Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/28/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, Piešťany proti žalovanému: C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. nad E., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 527,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 527,64 Eur od 17.4.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu X.XXX,XX Eur, úrok z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X.XXX,XX R. od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, a od XX.X.XXXX do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa X.X.XXXX uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky žalobcu. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške X.XXX,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 91,02 Eur. Keďže bol žalovaný v omeškaní s úhradou svojho záväzku v zmysle Hlavy ÚP s názvom ukončenie úverovej zmluvy bol vyzvaný listom zo dňa XX.X.XXXX k splateniu celého zostatku úveru, v lehote XX dní od odoslania výzvy. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil celkovú sumu X.XXX,XX Eur, pričom žalobca rozpísal v žalobe jednotlivé úhrady žalovaného a spôsob ich započítania. Uplatnený dlh 2.344,79 Eur pozostáva z istiny vo výške 147,39 Eur, úroku vo výške 368,68 Eur, zosplatnenej istiny vo výške 1.758,38 Eur, poistenia 40,46 Eur, upomienky II vo výške 12 Eur, poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 8,94 eur, poplatku za možnosť odloženia splátok vo výške 8,94 Eur. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani po predžalobnej výzve žalobcu, obrátil sa tento na súd.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd daný spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pretože strany boli riadne a včas predvolané na pojednávanie, no nedostavili sa, pričom odročiť pojednávanie nežiadali.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpisu z obchodného registra ohľadom žalobcu, predžalobnej výzvy zo dňa X.X.XXXX, poštového podacieho hárku, úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, Z. zmluvných podmienok, výzvy na splatenie celého úveru zo dňa XX.X.XXXX, poštového podacieho hárku, správ o pobyte žalovaného, podania žalobcu zo dňa XX.X.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa X.X.XXXX bola uzatvorená úverová zmluva č. XXXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva alebo zmluva") medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského bezúčelového úveru vo výške X.XXX Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať veriteľovi v XX mesačných splátkach vo výške 91,02 R. pri úrokovej sadzbe XX,XX% ročne. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená v sume X.XXX,XX Eur. V Zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 44,20%, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola uvedená vo výške 18,87%. Namiesto konkrétneho dátumu o konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedená lehota splatnosti: 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V zmluve nie je vyplnené políčko termíny splatnosti jednotlivých splátok, nie je v nej uvedené, koľko zo splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. V zmluve je stanovené, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom je splatná prvá splátka. V bode 51 zmluvy je obsiahnuté ustanovenie, podľa ktorého klient súhlasí, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, pre prípad invalidity, alebo smrti následkom úrazu, pričom poplatok za poistenie predstavuje sumu 6,41 Eur mesačne /7,58% z pravidelnej mesačnej splátky/. V zmluve je dojednanie o možnosti zmeny výšky a počtu splátok za poplatok 1,49 Eur a dojednanie o možnosti odloženia splátky za poplatok 1,49 Eur. V zmluve je žalovaný označená jeho menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu.

6. V Zmluve /na jej spodnej časti/ je ustanovenie o tom, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky (ďalej len „Úverové podmienky"). Podľa hlavy 1 § 2 Úverových podmienok sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje poskytnúť klientovi dohodnutý úver a klient sa zaväzuje poskytnutý úver vrátiť navrhovateľovi a zaplatiť úroky. V hlave 5 § 1 úverových podmienok je uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Podľa hlavy 5 § 2 úverových podmienok je klient oprávnený kedykoľvek počas celej doby trvania úverovej zmluvy vyžiadať výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá obsahuje informácie o splátkach, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s prehľadom položiek, z ktorých sa splátka skladá. Podľa Hlavy 7 § 3 Úverových podmienok je klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti (tzv. zosplatnenie úveru) v prípade, že a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Podľa hlavy 18 § 1, § 2 úverových podmienok V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 Eur v prípade prvej upomienky a 12 Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 Eur. Táto zmluvná pokuta bude vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Úverové podmienky nie sú zmluvnými stranami podpísané.

7. Žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX adresovaným žalovanému uplatnil svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru z dôvodu, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas. V dôsledku omeškania bol žalovaný týmto listom vyzvaný, aby veriteľovi v 15dňovej lehote od odoslania výzvy uhradil zostávajúcu časť úveru v sume X.XXX,XX Eur. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že veriteľ odoslal vyššie uvedený list žalovanému dňa X.X.XXXX na jeho adresu uvedenú v úverovej zmluve.

8. Žalobca v podaní zo dňa XX.XX.XXXX poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto

smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: - Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, - nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. 2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. 3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Preto podľa žalobcu nie je dôvod považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko členské štáty vo vnútroštátnej úprave nie sú oprávnené stanoviť povinnosti do zmluvy o úvere než tie, ktoré sú vymenované v čl. 10 ods. 2 Smernice.

9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy / ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z."/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník"/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a/ , písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,

zamestnania alebo povolania, predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet,

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa X.X.XXXX bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.200 Eur, ktoré sa žalovaný spolu s odplatou (úrokom) zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 91,02 Eur. Časť zmluvných podmienok je upravených v úverových zmluvných podmienkach. Podľa tvrdení žalobcu v žalobe sa žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou viac ako dvoch splátok, a to 21. splátky zročnej 15.12.2015 a neuhradil ani nasledujúce splátky úveru. V dôsledku takéhoto porušenia zmluvy žalobca využil svoje oprávnenie v zmysle Hlavy 7 § 3 Úverových podmienok a listom zo dňa 30.3.2016 uplatnil voči žalovanému svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru, nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne a včas. Žalovaný bol vyzvaný, aby do 15 dní od odoslania výzvy zo dňa XX.X.XXXX okamžite uhradil zostávajúcu časť úveru.

11. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný obsah zmluvy a úverových zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca vzorový text zmluvy, úverových zmluvných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol finančné prostriedky veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže žalovanému bol úver poskytnutý na jeho osobnú potrebu, a žalobca úver poskytol ako podnikateľ, keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalobca poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a dopad uvedených právnych predpisov naň nespochybňoval ani žalobca.

12. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považuje za nedostatočný údaj v zmluve o termíne konečnej splatnosti vymedzený „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci". Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy a úverových podmienok. Povinnosť uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). V zmluve taktiež chýba v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. výslovné uvedenie predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve absentujú údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky , čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Literu zákona v tomto smere nenapĺňa ani ustanovenie Hlavy 5, § 1, 2, podľa ktorého jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti úverovej istiny, úrokov a úhrady za poistenie, a klient si môže vyžiadať výpis

z účtu v podobe amortizačnej tabuľky, ktorá obsahuje informácie o splátkach, ktoré sa majú platiť a lehotách a podmienkach ich úhrady, kde je uvedené aj z ktorých položiek sa splátka skladá. Zákon totiž jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Preto neobstojí, ak tieto náležitosti môžu byť poskytnuté až dodatočne na základe žiadosti spotrebiteľa, ktorej možnosť je uvedená iba v úverových zmluvných podmienkach. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016 ako aj v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej , ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol o.i. tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Je potrebné uviesť, že Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto rozdielnej úprave vnútroštatného práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall, C-152/84, Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01). Priame použitie smernice je teda neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov už Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/92/2017-63 zo dňa 20.9.2017 tiež uzavrel, že napriek rozsudku Súdneho dvora

Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15, po konštatovaní neprípustnosti priameho účinku Smernice v spore medzi jednotlivcami a aj po zohľadnení eurokonformného výkladu, súd nemôže tolerovať absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a z toho dôvodu je treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

13. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v zmluve tak, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Keďže predmetný úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovaného nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky / poplatky za upomienky, za poistenie/, ktoré žalobca uplatnil. Žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2.200 Eur, pričom súd mal z predloženého prehľadu splátok a úhrad obsiahnutého v žalobe za preukázané, že žalovaný uhradil veriteľovi od 15.8.2014 do 15.3.2016 celkovú sumu 1.672,36 Eur. Bez zohľadnenia úrokov, poplatkov, na ktoré nemá žalobca s poukazom na vyššie uvedené dôvody právo, je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť sumu nesplatených poskytnutých peňažných prostriedkov 527,64 Eur (2.200 Eur - 1.672,36 Eur).

15. Žalovaný je v omeškaní so splnením celého peňažného dlhu od 17.4.2016 ( uplynutím 15. dňa po odoslaní oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 30.3.2016, ktoré bolo podľa podacieho hárku odoslané 1.4.2016). Žalobca má právo požadovať od žalovaného podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania. K prvému dňu omeškania žalovaného bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 %, a po pripočítaní 5% výška úroku z omeškania predstavuje 5,00 % ročne. Žalovaný je potom povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 527,64 Eur od 17.4.2016 do zaplatenia.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov výrokom I. zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi peňažný dlh v sume 527,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 527,64 Eur od 17.4.2016 do zaplatenia a vo zvyšku výrokom II. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy XXX,XX Eur, čo predstavuje 22,50% zo žalobou uplatnenej sumy 2.344,79 Eur, a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 1.817,15 Eur, čo predstavuje 77,50% zo žalobou uplatnenej sumy 2.344,79 Eur. Prevažne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 v rozsahu 55% (77,50% - 22,50%). Keďže zo spisu nevyplýva, žeby žalovanému vznikli nejaké trovy konania, súd výrokom III. vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.