Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-83-2017.pdf
PDF · 105.72 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/83/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: D.. D. V., U.. XX.X.XXXX, R. V. U. H., D. M. XXX, v konaní právne zastúpený Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove 080 01, Levočská 4703/89, proti žalovaným: 1. POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, 2. Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, IČO: 00 179 205, Hlavná 1, 081 35 Prešov, žalovaný v 2. rade v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners, s.r.o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25Csp/129/2016-53 zo dňa 19.6.2017, jednohlasne takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie žalovaného v 1. rade proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výroku, ktorým priznal žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo vzťahu k neodkladnému opatreniu v rozsahu 100 %.
Vo zvyšku p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca m á voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: ,,I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta,
II. žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z XX.X.XXXX, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy,
III. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100%.
IV. priznáva žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo vzťahu k neodkladnému opatreniu v rozsahu 100%.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia, aplikujúc ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 a § 337 ods. 3, všetko Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prvej inštancie uviedol, že nerozhodol o samostatnom nariadení neodkladného opatrenia, ale stanovil termín pojednávania vo veci samej. Na pojednávaní konanom dňa 19.6.2017 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na tomto pojednávaní právny zástupca zamestnávateľa žalobcu uviedol, že zamestnávateľ žalobcu zrážky zo mzdy žalobcu
nevykonáva. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že tu neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery u žalobcu, a taktiež nebol dôvod rozhodovať o neodkladnom opatrení, keďže súd vyhovel žalobe vo veci samej. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ustanovenie § 337 ods. 3 CSP.
3. Následne aplikujúc ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 551 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 a § 39, všetko Občianskeho zákonníka, poukazujúc na čl. 3 ods. 2, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, všetko Smernice rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, ako aj na § 5a ods. 1 a § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. zistil, že medzi stranami konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, keď žalobca nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale peniaze použil na pokrytie potrieb v domácnosti. Žalovaný vystupoval ako dodávateľ. Dohoda o zrážke zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže byť uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti.
4. Z obsahu dohody o zrážke zo mzdy podľa okresného súdu vyplýva, že slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobca ako slabšia strana v tomto zmluvnom vzťahu, ho jednak nemohol ovplyvniť (inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný) a nemohol tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážke zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, teda žalovaného a žalobca nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy a žalovaný v konaní nepreukázal opak. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy navyše umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva, ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa mohli vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom žalovaný si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený, alebo nie. Z celého konania žalovaného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi vylúčil zo súdneho prieskumu.
5. Z obsahu dohody o zrážke zo mzdy podľa okresného súdu vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Podľa čl. 1 tejto dohody, žalovaný bude mať zabezpečenú nielen pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere (pohľadávku na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávku na zaplatenie úveru spolu s jej príslušenstvom), ale aj ďalšie bližšie nešpecifikované pohľadávky, ktoré v prípade budúcnosti vzniknú (pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou; pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere; pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol; pohľadávky, ktoré vniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, k zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu).
6. Podľa súdu prvej inštancie, v danom prípade ide o formulárovú zmluvu a vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by predmetná dohoda mala povahu individuálne dohodnutej zmluvy, je neplatná.
7. Súd prvej inštancie ďalej poukázal, že napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v roku 2016, kedy ochrana spotrebiteľa zo strany štátu, ako aj súdov, už bola na značnej úrovni, a množstvo tak právnych predpisov, ako aj rozhodnutí súdu ukladal dodávateľom, akým spôsobom majú byť uzatvorené zmluvy, a čo môžu a nemôžu robiť pri uzatváraní úverových zmlúv so spotrebiteľmi, žalovaný uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z.. Zmluva mimo iného, neobsahuje adresu veriteľa, na ktorej spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
8. Okresný súd tiež poukázal na nekalé konanie žalovaného, ktorý v záujme umelého zníženia RPMN uviedol, že zmluva je síce na dobu 12 mesiacov, avšak štyri prvé splátky sú vo výške len 1,- eur a ďalších 8 splátok je vo výške 262,10 eur. Pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že ide o zmluvu uzatvorenú na 8 mesiacov so 4-mesačným odkladom, pri výške splátky 262,60 eur by potom RPMN bola 112,49 %. Ak by súd vychádzal z 12-mesačnej splatnosti a s rovnakými splátkami po 175,06 eur, potom by RPMN
predstavovalo 68,80 %. V zmluve je uvedená RPMN 37,54 %. Podľa súdu prvej inštancie však ide o zavádzanie spotrebiteľa a žalovaný účelovo dosadil premenné do vzorca pre výpočet RPMN tak, aby mu vyšla RPMN v danej výške, ktorá neprekračuje dvojnásobok priemernej RPMN. Ide predovšetkým o to, že žalovaný vychádzal z 12 mesačných splátok, ktoré však nie sú v rovnakej výške, a taktiež vychádzal z odplaty vo výške 0,- eur, hoci poplatok za expresné spracovanie úveru je 100,- eur, čo je podľa okresného súdu len obchádzanie zákona vo vzťahu k odplate. Je teda zrejmé, že predmetná úverová zmluva obsahu nesprávny údaj o poslednej náležitosti zmluvy, ktorú vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, a to RPMN. Pri priemernej RPMN v čase uzatvorenia zmluvy vo výške 18,96 % je potom zrejmé, že výška RPMN presahuje najvyššiu prípustnú hranicu.
