Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava-Ružinov, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, 811 03 Bratislava- Staré Mesto, proti žalovanému: C.odnikajúci pod obchodným menom Ramón Školuda - PEKÁREŇ ŠKOLUDA, IČO: 41 692 934, s miestom podnikania 919 05 Trstín 83, zastúpený splnomocnencom: R. o zaplatenie 2.475,96 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.475,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.475,96 eur od 1.8.2021 do zaplatenia, sumu 40 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 2.475,96 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite návrhu ako aj náhradu trov konania a to titulom náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu v zmysle o energetike na odbernom mieste žalovaného v období od 9.3.2019 - 3.12.2019. V návrhu uviedol, že na odbernom mieste žalovaného na adrese Y. vzniklo dňa 3.12.2019 podozrenie na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom číslo XXXXXXX-XBX-XX-I zaznamenávajúcim spotrebu zemného plynu. Dňa 3.12.2019 došlo k demontáži meradla č. 6XXXXXX-XBX-XX-I so stavom počítadla 11639 m3. Meradlo bolo zaslané na znalecké skúmanie znalcovi K. - znalec pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia. Znalec K. vypracoval znalecký posudok číslo 209/PL-2020, zo dňa 28. 3. 2020. Znaleckým posudkom bolo potvrdené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle na mieste spotreby žalovaného. Znalec v časti II. B. Posudková časť doslova konštatoval nasledovné (strana 6 tohto posudku): „Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští som zistil obsahovú zhodu (označenie v tvare 08 - M41), tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných odtlačkov plombovacích klieští a kontrolných odtlačkov čeľustí plombovacích klieští (viď obrázky č. 8, 9, 10 a 11). Znaky nachádzajúce sa na sporných odtlačkoch čeľustí plombovacích klieští majú druhovo rozdielny typ použitého písma (rôzne tvary, hrúbka písma, vzájomné umiestnenie) ako aj rozdielny spôsob opracovania polotovaru čeľustí plombovacích klieští. Na základe týchto rozdielov môžem s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že sa nejedná o určité odchýlky spôsobené použitou kovoryteckou metódou. Na základe optického skúmania môžem potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky čeľustí plombovacích klieští neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.“ Znalec v časti III. Záver doslova konštatoval nasledovné

(strana 7 a 8 tohto posudku): „Na základe optického skúmania môžem potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky čeľustí plombovacích klieští neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja“ „Na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Mieru vyššie uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uvádzam z dôvodu, že som nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby.“ „Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští som zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.“ Odber zemného plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je podľa zákona o energetike považovaný za neoprávnený odber. Neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda, za ktorú zodpovedá žalovaný. Škoda bola v súlade s , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, vyčíslená celkom na sumu 2.475,96 eur. Žalobca vystavil žalovanému daňový doklad číslo XXXXXXXXXX na sumu 2.475,96 eur a tento mu zaslal. Týmto dokladom žalobca žalovanému účtoval 6 062 m3 zemného plynu, kedy v súlade s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. určil spotrebu spotrebičov 2,84 m3 za hodinu a celkový počet prevádzkových hodín 2 134,50 (2134,50 x 2,84 = 6061,98). Spotreba spotrebičov 2,84 m3 za hodinu bola určená hodinovým príkonom kombinovaného kotla na plynové vykurovanie (2,84 m3 za hodinu). Prevádzkové hodiny boli určené v rozsahu 10 za deň (za pondelok až piatok) a 5,5 za sobotu. Spotreba 6 062 m3 predstavuje množstvo energie v zemnom plyne 65 232,967 kWh, v jednotkovej cene 0,03462 EUR za 1 KWh, škoda predstavuje 2.258,37 eur. Dokladom číslo XXXXXXXXXX žalobca žalovanému ďalej účtoval náklady spojené zo zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 217,59 eur, kedy žalobca žalovanému účtoval 137,22 eur za zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, 50 eur za posudok na meradlo, 12,44 eur za overenie plynomeru G4-G6 a 17,93 eur za overenie plynomeru G1,6-G6. Žalovaný žalobcovi v čase splatnosti (dňa 28. 4. 2020) škodu nenahradil. Žalobca sa pokúsil o vymoženie dlžnej sumy najprv mimosúdne a to sám. Vzhľadom k tomu, že napriek všetkým úkonom k úhrade dlžnej sumy nedošlo, žalobca bol nútený uplatňovať svoj nárok návrhom na vydanie platobného rozkazu na tunajšom súde. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo (pozn. údaj o spotrebe z meradla nebolo možné z dôvodu zániku platnosti jeho úradného overenia použiť v obchodnom styku), platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. V prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke logicky nemôže plyn, ktorý takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (pozn. keďže neexistovala zmluva o dodávke zemného plynu, žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu daného odberateľa prevádzkovateľovi siete oznamovať - nominovať). Plyn, ktorý takýto odberateľ odobral teda patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia rovnaká. Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere logicky nemôže byť k dispozícii. Pokiaľ teda odberateľ odoberá zo siete nemeraný plyn (napríklad prostredníctvom hadice, či iného technického zariadenia pripojeného ešte pred plynomerom), nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete dodávateľ daného odberateľa. Vyššie uvedené rovnako platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Dôležitá je v tejto súvislosti skutočnosť, že pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla, zaniká v zmysle ustanovenia platnosť jeho úradného overenia a údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný takýmto meradlom nemôže byť použitý v obchodnom styku. Z údajov plynomera nie je teda možné zistiť to, koľko metrov kubických zemného plynu odobral daný odberateľ a dodávateľ zemného plynu fakturuje odberateľovi dodanie 0 m3 zemného plynu. Pokiaľ však odberateľ plyn odoberal a s poukazom na vyššie uvedené tento nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu (pozn. čoho dôkazom je skutočnosť, že dodávateľ plynu odberateľovi vyfakturoval za rozhodné obdobie spotrebu 0 m3), plyn ktorý odberateľ spôsobom podľa ustanovenia a/alebo ustanovenia zákona o energetike odobral, bol opäť plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, t.j. žalobca, za účelom zabezpečenia riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu, pričom v zmysle ustanovenia zákona o energetike

je nárok na zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej siete je aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na náhradu škody v prípade odberu podľa ustanovenia § 82 odsek 1 zákona o energetike, vyplýva z ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike. V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované subjekty, ktorým patrí oprávnenie prislúchajúce povinnosti odberateľa nahradiť škodu, v tomto ustanovení zakotvenej. Spolu so škodou je odberateľ plynu podľa ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike povinný subjektom uvedeným pod bodmi 1) až 3) vyššie, uhradiť aj ušlý zisk.

2. Podľa o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 10.9.2021 platobný rozkaz č.k. - 33.

4. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v zmysle sa platobný rozkaz zrušil a vec bola na návrh žalobcu postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

5. Žalovaný v odpore (č.l. 37 spisu) uviedol, že platobný rozkaz je vydaní v príkrom rozpore so zákonom, ostatnými zákonmi a právnymi predpismi upravujúce nárok na náhradu škody. Vydaním platobného rozkazu došlo k porušeniu ustanovenia pís. f) „ Návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje v zmysle ustanovenia nárok, ktorý je zjavne v rozpore s právnymi predpismi". Žalobca v celom svojom návrhu na žiadnymi dôkazmi nepreukázal nielen nárok na náhradu škody, ale ani spôsobenie škody, ktorú som mu mal ako žalovaný spôsobiť neoprávneným odberom plynu. Z predložených dôkazov zo strany žalobcu vôbec nevyplýva, že by k neoprávnenému odberu na odbernom mieste a na uvedenom skúmanom meradle vôbec došlo. Škodu uplatňovanú žalovaný nespôsobil, nikdy a v žiadnom prípade neoprávnený odber zemného plynu nevykonával a nemal nato ani najmenší dôvod. Postup žalobcu pri uplatňovaní náhrady škody a celý postup je v rozpore so o energetike. Žalobca uvádza, že na zmluvnom odbernom mieste na adrese M. R. Štefánika 3/5, 906 13 Brezová pod Bradlom vzniklo dňa 3.12.2019 podozrenie na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom č. 6506757-0B9-08-1 zaznamenávajúcim spotrebu plynu. Dôkazy na základe, akého podozrenia, kto, kde, kedy a ako k podozreniu došlo, kto to komu oznámil, prečo a iné dôkazy žalobca zámerne neuvádza. Uvedené meradlo je umiestnené v skrinke na fasáde budovy na voľnom priestranstve a dostupné pre verejnosť. Žalobca neurobil žiadne nevyhnutné opatrenia potrebné na zabránenie neoprávnenej manipulácii s určením meradlom zo strany neoprávnených osôb, ktorému žalovaný v prípade akejkoľvek neoprávnenej manipulácie nevie a nemôže zabrániť. Demontáž meradla bola vykonaná bez prítomnosti žalovaného a bez akéhokoľvek vyrozumenia z jeho strany i napriek tomu, že v zápise v kolónke odberateľ sa uvádza ako odberateľ Pekáreň Školuda a meno Ramón Školuda. Uvedeným postupom došlo opätovne k porušeniu zákona o energetike zo strany žalobcu. Najzávažnejší je dôkaz usvedčuje žalobcu z podvodu a vymysleného neoprávneného odberu zemného plynu žalovaním a to písomný dokument žalobcu „ZÁPIS zo dňa 3.12.2019". Pracovník žalobcu, ktorý bez prítomnosti žalovaného a taktiež aj bez prítomnosti znalca / čo znalec z hľadiska objektivity konštatuje aj v znaleckom posudku/ vykonával demontáž meradla v druhej kolónke zápisu jasne a zreteľne zo štyroch dôvodov uvádza a označuje pravý dôvod. X Zápis o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/ zákazky. Pracovník nemal vyznačený dôvod demontáže meradla uvedený v poslednej nasledujúcej kolónke „ Zápis o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa. Tento dôkaz jednoznačne potvrdzuje, že v danom prípade sa jednalo o vymyslené, nepodložené a nezákonné podozrenie zo strany žalobcu. Zápis ako dôkaz, ktorý sám žalobca predložil usvedčuje žalobcu z podvodu a vymysleného, nereálneho a nezákonného porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla. V zápise v tretej kolónke zamestnanec, ktorý mal vyplniť, že odberateľa vlastník objektu v 5 bodoch mal niečo konať úmyselne nič nevyplnil. V druhej časti zase objektívne uviedol a zaixoval prerušenie distribúcie z dôvodu výmeny meradla. Ďalej v štvrtej kolónke Zistené skutočnosti na odbernom mieste: zamestnanec žalobcu objektívne a pravdivo uvádza Meradlo voľne dostupné. Prevádzkové plomby (žlté) neporušené. Meradlo zabalené do krabice a zaslané znalcovi na posúdenie overovacích a zabezpečovacích značiek. Ďalším dôkazom nezmyselného vykonštruovaného spôsobu uplatnenia škody, ktorá žiadnym neoprávneným odberom plynu žalobcovi nevznikla, nakoľko na odberovom mieste č. XXXXXXXXXX sa

