Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0T/64/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanému Ľ. Z.Q., nar. XX.X.XXXX I. I. J. Y., trvale bytom O. H., I. X/XX, Q.. I. J. Y. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. mája 2022 takto

rozhodol:

Obžalovaný Ľ. Z., J.. XX.X.XXXX I. I. J. Y., trvale bytom O. H., I. X/XX, Q.. I. J. Y.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 29.11.2021 v čase o 23.55 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Dacia Logan, EČV: I., po ulici Duklianskych hrdinov, od kruhového objazdu k železničnému priecestiu, kde pri budove drogérie bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Vranov nad Topľou, kde pri kontrole bol vyzvaný k podrobeniu sa dychovej skúške prístrojom AlcoQuant 6020 plus, pri ktorej mu v čase o 23:57 hod. bola zistená hladina alkoholu v dychu 0,63 mg/l etanolu na liter vydychovaného vzduchu, pri opakovaných dychových skúškach v čase o 00:13 hod. dňa 30.11.2021 0,65 mg/l etanolu na liter vydychovaného vzduchu a o 00:30 hod. dňa 30.11.2021 0,53 mg/l etanolu na liter vydychovaného vzduchu

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

z a t o m u u k l a d á

podľa , , , trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) mesiace.

Podľa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 18 ( osemnásť ) mesiacov.

Podľa , mu ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa .

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.3.2022 po prednesení obžaloby prokurátorom súd pred výsluchom obžalovaného podľa poučil o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa a zároveň ho poučil podľa . Obžalovaný po riadnom poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd uznesením podľa vyhlásenie obžalovaného o spáchaní skutku uvedeného v obžalobe prijal a súčasne v zmysle vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, odpisom z registra trestov, výpismi z evidencie priestupkov, výpisom z evidenčnej karty vodiča, lustráciou v databáze súdov, registri obyvateľov a Sociálnej poisťovne, rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný Ľ. Z. uviedol, že je ženatý, má jedno vlastné dieťa H., nar. XXXX, jedno nevlastné, teda je to dieťa len jeho manželky, ktorá je teraz siedmačka na základnej škole. Manželka je tehotná a termín pôrodu má stanovený na koniec mája, začiatkom júna, pričom je na rizikovom tehotenstve, keďže už je po dvoch sekciách. On momentálne pracuje ako živnostník v Bukóze, teda ako živnostník pre Bukózu vykonáva práce, najmä vodárenské, na základe zmluvy. K mesačnému príjmu uviedol, že si účtuje na základe zmluvy 6 eur na hodinu, teda koľko odpracuje, toľko účtuje, pričom z toho platí odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Za posledné dva mesiace nezaplatil, lebo nemal z čoho, ale ináč to vychádza cca 270-280 eur mesačne. Iné príjmy mimo živnosti nemá. Výdavky má na hypotéku, ktorú spláca 160 eur mesačne, úver cca 70 eur mesačne, inkaso cca 150 eur, pričom občas prispieva aj mama, ktorá s nimi býva v spoločnej domácnosti, teraz už nemôže prispievať, lebo je PN a to už viac ako rok. Podstúpila operáciu chrbtice, tak jej už lekári neodporúčajú sa zamestnať, zrejme požiada o posúdenie aspoň čiastočnej invalidity. Rodinný dom je ich z väčšej časti, ale podiel má aj jeho matka. Nevlastní majetok väčšej hodnoty, v osobnom vlastníctve má auto Dacia Logan. Manželka je bez príjmu, pričom ešte platia poistky pre neho, pre manželku, pre dcéru. Najväčšie výdaje sú na stravovanie a na zabezpečenie starostlivosti o deti. Nevie pritom, či otec jeho nevlastnej dcéry platí výživné. V ďalšom uviedol, že priznáva vinu, nevyhovára, je to v živote to najhoršie, čo urobil. Vedome, doslova vedome, ohrozil ako na ceste, ak by tam išli nejakí ľudia, takisto aj tých policajtov a s odstupom času zistil, že ohrozil aj vlastnú dcéru, aj vlastnú manželku. Dcéru preto, lebo o necelé dva týždne spadla z postele a keďže má zadržaný vodičský preukaz, tak sa cítil bezmocný, lebo jej nemohol okamžite pomôcť a ísť s ňou k lekárovi. Taktiež aj manželka mala o nejaký čas zdravotné problémy v súvislosti s jej rizikovým tehotenstvom a taktiež nemohol s ňou ísť hneď k lekárovi. Taktiež v rodine prekonali, aj dcéra, aj on covid a už len pri takej skutočnosti, že nemohol ísť pre lieky, si uvedomil ako vlastne ,,potrestal svoju rodinu“. Lekárov majú v Humennom, aj manželka gynekológa, aj dcéra lekárku, sú s nimi spokojní, nechcú ich meniť, akékoľvek lekárske vyšetrenia musia absolvovať tam a teda sa tam aj nejako dostavovať. Manželka nešoféruje, nemá ani vodičské oprávnenie a teraz by to ani nebolo vhodné počas rizikového tehotenstva, takže akékoľvek vyšetrenia na ambulancii musia zabezpečovať len prostredníctvom švagra alebo suseda. Lebo ešte aj jeho sestra má síce vodičské oprávnenie, ale taktiež je tehotná. Tie vyšetrenia v Humennom riešia tak, že dokonca tam večer vozia manželku, kde ona zostáva u svojej mamy a potom musí zabezpečiť po vyšetrení, aby ju niekto priviezol naspäť. Teraz si uvedomuje naozaj ako potrestal všetkých zo svojej rodiny a ako im skutočnosť, že nemôže šoférovať komplikuje život, rôzne úkony a potreby. On nemá problém chodiť autobusom či pešo. To, že nemá vodičské oprávnenie si najviac uvedomuje a pociťuje ako problém vo vzťahu k manželke a dcére. Ani jeho matka nemá vodičské oprávnenie, pričom na vyšetrenia do Košíc s ňou chodieval on. Sú len dvaja

