Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoPr/13/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová, členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci žalobcu: V.. I. R., narodený XX.X.XXXX, bytom R. X, H., zastúpený advokátkou Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, AK, Dostojevského rad 17, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, Bratislava, IČO: 00 686 862, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o náhradu funkčného platu a náhradu nemajetkovej ujmy za diskrimináciu, na odvolanie žalovaného proti medzitímnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 17Cpr/5/2015-526 zo dňa 22.6.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd medzitímny rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 17Cpr/5/2015-526 zo dňa 22.6.2016 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II, medzitímnym rozsudkom č.k. 17Cpr/5/2015-526 z 22.6.2016 určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru žalobcovi daná 28.4.2015 je neplatná a že štátnozamestnanecký pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. O zvyšnej časti uplatneného nároku žalobcu a o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že Rozhodnutím o vymenovaní do prípravnej štátnej služby číslo XXXX/XXXX-XXXX z 11.12.2008 v znení neskorších rozhodnutí a dodatkov k služobnej zmluve vznikol žalobcovi podľa § 129 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer. Rozhodnutím číslo 641/2009-2000 z 14.4.2009 bol žalobca dňom 23.4. 2009 vymenovaný do stálej štátnej služby. Žalobca sa 8.2.2011 zúčastnil výberového konania číslo D. X/XXXX/E na voľné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v odbore štátnej služby 2.04 - Hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku, regulácie sieťových odvetví, v organizačnom útvare 446, odbor priemyslu a inovácií na funkciu generálny štátny radca - vedúci štátny zamestnanec - riaditeľ odboru, druh štátnej služby - stála štátna služba. Vo výberovom konaní sa žalobca umiestnil na 1. mieste. Následne dodatkom číslo 6 k Služobnej zmluve z 22.9.2014 došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu s účinnosťou od 24.9.2014 tak, že bol zaradený do organizačného útvaru služobného úradu "Odbor MPS a inovácií". Podľa opisu činnosti zastával žalobca štátnozamestnanecké miesto s číslom pozície 446 s účinnosťou od 24.9.2014 ako riaditeľ odboru MPS a inovácií - generálny štátny radca, odbor štátnej služby 2. 04 - Hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku, regulácia sieťových odvetví, ako vedúci štátny zamestnanec

- generálny riaditeľ sekcie, zaradený v platovej triede 11.

3. Rozhodnutím ministra hospodárstva SR číslo 13/2015 z 16.4.2015 došlo k organizačnej zmene z dôvodu limitu miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní aparátu ústredného orgánu, stanoveného rozpisom záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu pre kapitolu Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky na rok 2015 v zmysle listu ministra financií Slovenskej republiky číslo MF/026958/2014 - 441 z 19.12.2014, ktorý bol o 15 % nižší v porovnaní s limitom stanoveným v rámci rozpisu záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu na rok 2014. Organizačnou zmenou došlo okrem iných s účinnosťou od 20. 4. 2015 k zrušeniu jedného funkčného štátnozamestnaneckého miesta v organizačnom útvare "Odbor MPS a inovácií", organizačný útvar 446, platová trieda funkčného miesta 11, odbor štátnej služby 2. 04 (miesto žalobcu) ako aj k zrušeniu samotného organizačného útvaru "odbor MPS a inovácií" v riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa sekcie priemyslu a obchodu zároveň bola rozšírená pôsobnosť organizačného útvaru - "Odbor priemyselného rozvoja a investícií" v riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa sekcie priemyslu a obchodu. Vedúcemu služobného úradu bolo uložené skončiť štátnozamestnanecký pomer so štátnymi zamestnancami, ktorých miesta boli zrušené v termíne do 30.6.2015.V súvislosti s organizačnou zmenou číslo 13/2015 vydal žalovaný pre žalobcu dňa 20.4.2015 písomné potvrdenie číslo 02082/2015 - 2010 - 18950 o skončení vykonávania funkcie vedúceho štátneho zamestnanca podľa § 38 ods. 2 Zákona číslo 400/2009 Z.z. dňom 20.4.2015, teda z dôvodu zrušenia organizačného útvaru, ktorý žalobca ako štátny zamestnanec riadil. Skončenie vykonávania funkcie vedúceho štátneho zamestnanca na základe zákona je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Uvedené potvrdenie žalobca neprevzal. Dňa 20.4.2015 sa konal osobný pohovor žalovaného so žalobcom pri ktorom služobný úrad konštatoval, že nemá voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii: 11 platová trieda, odbor 2.04. Žalobca mohol byť preložený najneskôr s účinnosťou od 1.7.2015 na iné voľné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade Ministerstva hospodárstva SR alebo do iného služobného úradu. Zo zoznamu dočasne uvoľnených štátnozamestnaneckých miest ku dňu 20.4. 2015 ktoré tvorili prílohu k služobnému záznamu číslo 02082/2015 - 2010 - 18951 súd prvej inštancie zistil, že žalobcovi boli ponúkané len miesta, ktoré boli dočasne voľné na zastupovanie počas dočasného preloženia zamestnanca resp. počas čerpania materskej/rodičovskej dovolenky. Žalobcovi nebolo ponúknuté žiadne miesto na trvalé obsadenie. Listom z 24.4.2015 oznámil žalobca žalovanému, že si nesplnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z § 39 Zákona o štátnej službe, keď mu neponúkol voľné miesto v rámci sekcie priemyslu a obchodu, kde bolo voľné miesto vedúceho zamestnanca, riaditeľa odboru priemyselného rozvoja investícii, ktoré bolo iba dočasne obsadené dočasne preloženým štátnym zamestnancom. Dňa 28.4.2015 sa uskutočnilo ďalšie stretnutie žalobcu a žalovaného, na ktorom bolo žalobcovi oznámené, že miesto vedúceho zamestnanca - riaditeľa odboru priemyselného rozvoja a investícii nie je voľné, pretože je dočasne obsadené iným štátnym zamestnancom, ktorý na ňom vykonáva štátnu službu. Teda toto miesto mu nemohlo byť ponúknuté dňa 20.4.2015, kedy si služobný úrad plnil svoju ponukovú povinnosť, miesto mu môže byť ponúknuté iba v prípade, ak sa úplne uvoľní, t.j. ak štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na danom mieste nebude úspešný vo výberovom konaní, alebo ak sám požiada o skončenie vykonávania pozície vedúceho zamestnanca. Počas plynutia výpovednej doby bol žalobcovi zaslaný ďalší zoznam dočasne uvoľnených miest ku dňu 11.5.2015, na ktoré mohol byť preradený počas zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý bol vyslaný do cudziny, bol dočasne preložený, prípadne zamestnankyňa čerpala materskú/rodičovskú dovolenku, alebo išlo o miesta, ktoré sa uvoľnia až od 1.6.2015. Ani jedno z ponúkaných miest mu nebolo ponúknuté bez časového obmedzenia. Žalobca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že u žalovaného pracoval v pozícii štátny zamestnanec - riaditeľ MPS (malé a stredné podniky) a inovácií. Zamestnávateľ mu oznámil, že sa ruší celý „Odbor MPS a inovácií" a tento bude zlúčený s „Odborom priemyselného rozvoja a investícií". Žalobca vopred nemal vedomosť o tom, že sa organizačná zmena chystá, nebolo mu oznámené, aký bude ďalší postup aj vo vzťahu k jeho podriadeným. Vedúci služobného úradu V.. Y. mu predložil k nahliadnutiu Rozhodnutie o organizačnej zmene a dal mu k dispozícii zoznam voľných pracovných miest v dočasnej štátnej službe. Keďže žalovaný nemal preňho k dispozícii voľné miesto v stálej štátnej službe bolo mu povedané, aby čerpal dovolenku. Žalobca zistil, že zamestnávateľ mu neponúkol všetky voľné pracovné miesta, konkrétne voľné pracovné miesto „riaditeľa odboru priemyselného rozvoja a investícií" a „miesto hlavného štátneho radcu" v odbore štrukturálne fondy. Tieto skutočnosti zistil z internetovej stránky Ministerstva hospodárstva ako voľné miesta. Na "pôvodnom mieste MPS a inovácií bolo 10 zamestnancov, ktorí všetci okrem žalobcu prešli do Odboru priemyselného rozvoja investícií. Tak ako vyplynulo z organizačného poriadku jeho pracovné zaradenie bolo zrušené dňom 20.4.2015, pričom odbor bol zrušený až s účinnosťou od 30.6.2015. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní sp.zn. 3MCdo 14/2010 podľa ktorého sa pracovné miesto považuje za voľné, pokiaľ nie je na toto miesto uzavretá riadna služobná zmluva. V danom prípade miesto „riaditeľa odboru priemyselného rozvoja a investícií" bolo voľné miesto, pretože výkon funkcie riaditeľa vykonávala osoba iba poverená. Žalovaný (zamestnávateľ) si preto nesplnil ponukovú povinnosť, z ktorého dôvodu je výpoveď neplatná. Poukázal tiež na ustanovenie § 17 ods. 3

písm. b/ a § 47 písm. c/ Zákona o štátnej službe, podľa ktorého vedúci zamestnanec sa nemusí podrobiť výberovému konaniu. Namietal tiež skutočnosť, že niektoré pracovné pozície označené pod číslom 13, 156, 198, 203, 547, 1158, 1205, 1215 boli obsadené dvoma zamestnancami, ako napr. I.. D. D., ktorá vystupuje ako hlavný štátny radca v odbore ochrany spotrebiteľa pod pozíciou 1211 aj ako hlavný štátny radca európske spotrebiteľské centrum pod pozíciou 1158 ďalej sú to pozície, ktoré zastával G., Č., Y., U., Š.. Z obsahu v systematizácie štátnozamestnaneckých miest Ministerstva hospodárstva SR účinnej ku dňu 16.4.2015 súd prvej inštancie zistil, že na pozícii číslo 1158 a 1211 je uvedená I.. D. D., na pozícii číslo 1215 a 203 je uvedený V.. D. U., na pozícii číslo XXXX a XXX je uvedený I.. N. G., na pozícii číslo XX a XXXX je uvedená V.. D. Č.. Z obsahu služobných zmlúv dotknutých zamestnancov súd prvej inštancie zistil že I.. D. D. bola Dodatkom číslo 1 k Služobnej zmluve zo dňa 11.2.2015 s účinnosťou od 15.2.2015 dočasne preložená v tom istom služobnom úrade a v tom istom odbore štátnej služby počas obdobia prípravy predsedníctva Slovenskej republiky v rade Európskej únie, najdlhšie do 31.12.2016 do odboru medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev ako riaditeľ odboru. Z obsahu služobnej zmluvy V.. D. U.Č. súd prvej inštancie zistil že Dodatkom číslo 1. k Služobnej zmluve bol s účinnosťou od 2.3.2015 dočasne preložený na výkon funkcie štátneho zamestnanca, generálny štátny radca - vedúci štátny zamestnanec

