Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23S-73-2017.pdf
PDF · 109.89 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/73/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: W.. B. O., B.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. M. č. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária Matejka & Haluška s.r.o., so sídlom ul. Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, za ktorú koná Mgr. Roman Haluška, konateľ a advokát, IČO: 47 257 415 proti žalovanému: Riaditeľ Policajného zboru v Brezne, Mostárenská 13, 977 03 Brezno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a to personálneho rozkazu č. 26 zo dňa 11.02.2014, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 30. mája 2017 domáhal, aby súd rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne č. 26 zo dňa 11.02.2014 a zastavil konanie. Zároveň žiadal priznať právo na úplnú náhradu trov konania. 2. Napadnutým rozhodnutím (ďalej aj „rozhodnutie o uvoľnení“) riaditeľ OR PZ v Brezne uvoľnil dňom 31.03.2014 žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov PZ“ alebo „zákon č. 73/1998 Z.z.“) na jeho žiadosť zo dňa 31.01.2014. 3. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne nedisponoval a nedisponuje vo vzťahu k nemu personálnou právomocou, a teda nebol oprávnený vydať napadnuté rozhodnutie, ďalej tým, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, ako nevyhnutný predpoklad pre vydanie rozhodnutia je neplatná, čo spôsobilo, že napadnuté rozhodnutie je nulitné, v dôsledku čoho bol dotknutý na svojich právach. 4. Žalobca sa dožadoval súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia s odôvodnením, že aj nulitný správny akt podlieha takémuto prieskumu s cieľom dosiahnuť jeho formálne odstránenie. Nulitu správneho aktu vyvodzoval z nedostatku právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Podľa žalobcu nulitné rozhodnutie nemôže byť vylúčené z jeho preskúmania v správnom súdnictve a vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v zmysle § 7 písm. a) SSP a ani dodržanie lehoty na podanie správnej žaloby v zmysle § 181 ods. 1 SSP nemôže byť podmienkou prípustnosti správnej žaloby. 5. Tvrdil, že právnej ochrany sa môže domáhať výlučne podaním správnej žaloby, s prihliadnutím na stanovisko Ministerstva vnútra SR, na ktoré sa obrátil žiadosťou zo dňa 07.04.2017 o odstránenie nezákonného stavu zrušením rozhodnutia o uvoľnení, vydaním personálneho rozkazu v intenciách rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/82/2014-43 zo dňa 06.03.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/170/2015 zo dňa 22.02.2017 (právoplatným dňa 28.03.2017), ktorým bolo zrušené rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej len „KR PZ“) č. p.: KRPZ-BB-VO2-6-008/2014-PK zo dňa 24.04.2014, ktorým
bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne (ďalej len „OR PZ“) č. 154 zo dňa 19.12.2013, ktorým bol žalobca (v stálej štátnej službe - odvolaný dňom 31.12.2013 z doterajšej funkcie referent oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Brezne, KR PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra SR a prevedený dňom 01.01.2014 Personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Banskej Bystrici č. 535/2013 zo dňa 12.12.2013 na OR PZ v Brezne, KR PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra SR) zaradený dňom 01.01.2014 do funkcie referent (ID 12651) Obvodného oddelenia PZ Brezno, odboru poriadkovej polície OR PZ v Brezne (ďalej len rozhodnutie o ustanovení). Podľa žalobcu je potrebné lehotu na podanie žaloby považovať za zachovanú, keďže bola podaná v dvojmesačnej lehote počítanej nielen od odpovede Ministerstva vnútra SR, ale aj od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/82/2014-43 zo dňa 06.03.2015. 6. Vo väzbe k namietanému dôvodu nezákonnosti rozhodnutia spočívajúcom v nedostatku právomoci žalovaného poukázal na to, že správny súd nie je v zmysle § 134 ods. 2 písm. b) SSP viazaný rozsahom a dôvodmi tejto žaloby. Žalobca navrhol, aby súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. 