súrodenci, sestra je teraz tehotná, ale nie je taká šoférka, aby chodievala do väčších miest, napr. Košice či Michalovce. Od času, kedy ho zadržali a stala sa táto záležitosť, tak už vôbec nepije. Stále si vyčítam, že pre túto záležitosť sa im skomplikovali záležitosti ohľadom dcéry aj manželky. K priestupku v roku 2017 uviedol, že bol robiť u jedného známeho a tam akurát vypili pivo a on mu potom po určitom čase hovoril, že už môže ísť, už by nemal nafúkať, napriek tomu nafúkal asi 0,21 alebo 0,23. Policajti mu povedali, že ak by ešte tak trištvrte hodiny počkal, tak by nenafúkal. Vtedy mal aj zadržané vodičské oprávnenie a dostal pokutu. Hoci by som mal aj prísnejšiu podmienku, len ten vodičský preukaz je pre neho dôležitý.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného tento nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z lustrácie z registra priestupkov súd zistil, že obžalovaný do času spáchania skutku bol priestupkovo postihnutý za priestupok v súvislosti s neodovzdaním neplatného vodičského preukazu dňa 8.4.2019 a to v blokovom konaní pokutou v sume 20 eur ale aj za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu ( 0,24 mg/ l ) dňa 19.3.2017 za čo mu bola uložená rozhodnutím Dopravného inšpektorátu pod číslom ORPZ-TV- ODI2-94/2017-P sankcia v sume 400 eur a zákaz činnosti v trvaní 4 mesiace.

Z evidenčnej karty vodiča súd zistil, že vodičské oprávnenie mu bolo udelené v roku 2008. Za porušenie povinnosti vyplývajúcich z príslušných predpisov a to či už o cestnej premávke a o priestupkoch a to dňa 19.3.2010 bloková pokuta 20 eur a v súvislosti s prekročením rýchlosti dňa 13.9.2009 bloková pokuta 40 eur. Za vyššie uvedený priestupok zo dňa 19.3.2017 mu bolo zadržané vodičské oprávnenie a bol mu uložený zákaz činnosti 4 mesiace a následne bolo upustené od zvyšku trestu dňa 24.5.2017. V súvislosti s týmto priestupkom sa obžalovaný podrobil odbornému psychologickému posúdeniu a preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k alkoholu, inej návykovej látky či liečivu, v ktorom prospel.

Podľa údajov v lustrácii obyvateľov obžalovaný je otcom maloletej dcéry H., J.. XXXX a podľa údajov z databázy súdov sa proti nemu nevedú žiadne iné trestné či civilné konania.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že obžalovaný je od 1.10.2019 odvádzateľom poistného ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Na základe rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu č.p. ORPZ-VT-ODI2-128-001/2021-ZVP zo dňa 6.12.2021 bol obžalovanému zadržaný vodičský preukaz, lebo za v rozhodnutí uvedený skutok zo dňa 29.11.2021 mu možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.

Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a súd ho prijal, uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa .

K výroku o treste súd uvádza.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v a teda, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd teda prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. .

U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa , keďže obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný a skutok úprimne oľutoval a podľa písm. j) , že pred spáchaním skutku viedol riadny život, keď bral do úvahy dlhší časový odstup vo vzťahu k spáchaným priestupkom, resp. aj ich povahu. Priťažujúcu okolnosť podľa súd nezistil a tak ukladal súd trest pre prevahe poľahčujúcich okolností podľa aj napriek nižšie uvedenému o nepriznané ďalších poľahčujúcich okolností.

Obhajoba navrhla priznať obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa

- spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil a podľa písm. n) - napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Súd mal za to, že na takýto postup nebol dôvod, keďže samotná situácia ohľadom pandémia koronavírusu a s tým obhajobou tvrdený nedostatok práce, samy osebe podľa názoru súdu nezakladajú takýto dôvod, keďže určitými obmedzeniami bola postihnuté všetky oblasti života v celej republike a štát v rámci pandemickej pomoci aj osobám ako je obžalovaný - podnikateľ poskytoval určitý druh pomoci. Rovnako súd mal za to, že len samotná skutočnosť, že obžalovaný sa podrobil dychovej skúške a následne sa ku skutku priznal nezakladá dôvod na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa písm. n ), keďže priznanie a oľutovanie je zohľadnené v priznanej poľahčujúcej okolnosti podľa písm. l) a pokiaľ sa týka podrobenia sa dychovej skúške, to bolo povinnosťou obžalovaného ako vodiča, v opačnom prípade by jeho konanie bolo posúdené za splnenie zákonom predpokladaných podmienok za konanie podľa ods. 2 uvedeného ( kto sa odmietne podrobiť vyšetrenie na zistenie návykovej látky). Pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa písm. n ) by muselo pristúpiť ďalšie, iné konanie obžalovaného.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu , má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa ( majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy.

Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu.

Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.

Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie.

V tejto súvislosti súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť dňa 2.9.1990 a ktorého je Slovenská republika signatárom a to na článok 3, v zmysle ktorého pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.

Preto keď je uskutočňované rozhodnutie s dopadom na konkrétne dieťa, musí rozhodovací proces zahrňovať aj posúdenie možného dopadu (negatívneho alebo pozitívneho) rozhodnutia na konkrétne dieťa a z odôvodnenia rozhodnutia by malo byť zrejmé, ako bol „najlepší záujem dieťaťa“ braný do úvahy.

V zmysle článku 9 bod 1. Dohovoru štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť, aby dieťa nesmelo byť oddelené od vlastných rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné orgány podliehajúce súdnemu preskúmavaniu podľa platného práva a postupu rozhodnú, že oddelenie je nevyhnutné pre najlepšie záujmy dieťaťa.

Výbor pre práva dieťaťa práve s odkazom na uvedený čl. 9 vydal odporučenie o právach detí uväznených osôb, kde mimo iného uviedol, že pri ukladaní trestu rodičom a osobám zabezpečujúcim starostlivosť o maloleté deti má byť všade, kde je to možné, zvážené uloženie trestu nezahrňujúceho odňatie slobody namiesto trestu, ktorý odňatie slobody zahrňuje, vrátane predsúdnej a súdnej fázy konania. Alternatívy k odňatiu slobody by mali byť dostupné a používané prípad od prípadu s plným zohľadnením možných dopadov rôznych trestov na najlepší záujem dieťaťa.

Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa zaoberať a posudzovať ho v konkrétnej situácii, pokiaľ rozhodujú s dopadom na dieťa.

Pri aplikácii kritérií pre ukladanie trestov, ktoré obsahuje a hodnotenia rodinných pomerov páchateľa ( ) je preto nevyhnutné zohľadniť práve aj najlepší záujem dieťaťa

Štát, ktorý s plnou vážnosťou rešpektuje slobodu každého ľudského jedinca, ju nemôže obmedzovať svojvoľne, bez náležitého ospravedlnenia svojich zásahov. V trestnom práve takéto opodstatnenie a odôvodnenie predstavuje účel trestania. Trestnoprávna náuka rozoznáva a popisuje rôzne účely trestných sankcii a to napr. účel retributívny (smerujúci k uloženiu zaslúženého trestu), ako aj účel konzekvencionalistický (zameria sa na dôsledky uloženého trestu). V moderných systémoch trestania sa tieto účely vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu sa zohľadňuje ako potreba spravodlivého trestu v reakcii na protispoločenské správanie, tak aj potreba zaistenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi za účelom prevýchovy páchateľa, ako aj zjednanie nápravy po spáchanom čine. Zákonodarca v právnej úprave nešpecifikoval, či je u určitých skupín trestných činov žiaduce sledovať primárne niektorý účel trestu. V takomto prípade je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásahy do základných práv a slobôd jednotlivca pri ukladaní trestu cestou interpretácie zásad pre ukladanie trestov. Každé uloženie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio.

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestu vo výmere tri mesiace, výkon ktorého postupom podľa od. 1 písm. a) podmienečne odložil.

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný.

V danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené o osobe obžalovaného, najmä, že nebol doposiaľ súdne trestaný, mal potom súd za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život ako aj na okolností prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a zároveň mu určil skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov.

K uloženému trestu zákazu činnosti súd uvádza následovné.

Obžalovaný ako aj obhajca žiadali trest zákazu činnosti neukladať, resp. uložiť ho na dolnej hranici berúc do úvahy osobné a rodinné pomery obžalovaného ako aj dôsledky uloženia takého druhu trestu na rodinu obžalovaného. Obhajoba v tejto súvislosti poukázala aj na hraničné hodnoty merania alkoholu, ale aj na skutočnosť, že našťastie nevznikla žiadnej osobe majetková ujma a predovšetkým ujma na zdraví.

Ustanovenie postihuje prostriedkami trestného práva výkon zamestnania alebo činnosti pod vplyvom návykovej látky, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo spôsobená značná škoda na majetku. Tieto ustanovenia majú za cieľ ochranu života, zdravia a majetku občanov najmä pred vodičmi dopravných vozidiel, ktorí vedú vozidlo v podnapitom stave alebo pod vplyvom drog. Jedná sa ohrozovací trestný čin, pričom ide o ohrozenie abstraktné ( vzdialené, potenciálne ), teda stačí že páchateľ vykonáva samotnú činnosť spôsobilú ohroziť život, zdravie alebo majetok pod vplyvom návykovej látky, a to bez toho, aby k poruche na týchto chránených záujmoch došlo. Teda na skutočnosť, že nedošlo aj k spôsobeniu reálnej škody obžalovaným, nemožno prihliadať.

Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. Na druhej strane je pravdou, že nie je nevyhnutnou podmienkou, aby súd zakázal výkon takej činnosti, v súvislosti s výkonom ktorej sa páchateľ dopustil trestnej činnosti, no to osobitne len vtedy, ak by konkrétne okolnosti prípadu a najmä funkcia generálnej prevencie si uloženie trestu zákazu činnosti nevyžadovali. Podľa názoru súdu v danej trestnej veci v súvislosti s konaním obžalovaného a ďalších skutočností ako vyplývajú z vyššie uvedeného, najmä berúc do úvahy povahu spáchaného skutku a okolnosť, že za obdobný čin - vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu bol už obžalovaný postihnutý ( uvedené priestupkové konanie ), neboli pre takýto postup súdu ( neukladanie trestu zákazu činnosti ) splnené podmienky a uloženie trestu zákazu činnosti obžalovanému napriek ním uvádzaným okolnostiam bolo nevyhnutné, pričom súd mal súčasne za to, že účel uloženého trestu zákazu činnosti sa dosiahne uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere dvanásť mesiacov, teda na samej dolnej hranici. Práve pri určení výmery tohto druhu trestu zobral do úvahy skutočnosti uvedené obžalovaným ohľadom jeho rodinných pomerov, pracovných, resp. zárobkových možností tak ako vyplynuli z jeho výpovede, keď bral do najmä záujem maloletých detí, ktorým obžalovaný zabezpečuje resp. bude zabezpečovať starostlivosť, skutočnosti ohľadom zdravotného stavu jeho manželky ale aj matky.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.