- generálny riaditeľ sekcie priemyslu a obchodu až do obsadenia voľného miesta vedúceho štátneho zamestnanca výberovým konaním, najdlhšie do 31.8.2015. Z obsahu služobnej zmluvy v I.. N. G. súd prvej inštancie zistil, že Dodatkom číslo 4 k Služobnej zmluve zo dňa 23.2.2015 bol s účinnosťou od 1.3.2015 dočasne preložený na odbor štátnej služby - medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev organizačný útvar služobného úradu - sekcia priemyslu a obchodu počas obdobia prípravy predsedníctva Slovenskej republiky v rade Európskej únie, najdlhšie do 31.12.2016. Z obsahu služobnej zmluvy V.. D. Č. súd prvej inštancie zistil že Dodatkom číslo 1 k Služobnej zmluve zo dňa 27.2.2015 bola dočasne preložená s účinnosťou od 1.3.2015 do 14.8.2015, a to počas obdobia prípravy predsedníctva Slovenskej republiky v rade Európskej únie na odbor štátnej služby - medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev. K systematizácii zamestnancov Ministerstva hospodárstva SR žalovaný uviedol, že ide o interný materiál osobného úradu, ktorý slúžil len pre internú potrebu za účelom sledovania obsadenosti štátnozamestnaneckých miest. Osobný úrad eviduje mená zamestnancov z dôvodu, že dané štátnozamestnanecké miesto nemožno považovať za voľné, ale iba za dočasne uvoľnené, keďže zamestnanci uvedení v zátvorkách na danom mieste majú uzatvorenú riadu služobnú zmluvu, avšak aktuálne sú dočasne preložený v rámci MH SR alebo na iný služobný úrad, prípadne sú dočasne vyslaný do zahraničia alebo čerpajú rodičovskú dovolenku prípadne služobné voľno. Toto vysvetlenie bolo logické, postačujúce, a preto ho súd prvej inštancie akceptoval. Žalovaný uviedol, že v prípade organizačnej zmeny vykonanej Rozhodnutím číslo 13/2015 listom z 11.5.2015 rozšíril žalobcovi ponuku voľných pracovných miest o miesto, ktoré dočasne zastávala V.. M., teda žalobca mal možnosť sa zúčastniť výberového konania, takisto mu bolo ponúknuté miesto v sekcii obchodno - zahraničnej politiky a európskych záležitostí a miesto v oddelení implementácie. K pozícii hlavného štátneho radcu, sekciu priemyslu a obchodu, odbor priemyselného rozvoja a investícií z listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že V.. M. uzavrela služobnú zmluvu so žalovaným dňa 27.11.2014, na základe ktorej bola prijatá do štátnej služby podľa § 19 ods. 1 Zákona o štátnej službe. Jej štátnozamestnanecký pomer vznikol dňom 1.12.2014, pričom bola prijatá do dočasnej štátnej služby bez výberového konania alebo bez výberu. Dodatkom číslo 1 k Služobnej zmluve bola dňom 2.12.2014 dočasne preložená do funkcie hlavný štátny radca - vedúci štátny zamestnanec - riaditeľ odboru priemyselného rozvoja a investícií v odbore štátnej služby 2. 04 - hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku, regulácie sieťových odvetví, a to až do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom na základe výberového konania. Uvedené miesto mala zastávať „do obsadenia voľného miesta vedúceho štátneho zamestnanca výberovým konaním, najdlhšie šesť po sebe nasledujúcich mesiacov". Štátnozamestnanecký pomer V.. M. skončil podľa § 52 ods. 1 písm. i/ zákona o štátnej službe uplynutím dočasnej štátnej služby ku dňu 31.5.2015. V.. U. uzavrel služobnú zmluvu so žalobcom dňa 26.2.2015, kedy mu vznikla dočasná štátna služba počnúc od 1.3.2015 kedy bol prijatý na voľné štátnozamestnanecké miesto číslo 1215 do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, najviac na 6 mesiacov. Následne od 1.5.2015 bola na toto miesto prijatá V.. G. do dočasnej štátnej služby, pričom služobnú zmluvu uzavrela 28.4.2015, teda v deň, keď bola doručená výpoveď žalobcovi. Dodatkom číslo 1 k Služobnej zmluve zo dňa 2.3.2015 sa V.. U. dohodol so žalovaným na dočasnom preložení na miesto číslo XXX - do obsadenia voľného miesta vedúceho štátneho zamestnanca výberovým konaním, najdlhšie do 31.8.2015. Žalobca poukázal na to, že obe tieto miesta, teda miesto číslo XXXX - štátny radca ako aj miesto číslo XXX - generálny štátny radca boli voľné a mali byť ponúknuté žalobcovi. V.. U. uzavrel následne novú služobnú zmluvu dňa 12.5.2015 a nastúpil

do stálej štátnej služby dňom 15.5.2015. Miesto číslo 203 sa teda obsadilo, prestalo byť voľným až 15.5.2015, po doručení výpovede žalobcovi, bez splnenia si ponukovej povinnosti. V.. Q. bol 15.6.2015 dočasne preložený na odbor priemyselného rozvoja a investícií do funkcie riaditeľ odboru priemyselného rozvoja investícií, do obsadenia voľného miesta vedúceho štátneho zamestnanca výberovým konaním. Toto miesto bolo naďalej preukázateľné voľné a nebolo ponúknuté žalobcovi. V.. Q. bol pritom v dočasnej štátnej službe od 15.6.2015 počas dočasného preloženia I.. G. (miesto číslo XXXX).

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 1 odsek 4, 6 odsek 1, § 38 odsek 1, § 21 odsek 1, § 22 odsek 4, § 39 odsek 1. § 46 odseky 1, 2, § 47 písmeno c), § 48 odseky 1, 2, 3 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe.

5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pre platnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru musia byť splnené hmotnoprávne podmienky dané v ustanovení § 47 písm. b/ (správne má byť § 47 písm. c/) Zákona o štátnej službe, teda aj, že žalovaný splnil povinnosť ponúknuť žalobcovi iné voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré v čase podania výpovede mal. Ide o hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede zo strany služobného úradu, ktorá musí byť splnená ešte pred daním výpovede štátnemu zamestnancovi. Splnenie tejto podmienky musí preukázať služobný úrad. Služobný úrad teda musí štátnemu zamestnancovi ponúknuť iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré je k dispozícii v dobe výpovede. Ponuku iného štátnozamestnaneckého miesta musí služobný úrad vykonať pred tým ako dá štátnemu zamestnancovi výpoveď, musí tu byť časová postupnosť. Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa štátnemu zamestnancovi dáva výpoveď, musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektivitu práce. Služobný úrad bol povinný zaradiť žalobcu s jeho súhlasom na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Žalovaný vystavil žalobcovi podľa § 38 ods. 2 zákona o štátnej službe písomné potvrdenie o skončení vykonávania funkcie z dôvodu zrušenia organizačného útvaru, ktorý štátny zamestnanec riadil ku dňu 21.4.2015. Keďže k uvedenému termínu, t.j. ku dňu 21.4.2015 nemal žalovaný (zamestnávateľ) vhodné stále štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by mohol zaradiť žalovaného, skončil s ním štátnozamestnanecký pomer výpoveďou zo dňa 28.4.2015. Ustanovenia §§ 20 a 21 Zákona o štátnej službe obsahujú všeobecnú úpravu obsadzovania voľných a tzv. uvoľnených štátnozamestnaneckých miest. Za voľné štátnozamestnanecké miesto treba považovať miesto, na ktorom nik nevykonáva štátnu službu (napr. ak sa vytvorilo nové štátnozamestnanecké miesto alebo ak skončil štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca bez zrušenia konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta). Uvoľnené štátnozamestnanecké miesto je miesto, na ktorom štátny zamestnanec zo zákonom ospravedlniteľného dôvodu (napr. dočasná práceneschopnosť, rodičovská dovolenka, služobné voľno, ...) nemôže vykonávať štátnu službu. Voľné štátnozamestnanecké miesto, ak nejde o miesto vedúceho zamestnanca, bude možné obsadiť na základe výberu alebo preložením (trvalým alebo dočasným) štátneho zamestnanca a v niektorých prípadoch aj na základe výberového konania; obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v niektorých služobných úradoch, a to na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, na súdoch, na prokuratúre a v služobnom úrade - Slovenskej informačnej službe. Špecifickým spôsobom obsadenia štátnozamestnaneckého miesta v tomto smere je možnosť dočasne (najdlhšie na šesť mesiacov) obsadiť takéto miesto uchádzačom o štátnu službu. Voľné alebo uvoľnené štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa bude obsadzovať na základe výberového konania alebo preložením iného vedúceho zamestnanca. Takouto úpravou nie sú dotknuté ustanovenia zákona o zastupovaní vedúceho zamestnanca. V súlade s princípom stability štátnozamestnaneckého pomeru sa navrhuje umožniť zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, na štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bol vyhlásený výber. Súd prvej inštancie v rozsudku odkazuje na ustanovenia Zákona o štátnej službe a Zákonníka práce (s poukazom na odkazujúce ustanovenie § 120 Zákona o štátnej službe), ktoré upravujú hmotnoprávne podmienky platnosti jednostranného právneho úkonu - skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa - služobného úradu, pričom vychádzajúc z návrhu, ako aj argumentov a listinných dôkazov založených stranami sporu súd prvej inštancie skonštatoval, že písomné vyhotovenie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou obsahovalo všetky formálne náležitosti takéhoto zamýšľaného prejavu vôle zamestnávateľa. Zákonný dôvod výpovede v súlade s ustanovením § 47

písm. b/ (správne má byť § 47 písm. c/) Zákona o štátnej službe žalobcom spochybnený nebol a nie je spochybnené žiadnou zo strán ani účinné doručenie výpovede žalobcovi. Súd prvej inštancie uviedol, že hmotnoprávne podmienky platnosti skončenia štátnozamestnanecké pomeru výpoveďou (konkrétne zrušenie štátnozamestnaneckého miesta žalobcu a účinné doručenie výpovede), ako aj splnenie formálnych náležitostí skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, neboli v konaní spochybnené. Preto súd prvej inštancie vychádzal z východiskovej premisy, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo urobené písomne, skutkovo riadne vymedzené, zákonný dôvod výpovede bol preukázaný, výpoveď bola žalobcovi doručená do vlastných rúk a boli dodržané zákonné prekluzívne lehoty na domáhanie sa vyslovenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo strany žalobcu podľa ustanovenia § 56 Zákona o štátnej službe, v spojení s ustanovením § 77 Zákonníka práce. Sporným od počiatku bolo naplnenie hmotnoprávnej podmienky - splnenie si ponukovej povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa. Obsah záznamu o ústnych konaniach nasvedčuje tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mu pred doručením výpovede neponúkol žiadne voľné stále štátnozamestnanecké miesto, všetky miesta boli ponúkané na dočasné pridelenie, resp. miesta, ktoré sa uvoľnia len v budúcnosti. Z dikcie ustanovenia § 47 písm. b/ (správne má byť § 47 písm. c /) Zákona o štátnej službe pritom vyplýva, že služobný úrad môže dať zamestnancovi výpoveď z tohto zákonného dôvodu až ako poslednú eventualitu, pokiaľ nemá pre neho iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, štátny zamestnanec nesúhlasil ani s trvalým preložením v služobnom úrade a ani sa nedohodol so služobným úradom inak. Práve dikcia takto koncipovaného zákonného predpokladu možnosti dania výpovede zo strany žalovaného nasvedčuje výkladu, že sledovaným účelom bolo viesť účastníkov štátnozamestnaneckého pomeru k aktívnemu dialógu, hľadaniu iných možností eventualít, aby napriek zrušeniu pôvodného štátnozamestnaneckého miesta bolo možné udržať štátneho zamestnanca v služobnom pomere. Otázku vhodnosti konkrétnych voľných štátnozamestnaneckých miest je nutné vykladať extenzívne, aby sa príliš zužujúcim výkladom, ktorý by mohol zvádzať zo strany zamestnávateľa k splneniu ponukovej povinnosti čisto len formalistický, neobchádzal sledovaný účel a zmysel ponukovej povinnosti zamestnávateľa, ako jednej z hmotnoprávnych podmienok a predpokladov platného skončenia pracovného pomeru. Takýto extenzívny výklad zodpovedá aj aktuálnej judikatúre (napr. rozsudok NS SR č. 6Sžo/232/2010 zo dňa 28.09.2011). Súd prvej inštancie uviedol, že neobstoja argumenty žalovaného, že tieto miesta nemohol žalobcovi ponúknuť, pretože neboli voľné, nakoľko boli v čase výpovede obsadené štátnymi zamestnancami v dočasnej štátnej službe až do obsadenia miesta zamestnancom v stálej štátnej službe. Z koncepcie konkrétnych znení Zákona o štátnej službe je zrejmé, že tieto štátnozamestnanecké miesta (V.. M., V.. U.) žalovaný žalobcovi ako štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe ponúknuť mohol, a to jednak s poukazom na znenie ustanovenia § 47 písm. b/ (správne má byť § 47 písm. c/) Zákona o štátnej službe, ktoré terminologický nerozlišuje štátnozamestnanecké miesto v dočasnej a stálej štátnej službe, a jednak s poukazom na znenie ustanovení § 17 ods. 1, ods. 3 písm. b/, § 18 písm. f/, § 20 a § 21 Zákona o štátnej službe. Dočasná štátna služba je obsadzovaná na určitú dobu a to buď na zastupovanie štátneho zamestnanca počas určitých prekážok brániacich výkonu štátnej služby, alebo do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe (§ 17 ods. 3 písm. b/), navyše s časovo obmedzeným trvaním najviac na šesť mesiacov (§ 18 písm. f/ Zákona o štátnej službe). Súd prvej inštancie mal jednotlivými služobnými zmluvami štátnych zamestnancov, ktorí obsadzovali predmetné štátnozamestnanecké miesta v dočasnej štátnej službe preukázané, že čas trvania dočasnej štátnej služby bol písomne v týchto zmluvách vymienený doslovne: ...do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, najviac do šesť mesiacov... Nič preto nebránilo žalovanému v čase dania výpovede žalobcovi ponúknuť mu aj štátnozamestnanecké miesto V.. M., V.. Q. Z. V.. U., pretože výkon ich práce bol limitovaný časovo do momentu obsadenia miesta zamestnancom v stálej štátnej službe, výberovým konaním. Navyše, služobný úrad mal možnosť žalobcu trvalo preložiť na voľné štátnozamestnanecké miesto aj kedykoľvek počas plynutia výpovednej doby s poukazom na znenie ustanovenia § 48 ods. 3 Zákona o štátnej službe. Žalovaný pred daním výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm. b/ (správne má byť § 47 písm. c/) zákona o štátnej službe riadne nesplnil povinnosť ponúknuť žalobcovi iné voľné štátnozamestnanecké miesto a to i napriek tomu, že v čase dania výpovede preukázateľne takéto voľné štátnozamestnanecké miesto mal, v dôsledku čoho súd prvej inštancie medzitímnym rozsudkom vydaným podľa § 152 ods. 2 zákona č. 99/1969 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru doručená žalobcovi dňa 28.4.2015 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. O zostávajúcich nárokoch žalobcu a o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

6. Predmetný rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný. Súdu prvej inštancie vytýka, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o tom, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 21.4.2015, doručená dňa 28.4.2015 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Žalovaný je toho názoru že so žalobcom ukončil štátnozamestnanecký pomer v súlade s § 47 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a z tohto dôvodu nemožno považovať výpoveď danú žalobcovi zo strany žalovaného za neplatnú. Žalovaný tvrdí, že v konaní bolo preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Funkcia žalobcu ako vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38 ods. 1 zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého sa funkcia vedúceho zamestnanca skončí dňom zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci zamestnanec. Žalovaný poukázal na to, čo o skutkovom stave veci vo vzťahu k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobcu skonštatoval aj súd prvej inštancie a to, že na základe Rozhodnutia č. 13/2015 ministra hospodárstva Slovenskej republiky o organizačnej zmene zo dňa 16. apríla 2015 bol okrem iného dňom 20.4.2015 v zmysle čl. I. písm. a/ bodu 2 zrušený organizačný útvar „odbor MSP a inovácií" v riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa sekcie priemyslu a obchodu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V súlade s uvedeným Rozhodnutím bolo v zmysle zákona súčasne dňom 20.4.2015 v zmysle čl. I. písm. a/ bodu 1 zrušené štátnozamestnanecké miesto vedúceho štátneho zamestnanca, ktorý uvedený zrušený organizačný útvar riadil, t.j. miesto žalobcu. Organizačnú zmenu bolo nutné vykonať z dôvodu zníženia limitu miezd, platov, služobných príjmov pre kapitolu MH SR na rok 2015 o 15 % v porovnaní s rokom 2014 v zmysle listu ministra financií SR zo dňa 19.12.2014. Z dôvodu zrušenia organizačného útvaru „odbor MSP a inovácií" a s tým súvisiaceho zrušenia štátnozamestnaneckého miesta žalobcu bol žalobca v období od 21.4.2015 do 30.6.2015 nezaradeným štátnym zamestnancom MH SR. Keďže žalobca zo zoznamu ponúknutých štátnozamestnaneckých miest o žiadne neprejavil záujem, nebol vedený v systematizácii zamestnancov MH SR, t.j. nebol zaradený na žiadnu pozíciu. Žalovaný nemal možnosť zaradiť žalobcu na vykonávanie štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu, pretože takým miestom služobný úrad nedisponoval. V čase plnenia si ponukovej povinnosti t.j. v období od 20.4.2016 - 30.6.2016 voči žalobcovi, žalovaný nemal žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby t.j. 2.04 - Hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku, regulácia sieťových odvetví a v tej istej funkcii, t.j. generálny štátny radca -11. platová trieda, ktoré by mohol žalobcovi ponúknuť a na ktoré by mohol žalobcu zaradiť. Žalovaný však predložil žalobcovi zoznam aktuálne neobsadených miest, ktorý tvorí Prílohu Služobného záznamu zo dňa 20.4.2015 a Služobného záznamu zo dňa 28.4.2015 a dokonca listom zo dňa 11.5.2015 mu zaslal aktualizovaný zoznam voľných miest, obsahujúcich aj ponuku štátnozamestnaneckých miest vedúcich štátnych zamestnancov, ktoré mali byť voľné od 1.6.2015. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011, z konania sp.zn. 6Sžo/232/2010 podľa ktorého nie je pre splnenie povinnosti služobného úradu potrebné, aby ponúkol zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú pre neho vhodné. Stačí, ak zamestnávateľ ponúkne zamestnancovi len jedno pre neho vhodné štátnozamestnanecké miesto z viacerých u zamestnávateľa voľných pracovných miest, ktoré by boli pre zamestnanca vhodné. Na platnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo strany služobného úradu sa vyžaduje nielen realizácia ponuky iného, aspoň jedného pre štátneho zamestnanca vhodného štátnozamestnaneckého miesta, ale aj preukázanie jeho odmietnutia zamestnancom. V takejto situácii zamestnávateľ už nemá žiadnu ďalšiu povinnosť ponúknuť zamestnancovi iné voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Žalobca preukázateľne odmietol všetky ponúknuté miesta zo strany žalovaného, čoho dôkazom je vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.4.2015 k Služobnému záznamu s prílohou zo dňa 20.4.2015, ako aj Služobný záznam s prílohou zo dňa 28.4.2015. Žalobca rovnako odmietol aj ponúkané voľné štátnozamestnanecké miesta, uvedené v prílohe listu zo dňa 11.5.2015 na osobnom stretnutí zo dňa 27.5.2015. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že: „Podľa zoznamu dočasne uvoľnených štátnozamestnaneckých miest ku dňu 20.4.2015 ktoré tvorili prílohu k služobnému záznamu číslo XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX súd zistil, že žalobcovi boli ponúkané len miesta, ktoré boli dočasne voľné na zastupovanie počas dočasného preloženia zamestnanca resp. počas čerpania materskej/rodičovskej dovolenky. Žalobcovi nebolo ponúknuté žiadne miesto na trvalé obsadenie. Listom zo dňa 24.4.2015 oznámil, že žalovaný si nesplnil všetky povinnosti vyplývajúce mu § 39 Zákona o štátnej službe, keď mu neponúkol voľné miesto v rámci sekcie priemyslu a obchodu, kde bolo voľné miesto vedúceho zamestnanca, riaditeľa odboru priemyselného rozvoja a investícií, ktoré bolo iba dočasne obsadené