7. K nedostatku právomoci argumentoval poukazom na ustanovenie § 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ a § 33 ods. 2 tohto zákona. Podľa § 191 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná. V zmysle § 191 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do 1 mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Argumentoval, že v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len nadriadený), ak tento zákon neustanovuje inak. Poukázal na príslušné články nariadenia ministra a dôvodil, pokiaľ ide o prevedenie policajta zaradeného (z titulu funkcie existujúcej v čase prevedenia) v útvare pod pôsobnosťou Riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru na inú funkciu vykonávanej inak, ako na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom, vykonanie prevedenia je v pôsobnosti Riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v zmysle článku 5 písm. c) nariadenia ministra. Ustanovovacia právomoc Riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ je daná u policajtov na útvare, ktorý riadi a zahŕňa aj právo odvolať z funkcie v zmysle článku 8 ods. 3, ako aj 5 písm. i) nariadenia ministra. 8. Zaradenie policajta na konkrétny útvar, a tým aj ustanovovacia právomoc príslušného nadriadeného k nemu vyplýva práve z existujúcej funkcie policajta, pričom len funkcia policajta zakladá jeho zaradenie na príslušný útvar, a tým aj personálnu pôsobnosť príslušného nadriadeného. 9. Dôsledkom personálneho rozkazu č. 535 bolo, že žalobca sa stal policajtom bez zaradenia do funkcie, ktorý stav zákon o štátnej službe príslušníkov PZ nepredpokladá, a preto v dôsledku nemožnosti aplikovať delegáciu v zmysle nariadenia ministra, podľa žalobcu ustanovovacia právomoc vo vzťahu k nemu prešla na ministra, ako orgán s originálnou právomocou, alebo nanajvýš zostala zachovaná Riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici. Ustanovovacou právomocou nedisponoval Riaditeľ OR PZ v Brezne, keďže túto stratil odvolaním žalobcu z dovtedajšej funkcie a nemohol ju nadobudnúť ani rozkazom č. 154 zo dňa 19.12.2013, ktorý bol ako súčasť rozhodnutia o ustanovení zrušený rozsudkom Krajského súdu č. k. 24S/82/2014-43. Keďže Riaditeľ OR PZ v Brezne nedisponoval personálnou právomocou uvoľniť žalobcu zo služobného pomeru, personálny rozkaz o jeho uvoľnení vydal orgán, ktorý na jeho vydanie nebol oprávnený, ktorá skutočnosť spôsobuje, že rozhodnutie je nulitné. 10. Žalobca tvrdil, že žiadosť ako zákonný predpoklad pre uvoľnenie zo služobného pomeru v zmysle § 191 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ je neplatná, pretože bola žalobcom urobená v omyle, spočívajúcom v jeho presvedčení o ustanovení do funkcie v zmysle rozhodnutia o ustanovení (ktorá skutočnosť sa neskôr ukázala ako nepravdivá). Pokiaľ by k vydaniu rozhodnutia o ustanovení nedošlo, žalobca by žiadosť nepodal, a zároveň by žiadosť nebola doručená jeho nadriadenému. Neplatná žiadosť nemôže byť predpokladom pre uvoľnenie zo služobného pomeru. 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe označil žalobu za neprípustnú, nedôvodnú, šikanóznu a napadnuté rozhodnutie, ako aj postup pri jeho vydaní za zákonný. Namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím označeného žalovaného, pretože personálny rozkaz č. 26 vydal ako príslušný orgán Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v dôsledku nevyčerpania opravných prostriedkov žalobcu. Keďže žalobca nepodal odvolanie, je rozhodnutie vylúčené z preskúmavania súdom s poukazom na § 7 písm. a) SSP. Zároveň namietol, že
žaloba je podaná po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle § 181 SSP, pričom zmeškanie lehoty na podanie žaloby nemožno odpustiť. 12. K argumentácii, ktorou žalobca odôvodňoval prípustnosť súdneho prieskumu, žalovaný uviedol, že sa jedná o domnienky žalobcu, pretože SSP v ustanovení § 7 písm. a) SSP výslovne stanovuje, že súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Správny súdny poriadok v ustanovení § 181 stanovuje, že správnu žalobu je potrebné podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia. Lehota na podanie správnej žaloby je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. 13. K namietanému nedostatku právomoci žalovaný zaujal stanovisko, že v čase podania žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru dňa 31.01.2014 bol žalobca právoplatne ustanovený do funkcie referent OO PZ Brezno. Vzhľadom na vtedajšie služobné zaradenie bol Riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Brezne v zmysle Nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov policajného zboru (personálna pôsobnosť) jediným nadriadeným, ktorý mohol konať vo veci uvoľnenia žalobcu zo služobného pomeru. 14. Skutočnosť, že na základe rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2017 boli zrušené rozhodnutia súvisiace s ustanovením žalobcu do funkcie referent OO PZ Brezno, je vo vzťahu k príslušnosti nadriadeného pri realizácii uvoľnenia žalobcu zo služobného pomeru irelevantná. 15. K namietanej neplatnosti žiadosti žalovaný zaujal stanovisko, že žiadosť považuje za platnú, nakoľko boli dodržané všetky zákonom stanovené podmienky platnosti. Žiadosť podal žalobca z prejavu slobodnej vôle. Pre platnosť žiadosti ako právneho úkonu sa vyžaduje sloboda, vážnosť, určitosť sa zrozumiteľnosť jeho vykonania. Žiadosť žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 31.01.2014 uvedené atribúty nedostatku slobody vôle ani slobody a vážnosti jej prejavu nevykazuje. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že voči tomuto rozhodnutiu neboli využité opravné prostriedky. 16. Žalovaný poukázal na zákonnú fikciu v zmysle § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorej, aj keby nebolo vydané žiadne rozhodnutie, tak sa služobný pomer príslušníka polície skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, pričom lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie nadriadeného má len deklaratórny charakter, pretože služobný pomer pri splnení podmienok podľa odseku 1 citovaného ustanovenia končí zo zákona uplynutím lehoty. Žalovaný konštatoval, že služobný pomer žalobcu právoplatne skončil, na čom nič nemení ani skutočnosť, že rozhodnutiami súdov (v oboch stupňoch) boli rozhodnutia týkajúce sa preloženia žalobcu na inú funkciu zrušené, a aj to len z formálnych dôvodov. 17. Žalovaný sa dožadoval odmietnutia žaloby v zmysle § 28 SSP pre jej zjavne šikanózny charakter, keďže sa jednalo o uvoľnenie zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť žalobcu, t. j. nejednalo sa o uplatnenie žiadnej dispozitívnej vôle Riaditeľa OR PZ v Brezne, ale o dôsledné rešpektovanie zákona. Žalovaný zdôraznil, že podľa § 189 zákona č. 73/1998 Z. z. služobný pomer končí uvoľnením, čo v spojitosti s § 191 ods. 7 tohto zákona znamená, že ani v prípade zrušenia personálneho rozkazu Riaditeľa OR PZ v Brezne z 11.02.2014 to nič nemení na uvoľnení žalobcu a skončení služobného pomeru ex lege, v dôsledku čoho nie sú, a ani nemôžu byť nijako dotknuté práva žalobcu, a nie je splnená podmienka § 2 ods. 2 SSP. 18. Žalovaný navrhol žalobu odmietnuť podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP, nakoľko je podaná oneskorene a je neprípustná. 19. Žalobca využil možnosť podať repliku, v ktorej k námietkam procesného charakteru poukázal na to, že vzhľadom na povahu žalobou napadnutého rozhodnutia a nulitu tohto rozhodnutia, námietky o oneskorene podanej žalobe a neprípustnosti nie sú opodstatnené. Neakceptoval námietku žalovaného o absencii pasívnej vecnej legitimácii a poukázal na rozhodovaciu prax súdov, keď v obdobných veciach súdy neuznali rovnakú procesnú obranu žalovaného. Žalobca je presvedčený, že s ohľadom na špecifické okolnosti prejednávanej veci nie je skutočnosť, že došlo k zrušeniu rozhodnutia o ustanovení irelevantná, a zrušenie rozhodnutia o ustanovení má účinky ex tunc, teda od počiatku, a je naň potrebné hľadieť, ako by nebolo vydané. Nemôže byť v súlade s princípom materiálneho právneho štátu, aby hmotnoprávne postavenie žalobcu bolo determinované rozhodnutím správneho orgánu, ktoré bolo v dôsledku jeho nezákonnosti zrušené. Opačný záver je potrebné odmietnuť ako neudržateľný, pretože vedie k absurdnému interpretačnému výsledku a porušeniu základnej právnej zásady, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. 20. Žalobca označil za neudržateľný aj záver žalovaného, že žiadosť žalobcu „atribúty nedostatku slobody vôle ani slobody a vážnosti jej prejavu nevykazuje“, a teda nie je možné ju považovať za neplatnú v zmysle ustanovenia § 250 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ. Poukázal na znenie tohto ustanovenia a argumentoval, že žiadosť žalobca podal výlučne pod
vplyvom perzekučného konania voči jeho osobe zo strany nadriadených funkcionárov. Vôľa žalobcu pri jej podávaní nebola ani slobodná, pretože bola prejavená pod vplyvom preradenia žalobcu na obvodné oddelenie a zníženia služobného príjmu; ani vážna, pretože bola prejavená v omyle, že rozhodnutie o ustanovení vyvolalo právne účinky v podobe ustanovenia žalobcu do funkcie na OO PZ Brezno, hoci sa neskôr, v dôsledku zrušenia rozhodnutia o ustanovení v rámci správneho súdnictva ukázalo, že takéto právne účinky pre svoju nezákonnosť nevyvolalo. 21. Žalobca považoval za nesprávny aj záver žalovaného o fikcii skončenia služobného pomeru príslušníka polície aj keby nebolo vydané žiadne rozhodnutie v zmysle § 191 ods. 7 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, pričom poukázal na znenie ustanovenia § 189 a § 196 ods. 1 prvej vety zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. 22. Žalovaný po doručení repliky nevyužil možnosť podať dupliku a zotrval na argumentácii uvedenej vo svojom vyjadrení k žalobe. 23. Vzhľadom na okolnosti veci, keď žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odvíjajúcu sa od nedostatku právomoci žalovaného, t.j. napadnuté rozhodnutie bolo podľa žalobcu vydané orgánom, ktorý na to v zmysle zákona nebol oprávnený (pričom v takomto prípade súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 2 písm. b) SSP), čím žalobca odôvodňoval aj tvrdenú nulitu napadnutého rozhodnutia a od tejto skutočnosti odvíjal upustenie od vyžadovania zákonom stanovených podmienok pre podanie žaloby, a to včasnosť a jej prípustnosť, predseda senátu nariadil na prejednanie veci pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) a písm. d) SSP, majúc za to, že až po prejednaní veci na pojednávaní bude možné ustáliť opodstatnenosť argumentácie žalobcu a jej možné vyústenie do vyhlásenia rozhodnutia súdu rozsudkom v zmysle petitu žaloby. 24. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a na petite, odkázal v plnom rozsahu na argumentáciu uvedenú v odôvodnení žaloby a v replike. Zdôraznil, že meritórne dôvody, pre ktoré považuje žalobca za nulitné napadnuté rozhodnutie, v podstate umožňujú upustiť od trvania splnenia podmienky dodržania lehoty na podanie žaloby a nevyžaduje sa ani podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré je nulitné. Tvrdil, že žalobca využil všetky jemu dostupné prostriedky obrany, ktoré mal k dispozícii, keď podal odvolanie proti personálnemu rozkazu č. 154, podal žalobu proti rozhodnutiu Riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ o ustanovení. Uviedol, že žalobca bol v podstate donútený cieleným nátlakom, aby opustil policajný zbor, v žiadnom prípade jeho vôľa pri podávaní žiadosti nebola slobodná. Využitie opravných prostriedkov si vyžaduje určitý čas, v ktorom je o nich rozhodnuté. Vzhľadom na výsledok súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o ustanovení je zrejmé, že k preradeniu žalobcu došlo nezákonným spôsobom. To, že žalobca nepodal odvolanie proti personálnemu rozkazu č. 26, hoci bolo prípustné, bolo logickým dôsledkom, vzhľadom na okolnosti, za akých podával žiadosť. Replika bola reakciou na vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom žalovaný uviedol, že v čase podávania žiadosti bol žalobca právoplatne preradený do novej funkcie. 25. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že je rozdiel, či rozhodnutie je právoplatné, a či rozhodnutie je vykonateľné, pričom on musel s účinnosťou od 01.01.2014 nastúpiť do novej funkcie napriek tomu, že rozhodnutie o ustanovení ešte nebolo právoplatné. 26. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že podanie odvolania proti personálnemu rozkazu č. 154 nemalo odkladný účinok, preto bez ohľadu na to, či bolo odvolanie podané, alebo nie, došlo k preradeniu žalobcu na novú funkciu s účinnosťou od 01.01.2014, takže tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca v čase podania žiadosti už bol zaradený ako referent Obvodného oddelenia PZ Brezno, je správne. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a poukázala na to, že žiadne diskriminačné konanie voči žalobcovi nebolo preukázané. 27. Krajský súd preskúmal vec na základe podanej správnej žaloby a s poukazom na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP dospel k záveru o nutnosti odmietnutia tejto žaloby ako neprípustnej a zároveň podanej oneskorene. 28. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29. Podľa § 5 ods. 2 SSP; konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 30. Podľa § 5 ods. 3 SSP; pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 7 písm. a) SSP; správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 33. Podľa § 97 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 34. Podľa § 98 ods. 1 písm. d); správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 35. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 36. Podľa § 181 ods. 1 SSP; fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 37. Podľa § 181 ods. 4 SSP; zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 38. Z obsahu predloženého administratívneho spisu, z podaní a vyjadrení účastníkov konania má krajský súd za preukázané, že opísaný skutkový stav, jednak žalobcom, ako aj žalovaným, zodpovedá obsahu administratívneho spisu. Skutkový stav, z ktorého vychádzal žalovaný pri rozhodovaní, nie je medzi účastníkmi konania sporný. 39. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/82/2014-43 zo dňa 06.03.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/170/2015 zo dňa 22.02.2017, právoplatným dňa 28.03.2017, došlo k zrušeniu rozhodnutia o ustanovení, t.j. rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Banskej Bystrici č. p.: KRPZ-BB-VO2-6-008/2014-PK zo dňa 24.04.2014, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz riaditeľa OR PZ v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013, ktorým bol žalobca (v stálej štátnej službe - odvolaný dňom 31.12.2013 z doterajšej funkcie referent oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Brezne, KR PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra SR a prevedený dňom 01.01.2014 Personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Banskej Bystrici č. 535/2013 zo dňa 12.12.2013 na OR PZ v Brezne, KR PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra SR) zaradený dňom 01.01.2014 do funkcie referent (ID 12651) Obvodného oddelenia PZ Brezno, odboru poriadkovej polície OR PZ v Brezne. 40. Následne, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o ustanovení, listom zo dňa 07.04.2017 požiadal žalobca Ministerstvo vnútra SR o jeho späťvzatie do služobného pomeru a o náhradu za stratu na služobnom príjme. Žiadosť bola vybavená listom Ministerstva vnútra SR zo dňa 26.04.2017, v ktorom MV SR žalobcovi oznámilo nesúhlasné stanovisko k žiadosti. V odpovedi sa okrem iného uvádza, že žalobca sám požiadal žiadosťou zo dňa 31.01.2014 o uvoľnenie zo služobného pomeru, na základe čoho dňom 31.03.2014 jeho služobný pomer skončil. Uvedené potvrdzuje aj personálny rozkaz Riaditeľa OR PZ v Brezne č. 26 zo dňa 11.02.2014, ktorým žalobcu podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. uvoľnil zo služobného pomeru príslušníka PZ. Žiadosti nie je možné vyhovieť, pretože predmetné skončenie služobného pomeru nie je možné považovať za nezákonné a neplatné. 41. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že lehotu na podanie žaloby je potrené považovať za zachovanú, ak bola podaná v dvojmesačnej lehote počítanej od odpovede Ministerstva vnútra SR, resp., aj od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/82/2014-43 zo dňa 06.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2017, správny súd sa s takýmto názorom nestotožňuje. Počiatok plynutia lehoty, v ktorej je nutné podať žalobu na súd, sa odvíja od právnej skutočnosti, ktorou je oznámenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje. Je nepochybné, že v danom prípade žalobca žalobou napadol rozhodnutie - personálny rozkaz č. 26 zo dňa 11.02.2014, t.j. evidentne po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty. Správny súdny poriadok v ustanovení § 181 ods. 4 výslovne upravuje, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. 42. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd nemohol prihliadnuť ani na okolnosti predmetnej veci, teda to, že následne došlo v rámci správneho súdnictva k zrušeniu rozhodnutia o ustanovení. Zo žiadneho z ustanovení Správneho súdneho poriadku nevyplýva, že by súd mohol akceptovať podanie žaloby po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, tak, ako tvrdil žalobca. 43. To, že dodatočne došlo k novým skutočnostiam, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na žalobou napadnuté rozhodnutie, by bolo možné zohľadniť vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu prostredníctvom inštitútu obnovy administratívneho konania v zmysle ustanovenia § 245 zákona č. 73/1998 Z. z. Návrh na obnovu konania bolo potrebné podať v subjektívnej lehote do troch mesiacov, od kedy sa policajt dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia. Rozhodnutie o uvoľnení nadobudlo právoplatnosť 03.03.2014, t.j. vzhľadom na plynutie objektívnej trojročnej lehoty, žalobca mohol podať návrh na obnovu konania najneskôr do 03.03.2017. 44. Personálny rozkaz č. 26 zo dňa 11.02.2014 obsahuje správne poučenie, v zmysle ktorého proti nemu bolo možné podať odvolanie písomne u Riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Brezne do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Podanie odvolania nemá odkladný účinok (§ 242 ods. 1, 3 a 6 zákona č. 73/1998 Z. z.). 45. Medzi účastníkmi konania nie je sporným, že žalobca proti personálnemu rozkazu č. 26 nepodal odvolanie. Súdny prieskum právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je absolútny. V zmysle negatívnej enumerácie - § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Vo vzťahu k žalobcovi zákon neupravuje žiadne výnimky, kedy by súd mohol upustiť od vyžadovania splnenia tejto podmienky. SSP upravuje len to, že povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Súd má za to, že nebolo možné prihliadnuť na argumentáciu žalobcu, ktorou sa dožadoval odpustenia splnenia tejto podmienky vzhľadom na okolnosti veci. Je nutné uzavrieť, že žalobca mal možnosť podať odvolanie, pričom právomoc prejednať uvedené odvolanie mal odvolací orgán, ktorým v zmysle § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. bol najbližší nadriadený orgán, ktorý rozhodnutie vydal. 46. V súdnom konaní je prípustné rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam orgánu verejnej správy až po vyčerpaní opravných prostriedkov v administratívnom konaní, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, keďže úlohou správnych súdov nie je nahrádzať postupy a činnosť orgánov verejnej správy v administratívnom konaní, ako to vyplýva z doterajšej judikatúry (napr. Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009, sp. zn. 8Sžo 547/2009 a ďalšie). Opätovne správny súd poukazuje na to, že zo žiadneho ustanovenia SSP nevyplýva možnosť upustiť od vyžadovania splnenia si povinnosti žalobcu vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie mu umožňoval osobitný predpis, a to ani v prípade žalobcom tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku nulity správneho aktu. Aj v takom prípade by musela byť žaloba podaná v zákonom stanovenej lehote a po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (odvolania), keďže zákon č. 73/1998 Z.z. proti žalobou napadnutému rozhodnutiu o uvoľnení odvolanie pripúšťa. 47. Keďže správny súd pristúpil k odmietnutiu žaloby z dôvodu nesplnenia procesných podmienok v zmysle § 97 SSP, nezaoberal sa v podrobnostiach vecným prieskumom v zmysle žalobných bodov ohľadom tvrdenia o neplatnosti žiadosti o skončenie služobného pomeru, ako aj tvrdenia o nulite správneho aktu. 48. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd žalobu žalobcu podanú na tunajšom súde dňa 30.05.2017 odmietol ako podanú oneskorene, aplikujúc ustanovenie § 98 ods. 1 písm. d) SSP a zároveň žalobu odmietol aj ako neprípustnú, aplikujúc ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa výsledku konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu v zmysle § 170 písm. a) SSP, nakoľko správna žaloba bola odmietnutá.
50. Vo veci rozhodol senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1 SSP; sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 449 ods. 2 SSP; povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.