Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-182-2016.pdf
PDF · 110.26 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/182/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcu Ing. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W., zast. JUDr. Jurajom Klimčom, advokátom so sídlom Štefánikova 9, 914 51 Trenčianske Teplice proti žalovanému 1/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX S. a 2/ P. F., nar. XX.XX.R., bytom Gagarinova XXXX/XX, XXX XX S., obaja žalovaní zast. A3 advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Partizánska 25, 911 01 Trenčín, IČO 36 735 311 o neúčinnosť kúpnej zmluvy takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a.
Žalovaným 1/ a 2/ s a p r i z n á v a proti žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.05.2016 domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 30.09.2015 medzi uzavretá medzi žalovanými a S. P. L. je voči žalobcovi neúčinná.
2. Uviedol, že dňa 07.09.2015 Všeobecný Rozhodcovský súd SR vydal rozsudok sp. zn. 66OB/50/2015, právoplatný dňa 10.09.2015 a vykonateľný dňa 14.09.2015, ktorým bola S. P. L. zaviazaná zaplatiť žalobcovi (G.. U. P.) sumu 66 387,84 € s úrokom z omeškania, so zmluvnou pokutou a trovy konania. Dňa 23.09.2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie a exekučné konanie začalo dňa 21.12.2015. Dňa 30.09.2015 bola medzi S. P. L. ako predávajúcou a žalovanými ako kupujúcimi uzavretá kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa 07.10.2015. Predmetom tejto zmluvy bol pozemok parcela reg. „C" par. č. 2407 a stavba - rodinný dom postavený na parcele reg. „C" parc. č. XXXX, k.ú. S. S.. Žalobca má vymáhateľnú pohľadávku v zmysle rozhodcovského rozsudku sp. zn. XXOB/XX/XXXX. Rozhodcovské konanie začalo dňa 14.08.2015 doručením žaloby na rozhodcovský súd. Žalobca v nej žiadal zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke, ktorú poskytol S. P. L. na kúpu nehnuteľnosti, ktorá bola zároveň aj predmetom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. S. P. L. svoj dlh neuhradila ani čiastočne. V konaní aktívne vystupovala podávala vyjadrenie, ale neuniesla dôkazné bremeno ani bremeno tvrdenia. Vyjadrenie v konaní doručila dňa 06.08.2015, t.j. pred dňom podpisu kúpnej zmluvy. Dňa 22.02.2016 Okresný súd Trenčín poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. S. P. L. je v domácnosti a nemá žiadny príjem. Výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy či z iných príjmov preto neprichádza do úvahy. Predajom nehnuteľnosti sa zbavila svojho majetku, keďže iný nemá. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa je v danom prípade zrejmý. Z právneho úkonu S. P. L. je možné vyvodiť úmysel ukrátiť uspokojenie skutočnej pohľadávky žalobcu tak, že svojim právnym úkonom nastolila stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky. Žalovaní sú v dobrom priateľkom vzťahu s S. L. a dobre poznali osobné pomery, a preto prevod vlastníckeho práva nemohol byť dobromyseľný.