nikdy neoprávnený odber nevykonával a vykonávať nemohol, čo potvrdzuje Montážny list meradla číslo: bez čísla. Tento bezprostredný vlastný dôkaz žalobcu, že k žiadnemu neoprávnenému odberu plynu nedošlo, je v obsahom montážneho listu a túto skutočnosť potvrdzuje pracovník žalobcu, ktorý pravdivo a objektívne uvádza v kolónke Dôvod montáže / demontáže: Výmena za nový. Žiadny neoprávnený odber a ani žiadne podozrenie z neoprávneného odberu sa nikde neuvádza. Výmena meradla sa uskutočnila z dôvodov v zmysle ustanovenia . Túto skutočnosť v plnej miere opäť ako dôkaz potvrdzuje posledná kolónka Montážneho listu kde sa uvádza: „Potvrdzujem pravdivosť údajov na tomto montážnom liste a neporušenosť úradných a montážnych značiek. Uvedený montážny list a Zápis za odberateľa dňa 3.12.2019 podpísala zamestnankyňa žalovaného N.á i napriek tomu, že ju na zastupovanie žalovaný nesplnomocnil, Tento postup zvolil zamestnanec žalobcu z dôvodov, že sa jednalo o bežnú výmenu meradla, ktorú podľa Montážneho listu podľa ustanovenia zák. o energetike zadal prevádzkovateľ distribučnej siete, nakoľko posledné overenie meradla sa uskutočnilo v roku 2008. I napriek týmto uvedeným skutočnostiam došlo znovu zo strany žalobcu k hrubému porušeniu zákona, nakoľko žalovaný k výmene meradla ako odberateľ nebol ani vyrozumený a ani prizvaný. Na základe uvádzaných nepravdivých, nezákonných, neobjektívnych údajov a skutočností žalobca zaslal toto meradlo na znalecké skúmanie znalcovi Ing. T. odbor. Kriminalistika a Mechanoskopia. Pri odbere meradla žalovaný ako odberate a podozrivý z neoprávnenej manipulácie na meradle na mieste spotreby nezúčastnil, nakoľko zo strany žalobcu týmto došlo k porušeniu zákona. K tomuto úkonu nebol v zmysle zákona o energetike a vykonávacích predpisov vyrozumený a ani prizvaný. Zarážajúca je skutočnosť, že z dôvodu zabezpečenia objektivity znaleckého skúmania nebol k demontáži meradla prizvaný ani znalec, čo zásadným spôsobom spochybňuje zákonnosť a objektivitu výsledku znaleckého skúmania. Uvedením nezákonným konaním zo strany žalobcu sa znalecký posudok stáva pre ďalšie konanie procesne neprijateľný a bez dôkaznej a výpovednej hodnoty. Meradlom disponoval nezákonne iba žalobca, bez akýchkoľvek svedkov z čoho sa nedá vylúčiť neoprávnená manipulácia samotného žalobcu s meradlom, ktoré malo byť predložené k znaleckému skúmaniu. Pri demontáži meradla však pracovník žalobcu potvrdzuje pravosť farbu a neporušenosť plomb. I napriek týmto uvedeným skutočnostiam znalec týmto neobjektívnym a z časti aj neodborným Znaleckým Posudkom číslo 209/ PL-2020 vôbec nepreukázal porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii meradla podľa ustanovenia a následný neoprávnený odber plynu. Škodu, ktorú žalobca vykazuje jej výška je iba fiktívna a táto škoda žalobcovi nevznikla a už nie takým spôsobom ako uvádza v návrhu. Žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal vznik a výšku spôsobenej škody. Taktiež výpočet výšky škody je z hľadiska zákonnosti problematický vzhľadom k tomu, že otváracie hodiny nemôžu byť meradlom ani predpokladom množstva odobraného plynu, bez zohľadnenia vykurovacieho obdobia.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 7.3.2022 (č.l. 70 spisu) uviedol, že na odbernom mieste žalovaného na adrese M. R. Štefánika 3/5, 906 13 Brezová pod Bradlom je umiestnená prevádzka žalovaného - predajňa pekárenských výrobkov. Stavy meradla žalovaného vykazovali neštandardnú spotrebu. Priamo na mieste dňa 3.12.2019 vzniklo dôvodné podozrenie na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom číslo 6506757-0B9-08-I zaznamenávajúcim spotrebu zemného plynu. Na danom odbernom dochádzalo k odberu zemného plynu cez meradlo číslo 6506757-0B9-08- I. Na odbernom mieste žalovaného bolo meradlo číslo 6506757-0B9-08-I demontované, zabalené a toto bolo odoslané znalcovi. Demontáž a zabalenie meradla potvrdil prítomný zamestnanec žalovaného. Takto zabalené meradlo bolo doručené znalcovi. Fotografie zabaleného meradla znalcom sú totožné s fotografiami z demontáže meradla na odbernom mieste žalovaného. V zápise zo dňa 3.12.2019 podpísanom zamestnancom žalovaného tento potvrdil stav tohto meradla v m3 - 11 639. Znalec Ing. Peter Leška - znalec pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia vo svojom znaleckom posudku číslo 209/PL-2020 uvádza, že plynomer s výrobným číslom 6506757-0B9-I, ktorý má na počítadle údaj „11639,377“ mu bol predložený v nepoškodenom obale, pričom odkazuje na obrázok č. 1 svojho znaleckého posudku. Znalec Ing. Peter Leška vo svojom znaleckom posudku číslo 209/PL-2020 v časti II. B. Posudková časť doslova konštatoval nasledovné (strana 6 tohto posudku): „Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští som zistil obsahovú zhodu (označenie v tvare 08 - M41), tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných odtlačkov plombovacích klieští a kontrolných odtlačkov čeľustí plombovacích klieští (viď obrázky č. 8, 9, 10 a 11). Znaky nachádzajúce sa na sporných odtlačkoch čeľustí plombovacích klieští majú druhovo rozdielny typ použitého písma (rôzne tvary, hrúbka písma, vzájomné umiestnenie) ako aj rozdielny spôsob opracovania polotovaru čeľustí plombovacích klieští. Na základe týchto rozdielov môžem s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že sa nejedná o určité odchýlky spôsobené použitou

