Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/136/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Nadácia Zastavme korupciu, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, (korešpondenčná adresa: Staré Grunty 18, 841 04 Bratislava), IČO: 42 266 777, proti žalovanému: Krajská prokuratúra Žilina, Moyzesova 20, 011 04 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Ei 33/19/5500-3 zo dňa 19.08.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Včas podanou žalobou, Krajskému súdu v Žiline doručenou dňa 23.10.2019, sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. Ei 33/19/5500-3 zo dňa 19.08.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Okresnej prokuratúry Námestovo sp. zn. Ei -4 zo dňa 23.07.2019. Prvostupňovým rozhodnutím Okresná prokuratúra Námestovo podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) nevyhovela žiadosti Nadácie Zastavme korupciu a nesprístupnila žiadané informácie v e-mailovej žiadosti zo dňa 11.07.2019 pod bodmi 2. až 8., 10. až 12. a 14. až 15.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že e-mailovou žiadosťou zo dňa 11.07.2019 Nadácia Zastavme korupciu, v zast. E. J. podala žiadosť o sprístupnenie informácií spočívajúcej v zodpovedaní tam uvedených otázok, pod bodmi 1. až 15.. Časť žiadosti v bodoch 1., 9. a 13. bola okresnou prokuratúrou riadne vybavená osobitným listom. Žiadosť sa týkala prevažne údajov o počte obžalôb, počte odmietnutých obžalôb, uzavretých dohôd o vine a treste, odmietnutých dohôd o vine a treste, o počte prípadov zásahu nadriadenej prokuratúry voči postupu okresnej prokuratúry, o priemernej dĺžke prípravného konania, trestného konania a pod., a to za obdobie rokov 2018. Čo sa týka žiadosti pod bodmi 2. a 3., 5. až 8., 11., 12., 14. a 15., okresná prokuratúra poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých zo znenia nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť spracovanie údajov podľa požiadaviek toho, kto o poskytnutie informácií žiada. Účelom nie je ani poskytovanie informácií, ktoré majú charakter štatistického spracovania údajov z množstva spisov podľa požiadaviek žiadateľa a ktoré by následne žiadateľ mohol využiť pri svojej činnosti. Z tohto zákona tiež nevyplýva povinnosť žiadaného subjektu realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré povinná osoba má k dispozícií a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností

alebo postupu povinnej osoby. Podľa okresnej prokuratúry žiadané informácie možno jednoznačne zaradiť pod takúto kategóriu informácií, teda o informácie spadajúce do oblasti zberu štatistických údajov, čo napokon vyplýva aj z formulácie žiadosti, v rámci ktorej žiadateľ, okrem iného uvádza, že žiada uviesť počty rôznych úkonov trestného konania bližšie špecifikovaných v žiadosti. Pokiaľ ide o bod č. 4. žiadosti, okresná prokuratúra poukázala na znenie ustanovenia o prokuratúre v znení neskorších predpisov s tým, že z citácie tohto ustanovenia je evidentné, že ide o informácie, ktoré nie sú sprístupňované iným subjektom, nakoľko nie sú súčasťou vyšetrovacích spisov v rámci trestného konania a nejde o informáciu, ktorá by podliehala zverejňovaniu. V rámci tohto bodu žiadosti pod písm. b. žiadateľ však zároveň žiadal o zverejnenie informácie, koľkokrát nadriadený prokurátor odňal vec prokurátorovi, pričom táto informácia v zmysle zákona o prokuratúre, konkrétne posledná veta a , zverejňuje, a teda je dostupná žiadateľovi na webovej stránke Generálnej prokuratúry SR. Pokiaľ ide o bod 10. žiadosti, okresná prokuratúra poukázala na ustanovenia , , , ďalej ustanovenia , o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ustanovenie ako i ustanovenia a o prokuratúre, ktoré citovala s tým, že žiadateľ v tomto bode svojej žiadosti žiada o zverejnenie mien ostatných prokurátorov. Zo znenia a jednoduchého výkladu uvedených zákonných ustanovení je však zrejmé, že sa jedná o informácie osobného charakteru a osobných údajov, ktoré sú spracovávané v osobitnom informačnom systéme nadriadených prokuratúr a ktoré nepodliehajú ani v zmysle zverejneniu, tomu nasvedčuje aj znenie ustanovenia . Záverom okresná prokuratúra poukázala na ustanovenie alinea prvá zákona o slobode informácií s tým, že ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len z časti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.

2. Žalobca považoval rozhodnutie Krajskej prokuratúry Žilina č. Ei 33/19/5500-3 zo dňa 19.08.2019, ako i predchádzajúce rozhodnutie Okresnej prokuratúry Námestovo č. Ei -4 zo dňa 23.07.2019 za nezákonné a žiadali ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. K tvrdeniu, že požadované informácie majú charakter informácií spadajúcich do oblasti zberu štatistických údajov (otázky č. 2, 3, 5, 6, 7, 8, 11, 12, 14 a 15 žiadosti zo dňa 11.07.2019) uviedol, že Infozákon je založený na základnom princípe „čo nie je tajné, je verejné“. Poukázal pritom na ustanovenie a Infozákona ako i komentáre k s tým, že Infozákon neukladá povinným osobám povinnosť vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti o informácie ešte neexistujú (t.j. neukladá povinnosť vytvoriť novú informáciu). Žalobca však namietal, že nežiadal Okresnú prokuratúru Námestovo o vytvorenie kvalitatívne novej informácie, o vytvorenie databázy, ani nemal záujem o usporiadanie informácií podľa určitého kritéria. Žalobca v žiadosti iba určil vlastnosti informácií, ktoré požaduje vyhľadať a sprístupniť bez toho, aby požadoval ich usporadúvanie, ktoré by vytváralo kvalitatívne novú informáciu. Okresná prokuratúra Námestovo nemusela požadované informácie žiadnym spôsobom kvalitatívne spracovávať. Mala ich len vyhľadať podľa žalobcom stanovenej špecifikácie, zhromaždiť a sprístupniť tak, ako to urobili aj iné dožadované okresné prokuratúry, napr. Okresná prokuratúra Bratislava 2, Okresná prokuratúra Levice alebo Okresná prokuratúra Poprad. Uvedené okresné prokuratúry ako povinné osoby sprístupnili žalobcovi drvivú väčšinu informácií, ktoré požadoval na základe žiadosti o informácie podľa Infozákona. Informácie sprístupnené týmito prokuratúrami pritom boli odpoveďami na rovnaké otázky, ako boli uvedené v žiadosti. K tvrdeniu, že požadované informácie nesmú byť sprístupňované iným subjektom, nakoľko nie sú súčasťou vyšetrovacích spisov (otázka č. 4a a c žiadosti zo dňa 11.07.2019) poukázal na ustanovenie zákona o prokuratúre, ktorým Okresná prokuratúra Námestovo zdôvodňuje odmietnutie sprístupnenia informácie na uvedené otázky a namieta, že toto ustanovenie sa týka výlučne nazerania do spisu a nemá presah do problematiky sprístupňovania informácií podľa Infozákona. Nazeranie do spisu podľa zákona o prokuratúre a sprístupňovanie informácií zo spisu podľa Infozákona sa líši rozsahom sprístupňovaných informácií a ide o dve odlišné roviny získavania informácií. Pri nazeraní do spisu sa nazerajúcej osobe (napr. nadriadenému prokurátorovi) sprístupňujú kompletne všetky informácie nachádzajúce sa v spise. Avšak pri sprístupnení niektorých informácií zo spisu na základe Infozákona sa nesprístupňujú mnohé druhy informácií - napr. utajované skutočnosti, bankové a daňové tajomstvo, osobné údaje atď.. Všeobecné aplikovanie argumentu, že nič čo je obsahom určitého spisu nemôže byť následne sprístupnené na základe žiadosti o sprístupnenie informácie v zmysle Infozákona, by podľa žalobcu vytvorilo priestor pre nekontrolovateľnú možnosť odmietania sprístupňovať akékoľvek informácie na základe Infozákona a to len z dôvodu, že patria do určitého spisu. Takýto postup by bol podľa žalobcu v priamom rozpore s garantovanými právami na slobodný prístup všetkých

občanov k informáciám. Súčasne by slúžil na odmietanie informácií, ktorých zverejnenie na základe infozákona je okrem iného aj vo verejnom záujme. Žalobca preto nesúhlasí s argumentáciou Okresnej prokuratúry Námestovo a z jej tvrdení, že nie je povinná sprístupniť požadované informácie, pretože tieto nepodliehajú zverejňovaniu z dôvodu, že sú súčasťou spisu. Pokiaľ ide o otázku č. 4b, žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že má za to, že Okresná prokuratúra Námestovo vo vzťahu k otázke č. 4b vybavila žiadosť podľa § 7 ods. 1 Infozákona, keď odkázala žalobcu na webovú stránku Generálnej prokuratúry SR. Žalobca v odvolaní požiadal Okresnú prokuratúru Námestovo, že trvá na priamom sprístupnení informácií v súlade s § 7 ods. 2 Infozákona. Žalobca v tej súvislosti namieta, že Okresná prokuratúra Námestovo aj napriek tomu, že žalobca oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie, informáciu neposkytla a to bez ďalšieho odôvodnenia. Z uvedeného vyplýva, že Okresná prokuratúra Námestovo nedodržala postup, ktorý jej ako povinnej osobe stanovuje Infozákon.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.08.2020, zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Podotkol, že je právny predpis, ktorý slúži na to, aby sa fyzické a právnické osoby bez právneho vzťahu k veci mali možnosť dozvedieť v prípade trestného konania o jeho výsledku, či priebehu resp. v rámci nepresnej pôsobnosti prokuratúry o nejakom prokurátorskom opatrení alebo o jeho obsahu. Predmetné informácie je povinná osoba, čiže v tomto prípade okresná prokuratúra a krajská prokuratúra povinná zverejniť. Vo vzťahu k prokuratúre sú povinne vytvárané databázy zverejňované v Štatistickej ročenke, ktorá je verejne prístupná na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. upravuje obmedzenia prístupu k informáciám resp. prípady, kedy je povinná osoba požadovanú informáciu oprávnená nesprístupniť. Takýto názor je v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne s rozsudkom sp. zn. zo dňa 26.02.2009. Z citovaného rozsudku je zrejmé, že v prípade požiadavky na spracovanie analýzy údajov podľa kritérií žiadateľa, ktorá analýza v momente podania žiadosti v informačnom systéme neexistovala a neexistuje, nie je prokuratúra povinná vytvárať konkrétne databázy a tieto potom za splnenia kritérií žiadateľa sprístupniť. Okresná prokuratúra Námestovo (ako aj iné okresné prokuratúry) disponujú informačným systémom PTCA, pričom z uvedeného systému nie je možné reálne bez vytvárania konkrétnych analýz zabezpečiť údaje tak, ako ich požadoval žalobca. Toto odôvodnenie sa vzťahuje na otázky 2. až 8. žiadosti, pričom konkrétne počet obžalôb za rok 2018 (otázka č. 3.) je zverejnený v Štatistickej ročenke na webovom sídle prokuratúry. neukladá povinnej osobe, aby na základe žiadosti vytvárala analýzy či triedenie rozhodnutí podľa požiadaviek žiadateľa. Body 2. až 8. žiadosti majú charakter požiadavky na spracovanie analýzy údajov a keďže v informačnom systéme prokuratúry PTCA takáto databáza nefunguje, neumožňuje požadované informácie vybrať bez toho, aby bola vykonaná analýza údajov. V zmysle všeobecných právnych predpisov takéto databázy nie je prokuratúra povinná vytvárať a ani ich nevytvára a bez jej vytvorenia nie je možné požadovanú informáciu za splnenia kritérií žiadateľovi sprístupniť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.09.2014). Pokiaľ sa týka bodov 9. a 10. žiadosti, teda oznámenia mien okresného prokurátora a jeho námestníkov, táto informácia sa nachádza na webovej stránke Generálnej prokuratúry SR. Obdobne je na internetovej stránke Generálnej prokuratúry SR zverejnený aj abecedne zoradený zoznam ostatných prokurátorov s uvedením prokuratúry, na ktorej vykonávajú svoju funkciu. Otázky pod č. 11., 12., 14. a 15. je opäť možnosť zaradiť pod informácie, ktoré by bolo potrebným spôsobom spracúvať, vytvárať analýzy a nové databázy, z toho dôvodu žalovaný opätovne odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. zo dňa 26.02.2009. V podrobnostiach žalovaný odkázal na odôvodnenie vydaných rozhodnutí a pokiaľ žiadateľ predložil Krajskému súdu v Žiline rozhodnutia iných prokuratúr, v ktorých bolo zodpovedané na otázky žiadateľa, žalovaný zastáva názor, že odpovede boli poskytnuté nad rámec povinností vyplývajúcich zo .

4. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, doručenou správnemu súdu dňa 03.09.2020, v ktorej poukázal na Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike, pričom má za to, že uvedenými štatistickými údajmi povinná osoba mohla disponovať a to z dôvodu uvedenia súhrnnej štatistiky za všetky prokuratúry za rok 2018 v Správne o činnosti prokuratúry, na ktorej zostavenie je nepochybne využívaný centrálny informačný systém, údaje ktorého využíva Generálna prokuratúra a ostatné prokuratúry na plnenie svojich úloh. Textácia jednotlivých tém v Správe o činnosti prokuratúry indikuje, že povinné osoby by mohli disponovať určitými štatistickými údajmi, a to aj z dôvodu, že mnohé povinné osoby - okresné prokuratúry poskytli odpovede aj na tie otázky, o ktorých žalovaný tvrdí, že

štatistikami nedisponuje. Ide napríklad o informácie súvisiace s previerkami (otázka č. 4a), prieťahmi v prípravnom konaní (ktoré súvisia s priemernou dĺžkou prípravného konania - otázka č. 11), s prieťahmi v súdnom konaní (ktoré súvisia s priemernou dĺžkou trestného konania - otázka č. 12) a v súvislosti s informáciou o odňatí vecí prokurátorovi (otázka č. 4b) samotný zákon o prokuratúre vo svojom § 6 ods. 2 posledná veta za bodkočiarkou stanovuje, že pokyn na odňatie veci sa zverejňuje podľa § 55m. Vo vzťahu k ostatným otázkam (č. 6, 7, 8 a 15) sa žalobca odvoláva na svoje predchádzajúce tvrdenia, avšak má za to, že vzhľadom na to, že Správa o činnosti prokuratúry sa venuje aj témam súvisiacim s uvedenými otázkami (napr. dohoda o vine a treste), pričom uvádza aj konkrétne všeobecné štatistiky, je pravdepodobné, že podrobnejšie štatistiky, ktoré sú predmetom otázok žalobcu, môžu existovať, a to s odvolaním sa na poskytnutie odpovedí na dané otázky inými povinnými osobami - okresnými prokuratúrami. Žalobca opakovane zdôraznil, že je založený na základnom princípe „čo nie je tajné je verejné“. Ide o vyjadrenie princípu otvorenosti (publicity) verejnej správy. Na základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