3. Žalovaní uviedli, že žiadajú žalobu zamietnuť. Uviedli, že popierajú skutkové tvrdenia žalobcu a namietajú z nich vyvodené právne závery o neúčinnosti kúpnej zmluvy, pričom žalobu pokladajú za špekulatívnu a nedôvodnú. Uviedli, že nie je pravda, že by mali vedomosť o pohnútkach predávajúcej ukrátiť žalobcu. S predávajúcou nikdy nijaké priateľské vzťahy nepestovali, rovnako teraz žiadne nemajú a nehodlajú mať. Nielen z tohto dôvodu, ale ani z iných okolností, preto nemali žiadne poznatky o jej finančnej situácii, či nejakých záväzkoch ba ani konkrétne o nejakých záväzkoch voči žalobcovi. O rozhodcovskom rozsudku a jej záväzku voči žalobcovi sa dozvedeli až momentom zoznámenia sa s doručenou žalobou. Totižto sa im javí ako neslušné kádrovať svojho potencionálneho zmluvného partnera, od ktorého majú záujem kúpiť nehnuteľnosť. Aj prípadné otázky či má nejaké dlhy, v akej výške a v kom stave vymáhateľnosti sa im zdajú nevhodné a spoločensky netaktné. V zásade sa sústredili iba na zmluvu samotnú a predávajúca sa im zo žiadnych dlhov nevyznávala, pričom zrejme k tomu nemala ani žiadny logický dôvod, keďže predmet ich záujmu bol v kúpe nehnuteľnosti, nie v osobe predávajúcej samotnej. Predmetnú nehnuteľnosť objavili nepriamo z inzerátu realitnej kancelárie na internete a komunikovali záujem a podmienky uzavretia zmluvy iba prostredníctvom realitnej kancelárie. Tento samotný spôsob rokovania iba posilňuje ich tvrdenia, že do dlžníčkinej sféry nezasahovali. Nevedia si ani predstaviť z akých okolností mali vôbec rozpoznať, že sa pani predávajúca snažila ba dokonca či sa vôbec snažila ukrátiť veriteľa. Uviedli, že vôbec nevedia či skutočnou pohnútkou predávajúcej bol úmysel ukrátiť žalobcu, nakoľko o ich vzťahu nič nevedia a žalobca to nijakým spôsobom osobitne nepreukazuje. Púha existencia záväzku nerovná sa aj prítomnosti úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa právnym úkonom, ale je k tomu potrebné preukázať aj právnu súvislosť. My žalovaní sme nevedeli o konkrétnom dlhu predávajúcej a ani nevieme o jej hypotetických veriteľoch.
4. V replike žalobca ďalej uviedol, že žalovaní sa vo vyjadrení sústreďujú iba na otázku jednej podmienky odporovateľnosti, a tým je úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej zmluvnej strany o tomto úmysle. Otázka úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sú psychickým stavom, ktorý nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu prejavuje navonok. V danom prípade ide o jednoznačný priamy vzťah, časovú a skutkovú súvislosť s vykonateľnou pohľadávkou a úmyslom dlžníčky a žalovaných s jediným úmyslom ukrátenia veriteľa. Dlžníčka získala dom na základe financií od žalobcu a využila svoj priateľský vzťah a špekulatívnym spôsobom sa vyhýbala zaplateniu. Žalobca uplatnil svoje právo na zaplatenie, na rozhodcovskom súde sa dlžníčka vyjadrovala, pričom v tom konaní nikdy dlh nepoprela ako ani dôvody jeho vzniku. Po konaní pred rozhodcovským súdom využila pomerne dlhú dobu na vydanie poverenia exekútorovi, ktoré bolo vydané dňa 16.02.2016 a podpísala so žalovanými kúpnu zmluvu. Žalovaní tvrdia, že kúpna zmluva bola uzavretá prostredníctvom realitnej kancelárie. V danom prípade ide o realitnú kanceláriu W. H. s.r.o., kde je konateľom U. W., ktorého žalovaní a dlžníčka len splnomocnili na opravu chýb v písaní , počítaní a iných zrejmých nesprávnosti v zmluve a v návrhu na povolenie vkladu. Je nesporné, že dobromyseľná tretia osoba musí byť chránená, ale i tá by mala prejaviť rozumnú mieru obozretnosti pri podozrivo výhodných obchodoch. Ak by totiž úmyslom zmluvných strán nebolo ukrátenie veriteľa, prečo potom na účte uvedenom v kúpnej zmluve, nie sú žiadne peňažné prostriedky. Ak by bola uhradená kúpna cena, exekúcia by bola aspoň čiastočne úspešná. Dalo by sa tendenčne a paušálne vysloviť, že nemožno odporovať právnemu úkonu, ak bolo dlžníčke inkasované primerané protiplnenie. Tento záver nemožno generalizovať, nakoľko nehnuteľnosť je trvalou majetkovou hodnotou, ktorá nejde zatajiť, ukryť ani previesť bez toho, aby bolo možné tento prevod a nadobúdateľov ihneď identifikovať. V prípade predaja nehnuteľnosti už možno inkasovaná kúpna cena tieto atribúty nespĺňa, navyše ak bola uhradená pred viac ako rokom.
