Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/77/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Slovenská včelárska spoločnosť Jána Čajdu, so sídlom Ráztoky 1240, 013 62 Veľké Rovné, IČO: 42215935, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Novákom, advokátom, so sídlom I. XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Spolok včelárov Slovenska, so sídlom Oravická 612/12, 028 01 Trstená, IČO: 22665072, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom Y. V., XXX XX F., v konaní o zaplatenie 1.133,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/36/2013-239 zo dňa 18. novembra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/36/2013-239 zo dňa 18. novembra 2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 04.07.2013, ktorou žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 1.133,07 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy od 14.12.2011 do zaplatenia. Žalobu zdôvodnil tým, že podľa Nariadenia Vlády SR č. 31/2011 Z.z. môže včelárske združenie požiadať na podporu zlepšenia podmienok pri produkcii a obchodovaní s včelími produktmi o pomoc Pôdohospodársku platobnú agentúru, (ďalej len „PPA“), ktorá môže byť technická alebo finančná. Nákup liečiv pre včely sa vykonával tak, že včelárske združenie vyzbieralo peniaze od každého svojho člena a za tieto peniaze potom nakúpilo potrebné liečivá a až následne na základe žiadosti včelárskeho združenia PPA preplatila združeniu 80 % nákladov z ceny liečiv. Včelárske združenie potom 80 % z nákladov vrátilo každému členovi. Žalobca vznikol ako občianske združenie dňa 04.03.2011 a všetci jeho členovia boli pôvodne členmi žalovaného, konkrétne Regionálneho spolku včelárov Slovenska (ďalej len „R SVS v Bytči“). V roku 2011 bol realizovaný nákup liečiv prostredníctvom žalovaného, ktorý vyzbieral peniaze od svojich členov a aby nenastal problém pri preplatení nákladov na nákup liečiv, uzavrel žalobca s ďalšími dvoma občianskymi združeniami a so žalovaným dňa 18.08.2011 Zmluvu č. SVS/2011 o spolupráci a súčinnosti pri uplatňovaní žiadosti na vyplatenie podpory. Predmetom tejto zmluvy bol aj spôsob podania žiadosti o poskytnutie pomoci PPA na podporný rok 2010/2011. Agentúra uhradila žalovanému 80 % nákladov na nákup liečiv tým, že preplatila žalovanému faktúru spoločnosti Pharmacopola s.r.o. č. PFZ311025422 zo dňa 07.06.2011 na sumu 1 533,19 Eur vo výške 1.226,55 Eur, čo predstavuje 80 % z uvedenej faktúry. Predmetná suma bola poukázaná na účet žalovaného, resp. jeho regionálneho spolku v Bytči dňa 31.10.2011. Žalovaný tieto finančné prostriedky nevyplatil svojim bývalým členom, ktorí založili nové občianske združenie - žalobcu.

Z dôvodu, že žalovaný odmietol preplatiť časť nákladov na nákup liekov, žalobca splnil túto povinnosť za žalovaného s tým, že sa chcel dodatočne so žalovaným dohodnúť na úhrade týchto platieb, na čo žalovaný nereagoval, resp. reagoval určovaním neprijateľných podmienok a do podania žaloby alikvotnú časť nákladov členom žalobcu nezaplatil. Žalobca žiadal od žalovaného sumu vo výške 1.133,07 Eur, nakoľko zo sumy predstavujúcej 80 % z úhrady faktúry odrátal sumu 93,48 Eur, ktorá prestavuje platby členom žalovaného, ktorí sa nestali členom spolku žalobcu. Svoj návrh zdôvodnil právne ustanovením § 454 a 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie a za aplikácie § 451 ods. 1, 2, § 454 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2 písm. a), § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. l) Nariadenia Vlády SR č. 422/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú podmienky na poskytnutie podpory pri vykonávaní opatrení na zlepšenie podmienok pre produkciu a obchodovanie s včelími produktmi v znení účinnom do 31.8.2011 a konštatoval nedôvodnosť podanej žaloby, ktorú zamietol z nasledovných dôvodov. Žalobca žiadal vyplatiť finančné prostriedky z dôvodu neoprávneného obohatenia sa žalovaného na jeho úkor. Z výpovedí a listín založených v spisovom materiáli okresný súd zistil, že jedna zo zložiek Slovenskej včelárskej spoločnosti - R SVS Bytča, uhradila faktúru č. PFZ311025422 vystavenú firmou Pharmacopola s.r.o., Žiar nad Hronom pre odberateľa R SVS Bytča na sumu 1.533,19 Eur, a to do pokladne dodávateľa liekov, čoho dôkazom je príjmový pokladničný doklad, vystavený dodávateľom liečiv. Táto faktúra podľa oznámenia PPA, čo je zrejmé aj z rozhodnutia PPA, bola podkladom pre priznanie náhrady na liečebné alebo preventívne prípravky na liečbu varroázy pre Spolok včelárov Slovenska - regionálny SVS Bytča. Pre Slovenskú včelársku spoločnosť N. Q. boli podkladmi pre priznanie náhrady faktúry č. PFZ311035782 na sumu 540,02 Eur, za ktorú uvedená spoločnosť zaplatila sumu dňa 12.08.2011 firme Pharmacopola s.r.o.. Z vyjadrení účastníkov, listinných dôkazov mal okresný súd za preukázané, že peniaze boli vyplatené tomu, komu mali byť vyplatené podľa rozhodnutia PPA, ktorá pri rozhodovaní postupovala v súlade s Nariadením Vlády SR č. 422/2007 Z.z. a peniaze priznala žiadateľovi, ktorým bol R SVS Bytča. Žalobca okresnému súdu nepreukázal, na základe akých skutočnosti by mali peniaze byť vyplatené žalobcovi. Okrem toho žalobca ako právnická osoba žiadal peniaze vyplatiť na jeho účet, dôvodiac tým, že on vyplatil cenu liečiv svojím členom do výšky 80 % a to tých, ktoré boli zakúpené na základe faktúry č. PFZ31135782. Štatutárny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že vyplatil 80 % z ceny objednaných liekov zo svojho osobného účtu. Z vykonaného dokazovania tak nebolo ani zrejmé, kto plnil, teda či právnická osoba žalobca alebo fyzická osoba štatutár žalobcu.

3. Okresný súd poukázal na to, že účastníci konania a svedkovia jednoznačne potvrdili, že na lieky poskytli peniaze jednotliví členovia spolku zložením zálohy, každý podľa toho, koľko liekov žiadal zakúpiť. Požiadavky včelárov boli zosumarizované do hromadnej objednávky liečiv, liečivá zakúpené a zaplatené peniazmi včelárov, avšak podľa predložených dokladov zaplatené tým spolkom, ktorý podal objednávku. Žalovaný, podľa tvrdenia jeho predsedníčky a obsahu listiny adresovanej predsedovi žalobcu, mal splnomocnenie na vyplatenie dotácie priamo členom - včelárom, ktorí zložili zálohu na kúpu liekov. Jedinou požiadavkou bolo doručenie zoznamu včelárov, ktorí zložili zálohu na ich kúpu a výšku zálohy. Túto požiadavku žalobca odmietol splniť nepodstatnými tvrdeniami (možnosť preregistrácie, nevyhovujúci spôsob vyplatenia, vedomosť žalovaného o tom, kto z jeho bývalých členov je členom žalobcu), pričom opomenul fakt, že na vyplatenie určitej časti nákladov je potrebná vedomosť o výške nákladov, ktoré jednotlivý včelár na lieky vynaložil. Okrem tvrdenia, že 260 bývalých členov R SVS Bytča je členom žalobcu, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že vyplatil finančné prostriedky do výšky 80 % nákladov vynaložených na kúpu liečiv členom spolku. Z predložených listín okresný súd uzavrel, že nie je možné zistiť, či osoby uvedené v zozname boli členmi R SVS Bytča, či tieto osoby sú teraz členmi žalobcu, či zložili zálohu na nákup liekov a v akej výške. Z predloženého zoznamu je zrejmé len meno a priezvisko osoby, obec, druh lieku, ktorý si táto osoba objednáva, cena lieku a celková cena. Žalobca nepreukázal, že plnil za žalovaného to, čo mal plniť žalovaný. Žiadne dôkazy neprodukoval na preukázanie povinnosti žalovaného vyplatiť za nakúpené lieky každému včelárovi 80 % z ceny lieku, ani to, že žalobca peniaze vyplatil tým, ktorí sa na lieky zložili, žalobca neprodukoval. Okresný súd v záujme riešenia sporu zmiernou cestou, poskytol stranám sporu čas, pričom k mimosúdnemu vyriešeniu sporu nedošlo. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol úspešnou stranou, priznal plnú náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 písm. f), h) CSP. Podľa žalobcu z vykonaných dôkazov vyplynulo, že členovia

žalovaného združení v jeho organizačnej zložke - Regionálnom spolku včelárov Slovenska Bytča, sa zložili na nákup liečiv v roku 2011, pričom z takto vybratých peňazí zaplatil žalovaný prostredníctvom svojej organizačnej zložky v Bytči faktúru za nákup liečiv v sume 1.533,19 Eur. Následne bola žalovanému dňa 31.10.2011 vyplatená zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry dotácia vo výške 80 % z nákupu liečiv, teda suma 1.226,55 Eur, ktorú mal vyplatiť jednotlivým svojim členom, ktorí zaplatili za nákup liečiv. Medzitým sa členovia žalovaného stali členmi nového občianskeho združenia - žalobcu a z tohto dôvodu im žalovaný odmietol vyplatiť refundáciu na nákup liečiv. Z dokumentu „Zoznam členov v RSVS Bytča - podklad pre úhradu liečiv za podporný rok 2010 - 2011“, ktorý bol zaslaný žalovanému, ako i Pôdohospodárskej platobnej agentúre vyplýva, aká výška dotácie prináleží členom žalovaného, ktorí sa nestali členmi žalobcu. Jedná sa o sumu 93,48 Eur. Za všetkých ostatných pôvodných členov žalovaného, ktorí sa vyzbierali na nákup liečiv a ktorí sú uvedení v objednávke na nákup liečiv na rok 2011 žiadal o výplatu dotácie žalobca ako občianske združenie, v ktorom sa stali novými členmi. Žalobca sa so žalovaným nedohodol na výplate dotácie, a preto vyplatil pôvodným členom žalovaného dotáciu zo svojich prostriedkov. Dôkazom o výplate je dokument - výplata dotácie na liečivá v roku 2011. Z uvedeného dokumentu, okrem počtu liečiv a ich ceny, vyplýva aj to, ktorý včelár akú sumu za liečivá zaplatil a aká dotácia mu bola vyplatená. Celková suma vyplatených dotácií včelárom je vo výške 1.661,94 Eur, v ktorej je zahrnutá aj dotácia na druhý nákup liečiv, ktorý realizoval žalobca na základe faktúry spoločnosti Pharmacopola s.r.o. vo výške 540,02 Eur. Žalobca na základe uvedeného dokumentu vyplatil dotáciu vo výške 80 % z nákupu liečiv, ktorý objednal ešte žalovaný - jeho organizačná zložka v Bytči, pričom žalovanému bola táto dotácia vo výške 1.226,55 Eur vyplatená dňa 31.10.2011. Žalovaný nevyplatil z výšky dotácie len sumu 39,48 Eur ako časť dotácie včelárom, ktorí sa nestali členmi žalobcu, ale zostali členmi žalovaného. Žalobca teda vyplatil celkovú dotáciu vo výške 1.133,07 Eur z nákupu liečiv na rok 2011, ktorý objednával žalovaný a ktorý aj vybral celú sumu na nákup liečiv od svojich pôvodných členov. Žalobca nemohol dotáciu vyplatiť iným osobám, len tým, ktoré sa podieľali na nákupe liečiv a ktoré boli v čase, keď platili na nákup liečiv, členmi žalovaného. Pokiaľ okresný súd spochybnil, kto vyplácal dotácie - či žalobca alebo jeho štatutár ako fyzická osoba, žalobca uviedol, že z výpovede I. T. ako štatutára žalobcu vyplýva, že poskytol svoje finančné prostriedky na výplatu dotácie, ale tieto poskytol žalobcovi a nevyplácal ich on jednotlivým včelárom. U. skutočnosť objasnil na pojednávaní dňa 14.8.2014. Podľa názoru žalobcu išlo o nesprávny výklad jeho výpovede súdom prvej inštancie, čo vyplýva i z toho, že dokument „Výplata dotácie na liečivá v roku 2011“ je pod hlavičkou žalobcu. Podľa žalobcu skutkový stav je taký, že vybral od svojich členov peniaze na nákup liečiv, tieto objednal, zaplatil, dostal dotáciu na nákup liečiv, ale tú už nevyplatil pôvodným členom, ktorí sa na nákup skladali svojimi finančnými prostriedkami. Dotáciu na nákup liečiv zaplatil žalobca za žalovaného, čím sa žalobca bezdôvodne obohatil. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť.

5. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. S dôvodmi uvádzanými žalobcom v písomne podanom odvolaní zo dňa 5.12.2016 sa žalovaný nestotožnil a považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Podľa žalovaného žalobca neuniesol v prejednávanej veci dôkazné bremeno a nepreukázal, že je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 1.133,07 Eur s príslušenstvom. Žalovaný poukázal na to, že vykonané kontroly zo strany PPA preukázali, že oprávneným žiadateľom o priznanie 80%-tnej náhrady v rozsahu 1.226,55 Eur bol Regionálny spolok SVS Bytča a jeho členovia. Pokiaľ žalobca žiadal úhradu sumy 1.133,07 Eur od žalovaného, nepreukázal právny dôvod na ním zvolený postup s preplácaním tejto náhrady jeho novým členom. V konaní navyše nebolo preukázané, ako ustálil súd prvej inštancie, kto vykonal údajné plnenie pre včelárov, či právnická osoba žalobca alebo fyzická osoba štatutár žalobcu. V rámci výsluchu štatutár žalobcu uvádzal rozporuplné tvrdenia o spôsobe výberu záloh od včelárov na nákup liečiv a úhrady náhrady liečiv včelárom jeho spolku a napokon uviedol, že im plnil zo svojho osobného účtu. Tento postup pre žalobcu nevyplýval zo žiadnej právnej úpravy a odporuje smerniciam PPA pre preplácanie náhrad za nákupy liečiv. Žalovaný poukázal na to, že žalobca doposiaľ nepredložil žalovanému požadované doklady preukazujúce výšky nárokov jednotlivých včelárov jeho spolku na výplatu predmetnej náhrady a riešil celú vec podaním účelovej žaloby.

6. Okresný súd postupom podľa § 374 ods. 1 doručil vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu právnemu zástupcovi žalobcu s tým, aby sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadril. Žalobca v lehote stanovenej okresným súdom, ani k momentu rozhodovania krajského súdu, sa k doručenému vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

8. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/77/2017-258 zo dňa 17.10.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.10.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za akceptovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP.

9. Krajský súd primárne uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorý nadobudol účinnosť podľa § 474 1. júla 2016, keď z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v rozsahu a v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 5.12.2016.

12. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje.

13. K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalobcu sa uvádza, že okresný súd vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie nevyhnutné k posúdeniu žalobcovho nároku. Nielen pre konanie pred okresným súdom, ale aj pre odvolacie konanie bolo rozhodné a podstatné vymedzenie nároku žalobcom, skutkové tvrdenia obsiahnuté v podanej žalobe žalobcu zo dňa 28.6.2013 v spojení s ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. Žalobca vymedzil skutok, ktorého sa mal dopustiť žalovaný skutkovými tvrdeniami, v zmysle ktorých poukázal na to, že podľa Nariadenia Vlády SR č. 31/2011 Z.z. o poskytovaní pomoci na podporu zlepšenia podmienok pri produkcii a obchodovaní s včelími produktmi môže včelárske združenie za stanovených podmienok žiadať o poskytnutie pomoci zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry, a to jednak o technickú alebo finančnú pomoc. Nákup liečiv pre včely v praxi funguje tak, že včelárske združenie vyzbiera peniaze na nákup liečiv od každého svojho člena - včelára, za ktoré nakúpi včelárske združenie potrebné liečivá a následne na základe žiadosti včelárskeho združenia preplatí Pôdohospodárska platobná agentúra včelárskemu združeniu 80 % nákladov na nákup liečiv. Následne tieto peniaze včelárske združenie vráti každému svojmu členovi, teda každý člen má preplatených 80 % nákladov na nákup liečiv. Žalobca vznikol ako občianske združenie 4.3.2011, pričom všetci jeho členovia boli pôvodne členmi žalovaného - jeho regionálneho spolku včelárov v Bytči. Jeden nákup liečiv pre členov žalobcu v roku 2011 (členovia žalobcu boli do 15. júna 2011 členmi žalovaného) sa realizoval prostredníctvom žalovaného, ktorý vyzbieral od týchto členov peniaze na nákup liečiv. Pôdohospodárska platobná agentúra uhradila žalovanému 80 % nákladov na nákup liečiv, teda preplatila žalovanému faktúru spoločnosti Pharmacopola s.r.o. na sumu 1.533,19 Eur, a to v sume 1.226,55 Eur. Napriek tomu žalovaný tieto finančné prostriedky nevyplatil svojim bývalým členom. Vzhľadom na postoj žalovaného vyplatil žalobca namiesto žalovaného každému svojmu členovi začiatkom decembra 2011 80 % nákladov na nákup liečiv. Žalobca teda žiadal okrem sumy 93,48 Eur vrátiť sumu 1.133,07 Eur, ktorú vyplatil za žalovaného. Podľa žalobcu sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, keďže žalobca za žalovaného vyplatil 80 % nákladov na nákup liečiv svojim členom, ktoré mal vyplatiť žalovaný. Žalobca sa preto nepochybne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného a na takto vymedzený skutok, resp. skutkové tvrdenia, bol žalobca nositeľom dôkaznej povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 v spojení s § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 (č.l. 75 spisu Doručenie potvrdenia o prevedení návrhu a poučenie účastníka konania)

vo väzbe na znenie Čl.8 v znení účinnom od 1.7.2016, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Okresný súd správne ustálil, že žalobca vo vzťahu k žalovanému uplatnil nárok na základe tvrdení vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Takýmto návrhom bol okresný súd v rámci konania viazaný a bol povinný, čo aj uskutočnil, viesť dokazovanie k žalobcom uplatnenému nároku. V súvislosti s uplatneným nárokom bol žalobca primárne povinný preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu, v ktorej súvislosti odvolací súd, poukazuje na záver vyslovený v rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 192/2004, podľa ktorého ,,aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané; je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia“. Vecne správne okresný súd konštatoval, že k vymedzeniu skutku a v ňom obsiahnutých skutkových tvrdení, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, teda, že plnil za žalovaného to, čo mal žalovaný plniť sám.

14. Vo vzťahu k rozsahu vykonaného dokazovania, ktoré hodnotí krajský súd ako úplné, sa poukazuje na obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.8.2014, kde štatutárny zástupca žalobcu pán I. T. uviedol, ... „Pokiaľ ide o vyplatenie peňazí pre členov navrhovateľa, tak to bolo vyplatené z môjho súkromného účtu.“... a ďalej na otázku, prečo peniaze žiada uhradiť na účet spolku, keď peniaze uhradil zo svojho osobného účtu, uviedol: ...„V podstate to bola pôžička v prospech našich členov, ktorým som peniaze vyplatil.“... Z tohto vyjadrenia sa štatutára zástupcu jednoznačne vyplynulo, že suma 80 % mala byť vyplatená z jeho súkromného účtu a nie z finančných prostriedkov žalobcu. Zároveň súhlasí krajský súd, že žalobca ako nositeľ dôkazného bremena nepredložil žiaden dôkaz, že ním tvrdené finančné prostriedky, t.j. do výšky 80 % nákladov vynaložených na kúpu liečiv členom spolku i vyplatil, a že toto plnenie malo i reálny základ. Listiny, ktoré boli predkladané v rámci konania súdu prvej inštancie nepreukázali, či osoby uvedené v zozname boli členmi R SVS Bytča, či tieto osoby sú členmi žalobcu, či zložili zálohu na nákup liečiv a v akej výške, tak ako správne ustálil súd prvej inštancie.

15. Odvolací súd zvýrazňuje, že pokiaľ predmetom sporu bol žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak bol to práve žalobca, ktorý sa so svojim žalobným nárokom obrátil na súd a ktorý bol povinný preukázať splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok pre vydanie tohto bezdôvodného obohatenia. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom. Je ním ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Naplnenie osobitnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka predpokladá: a) existenciu právnej povinnosti na strane povinného subjektu (nie je podstatné, či táto povinnosť vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy), b) neexistenciu takej právnej povinnosti na strane oprávneného subjektu, c) uskutočnenie plnenia - či už peňažného alebo iného - oprávneným subjektom namiesto povinného subjektu (tým sa síce majetok povinného subjektu nezmenšil, ale keby svoju právnu povinnosť splnil, tak ako mal, k tomuto zmenšeniu jeho majetku by došlo), d) plnenie sa nesmie stať proti vôli povinného subjektu.. Okresný súd vecne správne uzavrel, že v súhrne vykonaných dôkazných prostriedkov nebolo preukázané, že na strane žalobcu k vzniku bezdôvodného obohateniu došlo, a tým dôvodnosť ním uplatneného nároku.

16. Nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, že by súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd na základe dôkaznej povinnosti sporových strán vykonané dôkazy hodnotil za dôslednej aplikácie ustanovenia § 191 ods. 1 CSP. Pri posudzovaní vykonaných dôkazov krajský súd poukazuje na to, že platí zásada ich voľného hodnotenia, t.j., že

zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, akú dôkaznú silu, resp. hodnotu má súd prisúdiť tomu ktorému vykonanému dôkazu. Súd je povinný vyhodnotiť dôkazy tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom má dôsledne prihliadať na všetko, čo z konania vyšlo najavo, ktorý postup okresný súd v predmetnej sporovej veci dodržal. Skutkový stav bol zistený v potrebnom rozsahu k tomu, aby mohlo dôjsť k posúdeniu žalobou uplatneného nároku (za dôkaznej povinnosti sporových strán), a preto nebolo možné súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu o neúplnom skutkovom stave.

17. Nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže bolo povinnosťou súdu prvej inštancie na základe poskytnutých skutkových tvrdení a argumentácie žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v súlade ustanovením § 454 Občianskeho zákonníka posúdiť, či vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, k čomu nedošlo. Žalobca nepreukázal, že plnil za žalovaného a ani, že toto plnenie malo reálny základ.

18. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný k tomu, aby došlo k zmene napadnutého rozsudku okresného súdu a k vyhoveniu žaloby v zmysle návrhu žalobcu, preto Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o trovách súdneho konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, na strane ktorého bol preukázaný vznik trov odvolacieho konania, a preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.