Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-449-2016.pdf
PDF · 110.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/449/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 1/ V. G., N. A. X.. Č.. X, Z., 2/ O. O., N. X.. Ľ.. T. Č.. XXXX/XX, H.V., zastúpený: V. G., N. A. X.. Č.. X, Z., 3/ Z. A., N. B. X.. Č.. X, D. R., 4/ W. A., N. B. X.. Č.. X, D. R., 5/ L. A., N. B. X.. Č.. X, D. R., 6/ G. A., N. B. X.. Č.. X, N., zastúpená zákonnou zástupkyňou: L. A., N. B. X.. Č.. X, N., proti žalovanému: L.. T. Č.V., Z. Z. U. X.. Č.. X, N., zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka so sídlom Záhradnícka ul. č. 37, Bratislava, o zaplatenie 2.030,24 Eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. júna 2015 č.k. 19C 56/1994-293 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e.
Žalobcom 1/ až 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 598,56 Eur, žalobcovi 2/ sumu 575,28 Eur a žalobcom 3/ až 6/ spoločne a nerozdielne sumu 575,28 Eur. Vo zvyšku žalobu zamietol, s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo skutkového odôvodnenia žaloby žalobcami, že so žalovaným mali uzavretú zmluvu na vykonanie diela od 15.7.1991 až do 15.2.1993, ktorej predmetom bolo vykonanie obkladov a dlažieb v Spolkovej republike Nemecko - firma Fliesen HUTH GmbH, Triererstrasse 24, Adenau. Žalovaný im na základe súpisu vykonaných prác vyplácal úhrady za vykonanie diela až do novembra 1992. Za mesiac december 1992, január až do februára 1993 im odmietal úhradu za vykonanie diela vyplatiť. Žalovanú sumu si uplatňovali za urobené a nezaplatené práce do 7.2.1993, ktoré zhotovili spoločne a na žalovanej sume sa podieľali v nasledovných výškach: žalobca 1/ sumou 20 563 Sk (682,57 Eur), žalobca 2/ sumou 20 300 Sk (673,84 Eur) a žalobca 3/ (žalobcovia v 3-6) sumou 20 300 Sk (673,84 Eur). Práce pre žalovaného mali vykonať do 7.2.1993 riadne a včas, tieto riadne vyfakturovali a požiadali žalovaného o ich zaplatenie, pričom žalovaný odmietal prevziať a uhradiť ju, dňa 13.4.1993 ho bezvýsledne vyzvali na úhradu dlžnej sumy. Škody, ktoré mali spôsobiť v zmysle tvrdenia žalovaného označili za nepravdivé a riadne vykonanie diela z ich strany potvrdzuje aj vyjadrenie spoločnosti Fliesen Huth.
3. Žalovaný nedôvodnosť žaloby opieral o skutočnosť, že žalobcovia neboli jeho zamestnancami, ale vykonávali pre neho práce na základe zmluvy o dielo, namietal, že dielo nebolo riadne odovzdané a prevzaté a že práce neboli vykonané riadne a neboli nimi ani riadne vyfakturované. Spochybňoval pravosť potvrdenia nemeckej spoločnosti o riadnom vykonaní práce predložený žalobcami, mal za to, že faktúra predložená žalobcami nie je riadnym účtovným dokladom. Za chybu znaleckého posudku
považoval, že znalkyňa neposudzovala preddavok na diéty nakoľko cena diela mala dve zložky, pričom cena za vyhotovenie prác sa vyplácala v Kč a v nemeckých markách boli vyplácané preddavky na stravné. Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa nejednalo o pracovnoprávny vzťah považovala za súčasť odmeny aj preddavky na stravné. Vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie a to s poukazom na to, že ho žalobcovia v žalobe označili ako: FIRMA „C“ALFA U.Č. X, Bratislava v zastúp. L.. T. Č. riaditeľom zapísaným v OR OS BA I spis. XXX dôvodiac tým, že podnikal na základe rozhodnutia ONV pod č: XXX/XX zapísaného. V OR pod obchodným menom „C“ ALFA a od 30.3.1993 došlo k zmene obchodného mena na L.. T. Č.V.. V oboch prípadoch firmy pod IČO: 11632887 avšak z výpisu z OR je jasné, že došlo dňom 28.3.1995 k výmazu spoločnosti. Zastal názor, že ak nebol správne označený v návrhu na začatie konania, tento nemá v časti jeho označenia predpísané náležitosti v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. a teda L.. T. Č. ako fyzická osoba nemôže byt právnym nástupcom označeného žalovaného. Mal za to, že žalobcovia sa domáhajú zaplatenia náhrady mzdy, pričom nikdy neboli v pracovnoprávnom vzťahu s ním Vzhľadom na to, že sa odvolávajú na uzatvorenú zmluvu o dielo, mal za to, že neodstránili zmätočnosť žaloby a neupresnili svoj nárok, nepožiadali o zmenu žaloby a ak by tak urobili vzniesol námietku premlčania.
4. Vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcov, listinnými dôkazmi : Zmluvou o dielo č. XXX/XX- XXX/XX zo dňa 17.12.1991, zmluvou o združení zo dňa 17.12.1991, faktúrou č. XXXX-XX-XXX/XX, potvrdením spoločnosti FLIESEN HUT GmbH, znaleckým posudkom č. 2/2014 zo dňa 6.10.2014, ako aj ostatným obsahom spisu.
5. Zo zmluvy č. XXX/XX-XX/XX zo dňa 17.12.1991 zistil, že bola uzavretá medzi objednávateľom „C“ ALFA, podnik pre umelecké remeslo, propagáciu a stavebnú činnosť, Laučekova č. 2, Bratislava, zastúpený L.. T. Č. -riaditeľom, IČO: 116 32 887 a zhotoviteľom Združenie stavebných podnikateľov podľa § 8219 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) a ďalší členovia združenia O. O., bytom ul. Ľ.. T. Č.- XX, H., A. A., N. B. Č.. X, D. R., ktorej predmetom bolo vykonanie obkladov a dlažieb so spolusúvisiacimi prácami pre objednávateľa s miestom výkonu práce v Spolkovej republike Nemecko- firma Fliesen HUTH GmbH, Triererstrasse 24, Adenau s termínom začatia prác 6.1.1992 a ukončenia 15.2.1993. cena za dielo bola dohodnutá vo výške 480 000 Sk. Podľa čl. III bod 4 vplyv dodatočný ch zmien rozsahu diela na cenu malo byť predmetom osobitnej dohody, v takom prípade môže byť cena určená prepočtom skutočne vykonaných prác na normohodiny podľa výkonových noriem používaných v SRN cena normohodiny bola dohodnutá vo výške 72 Kčs. Z čl. VII ods. 3 Zmluvy zistil, že na preberanie a odborné dozorovanie zhotovenia diela objednávateľ poveril L.. T. Č. ml., ktorý je zhotoviteľom známy. Zo Zmluvy o združení zo dňa 17.12.1991 mu vyplynulo, že jej účastníci V. G., O. O. V. A. A. (pôvodní žalobcovia) ako fyzické osoby-podnikatelia uzavreli združenie na spoločnú realizáciu diel vybudovaných z obkladov, dlažieb a pridružených konštrukcií podľa § 829 a nasl. Obč. zák. Podľa bodu II. Združenie zastupoval a vo vzťahu k tretím osobám V. G..
6. Z faktúry č. XXXX-XX-XX/XX na sumu 61 163 Sk mu vyplynulo, že žalobcovia žalovanému predložili konečné zúčtovanie podľa odpracovaných hodín a fakturovaných záloh za jednotlivé mesiace v zmysle prílohy. Podľa potvrdenia vydaného spoločnosťou FLIESEN HUT GmbH pôvodní žalobcovia ako pracovníci firmy „C“ ALFA Bratislava vykonali pre spoločnosť stavebné práce v období od 15.7.1991 do 7.2.1993 prácu riadne a odborne a bola prevzatá bez akýchkoľvek námietok a reklamácií.
7. Zo záveru znaleckého posudku L.. U. G. znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo č. : 2/2014 zo dňa 6.10.2014 mal preukázané, že zistené a vyúčtované práce, vykonané žalobcami neboli po ich ocenení vyplatenými preddavkami zo strany žalovaného uhradené, s tým, že rozdiel v prospech žalobcov predstavoval: žalobca V. G. 598,56 Eur, žalobca 2/ O. O.- 575,28 Eur, žalobca 3/ A. A. 575,28 Eur.
8. Z výpisov z obchodného a živnostenského registra zistil, že žalovaný získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť od 17.1.1991 a ako samostatne podnikajúca fyzická osoba podnikal pod obchodným menom „C“ ALFa a od 30.3.1993 pod obchodným menom L.. T. Č. s miestom podnikania Laučenkova 2, Bratislava. V období od 17.1.1991 do 28.5.1995 bol dobrovoľne zapísaný aj v obchodnom registri (pod sp.zn. Firm vl.č. 198/B-starý spis Firm. XXX).
9. Konštatoval, že žalobcovia 3/ až 6/ ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu 3/ na základe osvedčenia o dedičstve OS Nové Zámky sp. zn. 16D 1339/2007) zotrvali na písomne podanej žalobe v
znení jeho doplnenia a v znení písomných vyjadrení predložených súdu v priebehu konania. Vzhľadom na obsah podania zo dňa 16.8.1994 na výzvu súdu uviedli, že zotrvávajú na v tomto vyjadrení uvedenej a špecifikovanej sume, ktorú požadovali od žalovaného vyplatiť. Na výzvu súdu uviedli, že žaloba bola podaná voči L.. T. Č., u ktorého v mene dochádzalo k zmenám počas podnikania na Slovensku a v Nemecku.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcov je čiastočne dôvodná.
11. Konštatoval, že žalobcovia sa domáhali vydania plnenia titulom uzavretej zmluvy o dielo. Keďže subjektami zmluvného vzťahu boli podnikatelia (§ 2 ods. 2 Obch. zákonníka) na zmluvu o dielo bolo potrebné primárne aplikovať § 536 a nasl. Obch. zákonníka.
12. Právne tak vec posúdil podľa § 536 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka.
13. V danom prípade nemal za sporné, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo, nebol podľa neho sporný ani predmet zmluvy ani dohodnutá cena diela. Uviedol, že žalovaný uhrádzal preddavky podľa vystavených zálohových faktúr. Spornou zostala faktúra č. XXXX-XX-XX/XX, ktorou žalobcovia vzhľadom k ukončeniu prác predložili konečné zúčtovanie za obdobie od 1.1.1992 do 7.2.1993 podľa odpracovaných Nh a fakturovaných záloh v jednotlivých mesiacoch. V zmysle faktúry zostalo neuhradených 61 163Sk (2030,23 Eur), ktorá suma je predmetom sporu.
14. Súd prvej inštancie prisvedčil žalovanému, že pokiaľ žalobcovia vo svojich podaniach uvádzali pojem vyplatenie mzdy, tak na toto plnenie im nevznikol právny nárok, keďže medzi nimi a žalovaným nevznikol pracovnoprávny vzťah Táto skutočnosť však nemôže podľa neho spôsobiť zamietnutie žaloby, pretože súd nie je viazaný právnym posúdením nároku uplatneného žalobcami. Rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, podložené dôkazmi, z ktorých vyplýva, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo a predmetom sporu je časť ceny za dielo. Nebolo preto potrebné, aby žalobcovia žiadali o zmenu žaloby v tomto smere, ako to argumentoval žalovaný. K námietke žalovaného, že dielo nebolo riadne odovzdané a prevzaté a že práce neboli vykonané riadne, uviedol, že z článku VII bod 3 zmluvy o dielo, vyplýva, že žalovaný poveril na preberanie a odborné dozorovanie zhotovenia diela L.. T. Č. ml., takto boli práce aj preberané, pretože až na podklade prebratia danou osobou boli priebežné faktúry žalobcov žalovaným platené. Sporné zostali iba práce za obdobie december 1992 až február 1993, pri ktorých žalovaný namietal výšku výkonov v časových sadzbách a ich skontrolovateľnosť pre ukončenie zmluvného vzťahu so zahraničným partnerom. Mal za to, že žalobcovia preukázali, že prácu v celom rozhodnom období vykonali riadne a odborne a bola prevzatá bez akýchkoľvek námietok a reklamácií. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie na základe písomného vyjadrenia obchodnej spoločnosti FLIESEN HUT GmbH, s ktorou bol žalovaný v zmluvnom vzťahu. Z tohto vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že vykonané práce boli pre žalovaného, preto jeho námietku smerujúca k tvrdeniu, že išlo o práce, ktoré vykonávali žalobcovia priamo pre nemeckú firmu, nemal za dôvodnú. Pokiaľ žalovaný namietal, že dielo žalobcov malo vady, vyššie uvedené vyjadrenie nemeckého odberateľa túto námietku spochybňuje. Navyše žalovaný nepredložil žiadne konkrétne vytknutie vád vo vzťahu k žalobcami zhotovenému dielu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na špecifickosť diela, ktoré bolo len súčasťou celého komplexu finálneho diela, ktoré mal žalovaný vykonať vo vzťahu k nemeckému objednávateľovi. Toto však vzhľadom na zmluvný vzťah účastníkov nebolo podľa neho predmetom posúdenia.
15. Keďže žalovaný tvrdil, že zo strany žalobcov išlo o nesprávnu fakturáciu zo strany žalobcov, ktorí si podľa neho nezapočítali aj ďalšie plnenia v podobe cestovného, vreckového, stravného a ďalších plnení, ktoré im ako zhotoviteľom - živnostníkom poskytol. súd prvej inštancie pribral do konania znalca z odvetvia účtovníctva. Zo znaleckého posudku mal preukázané, že platby medzi účastníkmi prebiehali hotovostne a nie bezhotovostne ako to určila zmluva a boli porušené aj ďalšie dojednania týkajúce sa vyúčtovania, mali byť vyhotovené mesačné vyúčtovacie faktúry, vyhotovovali sa len preddavkové faktúry, ale až po vykonané a odsúhlasení prác. Znalkyňa na základe účtovných podkladov, ktoré mala k dispozícii dospela k záveru, že zistené a vyúčtované práce, vykonané žalobcami, nebolo vyplatené po odpočítaní vyplateného preddavku 15 000 Sk, predstavuje rozdiel v prospech V. G. 598,56 Eur, A. A. 575,28 Eur a O. O. 575,28 Eur.
16. Pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcov považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce vykonanie prác, ktoré predstavujú zhotovenie dohodnutého predmetu diela, nie perfektnosť fakturácie. Zo znaleckých posudkov L.. G., ako aj L.. T. vyplýva, že zaužívaný spôsob podnikania žalovaného bol taký, že žalobcovia predkladali žalovanému výkazy za príslušný mesiac a nevesta žalovaného vystavovala faktúry, na základe ktorých potom žalobcom uhrádzané na základe skutočne nimi uznaných a ich zástupcom potvrdených skutočností. V jednotlivých faktúrach sa vyúčtovávalo aj poskytnuté vreckové za príslušný mesiac, nikdy sa však nevyúčtovalo poskytnuté stravné. Toto predstavovalo aj v zmluve o dielo osobitné plnenie (čl. V. bod 2b/), ktoré sa zhotoviteľ - teda žalovaný zmluvne zaviazal „odúčtovávať“ podľa platných predpisov (teda zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách). Takýmto spôsobom boli predložené aj podklady žalobcami za mesiac december 1992, január a február 1993 pre vystavenie faktúry, ktoré však už nevesta žalovaného nevystavila. Na základe týchto faktov, prihliadnuc aj na postoj žalovaného, ktorý odmietol znalkyni poskytnúť všetky účtovné doklady dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia sa dôvodne domáhajú zaplatenia časti ceny za vykonané dielo, po odpočítaní rozdielu medzi poskytnutými preddavkami, ktoré zahrnujú aj poskytnuté preddavky na vreckové. Nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného týkajúcu sa jeho pasívnej legitimácie. Uviedol, že žalovaný L. T. Č. bol fyzická osoba - podnikateľ, ktorý od 17.1. pod obchodným menom „C“ ALFa a od 30.3.1993 pod obchodným menom L.. T. Č., s miestom podnikania Laučenkova 2, Bratislava. Vzhľadom k tomu, že musí byť takýto subjekt označený obchodným menom a sídlom podnikania. Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Poukázal na súčasnú judikatúru súdov, ktorá v rozličných prípadoch pripúšťa nepresnosti v označovaní účastníkov konania ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného, ktoré možno a treba odstrániť za predpokladu, že o ich identite nie sú žiadne pochybnosti a nehrozí nebezpečie zámeny s inými subjektmi. Opak tohto postupu by bol len prepiatym formalizmom, ktorý nutne vedie k zjavnej nespravodlivosti (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 143/2006). Uviedol, že žalobcovia na výzvu súdu výslovne označili za žalovaného: L.. T. Č..
17. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie tak žalobcovi 1 priznal sumu 598,56 Eur, žalobcovi 2/ sumu 575,28 Eur a žalobcom 3/-6/ spoločne a nerozdielne sumu 575,28 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol.
18. O trovách konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v jeho vyhovujúcej časti a žiadal ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti rozsudku. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevyspopriadal s otázkou nároku žalobcov, ktorí svoj nárok počas konania bližšie neupresnili napriek skutočnosti, že súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu nevznikol pracovnoprávny vzťah, ale vzťah obchodný titulom uzavretej Zmluvy o dielo, ani s námietkou nedodržania dohodnutých podmienok Zmluvy o dielo z ich strany, keď v súlade s bodom IV ods. 2 tejto zmluvy bolo povinnosťou zhotoviteľa vyhotoviť po ukončení a odovzdaná diela faktúru, v ktorej vysporiada poskytnuté preddavky a nezúčtované diéty, v súlade s bodom VI. ods. 3 zmluvy o dielo sa malo uskutočniť odovzdanie a prevzatie diela zápisnične, čo malo byť podkladom pre zhotoviteľa na vyhotovenie faktúry. Uviedol, že vzniesol aj výhrady k znaleckému posudku vypracovanému znalkyňou L.. O. T., Y.. Z dôvodu, že mala posúdiť aj správnosť vyúčtovania realizovaného diela pri zohľadnení preddavkov a jej znalecký posudok postrádal výrok, či zistené a vyúčtované výkony po ocenené boli vyplatenými preddavkami uhradené. Nesúhlasil ani s novým znaleckým posudkom č. 2/2014 vypracovaným L.. U. G., ktorého nedostatkom bola skutočnosť, že vôbec neposudzoval preddavky na diéty. Mal za to, že obidve znalkyne dospeli k nesprávnemu záveru. Žalobcovia v zahraničí pracovali, diéty im prináležali vo výške, v ktorej im boli vyplatené ako preddavky bez toho, aby tieto v konečnej faktúre zúčtovali, pretože tieto nepovažovali za súčasť odmeny. Mal za to, že ak znalkyne vzali do úvahy konečnú faktúru bez zúčtovania diét a toto zúčtovanie vykonali ani v znaleckom posudku, nie je možné vypracované znalecké posudky použiť pre stanovenie výšky nárokov žalobcov. Diéty vyplácal žalobcom v cudzej mene, pričom tieto boli považované za súčasť odmeny, preto muselo byť v zmluve o dielo dohodnuté, že po ukončení diela v konečnej faktúre musí ten, ktorému boli diéty vyplatené, tieto riadne zúčtovať. Žalobcovia si podľa neho túto povinnosť nesplnili, pretože v konečnej faktúre tieto zaplatené preddavky diét nezúčtovali, čím by došlo k vyplateniu vyššej sumy ako im titulom Zmluvy o dielo vznikol nárok. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal ani s listinnými dôkazmi, ktoré založil, a to listom nemeckého odberateľa, ktorý potvrdil, že dielo bolo vykonané
nekvalitne a reklamoval vady diela a akceptoval list nemeckého odberateľa, že žalobcovia pracovali pre žalovaného. Za pochybenie považoval, že nebolo vykonané dokazovanie za účelom preukázania, kedy žalobcovia zápisnične odovzdali dielo, čo bolo podmienkou pre vyhotovenie faktúry a tiež, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou jeho pasívnej legitimácie. Uviedol, že v čase podania žaloby bol v žalobe nesprávne označený, ktorú skutočnosť žalobcovia počas konania neodstránili, preto vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie, pričom súd prvej inštancie vydal rozsudok, v ktorom ho označil ako L.. T. Č. so sídlom U.Č. X, N.. Mal za to, že nie je tak možné k jednoznačne určiť, koho označil súd prvej inštancie za žalovaného. a zaviazal k zaplateniu finančných súm v prospech žalobcov. Súdu prvej inštancie tiež vytýkal, že v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, prečo nevzal do úvahy povinnosti žalobcov vyplývajúce im z čl. IV bod 3 Zmluvy o dielo, že im zaplatí za dodávku diela cenu na základe konečnej faktúry po odpočítaní preddavkov a nezúčtovaných diét, pričom konečnú faktúru boli žalobcovia oprávnení vystaviť až po odovzdaní diela na základe zápisnice. A nevyhodnotil to ani s ohľadom na jeho list zo dňa 19.2.1993, ktorým vyzval žalobcov k vyúčtovaniu ceny prác, preddavkov, k odúčtovaniu poskytnutých diét, ktorí si túto svoju povinnosť nesplnili.
20. Žalobca 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s poukazom na Hospodársku zmluvu a Zmluvu o dielo, z ktorých podľa neho jednoznačne vyplýva, kto bol určený na preberanie prác, a to L.. T. Č. ml., odovzdanie a preberanie prác, poskytnutie preddavkov a zaplatenie ceny, povinnosti odberateľa a dodávateľa.
21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie, ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
22. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
23. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.).
24. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
25. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky náležite zhodnotil a vyvodil na základe zisteného skutkového stavu správny právny záver, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil a odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné.
27. Žalobcovia si v predmetnej veci svojou žalobou uplatňujú nárok na odmenu za vykonané práce na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 17.12.1991, ktorú uzavreli „C“ALFA, podnik pre umelecké remeslo, propagáciu a stavebnú činnosť, Bratislava, Laučekova 2, zastúpený L.. T. Č., riaditeľom ako objednávateľom a Združenie stavebných podnikateľov podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, vedených V. G. ďalší členovia združenia O.D. O., A. A., ako zhotoviteľom, ktoré práce mali vykonávať v Nemecku v období od 6.1.1992 do 15.2.1993 (bod III zmluvy), pričom žalovaný im nevyplatil odmenu za práce za mesiace december 1992, január a február 1993. Predmetom zmluvy bolo vykonanie obkladov a dlažieb spolu so súvisiacimi prácami pre objednávateľa v rozsahu podľa písomného zadania s miestom plnenia Spolková republika Nemecko-zahraničný objednávateľ: Firma Fliesen HUTH GmbH Triererstrasse 24, 5488 ADENAU (bod II zmluvy), cena diela bola dohodnutá vo výške 180 000 Kčs (bod III. 3 zmluvy). Podľa bodu III. 4 zmluvy vplyv dodatočných zmien rozsahu diela na cenu mal byť predmetom osobitnej dohody, v ktorom prípade môže byť cena určená prepočtom skutočne vykonaných prác na normohodiny podľa výkonových noriem používaných v SRN. Cena normohodiny bola dohodnutá vo výške 72 Kčs.
28. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s nárokom žalobcov, ktorí označovali v žalobe svoj nárok ako vyplatenie mzdy a nie ako odmenu, posúdenie ich nároku po právnej stránke bolo vecou súdu a zo skutkových tvrdení žalobcov v žalobe aj nepochybne vyplýva, že svoj nárok vyvodzovali z uzavretej Zmluvy o dielo a na základe ktorej im žalovaný podľa nich aj za vykonané práce vyplácal, okrem nimi uvedeného obdobia, bolo tak nepochybné, z akého titulu svoj nárok na vyplatenie nimi požadovaných súm uplatňujú. Námietka žalovaného, že v danom, prípade nešlo medzi ním a žalobcami o pracovnoprávny vzťah, ale o vzťah obchodný titulom uzavretej Zmluvy o dielo a že žalobcovia svoj nárok neupresnili, nebola dôvodná. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovaného správne vysporiadal, že právne posúdenie nároku je vecou súdu a že navyše žalobcovia, ktorí nemajú právnické vzdelanie v konaní od začiatku vyvodzovali svoj nárok na vyplatenie nimi uvedených súd za vykonané práce na základe zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným. Pokiaľ žalovaný namietal, že odovzdanie a prevzatie diela malo byť urobené zápisnične, z bodu III. 3 Zmluvy o dielo vyplýva, že na preberanie a odborné dozorovanie zhotovenia diela, objednávateľ - žalovaný poveril L.. T. Č. ml. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že práce, za ktoré si žalobcovia uplatňovali nárok na vyplatenie odmeny, neboli vykonané riadne, resp. že ich objednávateľ reklamoval. Naopak z obsahu spisu z potvrdenia nemeckej spoločnosti Fliesen HUT GmbH, Triererstrsse 24, pre ktorú žalobcovia vykonávali práce, vyplýva, že žalobcovia za uvedené obdobie od 15.7.1991 do 7.2.1993 vykonali práce riadne a boli prevzaté bez námietok a reklamácie. Pokiaľ žalovaný namietal znalecké posudky vypracované znalkyňami L.. O. T., Y.. a L.. U. G., že vzali do úvahy konečnú faktúru bez zúčtovania diét a toto zúčtovanie nevykonali, z ktorého dôvodu nepovažoval za správne stanovenie výšky nároku žalobcov, odvolací súd uvádza, že žalobcovia si diéty neúčtovali, navyše podľa bodu V. 2b Zmluvy o dielo išlo o osobitné plnenie, ktorého poskytnutie žalovaným žalobcovia ani nenamietali a aj podľa znaleckého dokazovania boli žalovaným žalobcom vyplatené. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalovaného ohľadom nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Žalobcovia v žalobe zo dňa 2.11.1993 označili žalovaného ako „C“ALFA, Laučeková 2, Bratislava v zastúpení L.. T. Č. - riaditeľom v zmysle uzavretej Zmluvy o dielo, avšak toto označenie žalovaného v priebehu konania upresnili. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalovaný podnikal pod obchodným menom L.. T. Č. „C“ ALFA od 30.3.1993 do 27.5.1995, kedy bol vymazaný ako podnikateľ-fyzická osoba z obchodného registra, preto žalobcovia upresnili označenie žalovaného ako fyzickú osobu L.. T. Č., Laučekova 2, Bratislava. Samotná skutočnosť, že fyzickej osobe- podnikateľovi zanikne živnostenské oprávnenie rozhodnutím živnostenského úradu na jeho žiadosť, nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože stále ide o fyzickú osobu spôsobilú mať práva a povinnosti a spôsobilú na právne úkony. Okrem toho ide stále o tú istú osobu, identifikovanú menom, priezviskom a bydliskom, teda údajmi vyžadovanými na identifikáciu účastníka konania u fyzických osôb ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p. a ktorú zánik živnostenského oprávnenia nezbavil existujúcich záväzkov z dovtedajšej podnikateľskej činnosti. Preto v tomto prípade neboli splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 377/98).
29. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na úspech žalobcov v konaní.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).