5. Žalovaný v duplike uviedli, že zotrvávajú na svojom vyjadrení. Žalobca neuviedol nič konkrétne, ako by mali byť práve v tejto veci splnené kumulatívne podmienky odporovateľnosti. Je tak ťažké vyjadrovať sa k všeobecným a abstraktným záverom a domnienkam žalobcu bez toho, aby žalobca vyvrátil skutočnosti, že žalovaní nevedeli o akomkoľvek dlhu predávajúcej. Tvrdená vedomosť žalovaných o dlhu predávajúcej nemá oporu v žiadnej konkrétnej preukázanej udalosti a ani žiadna indícia nenasvedčuje napr., že by boli, čo i len vzdialenom príbuzenskom pomere či priateľskom vzťahu k predávajúcej, prípadne vo vzťahu pracovnom či kolegiálnom. V čase kúpy na liste vlastníctva nefiguroval žiaden záznam o nejakom dlhu napr. vo forme záložného práva resp. o exekúcii. Ak by sme mali vedomosť o tom, čo sa nám žalobca snaží podsunúť, nič by sme nekupovali.
6. Žalobca označil nasledovné dôkazy - listiny: rozhodcovský rozsudok sp. zn. XXOB/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z D. vlastníctva č. XXX zo dňa 12.04.2016, výpis z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 21.07.2015, správu o priebehu exekúcie. ďalej navrhol výsluch U. W., výsluch S. P. L. a výsluch žalovaných.
7. Žalovaní označili nasledovné dôkazy: kúpnu zmluvu, znalecký posudok č. XXX/XXXX, požiadavku na čerpanie úveru, potvrdenia o vykonanej platbe.
8. Súd vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, požiadavkou na čerpanie úveru, potvrdením o vykonanej platbe, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. XXOB/XX/XXXX zo dňa 07.09.2015, výpisom z D. vlastníctva č. XXX zo dňa 12.04.2016, výpisom z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 21.07.2015, správou o priebehu exekúcie, výsluchom U. W., výsluchom S. P. L., výsluchom žalovaných a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Z rozhodcovského rozsudku Všeobecného rozhodcovského súdu SR sp. zn. 66OB/50/2015 zo dňa 07.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2015 a vykonateľnosť dňa 14.09.2015 vyplýva, že S. P. L. bola týmto rozhodcovským rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi G.. U. P. sumu 66 387,84 € spolu s 5,15% úrokom u omeškania ročne a so zmluvnou pokutou 0,05% ročne zo sumy 66 387,84 € od 09.07.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 4 000 €.
10. Z listu vlastníctva č. 807 zo dňa 22.07.2015, pre k.ú. S. S. vyplýva, že k tomuto dňu bola S. P. L. vlastníčkou parcely reg. „C" parc. č. XXXX a stavby súp. č. XXX.
11. Kúpnou zmluvou zo dňa 30.09.2015 sa S. P. L. ako predávajúca zaviazala predať a žalovaní ako kupujúci sa zaviazali kúpiť parcelu reg. „C" parc. č. 2407 a stavbu súp. č. XXX, k.ú. S. S., a to za kúpnu cenu 108 500 €, pričom časť kúpnej ceny v sume 2 000 € uhradili sprostredkovateľovi W. H. s.r.o. pri podpise Dohody o zložení blokovacieho depozitu, pričom predávajúca podpisom zmluvy potvrdila, že túto časť kúpnej ceny bude považovať za uhradenú včas a v plnom rozsahu. Sumu 55 500 € sa zaviazali v deň podpisu tejto zmluvy uhradiť predávajúcej na účet G. SK44 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Ďalšia časť kúpnej v sume 51 000 € mala byť v zmysle zmluvy uhradená z finančných prostriedkov úveru od Všeobecnej úverovej banky formou priameho čerpania prostriedkov úveru do 21 dní odo dňa podpisu kúpnej zmluvy, avšak iba za podmienky, že predávajúca potvrdí prevzatie druhej časti kúpnej ceny v sume 55 500 €. V článku VII bod 5 predávajúci a kupujúci splnomocnili U. W. na opravu chýb v písaní, počítaní, iných zrejmých nesprávností v texte zmluvy i v návrhu na povolenie vkladu ako i k späťvzatiu konania. V článku VII bod 5 sa predávajúci a kupujúci dohodli, že konateľ sprostredkovateľskej realitnej kancelárie podá návrh na vklad, až keď obdrží predávajúca kúpnu cenu plnom rozsahu.
