Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-289-2015.pdf
PDF · 110.22 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/289/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu I.. W. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I..T.S. XX, XXX XX X., štátny občan SR, proti žalovanému SEKIER s.r.o., so sídlom Námestie SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 31692885, zastúpený Ulianko & partners s.r.o., so sídlom Námestie SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36856517, o zaplatenie 35.661,79 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 1.500,- € z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 34.161,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 35.661,79 € od 24.8.2013 do 15.11.2016, zo sumy 35.161,79 € od 16.11.2016 do 13.12.2016, zo sumy 34.661,79 € od 14.12.2016 do 23.1.2017, zo sumy 34.161,79 € od 24.1.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.8.2015 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 21.8.2015, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 35.661,79 € spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 24.8.2013 do zaplatenia. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že žalovaný ako predávajúci uzatvoril s ním ako kupujúcim dňa 30.9.2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k a) bytu a jeho príslušenstvu, b) zodpovedajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, c) zodpovedajúcemu spoluvlastníckemu podielu k pozemkom, na ktorých je bytový dom postavený, ako aj k tým, ktoré sú priľahlými pozemkami; pričom predmet prevodu je ďalej bližšie špecifikovaný v článku 1 odsek 1 predmetnej kúpnej zmluvy. Kúpna cena za predmet prevodu bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 44.811,79 € (1.350.000,- Sk) a bola žalovanému zaplatená pred podpisom kúpnej zmluvy, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom na predmetnej zmluve. Vklad vlastníckeho práva v zmysle kúpnej zmluvy bol v prospech žalobcu povolený Správou katastra Zvolen v konaní vedenom pod sp.zn.V3364/2008. Na základe žaloby Krajského prokurátora v Banskej Bystrici bolo na Krajskom súde v Banskej Bystrici vedené súdne konanie, predmetom ktorého bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu Správy katastra Zvolen v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva sp.zn.E.. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.3.2012 sp.zn.23S/70/2010, ktorý v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.6.2013 sp.zn.10Sžr/96/2012 nadobudol v celom rozsahu právoplatnosť a vykonateľnosť, súd zrušil rozhodnutie Správy katastra Zvolen zo dňa 9.12.2008 sp.zn.E., ktorým bol
povolený vklad vlastníckeho práva v zmysle kúpnej zmluvy v prospech žalobcu. Dôvodom rozhodnutia súdu bola skutočnosť, že kúpnu zmluvu právne posúdil ako absolútne neplatnú. Ako to aktuálne vyplýva z priloženého listu vlastníctva, je žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prevodu v zmysle kúpnej zmluvy. Na základe uvedených skutočností žalobca eviduje voči žalovanému peňažnú pohľadávku z titulu vrátenia sumy vyplatenej žalovanému ako kúpna cenu v celkovej výške istiny 44.811,79 €, z ktorej žalovaný žalobcovi do dňa spísania žaloby vyplatil dňa 28.8.2013 sumu 5.000,- €, dňa 29.1.2015 sumu 2.800,- €, dňa 4.3.2015 sumu 1.350,- € a zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 35.661,79 € žalovaný neuhradil. Keďže sa dostal žalovaný s úhradou dlžnej sumy do omeškania, uplatnil si voči nemu žalobca aj úrok z omeškania, počnúc dňom 23.8.2013, kedy bolo žalobcovi a žalovanému doručené vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.
2. Súd vydal dňa 29.3.2016 platobný rozkaz sp.zn.10C/289/2015-33, ktorý bol žalovanému doručený dňa 4.4.2016, proti ktorému podal žalovaný odpor zo dňa 18.4.2016, doručené tunajšiemu súdu dňa 19.4.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že žiada, aby súd zrušil predmetný platobný rozkaz a vo veci nariadil pojednávanie, s tým, že po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietne a zaviaže žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému. Namietli, že nárok žalobcu uplatnený v predmetnej žalobe je v celom rozsahu nedôvodný a v rozpore s platnými právnymi predpismi. Zároveň uviedli, že vzťahy so žalobcom považujú za vyriešené a uzavreté, pričom taktiež vzniesli námietku premlčania, s tým, že ďalšie podstatné výhrady uvedú na pojednávaní.
3. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 23.11.2016, ktoré súd zrušil z dôvodu žiadosti žalobcu, vzhľadom na plánovanú dovolenku v zahraničí a vytýčil nový termín pojednávania na deň 11.1.2017, ktoré bolo ale odročené bez meritórneho prejednania veci na neurčito, s poukazom na to, že pred otvorením tohto pojednávania obe strany sporu zhodne navrhli odročenie pojednávania z dôvodu prípadného mimosúdneho vyriešenia veci, na základe čoho súd uznesením zo dňa 13.1.2017 sp.zn.10C/289/2015-50 konanie prerušil, odkazujúc na ustanovenie § 163 Civilného sporového poriadku. Na základe návrhu žalobcu súd uznesením zo dňa 12.9.2017 sp.zn.10C/289/2015-54 rozhodol, že v konaní pokračuje. Následne súd nariadil pojednávanie v súdenej veci na deň 4.10.2017, keď tento termín pojednávania súd zrušil na základe žiadosti konateľa žalovaného, z dôvodu, že tento sa ako advokát mal zúčastniť pojednávania v predmetný deň na Okresnom súde Bratislava I., s tým, že jeho osobná účasť tam bola nevyhnutná a vytýčil nový termín pojednávania na deň 25.10.2017, na ktoré sa dostavil žalobca, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Taktiež sa dostavil žalovaný, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Dostavil sa aj právny zástupca žalovaného, ktorý nebol predvolávaný na pojednávanie, vzhľadom k tomu, že plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného v tomto konaní bolo súdu doručené až krátkou cestou pred otvorením tohto pojednávania. Súd vec na tomto pojednávaní meritórne prejednal a rozhodol.
4. Dňa 13.10.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu zo dňa 3.10.2017 označené ako Čiastočné späťvzatie, v ktorom uviedol, že žalobca mu zo žalovanej sumy po podaní žaloby, potom ako bolo konanie prerušené, zaplatil dňa 15.11.2016 sumu 500,- €. 13.12.2016 sumu 500,- € a dňa 23.1.2017 sumu 500,- €. Poukázal na ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Nakoľko žalovaný ako dlžník neurčil inak, došlo k započítaniu čiastočného plnenia na istinu a na základe toho zobral žalobu späť v časti istiny o zaplatenie 1.500,- € a navrhol, aby súd vo veci samej rozhodol tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 34.161,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 35.661,79 € od 24.8.2013 do 15.11.2016, zo sumy 35.161,79 € od 16.11.2016 do 13.12.2016, zo sumy 34.661,79 € od 14.12.2016 do 23.1.2017, zo sumy 34.161,79 € od 24.1.2017 do zaplatenia.
5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil vo fotokópiách v priebehu konania žalobca a to: Kúpnu zmluvu zo dňa 30.9.2008 z č.l.4-8, čiastočný výpis z listu vlastníctva č.2214 zo dňa 21.8.2015 z č.l.20, oboznámil sa s obsahom pripojeného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.3.2012 sp.zn.23S/70/2010-95, ako i rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.6.2013 sp.zn.10Sžr/96/2012, tiež sa oboznámil s prednesom žalobcu a právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.2008 súd zistil, že ako predávajúci je tu uvedený žalovaný, ako kupujúci žalobca, pričom predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho,
a to k bytu a príslušenstvu bytu č.1, nachádzajúceho sa na prízemí, vo vchode č.18, bytového domu vo Zvolene, na ulici M.Bazovského, so súp.č.XXXX, postavenom na pozemku parc.reg.“C“, parc.č.1081 a pozemku parc.reg.“C“, parc.č.1082, ako i spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 8136/34055 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXX k pozemkom, na ktorých je obytný dom postavený, ako aj k priľahlým pozemkom, ktoré boli v zmluve presne špecifikované, s tým, že tieto nehnuteľnosti boli v tom čase vedené na Správe katastra Zvolen, nachádzajúce sa v okrese X., obci X., katastrálnom území C., zapísané na liste vlastníctva č.XXXX. V zmluve bola dohodnutá kúpna cena vo výške 1.350.000,- Sk, keď podľa dohody účastníkov zaplatil kupujúci celú kúpnu cenu predávajúcemu v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy, čo predávajúci svojim podpisom na tejto zmluve potvrdil. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č.XXXX z katastra nehnuteľností zo dňa 21.8.2015 pre okres X., obec X., katastrálne územie C. súd okrem iného zistil, že v časti A: Majetková podstata sú uvedené parcely registra „C“, parc.č.XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, všetky ako zastavané plochy a nádvoria a tiež sú tu uvedené stavby so súp.č.XXXX, označené ako obytné budovy, jedna postavená na parc.č.XXXX a druhá na parc.č.XXXX, s tým, že ohľadne bytu č.X vo vchode XX-prízemie je ako vlastník v spoluvlastníckom podiele 1/1 zapísaný žalovaný, pričom ako podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku je uvedené XXXX/XXXXX. Ako titul nadobudnutia je uvedené vyhlásenie vkladateľa E.-XXX/XX. V časti C: Ťarchy je uvedené záložné právo zo zákona v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov J.Y. XXXX. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.3.2012 sp.zn.23S/70/2010-95 súd okrem iného zistil, že sa rozhodovalo v právnej veci žalobcu Krajský prokurátor v Banskej Bystrici, proti žalovanej Správa katastra Zvolen, za účasti 1. SEKIER s.r.o., 2. C.. W. K. a 3. C. G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.E. zo dňa 9.12.2008, pričom súd rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného č.E. zo dňa 9.12.2008 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku okrem iného vyplýva, že rozhodnutím Správy katastra Zvolen č.E. zo dňa 9.12.2008 bol povolený vklad vlastníckeho práva pre C.. W. K. k bytu č.X na prízemí, vo vchode č.XX, bytového domu vo Zvolene, na ulici M.J.É., súp.č.XXXX, nachádzajúcom sa na pozemkoch CKN parc.č.XXXX a XXXX, katastrálne územie Môťová a tiež k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti XXXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti XXXX/XXXXX ku každému z uvedených pozemkov zastavaných bytovým domov a priľahlých pozemkov evidovaných na LV č.XXXX, katastrálne území Môťová, na základe kúpnej zmluvy uzavretej 30.9.2008 medzi predávajúcim SEKIER s.r.o. a kupujúcim C.. W. K.. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.6.2013 sp.zn.10Sžr/96/2012 súd okrem iného zistil, že týmto rozhodnutím bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.23S/70/2010-95 zo dňa 28.3.2012. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ ide o podstatu prejednávanej veci, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalovaná (poznámka súdu: Správa katastra Zvolen) rozhodla nezákonne, ak rozhodla o povolení vkladu kúpnej zmluvy na základe absolútne neplatného právneho úkonu, ktorým je kúpna zmluva uzavretá medzi vlastníkom bytu a C.. W. K., s tým, že nebolo možné prijať názor žalovanej, že v tomto prípade ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú správny orgán neprihliada ex offo, pretože tu ide o neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom v dôsledku absolútnej neplatnosti, na ktorú bola žalovaná povinná prihliadnuť. Z prednesu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržal podanej žaloby a nad rámec toho k veci uviedol, že vznesená námietka premlčania je podľa neho nedôvodná a súd na ňu nemôže prihliadať. Mal za to, že premlčacia doba začala u neho plynúť dňom kedy mu bolo doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu nižšej inštancie, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o povolení návrhu na vklad. Následne tento svoj nárok uplatnil v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Bez ohľadu na to poukázal na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súd na vznesenú námietku nemôže prihliadnuť, vzhľadom na nároky, ktoré sú v konaní uplatňované. Na záver uviedol, že zmluva je synallagmatickým záväzkom, s tým, že on svoje plnenie už vrátil, na rozdiel od protistrany a to nie je už chybou katastra. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že v čase, keď došlo k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy, žalobca pracoval v advokátskej kancelárii, ktorá je právnym zástupcom žalovaného v tomto konaní a preto mu bola známa celá genéza týkajúca sa predmetných bytov, konkrétne aj právny vzťah, ktorý existoval k predmetnému bytu ohľadne pani G.. Podľa ich názoru negociátorom uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy zo strany žalovaného bol W.. V., s tým, že kupujúci, teda žalobca prejavil záujem o kúpu tohto bytu, pričom jemu ako konateľovi žalovaného bol
len predostrený záujem uzavrieť takúto kúpnu zmluvu a on osobne odhováral žalobcu od toho, aby takúto zmluvu uzatvoril, s poukazom na to, že sa jedná o sporný byt, s tým súvisiace záležitosti, keď už v tom čase sa v obdobných konaniach viedli početné súdne spory a preto si musel byť žalobca vedomý týchto skutočností, avšak on trval na tom, že nakoľko mal voľné finančné prostriedky, chcel predmetnú kúpnu zmluvu uzavrieť. Potom čo zmluvu uzavreli, on sám deklaroval voči žalobcovi to, že pokiaľ by s tým bol nejaký problém, tak peniaze dostane späť. Uviedol, že on osobne peňažné prostriedky nepreberal, teda tie, ktoré mali byť vyplatené ako kúpna cena, hoci to v kúpnej zmluve svojim podpisom potvrdil, avšak podľa jeho vedomostí tieto boli vyplatené W.. V.. Následne podali návrh na vklad za účelom zavkladovania vlastníckeho práva k predmetnému bytu, k čomu aj došlo, a to napriek tomu, že kataster musel mať vedomosť o tom, že tam existuje právo nájmu pani G. k danému bytu. Vklad teda napriek všetkému povolil a až so značným časovým odstupom, potom čo krajská prokuratúra podala protest prokurátora, došlo k tomu, že následne bolo rozhodnutie o povolení vkladu zrušené. Na záver uviedol, že on si stojí za tým, že sa žalobcovi vyplatí plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia a tie plnenia, ktoré doteraz boli vyplatené žalobcovi sú vyplácané prostredníctvom tretej osoby a to pána Y., pričom podľa jeho vedomostí tieto mali byť uhrádzané pravidelne počas celého roka, avšak v súčasnosti týmto dokladom nedisponuje. Na okraj uviedol, že oni sa tiež so svojim nárokom obrátili na príslušné inštitúcie z titulu nesprávneho úradného postupu resp. nezákonného rozhodnutia, konkrétne vo vzťahu ku katastru. K námietke premlčania uviedli, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v roku 2008 a žaloba podaná na tunajší súd v roku 2015. Podľa ich vedomostí, aj žalobca si svoje nároky uplatnil formou predbežného prejednania na príslušnom štátnom orgáne, s tým, že ešte ostáva otázne, kto z nich je aktívne legitimovaný na podanie príslušnej žaloby, čiže po rozhodnutí súdu v tejto veci budú ďalej vo veci konať a uplatňovať si svoje nároky v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Upresnil, že on nespochybňoval fakt, že došlo k úhrade kúpnej ceny zo strany žalobcu, keďže predmetné peňažné prostriedky boli zahrnuté v účtovníctve žalovaného. Taktiež nie je ich ambíciou preskúmavať resp. spochybniť fakt ohľadne toho, aká čiastka bola v prospech žalobcu uhradená a teda tento fakt v zásade nerozporujú. Trval na tom, že celé toto konanie bolo vyvolané pochybením správy katastra resp. ďalších orgánov štátu, tak ako to bolo konštatované aj v rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky vrátane Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu.
6. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Žalobca pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 3.10.2017 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 1.500,- €, tak ako to vyplýva z obsahu tohto podania. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanému čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovaného k čiastočnému späťvzatiu, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.
8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá kúpna zmluva zo dňa 30.9.2008, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva žalovaného ako predávajúceho na žalobcu ako kupujúceho k predmetnému bytu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na základe tejto kúpnej zmluvy Správa katastra Zvolen najskôr povolila vklad a následne potom čo v rámci správneho súdnictva bolo príslušnými súdmi toto rozhodnutie Správy katastra Zvolen zrušené, bol návrh na vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy zamietnutý. V zásade medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že žalobca ako kupujúci uhradil celú kúpnu cenu predávajúcemu v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy, s tým, že bola dohodnutá kúpna cena vo výške 1.350.000,- € (po prepočte konverzným kurzom 44.811,79 €). Vychádzajúc z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 21.8.2015 pre katastrálne územie Môťová mal súd v konaní preukázané, že vlastníkom predmetného bytu je opäť žalovaný, ktorý túto skutočnosť ani nepopieral. Pokiaľ ide o rozsah vrátenia kúpnej ceny zo strany žalovaného, súd vychádzal z tvrdení žalobcu, že žalovaný pred podaním žaloby na súd uhradil celkovo sumu 9.150,- € a následne po podaní žaloby ešte sumu 1.500,- €, t.j. spolu čiastku 10.650,- €, čiže ku dňu vyhlásenia rozsudku zostala nevrátená čiastka vo výške 34.161,79 €. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prisúdil žalobcovi voči žalovanému sumu 34.161,79 €, keď súd mal za to, že citovanými rozhodnutiami tak Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci správneho súdnictva bola ako prejudiciálna otázka riešená otázka platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, pričom táto bola vyhodnotená ako absolútne neplatná, v dôsledku čoho súd zastáva názor, že účastníkom tejto kúpnej zmluvy - stranám sporu v súdenej veci vzniklo vzájomné právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, s tým, že žalovanému už bolo toto plnenie formou opätovného nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vrátené, avšak vo vzťahu k žalobcovi došlo len k čiastočnému vydaniu bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Pokiaľ obrana žalovaného spočívala vo vznesení námietky premlčania, súd túto posúdil ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré rieši prípad možnej nerovnováhy plynúcej z toho, že napr. práve pri kúpnej zmluve nie je vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva ohrozené uplynutím premlčacej doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného protiplnenia by premlčaniu podliehalo. Takémuto stavu - v súlade so synallagmatickým princípom ovládajúcim § 457 Občianskeho zákonníka - bráni úprava výslovne stanovená v § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Takýto právny názor je v súlade s ustálenou judikatúrou i právnou teóriou. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úrok z omeškania, súd tento žalobcovi tiež priznal, keďže podľa názoru súdu je žalovaný v omeškaní s vrátením pôvodne uhradenej kúpnej ceny z titulu bezdôvodného obohatenia resp. bol v omeškaní ohľadne súm, ktoré už boli žalobcovi čiastočne uhradené, a to za príslušné obdobia, počnúc dňom nasledujúcim potom čo bolo žalovanému doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.6.2013 sp.zn.10Sžr/96/2012, keď žalovaný nespochybnil dátum doručenia tohto rozhodnutia súdu, s tým, že žalobcovi súd prisúdil úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne, keď základná úroková ECB bola od 8.5.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,5 %, teda úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške.
9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keď vychádzal z toho, že súd žalobe vyhovel v celom rozsahu uplatneného nároku, ktorý zostal predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby a zároveň súd priznal náhradu trov konania žalobcovi aj v časti, v ktorej súd konanie zastavil práve na základe čiastočného späťvzatia žaloby, keď súd vyhodnotil, že procesné zavinenie zastavenia konania je na strane žalovaného, ktorý predmetnú časť pôvodne žalovanej sumy uhradil až po podaní žaloby na súd.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.