dočasne preloženým štátnym zamestnancom". Podľa § 39 ods. 1 zákona o štátnej službe, platí, že štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, zaradí služobný úrad s jeho súhlasom na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Žalovaný tvrdí, že v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona o štátnej službe by služobný úrad MH SR mohol postupovať iba za predpokladu, že by pre žalobcu, v čase plnenia si ponukovej povinnosti voči nemu, mal voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby, t.j. 2.04 - Hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku, regulácia sieťových odvetví a v tej istej funkcii, t.j. generálneho štátneho radcu -11. platová trieda, na ktoré by ho mohol zaradiť. V čase plnenia si ponukovej povinnosti voči žalobcovi však služobný úrad MH SR nemal žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tej istej funkcii, ktoré by mohol žalobcovi ponúknuť a na ktoré by mohol žalobcu zaradiť v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona o štátnej službe. Žalovaný predložil žalobcovi zoznam štátnozamestnaneckých miest zo dňa 20.4.2015 tvoriaci prílohu k Služobnému záznamu zo dňa 20.4.2015, ktorý obsahoval všetky aktuálne neobsadené miesta v služobnom úrade MH SR k uvedenému dátumu. Jednalo sa o dočasne uvoľnené miesta, pretože služobný úrad v danom čase disponoval iba takýmito miestami. Zoznam neobsahoval miesta aktuálne obsadené zamestnancami v dočasnej štátnej službe do výberu alebo do výberového konania, resp. zastupujúcimi iného zamestnanca, ktorí majú uzatvorenú riadnu služobnú zmluvu. Štátnozamestnanecké miesto riaditeľa odboru priemyselného rozvoja a investícií, o ktoré prejavil záujem žalobca, bolo 20.4.2015 dočasne obsadené, a to od 2.12.2014 V.. M., zamestnankyňou, ktorá bola na dané štátnozamestnanecké miesto podľa § 32 ods. 1 písm. a/ a podľa § 33 ods. 1 písm. b/ dočasne preložená na miesto vedúceho zamestnanca do obsadenia tohto miesta výberovým konaním v súlade s § 36 ods. 4 zákona o štátnej službe. Uvedená štátna zamestnankyňa vykonávala na danom mieste štátnu službu na základe riadne uzatvorenej, platnej štátnozamestnaneckej zmluvy a mala právo vykonávať štátnu službu na danom mieste v zmysle zákona najviac šesť mesiacov. Po uplynutí tejto doby vo vyhlásenom výberovom konaní mohla byť úspešná spomenutá štátna zamestnankyňa alebo iný prihlásený uchádzač, teda aj žalobca, ktorý by úspešným absolvovaním výberového konania nadobudol funkciu vedúceho štátneho zamestnanca, čím by dané štátnozamestnanecké miesto bolo obsadené v zmysle zákona o štátnej službe. Žalovaný zároveň dodáva, že štátnozamestnanecké miesto V.. M. bolo súčasťou aktualizovaného zoznamu štátnozamestnaneckých miest zo dňa 11.5.2015, ktorý bol žalobcovi zaslaný v rámci plnenia si ponukovej povinnosti žalovaného. Žalobca však toto miesto preukázateľne odmietol. Žalovaný ako zamestnávateľ musí dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými štátnymi zamestnancami a nemôže uprednostniť jedného zamestnanca pred iným. To znamená, že služobný úrad nemohol svojvoľne a nezákonným spôsobom ukončiť štátnozamestnanecký pomer so zamestnankyňou V.. M., ktorá vykonávala na predmetnom štátnozamestnaneckom mieste štátnu službu, mala riadne uzatvorenú, platnú služobnú zmluvu a obsadiť jej miesto žalobcom. V súvislosti s obsadzovaním miesta vedúceho štátneho zamestnanca poukázal žalovaný na § 21 ods. 1 zákona o štátnej službe, podľa ktorého služobný úrad obsadzuje voľné štátnozamestnanecké miesto preložením štátneho zamestnanca alebo na základe výberového konania alebo na základe výberu. Voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje služobný úrad preložením vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania. Žalobca bol v období od 21.4.2015 do 30.6.2015 nezaradeným štátnym zamestnancom MH SR. To znamená, že žalobca v uvedenom období nebol vo funkcii vedúceho štátneho zamestnanca, nakoľko v zmysle § 38 ods. 1 písm. a/ sa vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca skončí dňom zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom úrade. Na základe uvedeného teda neboli v prípade žalobcu splnené zákonné podmienky uvedené vo vyššie uvedených ustanoveniach zákona o štátnej službe a teda nebolo ho možné trvalé preložiť na štátnozamestnanecké miesto riaditeľa odboru priemyselného rozvoja a investícií, o čom bol žalobca poučený na osobnom pohovore dňa 27.5.2015. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v ktorom súd prvej inštancie skonštatoval, že: „Počas plynutia výpovednej doby bol žalobcovi i zaslaný ďalší zoznam dočasne uvoľnených miest ku dňu 11.5.2015, na ktoré mohol byť preradený počas zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý bol vyslaný do cudziny, bol dočasne preložený, prípadne zamestnankyňa čerpala materskú/rodičovskú dovolenku alebo sa jednalo o miesta, ktoré sa uvoľnia až od 1.6.2015. Ani jedno z ponúkaných miest nebolo ponúknuté bez časového obmedzenia ". Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že služobný úrad predložil žalobcovi na osobnom stretnutí dňa 20.4.2015 zoznam všetkých aktuálne neobsadených miest na MH SR. Žalobca mal k dispozícii rovnaký zoznam voľných, respektíve dočasne uvoľnených štátnozamestnaneckých miest ako všetci ostatní

zamestnanci, ktorých miesta boli Rozhodnutím ministra zrušené. Dňa 11.5.2015 služobný úrad písomne, doporučeným listom, kontaktoval žalobcu s aktualizovaným zoznamom voľných miest, obsahujúcim aj ponuku štátnozamestnaneckých miest vedúcich štátnych zamestnancov, ktoré mali byť uvoľnené od 1.6.2015, čím žalovaný poukázal na jeho snahu o udržanie žalobcu v služobnom úrade MH SR, ktorý mal počas plynutia výpovednej doby možnosť dočasného ale aj trvalého preloženia v rámci služobného úradu MH SR. Žalovaný viedol aktívny dialóg so žalobcom a počas plynutia výpovednej doby mu ponúkol nielen všetky neobsadené miesta, ktorými disponoval, ale zároveň nad rámec svojej povinnosti žalobcovi adresoval aj aktualizovaný zoznam, ktorý obsahoval ešte obsadené štátnozamestnanecké miesta, ktoré sa však mali uvoľniť od 1.6.2015. Žalobca však počas plynutia výpovednej doby preukázateľne odmietol všetky ponúkané voľné, ako aj dočasne uvoľnené štátnozamestnanecké miesta v služobnom úrade MH SR. Žalovaný je toho názoru, že cieľom zákonodarcu pri formulovaní zákonného predpokladu možnosti dania výpovede zo strany zamestnávateľa nebolo, aby si zamestnanec svojvoľne vyberal miesta na ktoré, podľa jeho názoru, spĺňa všetky kritériá a ktoré sú pre neho vhodné a primäť zamestnávateľa ponúknuť mu ním požadované miesto, pričom všetky ostatné zamestnávateľom ponúknuté vhodné miesta odmietne, k čomu žalovaný uviedol, že to vyplýva aj z Rozsudku NS SR z 28. septembra 2011, z konania sp.zn. 6Sžo/232/2010. Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že ponuková povinnosť je realizovaná zo strany zamestnávateľa, teda zamestnávateľ určuje, ktoré miesta sú podľa jeho zváženia pre konkrétneho zamestnanca vhodné, na ktoré spĺňa všetky požadované kritériá a predpoklady a teda ktoré miesta mu ponúkne. Zamestnanec má možnosť si z uvedených miest vybrať to, ktoré mu vyhovuje najviac, avšak nemá právo určovať zamestnávateľovi, ktoré miesta mu mali byť ponúknuté. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že na pôvodnom mieste MSP a inovácií bolo 10 zamestnancov, ktorí všetci okrem žalobcu prešli do Odboru priemyselného rozvoja a investícií. Tak ako vyplynulo z Organizačného poriadku jeho pracovné zaradenie bolo zrušené dňom 20.4.2015, pričom odbor bol zrušený až s účinnosťou od 30.6.2015", pretože nie všetci zamestnanci odboru, ktorý žalobca riadil, boli presunutí do organizačného útvaru odboru priemyselného rozvoja a investícií. Miesto s číslom pozície 216, bolo od 21.4.2015 zaradené do organizačného útvaru - štátny tajomník I., ako je uvedené v prílohe č. 2 k Rozhodnutiu č. 13/2015. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením, že pracovné zaradenie žalobcu bolo zrušené dňom 20.4.2015, pričom odbor bol zrušený až s účinnosťou od 30.6.2015, keďže na základe Rozhodnutia č. 13/2015 bol dňom 20.4.2015 v zmysle či. I. písm. a/ bodu 2. zrušený organizačný útvar „odbor MSP a inovácií" a v zmysle § 38 ods. 1 Zákona o štátnej službe sa vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca skončí dňom zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom úrade. V súlade s uvedeným Rozhodnutím bolo súčasne dňom 20.4.2015 v zmysle či. I. písm. a/ bodu 1 zrušené štátnozamestnanecké miesto vedúceho štátneho zamestnanca, ktorý uvedený zrušený organizačný útvar riadil, t.j. miesto žalobcu, podľa zákona o štátnej službe v organizačnom útvare Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky podľa prílohy č. 1 bodu A predmetného Rozhodnutia. Žalovaný napáda nepravdivosť konštatovania súdu prvej inštancie že: „.. U. uzavrel služobnú zmluvu so žalovaným dňa 26.2.2015, kedy mu vznikla dočasná štátna služba počnúc od 1.3.2015, kedy bol prijatý na voľné štátnozamestnanecké miesto číslo 1215 do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, najviac na 6 mesiacov. Následne od 1.5.2015 bola na toto miesto prijatá V.. G. do dočasnej štátnej služby, pričom služobnú zmluvu uzavrela 28.4.2015, teda v deň, keď bola doručená výpoveď žalobcovi. Dodatkom č. 1 k Služobnej zmluve zo dňa 2.3.2015 sa V.. U. dohodol so žalovaným na dočasnom preložení na miesto číslo 203 - do obsadenia voľného miesta vedúceho štátneho zamestnanca výberovým konaním, najdlhšie do 31.8.2015. Právna zástupkyňa žalobcu teda poukázala na to, že obe tieto miesta, teda miesto číslo 1215 - štátny radca ako aj miesto číslo 203 - generálny štátny radca boli voľné a mali byť ponúknuté žalobcovi. V.. U. uzavrel následne novú služobnú zmluvu dňa 12.5.2015 a nastúpil do stálej štátnej služby dňom 15.5.2015. Miesto číslo 203 sa teda obsadilo, prestalo byť voľným až 15.5.2015, po doručení výpovede žalobcovi, bez splnenia si ponukovej povinnosti". Žalovaný sa s uvedením tvrdením súdu prvej inštancie nestotožňuje, z dôvodu, že miesto s číslom pozície 1215 nebolo voľným miestom, ale miestom dočasne uvoľneným, keďže na uvedenom mieste vznikol riadne uzavretou služobnou zmluvou štátnozamestnanecký pomer dňom 1.3.2015 V.. U., ktorý na danom mieste vykonával dočasnú štátnu službu. Dodatkom č. 1 bol V.. U. s účinnosťou od 2.3.2015 dočasne preložený do iného odboru štátnej služby, na miesto s číslom pozície 203, z čoho vyplýva, že jeho pôvodné miesto s číslom pozície 1215 sa stalo dočasne uvoľneným a nie voľným štátnozamestnaneckým miestom. Žalovaný rovnako nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že miesto V.. U.Č. nebolo predmetom ponukovej povinnosti a žalobcovi uvedené miesto malo byť ponúknuté a nebolo. Žalovaný konštatuje, že na osobnom stretnutí dňa 20.4.2015 žalobcovi bolo ponúknuté miesto s číslom pozície 1215, čo preukazuje Príloha č. 1 k Služobnému záznamu zo dňa