5. Na repliku žalobcu žalovaný reagoval duplikou, doručenou správnemu súdu dňa 27.10.2020. Uviedol, že prokurátori okresnej prokuratúry sú povinní zadávať do informačného systému Patrícia údaje o každej trestnej veci, teda vyznačiť úkony, ktoré vykonávajú, spôsob rozhodnutia a pod.. Tieto údaje však nie sú sumarizované na okresnej prokuratúre, ale priamo na Generálnej prokuratúre, kde túto činnosť vykonáva odbor informatiky. Okresné prokuratúry nedisponujú ani informatikmi, ani oddeleniami informatiky. Okresná prokuratúra Námestovo ani Krajská prokuratúra v Žiline v žiadnom prípade nemá záujem neposkytnúť dostupné údaje v zmysle . Pokiaľ žiadateľ uvádza, že správa o činnosti prokuratúry predložená generálnej prokurátorom do Národnej rady SR obsahuje okrem iného i množstvo štatistických údajov, je potrebné podotknúť, že tieto údaje sú sumarizované z činnosti odboru informatiky. Okresné prokuratúry nemali zadanú úlohu vo svojich správach o činnosti prokuratúry sumarizovať údaje žiadané žalobcom a zaslať ich nadriadenej prokuratúre. V prípade potreby, ako dôkaz k takémuto tvrdeniu je možné predložiť Správu o činnosti prokuratúry vypracovanú Okresnou prokuratúrou Námestovo, ktorá takto zosumarizované údaje neobsahuje, nakoľko o to nebola ani požiadaná. Účelom je poskytnúť žiadateľovi informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícií. Okresná prokuratúra Námestovo, ako aj Krajská prokuratúra Žilina v dobrej viere v časti otázok pod bodmi č. 3, 9 a 10 doporučili žiadateľovi webovú stránku Generálnej prokuratúry, kde je možné sa s požadovanými údajmi oboznámiť bez toho, aby boli zaťažovaní zamestnanci okresnej prokuratúry vytváraním štatistík a analýz, doktorých je možné nahliadnuť na webovom sídle Generálnej prokuratúry. Takýto postup sa javí ako efektívny, smeruje k dosiahnutiu cieľa a zbytočne nezaťažuje zamestnancov, ktorí sú poverení inými úlohami. Pokiaľ sa týka bodov 2., 4. až 8. opätovne žalovaný dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.02.2009, z ktorého vyplýva, že povinná osoba nemusí spracovávať analýzy údajov, ktoré v informačnom systéme nie sú a vytvárať nové konkrétne databázy. Body 11. až 12. žiadosti, čiže vypočítanie priemerného času dĺžky prípravného konania, resp. celého trestného konania sú matematickou operáciou, ktorá jednoznačne spadá pod kritérium dôslednej analýzy, ktorú zamestnanec prokuratúry nie je povinný vytvárať. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na správu o činnosti prokuratúry, tu sú uvedené len všeobecné konštatovania týkajúce sa dôvodov prieťahov, prijatých opatrení a úloh prokuratúry na úseku rýchlosti konania. V ostatnom sa žalovaný pridržiaval svojho vyjadrenia zo dňa 11.08.2020, na ktorom zotrváva.

6. Na súdnom pojednávaní, konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 18.05.2022 žalobca uviedol, že sa pridržiava právneho názoru, ktorý bol uvedený jednak v žalobe samej a v replike a poverená pracovníčka žalovaného tiež v celom rozsahu zotrvala na vyjadreniach, ktoré boli súdu doručené zo strany krajskej prokuratúry, pričom neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti.

7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle a nasl. (, ďalej len „SSP“) v medziach žalobných bodov ( a ), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol postupom podľa z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 135 ods. 1 SPP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa článku 26 ods. 1 SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa článku 26 ods. 5 SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.

Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácie žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadávanie a získanie zverejnenej informácie.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupni. V takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.

Podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len z časti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

Podľa Zákon o správnom konaní (Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

9. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca emailovou žiadosťou zo dňa 11.07.2019 požiadal Okresnú prokuratúru Námestovo o sprístupnenie nasledovných informácií: 1. Aký bol tzv. nápad trestných vecí na Vašej prokuratúre za rok 2018? 2. Aký bol tzv. nápad trestných oznámení na Vašej prokuratúre za rok 2018? 3. Počet obžalôb podaných prokurátormi Vašej prokuratúry za rok 2018? 4. Koľkokrát nadriadený prokurátor/prokuratúra zasiahla do prípadov prokurátorov Vašej okresnej prokuratúry jednotlivými nasledujúcimi spôsobmi (za rok 2018): a. Koľkokrát bola vykonaná previerka spisu nadriadenou prokuratúrou? b. Koľkokrát nadriadený prokurátor odňal vec prokurátorovi Vašej okresnej prokuratúry? c. Koľkokrát bolo zrušené právoplatné rozhodnutie v prípravnom konaní nadriadenou prokuratúrou (vo veciach, ktoré riešila Vaša okresná prokuratúra)? (Máme na mysli postup podľa ) 5. Koľko obžalôb súdy odmietli prokurátorom Vašej okresnej prokuratúry na základe a koľkokrát na základe ? (za rok 2018) 6. Koľko obžalôb od prokurátorov Vašej okresnej prokuratúry súdy neprijali v zmysle ? (za rok 2018) 7. Koľkokrát prokurátorovi Vašej okresnej prokuratúry vzali späť obžalobu, koľkokrát dohodu o vine a treste a koľkokrát ustúpili od obžaloby v zmysle ? (za rok 2018) 8. Koľkokrát prokurátorom Vašej okresnej prokuratúry zamietli dohodu o vine a treste v zmysle Trestného priadku? (za rok 2018) 9. Mená okresného prokurátora a jeho námestníkov? 10. Mená ostatných prokurátorov Vašej okresnej prokuratúry? 11. Priemerná dĺžka prípravného konania v trestnom konaní za Vašu okresnú prokuratúru? (za rok 2018) 12. Priemerná celková dĺžka trestného konania za Vašu okresnú prokuratúru? (za rok 2018) 13. Koľko disciplinárnych stíhaní a za čo (čo bolo predmetom ich konania) sa viedlo na Vašej okresnej prokuratúre? (za rok 2018) 14. Koľko obžalôb skončilo oslobodením páchateľa? (za rok 2018) 15. Koľko obžalôb skončilo zastavením konania, lebo skutok nebol trestným činom? ( Trestného priadku)? (za rok 2018)