12. Z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 26.11.2015, pre k.ú. S. S. vyplýva, že vlastníkmi parcely reg. „C" parc. č. XXXX a stavby súp. č. XXX sú žalovaní, ktorí ich nadobudli na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej v roku 2015.
13. Zo správy o priebehu exekúcie zo dňa 14.12.2016 vyhotovenej pre žalobcu súdnym exekútorom D. U. vyplýva, že dňa 16.02.2016 bolo pre súdneho exekútora vydané Okresným súdom Trenčín poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnej S. P. L. pre vymoženie sumy 134 444,09 € - istiny s príslušenstvom
- na základe exekučného titulu ktorým je rozhodcovský rozsudok Všeobecného rozhodcovského súdu SR sp. zn. XXOB/XX/XXXX zo dňa 07.09.2015. Z tejto správy vyplýva, že u S. P. bolo zistené, že nie je evidovaná ako vlastník či držiteľ motorového vozidla, nie je evidovaná ako vlastník nehnuteľností, ani ako záložný dlžník a záložný veriteľ, nepodniká, nemá cenné papiere, patenty, ochranné známky, úžitkové vzory ani iné majetkové práva registrované v dostupných registroch, nie je vedomosť o hnuteľných veciach povinnej. Napriek danému príkazu na zrážky z mzdy bola exekúcia neúspešná a z účtu povinnej, ktorý bol zistený v Slovenskej sporiteľni IBAN X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX nebola exekúcia úspešná. Na uvedenom účte sa nachádzala iba suma 0,88 €. Na exekučnom súde nie sú proti nej vedené iné exekučné konania, nepodala vyhlásenie o majetku.
14. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyplýva, že ku dňu 07.09.2016 bola všeobecná hodnota rodinného domu s.č. XXX pozemku parc. č. XXXX, plotov studne a vonkajších úprav s sume 157 000 €, pričom súčasní vlastníci - žalovaní po nadobudnutí domu vykonali rozsiahlu modernizáciu. V rodinnom dome boli vyhotovené hydroizolácie základových konštrukcií, osadené nové okná, balkónové dvere,
vstupné dvere vnútorné dvere. V dome boli vymenené všetky vnútorné inštalácie, sú tam nové povrchové úpravy stien, stropov a podláh. V priestoroch sanity sú osadené nové zariaďovacie predmety, v kuchyni je nová linka. Je vybudované nové krbové teleso.
15. Z potvrdenia o vykonanej platbe vyplýva, že 30.09.2015 bola zrealizovaná na účet predávajúcej uvedený v kúpnej zmluve IBAN X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX platba v sume 55 500 € .
16. Z požiadavky na čerpanie úveru vyplýva, že dňa 30.09.2015 bola daná požiadavka žalovaného 1/ na čerpanie sumy 51 000 € v prospech účtu IBAN SK44 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Uvedená suma predstavuje Flexi hypotéku žalovaného 1/. 17. Svedok U. W. uviedol, že v jeho firme W. reality ich maklér na internete objavil, že na predaj sa ponúka predmetný dom, pričom následne kontaktoval jeho vlastníčku pani L. za účelom zistenia, či aj ich realitná kancelária môže dať predmetný dom do ponuky. Následne predmetný dom ponúkali na internete približne rok za sumu 121 000 € a po uplynutí jedného roka cenu znížili na 108 500 €. Uviedol, že pani L. predtým vôbec nepoznal a v čase kúpy predmetného domu ani nič nevedel o jej majetkových či osobných pomeroch. Pani L. mu ani nič nespomínala o jej pomeroch a ani nič nenaznačovala. Spolu so žalovanými vykonali dve obhliadky nehnuteľnosti a uzavreli s nimi rezervačnú zmluvu a s majiteľkou výhradnú zmluvu a následne kúpnu zmluvu, pričom v ten deň bola uhradená prvá platba a o niekoľko dní druhá platba. So žalovanými okrem samotného predaja iné záležitosti neriešil.
