Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľky - manželky J.. V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D. S. XXX/X, M. E., zastúpenej JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Farská 33, Nitra proti manželovi W.. T. H., nar. X.X.XXXX, bytom L. W. S. XXX, M. E., zastúpeného Mgr. Zuzanou Gálikovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Farská 33, Nitra, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. novembra 2016 č.k. 11P/142/2016-126, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III. o určení výživného a VIII. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 2. novembra 2016 č.k. 11P/142/2016-126 (napadnutý rozsudok) rozviedol manželstvo účastníkov konania manželky J.. V. H., rod. A., nar. XX.X.XXXX a manžela W.. T. H., nar. X.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX vo M. E., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M. E. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Na čas po rozvode zveril maloletú R. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky dieťaťa, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej R. výživným v sume 150 eur mesačne, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Určil, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou R. H., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v každom kalendárnom roku od piatka 18.00 hod. do nedele 18.00 hod., každý nepárny týždeň v každom kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 do 18.00 hod., v každom kalendárnom roku 24.12. od 9.00 hod. do 17.00 hod. a 26.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 31.12. 18.00 hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 11.00 hod., počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od 1.7. 9.00 hod. do 14.7. 18.00 hod. a od 1.8. 9.00 hod. do 14.8. 18.00 hod. Matke dieťaťa určil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od otca dieťaťa späť. Otcovi určil povinnosť maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od matky dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať matke späť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka - manželka sa svojím návrhom domáhala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol. Zároveň požadovala, aby súd upravil na čas po rozvode manželstva práva a povinnosti rodičov maloletého dieťaťa tak, že maloletú R. H., nar. XX.XX.XXXX zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otca maloletej zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným v sume 250 eur mesačne, ktoré bude otec dieťaťa platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súčasne požadovala, aby súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu od 6.30 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec maloletej prevezme maloletú v stredu zo škôlky a v sobotu v mieste bydliska matky dieťaťa a po ukončení styku maloletú v mieste bydliska matky dieťaťa matke dieťaťa včas odovzdá. Žiadal rozhodnúť, že matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi maloleté dieťa odovzdať. Požadovala, aby účastníci nemali právo na náhradu trov konania. V obsahu návrhu poukázala na stav, že s manželom sa navzájom odcudzili, prestali si vážiť jeden druhého, rešpektovať sa, komunikovať spolu a následne prestali manželsky spolu žiť asi od 10/2014 a manžel v októbri 2015 opustil spoločnú domácnosť a presťahoval sa k jeho rodičom do obce M. E.. Uviedla, že maloletú dcéru R. ona vychováva sama, pričom manžel jej na maloletú prispieval sumou 205 eur, následne prispel 2x po 100 eur a posledný mesiac sumou 250 eur. Poukázala na stav, že ona je na predĺženej rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 226,72 eur. V návrhu sa vyjadrila k jej mesačným výdavkom a tiež k stavu, že maloletá R. býva často chorá, pretože má zníženú imunitu a kožné problémy. Zároveň uviedla, že maloletá navštevuje predškolské zariadenie, kde ona hradí mesačné poplatky. K osobe manžela uviedla, že tento pracuje ako vyšetrovateľ MV SR v Bratislave s mesačným príjmom v priemere 1100 eur. V jej návrhu označila vzťah otca s maloletou ako dobrý. Uviedla tiež, že otec sa s maloletou stretáva 1x v týždni.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo vo M. E. XX.X.XXXX. Obaja sú slovenskej národnosti a občanmi Slovenskej republiky. U oboch sa jedná o manželstvo prvé v poradí. Ich posledné spoločné bydlisko bolo vo M. E.. Do manželstva vstupovali po predchádzajúcej 6 ročnej známosti z lásky, pričom hneď po uzatvorení manželstva sa osamostatnili a začali bývať v rodinnom dome, ktorý nadobudla manželka pred uzatvorením manželstva darovacou zmluvou od jej rodičov. Ich manželské spolužitie bolo dobré necelý rok od uzavretia manželstva, pričom následne medzi nimi dochádzalo k vážnym nezhodám, keď manžel vytýkal manželke, že dom, v ktorom bývajú, je len jej domom. To manželka nechápala, nakoľko ho považovala za spoločný domov. V manželstve sa manželom narodila dcéra R. H., a to dňa XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrenia manželky sa manžel začal intenzívnejšie zaoberať stávkovaním, čo mu ona neustále už aj pred uzatvorením manželstva vytýkala. Počas manželstva spoločne nehospodárili. Manželia sa v dôsledku výčitiek, ktoré pretrvávali aj po narodení dieťaťa a kvôli nezhodám postupne začali odcudzovať a prestali si jeden druhého vážiť a rešpektovať sa, prestali komunikovať a aj manželsky spolu žiť asi od 10/2014. Nakoniec manžel v októbri 2015 opustil spoločnú domácnosť a presťahoval sa k jeho rodičom do obce M. E.. Z vyjadrenia manžela vyplynul stav, že sa s manželkou dosť dobre pred uzatvorením manželstva nepoznali, pretože spolu nebývali a vytýkal manželke stav, že bola ovplyvniteľná zo strany rodičov alebo inej jej bližšej rodiny. Za problematické označil aj časté hádky medzi nimi kvôli rôznym drobnostiam. V konečnom dôsledku obaja potvrdili, že medzi nimi viazla komunikácia a komunikovali len v najnutnejších prípadoch. Manžel vytýkal manželke i stav, že táto chodila často pomáhať jej rodičom do predajne, keď bolo ešte dieťa malé a on s maloletou býval. Manželia podľa ich vyjadrenia nevedeli spolu odkomunikovať zásadné problémy. Obaja potvrdili odcudzenie v manželstve a odsťahovanie sa manžela zo spoločnej domácnosti ku jeho rodičom. Manžel označil za prioritné pre neho rodinný život a pre jeho manželku financie. Potvrdil zhodu vo výchove dcéry. Aj manžel označil manželstvo za nefunkčné. Z jeho vyjadrenia vyplynul stav, že iný vzťah on nemá. Tak isto manželka nepotvrdila, že by mala iný vzťah.

4. Súd zistil, že manželstvo manželov H. je vážne a trvalo rozvrátené. Neplní si funkcie, ktoré u inštitútu manželstva predpokladajú ustanovenia Zákona o rodine, keďže manželia spolu nežijú, nehospodária, nevychovávajú spolu maloletú dcéru, nevedú spolu intímny život a nevytvárajú zdravé rodinné prostredie Nežijú spolu od 10/2015, pričom maloletú dcéru má pri sebe v starostlivosti manželka. Manžel a zároveň otec maloletej sa s maloletou stretáva v rozsahu ako mu to manželka umožňuje, pričom jeho predstava o styku s maloletou dcérou je rozdielna. Každý z manželov smeruje svoj život iným smerom. Ani jeden z manželov zatiaľ nemá iný vzťah. Medzi manželmi viazne komunikácia, a to dlhšiu dobu. Jeden druhému si vytýkajú situácie, ktoré vznikli v priebehu ich manželstva. Obaja odmietli reparovať ich manželský vzťah formou odborného poradenstva alebo mediácie. Obaja považovali za dôvodné ich manželstvo

rozviesť. K potrebe rozviesť manželstvo manželov H. dospel aj súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní. Manželstvo považuje za nefunkčné, neplniace si svoj spoločenský účel, ktoré nevytvára ani priaznivé zázemie pre výchovu maloletého dieťaťa - dcérky rodičov z hľadiska toho ako sa manželia ku sebe aktuálne správajú, keďže spolu nekomunikujú a maloletá dcéra rodičov veľmi citlivo vníma situáciu, ktorá vzniká v stave, keď sa rodičia stretnú.