Časť žiadosti v bodoch 1., časť žiadosti v bodoch 9. a 13. bola Okresnou prokuratúrou v Námestove vybavená osobitnými listami zo dňa 16.07.2019, v ktorých prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo žalobcovi dal tiež na vedomie, že vo vzťahu k otázkam č. 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 10., 11., 12., 13., 14. a 15. žiadosť žalobcu postúpil Krajskej prokuratúre Žilina, ktorá ako služobný úrad vedie osobné spisy prokurátorov a zároveň disponuje vyšším stupňom prístupu do rezortnej elektronickej štatistiky, než Okresná prokuratúra Námestovo. Dňa 23.07.2019 okresná prokuratúra rozhodnutím sp. zn. Ei 9/19-5507-4 zo dňa 23.07.2019 podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) nevyhovela žiadosti žalobcu a nesprístupnila žiadané informácie v emailovej žiadosti zo dňa 11.07.2019 pod bodmi 2. až 8., 10. až 12. a 14. až 15.. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím sp. zn. Ei 33/19/5500-3 zo dňa 19.08.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný popísal prvostupňové rozhodnutie, obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a vysvetlil, prečo považoval toto rozhodnutie za vydané v súlade s právnymi predpismi. Uviedol, že nevyhnutným predpokladom vyhovenia žiadosti o sprístupnenie informácie je skutočnosť, že požadovaná informácia sa týka rozhodovacej činnosti prokuratúry. Prokuratúra tak nie je povinná sprístupniť akúkoľvek požadovanú informáciu a to aj nad rámec obmedzení zverejňovania informácií, upravených v ustanoveniach až zákona o slobode informácií. Zmyslom zákona o slobode informácií je to, aby sa fyzické a právnické osoby mali možnosť dozvedieť, v prípade trestného konania, o jeho výsledku či priebehu, resp. v rámci netrestnej pôsobnosti prokuratúry o nejakom prokurátorskom opatrení alebo jeho obsahu. Zákon o slobode informácií ukladá povinnej osobe sprístupniť požadované informácie, ktoré má k dispozícií. Povinnosťou je poskytovať informácie, ktorými disponuje, a to

v rozsahu a forme požadovanej žiadateľom. Zákon o slobode informácií povinnej osobe neukladá povinnosť vytvárať na základe žiadosti informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú a povinná osoba nie je povinná robiť s informáciami, ktoré už má k dispozícií, operácie, ktoré by viedli ku vzniku informácií, ktoré boli síce požadované žiadateľom, avšak v momente podania žiadosti ešte neexistovali. Povinná osoba nie je na základe žiadosti o informácie povinná spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie. Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe, aby na základe žiadosti vytvárala analýzy, či triedenie rozhodnutí podľa požiadaviek žiadateľa a spracovávať prehľady informácií, ktoré v momente podania žiadosti neexistovali, alebo inak vyhľadávať a usporadúvať informácie, podľa kritérií stanovených žiadateľom. Povinná osoba, teda nie je povinná robiť s informáciami, ktoré už má k dispozícií, také operácie, ktoré by viedli ku vzniku informácií, ktoré síce boli požadované žiadateľom, ale ktoré v momente podania žiadosti neexistovali. Povinná osoba nie je povinná spracovávať podľa kritérií žiadateľa už existujúce údaje takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, alebo nové informácie. Táto argumentácia vychádza z platnej judikatúry a takýto právny názor je v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozsudok č. zo dňa 26.02.2009. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žiadateľa, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne zdôvodnené a teda nespĺňa podmienky preskúmateľnosti. Žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií vo vzťahu k bodom žiadosti 2. až 8., 10. až 12., 14. a 15. má charakter požiadavky na spracovanie analýzy údajov podľa kritérií žiadateľa, ktorá analýza však v momente podania žiadosti v informačnom systéme prokuratúry neexistovala a neexistuje a databáza prokuratúry neumožňuje požadované informácie vybrať bez toho, aby bola vytvorená konkrétna databáza (analýza) údajov. V zmysle všeobecných právnych predpisov takéto databázy nie je prokuratúra povinná vytvárať a ani ich nevytvára a bez vytvorenia takejto databázy nie je možné požadovanú informáciu za splnenia kritérií žiadateľovi sprístupniť. V takomto prípade prokuratúra nie je povinná takúto analýzu vykonať a je oprávnená žiadosti nevyhovieť. Zo znenia zákona o slobode informácií nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácií žiada. Z uvedeného zákona nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žiadateľom o informácie, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácií nenachádzajú. Rovnako z citovaného zákona nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomocí, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie žiadateľa o poskytnutie informácie. Žiadatelia o informácie môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícií a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá v ktorej sa nachádzajú by žiadosť o poskytnutie informácie zmenilo na pokyn, čo nebolo a nie je účelom zákona o slobode informácií. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Do výkonu verejnej správy by v takom prípade zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú ani ju nevykonávajú. Nie je povinnosťou povinnej osoby poskytovať informácie, ktorými v rozsahu a vo forme požadovanej žiadateľom, v čase podania žiadosti nedisponuje. Na poskytnutie informácií, ktoré žiadateľ požaduje v žiadosti, je potrebné vytvorenie konkrétnych databáz, ktoré však nie je prokuratúra vytvárať. Požadované údaje podľa kritérií žiadateľa Okresná prokuratúra Námestovo nemá k dispozícií tak, aby bolo možné tieto poskytnúť bez analýzy. Povinne vytvárané databázy sú zverejňované v Štatistickej ročenke, ktorá je verejne prístupná na webovom sídle Generálnej prokuratúry SR. Súbor údajov požadovaných žiadateľom v požadovanom rozsahu podľa kritérií žiadateľa nemožno považovať za informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti prokuratúry v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií. Žiadané informácie možno jednoznačne zaradiť pod kategóriu štatistického spracovania informácií, ktoré sa v originálnej podobe na Okresnej prokuratúre Námestovo nenachádzajú, pričom vybavenie žiadosti by si vyžadovalo vyhľadávanie, vyhodnocovanie a spracovávanie veľkého počtu informácií. Uvedené požiadavky rozhodne nesmerujú k výkonu právomocí prokurátora. V takom prípade nie je možné žiadosti vyhovieť a v súlade so zákonom o slobode informácií je potrebné vydať rozhodnutie podľa § 18 zákona o slobode informácií. V nadväznosti na uvedené pritom žiadosti nie je možné vyhovieť aj pre iné zákonné obmedzenie výslovne uvedené v zákone o slobode informácií. Žiadateľom požadované údaje o menách a priezviskách ostatných prokurátorov okresnej prokuratúry sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby. Účelom ustanovenia § 9 zákona o slobode informácií je chrániť informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a informácie o osobných údajoch

fyzickej osoby. Okresná prokuratúra Námestovo ani nadriadená Krajská prokuratúra v Žiline nedisponujú predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutých osôb, potrebným na sprístupnenie požadovaných informácií. Sprístupnením požadovaných informácií by mohli byť ohrozené práva a právom chránené záujmy dotknutej osoby, pretože presahujú zákonný rámec ustanovený v zákona o slobode informácií. Žalovaný mal za to, že žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie bráni zákonná prekážka uvedená v ustanovení , preto s poukazom na vyššie uvedené práve posúdenie a dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí odvolanie zamietol a rozhodnutie Okresnej prokuratúry Námestovo ako zákonné a vecne správne potvrdil.

10. Podľa povinná osoba musí poskytnúť informácie, ktoré má k dispozícií, teda napríklad také, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti používa, využíva alebo s ktorými narába. Nejde pritom iba o informácie, ktoré povinná osoba sama vytvorila, ale aj o tie, ktoré boli povinnej osobe postúpené inými subjektmi. Povinnosť poskytovať informácie nielen priamo o predmete činnosti povinnej osoby, ale aj informácie súvisiace s jej činnosťou - teda aj tie informácie, ktoré povinná osoba v súvislosti so svojou činnosťou obdržala od iných osôb, vyplýva z ústavnej povinnosti orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti podľa článku 26 ods. 5 SR. Princíp prístupu k informáciám znamená možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré „na úrade ležia“, s ktorými úrad pracuje. Informáciou sa myslí to, čo v okamihu žiadosti o sprístupnenie informácií je, alebo byť má, v úrade k dispozícií. Pokiaľ úrad zistí, že nemá informáciu, ktorú podľa svojich povinností stanovených právnymi predpismi má mať, je povinný ju okamžite doplniť a poskytnúť (napr. rozsudok KS v Prahe sp. zn. ).

11. Na druhej strane zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Sprístupnenie takých informácií môže povinná osoba odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícií. Uvedený prípad môže nastať vtedy, ak by si sprístupnenie požadovanej informácie vyžadovalo vytvorenie úplne novej informácie, alebo vytvorením novej informácie je aj určitý kvalifikovaný spôsob spracovania informácií, ktoré sa už u povinnej osoby nachádzajú a v dôsledku ktorého vzniká kvalitatívne nová informácia.

12. Predmetom posúdenia súdom bola teda predovšetkým otázka, či povinná osoba disponovala informáciami v rozsahu a štruktúre, ako ich požadoval žalobca a v prípade, ak ich v tejto podobe nemala, či bolo jej povinnosťou ich do požadovanej podoby spracovať a sprístupniť ich žalobcovi. Súd sa stotožnil s rozhodnutím žalovaného ako i odôvodnením rozhodnutia, na ktoré v ďalšom poukazuje.

13. Pôsobnosť prokuratúry je vymedzená v ustanovení o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia citovaného zákona prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Podľa ustanovenia citovaného zákona prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

14. Napriek tomu, že správny súd nepozná detaily fungovania systému registrácie spisov, rozhodnutí a ostatných písomností u povinnej osoby, považoval za relevantnými dôkazmi žalobcu nespochybnené tvrdenie žalovaného, uvedené v napadnutom rozhodnutí, že žiadosť žalobcu vo vzťahu k bodom žiadosti 2. až 8., 10. až 12., 14. a 15. má charakter požiadavky na spracovanie analýzy údajov podľa kritérií žiadateľa, ktorá analýza však v momente podania žiadosti v informačnom systéme prokuratúry neexistovala a neexistuje a databáza prokuratúry neumožňuje požadované informácie vybrať bez toho, aby bola vytvorená konkrétna databáza (analýza) údajov. Pokiaľ v zmysle všeobecných právnych predpisov takéto databázy nie je prokuratúra povinná vytvárať a ani ich nevytvára a bez vytvorenia takejto databázy nie je možné požadovanú informáciu za splnenia kritérií žalobcovi sprístupniť, pokiaľ povinná osoba nie je na základe žiadosti o informácie povinná spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie, potom ani zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe, aby na základe žiadosti vytvárala analýzy či triedenie rozhodnutí podľa požiadaviek žiadateľa a spracovávať prehľady informácií, ktoré v momente podania žiadosti neexistovali, alebo inak vyhľadávať a usporadúvať informácie podľa

kritérií stanovených žiadateľom. Žalobca síce tvrdí, že povinná osoba v čase podania žiadosti ním požadovanými informáciami disponovala, avšak neuvádza, v akej forme a akým konkrétnym spôsobom; či manipuláciou s jednotlivými spismi, registrami, v akom rozsahu a akým spôsobom by ich mohla získať a zhromaždiť tak, aby ich bolo možné žalobcovi na základe ním stanovených kritérií poskytnúť. Niet dôvodu sa domnievať, že Okresná prokuratúra Námestovo ako povinná osoba disponuje databázou údajov žiadaných žalobcom, keď Okresná prokuratúra Námestovo, ako aj iné okresné prokuratúry disponujú informačným systémom Patrícia, čo žalobca nevyvrátil, pričom z uvedeného systému nie je možné reálne bez vytvárania konkrétnych analýz zabezpečiť údaje tak, ako ich požadoval žalobca. Prokurátori okresnej prokuratúry sú síce povinní zadávať do informačného systému Patrícia údaje o každej trestnej veci, teda vyznačiť úkony, ktoré vykonávajú, spôsob rozhodnutia a pod., avšak tieto údaje nie sú sumarizované na okresnej prokuratúre, ale priamo na Generálnej prokuratúre, kde túto činnosť vykonáva odbor informatiky. Žalovaný v duplike zo dňa 23.10.2020 potvrdil, že okresné prokuratúry nedisponujú ani informatikmi ani oddeleniami informatiky a okresné prokuratúry nemali zadanú úlohu do svojich správ o činnosti prokuratúry sumarizovať údaje žiadané žalobcom a zaslať ich nariadenej prokuratúre. Pokiaľ povinná osoba nemá k dispozícií databázu zahŕňajúcu informácie v požadovanej štruktúre a rozsahu, potom možno súhlasiť so záverom žalovaného, že zákon povinnej osobe neukladá povinnosť takúto databázu vytvárať. Rozširujúci výklad zákona, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá v ktorej sa nachádzajú, by žiadosť o poskytnutie informácie zmenilo na pokyn, čo nie je účelom zákona o slobode informácií. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Pokiaľ na poskytnutie informácií, ktoré žalobca požadoval v žiadosti, je potrebné vytvorenie konkrétnych databáz, tieto okresná prokuratúra nemala povinnosť vytvárať, pričom požadované údaje podľa kritérií žalobcu nemala k dispozícií tak, aby ich bolo možné poskytnúť bez analýzy. V tej súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.02.2009, v ktorom uviedol: „Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že žalovaný nie je povinný vytvárať databázu informácií, ktorými pri podaní žiadosti nedisponuje. Z logického a sémantického výkladu dotknutých ustanovení zákona o slobode informácií je zrejmé, že právo na prístup k informáciám sa týka len tých informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícií a dohodnúť si iný spôsob sprístupnenia požadovaných informácií prichádza do úvahy len v prípade, ak povinná osoba disponuje informáciami v požadovanom rozsahu a štruktúre, avšak nemôže ich sprístupniť žiadateľovi ním požadovaným spôsobom, teda sa netýka prípadu, kedy povinný subjekt požadovanými informáciami nedisponuje. Zákon o slobode informácií v žiadnom ustanovení neukladá povinnému subjektu spracovávať údaje do určitých databáz, ak o to požiada žiadateľ, a teda ani v predmetnej veci nemal žalovaný povinnosť takúto databázu vytvárať.“ Špeciálna právna úprava - o prokuratúre v znení neskorších predpisov vymedzuje, čo je predmetom zverejňovania pokiaľ ide o trestné konanie. Podľa názoru správneho súdu žalovaný vec správne právne posúdil a s týmto právnym posúdením sa správny súd v celom rozsahu stotožnil.

15. Je síce pravda, že žalobca v jeho odvolaní zo dňa 05.08.2019 proti rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Námestovo sp. zn. Ei -4 zo dňa 23.07.2019 uviedol, že povinná osoba vo vzťahu k otázke č. 4b vybavila žiadosť podľa § 7 ods. 1 Infozákona a týmto odvolateľ oznamuje povinnej osobe, že trvá na priamom sprístupnení informácií v súlade s Infozákona, avšak podľa názoru správneho súdu mal tak žalobca postupovať ešte pred podaním odvolania, aby Okresná prokuratúra Námestovo mala vytvorený priestor na postup podľa . Tiež správny súd poukazuje na Poskytnutie informácie Okresnou prokuratúrou Poprad č. Ei 12/19/7706-4 zo dňa 12.07.2019, ktoré ako dôkaz predložil sám žalobca, kde sa k bodu 4 písm. a) a písm. b) uvádza: „Tunajšia prokuratúra neeviduje Vami požadované údaje, uvedenými údajmi by mohla disponovať Krajská prokuratúra Prešov a z toho dôvodu jej bude Vaša žiadosť v tejto požadovanej časti odstúpená.“ Tiež poukazuje na Sprístupnenie požadovaných informácií Okresnou prokuratúrou Námestovo pod sp. zn. Ei -2 zo dňa 16.07.2019 a sp. zn. Ei -3 zo dňa 23.07.2019, v ktorých táto žalobcovi oznámila a dala na vedomie, že vo vzťahu k otázkam č. 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 10., 11., 12., 13., 14. a 15. žiadosť žalobcu postúpila Krajskej prokuratúre Žilina, ktorá ako služobný úrad vedie osobné spisy prokurátorov a zároveň disponuje vyšším stupňom prístupu do rezortnej elektronickej štatistiky než Okresná prokuratúra v Námestove. Prokurátori Okresnej prokuratúry v Námestove nie sú uvedení v ustanovení a nebolo preukázané, že súhlasom dotknutých osôb (prokurátorov) Okresná prokuratúra v Námestove disponovala v zmysle ustanovenia a .

16. Možno súhlasiť so žalobcom, že ustanovenie § 55 zákona o prokuratúre sa týka výlučne nazerania do spisu a nemá presah do problematiky sprístupňovania informácií podľa Infozákona. Okresná prokuratúra Námestovo však v prvostupňovom rozhodnutí sp. zn. Ei -4 zo dňa 23.07.2019 tak uviedla aj to, že v rámci bodu 4. pod písm. b žiadateľ zároveň žiadal zverejnenie informácie, koľkokrát nadriadený prokurátor odňal vec prokurátorovi, pričom táto informácia sa v zmysle zákona o prokuratúre, konkrétne § 6 ods. 2 posledná veta a § 55n, zverejňuje, a teda je dostupná žiadateľovi na webovej stránke Generálnej prokuratúry SR. Okresná prokuratúra v Námestove tak všeobecne neaplikovala argument, že nič, čo je obsahom určitého spisu nemôže byť následne sprístupnené na základe žiadosti o sprístupnenie informácie v zmysle Infozákona, v tomto smere sa preto správny súd s názorom žalobcu nestotožnil.

17. V danom prípade si žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie vyžadovala zber a spracovanie požadovaných údajov patriacich do agendy povinnej osoby, nakoľko žalobca žiadal o sprístupnenie špecificky zatriedených informácií. Podľa názoru správneho súdu žalovaný dostatočne vysvetlil, že sprístupnenie informácií vo vzťahu k bodom žiadosti 2. až 8., 10. až 12., 14. a 15. má charakter požiadavky na spracovanie analýzy údajov podľa kritérií žalobcu, ktorá analýza však v momente podania žiadosti v informačnom systéme prokuratúry neexistovala a neexistuje a databáza prokuratúry neumožňuje požadované informácie vybrať bez toho, aby bola vytvorená konkrétna databáza (analýza) údajov. Žalobca podľa názoru súdu svojimi žalobnými námietkami tento záver nevyvrátil. Pokiaľ by vyhovenie požiadavkám o sprístupnenie informácií v označenom rozsahu znamenalo nielen mechanické vyňatie určitých informácií, ale aj ich kvalifikované spracovanie, išlo by o vytvorenie novej informácie. O vytvorenie novej informácie by išlo aj vtedy, ak by sa pri vyhovení požiadavkám na vyňatie týchto informácií z určitého celku nevzťahovala potreba s týmito informáciami ďalej nakladať. Podľa názoru správneho súdu žalovaný nebol povinný vytvoriť novú databázu informácií, ktorými pri podaní žiadosti nedisponoval. Žalovaný ani povinná osoba doposiaľ takúto povinnosť na zhromažďovanie a spracovanie analýzy údajov nemali v zmysle právnych predpisov a taktiež ich nepotrebovali k svojej činnosti vyplývajúcej z právnych predpisov.

18. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona, je vecne správne a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii , za použitia . Nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.