9. S poukazom na tieto skutočnosti potom okresný súd vychádzal z toho, že uzatvorená zmluva je síce platná, ale bezúročná a bez poplatku. Žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému len to, čo od neho dostal. Dohodou o zrážkach zo mzdy, by bez rozhodnutia súdu, mal žalovaný možnosť uplatňovať si aj úroky, poplatky, prípadne sankcie, na ktoré podľa predbežného posúdenia súdu, nemá právo.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď mal za to, že takémuto inštitútu nie je možné poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému možnosť, aby si vymáhal u žalobcu finančné prostriedky, na ktoré nemá právo.
11. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca bol v konaní úspešný voči žalovanému v 1. rade, a teda mu priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. Žalovaní boli úspešní v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žalovaný v 2. rade bol účastníkom konania len vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie teda priznal žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo vzťahu k neodkladnému opatreniu v rozsahu 100 %.
12. Proti uvedenému rozsudku ako celku podal žalovaný v 1. rade včas odvolanie.
13. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka na základe dobrovoľnosti zmluvných strán. Dohoda bola uzatvorená písomne ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, keď podľa žalovaného v 1. rade spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonov podľa § 34 a násl. Občianskeho zákonníka. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojím vlastnoručným podpisom. Dohoda predstavuje samostatný dokument, pričom možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. Táto dohoda je podľa žalovaného v 1. rade v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy, dohodou zrážky zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Žalovaný v 1. rade bol práve opačného názoru, a to, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma, ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému v 1. rade vyšší, akokeby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcom, keď každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu sa pripočítava prednostne na istinu, a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť dohodu individuálne dohodnúť, a teda znemožňuje to, aby išlo iba o formulárovú listinu, ktorú možnosť buď prijať, alebo odmietnuť, klient sa svojím pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu a preto nemožno hovoriť o absencií individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa podľa žalovaného v 1. rade, základne náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola dohoda podpísaná, uvedený rozsah o vykonávaní zrážok vo výške 262,10 eur. V dohode musí byť uvedené, v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy. V nijakom prípade nesmú byť zrážky vyššie, než ako ich ustanovuje pre výkon rozhodnutia § 866 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyšších zrážkach by odporovala zákonu, a preto by bola v časti prevyšujúcej dovolenej zrážky, neplatná. Z toho podľa žalovaného v 1. rade jasne vyplýva, že celková výška, ktorá sa má zraziť, nie je obligatórna náležitosť dohody o zrážkach mzdy. Obligatórna náležitosť je výška mesačne zrazenej sumy. Zároveň bol v dohode
jasne identifikovaný platiť za mzdy, čo je podľa žalovaného potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Z vyššie uvedeného nie je podľa žalovaného v 1. rade možné ju vyhlásiť za neplatnú, keď žalobca mal jasne možnosť súhlasiť, resp. nesúhlasiť alebo odmietnuť, resp. neodmietnuť dohodu. Je to v nej, podľa žalovaného v 1. rade, jasne uvedené a žalobca vylučoval akúkoľvek pochybnosť o možnosti odmietnuť dohodu.
14. Žalovaný v 1. rade považoval dohodu o zrážkach zo mzdy za platnú, a teda mal za to, že nedošlo k naplneniu § 451 Občianskeho zákonníka, keď naviac zákonodarca určil výslovne, kde použitie určitého právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch pripustí. Citujúc ustanovenie § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, žalovaný v 1. rade uzavrel, že ak teda zákonodarca v tom istom zákone zakáže použitie jedného zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahov, a o ostatných mlčí, použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne povoľné (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy.) Ten istý záver platí podľa žalovaného v 1. rade aj v prípade zákona číslo 129/2010 Z. z., z ktorého výkladom a contrario možno podľa žalovaného v 1. rade vyvodiť, že ostatné spôsoby zabezpečenia medzi nimi, aj dohoda o zrážkach zo mzdy, sú pre spotrebiteľské úvery prípustné. Zákon o spotrebiteľských úveroch prípustnosť zabezpečenia úverového vzťahu výslovne pripúšťajú aj v ustanovení § 4 ods. 1 a v ustanovení § 9 ods. 1 písm. q). Rovnako príslušné ustanovenie Smernice 2008/48/ES pripúšťa zabezpečenie v spotrebiteľských úveroch.
15. Na základe vyššie uvedeného je podľa žalovaného v 1. rade zrejmé, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút, nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná. V prípade, ak by sa pri každom predložení dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľom vyžadovalo rozhodnutie súdu, inštitút by stratil opodstatnenosť a nebol by zaradený k mimosúdnym zabezpečovacím prostriedkom, ktoré si môže veriteľ uplatniť voči neplatiacemu dlžníkovi, ktorý nie je ochotný, napriek pripomienkam, začať plniť svoj dlh.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalovaný v 1. rade v rámci svojho odvolacieho petitu, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konania a nové rozhodnutie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) príslušný na rozhodnutí o odvolaní (§ 34 zák. č. 106/2015 Z. z. Civilného a sporového poriadku, ďalej len ,,CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o neexistencii predpokladov pre zrušenie, alebo zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.
18. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V zmysle citovaného zákonné ustanovenie korešponduje aj s ustanovením § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., ktoré sa konštantne vykladalo tak, že osobou neoprávnenou na podanie odvolania je, okrem iného, aj účastník konania, ktorému rozhodnutím súdu neboli privodené žiadne negatívne následky. Ujma na právach účastníka je spôsobená vtedy, ak vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, ak právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho povinností), a preto u nej existuje možnosť žiadať na odvolacom súde odchylné rozhodnutie v jej prospech (za stavu, že zákon odvolanie pripúšťa). Súd prvej inštancie osobitným, v poradí prvým výrokom napadnutého rozsudku, zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalovaný v 1. rade podal odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. aj proti zamietavému výroku ohľadom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, znamená to, že podal odvolanie aj voči tomu výroku, ktorým nebolo rozhodnuté v jeho neprospech, z čoho vyplýva neoprávnenosť odvolania voči tomuto výroku, preto odvolací súd odvolanie žalovaného v 1. rade voči výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odmietol. Pre rovnaký dôvod súd odmietol odvolanie žalovaného v 1. rade proti výroku, ktorým priznal tomuto žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo vzťahu k neodkladnému opatreniu v rozsahu 100 %, keď žalobcovi bola týmto výrokom priznaná náhrada trov konania v plnej výške, a preto nebol nijako ukrátený na svojich právach (súd prvej inštancie nemohol priznať žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania vo väčšom rozsahu, ako 100 %).
19. Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z XX.X.XXXX, a súvisiacemu výroku, ktorým priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %, je potrebné uviesť, že v odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
20. Žalovaný v 1. rade mal za to, že z dôvodov vedených v odvolaní, nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú, keď žalobca mal možnosť nesúhlasiť, alebo odmietnuť túto dohodu.
21. Odvolací súd súhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy, je neplatným právnym úkonom, ktorý je neurčitý a v rozpore so zákonom. Žalobca ako spotrebiteľ, nebol skutočne poučený o dôsledkoch uzavretia dohody a nemal možnosť ju odmietnuť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.4.2015, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa vzťahuje na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Toto ustanovenie, ako aj § 5b zákona číslo 250/2007, nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti, sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí to aj v prípade § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z., že od jeho účinnosti, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
22. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 27.4.2016, je dojednaná v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k tomuto dňu, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda bola uzavretá ako formulárová, nebola individuálne dojednaná, žalobca ako spotrebiteľ, nemal možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola mu predložená na podpis pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere rovnako z toho istého dňa (XX.X.XXXX). Predformulovaný súhlas spotrebiteľa - žalobcu, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesným inštitútom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonaním zrážok z jeho mzdy. Naliehavý právny zámer na žalobe vyplýva z práv spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 3 a § 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
23. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že pre spotrebiteľa je vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, alebo jej zmeny. Dohoda o zrážkach zo mzdy túto charakteristiku spĺňa, keď žalobca zmluvné podmienky ovplyvniť nemohol, nakoľko ,,formulár“ zmluvy bol vopred pripravený pre veľký počet spotrebiteľov, a pokiaľ chcel čerpať úver od žalovaného v 1. rade, musel s touto dohodou o zrážkach zo mzdy bez výhrad súhlasiť.
24. Rovnako, pokiaľ sa týka záveru súdu prvej inštancie, že ročná percentuálna miera nákladov presahuje najvyššiu prípustnú hranicu, je potrebné konštatovať, že v čase poskytnutia úveru, bola priemerná úroková sadzba, pri ktorej sa obdobné úvery poskytujú, vo výške 18,96 % a RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere 37,54 % značne presahuje túto zákonom prípustnú mieru, kde naviac súd prvej inštancie správne uviedol, že pri 12 splátkach by predstavovala 68,80 %, a pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že ide o zmluvu uzatvorenú na 8 mesiacov, tak by RPMN predstavovalo 112,49 %, t. j. samotný výpočet RPMN uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, je nesprávny a zavádzajúci (vzhľadom na počet splátok), a účelový v snahe neprekročiť dvojnásobok priemernej RPMN. Uvedené skutočnosti, pokiaľ sa týka výšky RPMN, ako aj to, že táto presahuje najvyššiu prípustnú hranicu, nenamietal v podanom odvolaní ani žalovaný v 1. rade.
25. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka konania), bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Goergiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-3; rozsudok Higinsová a ďalší
proti Francúzku z 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III.ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
26. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, neboli zo strany odvolateľa podané žiadne námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, nemal dôvod správnosť tohto výroku o náhrade trov konania preskúmať.
27. Vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo veci samej, a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396, v spojení s § 262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, keď odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, a naviac žalovaný v 1. rade zapríčinil odmietnutie odvolania vo vzťahu k výroku ohľadom nariadenia neodkladného opatrenia, preto odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 1. rade, plnú náhradu trov odvolacieho konania. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnutím súdneho úradníka. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania, nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).