v akom rozsahu podlahovej plochy je predmet nájmu tvorený, resp. nie je žiadnym spôsobom uvedené, že predmetom je iba časť priestorov. Vychádzal z výkladových pravidiel prejavu vôle s poukazom na § 35 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že ak predmetom nájmu boli administratívne a skladové priestory, išlo o všetky priestory v administratívnej budove. Predmetom zmluvy je prenájom priestorov v administratívnej budove aj podľa článku I Dodatku k zmluve. Pokiaľ v článku XII. Zmluvy pri dohode o nájomnom je uvádzaná aj rozloha kancelárskych priestorov a ostatných sociálnych priestorov, skladu a chodby, v kontexte s článkom I Zmluvy, nie je možné prijať záver, že predmetom zmluvy mala byť iba časť priestorov, nakoľko nájomné nebolo dohodnuté za m2, ale bolo dohodnuté pevnou sumou za jeden mesiac trvania nájmu, tak ako to vyplýva z článku XII bod 1. Zmluvy, ktorá určovala výšku nájomného za mesiac a nie m2. Ostatné priestory
žalobca užíval na základe a vôle žalovaného, ktorý tieto priestory poskytol žalobcovi bez poplatku ako priateľskú výpomoc. Na základe týchto skutočností dospel okresný súd k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že má voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
12. Nevyhovel žiadosti žalovanému, ktorý požadoval, aby súd si pripojil spis Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4T/4/2014, a konštatoval, že nie je povinnosťou súdu bez ďalšieho sa oboznamovať s iným súdnym konaním, ale je povinnosťou účastníka konania označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak účastník označí dôkaz, má zároveň uviesť, aké svoje tvrdenie má byť tento dôkaz vykonaný. Žalovaný však žiadne na ktoré mal súd tento dôkaz vykonať neuviedol, preto okresný súd tento dôkaz nevykonal.
13. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal aj právo na úrok z omeškania od 15.2.2012, kedy žalobcovi vzniklo právo na vrátenie zábezpeky.
14. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým okresný súd žalobe vyhovel podal odvolanie žalovaný. Namietal že, okresný súd neúplne zistil skutkový stav tým, že nevyhovel návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania pripojením trestného spisu 4T/4/2014. Nevykonaním navrhnutého dôkazu došlo k zásahu do práv účastníka na spravodlivý proces a spravodlivé rozhodnutie. Pokiaľ by sa súd so spisom oboznámil zistil by, že Dodatok k nájomnej zmluve a dohodnutá náhrada podľa článku XIX ods. 1 vychádzala z predchádzajúcich dohôd, bola pripravovaná právnikom spoločnosti Y.. T. X. ( nachádza sa v trestnom spise ) , teda žalovaný nemohol konať v rozpore s odbornou starostlivosťou a uvedené ustanovenie nemôže byť považované za rozpory s dobrými mravmi. Je zrejmé, že trestné konanie, v ktorom je žalovaný obžalovaný a jeho výsledok je vo veci posúdenia dobrým mravov rozhodujúci a podstatný, pretože sa preukáže nevina žalovaného, že jeho úmyslom nebolo poškodiť žalobcu, preto uvedené ustanovenie nie je možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi. Preto toto konanie má podstatný význam pre posúdenie vznesenej započítacej námietky. Predmetné ustanovenie Dodatku potvrdil dohodu spoločníkov o tom, že žalovaný kúpi predmetnú nehnuteľnosť pre potreby zriadenia sídla žalobcu, pričom všetky náklady s tým budú vrátené platením nájomného, ktoré malo trvať minimálne 15 rokov, teda po dobu, keď platením nájomného sa zaplatia všetky náklady spojené s nadobudnutím a rekonštrukciou budovy. Preto nemôže súhlasiť s tým, že takéto ustanovenie zákon obchádza resp. je v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak by žalobca nepotreboval, alebo nebola dohoda o garancii dlhodobého nájmu, žalovaný by ku kúpe a rekonštrukcii, ktorá bola urobená na mieru žalobcovi, nikdy nepristúpil. Ak zákon neobsahuje žiadne ustanovenie, že by mal prenajímateľ právo takéto náklady od nájomcu požadovať uvádza, že neexistuje žiadne ustanovenie zákona, ktoré by takúto dohodu vylučovalo alebo obmedzovalo. Rozhodujúci je fakt, že dohody boli uzatvorené medzi spoločníkmi, ktorí v tom čase vlastnili 80 % podielu spoločnosti žalobcu, teda žalovaný konal v súlade s týmito dohodami, konal v súlade s vôľou väčšiny spoločníkov, nemohol konať nedobromyseľne alebo v rozpore s dobrými mravmi.