5. V časti výživného súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 Civilného mimosporového poriadku, § 2 ods. 1 CMP.

6. Uviedol, že maloletá má v súčasnej dobe takmer štyri roky a v súčasnej dobe navštevuje MŠ v V. E. a pobyt v MŠ znáša dobre. Chodí do MŠ na celý deň. V lete navštevovala detské sanatórium v N. na E. v poliklinike, pre opakované infekty dýchacích ciest. Školné v MŠ hradí matka 15 eur mesačne. Za stravu hradí matka poplatok 25 eur mesačne. Maloletá zatiaľ platené aktivity nemá. Výdavky u nej sú na stravu, oblečenie, obuv, potreby do MŠ. Maloletá má ekzém a kožná lekárka odporúča premasťovať pokožku dieťaťa, pričom prípravky na premasťovanie poisťovňa nehradí a matku stoja mesačne 50-60 eur. V prípade choroby maloletá užíva antibiotiká, probiotiká i vitamín. Sumy probiotík a vitamínov matka musí hradiť v plnej výške. V detskom sanatóriu bola maloletá na dva mesiace od 01. 07. 2016 do 31. 08. 2016 a poplatok za stravu bol v rozsahu 2 eur na deň. Hradil to otec maloletej. Poplatok za pobyt v sanatóriu hradila zdravotná poisťovňa. Matka hradí maloletej životnú poistku 25 eur mesačne. Podľa jej vyjadrenia na ošatenie, starostlivosť a stravu, ktorú maloletej zabezpečuje vynaloží 200 eur.

7. Navrhovateľka - manželka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 203,20 eur mesačne. Dôvodom predĺženej rodičovskej dovolenky u matky dieťaťa je atopický exém u maloletej, ktorý stav potvrdzuje posudok ÚPSVaR Nitra u maloletej. Tiež poberá prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne. Iný príjem na strane matky - manželky preukázaný v konaní nebol. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v obci M. E., ktorý nadobudla darom od jej rodičov. V súvislosti s bývaním hradí 180 eur mesačne za plyn, 70 eur mesačne za elektriku, 12 eur mesačne za vodné, 10,90 eur za internet, 15 eur za mobil, 75 eur mesačne má výdavok na naftu do auta. Životnú poistku pre dieťa platí 25 eur mesačne. Platí ročnú životnú poistku 170 eur, platí poistenie domácnosti a poistenie obytných budov v sume 126,75 eur ročne. Daň z nehnuteľnosti platí 42,32 eur. Za odvoz komunálneho odpadu pltí za seba a maloletú 34 eur ročne. Nemá a nespláca žiadne pôžičky alebo úvery. Motorové vozidlo nevlastní ale používa auto evidované na manžela - M. Y., a to na súkromné účely, pretože chodí s maloletou ku lekárom, vozí ju do MŠ a chodieva s malou na výlety a do obchodu. Matka niekedy počas dňa, keď je maloletá v MŠ pomáha jej rodičov, ktorí jej finančne pomáhajú. Za to jej rodičia platia v dome plyn, elektrinu.

8. Manžel pracuje ako vyšetrovateľ v služobnom pomeru u Ministerstva vnútra SR. V zamestnaní dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 1141,47 eur. Iný príjem nemá. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Na neho je evidované mot. vozdilo, ktoré používa manželka, a to M. Y.. On používa auto M. X. r.v. 2007 na súkromné účely i cesty do práce. Pracovisko má v A.. Niekedy chodí do práce aj autobusom. Domov denne cestuje. Víkendy nepracuje. Z domu odchádza približne o 5,40, keď ide do práce. Je zaraďovaný aj do výjazdov a pomocných výjazdov. Do N. prichádza o 16.30 hod. Najčastejšie využíva pracovný čas od 7.30 do 15.30, tento však on vie ovplyvniť a zmeniť. Pôžičky ani úvery nemá a nespláca. Navštevuje školu v A.. Výuku máva len v piatok od rána do 16.00 hod. Maloletá podľa vyjadrenia otca spala u otca 23. 09. 2016 a 22. 10. 2016 v jej izbe v detskej postieľke a on spal vedľa nej v posteli. Dieťa malo spánok kľudný a nebolo podľa otca v strese. Raz sa zobudila a pritúlila sa k otcova, ktorý ju z postieľky vzal ku sebe a druhýkrát si žiadala, aby jej do postieľky dal jej bábiku. Manžel býva u jeho rodičov v rodinnom dome, kde bývajú jeho rodičia i jeho brat. Manželovi rodičia pracujú - podnikajú na živnosť. Brat otca dieťaťa je zamestnaný v pohostinstve, ktoré prevádzkuje jeho matka. Otec jeho rodičom na bývanie prispieva v rozsahu ?, čo je 96,32 eur. Pôžičky a úvery manžel nespláca. Otec sa v súčasnej dobe s mal. dcéru stretáva 2x do týždňa na základe telefonickej dohody s matkou dieťaťa a dohadujú sa deň vopred. Matka dieťaťa určila ich stretnutia na sobotu keď ona chodí pomáhať jej rodičom Otec s mal. dcérou býva ešte jeden deň v každom týždni a bral ju viac ráz z MŠ o 15.15 a o 18.00 ju vracia matke späť. Stalo sa i to, že mohol byť s mal. o hodinu dlhšie. Podľa vyjadrenia otca dieťaťa matka nechce akceptovať stav, aby maloletá prespala u neho aspoň cez víkend. Od doby, čo sa otec - manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti s manželkou maloletá u neho nespala, pričom podľa vyjadrenia manžela predtým, keď s matkou dieťaťa žili spolu, spávala maloletá u jeho rodičov napríklad , keď boli na svadbe alebo oslave a postarali sa ňu rodičia manžela, s ktorými má maloletá veľmi dobrý vzťah.

9. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že obaja manželia a súčasne rodičia maloletej dcéry sa dokážu postarať o maloletú dcérku, pričom priaznivejšie podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o maloletú má v súčasnej dobe matka dieťaťa - manželka. Táto je s maloletou na predĺženej rodičovskej dovolenke a trávi s dieťaťom prevažný rozsah času a dieťa je na matku prirodzene citovo naviazané. Matka sa môže venovať aktivitám s maloletou, môže ju zanášať a preberať z MŠ, ktorú maloletá navštevuje. Otec dieťaťa je pracovne zaradený mimo miesta bydliska a pracovisko má v A.. Každý deň dochádza do práce i späť, či už autom alebo autobusom. Jeho pravidelný režim odchodu a príchodu z práce by mu neumožňoval zanášať maloletú do MŠ a ani ju z MŠ vyzdvihovať. Toto však môže v súčasnej dobe riadne zabezpečovať matka dieťaťa. Navyše v piatok má otec externé štúdium v Bratislave, hoci tvrdil, že si môže účasť na prednáškach upravovať podľa potreby. Z doterajšieho režimu rodičov dieťaťa je zrejmé, že vhodnejšie podmienky na výkon starostlivosti o maloletú má v súčasnej dobe matka dieťaťa tým, že je s maloletou na rodičovskej dovolenke a má možnosť celodenne sa maloletej venovať a zabezpečiť jej potreby i v čase, keď je dieťa choré. Otec by v tomto smere musel čerpať OČR prípadne zabezpečiť starostlivosť o dieťa inak a rodičia by mu zrejme nemohli byť plnene nápomocní, keďže obaja sú ešte aktívni na trhu práce - obaja podnikajú v oblasti obchodu a pohostinských služieb. Vhodnejšie podmienky pre výkon starostlivosti o maloletú sa v súčasnej dobe javia na strane matky dieťaťa. Nespolupráca a nekooperácia rodičov dieťaťa, rozdielne názory na výchovu dieťaťa a ich narušené vzťahové väzby, ktoré vyvrcholili rozvodovým konaním nepredurčujú v súčasnej dobe pre rodičov ako optimálny model starostlivosti o dcéru striedavú osobnú starostlivosť, o ktorú v konaní prejavil záujem otec dieťaťa. Dieťa má evidentne rado oboch rodičov a k obom má citovú väzbu. Ak vývoj maloletej R. bude priaznivý a budú mať naň vplyv obaja rodičia, do budúcna nie je vylúčené, aby bola forma striedavej starostlivosti o maloletú prehodnotená a aby sa na starostlivosti o maloletú podieľali v rovnakom rozsahu obaja rodičia dieťaťa. To však vyžaduje aj inú úroveň rodičovských vzťahov zo strany rodičov dieťaťa a spracovanie rozvodu a ich oddeleného spolužitia. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že dôležité je, aby aj otec dieťaťa, ktorému súd nezveril maloletú do osobnej, mal vplyv na výchovu maloletej a preto upravil jeho styk s maloletou tak, aby sa otec s maloletou stretával v časoch, ktorý je prispôsobený režimu dieťaťa a rovnako i režimu pracovných povinností na strane otca dieťaťa, jednak počas párneho víkendu od piatku 18.00 do nedele 18.00 hod. Následne i v každom nepárnom týždni v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v každom roku 24. 12. od 9.00 hod. do 17.00 hod. a 26. 12. od 9.00 hod. do 18.00 hod, ako i v každom nepárnom kal. roku od 31. 12. 18.00 hod. do 01. 01. Nasledujúceho kal. roka do 11.00 hod, počas letných školských prázdnin v každom kal. roku od 01. 07. 9.00 od. do 14. 07. 18.00 hod. a od 01. 08. 9.000 hod. do 14. 08. 18.00 hod. Takto upravený styk nie je problém dodržiavať ani zo strany otca ani zo strany dieťaťa a matky dieťaťa. Je prispôsobený ich režimu, práci otca, odchodom i príchodom otca z práce, veku dieťaťa, stavu, že dieťa pozná prostredie, v ktorom žije otec a tiež aktuálnej úrovni vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Mal. R. ma evidentne pozitívny vzťah k otcovi. Má otca rada, čo jednoznačne vyplynulo i zo stretnutia otca s maloletou na ÚPSVaR Nitra - RPPS a správy z tohto stretnutia. Je dôležité, aby sa pravidelným režimom nastavenia styku otca s maloletou upevňoval vzťah maloletej s otcom, aby otec dieťaťa bol naďalej súčasťou života maloletej i v stave nespolužitia a rozvodu rodičov dieťaťa. Matka dieťaťa by mala dokázať prijať dôležitosť role otca v živote dieťaťa. Obaja rodičia by si mali uvedomiť nenahraditeľnosť pozície jeden druhého v živote ich spoločnej dcéry a v jej najlepšom záujme by sa mali pokúsiť, aby maloletá R. mala miesto v živote každého z nich, aby obaja aktívne a kladne ovplyvňovali jej výchovu, rast a vývoj, zabezpečovali jej potreby a aby dieťa dosiahlo stav, že každý z rodičov preň bude istotou a zázemím a u oboch bude cítiť ona bezpečie. Nespracované