Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-90-2017.pdf
PDF · 87.48 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/90/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: Q. Z., H.. X.X.XXXX, trvale bytom Mierová 115/86, Svit, v konaní o zaplatenie 2.064,39 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.064,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12,52 eur od 13.4.2016 do zaplatenia a zo sumy X.XXX,XX eur od 1.9.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.064,39 eur a náhrady trov konania z titulu úhrady za užívanie nehnuteľnosti v rovnakej výške ako bolo navrhnuté „nájomné“ v Nájomnej zmluve č. XXX XXX XXX-X-XXXX zo dňa 27.05.2013, t.j. vo výške 20 eur/m2/rok za výmeru 81,98 m2, t.j. 1.639,60 eur ročne od 01.02.2015 do 31.12.2015 a z titulu úhrady za poskytovanie služieb - dodávka tepla a vody, tak ako boli dohodnuté v Dohode č. XXXXTXXXX/XXXX o rozpočítaní množstva tepla dodaného konečnému spotrebiteľovi, t.j. 452,51 eur a v Zmluve č. XX/ Zo/ŽTS X/XXXX/OR Košice a dodávke vody z verejného vodovodu siete ŽSR a odvádzaní odpadových vôd kanalizačnou sieťou ŽSR, t.j. 103,51 eur počas obdobia, kedy žalovaný užíval služby neoprávnene.
2. Súd žalovanému doručoval žalobu s prílohami a uznesením na vyjadrenie v stanovenej lehote na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru SR, nakoľko listiny sa súdu vrátili s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Z vyjadrenia OO PZ vo Svite vyplýva, že boli vykonané previerky za účelom doručenia písomnosti, kde sa im žalovaného nepodarilo zastihnúť. Dvere im opakovane otvorila manželka žalovaného, ktorá uviedla, že jej manžel nie je doma, nevie kde sa nachádza a kedy sa vráti domov.
3. Na pojednávanie dňa 25.10.2017 sa dostavil zástupca žalobcu. Nedostavil sa žalovaný, u ktorého je závada v doručení predvolania s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“. Súd považoval v zmysle § 111 ods. 3 CSP predvolanie pre žalovaného za doručené.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Nájomnou zmluvou č. 861 375 074-2-2013, Zmluvou č. 17/Zo/ŽTS 2/2013/OR Košice, Dohodou č. 3735T0044/2013, Dohodou o skončení Dohody č. 3735T0044/2013, Zápisom z preberacieho a odovzdávacieho konania zo dňa 3.2.2015 a zo dňa 30.12.2015, faktúrou č. 2700025182, Návrhom na vymoženie bezdôvodného obohatenia zo dňa 19.1.2016 a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 27.05.2013 žalobca so žalovaným uzavreli Nájomnou zmluvou č. XXX XXX XXX-2-2013 o nájme nebytových priestorov, pričom predmetom nájmu bola časť nebytového priestoru o výmere 81,98 m2, nachádzajúceho sa vo vestibule železničnej stanice Štrba so súpisným číslom 1514, stojacej na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXX, nachádzajúcej sa v kat. úz. Štrba, a ktorú ako správca majetku štátu spravuje žalobca. Zároveň žalobca so žalovaným ako podnikateľským subjektom uzatvoril Dohodu č. 3735T0044/2013 o rozpočítaní množstva tepla dodaného konečnému spotrebiteľovi na vykurovanie a na prípravu TÚV dodaného dodávateľom zo zariadenia na výrobu tepla. Rozpočítanie sa uskutočňovalo v zmysle Prílohy č. 1, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou dohody. Uvedená nájomná zmluva bola ukončená ku dňu 31.01.2015. Dohoda č. XXXXTXXXX/XXXX bola ukončená Dohodou o skončení Dohody medzi žalobcom a žalovaným ku dňu 31.01.2015. K odovzdaniu priestorov zo strany žalovaného došlo až na základe odovzdávacieho konania, ktoré sa uskutočnilo dňa 31.12.2015. Žalobca evidoval voči žalovanému splatnú faktúru č. XXX XXX XXXX na sumu 12,52 eur, splatnú dňa 12.04.2016. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá a žiada, aby súd žalovaného zaviazal k úhrade istiny vo výške 2.064,39 eur, a to z titulu ako neuhradenej faktúry, tak z titulu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovaného a to tým, že užíval priestory ako aj služby spojené s užívaním nebytového priestoru - voda a teplo v čase od 1.2.2015 do 31.12.2015 bez právneho dôvodu. V predmetnom konaní uplatňoval zaplatenie faktúry 12,52 eur v súvislosti s uzavretou zmluvou o spotrebe tepla a dodávke za obdobie, kedy ešte nájomná zmluva bola v platnosti, teda za obdobie január 2015, následne došlo k neoprávnenému užívaniu priestorov zo strany žalovaného bez nájomnej zmluvy za obdobie od 1.2.2015 do konca roka 2015, preto si uplatnil bezdôvodné obohatenie vo výške nájmu, ktorý bol dohodnutý podľa pôvodnej nájomnej zmluvy, a to spolu X.XXX,XX eur. Okrem toho uplatnil vodné, stočné a zrážkovú vodu vo výške XXX,XX eur a teplo vo výške XXX,XX eur, všetko spolu aj s príslušenstvom pohľadávky vo výške 9 % v podobe úroku z omeškania zo sumy XX,XX eur odo dňa 13.4.2016 a zo sumy X.XXX,XX eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby.
Podľa § 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
5. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil a ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného, pričom druhým subjektom tohto vzťahu, t.j. tým, kto má právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil. Jednou z foriem bezdôvodného obohatenia je aj prípad ak bol majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad zrušením zmluvy. Za zrušené zmluvy treba považovať nielen zmluvy, pri ktorých Občiansky zákonník predpokladá zrušenie, ak nastanú určité skutočnosti, ale aj zmluvy, ktoré obsahujú možnosť uzavretia dohody o dodatočnom zrušení zmluvy a k tejto dodatočnej dohode v skutočnosti aj došlo. Napokon o zrušenú zmluvu ide aj vtedy, keď niektorý účastník zmluvy od zmluvy odstúpi.
6. Na základe zisteného skutkového stavu, dôkazov a za použitia vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal za nesporné uzatvorenie
Nájomnej zmluvy č. 861 375 074-2-2013 medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2013, podľa ktorej bol žalobca prenajímateľom ako správca nehnuteľného majetku štátu - stavby Železničnej stanice Štrba so súpisným číslom 1514, stojacej na pozemku parc. č. 2555/1, zapísanej na LV č. 862, nachádzajúcej sa v kat. úz. Štrba na dobu neurčitú. Predmetom nájmu bol nebytový priestor vo vestibule stavby na 1. nadzemnom podlaží o výmere 81,98 m2 za účelom prevádzkovania baru. Žalovaný ako nájomca sa zaviazal platiť žalobcovi dohodnuté nájomné v sume 20 eur/rok/m2, teda ročne za 81,98 m2 v sume 1.639,60 eur. Nájomné bol žalovaný povinný uhrádzať vopred štvrťročne na základe žalobcom vystavenej faktúry vždy do 20. dňa prvého mesiaca príslušného kalendárneho štvrťroka. Splatnosť faktúry mala nastať 14 dní odo dňa jej vystavenia. V bode 9 čl. IV Zmluvy je uvedené, že v dohodnutom nájme nie sú zahrnuté poplatky za odber el. energie, plynu, vody, odvoz odpadu, tepla a iných služieb. Tieto poplatky a náklady mal žalovaný znášať sám a platby za tieto médiá a služby mali byť riešené samostatnými odberateľskými zmluvami s dodávateľmi týchto služieb. Súd mal ďalej za preukázané uzavretie Zmluvy č. XX/Zo/ŽTS X/XXXX/OR Košice dňa 18.06.2013, ktorej zmluvnými stranami boli žalobca a žalovaný. Predmetom zmluvy bol podružný odber pitnej vody z vodovodnej siete dodávateľa /vodné/ a odvádzanie odpadových vôd kanalizačnou sieťou dodávateľa / stočné/. Dňa 28.06.2013 žalobca a žalovaný uzatvorili na dobu neurčitú Dohodu č. 3735T0044/2013 o rozpočítavaní množstva tepla dodaného konečnému spotrebiteľovi na vykurovanie a na prípravu TÚV dodaného dodávateľom zo zariadenia na výrobu tepla. K ukončeniu nájmu došlo ku dňu 31.01.2015 zo strany nájomcu z dôvodu hrubého porušenia zmluvných vzťahov - neplatenie nájomného a dodávok energií. Dňa 10.02.2015 bola uzatvorená Dohoda o skončení Dohody č. XXXXTXXXX/XXXX. Zápisom z preberacieho a odovzdávacieho konania zo dňa 3.2.2015 mal súd za nesporné, že žalovaný žalobcovi predmet nájmu neodovzdal a žalobca priestory neprevzal. Zo zápisu z preberacieho a odovzdávacieho konania zo dňa 30.12.2015 vyplýva, že žalovaný nebytové priestory vypratal a odovzdal spolu s 2 ks kľúčov a žalobca priestory prevzal, čo obaja potvrdili podpismi. Faktúrou č. 2700025182 zo dňa 29.03.2016 na sumu 12,52 eur si žalobca vyúčtoval spotrebu tepla k preddavkovým faktúram za obdobie od 01.01.2015 do 31.01.2015 z odberného miesta Štrba žst.K2. Súd konštatuje na to, že žalovaný má povinnosť zaplatiť sumu, ktorú vyúčtoval žalovaný vo faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.03.2016 ako i povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie z titulu užívania nebytových priestorov vo vlastníctve žalobcu, nakoľko majetkový prospech získal plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. V závere súd poukazuje na absolútnu nečinnosť žalovaného, ktorý písomnosti súdu nepreberal, vo veci sa nevyjadril a žiadnym spôsobom nevyužil prostriedky procesnej obrany. Preto vo veci rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).
Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak
veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. 7. Keďže žalovaný záväzok v lehote splatnosti uvedenej vo faktúre neuhradil, dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry, t.j. dňa 13.04.2016 zo sumy 12,52 a dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému, t.j. dňa 01.09.2017 zo sumy 2.051,81 eur, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, nakoľko bol v celom rozsahu žaloby úspešný.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.