15. Žalovaný nesúhlasí s konštatovaním okresného súdu, že žalovaný svoj nárok preukázal len daňovými dokladmi - faktúrami. Žalovaný si uplatňoval svoj nárok v zmysle článku IX. ods. 1 Zmluvy v znení jeho dodatku, v ktorom bola dohodnutá výška náhrady a vznik jej splatnosti. Nebolo preto potrebné v konaní preukazovať, na základe čoho uvedená suma bola v článku IX. ods. 1 vypočítaná. Keďže žalobca nenamietal nedostatočnosť preukázania nákladov predloženými faktúrami, nebolo to v konaní sporné, nebol dôvod predkladať súdu ďalšie dôkazy. Okresný súd dospel k nesprávnemu záveru aj vo veci započítacej námietky titulom bezdôvodného obohatenia. Zo znenia § 35 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri hodnotení úkonu sa prihliada na prejav vôle účastníkov. Kto iný, ako žalovaný môže vedieť, aká bola vôľa strany pri uzatváraní zmluvy o nájme. Výklad zmluvného ustanovenia, bez prihliadnutia na prejav vôle, by prichádzal do úvahy len v tom prípade, ak by prejav vôle bol neznámy, resp. sporný. V tomto prípade žalovaný, ako osoba konajúca za prenajímateľa a nájomcu v konaní neustále poukazoval na to, že vôľou strán nebolo uzatvoriť nájom priestorov v celej budove, ale len tie časti, ktoré boli vyjadrené dohodnutím výšky nájomného, a tá sa odvíjala od výmery prenajatej plochy priestorov. Súd preto nemôže výklad tohto ustanovenia vykladať bez toho, aby zobral do úvahy žalovaným deklarovanú vôľu strán pri uzatváraní zmluvy.
16. V odvolaní žalovaný vytýkal okresnému súdu, že nesprávne posudzoval ustanovenie článku VIII bod 1 Zmluvy, keď dospel k záveru, že nájomné nebolo určené podľa výmery. Z tohto ustanovenia
jasne vyplýva, koľko m2 sa prenajíma a aká výška nájomného zodpovedá uvedenej výmere. Práve ustanovenie článku VIII. ods. 1 preukazuje vôľu strán, že predmetom nájmu budú priestory o určitej výmere, z ktorých sa odvíja následne výška nájomného. V článku VIII bod 1 Zmluvy je uvedené, že nájomné za prenajaté kancelárske priestory o rozlohe 405m2 vo výške 60.754,10 Sk ( za mesiac t.j. 2.017,-Eur ) , čo je 1.800,-Sk za m2/rok ( a nájomné za prenajaté sociálne priestory, sklady a chodby o celkovej rozlohe 495m2 vo výške 53.624,30 Sk ( t.j. 1.780,-Eur, čo je 1.300,-Sk za m2/rok ). Toto ustanovenie korešponduje s dohodami podpísanými 80% spoločníkov/dohoda o výške nájmu v prehlásení žalobcu zo dňa 28.11.2008. Naviac zo znaleckého posudku vykonaného v konaní je zrejmé, že výmera uvedená v tomto článku je nižšia o 669,59 m2 ako výmere celkovej plochy budovy, to znamená, že užívaním plochy nad dohodnutú výmeru, užíval žalobca priestory bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil.