18. Svedkyňa S. P. L. uviedla, že žalovaných prvýkrát videla, keď prišli na obhliadku domu a okrem samotného predaja s nimi nemá žiaden iný vzťah. Vo vzťahu k žalobcovi uviedla, že ho nepozná. Uviedla, že dom predávala približne dva roky a bol v ponuke v približne štyroch či piatich realitných kancelárií. Dom nepotrebovala, nakoľko sa rozviedla a jej syn študoval v W., kde sa tiež odsťahovala. Trávi tam približne tri týždne v mesiaci a jeden týždeň býva na Slovensku. So žalovanými sa o jej osobných a majetkových pomeroch nerozprávala a ani o jej prípadných dlhoch, nakoľko žiadne nemá. Zároveň uviedla, že Juraja W. pred predajom domu nepoznala. Peniaze za predaj domu jej boli zaplatené. Vo vzťahu k žalobcovi uviedla, že ho nepozná, nemá k nemu žiadny dlh, a že podala voči nemu trestné oznámenie.
19. Žalovaný na výsluchu uviedol, že nakoľko čakali dieťa, hľadali na internete dom. Uvedený dom našla jeho žena na internete na inzerát. Na začiatku mal vyššiu cenu a keď sa pozrela neskôr cena bola znížená. S. S. si vybrali preto, lebo tam mali svokrovcov ktorý by im zároveň s dieťaťom pomohli. Z internetu oslovili najlacnejšiu realitku, ktorá ten dom predávala, a to spoločnosť W. reality. W. tam na dvoch obhliadkach a dňa 30.09.2015 uzavreli kúpnu zmluvu, keďže sa im dom pozdával. S. P. L. predtým nepoznali. Komunikovali s ňou iba ohľadne veci týkajúcich sa obhliadky, napr. aké prerábky tam boli vykonané. Ohľadne dôvodu predaja domu uviedol ,že tam padlo niečo o štipendiu pre syna, a že sa možno chcela presťahovať do W., kde jej syn študoval za ním. Prvýkrát ju videl na obhliadke. Peniaze jej vyplatil podľa zmluvy, jedna časť zo stavebného sporenia a druhá z hypotéky. O jej osobných a majetkových pomeroch nemal iné vedomosti. Ani od realitky nemal žiadne informácie a myslí si, e o tom nevedeli.
20. Žalovaná uviedla, že kúpa domu bola jej vlastná iniciatíva. Predmetný dom začala hľadať asi v piatom mesiaci tehotenstva, a to v S., nakoľko tam má rodičov a zároveň firmu, čo by jej uľahčilo starostlivosť o dieťa. Po približne dvoch mesiacoch, keď dom objavila, zistila, že jeho cena klesla o 20 000 eur, a tak oslovili najlačnejšiu kanceláriu W. H.. Majiteľku spoznala prvýkrát na obhliadke. Uviedla, že sa ide sťahovať do zahraničia nakoľko syn ide študovať do Belgicka. O dlhoch im nič neuviedla rovnako ani o svojich majetkových či osobných pomeroch.
21. Z výsluchu žalovaných a svedkov bolo preukázané, že žalovaní nemali vedomosť o prípadnom úmysle vlastníčky S. P. L. ukrátiť žalobcu ako jej veriteľa, nakoľko túto vedomosť mať ani nemohli, keď nebolo preukázané, že by vôbec niečo o nejakých jej dlhoch či veriteľoch predávajúcej vedeli. Totižto svedkovia a aj sami žalovaní potvrdili, že nikdy o žiadnych jej dlhoch nekomunikovali a obsah ich komunikácie ani žiadne okolnosti týkajúce sa jej majetkových pomerov a prípadných dlhov či existenciu nejakých veriteľov neobsahoval. Ani dôvod predaja spočívajúci v nepotrebnosti domu, či z toho, že sa chce odsťahovať do Belgicka v sebe ani okrajovo nenesie informáciu o existencii úmyslu ukrátiť veriteľa.
22. Zároveň svedkovia uviedli, že celá platba za dom bola vyplatená, čo potvrdzuje skutočnosti uvedené v potvrdení o vykonanej platbe a to, že požiadavka na čerpanie úveru bola splnená. Zároveň medzi žalovanými a Ľudmilou L. ani neexistoval vzťah blízkych osôb, nakoľko ten ani nebol tvrdený a pred predajom domu sa nepoznali.
23. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ"), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
24. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
25. Podľa § 42a ods. 3 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
26. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
27. Podľa § 116 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
28. Nato, aby sud určil neúčinnosť právneho úkonu musí byť v prípade, že ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou, ktorá nie je osobou blízkou preukázane splnenie štyroch podmienok, ktoré musia byt splnené všetky, t.j. kumulatívne. Musí isť o právny úkon, ktorý veriteľa ukracuje, veriteľ musí mat vymáhateľnú pohľadávku, musí tu byť úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany - tu žalovaných o tomto úmysle. Zároveň musí byť podaná žaloba v lehote troch tokov od právneho úkonu. Čo sa týka úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosti žalovaných o tomto úmysle, tak predmetnom dokazovania sú okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že tu taký úmysel a vedomosť o tomto úmysle byt mohla. Dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností nesie žalobca.
29. V predmetnej veci bolo preukázané, že žalobca mal voči bývalej vlastníčke domu s.č. XXX a parc. č. XXXX vymáhateľnú pohľadávku priznanú rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 66OB/50/2015 zo dňa 07.09.2015 vo výške 66 387,84 € so zmluvnou pokutou, úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Zároveň aj to, že medzi S. P. Goethals ako predávajúcou vlastníčkou nehnuteľností došlo 30.09.2015 k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalovanými ako predávajúcimi za kúpnu cenu 108 500 €. V konaní nebolo preukázané, že predmetný úkon bol ukracujúci, nakoľko žalobca nepreukázal akú hodnotu v čase predaja mal mať predmetný dom s pozemkom. Znalecký posudok predložený žalovanými v tejto veci nemožno použiť, nakoľko zachytáva stav po rekonštrukciu a viac ako rok od predaja. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že inkasovaná cena za predaj domu bola nižšia ako cena, za ktorú by bolo možné predmetné nehnuteľnosti predať v danom čase predať, a že cena za ktorú sa nehnuteľnosti predali bola nižšia ako ich obvyklá hodnota v danom čase. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by ich obvyklá cena bola vyššia ako cena za ktorú bol dom predaný (108 500 €) nepreukázal, že predmetná kúpna zmluva veriteľa ukrátila. Nemožno totižto súhlasiť so žalobcom, že zmena majetku nehnuteľného na finančne
prostriedky sama o sebe prestavuje ukracujúci úkon, nakoľko pre posúdenie, či došlo k ukráteniu je dôležité len to, či hodnota, ktorú predávajúci za predmet predaja získal zodpovedá alebo nezodpovedá jeho obvyklej hodnote.
30. Ďalej žalobca nepreukázal, že by žalovaní mali o prípadnom úmysle predávajúcej ukrátiť veriteľa nejakú vedomosť. S ich výsluchu vyplýva, že tí túto vedomosť mať ani nemohli, keď nebolo preukázané, že by vôbec niečo o nejakých jej dlhoch či veriteľoch predávajúcej vedeli. Totižto svedkovia a aj sami žalovaný potvrdili, že nikdy o žiadnych jej dlhoch nekomunikovali a obsah ich komunikácie ani žiadne okolnosti týkajúce sa jej majetkových pomerov a prípadných dlhov či existenciu nejakých veriteľov neobsahoval. Ani dôvod predaja spočívajúci v nepotrebnosti domu, či z toho, že sa predávajúca chce odsťahovať do Belgicka, kde má syna v sebe ani okrajovo nenesie informáciu o existencii úmysle ukrátiť veriteľa. Celý spôsob predaja nevzbudzoval žiadne pochybnosti, nebola im poskytnutá žiadna informácia, ktorá by u nich mohla, čo i len trochu vzbudiť podozrenie, že predávajúca dom predáva z dôvodu, existencie dlhu voči žalobcovi, nakoľko ich vedomosť o prípadnom dlhu, či veriteľoch nebola preukázaná.
31. Z dôvodu, že v konaní nebola preukázaná vedomosť žalovaných o prípadnom úmysle predávajúcej ukrátiť svojho veriteľa a ani, že predmetná kúpna zmluva veriteľa ukrátila, neboli splnené podmienky na vyhovenie žalobe, a preto súd žalobu zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP"), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Žalovaní mali v konaní plný úspech, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto im súd priznal právo na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O jej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.