Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cpr-1-2016.pdf
PDF · 141.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cpr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou v spore žalobcu: N I K É spol. s r.o., Ilkovičova 34, 812 30 Bratislava, IČO: 00603741, zast.: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, v.o.s., Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 35753510, proti žalovanému: X. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX/XX, Š., zast.: JUDr. Roman Foltín, advokát, Školská 3, 949 01 Nitra, o zaplatenie 2166,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 166 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 2 166 Eur od 1.1.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi žalovaný.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 2 166,00 Eur spolu s úrokmi z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 2 166,00 Eur od 1.1.2015 do zaplatenia ako i k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že dňa 1.9.2014 uzavrel žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu určitú počas práceneschopnosti p. I. J., až do jeho nástupu do zamestnania s miestom výkonu práce prevádzkareň žalobcu: pobočka Šahy, na pozíciu: vedúci pobočky. Súčasne s pracovnou zmluvou dňa 1.9.2014 uzavreli aj dohodu o hmotnej zodpovednosti v zmysle ust. § 182 až 185 Zákonníka práce, ako aj Protokol o zaškolení pracovníka pobočky. Dňa 16.12.2014 vykonal žalobca kontrolu na pobočke Šahy, v ktorej žalovaný pracoval na pozícii vedúci pobočky, org. č.: 517, so sídlom: Hlavné námestie 6, Šahy. Z vykonanej kontroly bol vypracovaný písomný „Protokol o vykonaní kontroly pobočky NIKÉ, spol. s r.o.“, ktorý podpísali vedúci satelitného centra Žiar nad Hronom žalobcu p. X. Y., zástupca satelitného centra Žiar nad Hronom žalobcu p. G. E. a súčasne žalovaný ako vedúci Pobočky. Protokol obsahuje zistenie žalobcu o tom, že vznikol rozdiel medzi evidenciou žalobcu a stavom zistených stieracích žrebov, ktoré sa aktuálne nachádzali na pobočne v nominálnej hodnote 2 166,00 Eur. Následne žalovaný uzavrel so žalobcom Uznanie záväzku spolu s dohodou o náhrade škody, v ktorej žalovaný uznal svoju zodpovednosť za vyššie uvedenú dlžnú sumu a súčasne sa zaviazal ju nahradiť v plnej výške. Na základe uvedených skutočností zo dňa 16.12.2014 zaslal žalobca žalovanému dňa 17.12.2014 okamžité zrušenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný predmetné okamžité zrušenie pracovného pomeru prevzal dňa 22.12.2014. Ku dňu podania žaloby žalovaný dlžnú sumu neuhradil, a to ani sčasti.
2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 12.5.2016 pod č. k. 7Cpr/1/2016-20. Voči platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podala žalovaná písomný odpor. V odpore uviedla, že dňa 17.12.2014 jej doručil žalobca oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca v oznámení uviedol porušenie pracovnej disciplíny obzvlášť závažným spôsobom, ktoré odôvodnil tým, že dňa 16.12.2014 bola vykonaná kontrola plnenia prevádzkových predpisov a finančnej hotovosti na pobočke v Šahách, kde zastupovala p. I. J. (správne Belú - pozn. súdu). Pri kontrole finančnej hotovosti mali zistiť schodok v stave stieracích žrebov, pričom boli znehodnotené žreby v celkovej hodnote 2 166 Eur. Bol na nich zoškrabaný ochranný znak. Pokladá za potrebné uviesť, že v predmetný deň bola pracovná doba prevádzky od 9 hod., v ten deň nastúpila do práce až o 10 hod. keď prebrala stav trezoru, teda finančnú hotovosť a žreby v nepoškodenom stave, čo potvrdila svojim podpisom na protokole. V daný deň od 10.30 hod sa nachádzala na pobočke L. Č.. XXXX v Šahách, kde vykonávala prevod finančných prostriedkov medzi pobočkami v celkovej hodnote 1 000 Eur a následne odvod aj na kamennej pobočne č. XXX. Počas jej neprítomnosti pracovala v prevádzke
- G. XXX, o ktorú sa jedná aj ďalšia pracovníčka Y. G. X. Š.. Kľúče od trezoru sa v čase jej neprítomnosti nachádzali na obvyklom mieste podľa pokynov školiteľa. V čase neprítomnosti vedúceho pobočky mala prístup k trezoru aj ďalšia zamestnankyňa pre prípad vyplácania vysokých výhier, prípadne uschovania vysokej hotovosti pri prijatí vysokého vkladu. V zmysle § 182 ods. 3 Zák. práce a Dohody o hmotnej zodpovednosti čl. II ods. 2 sa zbavila zodpovednosti, nakoľko preukázala, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jej zavinenia, nakoľko v daný deň sa na pracovisku nachádzala aj ďalšia zamestnankyňa, ktorá mala k predmetným žrebom taktiež prístup. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že zo strany vedúceho satelitného centra a jeho zástupcu jej bolo pohrozené a to okamžitým väzením pre prípad, ak nepodpíše uznanie záväzku za celý schodok alebo ak neodkúpi všetky poškodené žreby, pričom takto poškodené žreby nie sú podľa Herného plánu predajné. Zmenku a uznanie dlhu podpísala pod tlakom s tým, že jej nebolo vysvetlené čo presne podpisuje a ani celkom dobre neovláda slovenský jazyk, rozumela iba toľko, že ak to nepodpíše odvedie ju polícia. Uznanie záväzku podpisovala v tiesni. V danom prípade sa jedná o pracovnoprávny vzťah a preto má za to, že žalobca by mal preukázať tento dlh nakoľko podľa jej vedomia tie „ poškodené žreby“ boli naďalej predávané. V deň, keď sa kontrola konala, pracovali na prevádzke ako dve predavačky, pričom pracovníci žalobcu druhú zamestnankyňu, ktorá v daný deň pracovala do 13. 00 hod poslali domov, i keď pri kontrole musia byť prítomní všetci zamestnanci. Žreby, ktoré mali byť poškodené so sebou pracovníci nezobrali. Povedali jej priateľovi, ktorého si medzi tým zavolala, aby poškodené žreby odkúpil alebo na druhý deň im odovzdala 2 000 Eur. Postup týchto pracovníkov je nezákonný s cieľom vymôcť peniaze, ale sa im to nepodarilo, odovzdali protokol zamestnávateľovi, aby peniaze vymáhal on. Žreby neboli poškodené jej pričinením, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že boli žreby poškodené ňou. Na základe uvedených skutočností, navrhujem, aby platobný rozkaz bol zrušený a vo veci nariadené pojednávanie.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.6.2016 k podanému odporu žalovanou uviedol, že dňa 1.9.2014 uzatvoril žalobca so žalovanou pracovnú zmluvú aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej žalovaná ako zamestnanec prevzal plnú hmotnú zodpovednosť za všetky hodnoty, ktoré jej boli zverené žalobcom ako zamestnávateľom na vyúčtovanie. Dňa 16.12.2014 vykonal žalobca na pobočke Šahy, org. č. 517 kontrolu plnenia prevádzkových predpisov a finančnej hotovosti. Z vykonanej kontroly bol vypracovaný písomný Protokol o vykonaní kontroly na pobočke NIKÉ, ktorý obsahuje zistenie žalobcu o tom, že vznikol rozdiel v stave stieracích žrebov, nakoľko nepredané žreby v celkovej nominálnej hodnote 2 166,00 Eur boli znehodnotené, pretože bolo na nich zotreté políčko s označením „NESTIERAŤ INAK NEPLATNÉ“.Z dôvodu, že toto políčko bolo poškodené na stieracích žreboch, ktoré protokolárne prevzala žalovaná, vznikla žalobcovi škoda v hodnote 2 166,00 Eur. Žalovaná sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny, prevádzkových predpisov a § 81 písm. a), c), e) Zákonníka práce. Poukázal na ust. § 182 ods. 1 prvá veta, ust. § 182 ods. 3 Zákonníka práce a k tomu príslušný komentár ASPI, z ktorých je zrejmé, že dôkazné bremeno v predmetnom prípade nesie žalovaná a nie žalobca ako to uvádza v odpore. Zároveň žalobca preukazuje existenciu dlžnej sumy 2 166,00 Eur prostredníctvom Protokolu z vykonanej kontroly, ktorej sa zúčastnila aj žalovaná, čo potvrdila aj svojim vlastnoručným podpisom na predmetnom Protokole. Na základe týchto skutočností, žalovanej bol predložený na podpis uznanie záväzku spolu s dohodou o náhrade škody podľa ust. § 191 ods. 3 zákonníka práce, ktorý dňa 16.12.2014 podpísala a v zmysle ktorého žalovaná uznala svoju zodpovednosť za škodu v plnom rozsahu a výslovne uznala svoj záväzok nahradiť škodu, čo do základu i čo do výšky a to v celkovej výške dlžnej sumy 2 166,00 Eur. Dňa 16.12.2014 žalovaná zároveň vystavila v prospech žalobcu vlastnú zmenku, na základe ktorej sa zaviazala žalobcovi ako
remitentovi dlžnú sumu uhradiť. Na základe uznania záväzku a zmenky, ktoré žalovaná podpísala, je existencia dlžnej sumy nepochybná. Žalovaná dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradila. Dôvody, ktoré žalovaná uvádza považuje žalobca za irelevantné a bezpredmetné, najmä z dôvodu, že je nepochybné že dňa 16.12.2014 žalovaná protokolárne prevzala strieracie žreby vrátane tých stieracích žrebov, ktoré boli pri kontrole vykonanej dňa 16.12.2014 identifikované ako poškodené a teda nepredajné v celkovej nominálnej hodnote 2 166,00 Eur. Žalovaná v čase podpisu uznania záväzku a zmenky a ani potom nenamietala svoju zodpovednosť za škodu, ani neoznačila žiadnu tretiu osobu, ktorá by sa akýmkoľvek spôsobom spolupodieľala na znehodnotení stieracích žrebov, pričom predmetnú argumentáciu uvádza, až s veľkým odstupom času v odpore. Je nepochybné, že žalovaná podpísala dohodu o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej prevzala plnú hmotnú zodpovednosť za všetky hodnoty, ktoré jej boli zverené žalobcom na vyúčtovanie. Je nepochybné, že žalovaná podpísala uznanie záväzku v zmysle ktorého uznala svoj záväzok nahradiť dlžnú sumu čo do základu i čo do výšky. Je nevyhnutné zdôrazniť, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že schodok nezavinila ona, pričom ako osoba spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu vlastnoručne podpísala tak uznanie záväzku ako aj zmenku, čím uznala svoj dlh a teda, že škodu spôsobila a zaviazala sa dlžnú sumu žalobcovi uhradiť. Žalobca považuje akékoľvek tvrdenie žalovanej, že konala pod nátlakom zo strany vedúceho satelitného centra a jeho zástupcu za absurdné a účelové a ktoré žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala. Tvrdenie žalovaného, že neovláda slovenský jazyk neobstojí, nakoľko v tomto jazyku denne pracovala, podpísala pracovnú zmluvu, dohodu, v tomto konaní nie je zastúpená advokátom ale každému kto si odpor prečíta je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ho nemohla napísať osoba s obmedzenými znalosťami slovenského jazyka. Z uvedených dôvodov, žiadajú podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP.