17. Pokiaľ ide o priateľskú výpomoc, ktorou žalobca preukazuje právny dôvod užívania naviac priestorov, je podľa názoru žalovaného potrebné posudzovať vôľu strán, ktorá bola taká, že žalovaný povolil žalobcovi užívanie naviac priestorov, avšak nikdy nedeklaroval, že sa jedná o bezodplatné prenechanie do užívania. Nie je preto rozhodujúce, že žalovaný nikdy pred tým tento nárok neuplatňoval, pretože ak bol konateľom žalobcu, ponechal to v rovine, že sa to dorieši v budúcnosti pri komplexnom riešení nájmu a vzťahov medzi spoločníkmi. Podstatným je to, že žalobca užíval priestory nad rámec dohodnutých zmluvou bez právneho dôvodu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný konkrétne nešpecifikuje ani neoznačuje, aké informácie obsahuje spis vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 4Tk/4/2014, ktoré by mali alebo mohli byť relevantné pre rozhodovaciu činnosť súdov v tomto konaní. Žalovaný je v danom trestnom konaní obžalovaným, t.j. má právo do súdneho spisu nazerať a mohol súdu bez akýchkoľvek ťažkostí predložiť fotokópiu listín daného trestného konania. Pokiaľ sa žalovaný zmieňuje o údajne nejakých predchádzajúcich dohodách, ktorých výsledkom má byť Dodatok k zmluve zdôraznil, že z hľadiska oprávnenosti konať menom nájomcu a prenajímateľa a kto Dodatok podpísal, ide o dohody medzi žalovaným / v postavení prenajímateľa a spoločníka žalobcu / a žalovaným /v postavení konateľa žalobcu ako nájomcu/, preto dohody pre žalobcu sú úplne irelevantné. Pokiaľ má žalovaný na mysli dohody s treťou osobu, ktorá nie je zmluvnou stranou Dodatku, potom jej prejav vôle v Dodatku vo vzťahu k žalobcovi úplne irelevantný. V e-mailovej správe zo dňa 25.3.2011 žalovaný presne popísal, prečo uzatvoril Dodatok sám so sebou, a ním uvádzané zmeny existujúceho nájomného vzťahu boli v neodškriepiteľnom a nepopierateľnom rozpore so záujmami žalobcu a v prospech žalovaného, ktorý by od žiadneho iného nájomcu nikdy nebol získal a nebol by ho získal ani od žalobcu. Ak by nekonal v rozpore so svojimi povinnosťami ako konateľa žalobcu tak by ho nezískal ani od žalobcu. Podotkol, že žalobca v tom čase mal aj druhého konateľa, ktorý mohol Dodatok podpísať, „to však zrejme žalovanému vyhovovalo, preto Dodatok radšej podpísal sám so sebou“.
19. Zdôraznil, že dohody niektorých spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným medzi sebou sú vo vzťahu k zmluvám spoločnosti s určením obmedzeným úplne irelevantné. Konateľ nesmie uprednostniť záujem svoj či záujem niektorého spoločníka nad záujmom spoločnosti. Nie je možné a prípustné, že by v záujme obchodnej spoločnosti bola povinnosť zaplatiť náklady na kúpu nehnuteľnosti, náklady na jej rekonštrukciu a platiť niekoľko rokov nájomné bez toho, aby spoločnosť bola vlastníkom danej nehnuteľnosti. V opačnom prípade by to znamenalo, že spoločnosť žalobcu by bola povinná takúto nehnuteľnosť zaplatiť 2x a to jedenkrát v obstarávacích nákladoch a druhýkrát v nájomnom, čo je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Podstatným je to, že dohoda v Dodatku o osobitnom práve na zaplatenie náhrady nákladov, ktoré prenajímateľ vynaložil pri rekonštrukcii predmetnej administratívnej budovy a prenajatých priestorov v nej po jej nadobudnutí do vlastníctva, v celkovej sume 724.538,77 Eur nie je dohodou o nákladoch spojených s užívaním predmetu nájmu, ale o nákladoch žalovaného na kúpu a rekonštrukciu vlastného majetku.
20. K argumentácii žalovaného ohľadne rozsahu predmetu nájmu uviedol, že žalovaný fakturoval náklady spojené s užívaním celého predmetu nájmu a nie iba v pomernej časti, tak ako to žalovaný tvrdil.