20.4.2015, pretože je toto miesto súčasťou Zoznamu ponúkaných miest, avšak žalobca o toto miesto neprejavil záujem, čo potvrdzuje jeho vyjadrenie zo dňa 24.4.2015. V.. G. uzavrela služobnú zmluvu až 28.4.2015, s nástupom od 1.5.2015, t.j. až potom, ako bolo toto miesto žalobcovi ponúknuté a z jeho strany preukázateľne odmietnuté. Na miesto s číslom pozície 203 bol V.. U. s účinnosťou od 2.3.2015 dočasne preložený do funkcie vedúceho zamestnanca - do obsadenia tohto miesta výberovým konaním v súlade s § 36 ods. 4 zákona o štátnej službe. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukazuje aj na § 21 ods. 1 zákona ostatnej službe, v zmysle ktorého voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje služobný úrad preložením vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania. Až na základe výsledku výberového konania č. 4/2015, v ktorom sa na 1. mieste umiestnil V.. U., vznikol dňom 15.5.2015 štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe V.. U.. Nakoľko v zmysle § 38 ods. 1 písm. a/ sa vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca skončí dňom zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom úrade, žalobca v uvedenom období už nebol vo funkcii vedúceho štátneho zamestnanca a teda v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky uvedené vo vyššie uvedených ustanoveniach zákona o štátnej službe a nebolo ho možné trvalé preložiť na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca. S uvedenou skutočnosťou sa však súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení nevysporiadal. Žalovaný poukázal na to, že podľa dôvodovej správy k zákonu o štátnej službe za voľné štátnozamestnanecké miesto treba považovať miesto, na ktorom nik nevykonáva štátnu službu (napr. ak sa vytvorilo nové štátnozamestnanecké miesto alebo ak skončil štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca bez zrušenia konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta). Uvoľnené štátnozamestnanecké miesto je miesto, na ktorom štátny zamestnanec zo zákonom ospravedlniteľného dôvodu (napr. dočasná práceneschopnosť, rodičovská dovolenka, služobné voľno, ...) nemôže vykonávať štátnu službu. Voľné alebo uvoľnené štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa bude obsadzovať na základe výberového konania alebo preložením iného vedúceho zamestnanca. Takouto úpravou nie sú dotknuté ustanovenia zákona o zastupovaní vedúceho zamestnanca. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie v rozsudku uvádza, že „.. Q. H. XX.X.XXXX S. C. na B. C. M. Z. V. S. Q. M. B. C.B. M. Z. V., S. B. D. I. D. Š. F. D. Y.. U. I. H. T. C. D. Z. T. C. Ž.. V.. Q.Y. H. C. D. S. Š. G. B. XX.X.XXXX C. S. C. I.. G. (I. Č. XXXX/').Ž. G. G. U. U. G. C. V. T. Z. O., Ž.J. I. G. Č. C. XXX, Y. D. B. B. X.XX.XXXX S. XX.X.XXXX F. V.. M., H. Ž. C. G. G. Ď. I. W. F. S. XX.X.XXXX, Z. Ž. B. O. I. T. F. Z. C. R. B.. V.. Q. H. teda Z. po B. O. I. Ž. S. C. na C. XXX S. Q. M. B. C. M. Z. V.Í. Z. S. B. U. I. D. Y.. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že: „ Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa štátnemu zamestnancovi dáva výpoveď, musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektivitu práce. " Právny záver súdu prvej inštancie o nadbytočnosti žalobcu podľa žalovaného neobstojí, pretože žalobcovi bola daná výpoveď z dôvodu uvedeného v § 47 písm. c/ zákona o štátnej službe, t.j. jeho funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, nemožno ho zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak, a nie z dôvodu nadbytočnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozsudku tvrdí, že „Vzhľadom na to, že žalobca bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca bol služobný úrad povinný zaradiť žalobcu s jeho súhlasom na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Žalovaný v konaní tvrdí, že ku dňu výpovede nemal možnosť zaradiť žalobcu na iné stále štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu pretože takéto voľné miesto k dispozícií nemal, preto pristúpil ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b/, § 47 písm. c/ zákona o štátnej službe ". Aj toto tvrdenie súdu prvej inštancie považuje žalovaný za nesprávne, pretože žalobca nebol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca, ale v zmysle § 38 ods. 1 písm. a/ Zákona o štátnej službe sa vykonávanie jeho funkcie vedúceho zamestnanca skončilo dňom zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadil. V čase plnenia si ponukovej povinnosti t.j. v období od 20.4.2016 - 30.6.2016 voči žalobcovi, žalovaný nemal žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby t.j. 2.04 - Hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku, regulácia sieťových odvetví a v tej istej funkcii, t.j. generálny štátny radca -11. platová trieda, ktoré by mohol žalobcovi ponúknuť a na ktoré by mohol žalobcu zaradiť. Žalovaný však predložil žalobcovi zoznam aktuálne neobsadených miest, ktorý tvorí Prílohu Služobného záznamu zo dňa 20.4.2015 a Služobného záznamu zo dňa 28.4.2015. Dňa 11.5.2015 služobný úrad dokonca písomne, doporučeným listom kontaktoval

žalobcu s aktualizovaným zoznamom nielen dočasne uvoľnených miest, ale aj voľných miest, medzi ktorými boli aj miesta vedúcich štátnych zamestnancov, ktoré mali byť voľné od 1.6.2015. Žalobcovi bolo v liste zo dňa 11.5.2015 ponúknuté od 01.6.2015 voľné štátnozamestnanecké miesto s pozíciou č. 412 na sekcii zahraničnoobchodnej politiky a európskych záležitostí, vo funkcii generálny štátny radca, 11. platová trieda - generálny riaditeľ sekcie zahraničnoobchodnej politiky a európskych záležitostí, odbor štátnej služby 1.03 - Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev, ktorú v tom období zastával I.. Š. M.. Žalobca o uvedené štátnozamestnanecké miesto neprejavil záujem. Rovnako bolo žalobcovi ponúknuté od 1.6.2015 trvalé preloženie na voľné štátnozamestnanecké miesto s číslom pozície 107 na oddelení implementácie, odbor riadenia operačných programov a metodiky, sekcia podporných programov, s funkciou hlavný štátny radca - 10. platová trieda, odbor štátnej služby 1.03 - Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev, ktoré v tom období zastávala N.. R. Š.. Uvedené štátnozamestnanecké miesto sa rovnako nachádza v prílohe listu zo dňa 11.5.2015. Žalobca ani o uvedené štátnozamestnanecké miesto neprejavil záujem. Žalovaný zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že nakoľko žalovaný nemal takéto voľné miesto k dispozícií pristúpil ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. K uvedenému tvrdeniu má žalovaný výhrady, nakoľko súd opomenul uviesť skutočnosť, že žalovaný pristúpil ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru až v dôsledku skutočnosti, že napriek jeho snahe sa so žalobcom nedohodol inak. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca preukázateľne odmietol všetky ponúknuté miesta zo strany žalovaného, ako bolo vyššie uvedené. Žalovaný napáda aj tvrdenie súdu prvej inštancie, že: „. D. Ž. podľa §. XX B.. X zákona B. Š. G. písomné C. B. G. D. Q. F. S. F. B. Ú., Y. Š. F. M. Y. S. XX.X.XXXX. Keďže Y. O.I. U., U..N.. Y. S. XX.X.XXXX, T. F. D. G. Š. I., na Y. H. I. F. Ž., G. G. T. Š. C. D. F. S. XX.X.XXXX". Podľa názoru žalovaného je toto tvrdenie súdu neúplné. Súd prvej inštancie opomenul spomenúť skutočnosť, že si žalobca predmetné potvrdenie o skončení vykonávania funkcie z dôvodu zrušenia organizačného útvaru odmietol prevziať, čo nasvedčuje tomu, že nebol otvorený dialógu so žalovaným ohľadom hľadania možných alternatív jeho zotrvania v služobnom úrade. Žalovaný rovnako nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že nemal pre žalobcu vhodné stále štátnozamestnanecké miesto a preto s ním skončil štátnozamestnanecký pomer. Žalovaný totiž v čase plnenia si ponukovej povinnosti, v zmysle zákonnej podmienky možnosti dania výpovede, preukázateľne nemal pre žalobcu žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby t.j. 2.04 - Hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku, regulácia sieťových odvetví a v tej istej funkcii, t.j. generálny štátny radca - 11. platová trieda, ktoré by mohol žalobcovi ponúknuť a na ktoré by mohol žalobcu zaradiť a keďže sa napriek úsiliu zotrvania žalobcu v štátnozamestnaneckom pomere so žalobcom nedohodol inak a žalobca odmietol všetky ponúkané miesta, pristúpil po splnení všetkých zákonných predpokladov podľa § 47 písm. c/ zákona o štátnej službe k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Žalovaný poukázal na tvrdenie súdu prvej inštancie, že „Obsah záznamu o ústnych jednaniach nasvedčuje tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mu pred doručením výpovede neponúkol žiadne voľné stále štátnozamestnanecké miesto, všetky miesta boli ponúkané na dočasné pridelenie, resp. miesta, ktoré sa uvoľnia len v budúcnosti." Žalovaný uviedol, že v čase plnenia si ponukovej povinnosti preukázateľne nemal žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii na ktoré by mohol žalobcu zaradiť. Žalovaný však predložil žalobcovi zoznam aktuálne neobsadených miest (Príloha Služobného záznamu zo dňa 20.4.2015 a Služobného záznamu zo dňa 28.4.2015, list zo dňa 11.5.2015 s aktualizovaným zoznamom voľných miest). V súvislosti s tvrdením súdu prvej inštancie, že ponukovú povinnosť zamestnávateľa treba vykladať extenzívne,žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný plnením svojej ponukovej povinnosti preukázal maximálnu snahu o zachovanie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Žalovaný ponúkol opakovane žalobcovi všetky voľné miesta, ktoré mal k dispozícií, pričom žalobca mohol byť napríklad trvalé preložený od 1.6.2015 na oddelenie implementácie na miesto s číslom pozície 107. Žalobca však preukázateľne odmietol nielen uvedenú možnosť trvalého preloženia a zachovania jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ale aj všetky ostatné ponúknuté alternatívy. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že neobstoja argumenty žalovaného, že tieto miesta nemohol žalobcovi ponúknuť, pretože neboli voľné, nakoľko boli v čase výpovede obsadené štátnymi zamestnancami v dočasnej štátnej službe až do obsadenia miesta zamestnancom v stálej štátnej službe. Vychádzajúc dôsledne z koncepcie, ako aj konkrétnych znení Zákona o štátnej službe však je zrejmé, že tieto štátnozamestnanecké miesta (V.. M., V.. U.) žalovaný žalobcovi, ako štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe, ponúknuť mohol, a to jednak s poukazom na znenie ustanovenia § 47 písm. b/ Zákona o štátnej službe, ktoré terminologický nerozlišuje štátnozamestnanecké miesto v dočasnej a stálej štátnej službe, a jednak s poukazom na znenie ustanovení § 17 ods. 1, ods. 3 písm. b/, § 18 písm. f/, § 20 a § 21 Zákona o štátnej službe. Dočasná štátna služba je