kovoryteckou metódou. Na základe optického skúmania môžem potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky čeľustí plombovacích klieští neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.“ Znalec Ing. Peter Leška vo svojom znaleckom posudku číslo 209/PL-2020 v časti III. Záver doslova konštatoval nasledovné (strana 7 a 8 tohto posudku): „Na základe optického skúmania môžem potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky čeľustí plombovacích klieští neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja“ „Na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Mieru vyššie uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uvádzam z dôvodu, že som nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby.“ „Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští som zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.“ Meradlo teda malo osadenú plombu (zabezpečenie proti neoprávnenej manipuláciu), ale laicky možno povedať, že sa jednalo o plombu falošnú. Odber zemného plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je podľa písmeno d) zákona o energetike považovaný za neoprávnený odber. Týmto neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda, za ktorú zodpovedá žalovaný. Škoda bola v súlade s , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, vyčíslená celkom na sumu 2 475,96 eur. Vznik škody na úkor žalobcu pri neoprávnenom odbere zemného plynu s meradlom s porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou celkom jednoznačne a nepochybne uvádza i odborná právnická literatúra a to nasledovne: „Z povahy veci je najčastejší neoprávnený odber na úrovni distribučnej siete. Súdy v tejto súvislosti podrobne vysvetlili, ako sa plyn od dodávateľov prepravuje distribučnou sieťou. ... Distribúcia plynu z technického hľadiska prebieha v zásade samospádom, keď zodpovednosťou prevádzkovateľa distribučnej siete je zabezpečovať v sieti v zásade dostatočný tlak na to, aby plyn v tejto sieti „tiekol“. ... Napríklad v dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z takéhoto meradla nepoužiteľné (zanikla platnosť overenia určeného meradla podľa zákona o metrológii), takže prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže zistiť množstvo plynu, ktoré by mal „spárovať“ s príslušným odberateľom, ktorý má pre toto odberné miesto zmluvu. Ak však na takomto odbernom mieste bol odoberaný plyn, vznikla tým v sieti nerovnováha, pretože množstvo odobraného plynu nemá ekvivalent v množstve dodaného plynu. Túto nerovnováhu musel vyrovnať prevádzkovateľ distribučnej siete dodaním vlastného plynu, resp. znášaním nákladov na tento plyn, ktorý nemôže priradiť a vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Škoda vzniknutá týmto spôsobom teda vzniká prevádzkovateľovi distribučnej siete a vzniká mu v zásade obchodne, teda tak, že plyn, ktorý reálne bol odobratý zo siete na danom odbernom mieste a ktorý v sieti chýba, nemôže vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Tým je daná kauzalita medzi porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciu a vznikom škody. ... Vznik škody je tak s porušením zabezpečenia v príčinnej súvislosti.“ Žalobcovi, ako osobe, ktorej patrí zemný plynu v distribučnej sieti, jeho spotrebou na odbernom mieste žalovanej, vznikla škoda.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4.4.2022 (č.l. 130 spisu) uviedol, že žalobca v celom svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu žiadnymi dôkazmi nepreukázal nielen nárok na náhradu škody, ale ani spôsobenie škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť neoprávneným odberom plynu. Žiadny neoprávnený odber plynu žalovaný nikdy nevykonával a ani nebude, nakoľko na takýto nezákonný postup nemá najmenší dôvod. Žalovaný má veľa prevádzok kde odoberá plyn a ešte ani raz sa nestalo, že jeho vinou mal nezákonným spôsobom odoberať plyn. Na danej prevádzke, ako sa iba pekárenské výrobky predávajú a nepečú sa. Spotreba plynu ako aj zálohové platby na týchto prevádzkach sú nízke cca 50 eur. Vo výrobni v pekárni v Trstíne, kde sa pekárenské výrobky vyrábajú a pečú je veľmi veľká spotreba plynu cca 5000 eur sú len zálohové platby. Ani v pekárni si nikdy nedovolil robiť neoprávnený zásah do plynomeru a zariadenia na odber plynu a nie, aby to robil na prevádzke kde sa iba výrobky predávajú a spotreba plynu je nepatrná veľmi malá a bezvýznamná. Ani žalovaný ani majiteľ nehnuteľnosti nie sú odborníci a ani znalci, aby vedeli vizuálne určiť značky na plombe či sú pravé a správne. Nevedel to určiť ani neurčil pracovník žalobcu, ktorý demontoval plynomer. Ako sa v dokumentácii pracovníka uvádza, tento demontoval plynomer z dôvodu jeho pravidelnej výmeny, ktorú je povinný prevádzkovateľ podľa zákona pravidelne vykonávať a spolu s ňou a certifikáciu meradla. V prípade, že by pracovník, zistil odber zemného plynu meradlom s porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou, mal za

povinnosť osobne vyrozumieť žalovaného, aby prišiel na miesto činu. Žalobca sa vôbec nevyjadruje k dôkazom ktoré sám predložil, aby preukázal moje zavinenie a žalovaným spôsobenú škodu. Žalovaný nespochybňuje zákonný spôsob vyčíslovania škody ale on túto škodu nespôsobil a ani spôsobiť nemohol. Žalobca nepredložil ani jeden dôkaz, že škodu spôsobil žalovaný a len stavia na tom, že bolo porušené zabezpečovacie zariadenie plynomeru, čo však nie je pravda. Znalec, ktorý vypracoval účelový posudok taktiež uvádza, že plomba bola neporušená/ nie je ani lepená/ je aj farebne zhodná. Znalec N. sám spochybňuje celý znalecký posudok ako dôkaz na ktorý sa odvoláva žalobca nakoľko v ňom uvádza „Mieru vyššej uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uvádzam z dôvodu, že som nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby." N. ako znalec nielenže nebol prítomný pri demontáži plynomeru s neporušenou pravou plombou ale nebol prítomný ani pri demontáži originálnej plomby. Z uvedeného jasne vyplýva, že s plynomerom, jeho demontážou s originálnou plombou, jeho balením manipulovali iba pracovníci SPP, teda žalobcu. Žiadneho protiprávneho úkonu ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu sa žalovaný nedopustil, meradlo bolo riadne zabezpečené proti neoprávnenej manipulácii, značka a plomby boli neporušené. Ani druhý predpoklad zodpovednosti za škodu /vznik škody/ žalovaný svojím nekonaním zákonne nenaplnil, nakoľko nikdy a ani v uvádzanom rozhodujúcom období žalobcu neodoberal plyn prostredníctvom meradla s porušením zabezpečením proti manipulácii. Pracovník žalobcu nesplnenie tohto predpokladu sám potvrdzuje vo svojej písomnej dokumentácii /príkazy, montážne listy a pod./ Taktiež tretý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody, ktorú príčinnú súvislosť žalobca nikdy a ani ním uvádzaných dôkazov nepreukázal, preukázať nevie a nemôže.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zápisom zo dňa 3.12.2019, znaleckým posudkom č. 209/PL-2020 zo dňa 28.3.2020, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, vyúčtovaním škody ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

9. Advokát žalobcu v konaní uviedol, že žalobný návrh je založený na tom že v období od 9.3.2019 do 3.12.2019 na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k odberu zemného plynu s meradlom, ktoré malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Toto porušenie zabezpečenia celkom jednoznačne vo svojom znaleckom posudku konštatoval znalec Ing. N.. V tomto konkrétnom prípade znalec zistil „falošnú“ plombu na meradle a uviedol to preto, že môžu niekedy nastať prípady, či už nejakého náhodného vandalizmu alebo nejakého obdobného konania, ktoré môže spočívať v strhnutí plomby alebo inom poškodení. Toto je v zásade niečo úplne iné. Žalobca vykonal všetky nevyhnutné opatrenia na to aby zabránil poškodeniu zabezpečenia. Je bežné, že plynomery sa nachádzajú na verejne prístupnom mieste. Toto zohľadňuje aj platná legislatíva, kedy rozlišuje či bolo meradlo na verejne prístupnom mieste alebo nie, s tým, že meradlo malo štandardnú platnosť overenia 15 rokov, toto meradlo bolo nainštalované v roku 2008 čo znamená že za normálnych okolností by malo prísť k ďalšej skúške meradla v roku 2023. Žalovaný v konaní uvádza, že pri preberaní objektu s jeho majiteľom na zariadení nebolo nič poškodené a vôbec nie plomba. Dĺžka trvania neoprávneného odberu bola stanovená tak, že za jeho začiatok bol určený koniec predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia a za jeho koniec bol stanovený dátum výmeny meradla. Spôsob výpočtu škody je bližšie popísaný v žalobnom návrhu a v ďalších podaniach žalobcu. Žalobca pri výpočte zohľadnil aj spotrebiče, ktoré sa nachádzali na odbernom mieste, ide o predajňu pekárenských výrobkov nie pekáreň. Nebola tam zohľadňovaná pec. Námietky žalovaného vo vzťahu k okolnostiam kontroly a odobratia plynomeru pokladá žalobca za nedôvodné. Na odbernom mieste bola pracovníčka žalovaného takže tento nemusí byť vyrozumený pred demontážou. Svedkom odobratia plynomeru a jeho zabalenia do krabice bola samotná pracovníčka, ako to vyplýva aj z fotodokumentácie. Môže nastať situácia keď na odbernom mieste sa nenachádza vôbec žiadna osoba a pri argumentácii žalovaného by potom vždy bol spochybnený odber meradla z takéhoto miesta. Škoda vzniká samotným neoprávneným odberom zemného plynu pričom neoprávnený odber sa posudzuje podľa toho či zabezpečenie meradla bolo poškodené alebo nebolo. Odoberal sa zemný plyn žalobcu z jeho distribučnej siete, nešlo o zemný plyn, ktorý by žalovanému dodával, meral a fakturoval jeho zmluvný dodávateľ. K tvrdeniu žalovaného o tom, že pri odobratí meradla zamestnanec žalobcu v zápise uviedol, že „prevádzkové plomby žlté sú neporušené“, uviedol, že ide o iné plomby ako tie ktoré boli znalecky posudzované a ktoré sa nachádzajú na kryte číselníka. Poukázal na rozhodnutie NS SR č. z 29.6.2021, ktoré konštatuje aj naďalej objektívnu zodpovednosť, že nie je možné vychádzať pri určení výšky škody napríklad z diagramu spotreby z minulosti, znaleckého dokazovania