21. K námietke žalovaného, ktorý v odvolaní tvrdil, že žalobcovi povolil užívanie naviac priestorov, ale nie bezodplatne, uviedol, že okresný súd vychádzal z priameho vyjadrenia žalovaného na súdnom pojednávaní, ktorý sám potvrdil, že priestory poskytol na priateľskú výpomoc, išlo teda o bezodplatné
prenechanie priestorov do užívania žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny
22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom v § 379 CSP rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.
23. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie zasiahol do jeho práv ako účastníka konania na spravodlivý proces a spravodlivé konanie tým, že nevyhovel návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania a nepripojil trestný spis sp.zn. 4T/4/2014. Podľa názoru žalovaného konanie v trestnej veci má podstatný význam pre posúdenie vznesenej námietky započítania.
24. Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované tak Ústavou Slovenskej republiky ( článok 46 a nasl. ), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( článok 6 ods. 1 ), ako i zákonmi Slovenskej republiky.
25. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutie, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
26. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, s navrhovaným a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech ( nevykonanie návrhu ) v konaní pred všeobecným súdom ( napr. I.ÚS 8/1996, III.ÚS 197/02, III.ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecný súd zistil po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodnutím súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazu podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je ani postupom, ktorý by mu súd zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces spravodlivé rozhodnutie, lebo rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu (§185 ods. 1 CSP ). Ak však súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná, musí svoj postup odôvodniť ( napr. preto, že sú nevýznamné alebo nadbytočné ). Vysvetlenie dôvodov pre nevykonanie navrhnutých dôkazov posilňuje presvedčivosť rozhodnutia z hľadiska atribútov správnosti, zákonnosti, dôvodnosti.
27. Súd prvej inštancie v rozhodnutí k návrhu žalovaného na pripojenie spisu Okresného súdu sp.zn. 4T/4/2014 uviedol dôvody, pre ktoré nepovažoval za potrebné a efektívne navrhovaný dôkaz vykonať a sa ním sa zaoberať. Keďže žalovaný neuviedol žiadne tvrdenie, ktoré by malo byť preukázané predložením vyššie uvedeného trestného spisu, okresný súd tento dôkaz nevykonal.
28. Z obsahu sporu nesporne vyplýva, že žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 28.792 Eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že žalovaný ako konateľ spoločnosti žalobcu dňa 14.3.2011 odoslal na svoj účet bez právneho dôvodu peňažné prostriedky v tejto výške, ktoré odmietol žalobcovi vrátiť. Žalovaný v konaní vzniesol námietku započítania z titulu náhrady nákladov, ktoré žalovaný ako prenajímateľ a vlastník vynaložil pri rekonštrukcii jeho Administratívnej budovy a prenajatých priestorov v nej a námietku započítania titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka za užívanie priestorov nad rámec Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 10.11.2012, ktoré podľa žalovaného žalobca užíval bez právneho dôvodu.
29. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd posudzoval skutkovú a právnu dôvodnosť pohľadávky, ktoré si žalovaný uplatnil na započítanie. Dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne uplatnenej námietky započítania sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Odvolací v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalovaný na základe jeho skutkových tvrdení neuniesol dôkazné bremeno, že má voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie titulom náhrady nákladov, ktoré vynaložil na rekonštrukciu Administratívnej budovy v jeho vlastníctve a rovnako nepreukázal, že by sa žalobca na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Nepreukázal, že by žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo z nepoctivých zdrojov. V konaní nebolo sporné, že žalovaný peňažné prostriedky vynaložil na rekonštrukciu svojej nehnuteľnosti a nie v prospech spoločnosti žalobcu. Voči žalobcovi mu preto žiadne právo na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s rekonštrukciou jeho nehnuteľnosti nevzniklo. Žalovaný v konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy, ktorými by mohol preukázať vyššie uvedené skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia ( § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).
30. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP ( predtým § 132 O.s.p.) a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 O.s.p.).
31. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú stránku napadnutého rozsudku okresného súdu, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
32. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní voči žalovanému úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
33. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).