Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_1T-50-2021.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/50/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovanej M. U. st. a spol., pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. mája 2022 v Malackách, takto
rozhodol:
obžalované:
M. U., narodená XX. J. XXXX v J., trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX R. T.,
M. U., narodená XX. K. XXXX v J., trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX R. T.,
sa uznávajú vinnými, že
obžalovaná M. U., narodená XX. J. XXXX
1) obvinená M. U. ml. dňa XX.XX.XXXX v čase od 15.00 h do 15.45 h v budove Okresného riaditeľstva PZ Malacky na ulici Zámocká č. 5, Malacky pred povereným príslušníkom OO PZ Malacky, v konaní sp. zn. ORP-341/MC-MA-2020 do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného po zákonných poučeniach, okrem iného aj o trestných následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede a krivej prísahy uviedla, že niekedy v prvej polovici mesiaca máj 2020 v poobedných hodinách jej cez otvorené vchodové dvere prišli do domu č. XXX v X. v R. T. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. T. č. XXX a jeho brat H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. T. č. XXX, pričom P. po nej kričal, že ju zabije, H. U. jej povedal, že jej priateľ doma nebude a že ho dá do basy, následne ju P. U. poťahal za vlasy, pošticoval ju, H. U. ju kopal nohou do jej ľavého stehna a povedal jej, že keď pôjde so synom lekárovi, že ju tam zabije a syna vyhodí z kočíka, pričom následnou analýzou kamerových záznamov zachytávajúcich miesto činu zo dňa skutku bolo zistené, že v čase od 14.01 h do 17.36 h sa na danom mieste neodohralo žiadne protiprávne konanie,
obžalovaná M. U., narodená XX. K. XXXX
2) obvinená M. U. st. dňa 28.07.2020 v čase od 13.00 h do 13.40 h v budove Okresného riaditeľstva PZ Malacky na ulici Zámocká č. 5, Malacky pred povereným príslušníkom OO PZ Malacky, v konaní sp. zn. ORP-341/MC-MA-2020 do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného po zákonných poučeniach, okrem iného aj o trestných následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede a krivej prísahy uviedla, že dňa 10.05.2020 okolo 15.00 h v mieste jej bydliska na adrese R. T.. XXX v X. počula zvonku krik, vyšla von a videla ako po dvore smerom od domu jej dcéry M. uteká P. U. a H. U., pričom na dvore uvidela stáť okrem nich dvoch i J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. T. č. XXX, ktorý k poškodenej M. U. st. pribehol, kopal ju do stehna a rukou ju udrel do ruky, na čo ona spadla na zem a od dcéry M. sa následne dozvedela, že ju P. a H. U. u nej v dome napadli, pričom následnou analýzou kamerových záznamov
zachytávajúcich miesto činu zo dňa skutku bolo zistené, že v čase od 14.01 h do 17.36 h sa na danom mieste neodohralo žiadne protiprávne konanie,
teda
obžalované M. U., narodená XX. J. XXXX a M. U., narodená XX. K. XXXX, každá samostatne
ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie,
čím spáchali
obžalované M. U., narodená XX. J. XXXX a M. U., narodená XX. K. XXXX, každá samostatne
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa im
ukladá
obžalovaným M. U., narodenej XX. J. XXXX a M. U., narodenej XX. K. XXXX, každej samostatne
podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 54 Trestného zákona, trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaná povinná trest povinnej práce vykonať najneskôr do 1 (jedného) roka od nariadenia výkonu trestu.
Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonávať trest povinnej práce osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 22. júna 2021 Okresnému súdu Malacky obžalobu z 22. júna 2021, č. 1Pv/81/21/1106-11, na M. U. st., nar. XX. K. XXXX, a M. U. ml., nar. XX. J. XXXX, pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, na skutkových základoch, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obe obžalované M. U. st. a M. U. ml. po poučení o svojich právach a povinnostiach urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že sú vinné zo spáchania skutkov uvedených vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k týmto skutkom zisťoval, či každá z obžalovaných:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, na čo každá z obžalovaných odpovedala: áno,
d) bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo každá z obžalovaných odpovedala: áno,
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo každá z obžalovaných odpovedala: áno,
g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený jej za vinu, na čo každá z obžalovaných odpovedala: áno,
h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin, na čo každá z obžalovaných odpovedala: áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaných o uznaní viny a ich kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie každej z obžalovaných o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalované priznali spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obe obžalované za vinné zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, na skutkových základoch, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaných podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadom trestov, a to oboznámením listinných dôkazov, predovšetkým správy obce R. T. č. l. XX, 85, aktualizovaného odpisu registra trestov na obe obžalované a evidencie správnych deliktov a priestupkov z 17. mája 2022 na obe obžalované.
V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.
Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu obom obžalovaným súd vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého boli obžalované uznané vinnými a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 346 ods. 1 Trestného zákona) v rozpätí 1 rok až 5 rokov.
V rámci zisťovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u oboch obžalovaných zistil 2 poľahčujúce okolnosti, spočívajúce vo vedení riadneho života [§ 36 písm. j) Trestného zákona] a v priznaní sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Zároveň súd u oboch obžalovaných nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. U obžalovaných teda výrazne prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 2:0. V prípade ukladania trestu odňatia slobody by súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znižoval hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t. j. z 5 rokov na 3 roky a 8 mesiacov; takýmto spôsobom by dospel súd k trestnej sadzbe 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.
Pri určovaní druhu trestu súd súčasne vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 6 Trestného zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Z
uvedeného ustanovenia možno vyvodiť, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov, čo je aj prípad prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, nemusí mu uložiť vôbec trest odňatia slobody. V takomto prípade teda môže súd uložiť aj samostatné alternatívne tresty, prípadne aj viac z nich medzi sebou kombinovať.
Súd vyhodnotením všetkých vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že pre nápravu oboch obžalovaných nie je nutné ukladať trest odňatia slobody a to ani v jeho podmienečnej forme [nie výrazne vysoká závažnosť činov (stále ide o prečin), nespôsobenie škody, ujmy na zdraví iných osôb, absencia akéhokoľvek záznamu v odpise registra trestov, priestupky evidované len dva málo závažné a to u obžalovanej M. U. ml., absencia negatívnych správ o povesti obžalovaných, čo naznačuje, že obžalované nie sú narušenými osobami, ktoré by sústavne narúšali občianske spolunažívanie rôznymi formami konania, prípadne, ktoré by opakovane dopúšťali trestnej činnosti], ale že pre nápravu oboch obžalovaných postačí aj uloženie tzv. alternatívneho trestu, t. j. trestu povinnej práce (pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 80 hodín, ktorý trest budú musieť vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu a to osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu), pričom obe obžalované s uložením tohto trestu vyslovil súhlas na hlavnom pojednávaní a boli splnené aj všetky ostatné zákonné podmienky vyžadované ustanovením § 54 Trestného zákona. Pre úplnosť súd dodáva, že uloženiu tohto trestu nebráni ani ustanovenie § 55 ods. 2 Trestného zákona, pretože nebolo zistené, že by obžalované boli dlhodobo práceneschopné či invalidné. Za takýchto okolností sa javí uloženie trestu povinnej práce (ako alternatívneho trestu) ako vhodnejší prostriedok na nápravu obžalovaných než trest odňatia slobody, pretože obžalované budú musieť vo svojom voľnom čase vykonávať aj verejnoprospešné práce, avšak zároveň budú mať aj možnosť viesť riadny život a preukázať, že sa napravili.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.