Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-74-2017.pdf
PDF · 75.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/74/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného G. F., pre trestný čin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2, § 247 ods. 2 písm. a), ods.3 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra 2017, o odvolaní obžalovaného a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.6.2017, sp. zn. 5T/163/2012 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.l písm. b), c) Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok.
Podľa § 322 ods.l Tr. por. vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 9.6.2017, sp. zn. 5T/163/2012 uznal obžalovaného G. F. za vinného z prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods.2 písm. a), ods.3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s odsúdenými U. U., F. M. a P. U. dňa 17.09.1998 okolo 04,00 hod. v areáli Q., Y..X.. O. v objekte patriacom Q. G. X..H..E.. pod názvom „voľná skládka pri skladoch na O.“ v O. sa spoločne s menovanými vlámal do plechového skladu tým spôsobom, že s odsúdeným F. M. ako príslušníci motohliadky strážnej služby zabezpečovali miesto činu, za pomoci k prevozu tovaru privolaného odsúdeného U. U. ako vodiča nákladného motorového vozidla zn. Y., ŠPZ: O. XX-XX, po odstránení 2 ks visiacich zámkov FAB presne nezisteným spôsobom, vnikli do plechového skladu, odkiaľ odcudzili sekaný hliníkový granulát o celkovej hmotnosti 1,913 kg, ktorý naložili a následne vyviezli uvedeným motorovým vozidlom z areálu Q. Y..X.. O. cez bránu č. X, kde im vjazd a výjazd z areálu umožnil službukonajúci strážnik odsúdený P. U., pričom tovar následne odpredali vo Q. T. X. Q., J.. F. Č.. XX a utŕženú sumu vo výške 38.000,- Sk si rozdelili, čím takto svojím konaním firme Ing. H. Y. - Y., O.G., P. XX, spôsobili škodu vo výške 199.891,28 Sk (6.635,16 €).
Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 3, § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 160,00 Eur (jednostošesťdesiat eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Zároveň, podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovaného F. A. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 04.02.2008, sp. zn. l Pv 507/2000 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorý mal spáchať tak, že
po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 17.9.1998 okolo 04,00 hod. v areáli Q., Y..X.. O. v objekte patriacom Q. G. X..H..E.. pod názvom „voľná skládka pri skladoch na O.“ v O. sa vlámali do plechového skladu tým spôsobom, že F. M. a G. F. ako príslušníci motohliadky strážnej služby zabezpečovali miesto činu, pričom F. A. za pomoci k prevozu tovaru privolaného U. U. ako vodiča nákladného motorového vozidla zn. Y., ŠPZ: O. XX-XX, po odstránení 2 ks visiacich zámkov FAB presne nezisteným spôsobom, vnikli do plechového skladu, odkiaľ odcudzili sekaný hliníkový granulát o celkovej hmotnosti 1,913 kg, ktorý naložili a následne vyviezli uvedeným motorovým vozidlom z areálu Q. Y..X.. O.Š. cez bránu č. X, kde im vjazd a výjazd z areálu umožnil službukonajúci strážnik P. U., pričom tovar následne odpredali vo Q. T. X. Q., J.. F. Č.. XX a utŕženú sumu vo výške 38.000,- Sk si rozdelili, čím takto svojím konaním firme Y.-Y., O., J.. P. Č.. XX spôsobili škodu vo výške 199.891,28 Sk,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 1, ods. 3 Tr. por. odkázal poškodeného Ing. H. Y. - Y., P. XX, O., IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že necíti sa byť vinný zo skutku, za ktorý bol odsúdený. Poukázal na výpovede svedkov teraz už odsúdených P. U., U. U.. Má za to, že na preukázanie jeho viny je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. V danom prípade podľa názoru súdu prvého stupňa je usvedčovaný svedeckou výpoveďou P. U.. Menovaný však nevypovedal, a ani nevedel uviesť čo bolo v motorovom vozidle, pretože sám pripustil, že vozidlo nekontroloval a auto vyšlo bez toho, aby videl čo je naložené. Má za to, že svedecká výpoveď svedka P. U. nie je tak pevným, logickým a nevyvrátiteľným dôkazom, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o jeho vine. Táto výpoveď svedka nebola potvrdená iným, či už priamym alebo nepriamym dôkazom a má za to, že pre uznanie viny nepostačuje. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne aby vo veci rozhodol sám a oslobodil ho spod obžaloby.
V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie poškodený Ing. H. Y. a to proti výroku, ktorým bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Napadnutý rozsudok v tomto výroku považuje za nesprávny, resp. v rozpore so zákonom, keď konajúci súd neaplikoval dôsledne ustanovenie § 287 ods. 1 Tr. por. napriek tomu, že boli podľa jeho názoru splnené podmienky predpokladané citovaným ustanovením a jeho aplikácii nebránila žiadna zákonná prekážka. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods.l písm. f) Tr. por. a v zmysle ustanovenia § 322 ods.3 Tr. por. vo výroku o náhrade škody rozhodol tak, že obžalovanému G. F. uloží povinnosť nahradiť mu škodu vo výške 6.635,17 Eur.
Na základe podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods.l Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.
Konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku je poznačené nedôsledným postupom pri objasňovaní okolností dôležitých pre rozhodnutie prvostupňového súdu, pričom zásadné nedostatky viažuce sa na hodnotenie dôkazov pretrvávali tak v štádiu prípravného konania, ako i v konaní pred súdom.
Nadväzne na to prvostupňový súd rozhodol v prejednávanej veci na základe neúplne zisteného skutkového stavu, pričom vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní neboli prvostupňovým súdom vyhodnotené v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por.
Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie jednoznačne na výpovedi svedka - P. U., ktorý vypovedal, že počas zmeny prišli za ním kolegovia G. F. a F. M., ktorý bol v tom čase jeho nadriadeným s tým, že z areálu Q. chcú vyniesť zopár vriec cementu, že majú všetko vybavené a potrebujú iba, aby im otvoril
bránu. Neskôr opäť prišli na bránu č. X kde vtedy slúžil služobným vozidlom, aby otvoril bránu, že prišlo auto. Urobil tak, vošla Avia, ktorú nekontroloval nakoľko na mieste bol prítomný jeho nadriadený. Od brány odišli tak, že najprv išlo služobné motorové vozidlo a za ním Avia, a asi o polhodinu sa vracali v tom istom poradí, pričom v služobnom vozidle boli M. a F.. Nevedel koľko osôb bolo v Avii, ale pravdepodobne tam bol len šofér, ktorého nepoznal. Až neskôr sa na polícii dozvedel čo bolo z areálu vyvezené. Za uvedenú pomoc dostal niekoľko stoviek od M. a F., nepamätal, ktorý z nich mu dal peniaze do ruky. Krajský súd však hodnotí výpoveď svedka P. U. za nepostačujúcu na uznanie viny obžalovaného, keďže tento ani nevedel uviesť čo bolo v motorovom vozidle, pretože sám pripustil, že vozidlo nekontroloval a auto vyšlo bez toho, aby videl čo je naložené a rovnako tak nekontroloval ani Aviu, ktorá išla za služobným vozidlom, takže nemal vedomosť čo v nej bolo naložené. Naviac z tejto výpovede nie je zrejmá účasť obžalovaného na konaní, ktoré malo napĺňať znaky žalovaného trestného činu, a ani jeho postoj k udalostiam, ktoré opisuje vo svojej výpovedí svedok P. U..
Krajský súd poznamenáva, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosti, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.
Za týmto účelom bude preto potrebné opätovne vypočuť na hlavnom pojednávaní svedka P.Y. U. s tým, aby detailne popísal ako obžalovaný ako člen hliadky vystupoval v súvislosti so snahami jeho vedúceho zmeny už odsúdeného M. konajúceho spôsobom uvedeným svedkom U.. Je potrebné pritom klásť dôraz na zodpovedanie principiálnej otázky zavinenia vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti.
Ak by takýto dôkaz jednoznačne nepotvrdil aktivitu na strane obžalovaného smerujúcu k naplneniu znakov žalovaného trestného činu, je potrebné postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“.
Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere a vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich súhrne bude možné vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.
To boli dôvody, pre ktoré krajský rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.