obsadzovaná na určitú dobu a to buď na zastupovanie štátneho zamestnanca počas určitých prekážok brániacich výkonu štátnej služby, alebo do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe (§ 17 ods. 3 písm. b/, navyše s časovo obmedzeným trvaním najviac na šesť mesiacov (§ 18 písm. f/ Zákona o štátnej službe)." Žalovaný nesúhlasí ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, podľa ktorého neobstoja argumenty žalovaného, že miesta neboli voľné, pretože boli v čase výpovede obsadené štátnymi zamestnancami v dočasnej štátnej službe až do obsadenia miesta zamestnancom v stálej štátnej službe. Žalovaný k tomu zdôrazňuje, že v zmysle zákona o štátnej službe prislúcha ochrana štátnozamestnaneckého pomeru nielen vo vzťahu k zamestnancom v stálej štátnej službe, ale aj zamestnancom v dočasnej štátnej službe, keďže aj zamestnanci v dočasnej štátnej službe majú uzatvorenú riadnu, rovnocennú pracovnú zmluvu a žalovaný ako zamestnávateľ musí dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania, pričom nemôže uprednostniť zamestnanca v stálej štátnej službe pred zamestnancom v dočasnej štátnej službe. To znamená, že služobný úrad nemôže svojvoľne a nezákonným spôsobom ukončiť štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom, ktorý má riadne uzatvorenú, platnú služobnú zmluvu. V súvislosti s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalovaný mohol žalobcovi ponúknuť miesta V.. M. Z. V.. U. s tým, že dočasná štátna služba je obsadzovaná na určitú dobu, v tomto prípade do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že miesta V.. M. Z. V.. U. predstavovali miesto vedúcich štátnych zamestnancov, ktoré sa v zmysle § 21 ods. 1 zákona ostatnej službe obsadzujú na základe výberového konania alebo preložením iného vedúceho štátneho zamestnanca. V.. M., ako aj V.. U. teda vykonávali na týchto miestach dočasnú štátnu službu do obsadenia týchto miest štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe, ale výberovým konaním. Nakoľko žalobca nebol vo funkcii vedúceho štátneho zamestnanca, keďže v dôsledku zrušenia odboru, ktorý riadil sa v zmysle zákona o štátnej službe ku dňu zrušenia tohto odboru zrušilo aj jeho miesto vedúceho zamestnanca, nebolo možné žalobcu trvalé preložiť na miesta vedúcich zamestnancov, na ktorých V.. M. Z. V.. U. vykonávali dočasnú štátnu službu. Uvedené miesta však boli žalobcovi ponúknuté, avšak v zmysle zákona o štátnej službe nie na trvalé preloženie, ale do ich obsadenia výberovým konaním, ktorého by sa samozrejme mohol zúčastniť aj žalobca, keby o ne prejavil záujem. Až úspešným zrealizovaním výberového konania sa uvedené miesta obsadili zamestnancami v stálej štátnej službe v zmysle zákona o štátnej službe. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie že „Súd mal jednotlivými služobnými zmluvami štátnych zamestnancov, ktorí obsadzovali predmetné štátnozamestnanecké miesta v dočasnej štátnej službe preukázané, že čas trvania dočasnej štátnej služby bol písomne v týchto zmluvách vymienený doslovne: ,,S. B. U. I. Š. F. D. G.Á. Š. G., T. S. Š. I.. T. preto T. Ž. D. Č. S. D. Ž. V. C. I. Z. Š. I. V.. M., V.. Q.Y. Z. V.. U., T. D. V. C. H. W. Č. S. I. B. I. F. D. G. Š. G., D. Y.. T. G. Ú. I. I. Ž. U. C. na D. Š. I. Z. Y. C. C. D. S. G. C. na F. O. §. XX B.. X zákona B. Š. G.. ". Žalovaný k tomu uviedol, že miesto s číslom pozície XXX, ako aj miesto s číslom pozície 1215 boli žalobcovi ponúknuté, čo preukazuje služobný záznam zo dňa 20.4.2015, služobný záznam zo dňa 28.4.2015, ako aj list žalovaného z 11.5.2015. Žalobca o uvedené miesta neprejavil záujem. Žalovaný zopakoval, že nakoľko išlo o miesta vedúcich štátnych zamestnancov, výkon dočasnej štátnej služby na týchto miestach bol limitovaný do obsadenia uvedených miest zamestnancom v stálej štátne službe, ale výberovým konaním. Žalovaný zdôraznil, že aj počas plynutia výpovednej doby zaslal žalobcovi aktualizovaný zoznam štátnozamestnaneckých miest, avšak žalobca neprejavil záujem o žiadne zo žalovaným ponúknutých miest. V súvislosti s uvedeným žalovanému nie je zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie nezaoberal otázkou, prečo žalobca neprejavil záujem o žiadne z ponúknutých miest, keď vo svojom žalobnom návrhu navrhuje, aby súd rozhodol o tom, že štátnozamestnanecký pomer medzi ním a žalovaným naďalej trvá. Odmietnutie všetkých ponúknutých miest zo strany žalobcu nenasvedčuje jeho záujmu o zotrvanie v služobnom úrade. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca na pojednávaní dňa 24.5.2016 predložil listinný dôkaz o tom, že od 1.2.2016 už žalobca nie je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nakoľko uzavrel pracovný pomer s novým zamestnávateľom. Na základe uvedených skutočností a námietok dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie tvrdí, že žalovaný ukončil štátnozamestnanecký pomer so žalobcom výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. c/ zákona o štátnej službe a nie z dôvodu § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe, ako uvádza súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Právny záver súdu o tom, že si žalovaný nesplnil ponukovú povinnosť pred ukončením štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom z dôvodu podľa ust. § 47 písm. c/ zákona o štátnej službe nie je správny, pretože hoci žalovaný nemal v čase plnenia si ponukovej povinnosti žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a

v tej istej funkcii, predložil žalobcovi listom zo dňa 11.5.2015 aktualizovaný zoznam voľných miest, obsahujúcich aj ponuku štátnozamestnaneckých miest vedúcich štátnych zamestnancov, ktoré mali byť voľné od 1.6.2015, pričom žalobca ponúknuté miesta preukázateľne odmietol na osobnom stretnutí dňa 27.05.2015. Počas plynutia dvojmesačnej výpovednej doby mal žalobca možnosť dočasného alebo trvalého preloženia v rámci služobného úradu alebo trvalého preloženia na iný služobný úrad. Žalobca si dňa 28.4.2015 prevzal výpoveď a počas plynutia výpovednej doby neprejavil záujem o trvalé alebo dočasné preloženie na žiadne ponúkané voľné ani dočasne uvoľnené štátnozamestnanecké miesta v služobnom úrade MH SR alebo v inom služobnom úrade. Štátnozamestnanecký pomer žalobcu v súlade s ustanovením § 48 ods. 1 Zákona o štátnej službe, skončil dňom 30.6.2015, uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a zastáva názor, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal hmotnoprávnu podmienku pre výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru spočívajúcu v splnení ponukovej povinnosti ani nadbytočnosti žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím žalovaného o organizačnej zmenne a nadbytočnosti žalobcu. Uviedol, že žalovaný opakuje svoje predchádzajúce vyjadrenia, odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa súd nezaoberal v konaní na prvej inštancii. Ponuková povinnosť musí byť splnená pred doručením výpovede. K námietke napadnutia právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný ukončil štátnozamestnanecký pomer so žalobcom výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. b/, žalobca uviedol, že nejde o nesprávne právne posúdenie, ale o chybu v písaní, keď z iných miest rozsudku je zrejmé, na základe akého ustanovenia zákona bol štátnozamestnanecký pomer žalovaného so žalobcom skončený. Poukázal na to, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Žalovaný mal vedomosť minimálne o miestach XXX, XXX, XXX Z. XXXX, ktoré boli voľné, ktoré neponúkol žalobcovi a nesplnil si tak ponukovú povinnosť. Žalovaný už od marca 2015 vedel tiež o tom, že sa uvoľní miesto č. XXX, napriek tomu však doručil žalobcovi výpoveď. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, z konania sp.zn. 14CoPr/11/2012, podľa ktorého je bez právnej relevancie či išlo o štátnozamestnanecké miesta neobsadené, alebo obsadené dočasne štátnymi zamestnancami v dočasnej štátnej službe, časovo výslovne v služobných zmluvám ohraničenej do momentu obsadenia týchto štátnozamestnaneckých miest štátnymi zamestnancom v stálej štátnej službe. Na základe ponuky takéhoto vhodného štátnozamestnaneckého miesta pre žalobcu a jeho preložením, by sa obsadilo miesto, ktoré bolo voľné a skončil by štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom v dočasnej štátnej službe, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca nesúhlasil s preložením. V súlade s rozhodnutím NS SR z konania sp.zn. 6SŽO/232/2010 bolo povinnosťou služobného úradu ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto výkonu štátnej služby, ktoré má k dispozícii v dobe skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V súlade s § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. zákon ani neviaže ponuku na miesto, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Vhodnosť štátnozamestnaneckého miesta pre štátneho zamestnanca nie je vecou jednostranného posúdenia zamestnávateľa, ale vecou konsenzu obidvoch účastníkov štátnozamestnaneckého pomeru a zamestnávateľ mal so žalobcom viesť aktívny dialóg ohľadom možnosti jeho ďalšieho zamestnania. Počas plynutia výpovednej doby možno štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 47 písm. a/ až f), trvalé preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Z dikcie ustanovenia § 47 písm. c/ Zákona o štátnej službe pritom vyplýva, že služobný úrad môže dať zamestnancovi výpoveď z tohto zákonného dôvodu až ako poslednú eventualitu, pokiaľ nemá pre neho iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, štátny zamestnanec nesúhlasí ani s trvalým preložením v služobnom úrade a ani sa nedohodol so služobným úradom inak. Práve dikcia takto koncipovaného zákonného predpokladu možnosti dania výpovede zo strany zamestnávateľa nasvedčuje výkladu, že sledovaným účelom bolo viesť účastníkov štátnozamestnaneckého pomeru k aktívnemu vedeniu dialógu, hľadaniu iných možností eventualít, aby napriek zrušeniu pôvodného štátnozamestnaneckého miesta bolo možné udržať štátneho zamestnanca v služobnom pomere. Žalovanému nič nebránilo v čase dania výpovede žalobcovi ponúknuť mu aj štátnozamestnanecké miesta obsadené v tom čase štátnymi zamestnancami v dočasnej štátnej službe, nakoľko výkon ich práce bol limitovaný časovo do momentu obsadenia ich miesta zamestnancom v stálej štátnej službe. Navyše, služobný úrad mal možnosť žalobcu trvalo preložiť na voľné štátnozamestnanecké miesto aj kedykoľvek počas plynutia výpovednej doby s poukazom na znenie ustanovenia § 48 ods. 3 Zákona o štátnej službe. Žalobca považuje konanie

žalovaného za účelové a tvrdí, že je zneužitím práva v rozpore so základnými zásadami Zákonníka práce

- v zmysle čl. 2 Zákonníka práce, pretože výkon práv a povinností, vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, musí byť v súlade s dobrými mravmi. Tejto základnej zásade, ako aj ďalším základným zásadám, uvedených v čl. 1 až 10 Zákonníka práce, sú podriadené všetky pracovnoprávne vzťahy (rozhodnutie NS SR sp.zn. 1 Obdo V 76/2007, ako aj rozhodnutia sp.zn. 2M Cdo 2/2010, ako aj 5Cdo 255/2008 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe 5/2009, ktoré sme už uvádzali v žalobe). Argumentácia žalovaného, že žalobca bol v čase doručenia výpovede nezaradeným štátnym zamestnancom, a preto nebol vo funkcii vedúceho štátneho zamestnanca, je v rozpore s použitým výpovedným dôvodom podľa § 47 písm. c/ Zákona o štátnej službe. Dátum doručenia výpovede záležal na žalovanom, preto bolo konanie žalovaného účelové. Žalobca sa domnieva, že prijatie organizačnej zmeny rozhodnutím č. 13/2015 len predstieral a takéto konanie preto považuje, za zneužitie práva a nesplnenie hmotnoprávnej podmienky výpovede. Podľa rozsudku NS ČR sp.zn. 21 Cdo 2204/2003 uverejnený pod č. 91 v časopise Soudní judikatura, roč. 2004, ako aj NS ČR sp.zn. 21 Cdo 848/2005 „V prípade, že rozhodnutím zaméstnavatele (príslušného orgánu), poprípade jeho realizací u zaméstnavatele byly od počátku sledovaný jiné než uvedené cíle a že tedy zaméstnavatel (príslušný orgán) ve skuíečnosti jen pfedstíralpfijetí organlzačního opatrení (zmenu svých úkolu, technického vybavení, snížení stavu zamestnanca za účelem zvýšení efektívnosti práce nebo jinou organizační zmenu), je treba - bez ohledu na to, jak své opatrení označil - dovodit, že rozhodnutí o organizační zmene nebylo pŕijato..". Z postupu žalovaného je zrejmé, že rozhodnutie č. 13/2015 nebolo rozhodnutím, ktoré by mohlo byť príčinou nadbytočnosti žalobcu. Na základe rozhodnutia č. 13/2015 bolo výlučne miesto žalovaného zrušené k 20.4.2015, ostatné miesta sa zrušovali k 30.6.2015.

8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava odvolacích dôvodov uvedených v jeho odvolaní. Tvrdenia žalobcu, že: „. I. D. I. B. I. XXX, XXX, XXX Z. XXXX, Y. H. D. Z. Y. T. Ž. Z. T. G. U. C.Ú. C....'. sa nezakladajú na pravde Žalovaný zopakoval, že miesto s číslom pozície XXXX bolo žalobcovi ponúknuté hneď na prvom osobnom pohovore dňa 20.4.2015. Z osobného pohovoru žalobcu a žalovaného bol vyhotovený Služobný záznam zo dňa 20.4.2015, ktorého prílohu tvorí Zoznam dočasne uvoľnených štátnozamestnaneckých miest, medzi ktorými sa nachádza aj pracovná pozícia č. XXXX. Nejednalo sa však o voľné miesto, ako nesprávne uvádza žalobca, ale o miesto dočasne uvoľnené, nakoľko na tomto mieste vznikol dňom 1.3.2015 uzavretím Služobnej zmluvy štátnozamestnanecký pomer V.. U., ktorý na danom mieste vykonával dočasnú štátnu službu. Dodatkom č. 1 k Služobnej zmluve bol V.. U. s účinnosťou od 2.3.2015 dočasne preložený do iného odboru štátnej služby - na miesto s číslom pozície XXX, z čoho vyplýva, že jeho pôvodné miesto s číslom XXXX sa stalo dočasne uvoľneným miestom a nie voľným miestom ako uvádza žalobca. Táto skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov - Systematizácia zamestnancov žalovaného ku dňu 16.4.2015. Keďže žalobca o túto pozíciu neprejavil záujem, čo potvrdzuje jeho vyjadrenie zo dňa 24.4.2015, na toto miesto bola prijatá V.. G. s nástupom od 01.05.2015. Miesto s číslom pozície XXX bolo žalobcovi ponúknuté prostredníctvom listu zo dňa 11.5.2015, na základe ktorého žalovaný kontaktoval žalobcu a doručil mu aktualizovaný zoznam voľných a dočasne uvoľnených štátnozamestnaneckých miest, medzi ktorými sa nachádzala aj pozícia č. 156, pričom toto miesto malo byt voľné od 1.6.2015. Pozíciu č. 156 zastávala V.. M., ktorá bola na túto pozíciu dočasne preložená od 2.12.2014 do 31.5.2015 z pozície č. XXX. V.. M. na pozícii XXX zastupovala počas jej dočasného preloženia I.. I. Š. v dočasnej štátnej službe. Miesto s číslom pozície XXX, ktoré zastávala N.. Š. a ktoré malo byť voľné od 1.6.2015 bolo žalobcovi rovnako ponúknuté listom zo dňa 11.5.2015, ktorý obsahoval aktualizovaný zoznam štátnozamestnaneckých miest. Žalovaný ponúkol žalobcovi zoznam dočasne uvoľnených a následne aj voľných miest, čím si splnil svoju ponukovú povinnosť v zmysle ustanovenia § 47 písm. c/ Zákona o štátnej službe, ale žalobca neprejavil o žiadne ponúknuté miesto záujem. Žalovaný má za to, že samotná dikcia zákonného predpokladu možnosti dania výpovede zo strany zamestnávateľa nasvedčuje výkladu, že sledovaným účelom zákona o štátnej službe bolo viesť účastníkov štátnozamestnaneckého pomeru k aktívnemu vedeniu dialógu, hľadaniu iných možností eventualít, aby napriek zrušeniu pôvodného štátnozamestnaneckého miesta bolo možné udržať štátneho zamestnanca v služobnom pomere. Žalovaný preto viedol aktívny dialóg so žalobcom a počas plynutia výpovednej doby mu ponúkol nielen všetky neobsadené miesta, ktorými disponoval, ale zároveň nad rámec svojej povinnosti žalobcovi adresoval aj aktualizovaný zoznam, ktorý obsahoval ešte obsadené štátnozamestnanecké miesta, ktoré sa však mali uvoľniť od 1.6.2015. Žalobca však počas plynutia výpovednej doby preukázateľne odmietol všetky ponúkané voľné, ako aj dočasne uvoľnené štátnozamestnanecké miesta v služobnom úrade MH SR. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ponuková povinnosť je realizovaná zo strany zamestnávateľa, teda zamestnávateľ určuje, ktoré

miesta sú podľa jeho zváženia pre konkrétneho zamestnanca vhodné, na ktoré spĺňa všetky požadované kritériá a predpoklady a teda ktoré miesta mu ponúkne. Zamestnanec má možnosť si z uvedených miest vybrať to, ktoré mu vyhovuje najviac, avšak nemá právo určovať zamestnávateľovi, ktoré miesta mu mali byť ponúknuté. Pokiaľ by žalovaný konal účelovo a v rozpore s dobrými mravmi, ako tvrdí žalobca, neponúkol by žalovaný žalobcovi možnosť trvalého preloženia na miesto č. XXX na oddelení implementácie, odbor riadenia operačných programov a metodiky, sekcia podporných programov, s funkciou hlavný štátny radca - 10. platová trieda, odbor štátnej služby 1.03 -Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev, ktoré zastávala N.. Š. do 31.5.2015, miesto č. XXX, na odbore priemyselného rozvoja a investícií, vo funkcii hlavný štátny radca, na ktorom vykonávala do 31.5.2015 dočasnú štátnu službu V.. M., či miesto č. XXX na sekcii zahraničnoobchodnej politiky a európskych záležitostí, vo funkcii generálny štátny radca, 11. platová trieda - generálny riaditeľ sekcie zahraničnoobchodnej politiky a európskych záležitostí, odbor štátnej služby 1.03 -Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev, ktoré v tom období zastával I.. Š. M.. K tvrdeniu žalobcu: že „. T. Ž. D. Č. C. D. Ž. C. I. Z. Š. I. B. D. W. Č. Š. F. D. S.Z. Š. G., T. D. V. C. H. W. S. I. B. V. I. F. D. G. Š. G.. T. G. Ú. I. I. Ž. U. C. na D.Ľ. Š. I. Z. Y. C. C. D. S. G. C. na F. O.. §. XX B.. zákona B. Š. G..". žalovaný uviedol, že voľné štátnozamestnanecké miesta sú miesta, na ktorých žiadny zamestnanec nevykonáva štátnu službu a je možné ich obsadiť podľa § 21 Zákona o štátnej službe. Žalovaný je toho názoru, že pojem „D. Š. I. N. C. C. „. Š. I. a v rámci plnenia si ponukovej povinnosti zamestnávateľa nie je a nemôže byť miesto dočasne obsadené štátnym zamestnancom podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o štátnej službe obsadené iným zamestnancom v stálej štátnej službe. Uvedené nemá oporu v Zákone o štátnej službe (podľa § 21 preložením možno obsadiť len voľné štátnozamestnanecké miesto). Z faktu, že dočasná štátna služba podľa § 17 ods. 3 písm. b/ je štátna služba na dobu určitú (do obsadenia miesta zamestnancom v stálej štátnej službe) nemožno vyvodiť záver, že zamestnanec v stálej štátnej službe má „silnejšie" právo na prácu a prístup k zamestnaniu ako štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe a prednostné právo na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta. Nahradenie jedného zamestnanca (v dočasnej štátnej službe) iným štátnym zamestnancom (v stálej štátnej službe) by bolo navyše v rozpore s účelom ponukovej povinnosti zamestnávateľa, ktorá predstavuje vyraz sociálnej politiky štátu, ktorý sa touto cestou snaží vyhnúť zvyšovaniu nezamestnanosti alebo (Formou ponuky kratšieho pracovného času) aspoň zmierniť dopady nedostatku pracovných príležitostí. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že prijatie organizačnej zmeny žalovaný Rozhodnutím č. 13/2015 len predstieral. Na základe Rozhodnutia č. 13/2015 ministra hospodárstva Slovenskej republiky o organizačnej zmene zo dňa 16. apríla 2015 bol okrem iného dňom 20.4.2015 zrušený organizačný útvar „odbor MSP a inovácií". V súlade s uvedeným Rozhodnutím bolo v zmysle zákona súčasne dňom 20.4.2015 zrušené štátnozamestnanecké miesto vedúceho štátneho zamestnanca, ktorý uvedený zrušený organizačný útvar riadil, t.j. miesto žalobcu. Organizačnú zmenu bolo nutné vykonať z dôvodu zníženia limitu miezd, platov, služobných príjmov pre kapitolu Ministerstva hospodárstva SR na rok 2015 o 15% v porovnaní s rokom 2014 v zmysle listu ministra financií SR zo dňa 19.12.2014. Funkcia žalobcu ako vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38 ods. 1 zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého sa funkcia vedúceho zamestnanca skončí dňom zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci zamestnanec a nie z dôvodu nadbytočnosti, ako uvádza žalobca. Žalovaný tvrdí, že si ako zamestnávateľ splnil ponukovú povinnosť, keď ponúkol žalobcovi zoznam dočasne uvoľnených miest a následne zoznam voľných miest. Počas plynutia dvojmesačnej výpovednej doby mal žalobca možnosť dočasného alebo trvalého preloženia v rámci služobného úradu alebo trvalého preloženia na iný služobný úrad. Žalobca však neprejavil záujem o trvalé alebo dočasné preloženie na žiadne ponúkané voľné ani dočasne uvoľnené štátnozamestnanecké miesta v služobnom úrade žalovaného. Z tohto dôvodu možno záujem žalobcu o zotrvanie v štátnozamestnaneckom pomere so žalovaným označiť za predstieraný, nakoľko nebol ochotný pracovať aj na inom mieste v štátnej službe, pretože neprijal ponuku ani jedného dočasne uvoľneného alebo voľného miesta z celkového zoznamu 23 miest.

