Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/120/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobkyne: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX R., proti žalovanému: Okresná prokuratúra Žilina, Moyzesova č. 20, 011 56 Žilina, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 2Pv/756/15/5511-48 zo dňa 04.08.2017, takto jednomyseľne

rozhodol:

správny súd konanie zastavuje.

Správny súd vec postupuje generálnemu prokurátorovi SR ako orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 07.09.2017 sa žalobkyňa domáhala zrušenia uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina č. 2Pv 756/15/5511-48 zo dňa 04.08.2017.

2. Vzhľadom na to, že žaloba neobsahovala povinné náležitosti správnej žaloby v zmysle § 182 ods. 1 písm. a), b), d), e) a g) SSP, súd vyzval žalobkyňu, aby ich doplnila v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

3. Žalobkyňa v podaní zo dňa 02.10.2017 uviedla, že žaloba smeruje proti uzneseniu vo veci ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona zo dňa 04.08.2017, sp. zn. 2Pv/756/15/5511-48, ktorým krajský prokurátor v Žiline vo veci zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 Tr. Zák. rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) sťažnosti poškodenej O. G. a splnomocneného zástupcu poškodenej JUDr. P. Dlhopolčeka, podané dňa 06.07.2017, resp..03.07.2017, tunajšej prokuratúre doručenej dňa 26.07.2017, proti uzneseniu staršej vyšetrovateľky KR PZ OKP Žilina sp. zn. ČVS: KPR-21/1-VYS-ZA-2017 zo dňa 28.06.2017, ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zastavila trestné stíhanie vo veci ublíženia na zdraví, ako nie dôvodné zamietol. Rozhodnutie prokurátora považovala žalobkyňa za nezákonné, bola ním ukrátená na svojich právach. V ďalšej časti žaloby namietala žalobkyňa jednotlivé konštatovania prokurátora obsiahnuté v napadnutom uznesení.

4. Krajský súd v Žiline v súlade s § 97 SSP skúmal splnenie procesných zákonných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť a dospel k záveru, že tieto v danom prípade nie sú dané z týchto dôvodov:

5. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

6. Jednou z podmienok konania je aj právomoc.

7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 18 ods. 1 SSP ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

11. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

12. Kľúčovým pojmom správneho súdnictva je samotný pojem „verejná správa“. Z hľadiska súdnej praxe sa javí účelné vychádzať z definície pojmu verejná správa, ktorú uvádza autor knihy "Verejná správa" Dušan Hendrych (Hendrych, Dušan a kol.: Veřejná správa, Správní právo. In: Správní právo, část obecná, C.H. BECK/SEVT, Praha 1994, s. 1-16). Hendrych vychádza zo známej Motesquieovej definície deľby štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Odpočtom moci súdnej a zákonodarnej dospel k materiálnemu vymedzeniu pojmu verejnej správy ako "súhrnu zvyškových štátnych činností", ako aj k formálnemu vymedzeniu pojmu "verejná správa" ako činnosť takých orgánov štátu alebo verejnej moci, ktoré nie sú ani zákonodarnými zbormi, ani súdmi".

13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že verejná správa sa dá definovať zásadne z dvoch odlišných hľadísk (pojatí): 1/ Vo formálnom (alebo tiež inštitucionálnom či organizačnom) pojatí je verejná správa chápaná ako činnosť orgánov označených ako správne úrady (orgány). 2/ V materiálnom (či funkčnom) pojatí je verejná správa činnosť tých štátnych či iných verejných inštitúcii, ktoré svojím obsahom nie sú činnosťou zákonodarnou, súdnou ani vládnou.

14. Orgány verejnej správy delí zákonodarca v SSP na dve skupiny. Prvú skupinu tvoria orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy bez ďalšieho. Druhú skupinu tvoria orgány záujmovej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby a iné štátne orgány len za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok: 1/ zákon im musí zverovať rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb (majú rozhodovaciu právomoc) a 2/ rozhodovacia právomoc sa uskutočňuje v oblasti verejnej správy.