a podobne. Rozhodnutie nespochybňuje určenie škody podľa Vyhlášky č. 449/2012. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje až po podaní návrhu od 1.8.2021 z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania už skôr a to 29.4.2020 teda deň po splatnosti faktúry č. 9000358590 (č.l. 24 spisu) avšak žalobca si uplatňuje úrok z omeškania na základe vlastného rozhodnutia od neskoršieho dátumu aj keď má na neho nárok už skôr.

10. Splnomocnený zástupca žalovaného Jozef Lehotský v konaní uviedol, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Žalobca by mal v konaní preukázať reálne vzniknutú škodu. Žalobca môže pristúpiť k výpočtu škody v zmysle vyhlášky až potom čo preukáže že škoda vznikla. Škoda by vznikla vtedy kedy bol viditeľný zásah do číselníka a manipulované s číselníkom, plomba bola celá neporušená. Žalovaný ako odberateľ nepozná základné znaky plomby. Zamestnanec žalobcu konštatuje v montážnom liste, že plomba bola celá. Znalec podal nezákonný, účelový posudok za účelom získania zárobku. Znalec nebol pri odoberaní plynomeru preto nemôže hodnoverne sa vyjadriť k tomu či plomba bola poškodená alebo nie. S plynomerom manipuloval pri odbere iba pracovník žalobcu. Žalobca nepreukázal základný predpoklad zodpovednosti za vznik škody a to, že škoda vôbec vznikla.

11. Žalovaný C.a v konaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých písomných vyjadrení zaslaných súdu aj ústneho vyjadrenia splnomocneného zástupcu na pojednávaní. On žiadne meradlo neporušil, ani nemám vedomosť o tom že by niekto jeho zabezpečenie porušil. Pokladá to za otázku dobrého mena, preto sa v tomto konaní aj bráni. Ak by chcel neoprávnene odoberať plyn, tak by to nerobil na prevádzke predajni, kde je minimálny odber plynu cca 1000 eur ale na prevádzke pekárni kde je odber cca za 60.000 eur. V prevádzke predajni sa plynom len kúri plynovým kotlom a zohrieva teplá voda.

12. Zo „Zápisu zo dňa 3.12.2019 o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/ zákazky“ (č.l. 27) vyplýva, že meradlo výrobné číslo 6506757-0B9-08 zo stavom 11639 m3 bolo na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX na adrese Y. demontované a zaslané v zapečatenej krabici na znalecké dokazovanie. Na odbernom mieste bolo zistené, že meradlo je voľne dostupné, prevádzkové plomby (žlté) neporušené s tým, že pri výmene plynomeru bola prítomná zamestnankyňa žalovaného.

13. Zo znaleckého posudku č. 209/PL-2020, zo dňa 28. 3. 2020 (č.l. 17) súd zistil, že meradlo výrobné č. XXXXXXX-XBX-08 bolo zaslané na znalecké skúmanie znalcovi K. - znalec pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia. Znalec v časti II. B. „Posudková časť“ konštatoval strana 6 tohto posudku): „Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští som zistil obsahovú zhodu (označenie v tvare 08 - M41), tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných odtlačkov plombovacích klieští a kontrolných odtlačkov čeľustí plombovacích klieští (viď obrázky č. 8, 9, 10 a 11). Znaky nachádzajúce sa na sporných odtlačkoch čeľustí plombovacích klieští majú druhovo rozdielny typ použitého písma (rôzne tvary, hrúbka písma, vzájomné umiestnenie) ako aj rozdielny spôsob opracovania polotovaru čeľustí plombovacích klieští. Na základe týchto rozdielov môžem s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že sa nejedná o určité odchýlky spôsobené použitou kovoryteckou metódou. Na základe optického skúmania môžem potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky čeľustí plombovacích klieští neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.“ Znalec v časti III. „Záver“ konštatoval (strana 7 a 8 tohto posudku): „Na základe optického skúmania môžem potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky čeľustí plombovacích klieští neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja“ „Na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Mieru vyššie uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uvádzam z dôvodu, že som nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby.“ „Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští som zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.“

14. Z listiny označenej ako Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (č.l. 25) vyplýva žalobcom vyčíslená celková výška spôsobená neoprávneným odberom plynu 2.475,96 eur, z toho výška škody za odobratý plyn za celé obdobie neoprávneného odberu 2.258,37 eur, náklady spojené so zaisťovaním neoprávneného odberu 217,59 eur. Pri výpočte žalobca zohľadňoval plynové zariadenie reálne umiestnené v prevádzke žalovaného - kotol Protherm s hodnotami hodinového príkonom a celkovou spotrebou.

15. Z vyúčtovania škody za odber zemného plynu a výzvy na úhradu dlžnej čiastky zo dňa 8.4.2020 (č.l. 24 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 2.475,96 eur, splatnosť 28.4.2020.

16. Podľa ustanovenia kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

17. Podľa ustanovenia škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

18. Podľa o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete má právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom na účely zabezpečenia vyváženosti distribučnej siete a rovnováhy množstva plynu vstupujúceho a vystupujúceho z distribučnej siete,

19. Podľa § 72 odsek 8 cit. zákona prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

20. Podľa § 73 odsek 4 cit. zákona o energetike odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete.

21. Podľa § 73 odsek 5 cit. zákona o energetike odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.

22. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) cit. zákona neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,

23. Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

24. Podľa § 82 ods. 3 cit. zákona ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

25. Podľa ust. vyhlášky MH SR č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu „k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.“

26. Podľa h) o metrológii, overovacou značkou značka určená na potvrdenie, že určené meradlo vyhovelo pri overení,

27. Podľa § 2 písm. aj) cit. zákona zabezpečovacou značkou značka určená na zabezpečenie určeného meradla proti neoprávnenému zásahu do určeného meradla, ktorý môže ovplyvniť jeho metrologické charakteristiky,

28. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona určené meradlo je možné používať na účel podľa § 11 ods. 1, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraní, ktoré súvisí s platbami,

30. Podľa § 25 ods. 12 písm. d) cit. zákona platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka

31. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

32. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

33. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

34. Podľa , prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

35. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

36. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu v zmysle o energetike na odbernom mieste žalovaného v období od 9.3.2019 - 3.12.2019, nakoľko znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že odber plynu bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Škoda vzniká v tomto prípade samotným odberom plynu. Ide o objektívnu zodpovednosť. Škodu nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých údajov a preto sa jej výška vypočíta na základe Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. . Podľa konkrétneho výpočtu škody podľa vyhlášky táto predstavuje žalovanú sumu.

37. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V konaní predovšetkým namietal, že žalobca nepreukázal vôbec vznik škody, žalobcom uplatňovaná škoda je fiktívna, žalovaný škodu nezavinil, meradlo je na verejne prístupnom mieste, žalovaný nebol prítomný ani pri jeho demontáži, s meradlom manipulovali výlučne pracovníci žalovaného. Spochybnil taktiež závery znalca, ktorý nebol osobne prítomný pri demontáži meradla. Vychádzajúc z listinného dôkazu - Zápisu zo dňa 3.12.2019 tvrdil, že nakoľko pracovník označil vo formulári „zápis o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky“ a nevyznačil, že ide o zápis „o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa“ tak sa sám žalovaný usvedčil, že v danom prípade sa jednalo o vymyslené, nepodložené a nezákonné podozrenie zo strany žalobcu a tento zápis usvedčuje žalobcu aj z podvodu a vymysleného, nereálneho a nezákonného porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla. V zápise je taktiež uvedené, že „Prevádzkové plomby (žlté) neporušené“.

38. Zo znaleckého posudku č. 209/PL-2020, zo dňa 28. 3. 2020 (č.l. 17) má súd preukázané, že na základe optického skúmania dospel znalec k záveru, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky čeľustí plombovacích klieští neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na základe toho znalec s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladá, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Mieru vyššie uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uviedol z dôvodu, že nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.

Je tak evidentné, že znalec v posudku zohľadňoval aj žalovaným namietanú skutočnosť osobnej neprítomnosti znalca pri demontáži meradla, s tým, že aj napriek tomu s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladá, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Takáto pravdepodobnosť je aj pre súd dostatočná pre prevzatie záveru znalca o poškodení zabezpečenia a to aj vzhľadom na okolnosti demontáže meradla, pri ktorej síce znalec nebol, ale žalobcom zaužívaný postup (ak je to možné tak demontáž v prítomnosti odberateľa, resp. inej osoby nachádzajúcej sa z jeho vedomím a oprávnením na odbernom mieste, zabalenie meradla ihneď do krabice a jej zapečatenie a bezodkladné zaslanie znalcovi atď.) je dostatočnou zárukou hodnovernosti a vylúčenia pochybností o možnom neoprávnenom zásahu do meradla po jeho demontáži a doručení znalcovi.

39. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete (ods. 2).

40. V uznesení z 27. októbra 2009, sp. zn. najvyšší súd skonštatoval, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29. novembra 2011, sp. zn. .

41. V uznesení z 28. októbra 2009, sp. zn. najvyšší súd uzavrel, že ustanovenie o energetike (znenie uvedeného ustanovenia je totožné s ustanovením o energetike aplikovaného na rozhodovanú vec) obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Zároveň najvyšší súd uviedol, že ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Totožný záver o charaktere zodpovednosti odberateľa plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie) vyslovil dovolací súd aj v uznesení z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo/99/2012.29. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení zákona o hodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa zákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu je potrebné konštatovať, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku.

42. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje zákon neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.

43. Tieto závery boli vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2018 sp. zn. ako súdu dovolacieho, od ktorých nemá súd dôvod odkloniť sa a ktoré je tak potrebné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax.

44. Z vykonaného dokazovania znaleckým skúmaním a ustáleného skutkového stavu je preukázané, že bol urobený zásah do plomby číselníka meradla, pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Neobstojí tak právna argumentácia žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi.

45. Medzi stranami nie je sporné, že k odberu po poškodení plomby dochádzalo. Žalovaný sa v konaní bránil aj tvrdením, že nebolo preukázané, že bol vykonaný taký zásah do meradla, ktorý by spôsobil vznik škody. Takéto tvrdenie je v príkrom rozpore s logikou objektívnej zodpovednosti formulovanej rozhodujúcim predpisom aplikovaným v prejednávanej veci, zákonom o energetike. Ako bolo uvedené vyššie, rozhodujúce pre konštatovanie nástupu tohto druhu zodpovednosti je samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ako aj to, či takýto zásah učinil samotný žalovaný.

46. Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu).

47. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu. Navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať.

48. V konaní boli preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou a preto žalovanému vznikla povinnosť túto škodu žalobcovi zaplatiť.

49. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.

50. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva

hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

51. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle zákona o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Tento záver potvrdil vo svojom písomnom stanovisku aj Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 20.3.2017.

52. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 82 cit. zákona predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.

53. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu.

54. Súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Týmto spôsobom došlo k zmenšeniu jeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z.z, nakoľko nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.

55. So žalobcom predloženého Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (č.l. 25) má súd preukázanú celkovú výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v sume 2.475,96 eur (výška škody za odobratý plyn za celé obdobie neoprávneného odberu 2.258,37 eur, náklady spojené so zaisťovaním neoprávneného odberu 217,59 eur), ktorú súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť. Pri výpočte žalobca zohľadňoval plynové zariadenie reálne umiestnené v prevádzke žalovaného - kotol Protherm s hodnotami hodinového príkonom a celkovou spotrebou.

56. K právnej obrane žalovaného vychádzajúcej z listinného dôkazu - Zápisu zo dňa 3.12.2019 (č.l. 27) na základe ktorého žalovaný tvrdil, že nakoľko pracovník označil vo formulári „zápis o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky“ a nevyznačil, že ide o zápis „o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa“ tak sa sám žalovaný usvedčil, že v danom prípade sa jednalo o vymyslené, nepodložené a nezákonné podozrenie zo strany žalobcu a tento zápis usvedčuje žalobcu aj z podvodu a vymysleného, nereálneho a nezákonného porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla, súd uvádza, že predmetný listinný dôkaz preukazuje predovšetkým priebeh a okolnosti demontáže meradla na danom odbernom mieste a nepreukazuje ešte „neoprávnený odber“ ako taký. Ak pracovník žalovaného na mieste vyznačil v časti formulára zápisu, že zápis sa týka „kontroly“ odberného miesta a nie „neoprávneného odberu“ tak bez ďalšieho toto nie je dôkazom vyvracajúcim tvrdenie žalobcu o neoprávnenom odbere, ktoré žalobca dostatočne hodnoverne preukázal v konaní listinným dôkazom - znaleckým posudkom. Až po znaleckom posudku bolo možné dospieť k záveru o neoprávnenom odbere. Je zrejmé, že pracovník žalovaného na odbernom mieste vykonal kontrolu meradla (a je úplne irelevantné, či to bolo na základe podozrenia, zákazky a pod.), na ktorú je v zmysle zákona o energetike oprávnený a aj povinný, a preto ak vyznačil tento dôvod do zápisu tak nekonal v rozpore s reálnym stavom a na druhej strane ak nevyznačil ako dôvod zápisu „neoprávnený odber“ tak rovnako nekonal v rozpore s reálnym stavom, lebo v tej dobe ešte neoprávnený odber preukázaný nebol, nemohol mať pracovník žalovaného o ňom vedomosť (iba podozrenie), nemohol to vo formulári zapísať, vyznačiť a neoprávnený odber bol preukázaný až následným znaleckým

skúmaním. Rovnako ak je v zápise pracovníkom žalobcu poznačené, že „Prevádzkové plomby (žlté) sú neporušené“, tak tento zápis vôbec nepreukazuje, že k neoprávnenému odberu nedošlo. Prevádzkové žlté plomby (obrázok 1 č.l. 31 spisu) sú plombami úplne odlišnými od plomby (zabezpečenia) ktorá sa nachádza na kryte číselníku (obrázok 5 ), a ktorá bola znalecky skúmaná so záverom o jej porušení.

57. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

58. Podľa je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

59. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

60. Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

61. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú ustanovenia a sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

62. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle uložiť mu povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.475, eur na návrh žalobcu až od 1.8.2021 (pričom žalobcovi bolo možné priznať úrok z omeškania od skoršieho dátumu počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenej vo vyúčtovaní škody t..j. od 29.4.2020) do zaplatenia, keď výšku úrokov z omeškania ustanovuje vládne .

63. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

64. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

65. Na základe toho, že sa žalovaní preukázateľne dostali voči žalobcovi s úhradou dlhu do omeškania, tak súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

66. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).“