9. K vyjadreniu odvolateľa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril. Opakovane poukázal na to, že v prejednávanej veci si žalovaný nesplnil ponukovú povinnosť. Miesta, ktoré žalovaný uvádza ako následne ponúkané voľné štátnozamestnanecké miesta boli ponúkané až počas plynutia výpovednej doby (11.5.2015) a boli zo strany žalovaného podmieňované absolvovaním výberového konania, čo nemá oporu v zákone. Preto tvrdenie žalovaného, že žalobca záujem o zotrvanie v štátnozamestnaneckom pomere len predstieral je nepravdivé, ničím nepodložené a vykonštruované. Žalovaný uvádza, že organizačné zmeny bolo nutné vykonať z dôvodu zníženia limitu miezd, platov, služobných príjmov pre kapitolu Ministerstva hospodárstva SR na rok 2015 o 15 % v porovnaní

s rokom 2014 v zmysle listu ministra financií SR zo dňa 19.12.2014. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi listom ministra financií z roku 2014 a rozhodnutím č. 13/2015 ministra hospodárstva o organizačnej zmene. Žalovaný len tvrdí, že organizačnú zmenu bolo potrebné vykonať z dôvodu zníženia limitu miezd, neuniesol však dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdenie, že by zrušením štátnozamestnaneckého miesta žalobcu žalovaný skutočne znížil mzdové náklady o 15 %. K tvrdeniu žalovaného, že v rámci plnenia si ponukovej povinnosti zamestnávateľa nie je a nemôže byť ako miesto dočasne obsadené štátnym zamestnancom podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona o štátnej službe obsadené iným zamestnancom v stálej štátnej službe žalobca poukázal na ustálenú judikatúru, na základe ktorej je bez právnej relevancie či išlo o štátnozamestnanecké miesta neobsadené, alebo obsadené dočasne štátnymi zamestnancami. časovo výslovne v služobných zmluvách ohraničených do momentu obsadenia týchto štátnozamestnaneckých miest štátnymi zamestnancami v stálej službe.

10. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99 /1963 Zb. ďalej aj OSP) zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj . Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 , rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v ustanoveniach § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o určení neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe vyhovené.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie v texte odôvodnenia uviedol, že žalovaný ukončil štátnozamestnanecký pomer so žalobcom výpoveďou z dôvodu uvedeného v ustanovení § 47 písmeno b/ zákona o štátnej službe nemožno toto konštatovanie považovať za nesprávne právne posúdenie veci, ale len za chybu v písaní, pretože z kontextu celého odôvodnenia je zrejmé, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru bola žalobcovi daná v zmysle § 47 písmeno c/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, ktoré ustanovenie súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku aj doslovne cituje.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 o tom, že žalovaný pred daním výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm. c/ Zákona o štátnej službe riadne nesplnil povinnosť ponúknuť žalobcovi iné voľné štátnozamestnanecké miesto a to i napriek tomu, že v čase dania výpovede preukázateľne takéto voľné štátnozamestnanecké miesto mal.

16. Žalobcovi skončil u žalovaného výkon funkcie vedúceho štátneho zamestnanca dňom 20.4.2015 na základe ustanovenia § 38 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, z dôvodu zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadil žalobca. Žalobca vykonával štátnu službu v organizačnom

útvare MH SR, odbor MSP a inovácii, v odbore štátnej služby 2.04- Hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku, regulácia sieťových odvetví, vo funkcii generálneho štátneho radcu 11. platová trieda, ako vedúci štátny zamestnanec, riaditeľ odboru MSP a inovácii. Podľa § 39 odsek 1 zákona o štátnej službe štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38 (zrušenie organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom útvare), zaradí služobný úrad s jeho súhlasom na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak štátneho zamestnanca, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila podľa § 38 Zákona o štátnej službe, nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak (§ 47 písm. c/ Zákona o štátnej službe). Jednou z hmotnoprávnych podmienok výpovede z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru je skutočnosť, že služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila podľa § 38 vhodné štátnozamestnanecké miesto v rovnakom odbore a na rovnakej funkcii, pretože služobný úrad v zmysle citovaného § 39 odsek 1 Zákona o štátnej službe musí zamestnanca preradiť na takéto štátnozamestnanecké miesto k výkonu štátnej služby, ktoré má k dispozícii v dobe skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Podmienka je jednoznačne formulovaná (skončenie funkcie vedúceho zamestnanca z dôvodu zrušenia organizačného útvaru, miesto v rovnakom odbore a v rovnakej funkcii), a preto neobstojí námietka žalovaného vo vzťahu k jej splneniu, že žalobca mal postavenie voľného zamestnanca. V konaní bolo sporným či k 21.4.2015 mal žalovaný (zamestnávateľ) iné voľné stále štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tej istej funkcii, ktorú dovtedy zastával žalobca, teda spornou bola okolnosť splnenia ponukovej povinnosti žalovaným, ako hmotnoprávnej podmienky výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Žalovaný dal žalobcovi výpoveď z dôvodu, že ho nemohol zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby na tú istú funkciu, pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá a štátny zamestnanec sa so služobným úradom nedohodol inak. Deväť miest štátnych zamestnancov bývalého útvaru, odbor MSP a inovácii bolo zaradených pod organizačný útvar odbor priemyselného rozvoja a investícii, odbor štátnej služby 2-04. Kompetencie bývalého odboru MSP a inovácii boli zapracované pod organizačný útvar odbor priemyselného rozvoja a investícii, odbor štátnej služby 2.04. Z listinného dôkazu označeného ako služobný záznam, číslo: 02082/2015-2010-21300 z 28.4.2015 ako aj z vyjadrenia žalovaného v predmetnej veci z11.9.2015 jednoznačne vyplýva, že k času predchádzajúcemu výpovedi danej žalobcovi, k času organizačnej zmeny, bola u žalovaného pracovná pozícia v sekcii priemyslu a obchodu

- riaditeľ odboru priemyselného rozvoja a investícii, 11. platová trieda dočasne obsadená, a to dočasne preloženým štátnym zamestnancom v dočasnej službe, do času obsadenia tohto miesta víťazom výberového konania. Žalovaný tvrdí, že žalobcovi nemohol v čase výpovede ponúknuť toto miesto pretože nebolo v čase výpovede voľné, bolo dočasne obsadené štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe. Toto tvrdenie však právne neobstojí. Vychádzajúc zo znení Zákona o štátnej službe žalovaný mohol žalobcovi ponúknuť aj takéto štátnozamestnanecké miesto, pretože s poukazom na ustanovenia § 47 písmeno c/, § 17 odsek 1, 3 písmeno b/, § 18 písmeno f) § 20 a § 21 zákona o štátnej službe, zákon terminologicky nerozlišuje štátnozamestnanecké miesta v stálej a dočasnej službe. Dočasne obsadené miesto dočasne preloženým zamestnancom s časovým limitom výkonu funkcie do obsadenia miesta výberovým konaním, najviac na šesť mesiacov nie je možné definovať ako miesto obsadené. Dočasná služba je obsadzovaná len na určitú dobu. Je v kompetencii služobného úradu, či takéto štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca obsadí v zmysle § 21 zákona o štátnej službe preložením vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania. Rozhodnutie služobného úradu však musí zohľadňovať hmotnoprávnu podmienku výpovede uvedenú v ustanovení § 47 písmeno c/ zákona o štátnej službe v spojení s § 39 zákona o štátnej službe, teda povinnosť zaradiť štátneho zamestnanca s jeho súhlasom na voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu. Ak sa služobný úrad rozhodne takéto miesto obsadiť výberovým konaním, nemá to za následok zánik povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcej z ustanovenia § 39 zákona o štátnej službe voči zamestnancovi, ktorému dal výpoveď a nesplnenie tejto povinnosti spôsobuje neplatnosť danej výpovede. Ponuka miesta nemôže byť podmieňovaná ani výberovým konaním, pretože takýto postup nie je ponukou inej vhodnej práce, ale iba ponukou zúčastniť sa výberového konania. Preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný si nesplnil pred daním výpovede z dôvodu podľa § 47 písmeno c/ zákona o štátnej službe ponukovú povinnosť keď žalovanému neponúkol

zodpovedajúce štátnozamestnanecké miesto, ktoré k času výpovede žalobcovi bolo obsadené dočasne štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe, časovo výslovne v služobnej zmluve ohraničenej momentom obsadenia takéhoto štátnozamestnaneckého miesta štátnym zamestnancom v stálej službe. Žalobcovi nebolo žalovaným ponúknuté žiadne miesto na trvalé obsadenie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, že výpoveď daná žalobcovi ako štátnemu zamestnancovi v stálej službe dňa 28.4.2015 z dôvodu podľa ustanovenia § 47 písmeno c zákona o štátnej službe je neplatná a že štátnozamestnanecký pomer žalobcu so žalovaným trvá, je vecne správne.

17. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi podstatnými pre vec samú v zmysle § 366 (§ 205a OSP) s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odseky 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

18. O nároku trov celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku v zmysle § 262 odsek 1 v ktorom súd prvej inštancie rozhodne o zvyšku uplatneného nároku žalobcu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 .

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 .

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .