Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/412/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci oprávneného: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zast. JUDr. Michalom Gallom, advokátom so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti povinnému: U. I., nar. XX.XX.XXXX, obec P., štátny občan SR, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 704,34,- Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Gallom, Exekútorský úrad so sídlom Jilemnického 12, 036 01 Martin, pod sp. zn. EX 1774/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. 8Er/799/2011-16 zo dňa 06. februára 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 8Er/799/2011-16 zo dňa 06. februára 2012, p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení súd uviedol, že dňa 17.10.2011 požiadal súdny exekútor súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., sp. zn. VK 560/2010 zo dňa 05.01.2011. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2006, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka uvedená v bode 15.23 zmluvy. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola podľa názoru súdu prvej inštancie dojednaná individuálne, nakoľko je súčasťou formulárovej zmluvy o pôžičke. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom. Z uvedených dôvodov súd žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nie je chybou veriteľa, že do právneho poriadku bolo prevzaté ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka až od 01.01.2008. Zastáva názor, že rozhodcovský rozsudok nie je nekalým rozhodcovským rozsudkom, ktorý by odsudzoval povinného na plnenie, ktoré by nemalo oporu v podpísaných zmluvných dokumentoch. Uviedol aj, že dôvodom na neudelenie poverenia na vykonanie exekúcie môžu byť iba skutočnosti uvedené v § 45 zákona ť. 244/2012 Z.z. Nevydať poverenie na vykonanie exekúcie je možné len vtedy, ak plnenie odporuje dobrým mravom a nie preto, že samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Požadované plnenie nie je podľa odvolateľa v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol aj, že neprijateľnou podmienkou, ktorá je obsahom rozhodcovskej zmluvy, je také dojednanie, podľa ktorého spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať

výlučne v rozhodcovskom konaní, čo v tomto prípade naplnené nebolo, preto nie je možné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú. Na základe uvedeného navrhol, aby súd uvedené uznesenie zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 05.10.2011 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Následne dňa 17.10.2011 súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., sp. zn. VK 560/2010 zo dňa 05.01.2011. Tento bol vydaný na základe žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky uzatvorenej dňa 15.08.2006, ktorá v bode 15.23 obsahuje znenie rozhodcovskej doložky. Z tejto vyplýva, že v prípade vzniku sporu rozhodne Stály rozhodcovský súd pri Asociácii bánk Slovenskej republiky alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.

6. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne a zo zmluvy zároveň nevyplýva možnosť uznať záväzok bez rozhodcovskej doložky. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čím sa povinný reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený ešte pred uzatvorením dohody a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného stavu medzi zmluvnými stranami.

7. Podľa § 44 ods. 2 zákona Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (1) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (2) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3)

9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a na vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). (1) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (2)

11. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (1) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (2)

12. Podľa článku 3 odst. 1 93/13/EHS Smernice platí, že zmluvné dojednanie je považované za neprimerané či zneužívajúce vtedy, ak nebolo dohodnuté individuálne a vtedy, keď v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa.

13. Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom uznesení odkazuje okresný súd. Smernica je podľa čl. 288 Zmluvy o Európskej únií záväzná pre každý členský štát ktorému je určená pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (§ 52 až § 54), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004.

14. Z Exekučného poriadku vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa (právneho predchodcu, ako aj postupníka) a z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd konajúci na základe rozhodcovskej doložky a vydal rozsudok.

15. Žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2006, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je aj rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poslednom ustanovení všeobecných obchodných podmienok, ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako neprijateľnú, a teda aj neplatnú. Táto doložka je neoddeliteľnou súčasťou všeobecných obchodných podmienok, pričom zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré z dohody vzniknú budú riešené pred jedným z troch rozhodcovských súdov uvedených v bode 15.23 týchto obchodných podmienok.

16. Obsah rozhodcovskej doložky povinný nemal možnosť ovplyvniť a na základe jej koncipovania a začlenenia do všeobecných obchodných podmienok nemal možnosť návrh rozhodcovskej doložky ani neprijať.

17. Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom, možno len ťažko predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť absolútne neplatný právny úkon.

18. Ako už bolo uvedené vyššie, rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Na základe toho zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval od neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne žiadosť o udelenie poverenia. Rozhodcovská doložka začlenená do všeobecných obchodných podmienok podľa názoru odvolacieho súdu nebola individuálne dojednaná, jej znenie obchádza zákon a poškodzuje práva spotrebiteľa, čo je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice, ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká už od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací súd taktiež poukazuje na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom ktorého je ustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol, je obchádzaním zákona.

19. Povinnému bola v tomto prípade odopretá ochrana poskytovaná príslušnými ustanoveniami Smernice a Občianskeho zákonníka, keď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane spotrebiteľa.

20. Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí, preto posúdenie rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právnym poriadkom. Rozhodcovský rozsudok, ako nulitný právny akt, je nevykonateľný, takže ani rozhodnutie sa nestalo vykonateľným. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, sa potom nemohol stať vykonateľným, a preto nemohol byť spôsobilým exekučný titulom.

21. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzniknutý právny vzťah medzi účastníkmi konania správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský, a preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo schválené jednohlasne všetkými členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .