Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/505/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, XXX XX B., zast. JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovaným 1./ Q. B., nar. XX.X.XXXX, bytom N. B. XX, zast. P. B., nar. XX.X.XXXX, A. N. B. XX, 4./ V. Č.Á., T.. F., bytom D. XX, X./. P. R., T.. F., bytom N. B. XXX, 7./ M. T., nar. XX.X.XXXX, bytom N. B. XX, 8./ P. V., rod. T., bytom N. B. XXX/XX, N., Č. T., zast. žalovaným v 7.rade 10./ V. K., rod. T., N.. XX.X.XXXX, A. Š. XXXX/XX, XXX XX B., zast. JUDr. Martinom Kirňákom, advokátom, so sídlom Hlavná 29, Prešov, 11./ S. Š., rod. T., N.. XX.X.XXXX, A. D. F. XX, 12./ M. B., nar. XX.X.XXXX, A. N. B. XX, 13./ Ľ. Š., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, B., 14./ V. W., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom L. K. XX, 15./ V. K., rod. B., nar. X.X.XXXX, bytom L. K. XX, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 8.10.2012 domáhal určenia, že parcela E.-K. XXX/ XX zastavaná plocha o výmere XXX m2, k.ú. N. B., ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 16.8.2012 a ktorá je časťou parcely Z.-K. XX zast. plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, k.ú. N. B. patrí do dedičstva po nebohom V. F.Č., zomrelom dňa X.X.XXXX a to na základe reálnej deľby a vydržania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je vedený ako podielový spoluvlastník parcely Z.-K. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, ktorá je zapísaná na R. Č.. XX, k.ú. N. B. v podiele X/XX-tiny. Žalovaný v 1.rade je podielovým spoluvlastníkom k tejto parcele v podiele XXX/XXXX-in. Žalovaný v 2. a 3.rade sú právni nástupcovia po nebohom V. T., ktorý je vedený ako podielový spoluvlastník parcely Z.-K.N. XX v podiele X/X. Žalované v 4.a 5.rade sú jeho sestry, ktoré rovnako ako on prichádzajú do úvahy ako dedičky. Spoluvlastníctvo jeho a žalovaných je formálnym a bolo zrušené reálnou deľbou ešte medzi ich právnym predchodcami v období medzi dvoma svetovými vojnami minulého storočia a pri tejto deľbe jeho právny predchodca, otec V. F. nadobudol tú časť., ktorá teraz v prírode podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 16.8.2012 zodpovedá parcele E.-K. XXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k.ú. N. B.. Otec potom túto parcelu užíval pokojne a nikým nerušený, najmenej od roku 1931 až do svojej smrti v roku 1986. Po jeho smrti vstúpil do držby a do užívania on ako žalobca a užíva ju rovnako pokojne a nikým nerušený odo dňa vstupu až dodnes.

2.Ako žalovaného v 2.rade žalobca označil M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. B. XX, avšak súd v priebehu konania zistil, že tento zomrel dňa 15.12.2011, t.j. pred začatím tohto konania, a preto uznesením zo dňa 16.4.2013 č.k. 17C/505/2012-30 konanie voči žalovanému v 2.rade zastavil. Po začatí tohto konania zomrela i pôvodne žalovaná v 3.rade S. T., bytom N. B. XX, a to dňa 25.2.2013. Uznesením zo dňa 16.4.2013 č.k. 17C/505/2012-32 súd pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaných tak, že do konania pribral ako žalovaného v 6.rade V. B., rod. T., ako žalovaného v 7.rade M. T., ako žalovaného v 8.rade P. V., rod. T., ktorí sú právnymi nástupcami po zomrelom žalovanom v 2.rade, a zároveň pribral to tohto konania ako žalovaného v 9.rade M. F., ako žalovanú v 10.rade V. K., rod. T. a ako žalovanú v 11.rade S. Š., rod. T., ako právnych nástupcov po zomrelej žalovanej v 3.rade. Súd v tomto uznesení omylom ako žalovaného v 9.rade pribral do konania M. T., ktorý už v tomto konaní vystupuje v procesnom postavení žalobcu, preto súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 23.6.2015 konanie voči žalovanému v 9.rade M.Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, B. zastavil. Keďže v priebehu tohto konania zomrela i žalovaná v 6.rade V. B., rod. T., a to dňa 3.9.2014, súd v súlade s ustanovením § 107 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval v tomto konaní s jej právnymi nástupcami, a to M. B. ako žalovaným v 12.rade, V. B. ako žalovaným v 13.rade, Ľ. Š. ako žalovanou v 14.rade, V. W. ako žalovanou v 15.rade a V. K. ako žalovanou v 16.rade. V priebehu konania zomrel aj pôvodne žalovaný v 13.rade V. B., avšak súd uznesením podľa nerozhodol o pokračovaní konania s jeho právnym nástupcom, pretože týmto už je žalovaný v 12.rade jeho otec M. B., ktorý už je stranou konania ako žalovaný v 12.rade.

3.Súd vo veci už raz rozhodol rozsudkom z 8.10.2015 čl. 160 tak, že žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal vydržanie spornej parcely u seba a ani u právnych predchodcov. Po podaní odvolania Krajský súd v Prešove svojim uznesením z 19.6.2017 čl.190 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti mohlo byť nadobudnuté reálnou deľbou, ktorou sa však súd nezaoberal. Preto je potrebné v konaní skúmať, či žalobca preukázal alebo nie reálnu deľbu k spornej parcele.

4.Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 3.10.2012 a k nej pripojených listinných dôkazov, a to rozhodnutím Štátneho notárstva v Humennom zo dňa 18.7.1989 sp.zn. F., výpisom z listu vlastníctva č. XX, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ohliadkou na mieste, vyjadreniami a výsluchmi strán tohto konania, obsahom spisu tunajšieho súdu pod sp.zn. 7C/52/87 a sp.zn. 6C/197/79, a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

5.Žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely Z.-K. Č.. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XX, k.ú. N. B. v podiele X/XX-tiny. Podielovým spoluvlastníkom tejto parcely v podiele XXX/XXX-in je i žalovaný v 1.rade, a rovnako tak nebohý V. T. v podiele 1/3, ktorého právnymi nástupcami boli žalovaný v 2.rade M. T. a žalovaná v 3.rade S. T.. Podľa tvrdenia žalobcu je toto spoluvlastníctvo iba formálnym, pretože bolo zrušené na základe reálnej deľby medzi ich právnymi predchodcami v období medzi dvoma svetovými vojnami. Jeho otec V. F. pri tejto reálnej deľbe nadobudol tú časť parcely, ktorá podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 16.8.2012 zodpovedá parcele E.-K. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k.ú. N. B., pričom jeho otec užíval túto parcelu pokojne a nikým nerušený až do svojej smrti najmenej od roku 1931. Po smrti otca vstúpil do držby a užívania tejto parcely on a rovnako pokojne a nikým nerušený ju užíva až dodnes.

6.Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 30.9.2013 vyplýva, že otec žalobcu predmetnú nehnuteľnosť užíval na sklad dreva, bolo tam aj hnojisko. Z výpovede žalovaného v 1.rade prostredníctvom jeho zástupkyne na pojednávaní vyplýva, že nie je pravda, že žalobca užíval a jeho rodina predmetnú nehnuteľnosť, pretože oni susedili s rodinou T. a sporný pozemok patrí im, teda rodine B.. Dali len súhlas právnemu predchodcovi - otcovi žalobcu na zloženie sena a neskôr tam naskladal drevo. Nikdy však mu nedali súhlas na to, že to je jeho vlastníctvo. Reálna deľby bola, avšak tento sporný pozemok pripadol im, rodine B.. Plot si postavili tak ako je, len z dôvodu ochrany pred sliepkami a z dôvodu, že ho nemohli postaviť inak, lebo otec žalobcu tam mal zložené drevo. Teraz si žalobca z tohto dôvodu žiada vlastníctvo k pozemku, na čo však nemá nárok. Toto potvrdil aj žalovaný v 7.rade M. T., ktorý potvrdil, že jeho pozemok susedil a susedí s pozemkom žalovaného v 1.rade Q. B..

7.Z ohliadky v obci N. B. konanej dňa 29.10.2013 vyplýva, že predmetom konania je prístupová cesta parc. č. XXX/XX, pričom na ďalšej parcele č. XXX je postavená drevená stavba - udiareň, o ktorej žalobca tvrdil, že táto mu vlastnícky patrí. Na parcele č. XXX je evidovaná stavba - slúžiaca ako dreváreň, ktorú užíva S. T. (pôvodne žalovaná v 3.rade), právom po V. T., a predtým ju užíval jej dedo J. (Q.) T.. Žalobca poukazoval i na to, že na spornej parcele mal senník, a predsa by ho nemal na cudzom pozemku. Žalovaný v 1.rade uviedol, že plot, ktorý je osadený z pravej strany prístupovej cesty smerom k rodinnému domu V. S. bol postavený v roku 1991, a následne rodina žalobcu stavala strechu na hospodárskom dome, dovolil otcovi žalobcu ukladať potrebný materiál na časť spornej parcely. Toto obdobie ohraničil asi 5 rokov pred rokom 1991. Svedok pán Š. uviedol, že cez spornú parcelu prechádzal každý, a to za účelom návštevy cintorína, kostola, zároveň potvrdil, že žalobca mal na spornom pozemku senník, avšak nevedel uviesť, komu tento pozemok patril. Rovnako tak žalovaný v 1.rade potvrdil, že ľudia chodili krížom - krážom. V. K. (žalovaná v 10.rade) uviedla, že v obci bývala do roku 1990, a stav k spornej nehnuteľnosti bol taký, že cez tento pozemok prechádzal aj otec žalobcu, pričom prechádzal cez neho každý. Žalovaný v 7.rade uviedol, že sporný pozemok patril jeho rodine od začiatku prístupovej cesty, čo bolo označené osadeným kameňom, až po žalobcom osadené drevené kolíky a susedom jeho rodiny bola rodina žalovaného v 1.rade (mal na mysli hranicu od prístupovej cesty).

8.Z výpovede svedka Q. Š. na pojednávaní dňa 28.3.2014 vyplýva, že už ako 4-ročný sa chodil hrať do senníka, ktorý ukazuje i na obraze namaľovanom v roku 1972. Do tohto senníka vozil seno otec žalobcu, komu však senník patril, uviesť nevedel. Každý v minulosti cez tento pozemok chodil, v minulosti to bola jedna rodina, avšak je pravdou, že v minulosti nebohý V. F. túto nehnuteľnosť tak ako sa jej žalobca domáhal užíval.

9.Žalobca počas celého konania trval na podanej žalobe poukazujúc pritom na reálnu deľbu pozemkov medzi právnymi predchodcami strán tohto konania, bez bližšej špecifikácii. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 23.6.2015 uviedol, že malo ísť o ústnu dohodu a reálnu deľbu ešte medzi dedami dnešných účastníkov konania s tým, že každý z účastníkov, resp. ich právnych predchodcov má svoje čiastky vysporiadané. Poukázal i na pripojené spisy, kde si niektorí právni predchodcovia účastníkov konania vyporiadali svoju časť vlastníctva a kde je konštatovaná reálna deľba. Samotný žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že sporná parcela je oplotená zhruba 25 rokov, pričom oplotenie robil ešte jeho otec, stále po tejto parcele chodili a ju užívali. Stále sadili a sadia na uvedenej spodnej parcele. Nikto sa nikdy na to nesťažoval, nebol s tým žiadny problém. Pôvodné parcely boli zapísané na štyroch bratoch, z nich bol jeden jeho dedo, a to W. F., ďalší jeho bratia sa volali B. F.Č., V. F. a Q. F.. Medzi nimi došlo k reálnej deľbe a každý mal svoju čiastku, ktorú reálne užíval a ich právni nástupcovia si postupne dali do poriadku svoje čiastky. Ostala nevysporiadaná iba jeho čiastka. Problémy s touto parcelou a s touto prístupovou cestou začali, keď si on chcel právne usporiadať uvedený pozemok. V rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 10C/106/2007 je pani B. a svedkovia M. Š. a D. R.Č. tvrdili, že parcely sú ich len po plot, ktorý majú ohraničený. Spornú parcelu si chcel vysporiadať aj jeho otec, avšak následne na to zomrel. Potom si on chcel vysporiadať jeho vlastnícke právo, avšak podarilo sa mu vybaviť iba dom a záhradu pri dome, ostatné ostalo nevysporiadané. Vo vzťahu k právnemu titulu, na základe ktorého odvádza svoje vlastnícke právo, resp. svojho otca uviedol, že je dedičom po svojom otcovi a jeho otec to nadobudol, je dedičom po svojom otcovi, pričom jeho otec užíval spornú parcelu od smrti svojho otca, nevedel uviesť presne rok odkedy. Jeho otec tam kosil aj sadil, vozil tam seno a skladal tam seno. Uviedol, že v užívaní pozemku a jeho držbe ho nikto nerušil. Nakoniec vo vzťahu k oploteniu parcely uviedol, že na užšej časti pozemku dávali plot T. a B. a on dával plot na opačnú stranu. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej v 10.rade, či žalobcovi niekto bránil v užívaní pozemku, resp. či ho niekto upozornil na to, že to nie je ich pozemok žalobca uviedol, že nikto mu nič nepovedal. On to oplotil, zhruba 20-25 rokov je to oplotené, upresnil, že 25-30 rokov a predtým tam plot nebol.

10.Z osvedčenia, vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva spísaného formou notárskej zápisnice dňa 18.11.2008 notárkou JUDr. Ivetou Bžánovou, sp.zn. N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX bolo zistené, že žalobca v tejto notárskej zápisnici vyhlásil, že je vlastníkom nehnuteľností, pozemkov zapísaných na LV č. XX, k.ú. N. B., pod P. W.. Č.. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, kde na podiel pripadá výmera XXX m2, pod A. XX v podiele X/XX k celku a pozemkov zapísaných na R. Č.. XX, k.ú. N. B., pod P. W..Č.. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, kde na podiel pripadá výmera XXX m2, pod A. v podiele X/X, čo predstavuje celkový podiel X/X v pomere k celku. Žalobca v tejto zápisnici uviedol, že uvedené nehnuteľnosti, resp. podiely nadobudol titulom dedenia v

roku 1967 jeho otec V. F. a tiež jeho strýko V. F., ktorý svoj podiel nadobudol ako maloletý dedením v roku 1951 po svojom otcovi W. F.. Nehnuteľnosti počas svojho života nerušene užívali, považovali sa za ich vlastníkov a aj obyvatelia obce ich považovali za vlastníkov. Nehnuteľnosti, resp. podiely v nich od rokov 80-tych minulého storočia dobromyseľne, nerušene a nepretržite užíva účastník M. F., ktorý ich nadobudol ústnym darom od svojho otca V. F. a strýka V. F.. Od tejto doby nehnuteľnosti užíva ako svoje vlastné, v držbe nie je nikým rušený, jeho držba je pokojná, dobromyseľná, nepretržitá a nikým nerušená. Spornú nehnuteľnosť však žalobca do tejto zápisnice neuviedol. Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalovanej v 10.rade, prečo v osvedčení o vydržaní z 18.11.2008, ktorého predmetom je aj časť parcely č. XX, k.ú. N. B. si nevybavil aj zvyšnú spornú časť parcely, ktorá je predmetom tohto konania žalobca uviedol, že si vtedy myslel, že v rámci tohto osvedčenia bude vyriešená aj sporná parcela, až neskôr sa dozvedel, že tomu tak nie je. Na poslednú otázku právnej zástupkyne žalovanej v 10.rade, prečo predmetom konania vedenom Okresným súdom Humenné pod sp.zn. 7C/52/1987, kde on ako žalobca si vyporiadaval dedičstvo po nebohom otcovi nebola aj sporná parcela, žalobca uviedol, že v tomto konaní neuviedol spornú parcelu len z dôvodu, že nemal skúsenosti a robil len to, čo mu poradil zástupca.

11.Žalovaná v 10.rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne počas celého konania žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a neopodstatnenú. Uviedla, že právny predchodca žalobcu, jeho otec nemohol byť v čase smrti vlastníkom spornej parcely. Je však pravdou, že došlo k reálnej deľbe pozemkov, ale jediné čo ostalo nevyporiadané je vlastníctvo žalovanej v 10.rade, čiže po rodine T.. Sporná parcela pripadla ich rodine a nie žalobcovi. Žalobca bol rušený v užívaní nehnuteľnosti, niektorí svedkovia uviedli, že právny predchodca žalovanej v 10.rade, a to jej otec povolil právnemu predchodcovi žalobcu, aby si na ich pozemku postavil senník a vlastne vedel o tom, že ten pozemok nie je jeho vlastníctvom. Upozorňoval ho v rámci iných konaní, že si má odstrániť senník, bol upozorňovaný na to, že nehnuteľnosť mu nepatrí. Neskôr si tam uskladnil drevo bez ich súhlasu.

12.Žalovaný v 1.rade prostredníctvom jeho zástupkyne na pojednávaní dňa 23.6.2015 uviedol, že je pravdou, že medzi právnymi predchodcami došlo k reálnej deľbe pozemkov a každý má svoje podiely. Táto sporná parcela nepatrí do vlastníctva nebohého otca žalobcu, Dôvodom je, že hoci mal uloženú na pozemku slamu, mal tam oborok, kde dával slamu resp. seno ako aj hnojisko, bolo to len s výslovným súhlasom jej predchodcov. Časť tejto spornej parcely patrí im a časť patrí žalovaným v 10.rade. Až žalobca začal na pozemku sadiť po smrti jeho otca. Sporná parcela je oplotená, avšak oplotenie robili oni, nie otec žalobcu, pričom toto oplotenie bolo robené, pretože do posadenej zeleniny chodili ich sliepky. Žalobca podľa jeho tvrdenia nemá ani vyvlastnenú záhradu pri rodinnom dome, parcelu č. XXX o výmere XXX m2, ktorá sa nachádza za spornou parcelou.

13.Žalovaný v 7.rade, a zároveň zástupca žalovanej v 8.rade na pojednávaní dňa 23.6.2015 uviedol, že sporná parcela nikdy nepatrila žalobcovi, teda jeho rodine, ale patrila právnym predchodcom žalovaného v 1.rade. Každý mal svoje, a táto časť patrila B.. Túto spornú parcelu v súčasnosti užíva žalovaný v 1.rade, a predtým ju užíval Q. F., otec zástupkyne žalovaného v 1.rade, ktorá je jeho manželkou. Nevedel uviesť, kto robil oplotenie, avšak podľa neho je tam zhruba 15 rokov. Cez spornú parcelu chodil žalobca a jeho otec na parcelu č. XXX, ktorú užívali. Starí dedovia sa medzi sebou dohodli, ktorý čo bude užívať ústne. Je pravda, že otec žalobcu tam mal urobené hnojisko na spornom pozemku, ale z dôvodu, že mu to dovolil jeho dedo J. T., ktorý im umožnil, aby tam mal hnojisko. Po smrti otca si žalobca chcel urobiť kamenné hnojisko, on ho však upozornil, aby ho dal preč.

14.Z výpovede žalovanej v 10.rade na tomto pojednávaní vyplýva, že čo sa týka spornej parcely, tak predná úzka časť má patriť B.Ý. a zadná časť tejto parcely široká má patriť im, avšak nevedia sa na tom dohodnúť. Žalobca, resp. jeho otec chodili cez spornú parcelu kosiť parcelu zadnú č. XXX. Nie je pravdou, že sporná parcela je oplotená už 20 resp. 30 rokov, ale žalobca plot urobil v roku 2004. Potvrdila, že medzi právnymi predchodcami došlo k reálnej deľbe pozemkov s tým, že každý bude užívať svoju časť, avšak táto sporná parcela nemala a nemá patriť žalobcovi a jeho otcovi, pretože oni majú svoju časť vysporiadanú. Právna zástupkyňa žalovanej v 10.rade mala zato, že otec žalobcu na základe súhlasu rodiny T. užíval spornú parcelu, kde mu dovolili uložiť senník a uskladniť seno a počas tej doby bola rodina F. upozorňovaná, aby seno, neskôr drevo odstránila. Podľa nej nemožno odvodzovať vlastnícke právo na základe toho, že užíval predmetnú parcelu so súhlasom vlastníka.

Žalovaná v 11.rade sa pripojila k výpovedi žalovanej v 10.rade.

Žalovaný v 12.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.6.2015 nesúhlasil so žalobou. Podľa neho má patriť sporná parcela T.P. a on je ich susedom. Bližšie skutočnosti ohľadom užívania tejto parcely vedel len o tom, že tam boli stále spory. Žalovaní v 13. - 16.rade sa k veci bližšie vyjadriť nevedeli.

15.Na poslednom pojednávaní konanom právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť z dôvodu, že medzi pôvodnými pozemkovoknižnými spoluvlastníkmi došlo k reálnej deľbe, a postupne si každý vysporiadaval svoju reálne odčlenenú časť, či už rozsudkami súdov alebo osvedčeniami. V súčasnosti už nežije žiaden svedok ani účastník tejto reálnej deľby. Podľa neho bolo preukázané, že spornú nehnuteľnosť užíval žalobca, resp. otec žalobcu, a žalobca si túto ohradil v roku 1991. Vo vzťahu k tvrdeniu ostatných účastníkov poukazoval na to, že B. sa vyjadrujú, že spornú parcelu dali do užívania otcovi žalobcu a T., že sporná parcela má byť ich, pretože oni ju dali do užívania otcovi žalobcu. Poukazoval na výpoveď svedka pána Š..

16.Súd sa najprv zaoberal otázkou, keďže ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písmeno c) CSP, či je tu daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho otcovi. Súd mal za to, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení nehnuteľnosti patriacich do dedičstva po nebohom V. F., a to vzhľadom k tomu, že bez tohto určenia by postavenie žalobcu ako dediča v súvislosti s majetkom nebohého V. F. tvoreného i predmetnými nehnuteľnosťami bolo neisté. Bez rozhodnutia súdu, by tieto nehnuteľnosti nemohli byť predmetom dedičstva.

17. Reálna deľby podľa Uhorského obyčajové právo v nadväznosti na rozhodnutie č.XXX/XXXX má vlastnícke účinky. Preukázať reálnu deľbu medzi dvoma svetovými vojnami ohľadom sporného pozemku musí žalobca. V tomto konaní do skončenia dokazovania sa skutkový a právny stav nezmenil a žalobca nepreukázal reálnu deľbu ohľadom spornej parcely. To preukazujú aj ním iniciované vyššie uvedené notárske osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva z 18.11.2008, sp.zn.N. a súdne konanie sp.zn.7C/52/1987 v ktorých si žalobca spornú parcelu neosvedčil a ani sa nedomáhal vlastníckeho práva k nej v dedičskom konaní po svojom otcovi. Tvrdenia žalobcu, že to bolo preto, lebo nemal skúsenosti sú nepresvedčivé. Už v osvedčení, respektíve v súdnom konaní 7C/52/1987 si mohol a mal vysporiadať a uplatniť vlastnícke právo k spornej parcele. Tieto listiny potvrdzujú obranu a tvrdenia žalovaných, že žalobca vedel, že nikdy nebol on ani jeho právni predchodcovia vlastníkom spornej parcely. V konaní bolo preukázané len to, že jeho otec mal so súhlasom otca žalovaného v 1.rade, rodina B., postaviť senník a neskôr tam mal zložené drevo a hnojisko. Podľa výpovedi žalovaných predmetná parcela patrila a má patriť žalovanému v 1.rade, čo potvrdil aj jeho sused, žalovaný v 12.rade. Tvrdenie žalobcu o reálnej deľbe a o vstupe jeho otca do držby spornej parcely najmenej od roku 1931 sa javí ako nepreukázané, a to vzhľadom ku skutočnosti, že zhodne zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že k reálnej deľbe pozemkov došlo ešte medzi dedom žalobcu a jeho bratmi, a to v období roku 1916, a následne k ďalšej deľbe v roku 1936. Uvedená skutočnosť vyplýva i z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp.zn. 6C/197/1979. Pričom z tejto reálnej deľby nevyplýva, aby sporná parcela pripadla žalobcovi, respektíve jeho právnym predchodcom, ale bola vo vlastníctve žalobcu v 1.arde, rodina Semjonových. Potvrdzuje to aj žalovaný v 12.rade, rodina T..

18. Súd v danom prípade poukazuje aj na to, že žalobca nesplnil ani podmienky na vydržanie vlastníckeho práva a to predovšetkým vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby zo svojej strany a a ani zo strany svojich právnych predchodcov. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona, pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. V uhorskom práve sa pre vydržanie vyžadovala nepretržitá dobromyseľná držba v trvaní 32 rokov. Podmienky držby boli nasledovné: 1. Držobná spôsobilosť nadobúdateľa, 2. Nehnuteľnosť spôsobilá na vydržanie, 3. Dobromyseľnosť, ktorá sa predpokladala, teda len zlý úmysel nadobúdateľa vylučoval vydržanie, 4. Uchopenie sa držby, 5. Nepretržitosť držby v trvaní vyžadovanej zákonom, pričom všetky podmienky museli byť splnené súčasne. Vydržať vlastnícke právo však môže len oprávnený držiteľ a samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Oprávnenosť držby znamená, že držba musí mať charakter držania veci so zámerom mať ju pre seba a napokon za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti, t.j. i na okolnosti nadobudnutia držby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Či je držiteľ dobromyseľný musí byť zhodnotené objektívne, nestačí len subjektívna predstava držiteľa. Tieto okolnosti musí v spore preukázať práve držiteľ veci, v tomto prípade žaloba, pričom takouto okolnosťou je nadobúdací titul, aj keď nepekfektný, na základe

ktorého možno odvodzovať skutočnosť, že má k veci vlastnícke právo. Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí sa musí opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých vec nadobudol.

19.Po vykonanom dokazovaní, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a to pre nepreukázanie splnenia všetkých podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej parcele, ktorá je predmetom sporu jeho právnym predchodcom reálnou deľbou, respektíve vydržaním.

20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 262 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní boli úspešní žalovaní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.