Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-17-2017.pdf
PDF · 91.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/17/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. C. XXX, XXX XX P. C., o vymoženie pohľadávky v sume 189,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/1279/2016-16 zo dňa 09.01.2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, ktorým je BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením pripustil, aby do exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Erikom Tóthom, so sídlom Piaristická 2, Nitra, na miesto pôvodného oprávneného Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo námestie 4, 811 02 Bratislava 16, vstúpil nový oprávnený PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava a zároveň zamietol žiadosť JUDr. Erika Tótha, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 2041/15. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 37 ods. 3, 4, 5, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 80 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 7/2013, 3 Cdo 146/2011, 6 Cdo 143/2011, 6 Cdo 135/2012 a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Exekučný súd z úradnej povinnosti skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom, a zistil, že táto podmienka nie je splnená, pretože exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky.
2. Súd konštatoval, že medzi povinným a pôvodným veriteľom vznikol spotrebiteľský vzťah na základe Zmluvy o úvere, a preto na vec aplikoval normy spotrebiteľského práva. Právny predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s., uzavrel s povinným dňa 14.03.2007 zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 995,82 eura (30.000 Sk), ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach. Dňa 25.06.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky spolu s príslušenstvom medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom. Následne dňa 26.06.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o., ako postupníkom. Na základe predložených zmlúv mal súd prvej inštancie za preukázané, že došlo k prevodu práv a povinností, vyplývajúcich z exekučného titulu, z oprávneného Poštová banka, a.s., na spoločnosť PRO CIVTAS, s.r.o. Exekučným titulom v tejto veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-B/1213/0010 zo dňa 14.03.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie istiny 189,44 eura spolu s príslušenstvom a trovami konania. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je podľa oprávneného daná rozhodcovskou doložkou upravenou v rámci obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, a to v čl. 11 obchodných podmienok s názvom Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11.2., z ktorých vyplýva, že strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a OP, budú riešené dohodou a v prípade jej nedosiahnutia budú všetky spory riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, podľa jeho vnútorných predpisov, pričom miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
3. Na základe tejto rozhodcovskej doložky však spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach resp. obchodných podmienkach pre úver, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná a bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (platný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) obsahovalo demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považoval za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Súd posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, aj keď v čase uzatvorenia úverovej zmluvy Občiansky zákonník rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku výslovne neupravoval. Zákonom č. 568/2007 Z. z., účinným od 01.01.2008, bolo do Občianskeho zákonníka zavedené ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r), podľa ktorého za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/ doložky má v spore za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Preto súd na základe vyššie uvedených skutočností žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v časti zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP, § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že jeho právny predchodca (banka) bol povinný podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, inak by
došlo k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte obsiahleho odvolania oprávnený nesúhlasil s právnou argumentáciou odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými okolnosťami.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako i zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vzhľadom na to uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením a na dôvažok dodáva nasledovné:
6. V tejto veci exekučné konanie bolo začaté dňa 31.03.2015 podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie a aj odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodovali už za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom postupovali v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Oprávnený PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, ktorého vstup do konania bol pripustený uznesením č. k. 25Er/1279/2016-16, v priebehu odvolacieho konania dňom 09.08.2017 zanikol výmazom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Jeho právnym nástupcom je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 64 CSP v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP rozhodol, že v konaní bude pokračovať s týmto jeho právnym nástupcom.
9. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 14.03.2007 v spojení s Obchodnými podmienkami. Odvolací súd zistil, že samotná zmluva o úvere obsahuje v bode 3 ods. 6 dojednanie o tom, že „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné“. Obchodné podmienky, povinným nepodpísané, obsahujú rozhodcovskú doložku detailnejšie v bode 11.2 tak, ako uviedol súd prvej inštancie. Podľa zmluvy o úvere veriteľ poskytol povinnému úver vo výške 995,82 eura, ktorý mal vrátiť v 60 mesačných splátkach, pričom bola dohodnutá celková výška nákladov 689,73 eura, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 25,58% a úroková sadzba 23%. Povinný dlh podľa zmluvy riadne nesplácal, a tak sa pôvodný veriteľ
obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o zrušenie tohto rozsudku.
10. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín založených v spise. Podľa obsahu spisu si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá mala byť obsiahnutá v obchodných podmienkach právneho predchodcu oprávneného, ktorý svoju pohľadávku postúpil. S ohľadom na to, ako aj na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov, bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach veriteľa, ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Možným vylúčením všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky Rozhodcovská doložka tak mohla byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy, ktorá je v zmysle § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 neplatná. Obchodné podmienky boli navyše vyhotovené miniatúrnym a takmer nečitateľným písmom, kde rozhodcovská doložka splýva s ostatným textom. Súd prvej inštancie teda na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože nezodpovedala zákonným podmienkam. Odvolací súd rovnako ustálil, že takáto doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, či oprávnený s povinným o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne, t. j. nad rámec samotného poskytnutia úveru. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (doložky) a či mal reálnu možnosť obsah tohto dojednania ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, preto oprávneným predložený exekučný titul nie je takým exekučným titulom, aby mohol byť podkladom pre vykonanie exekúcie.
11. Vecnú správnosť v časti napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa im poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že im boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup oprávnený v návrhu ani netvrdil a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva (doložka) uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. V tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením Obchodných podmienok pre úver nedal povinnému možnosť prejaviť jeho vôľu, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú doložku ako súčasť obchodných podmienok, kde táto doložka splynula s ostatným textom, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že osobitným rokovaním boli povinnému poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov.
12. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a tak odvolací súd uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).