15. Z inštitucionálneho hľadiska nie je pochýb o tom, že prokuratúry sú štátnymi orgánmi, rozhodujúcim kritériom podľa krajského súdu je však materiálne hľadisko.

16. Z materiálneho hľadiska je treba vždy posúdiť, či individuálne rozhodnutie alebo opatrenie prokuratúry bolo vydané v administratívnom konaní, teda v rámci výkonu pôsobnosti v oblasti verejnej

správy. Za rozhodujúcu okolnosť treba považovať, že v danom prípade príslušníci policajného zboru, resp. prokurátor v rozhodnutí o sťažnosti nevystupovali vo vzťahu k žalobcovi v postavení orgánov verejnej správy (resp. orgánov verejnej moci), ale v postavení orgánu činného v trestnom konaní, ktorý vykonával úkony, konal a rozhodoval podľa Trestného poriadku.

17. K otázke právomoci správneho súdu na preskúmanie úkonov orgánov činných v trestnom konaní už Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal právne stanovisko vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Sžz/2/2009 zo dňa 26.11.2009, ktoré bolo preskúmavané Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní č. III. ÚS 122/2010-16, ktorý sťažnosť žalobcov v uvedenej veci odmietol a právny názor najvyššieho súdu považoval za ústavne konformný.

18. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 3Sžz/2/2009 zo dňa 26.11.2009 uviedol: ,,Najvyšší súd dospel k záveru, že postavenie policajta ako orgánu činného v trestnom konaní je v pomere špeciality k jeho subsidiárnemu postaveniu ako orgánu verejnej správy. Orgánom činným v trestnom konaní je policajt (§ 10 ods. 1 Tr. Por.), ak vykonáva úkony podľa Trestného poriadku (§ 1 Tr. Por.). Ak koná príslušník policajného zboru v procesnom postavení orgánu činného v trestnom konaní, jeho procesný postup sa spravuje Trestným poriadkom, preto i vady v jeho procesnom postupe (vrátane excesov) možno preskúmať iba podľa Trestného poriadku a nie v správnom súdnictve v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Preskúmanie vád totiž spočíva v zistení, ako mal policajt konať pri zaistení osôb a vecí podľa Trestného poriadku na základe rozhodnutí a príkazov a ako v skutočnosti konal.“

19. Treba poznamenať, že uvedené platí m. m. podľa názoru krajského súdu aj na úkony prokuratora v rámci trestného konania. K tomuto krajský súd odkazuje na judikát č. R 35/1997, podľa ktorého rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, teda i rozhodnutia prokurátora nepodliehajú preskúmavacej právomoci súdov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo)

- od 01.07.2016 podľa Správneho súdneho poriadku.

20. Podľa § 363 Trestného poriadku (1) Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzalo, bol porušený zákon. (2) Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov, môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb alebo skutkov. (3) Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.

21. Podľa § 364 Trestného poriadku (1) Návrh na postup podľa § 363 ods. 1 môžu podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a) obvinený vo svoj prospech, b) v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie, c) poškodený v neprospech obvineného, d) zúčastnená osoba. (2) Generálny prokurátor môže rozhodnúť podľa § 363 ods. 1 aj bez návrhu podľa odseku 1, a to v prospech alebo v neprospech obvineného, pritom nie je viazaný návrhom podaným podľa odseku 1. (3) Generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

22. Pri skúmaní podmienok konania krajský súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nedostatok právomoci v zmysle § 18 ods. 1 SSP. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia krajský súd konštatujúc nedostatok svojej právomoci konanie zastavil a zároveň vec postúpil generálnemu prokurátorovi, keďže podľa obsahu by sa mohlo jednať o návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku.

23. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 171 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania, keďže sa domáhala preskúmania takého

opatrenia, ktoré preskúmaniu v správnom súdnictve nepodlieha, avšak žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto ich súd náhradu nepriznal.

24. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).