Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/31/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v exekučnej veci oprávneného: BL Finance, s.r.o., IČO: 44 307 683, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK

- ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti povinnému: L. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. L. XXXXX, o vymoženie 315,53 eura s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Moskovská 18, proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany z 2. júna 2017 č. k. 5Er/802/2007-31 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej častí týkajúcej sa nároku na náhradu trov exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie povolil zmenu súdneho exekútora navrhnutú oprávneným a vykonaním exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského na základe poverenia Okresného súdu Topoľčany číslo 5406 015488 , č. k. 5Er/802/2007 - 8 zo dňa 27. 07. 2007, poveril súdnu exekútorku JUDr. Dagmar Kováčovú, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Šoltésovej 14. Druhým výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Moskovská 18, nárok na náhradu trov exekúcie.

2. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že poverením číslo 5406*015488, č. k. 5Er/802/2007 - 8 zo dňa 27. 07. 2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. účinného do 31. 03. 2017 (ďalej len Exekučného poriadku, EP), vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany - Platobný rozkaz č. k. 14Rob/36/2005 zo dňa 02. 01. 2006. Oprávnený navrhol podaním doručeným exekučnému súdu dňa 28. 03. 2017 zmenu súdneho exekútora s tým, že ďalším vykonaním exekúcie žiadal poveriť súdnu exekútorku JUDr. Dagmar Kováčovú, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Šoltésovej 14. Rozhodnutie o povolení zmeny v osobe súdneho exekútora odôvodnil poukazom na ust. § 44 ods. 10 a 11 a Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 a § 243h ods. 1 EP, dôvodiac, že vyhovel tak návrhu oprávneného nezistiac dôvody, pre ktoré by nemohol poveriť vykonaním exekúcie iného exekútora. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému odôvodnil aplikáciou ust. § 243h ods. 1, § 243k ods. 1 Exekučného poriadku. Argumentoval, že nová právna úprava trov exekučného konania, platná a účinná od 01. 04. 2017, je vybudovaná tak, aby bola vykonateľná bez toho, aby v množstve prípadov rozhodoval súd. Ustanovenia zákona jednoznačne rozdeľujú, čo sa rozumie trovami, kto ich platí a kto ich nahrádza. Pri zmene exekútora a pri vylúčení je dôvodné, aby trovy neplatil povinný dvakrát, preto sa upravuje pravidlo, že na trovy má nárok len neskorší exekútor. Exekútorovi, ktorý nič nevymohol, sa v zmysle ustanovenia § 243k Exekučného poriadku nepriznajú žiadne trovy. V prípade čiastočného vymoženia pohľadávky si mal súdny exekútor ponechať na trovy exekúcie čiastku z vymoženej sumy podľa pravidiel v § 60 EP. Podľa novej právnej úpravy sa už trovy

exekúcie pri zmene súdneho exekútora nepriznávajú ako pri zastavení exekúcie. Na základe uvedeného pôvodnému súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia §243k Exekučného poriadku nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie podal odvolanie pôvodný súdny exekútor tvrdiac, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Tvrdil, že ust. § 243k EP upravuje výlučne situáciu, keď v konaní, v ktorom sa rozhoduje o zmene prípadne o vylúčení súdneho exekútora, došlo k vymoženiu alebo prijatiu plnenia z majetku povinného. V prípade, ak k vymoženiu alebo prijatiu plnenia z majetku povinného v priebehu exekučného konania nedošlo, nemožno aplikovať ust. § 243k EP. Súd mal postupovať v zmysle § 243h EP, teda konkrétne v zmysle ust. § 44 ods. 11 EP, v zmysle ktorého trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov exekúcie vo výške 274,33 eura.

4. K odvolaniu pôvodného súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený písomným podaním, v ktorom konštatoval správnosť uznesenia v napadnutej časti a nedôvodnosť podaného odvolania. Navyše dodal, že trovy uplatnené pôvodným súdnym exekútorom vo výške 338,09 eura sú nesprávne vyčíslené a neúmerne vysoké, pretože tieto mohli byť vyčíslené maximálne v rozsahu ako v prípade zastavenia exekúcie, pričom minimálna výška je v sume 33,19 eura bez DPH.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj ako , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 , a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie pôvodného súdneho exekútora nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 v napadnutej časti potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

9. Podľa § 44 ods. 11 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 10 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 243k ods. 1 Exekučného poriadku, ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017.

12. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený požiadal súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského o vykonanie exekúcie proti povinnému na sumu 315,53 eura na základe exekučného titulu Platobného rozkazu zo dňa 02. 01. 2006 právoplatného dňa 21. 02. 2006 a vykonateľného dňa 11. 07. 2006. Dňa 27. 07. 2007 súd prvej inštancie poverením číslo 5406 015488 * poveril súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského vykonaním exekúcie. Oprávnený podaním doručeným exekučnému súdu dňa 28. 03. 2017 navrhol zmenu súdneho exekútora s tým, že ďalším vykonaním exekúcie žiada poveriť súdnu exekútorku JUDr. Dagmar Kováčovú. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a zároveň pôvodnému súdnemu exekútorovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

13. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a riadne zdôvodnil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením plne stotožňuje a poukazuje ako na svoje vlastné. Postupujúc v zmysle ust. § 387 ods. 2 odvolací súd len na zvýraznenie správnosti uznesenia v napadnutej časti uvádza, že v zmysle ust. § 243 h ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté do 31. 03. 2017 budú dokončené podľa doterajších predpisov, teda podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení do 31. 03. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak. Teda toto ustanovenie obsahuje výnimky, na ktoré sa uvedené pravidlo nevzťahuje. V danom prípade teda súd prvej inštancie správne postupoval podľa ust. § 243 k EP, ktorý upravuje spôsob určenia trov súdneho exekútora v prípade zmeny v osobe súdneho exekútora. V zmysle uvedeného potom trovy pôvodného súdneho exekútora mu patria len v rozsahu, a akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora.

14. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .