Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/55/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, vo veci starostlivosti o mal. dieťa: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - Mgr. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. J. XXX/X, X. a otec

- C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, X., o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 15P/328/2013-124 zo dňa 30. mája 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým bolo konanie v časti zverenia maloletého C. do osobnej starostlivosti matky do rozvodu manželstva a určenia výživného od júna 2015 do rozvodu zastavené, a ktorým bol návrh matky čiastočne zamietnutý, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. sumou 100 Eur mesačne od 01.03.2014 do 31.05.2014, pričom nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie vo výške 1.500 Eur mu p o v o ľ u j e splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 100 Eur, spolu s bežným výživným určeným rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 15P/328/2013-85 zo dňa 15.05.2015 tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie stanovil vyživovaciu povinnosti otcovi voči mal. C. na čas do rozvodu manželstva rodičov, a to od 1.3.2014 do 31.5.2015 mesačne sumou 133,-Eur a zameškané výživné za uvedené obdobie vo výške 1995,-Eur povolil splácať mesačne sumou 50,-Eur spolu s bežným výživným. Konanie v časti zverenia mal. do osobnej starostlivosti matky a určenia výživného od júna 2015 zastavil. Vo zvyšnej časti návrh matky, ohľadne určenia výživného spätne od 1.9.2013 zamietol.

2. Mal za preukázané, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom č.k. 15P/328/2013-85 zo dňa 15.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.07.2015. Výživné na čas po rozvode bolo stanovené vo výške 100,-Eur mesačne. Vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca, ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba. Z daňových priznaní vyplýva, že v r. 2012 je príjmy predstavovali 15046,-Eur, výdavky 9190,-Eur, rozdiel 5855,-Eur. V r. 2013 príjmy 16223,56 Eur, výdavky 11718,08 Eur a rozdiel 4505,48 Eur. V r. 2014 mal otec príjmy vo výške 15270,60 Eur, výdavky 10935,01 Eur a základ dane 4335,59 Eur. V r. 2015 mal príjmy 22908,-Eur, výdavky 19062,22 Eur a základ dane 3845,78 Eur.Z položiek výdavkov vyplýva, že otec si v rámci nákupu materiálu kúpil zváračku, do prevádzkovej réžie

si dáva pohonné hmoty, keďže často dochádza za prácou, opravy strojov, spotrebný materiál, náradie, pracovné pomôcky. Ak vychádzame z príjmov zo živnosti, pri zohľadnení nevyhnutných výdavkov, ktorý sú náklady na odvody do poistných fondov je reálny príjem otca 1400,-Eur, z ktorého si dokáže uhradiť ďalšie výdavky súvisiace so živnosťou - cestovné 100,-Eur mesačne, pracovné a iné pomôcky - 100,-Eur mesačne. Preto vychádzal len z týchto výdavkov, ktoré otec je povinný vynaložiť a slúžia na dosiahnutie jeho príjmu a zároveň sú účelné, určených buď priamo z daňových priznaní alebo z výsluchu otca, pričom dokazovanie „položka po položke“ by prekračovalo účelný rámec konania.

3. Matka v rozhodnom období bola zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pričom jej príjem za obdobie od 03/2013 - 02/2014 bol v priemere 499,83 Eur, za obdobie 01-08/2014 v priemere 510,44 Eur, 10/2014-03/2015 v priemere 564,25 Eur a za obdobie od 04/2015-07/2015 v priemere 542,71 Eur.

4. Maloletý v čase podania návrhu bol žiakom 5.ročníka základnej školy. Jeho mesačné výdavky predstavovali celkovo 265,-Eur mesačne (strana 150 Eur, lieky 5 Eur, oblečenie 30 eur, mobil 5 Eur, poistenie 25 Eur, škola 20 eur, kultúra 10 eur, hygiena 5 Eur, okuliare 5 eur, ošetrenie zubov 10 eur). Maloletý je dispenzarizovaný u logopéda, očného a zubného lekára.

5. Výživné stanovil vo výške 50% výdavkov maloletého. V danom čase otec zabezpečoval bytové potreby dieťaťa, pričom matka zabezpečovala jeho osobnú starostlivosť. Necítil sa byť viazaný rozsudkom o stanovení výživného na čas po rozvode, nakoľko súd v tomto rozhodnutí nemal k dispozícii daňové priznanie za rok 2015.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec, čo do výšky vyživovacej povinnosti. Namietal, že od 1.3.2014 až do predaja spoločného bytu v marci 2015 sa zdržiaval v spoločnej domácnosti s matkou, hradil výdavky na bývanie približne 300,-Eur mesačne. Okrem toho platil internet približne 16,-Eur, káblovú TV ročne 100,-Eur. Synovi dával vreckové do ruky, prerobil mu detskú izbu v novembri 2014 v hodnote cca 1000,-Eur. . Navštevoval ho aj v J., strávil s prázdniny počas týždňa v r. 2014, brával ho na výlety. Preto nesúhlasí s akýmkoľvek určením výživného. Jeho príjem bol nesprávne vyhodnotený. jeho výdavku sú 180,-Eur mesačne na odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, 150,- Eur na cestovanie. Všetky výdavky z podnikateľského príjmu má riadne zdokumentované v daňových priznaniach, predovšetkým spláca zváračku ročne 1600,-Eur. Jeho reálny príjem je 500,-Eur. Pokiaľ mal súd pochybnosti o jeho príjme, v zmysle Zákona rodine mal možnosť žiadať o predloženie dokladov (peňažný denník, faktúry, doklady o výdavkoch) čomu by sa nebol bránil a takto by sa bol zoobjektivizoval jeho skutočný príjem. Napáda aj to, že v rozvodovom konaní mu bolo stanovené nižšie výživné, ako pred rozvodom, kedy hradil aj výdavky na bývanie. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť, resp. zmeniť tak že návrh na určenie výživného na čas do rozvodu zamietne.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá nesúhlasí s vyjadrením, že sa otec o maloletého syna staral. Je pravda že výdavky na bývanie hradil, ale v byte býval aj on. Detskú izbu prerobil až v r. 2014, ale býval v izbe on, a maloletý spal a písal si úlohy u nej v spálni. Syn ho v J. navštívil len raz na týždeň, a z toho 5 pracovných dní (keď bol v zamestnaná) ho nechal u vtedy svojej priateľky, v súčasnosti manželky. Okrem pár jogurtov mu nekúpil nič. Počas jej dlhodobej práceneschopnosti bola nútená si zobrať pôžičku, ktorú splácala 3 roky. Pri kúpe bytu, v ktorom teraz so synom žije, jej otec odmietol podpísať BSM, pokiaľ nevyplatí 750,-Eur (polovicu zameškanej platby za byt), pričom on pri podpise kúpy jeho bytu nerobila problémy. Navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Kolízny opatrovník sa nevyjadril k odvolaniu otca, ani k vyjadreniu matky.

9. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len , po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/ preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia ust. § 65, § 66 a § 67 a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 388 vo výroku o výživnom zmenil tak, že na čas do rozvodu stanovil otcovi vyživovaciu povinnosť mesačne sumou 100,-Eur a v zmysle tejto zmenil stanovil i zameškané výživné, ktoré otcovi povolil splácať mesačnými splátkami spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo výroku, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené a čiastočne návrh matky zamietnutý, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

10. Prioritne odvolací súd zvýrazňuje, že v rámci odvolacieho prieskumu vychádzal v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.

11. Je nesporné, že v rozhodnom období rodičia počas pracovného týždňa žili s maloletým v jednom byte, avšak neviedli spoločnú domácnosť. Starostlivosť o maloletého vykonávala matka, otec iba individuálne sa venoval tejto osobnej starostlivosti. Medzi rodičmi nebolo sporné, že v tom čase otec uhrádzal náklady spojené s bývaním 295,-Eur, poplatky za internet a TV, že v r. 2014 vykonal rekonštrukciu detskej izby, ktorú však počas týždňa užíval otec.

12. Pokiaľ ide o príjem otca, je nutné vychádzať z daňových priznaná jednotlivých rokov. Pokiaľ súd vyhodnotil jeho nevyhnutné výdavky - odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, 100,-Eur na cestovné a 100,-Eur na pracovné pomôcky, otec v odvolaní namieta nesprávnosť takéhoto posúdenia jeho nákladov. Odvolací súd dospel k záveru, že tejto námietka otca je nutné prisvedčiť, nakoľko napr. bolo preukázané, že za účelom podnikania si kúpil zváračku, kúpu ktorej mesačne spláca. V takom prípade bolo nutné prihliadnúť i na tento náklad, keďže ide o náklad, ktorý bolo nevyhnutné vynaložiť na jeho podnikanie. V prípade, že súd prvej inštancie mal pochybnosti o výdavkoch otca z podnikania, bolo jeho povinnosťou postupovať v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, vyžiadať od otca doklady preukazujúce jeho príjmy z inej než závislej činnosti a tieto náležite vyhodnotiť. V tejto časti bol preto postup súdu prvej inštancie vadný.

13. Odvolací súd oboznámením sa s obsahom spisu nezistil žiadne pochybnosti o nákladoch otca z podnikania, ktoré má v daňových priznaniach. Preto vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu 500,-Eur. Pri stanovení výšky výživného prihliadal na to, že v rozhodnom období hradil výdavky spojené s bývaním, poplatky za internet a TV, ako aj na vek maloletého a jeho potreby. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil mesačné náklady maloletého na sumu 265,-Eur, neprihliadal na jeho náklady súvisiace s bývaním, ktoré v tom čase v celom rozsahu hradil otec. Preto stanovil výšku vyživovacej povinnosti otca na sumu 100,-Eur mesačne, ktorá suma je podľa názoru odvolacieho súdu v schopnostiach a možnostiach povinného otca, zohľadňuje potreby maloletého. Matka v rozhodnom období (aj v súčasnej dobe) okrem iného svoju vyživovaciu povinnosť plní osobnou starostlivosťou o maloletého.

14. Zameškané výživné vo výške 1.500,-Eur (15 mesiacov) povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,-Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s omeškaním čo aj len jednej splátky. Mesačné splátky stanovil vo vyššej výške ako súd prvej inštancie z dôvodu, že je vhodné, aby zameškané výživné bolo splatené v čo najkratšej dobe (v danom prípade 15 mesiacov), a v prípade ponechania splátok 50,-Eur, ako to stanovil súd prvej inštancie by išlo o dobu 30 mesiacov (2,5 roka), čo by bolo v rozpore so záujmami maloletého.

15. V nesporovom konaní nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 a § 67 . Preto preskúmal aj rozhodnutie, ktorým bolo konanie o zverenie maloletého do starostlivosti matke a stanovenie výživného od 1.6.2015 zastavené, ako aj zamietnutie návrhu na stanovenie výživného spätne. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v tejto časti ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku ohľadne týchto výrokov zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje (§ 387 ods. 2 .

16. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 52 tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok náhradu trov konania, nakoľko v osobitnej časti „Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých“ - ust. § 111-122 neustanovuje inak.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430