Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Csp-78-2016.pdf
PDF · 100.19 KB
Case nature
Area
Subarea
29Csp/78/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpenému Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, p r o t i žalovanej: F. Q., S.. XX. X. XXXX, M. H. S. XX, XXX XX Q., v konaní o zaplatenie 109,76 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 58,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,48 Eur odo dňa 21. 10. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,48 Eur odo dňa 19. 9. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,48 Eur odo dňa 19. 11. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 0,168 Eur odo dňa 19. 12. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu z a m i e t a
III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21. 9. 2016 žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 109,76 Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Následne, za poskytnuté služby nezaplatila právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 44,27 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 20. 10. 2013, sumu 24,47 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 18. 9. 2013, sumu vo výške 24,47 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 18. 11. 2013 a sumu vo výške 16,55 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 18. 12. 2013.
2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadrila.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: žalobou zo dňa 19. 9. 2016, faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX L. Č.. XXXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávky, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 7. 1. 2013, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby mal súd za preukázanú na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 8. 2015 a odovzdávacieho protokolu zo dňa 3. 9. 2015, na základe ktorého bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní, postúpená zo spoločnosti Slovak Telecom a.s. na žalobcu v tomto konaní, čím mal súd za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tejto
žaloby. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu, bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 4. 9. 2015.
5. Dňa 7. 1. 2013 bola medzi spoločnosťou Slovak Telecom a.s. a žalovanou uzatvorená Zmluva o poskytnutí verejných služieb predmetom ktorej bolo poskytnutie žalovanej služieb elektronickej komunikácie a žalovaná sa zaviazala uhrádzať odplatu za poskytnuté služby. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanej, boli právnym predchodcom žalobcu žalovanej poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, a to faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 44,27 Eur, splatná dňa 20. 10. 2013, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 24,47 Eur, splatná dňa 18. 9. 2013, faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 18. 11. 2013 na sumu 24,47 Eur a faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 18. 12. 2013 na sumu 16,55 Eur.
6. S poukazom na to, že v tomto prípade sa jedná o drobný spor, súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 25. 10. 2017, ktorý bol zverejnený na úradnej tabuli súdu.
7. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ( ďalej len Zákon č. 351/2011 Z.z.), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 351/2011 Z.z., zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201?ucinnost=10.04.2014>, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania,
2.
obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201? ucinnost=10.04.2014>, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201?ucinnost=10.04.2014>, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20170201?ucinnost=10.04.2014>, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v časti dôvodný. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby mal súd za preukázanú na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 8. 2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávky zo dňa 3. 9. 2015, kde pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola postúpená z postupcu spoločnosti Slovak Telecom, a.s. na žalobcu. Nesporné medzi stranami sporu bolo zároveň to, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. a žalovanou bola dňa 7. 1. 2013 uzatvorená Zmluva o poskytnutí verejných služieb podľa Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby vymedzené v tejto zmluve a žalovaná sa zaviazala platiť mu odplatu za poskytnuté služby.
9. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru za obdobie od 1. 9. 2013 do 30. 9. 2013 na celkovú sumu 44,27 Eur, splatnú dňa 20. 10. 2013. Z tejto sumy súd žalobcovi priznal sumu 17,06 Eur, od ktorej odpočítal zľavu 0,83 Eur a zároveň priznal 20 % DPH z týchto súm vo výške 3,25 Eur. Titulom tejto faktúry súd žalobcovi priznal sumu vo výške 19,48 Eur. Pokiaľ ide o faktúru za obdobie od 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013, splatnú dňa 18. 12. 2013, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 16,55 Eur, z tejto sumy súd považoval za dôvodnú sumu poplatkov Magio optic, prístup k internetu vo výške 0,14 Eur, ku ktorej priznal 20 % DPH vo výške 0,028 Eur, spolu titulom tejto faktúry súd žalobcovi priznal sumu 0,168 Eur. Pokiaľ ide o faktúru za obdobie od 1. 8. 2013 do 31. 8. 2013, splatnej dňa 18. 9. 2013, ktorou žalobca žiadal o zaplatenie sumy 24,47 Eur, titulom tejto faktúry súd priznal žalobcovi iba sumu poplatkov vo výške 17,06 Eur po odpočítaní zľavy 0,83 Eur a 20 % DPH vo výške 3,25 Eur, spolu sumu 19,48 Eur. Pokiaľ ide o poslednú uplatnenú faktúru za obdobie od 1. 10. 2013 do 31. 10. 2013, splatnej dňa 18. 11. 2013, ktorou žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 24,47 Eur, titulom tejto faktúry súd priznal žalobcovi iba sumu 17,06 Eur po odpočítaní sumy 0,83 Eur a pripočítaní 20 % DPH vo výške 3,25 Eur, spolu sumu 19,48 Eur. Žalobný návrh žalobcu tak súd považoval za dôvodný v časti priznanej sumy vo výške 58,61 Eur (3 x 19,48 + 0,168 Eur). Z týchto súm, ktoré súd považoval titulom vystavených faktúr za dôvodné, súd zároveň žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z dlžných súm a to deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr.
10. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti, súd žalobný návrh považoval v celom rozsahu za nedôvodný pokiaľ ide o faktúru za obdobie od 1. 9. 2013 do 30. 9. 2013 v časti, ktorou požadoval poplatok za prerušenie poskytovania služby vo výške 16,50 Eur, ako aj zmluvné pokuty za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur. Pokiaľ ide o faktúru za obdobie od 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013, súd žalobný návrh žalobcu považoval za nedôvodný v časti, ktorou požadoval poplatok vo výške 16,50 Eur titulom prerušenia poskytovania služby pre neplatenie. Pokiaľ ide o faktúru za obdobie od 1. 8. 2013 do 31. 8. 2013, súd žalobný návrh žalobcu považoval za nedôvodný v časti zmluvnej pokuty vo výške 4,99 Eur a pokiaľ ide o faktúru za obdobie od 1. 10. 2013 do 31. 10. 2013, rovnako súd tento žalobný návrh žalobcu považoval za nedôvodný v časti poplatkov vo výške 4,99 Eur. Súd k tejto argumentácii uvádza nasledovné:
11. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanej uhradiť žalobcovi takéto druhy poplatkov a v tejto výške. Pokiaľ ide o vyššie spomínané poplatky, súd poukazuje na to, že tieto umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška poplatku za obmedzenie služby, resp. poplatku za prerušenie služby bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do definície neprijateľných zmluvných podmienok (v rozpore s racio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti). Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESDC-26/13).
12. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález Ústavného súdu SR, I. ÚS 3512/2011 z 11. 11. 2013). Sporné poplatky za obmedzenie či prerušenie služby v dôsledku neplatenia majú vyslovene sankčnú povahu a svojou podstatou predstavujú zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, ktorá však musí byť dohodnutá písomne. Uvedenými poplatkami dodávateľ obchádza ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu totiž by mohol súd moderovať. Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia tak, ako to označil vo faktúre, sumy vo výške 4,99 Eur titulom zmluvnej pokuty, súdu tu absentuje v súlade s § 544 a 545 Občianskeho zákonníka písomná dohoda strán o zmluvnej pokute, čím túto zmluvnú pokutu považuje súd za absolútne neplatnú.
13. Pre spotrebiteľský právny vzťah, vychádzajúc aj z európskej judikatúry, je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa. Tento princíp je už zakomponovaný aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve, alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
14. Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za obmedzenie, resp. za prerušenie služby, či zmluvnú pokutu, žalobca so žalovanou výslovne dojednal, hoci súčasťou zmluvy je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a platný cenník sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaná ako spotrebiteľ nemohla nijakým spôsobom zasiahnuť. Súd z tohto dôvodu považoval žalobu v tejto časti, za nedôvodnú a preto v tejto časti bola žaloba žalobcu zamietnutá.
15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Úspech žalobcu predstavoval 53,40 %, jeho neúspech 46,60 %. Z tohto dôvodu súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.