vzťahy medzi sebou by rodičia dieťaťa mali tiež riešiť takým spôsobom, aby minimalizovali napätie a aby svedkami ich riešenia alebo nebodaj prostriedkom na ich riešenie, nebola ich maloletá dcéra. Takýto stav by mohol zanechať na maloletej následky, ktoré by jej priaznivému vývoju rozhodne neprispeli. Každý z rodičov by si preto mal na vysokú úroveň nastaviť vlastnú rodičovskú zodpovednosť. Čo sa týka stavu určenia výživného zo strany otca pre maloletú, súd prvej inštancie mal za to, že v konaní preukázaný stav pomerov na stranách mal. dieťaťa i rodičov dieťaťa je dôvodom, aby výživné pre mal. zo strany otca bola platené v sume 150 eur mesačne. Je to suma, ktorou sa otec bude podieľať primerane na nákladoch pre maloletú, jej stravovanie, ošatenie, obuv, platby do MŠ i výdavky na lieky v prípade ochorenia dieťaťa. Matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke zabezpečuje prevažnú časť starostlivosti o dieťa a tým vyvažuje i prevažnú časť vyživovacej povinnosti ku maloletej. Časť odôvodnených potrieb môže kryť prídavkom na dieťa, ktorý ako štátnu dávku v sume 25,52 eur mesačne na dieťa poberá. Z jej strany môže na dieťa prispieť aspoň rozsahom sumy 20 eur mesačne a súčtom uvedených súm a pripočítaním výživného zo strany otca má matka pre dieťa k dispozícii sumu 195,52 eur, z ktorej sumy môže pokryť odôvodnené potreby mal. Dieťaťa.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11. Proti tomuto rozsudku v časti vyživovacej povinnosti podala v zákonnej lehote odvolanie matka, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že uloží povinnosť otcovi prispievať na výživu mal. R. H., nar. XX. XX. XXXX, sumou 250 eur mesačne, ktoré otec poukáže k rukám matky vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Matka uviedla, že otec maloletej opustil spoločnú domácnosť v októbri 2015 a presťahoval sa k jeho rodičom do obce M. E.. Po odchode z domácnosti na výživu mal. dcéry prispieval sumou 250 eur mesačne niekoľkokrát po sebe a následne prispieval sumou 100 eur. Od augusta 2016 na výživu svojej dcéry neprispel žiadnou sumou. V konaní pred súdom prvej inštancie boli riadne preukázané príjmy otca, a preto sa nestotožňuje s výškou výživného vo výške 150 eur mesačne. Otec pracuje ako vyšetrovateľ MV SR v Bratislave s príjmom približne 1250 eur mesačne, a teda jeho príjem je podstatne vyšší ako príjem matky, ktorá poberá len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Otec študuje na W. škole L. K. v A. a platí si školné vo výške 630 eur na jeden semester. Rodičom na bývanie prispieva sumou 95,32 eura, iné výdavky na bývanie nepreukázal. Matka preukázala svoje mesačné výdavky na domácnosť celkovo v sume 362,90 (plyn, elektrina, voda, internet, mobil, PHM), mesačné výdavky na maloletú celkovo 285 eur (strava, škôlka, zbierky v škôlke, životná poistka, lieky, ošatenie) a ročné iné výdavky v sume celkovo 373 eur (daň z nehnuteľností, poplatky za komunálny odpad, poistka na dom, životná poistka matky). Dom, v ktorom býva s mal. dcérou dostala do daru od svojich rodičov pred uzavretím manželstva. S výdavkami jej pomáhajú rodičia. Ďalej poukázala na nepriaznivý zdravotný stav mal. dcéry, ktorá trpí viacerými ochoreniami, o čom predložila aj lekárske správy. Z uvedeného dôvodu bola nútená zostať s dcérou na predĺženej rodičovskej dovolenke. Zdôraznila, že v marci 2017 mala z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu mal. dcéry výdavky vo výške 85,57 eura. Na odporučenie lekárov má mal. dcéra upravenú aj životosprávu zameranú na zvýšenú dodávku vitamínov a probiotík. Pri skúmaní výšky príjmu a výdavkov je zrejmé, že otec mal. R. má vyšší príjem, a preto by sa mala aj jeho dcéra podieľať na jeho životnej úrovni. Do príjmu otca je potrebné pripočítať aj benefity vyplývajúce z jeho zamestnania, a to mobilný telefón, využívanie služobného vozidla, finančné náhrady za užívanie vlastného motorového vozidla, platené nadčas, diéty a iné. Zdôraznila, že nepožaduje výživné, ktoré by bolo neadekvátne k príjmu otca a potrebám mal. dcéry. Súdom prvej inštancie určené výživné však nepokrýva odôvodnené potreby mal. dieťaťa, keďže je mesačné výdavky sa pohybujú cca v sume 300 eur. Záverom navrhla, že ak by odvolací súd dospel k názoru, že výdavky na mal. dcéru neboli matkou dostatočne preukázané, aby odvolací súd zaviazal otca k tvorbe úspor mal. dcéru tým, že finančné prostriedky sa budú kumulovať na osobitnom účte mal. dieťaťa.

12. V písomnom vyjadrení k odvolaniu matky otec uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za vecne správne a z tohto dôvodu ho žiada potvrdiť. Otec nesúhlasil s tvrdením matky v odvolaní, že neprispieval na výživu svojej dcéry, o čom predložil aj potvrdenia o úhrade za posledných päť mesiacov. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že prispieval na výživu svojej dcéry každý jeden mesiac od kedy opustil spoločnú domácnosť. Argumentáciu matky ohľadom zhoršeného zdravotného stavu mal. dcéry považoval za účelovú a chce ním len odôvodniť svoje zotrvanie na predĺženej rodičovskej dovolenke. Poukázal na informácie poskytnuté mu pediatričkou maloletej V.. C. V., ktorá uviedla, že stav mal. R. je dobrý, netrpí žiadnym vážnym ochorením a v čase choroby užíva len bežné lieky. Z vyjadrenia V.. P. M. z F. W. v N. vyplýva, že maloletá má predpísaný Promatazín, tento však užíva len v prípade tikov, ktoré má ojedinele. Mal. R. celodenne navštevuje škôlku v V. E., pričom ide o bežnú škôlku, nie o škôlku pre deti so zdravotnými problémami. Poukázal na dochádzku mal. dcéry v škôlke. Z uvedeného vyplýva, že mal. dcéra netrpí žiadnymi vážnymi ochoreniami, a teda nemá ani zvýšené výdavky na lieky. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, na ktoré matka v odvolaní poukazovala, uviedol, že tieto už boli posudzované v prvoinštančnom konaní. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani majetok vyššej hodnoty. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. M. Y., ktoré používa matka maloletej. Príjem zo zamestnania dosahuje vo výške 1141,47 eura. Má výdavky na bývanie, poistku do práce, školné, študijné materiály a literatúry, cestovanie z/do práce, ošatenie, stravu a lieky. Nedisponuje služobným mobilom ani vozidlom. Taktiež mu neboli uhrádzané náklady za užívanie vlastného motorového vozidla na služobné účely. Poukázal na majetkové pomery matky, ktoré sú podstatne lepšie. Matka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. uz. M. E.. V dome po jeho odchode zostali všetky spoločné veci, ktoré má matka teraz v užívaní. Z domu nevzal pri odchode nič. So

