Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-406-2016.pdf
PDF · 98.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/406/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. 5, CH-XXXX O., H., zast. Petruška & Partners, s.r.o., so sídlom Nitra, Kupecká 18, proti žalovaným: 1/ L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. pri U., G. XX a 2/ G.. Y. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. pri U., Z. XXX/XX, žalované v l. a 2. rade zast. JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 15, o zaplatenie 5.680 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 03. 03. 2016 č. k. 7C/92/2012-342 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovaným v l. a 2. rade domáhala zaplatenia sumy 5.680 eur s bližšie nešpecifikovaným úrokom z titulu náhrady škody. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v l. a 2. rade náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 836,45 eura na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 420 ods. 1, 2, § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Poukázal na to, že žalobkyňa sa zaplatenia žalovanej sumy domáha z titulu náhrady škody, ktorá jej vznikla ako dedičke po zomr. G. H. - matke, nakoľko došlo k zmenšeniu dedenej parcely o 122 m2, keď podľa prídelovej listiny veľkosť ich parcely je 43,16 árov a rodiny R. 16,99 árov. Vyšiel zo zistenia, že žalovaná v l. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. B. pri U. zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. 232 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 476 m2, parc. č. 233 - vinice o výmere 275 m2 a parc. č. 234/1 - záhrady o výmere 387 m2 a žalovaná v 2. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. B. pri U. zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 234/2 - záhrady o výmere 479 m2 a parc. č. 234/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 175 m2. Z informatívnej kópie mapy zistil, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných susedia s parc. č. 230/2, 230/3 a 230/4, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve G. C. a Q. C. a sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. B. pri U., tiež s parc. č. 230/1 a 231 zapísaných na LV č. XXX kat. úz. B. pri U., ktorých výlučnou vlastníčkou je K. H., s parc. č. 236/12 a 236/14 zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. B. pri U., ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov T. a rovnako tak i s parc. č. 236/9 a 236/10, zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. B. pri U., ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov I.. Pokiaľ ide o parc. č. 236/1 - záhrady o výmere 611 m2, parc. č. 235/2 -zastavané plochy a nádvoria o výmere 335 m2 a parc. č. 235/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 104 m2 a na nich postavený rodinný dom súp. č. XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXX kat. úz. B. pri U., ich výlučnou vlastníčkou je sestra žalobkyne K. H., ktorá ich nadobudla darovacou zmluvou od
sestry O. A. a tieto nie sú v susedstve s nehnuteľnosťami žalovaných. Konštatoval v tejto súvislosti, že O. A. nadobudla nehnuteľnosti v dedičskom konaní sp. zn. D/2406/92 po matke G. H. v celosti a to na základe dedičskej dohody, podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 11. 01. 2000, pričom jednou z dedičiek bola i žalobkyňa. O. A. zdedené nehnuteľnosti rozparcelovala, časť z nich predala, z ktorého dôvodu je v súčasnosti výmera nehnuteľností vedených na LV č. XXX nižšia s tým, že priebeh vlastníckych hraníc na styku parc. č. 236 a č. 232, č. 233 a č. 234 sa nezmenil a zostal totožný ako pri vykonanej ZMVM katastrálneho operátu novým mapovaním a ako je v súčasnosti evidovaný v platnej vektorovej katastrálne mape, čo konštatoval Katastrálny úrad v Nitre v správe zo dňa 03. 12. 2010. Zároveň v tejto správe je uvedené, že prešetrením všetkých dostupných technických a právnych podkladov bol zistený súlad medzi geometrickým určením parciel v teréne a právnymi listinami, ktorými vzniklo právo k nehnuteľnostiam novým nadobúdateľom. Prioritne skúmal aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní, ktorú žalobkyňa vyvodzovala z plnej moci zo dňa 03. 09. 2015, ktorou ju O. A. a K. H. splnomocnili ako dedičku, ktorá dedičstvo neodmietla, aby v ďalších súdnych konaniach ich zastupovala. Dospel k záveru, že takéto splnomocnenie žalobkyňu neoprávňuje, aby v konaní vystupovala ako žalobkyňa, keď na základe osvedčenia zo dňa 11. 01. 2000 sp. zn. D/2406/92 žalobkyňa žiadnu nehnuteľnosť nezdedila, jedinou dedičkou sa stala O. A., pričom naviac splnomocnenie predložené žalobkyňou považoval za neurčité, keď nie je z neho zrejmé, k akým súdnym konaniam ju sestry splnomocnili. Dodal, že pokiaľ by aj sestry splnomocnili žalobkyňu zastupovať ich v konaní, museli by ony vystupovať ako žalobkyne a žalobkyňa by ich mohla zastupovať len na základe splnomocnenia. Ďalej argumentoval, že z hmotnoprávneho hľadiska žalobkyňa nepreukázala ani aká škoda jej vznikla, pretože nebola a ani nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti a škodu odvodzovala od krivdy, ktorá jej bola spôsobená neoprávneným odobratím pôdy, ktorú skutočnosť však nepreukázala. V prípade, že sa žalobkyňa domnieva, že je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré jej boli odobraté, musela by si svoj nárok uplatniť inou žalobou. Za situácie, že nehnuteľnosti označené žalobkyňou nie sú ani v susedstve nehnuteľností, ktorých vlastníčkami sú žalované, žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a s ohľadom na plný úspech žalovaných v konaní, priznal im náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 836,45 eura určenú podľa vyhl. č. 644/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to za 4 úkony právnej služby po 200,85 eura pri aplikácii § 13 ods. 2 vyhl. č. 644/2004 Z. z., keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní 2 osôb a režijný paušál 33,05 eura, ktorý za rok 2014 bol vo výške 8,04 eura za 1 úkon právnej služby, za rok 2015 vo výške 8,39 eura/1 úkon a za rok 2016 vo výške 8,58 eura/1 úkon.
3. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, vychádzal z neoverených skutočností a vo veci rozhodol na základe nepravdivých a nepresných údajov. Akcentovala, že sa domáha finančnej náhrady za odobratú pôdu, keď Okresným národným výborom v Nitre Č. d. 715/55 bol prevedený prídel v kat. úz. B. pri U. a to parc. č. 734/34 o veľkosti 43,16 árov, čím jej rodičia nadobudli vlastnícke právo k tomuto pozemku, pričom parcela sa zmenšila o 122 m2 a podľa skutočného merania na základe geometrického plánu chýba z ich pozemku až 143 m2. Katastrálne mapy sa tak nezhodujú s geometrickým plánom, ani listom vlastníctva rodiny R./A. a títo v skutočnosti užívajú ešte viac, než majú na liste vlastníctva. Poukázala na to, že ich parcela na katastrálnej mape je veľkosti 46 x 94,44, v skutočnosti je však väčšia, než to, čo im bolo prídelovou listinou určené, z ktorého dôvodu sa im stala majetková krivda a žalované sú protiprávne zvýhodnené. Výpovede žalovaných považovala za banálne až trápne, ktoré nevychádzajú z reality a údaje ich právnych zástupcov nevychádzajúce z platných zákonov a protirečiace zákonom a smerniciam. Tiež uviedla, že aktívna legitimácia žalobkyne je smiešna, keď už od začiatku roku 2011 rieši so súdom problém dvoch krivých hraníc a je akceptovaná ako zástupkyňa obidvoch sestier. V tejto súvislosti uviedla, že odstránenia pochybenia v katastrálnom operáte žiadala už v roku 2010 na základe geometrického plánu podrobného merania vykonaného v rokoch 2000 - 2010 pri postupnom odpredaji z ich pôvodného pozemku, avšak správa katastra začatú identifikáciu zastavila. Následne žalobou žiadala náhradu škody za odobratú pôdu z ich pôvodného pozemku a zrušenie hranice styku pozemku s pozemkom rodiny I./G., ktorá bola zamietnutá. Mala za to, že jasne a zrozumiteľne uviedla dôvody, na základe čoho sa domáha finančnej náhrady za odobratú pôdu a týmito sú: geometrické plány z podrobného merania, zistenie pevných polohových hraničných bodov, ktorými bola ich pôvodná parcela určená pri kúpe rodičmi Y. a G. H. ešte v roku 1942, veľkosť parcely zapísaná v pozemkovej knihe a na liste vlastníctva, dopis z Katastrálneho úradu Nitra zo dňa 03. 12. 2010, podľa ktorého spory o priebehu hraníc spadajú do právomoci súdu, listy vlastníctva ako i priebeh oplotenia medzi ich pôvodnou parcelou a parcelami žalovaných zobrazené v meračskom náčrte č. 20, ktoré správa katastra vytvorila zosúladením pri ZMVM
a nebola na to kompetentná. Záverom uviedla, že podľa § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona oprávnené osoby kedykoľvek môžu požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte a poukázala i na § 3b a § 7 zák. č. 180/1995 Z. z.
4. Žalované vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali odvolanie žalobkyne odmietnuť ako nespĺňajúce zákonné náležitosti z dôvodu, že nebolo žalobkyňou podpísané. V prípade, že by odvolací súd odvolanie neodmietol, zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach a tvrdeniach, žalobu ako i odvolanie označili v celom rozsahu za nedôvodné, a preto žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.
5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
7. V danej veci konanie začalo na základe žaloby žalobkyne zo dňa 06. 03. 2012 v znení jej doplnku zo dňa 19. 04. 2013, ktorou sa voči žalovaným v l. a 2. rade domáhala uloženia povinnosti zaplatiť jej sumu 5.680 eura s príslušenstvom a voči D. I. a K. G. I., označených ako žalovaní v 3. a 4. rade, uloženia povinnosti odstrániť celú ohradu, ktorá bola protizákonne prevedená, zaplatiť náhradu za poškodenie dvoch stromov, urobiť novú zmluvu na základe ich podmienok, stiahnuť sa o 1 m doprava z ich pozemku a doplatiť im novú výmeru, peniaze za štvorcový meter pôvodne zaplatený 800 Sk/m2 podľa dohody s nimi, alebo rozhodnutia súdu. Po tom, čo žaloba voči žalovaným v 3. a 4. rade bola právoplatným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 08. 06. 2015 č. k. 7C/92/2012-307 vylúčená na samostatné konanie, predmetom tohto konania zostal tak len nárok žalobkyne voči žalovaným v l. a 2. rade na zaplatenie sumy 5.680 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody.
8. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
9. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3 OZ). R.
10. V § 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon, ide o generálnu klauzulu zodpovednosti za spôsobenú škodu a použije sa vždy na konkrétny prípad spôsobenia škody, ak nespadá pod niektoré iné ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky zodpovednosti za škodu alebo ak zodpovednosť za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to: porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeného preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ust. § 420 ods. 3 OZ sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť.
11. V civilnom sporovom poriadku sa pojmy žalobca a žalovaný ako strany sporu posudzujú buď hmotnoprávne alebo procesne. Na podanie žaloby je procesne legitimovaný každý, ktorý si uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva a stáva sa stranou sporu tým, že podal na súd žalobu, v ktorej sa označil ako ten, kto požaduje, aby bolo rozhodnuté v spore. Ten, koho žalobca označí v žalobe za žalovaného sa potom stáva druhou stranou sporu a jediným rozhodujúcim
hľadiskom v tomto smere je žalobcova vôľa prejavená v žalobe. Okolnosť, či žalobca alebo ním označený žalovaný sú nositeľmi práv a povinností, o ktorých v konaní ide, je pri vymedzení okruhu strán sporu bezvýznamné. Od procesnej legitimácie je treba odlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorá je predmetom dokazovania v konaní pred súdom a nachádza svoj výraz v rozhodnutí súdu vo veci samej. Vecná legitimácia predpokladá, že stranou sporu môže byť ako žalobca len ten, komu svedčí podľa hmotného práva právo (nárok) a že žalovaným môže byť výlučne ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom príslušnej povinnosti (záväzku). Vzhľadom na to, aktívne vecne legitimovaný je len žalobca, ktorý je nositeľom práva, o ktorý v spore ide a pasívna legitimácia u žalovaného je daná len vtedy, ak má podľa zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca domáha. Tieto závery sa presadia i v konaní o náhradu škody, a preto súd musí prioritne vyriešiť otázku, kto podľa zákona zodpovedá za údajnú škodu tvrdenú žalobcom, a až následne môže posudzovať neoprávnenosť konania škodcu, príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a tvrdenou škodou. Ako už ustálila i súdna prax, spornosť v týchto otázkach môže byť v konaní o náhradu škody riešená len medzi subjektmi, ktorých sa spornosť týka, t. j. medzi poškodeným a tým, kto za jeho škodu zodpovedá, a preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na náhradu škody je nielen zistenie, že žalobca je subjektom, ktorému bola škoda spôsobená, ale rovnako zistenie, že ten, koho žalobca žaluje za subjekt zodpovedajúci za jemu vzniknutú škodu, skutočne za ňu podľa zákona zodpovedá, pričom obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný.
12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vo svetle zhora uvedených teoreticko-právnych východísk i postupoval, v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Svoje právne závery vyčerpávajúco a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil a uviedol dôvody vedúce ho k zamietnutiu žaloby. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu a odôvodnenie tak zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd len dodáva, že súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v konaní a na nepreukázaní vzniku škody. Žalobkyňa v konaní uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5.680 eur s príslušenstvom si uplatnila z titulu náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená žalovanými neoprávneným zápisom ich vlastníckeho práva k 142-om m2 pozemku, ktorý nadobudli jej právni predchodcovia Y. a G. H. prídelovou listinou pod Č.d. 715/1955 vo výmere 43 árov 16 m2. Ako vyplýva z LV. č. XXX kat. úz. B. pri U., žalovaná v l. rade je výlučnou vlastníčkou parc. č. 232 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 476 m2, parc. č. 233 - vinice o výmere 275 m2 a parc. č. 234/1 - záhrady o výmere 387 m2 a žalovaná v 2. rade je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností v kat. úz. B. pri U. zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 234/2 - záhrady o výmere 479 m2 a parc. č. 234/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 175 m2, ktorých súčasťou podľa tvrdenia žalobkyne je i časť pozemku, za ktorý požaduje náhradu škody. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala a ani netvrdila, že v minulosti bola vlastníčkou pozemkov, z ktorých časť je podľa jej názoru protiprávne vedená na mene žalovaných, pričom v tomto smere je významné, že nehnuteľnosti nadobudnuté jej právnymi predchodcami v kat. úz. B. pri U., ktoré následne boli zapísané na LV č. XXX ako parc. č. 235 - dom č. XXX, zastavaná plocha o výmere 536 m2 a parc. č. 236/1 - záhrady o výmere 3770 m2 podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 11. 01. 2000 sp. zn. D/2406/92, Dnot/227/98, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 01. 2000 na základe dohody dedičov, ktorej účastníčkou bola i žalobkyňa, nadobudla K. O. A., sestra žalobkyne. Za situácie, že žalobkyňa nepreukázala svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, v súvislosti s ktorou malo dôjsť k vzniku škody zabratím jej časti žalovanými, dôvodne súd prvej inštancie konštatoval nedostatok jej aktívnej vecnej legitimácie v spore, z ktorého dôvodu bolo potrebné žalobu žalobkyne zamietnuť. Tomu, kto nebol vlastníkom veci či už hnuteľnej alebo nehnuteľnej v čase, keď došlo k škodovej udalosti viažucej sa k veci totiž nevzniká skutočná škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci a nemôže tak dôjsť ani k zmenšeniu jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou, o ktorý prípad ide i v súdenej veci. Pokiaľ žalobkyňa odvodzovala svoju aktívnu legitimáciu v spore od plnej moci zo dňa 03. 09. 2015 udelenej jej O. A. a K. H., odvolací súd si i v tomto smere plne osvojil závery súdu prvej inštancie, ktoré duplicitne opakovať nebude a na ne len v ďalšom ako na svoje vlastné poukazuje.
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, keď odvolacie námietky žalobkyne považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s ohľadom na plný úspech žalovaných v l. a 2. rade v odvolacom konaní im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).