Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-193-2017.pdf
PDF · 104.75 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/193/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: M. G. H. H..Z..A.., H. H. D. XX, Y., M.: XX XXX XXX, práv. zast.: G.. G. Š., N., D. XX, Y., proti žalovanému: G.Á. U., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. L. XXX/XX, V. X., zast. splnoc. zást. G. U.Ň., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. L. XXX/XX, V. X., o zaplatenie 4.970,64 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy 242,- Eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.726,24 Eur, 5,15% ročný úrok z omeškania zo sumy 3.926,24 Eur od XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 3.826,24 Eur od XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX a 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 3.726,24 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 58% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalobcovi M. G. H., H..Z..A.. Y., H. H. D. XX, Y., M.: XX XXX XXX, vracia časť zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 7,80 Eur, prostredníctvom H. E. N..H.., E. H.É., M.: XX XXX XXX, H. H. E. W. X, XXX XX Y. Y. po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa právny predchodca žalobcu, spol. W. B. L., N..H.., U., M.: XXXXXXXX, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.970,64 Eur s 5,15 % ročným úrokom z omeškania A. XX.XX.XXXX do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 5.000,-Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v 60 mesačných splátkach po 155,94 Eur až do celkovej sumy pôžičky 9.356,40 Eur. Žalovaný uhradil 1.073,76 Eur. Ďalšie platby nezaplatil, preto žalobca dňa XX.XX.XXXX úver zosplatnil. Žalovaný dlh nevyrovnal. Uplatnil si trovy konania.
2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa XX.XX.XXXX, písomne nevyjadril.
3. Na návrh žalobcu súd Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, H.. V.. XXCsp/XXX/XXXX-XX pripustil zmenu na strane žalobcu, keďže Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpenia pohľadávky voči žalovanému z pôvodného žalobcu, zo spoločnosti W. B. L., N..H.., U., M.: XXXXXXXX na spoločnosť M. G. H. H..Z..A.., H. H. U. X, Y., M.: XX XXX XXX.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX pred začatím pojednávania, vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 242,-Eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť dôvodiac, že suma 42,-Eur predstavuje poplatky, na zaplatení ktorých netrvá a sumu 200,-Eur žalovaný uhradil po podaní žaloby.
5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovanému so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať späť celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 242,-Eur späť pred začatím pojednávania, súd v zmysle citovaných ustanovení konanie v tejto časti zastavil.
9. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.728,64 Eur s príslušenstvom.
10. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré pojednávanie boli strany sporu riadne predvolané. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd za splnenia podmienok uvedených v ust. § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vec rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
11. Splnomocnená zástupkyňa (matka) žalovaného pred súdom potvrdila uzatvorenie pôžičky s právnym predchodcom žalobcu. Požiadala o možnosť úhrady dlžnej sumy v mesačných splátkach po 100,- Eur mesačne, poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný má viacero úverov, nie je schopný dlh zaplatiť jednorázovo. Zamestnal sa v cudzine, výška jeho príjmov a výdavkov splnomocnenej zástupkyni, ktorá je matkou žalovaného, nie je známa.
12. Zo zmluvy predloženej žalobcom súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou W. B. L., N..H.., U., M.: XXXXXXXX, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom, na základe žiadosti žalovaného uzavretá Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX. Na základe uzavretej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 5.000,- Eur a žalovaný sa zaviazal uhradiť na zaplatenie úveru sumu 9.356,40 Eur v 60 mesačných splátkach po 155,94 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou XX%, RPMN XX%, priemernou hodnotou RPMN XX,XX%.
13. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný v období od XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX zaplatil na Zmluvu J. XXXXXXX sumu 1.073,76 Eur. Nesplatený zostatok predstavuje 5.672,52 Eur.
14. Listom zo dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach istiny zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 499,-Eur najneskôr do XX.XX.XXXX s upozornením, že v opačnom prípade pristúpi k zosplateneniu úveru.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Keďže ide nepochybne o spotrebiteľskú úverovú zmluvu, súd posudzoval zmluvné podmienky v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Zákona o spotrebiteľských úveroch, s účinnosťou ku dňu uzavretia Zmluvy.
18. V zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať podľa písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
20. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a b) ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
21. Podľa. § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
24. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, uzavrel so žalovaným, ako dlžníkom, dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 5.000,-Eur, ktorý mal žalovaný uhradiť v 60 splátkach v celkovej výške 9.356,40 Eur.
26. Niet sporu o tom, že úverová zmluva, ktorej návrh bol predložený žalobcom je zmluvou formulárovou.
27. Súd poukazuje na štatistiku vedenú Národnou bankou Slovenska (L.:/..P..H.-S.-H.-S.-D.-V.-S.-A.-Y.), J. zmysle ktorej priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk predstavovala v čase uzavretia zmluvy v A. XXXX pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov XX,XX%. V zmluve bol úrok z úveru dohodnutý ročnou úrokovou sadzbou XX%, čo je viac než XXX% obvyklej úrokovej miery. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov, v rozpore s dobrými mravmi treba považovať poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o XXX% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami (v danom prípade ide o prevýšenie o viac než XXX%). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu H. XMCdo X/XXXX V. I. XX.XX.XXXX. Pokiaľ žalobca požadoval od žalovaného úrok z úveru vo výške XX%, nepochybne to odporuje zákonu a dobrým mravom. Úroková miera dohodnutá
medzi účastníkmi v zmluve podstatne prevyšuje úroky v prípustnej výške a preto možno vyvodiť neplatnosť takéhoto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd dáva do pozornosti, že ani pri zmluvách o úvere, ktoré sú absolútnym obchodom sa právna úprava spotrebiteľských vzťahov obsiahnutá v Občianskom zákonníku a zameraná na ochranu práv spotrebiteľa nemôže vylúčiť a preto sa musí použiť aj v danom prípade. Smernice Európskej únie totiž ukladajú štátu explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali. Navyše len samotné úroky nie sú celkovou odplatou za poskytnutý úver.
28. V zmluve ďalej chýba obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 155,94 Eur bez bližšej špecifikácie, teda nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Spotrebiteľ musí mať od uzavretia zmluvy prehľad z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky, ako dlho bude úver splácať, aká suma zo splátky predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom ust. § 9 ods. 2 písm. k) je informovať spotrebiteľa, aby sa vedel zorientovať aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky. Len tak je dostatočne určité akú časť istiny z úveru zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené, akú časť úveru platí na úroky a poplatky, teda odplatu veriteľa. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu tieto údaje neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.
29. Pokiaľ ide o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa XX.XX.XXXX pod zn. W.-XX/XX, L. W. H., N..H.. c/a U. Y., ktorým žalobca argumentuje v iných obdobných veciach, k tomu súd uvádza, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýka žalobcovi len absenciu výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a nesprávne uvedené RPM (v neprospech spotrebiteľa), ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zák. č. 129/2010 Z.z., ale aj v H. XXXX/XX, pričom čl. 23 H. sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto H., táto zmluva sa bude považovať za zmluvu bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a nesprávnosť RPMN v neprospech spotrebiteľa, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle čl. XX H. XXXX/XX sa táto zmluva považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Po vydaní rozsudku H. I. T. Ú. zo dňa XX.XX.XXXX pod zn. W.-XX/XX, bol zvažovaný rozsah aplikácie záverov uvedeného rozsudku v porovnaní s vnútroštátnou úpravou, konkrétne zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Výklad obsiahnutý v rozsudku SD EU bol v určitom období (po vydaní rozsudku) aplikovaný v rozhodovacej činnosti súdov. Po prehodnotení účinnosti a aplikovateľnosti uvedeného výkladu pre rozhodovanie vo veciach podľa právnej úpravy platnej v Slovenskej republike bolo konštatované, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie v označenej veci poskytol výlučne výklad H. Európskeho parlamentu a Z. XXXX/XX/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení H. Z. XX/XXX/EHS. nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. f) a § 9 ods. 2 písm. k)) sú odlišné od ustanovení H. Č.. XXXX/XX/ES (čl. 10 ods. 2 písm. c), čl. 10 ods. 2 písm. h)) a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch, a nie H. XXXX/XX/ES, výklad dotknutých ustanovení H. H. I. T. J. J. W.-XX/XX nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v spore. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry H.I. I. T. (W.-XXX/XX, W.-XX/ XX, W.-XXX/XX) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice, zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti, sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v prejednávanom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok H. I. T. Ú. zo dňa XX.XX.XXXX pod zn. W.-XX/XX, nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom.
30. V zmluve navyše absentuje uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f), čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) samo o sebe spôsobuje bezúročnosť úveru a jeho bezodplatnosť. Súd zistil, že Zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z., termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď sa v zmluve uvádza ako termín konečnej splatnosti XX/XXXX, čo nemožno považovať za dohodu v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením. Zmyslom uvedeného ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o termíne, do ktorého je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie si preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru.
31. V čl. V. uzavretej zmluvy bola dohodnutá celková výška úveru vrátane odmeny za poskytnutie úveru, úrokov a poplatkov v sume 9.356,40 Eur a to za poskytnutie sumy 5.000,-Eur, odplata pre veriteľa teda predstavuje 4.356,40 Eur. Takúto odplatu súd v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, spočívajúcu vo výraznej nerovnosti zmluvných strán. Vychádzajúc z uvedeného je teda zmluva v časti o zaplatenie úveru, t.j. nad sumu 5.000,-Eur pre veriteľa neplatná v celom rozsahu. Odplata pre veriteľa totiž podľa predloženej úverovej zmluvy mala tvoriť viac než XX% výšky čerpaného úveru. Súd preto uložil žalovanému uhradiť pre žalobcu iba sumu 3.726,24 Eur, ako rozdiel medzi výškou čerpaného úveru 5.000,-Eur a sumou 1.273,76 Eur (1073,76 Eur + 200,-Eur), ktorá tvorí výšku uhradenej časti úveru. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.926,24 Eur od XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX, 5% ročne zo sumy 3.826,24 Eur od XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX a 5% ročne zo sumy 3.726,24 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia po zohľadnení čiastkových úhrad prevedených žalovaným dňa XX.XX.XXXX vo výške 100,-Eur a dňa XX.XX.XXXX vo výške 100,-Eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 517 ods. 2 a ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
35. Vzhľadom k výške nesplateného úveru je žiadosť žalovaného na povolenie splátok po 100,- Eur mesačne neakceptovateľná, odporujúca zásade splatenia dlhu v splátkach v primeranom čase a nepreskúmateľná a preto jej súd nevyhovel. Žalovaný od doručenia žaloby mal dostatočný časový priestor, aby svoju žiadosť riadne odôvodnil a svoje tvrdenia preukázal. Nič však nebráni žalovanému, aby po právoplatnosti tohto rozsudku požiadal priamo žalobcu o možnosť úhrady dlhu v splátkach.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM W., v ktorom Najvyšší súd uvádza: „ V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu konania muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dôvodiť, že v tom rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vtedy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
38. Žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia poplatkov vo výške 42,-Eur späť bez uvedenia dôvodu. Žalobca nepreukázal, že v tejto časti zastavenie konania zavinil žalovaný, ktorý by prípadne v tejto časti pohľadávku uhradil. Procesné zavinenie v tejto časti zastaveného konania v dôsledku späťvzatia je preto neúspechom žalobcu, ktorý je z hľadiska posudzovaného nároku na náhradu trov konania úspechom žalovaného. Žalobca zobral späť aj žalobu v časti o zaplatenie sumy 200,-Eur, ktorú sumu zaplatil žalovaný po podaní žaloby, v ktorej časti procesné zavinenie je neúspechom žalovaného.
39. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Pri celkovej žalovanej sume 4.970,64 Eur bol žalobca úspešný v sume 3.926,64 Eur (3.726,64 Eur + 200,-Eur), čo predstavuje XX%, úspech žalovaného predstavuje XX%. Čistý úspech žalobcu je XX% v ktorom rozsahu súd žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému.
41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
42. O vrátení súdneho poplatku za žalobu súd rozhodol v súlade s § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 7,80 Eur (po krátení o 6,70 Eura) po tom, čo žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 242 Eur späť, v ktorej časti bolo konanie zastavené.
Poučenie:
Proti výrokom I., II., III. a IV tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti výroku V. ktorým bolo rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP argumentum a contrario). Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).