všetkými jeho účtami, terminovanými vkladmi vo výške cca. 27.000 disponovala výlučne matka maloletej a tieto finančné prostriedky aj previedla na jemu neznámy účet. Matka 3 - 5-krát týždenne, v čase, keď je dcéra v škôlke, chodí predávať do kvetinárstva svojich rodičov na mestskej tržnici v N.. Výšku príjmu z tejto činnosti však matka nepreukázala. Záverom uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie matky maloletej, že svoju dcéru nenavštevuje ani v zmysle súdnej úpravy. Práve matka maloletej nedodržiava stanovené časy. Snaží sa aj nad rámec súdnej úpravy stýkať s maloletou dcérou, pretože má záujem sa v čo najväčšej miere podieľať na osobnej starostlivosti o dcéru. Matka však styk marí a nerešpektuje súdne rozhodnutie.

13. K vyjadreniu otca, ktorým sa vyjadril k odvolaniu matky, sa opätovne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že otec súd od počiatku zavádza tvrdeniami a klamstvami o nej. V súvislosti s osobným motorovým vozidlom, ktoré je evidované na otca maloletej, poznamenala, že toto motorové vozidlo bolo kupované z finančných prostriedkov jej rodičov, a preto ho aj naďalej užíva práve ona. Pokiaľ ide o finančné prostriedky, tak vkladné knižky a účty s úsporami zrušila so súhlasom otca a previedla ich na terminovaný účet maloletej, o čom otec maloletej vedel. Nie je pravdou, že by ich previedla svojvoľne bez jeho súhlasu na neznámy účet. V nadväznosti na otcom spochybnený zhoršený stav maloletej a výšku nákladov na lieky predložil aj liekovú knižku Zdravotnej poisťovne Dôvera. Od septembra 2017 začala maloletá navštevovať Materskú škôlku v N., D. XX, kde ju každodenne vozí a náklady spojené s návštevou tejto škôlky sú podstatne vyššie ako tie, ktoré boli v škôlke predchádzajúcej. Zdôraznila, že otec si neuvedomuje, že dcéra rastie a náklady na jej výchovu a starostlivosť sa neustále v súvislosti s jej vekom zvyšujú. Taktiež učiteľky v škôlke poukázali na to, že by mala mal. R. rozvíjať svoje schopnosti a odporučili návštevu krúžku kreslenia a gymnastiky. Záverom poznamenala, že svojej dcére venuje všetok svoj voľný čas a snaží sa zabezpečiť všetky jej potreby.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej R. nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

24. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na pomery na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti (subjektívne a objektívne podmienky), majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku ostatných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, na výšku výživného, ktoré poskytujú iné osoby, na ich schopnosti, možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Na strane oprávneného platí zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane, pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnuté obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého povinného rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Ak to pomery (možnosti, schopnosti a majetkové pomery) zaviazaného rodiča dovoľujú, môže súd dokonca určiť aj splátky výživného, ktoré presahujú tieto preukázané výdavky dieťaťa. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri hodnotení majetkových potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku, ktorého prejavom môže byť napr. i nákladný spôsob života. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

25. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods.2 vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 , ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

26. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že v danej veci je predmetom odvolacieho konania len určenie výšky výživného, pričom vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a obaja sa musia snažiť finančne zabezpečiť úhradu potrebných nákladov dieťaťa. V danom prípade matka zdôvodňuje potrebu vyššieho výživného ako určil súd prvej inštancie tým, že ona poberá iba materský príspevok, pričom otec má dosť vysoký príjem a tým, že maloletá R. je chorá a má náklady v tomto smere. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že maloletá už navštevuje materskú škôlku, takže matke nič nebráni, aby sa zamestnala, mala príjem a taktiež sa podieľala na výžive dieťaťa spolu s otcom. Nezanedbateľnou je aj skutočnosť, že matka previedla finančné prostriedky na účet dcéry, pričom vlastne ide o príjem dieťaťa, ktorý zabezpečuje náklady na výživu maloletej. Pokiaľ ide o matkou prezentované náklady na maloletú v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa, odvolací súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, že by dieťa malo vážny zdravotný stav, t.j. vážne ochorenie, ktoré by vyžadovalo relevantné pravidelné náklady na liečbu. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení otca k odvolaniu matky, ktoré korešpondujú aj s dôvodmi súdu prvej inštancie.

27. Výška výživného určená súdom prvej inštancie plne korešponduje so zistenými majetkovými a zárobkovými pomermi rodičov i odôvodnenými potrebami maloletej R., vzhľadom k tomu, že je len v

predškolskom veku, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia výživného a trovách konania ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 (Civilný mimosporový poriadok) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

29. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .