Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/12/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu : Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, právne zastúpený: Havel, Holásek & Partner s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti žalovaným : 1./ G. C., L..: XX.XX.XXXX, J. D. XX, XXX XX E. B., 2./ R. Y., L..: XX.XX.XXXX, J. T. XXX, XXX XX T., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 069 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 10.094,68 Eur s príslušenstvom - trovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C 129/2015-89 zo dňa 26.10.2016 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e sa uznesenie vo výroku II. a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania tak, že I. výrokom nepriznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania a v II. výroku priznal žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 38,08 %, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.6.2014, domáhal, aby súd žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 10 394,68 Eur, úrok vo výške 10,15 % ročne zo sumy 9.440,78 Eur od 02.06.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.476,36 Eur od 02.06.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že plnením žalovaného v 2. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia záväzok žalovaného v 1. rade a plnením žalovaného 1. rade zaniká záväzok žalovaného v 2. rade v rozsahu tohto plnenia. Svoj nárok odvodzoval od Zmluvy o splátkovom úvere č. 0333264223 zo dňa 21.12.2015 (ďalej len „zmluva o úvere“) uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a tiež od Dohody o ručení zo dňa 21.12.2005 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o úvere. Konanie o žalobe sa viedlo na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4C/116/2014. Podaním doručeným súdu dňa 05.02.2015 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur späť. Uznesením č.k. 4C/116/2014-87 zo dňa 10.06.2015 okrem iného súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy prevyšujúcej sumu 10.094,68 Eur s úrokom vo výške 10,15 % ročne zo sumy 9.440,78 Eur od 02.06.2014 do 11.06.2014, zo sumy 9.340,78 Eur od 12.06.2014 do 14.07.2014, zo sumy 9.420,78 Eur od 15.07.2014 do 13.08.2014 a zo sumy 9. 410,78 Eur od 14.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.746,36 Eur od 02.06.2014 do 11.06.2014, zo sumy 9.646,36 Eur od 12.06.2014 do 14.07.2014, zo sumy 9 546,36 Eur od 15.7.2014 do 13.8.2014, zo sumy 9 446,36 Eur od 14.8.2014 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti súd vylúčil vec na samostatné konanie. Konanie vo vylúčenej časti bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/129/2015.

3. Vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 30.03.2016, číslo konania 4C/129/2015-75, ktorým v prvom výroku zaviazal žalovaných v 1. rade a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 3.424,55 Eur spolu s príslušným úrok z omeškania špecifikovaným v tomto rozhodnutí v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, druhým výrokom rozhodol, že v prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta a tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že o nich súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.4.2016 a vykonateľnosť dňa 26.4.2016.

4. K nároku na náhradu trov konania uviedol, že žalobca si nárok na náhradu trov konania uplatnil podaním zo dňa 15.03.2016 doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.03.2016 a trovy konania vyčíslil ako odmenu a náhradu hotových výdavkov vrátane DPH vo výške 1.524,70 Eur, žalovaný v 1. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a žalovaný v 2. rade si nárok na náhradu trov konania uplatnil podaním zo dňa 11.03.2016 doručeným súdu dňa 11.03.2016. Trovy konania vyčíslil ako odmenu vo výške 837,33 Eur, hotové výdavky vo výške 132,60 Eur, spolu vrátane DPH vo výške 1.163,92 Eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 251 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 , 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Konštatoval, že vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že návrhu bolo sčasti vyhovené, sčasti bolo konanie zastavené vzhľadom na čiastočnú úhradu žalovanými po podaní žaloby na súde a sčasti bol nárok žalobcu zamietnutý. Súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania za to, že žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 317,26 Eur v ktorej bolo konanie čiastočne zastavené z dôvodu úhrady žalovanými po podaní žaloby na súde, keďže žalovaní procesne zavinili zastavenie konania (§ 256 odsek 1 a v časti o zaplatenie sumy 4.004,88 Eur v ktorej bolo nároku žalobcu vyhovené. Žalobca bol celkovo úspešný v časti o zaplatenie sumy 4.322,14 Eur. Žalovaní v 1 a 2. rade boli v konaní úspešní v časti o zaplatenie sumy 9.636,71 Eur v ktorej bol nárok žalobcu zamietnutý. Vychádzajúc z výšky žalovanej istiny teda zo sumy 13 958,85 Eur bol žalobca v konaní úspešný v rozsahu 30,96 % (4.322,14 Eur), žalovaní v rozsahu 69,04 % (9.636,71 Eur). Žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 38,08 %. Nakoľko si žalovaný v 1. rade trovy konania neuplatnil súd prvej inštancie rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v 2. rade si nárok na náhradu trov konania uplatnil, preto súd prvej inštancie rozhodol, že má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,08 %, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.. 5. Proti tomuto uzneseniu v časti jeho II. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom určenia úspechu strany v spore. Žalobca má za to, že z odôvodnenia súdu nie je zrejmé, ako súd dospel k tomu, že žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania rozsahu 38,08 %. V zmysle žalobcom citovaných ustanovení § 251, § 255 ods. 1, 2, § 256 C.s.p. a § 7 ods. 1 zákona č. 70/1992 Z .z . o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a uznesenia Najvyššie súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2009, č. k. 1M Obdo V 16/2007-237 vyplýva, že pomer úspechu strán konania sa mal počítať z predmetu konania, t.j. zo sumy 10.394,68 Eur. Z predmetnej sumy bol rátaný aj súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania. Predmetné vyplýva aj z ustálenej judikatúry súdov, čo potvrdzuje aj uvádzané uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca bol v konaní úspešný v časti priznaného nároku vo výške 3.424,55 Eur + v časti, ktorú žalobca vzal späť na základe úhrad žalovaných vo výške 300,- Eur, t.j. spolu 3.724,55 Eur (35,83 %). Žalovaní boli úspešní v časti rozdielu sumy 10.394,68 Eur a sumy 3.724,55 Eur, t.j. vo výške 6.670,13 Eur (64,17 %). Po odpočítaní úspechu žalobcu v rozsahu 35,83 % od úspechu žalovaných 64,17 %, vzniká žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 28,34 % a nie 38,08 %, ako uvádza súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že strane konania možno priznať len účelne vynaložené trovy konania, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Vyjadrenie právneho zástupcu zo dňa 08.03.2016 predložené na pojednávaní dňa 09.03.2016, neobsahuje právne relevantné dôvody súvisiace s bránením práva, nakoľko právny zástupca vzniesol námietku premlčania, pričom na premlčanie súd prihliada ex offo a taktiež poukázal na aplikáciu zákona, ktorý na predmetný záväzkový vzťah nemožno aplikovať. Ďalej má žalobca za to, že predmetné vyjadrenie bolo predložené na pojednávaní, na ktorom mohol právny zástupca žalovaného vyjadrenie predniesť ústne, vzhľadom na jeho vypracovanie v deň pred uskutočnením pojednávania. Preto jeho predloženie aj v písomnej forme považuje za neúčelné a taktiež za úmyselné navyšovanie trov právneho zastúpenia žalovaného. Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré v odvolaní aj vyčíslil. Vzhľadom

na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 28,34 % a žalobca ma nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podanie odvolanie vo výške 172,62 Eur.

6. Žalovaní sa na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutej časti II. výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je odôvodnené a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

8. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

10. Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 16.06.2014 domáhal zaplatenia sumy vo výške 10.394,68 Eur s príslušenstvom predstavujúcim ročný úrok z omeškania. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.02.2015 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur späť. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/116/2014-87 zo dňa 10.06.2015 konanie v časti týkajúcej zaplatenia sumy prevyšujúcej sumu 10.094,68 Eur a bližšie špecifikovaného úroku zastavil a v prevyšujúcej časti súd vylúčil vec na samostatné konania. V tomto konaní súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 3.424,55 Eur s príslušným úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Ako uviedol súd prvej inštancie vychádzajúc z ním uvedenej žalovanej istiny vo výške 13.958,85 Eur určil, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 30,96 % (4.322,14 Eur) a žalovaní v rozsahu 69,04 % (9.636,17 Eur). Žalovanému v 2. rade tak súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,08 %.

11. K samotnému vyčísleniu pomeru úspechu žalobcu v konaní súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniklo právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.

12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných v konaní. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a stranám umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov.

13. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

14. Odvolací súd konštatuje, že z preskúmavaného rozhodnutia nie je dostatočným spôsobom možné zistiť postup súdu prvej inštancie pri určení žalovanej sumy rozhodujúcej pre určenie pomeru úspechu strán konania a celkové dôvody súdu prvej inštancie pri takomto rozhodnutí o pomere úspechu strán konania a nároku na náhradu trov konania, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou. Je nutné zdôrazniť, že štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je vždy v priamej spojitosti so základným právom strán konania na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 236 ods. 2 C.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

15. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva strán konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Porušením tohto práva strany konania na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa stranám konania odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia bez konkrétneho vysvetlenia uviedol žalovanú istinu vo výške 13.958,85 Eur a rovnako tak pri určení úspechu žalobcu a žalovaných uviedol sumy, ktoré z obsahu spisu nevyplývajú, čím vo svojom rozhodnutí nesprávne určil pomer úspechu žalobcu a žalovaných. Takýto záver mohol súd prvej inštancie urobiť len za predpokladu argumentačného základu, odôvodňujúceho jeho výpočet (pri posudzovaní pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní). Súd prvej inštancie hoci formálne vypočítal pomer úspechu a neúspechu, ani minimálnym spôsobom svoj záver neozrejmil (najmä ak žalovaná suma predstavovala 10.394,68 Eur) vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný v časti priznaného nároku vo výške 3.424,55 Eur a v časti, ktorú žalobca vzal späť na základe úhrady žalovaných vo výške 300,- Eur, t.j. spolu 3.724,55 Eur. Vychádzajúc z uvedeného žalovaní boli úspešní v časti rozdielu sumy 10.394,68 Eur a sumy 3.724,55 Eur, t.j. vo výške 6.670,13 Eur.

17. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie preto nie je možné nepochybne zistiť, z akých skutkových zistení súd prvej inštancie vychádzal a ako vec právne posúdil. Je preto potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom spočívajúcim v jeho nepreskúmateľnosti. Žalobca tak dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu určenia úspechu strán v spore.

18. S prihliadnutím na uvedené dôvody preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1, 2 C.s.p., zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil

žalobcovi, aby uskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok vzhľadom na absenciu argumentačného základu, ktorý by odvolací súd mohol preskúmať (vo vzťahu k výpočtu pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní), nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

19. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní (§ 391 ods. 1 C.s.p.) opätovne rozhodne o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade v intenciách uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery pri rozhodovaní o náhrade trov konania na základe zásady úspechu, pričom sa musí vyporiadať so všetkými argumentmi žalobcu uvedenými v odvolaní a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby jeho rozhodnutie pôsobilo presvedčivo, jasne a zrozumiteľne. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).