5. Na pojednávaní dňa 15.3.2017 žalobca zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe.
6. Žalovaná na pojednávaní dňa 15.3.2017 zotrvala na písomnom vyjadrení podaného odporu. Uviedla, že pred kontrolou v sobotu, nedeľu a pondelok nepracovala, nastúpila do práce v utorok o 10:00 hod. Predajňa na ktorej pracovala sa otvárala o 9:00 hod. a v tomto období na predajni bola kolegyňa, s ktorou na uvedenej prevádzke pracovali, p. Y. G.. Obidve mali prístup do trezoru. Keď nastúpila do práce o 10:00 hod., tak si prevzala trezor a všetky stieracie žreby boli v poriadku, nevykazovali znaky poškodenia. Musela zaniesť peniaze na poštu, aj z inej prevádzky a teda od 10:30 hod sa zdržiavala mimo ich prevádzky. Potom jej telefonovali zo satelitného centra, že prídu na kontrolu a na prevádzku sa dostavili okolo 12:30 hod. O tejto kontrole bol spísaný protokol, pričom pri kontrole stieracích žrebov bolo zistené, že žreby sú poškodené. Podotýka, že keď prišla kontrola na prevádzku, tak druhú zamestnankyňu poslali preč. Po spísaní protokolu pracovníci trvali na tom, aby ho podpísala aj aby podpísala uznanie dlhu lebo zavolajú na ňu políciu. Chceli aby to vyplatila avšak povedala im, že nemá peniaze. Keď kontrola odišla, tak jej volala p. G. a dotazovala sa, ako kontrola dopadla. Chcela, aby za ňou prišla, porozprávali sa, avšak nešla. Obidve ako zamestnanci mali prístup do trezoru, kľúčik od trezoru sa nachádzal v miske, ktorá bola na trezore. Nevie si vysvetliť ako sa mohlo stať, že ráno pri preberaní tieto stieracie žreby boli v poriadku a pri kontrole stieracie žreby boli poškodené. Spolu mali len jeden kľúč od trezoru, ktorý si medzi sebou posúvali. Má vedomosti o tom, že kľúč od prevádzky mal aj bývalý zamestnanec I. J., či chodil do prevádzky aj vtedy keď tam oni neboli, to vedomosti nemá. Nemá vedomosti o tom, že by sa niekto v prevádzke v čase jej neprítomnosti zdržiaval okrem spolupracovníčky Pásztorovej. Poškodené žreby na základe pokynu pracovníkov zo satelitného centra dala do sáčku a do trezoru. Nemá vedomosti o tom, čo sa s nimi následne stalo.
7. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 25.10.2017 rozhodol za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalovanej a jej právneho zástupcu v zmysle § 180 CSP.
8. Žalobca na predmetnom pojednávaní bol toho názoru, že ich žaloba je dôvodná a žiadali, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade 2 166,00 Eur s prísl. a k náhrade trov konania.
9. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že počas pojednávaní
bolo jasne preukázané, že v deň kontroly pracovala okrem žalovanej aj druhá zamestnankyňa a teda, kľúče od trezoru mala k dispozícii aj ona, dokonca aj tretia osoba. Naďalej trvajú na tom, že žalovaná podpísala uznanie dlhu pod zákonom a potvrdilo sa aj to, že žalovaná neovláda slovenský jazyk plynulo a zrejme nevedela ani čo podpisuje. Vyjadrenia kontrolóra sa dokonca nezhodovali ani v základoch. Podľa žalobcu má byť žalovaná za schodok zodpovedná v zmysle § 182 zákonníka práce, avšak podstatným znakom schodku je, že chýba tovar o hodnotu ktorého je fyzický stav vyšší. Schodkom nie je škoda, ktorá vznikla poškodením alebo úplným znehodnotením tovaru. Nie je totiž splnený znak schodku. Tovar nechýbal, ale nachádzal sa u zamestnávateľa aj keď je poškodený alebo úplne znehodnotený. Ak ide o poškodenie alebo o úplné znehodnotenie tovaru, musí zamestnávateľ dokázať, že škodu zavinil zamestnanec. Majú za to, že sa to tu nepodarilo keďže do dnešného dňa existenciu poškodených žrebov žalobca nepreukázal. V zmysle uvedených skutočností žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.
10. Po vykovaní dokazovania výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:
11. Žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa 1.9.2014 pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce: vedúci pobočky, miestom výkonu práce bola dohodnutá prevádzkareň zamestnávateľa: Š.. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú, počas pracovnej neschopnosti p. I. J., až do jeho nástupu do zamestnania.
12. Z predloženej písomnej Dohody o hmotnej zodpovednosti súd zistil, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzavreli dňa 1.9.2014 dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej žalovaná preberá plnú hmotnú zodpovednosť za všetky hodnoty, ktoré jej boli zverené zamestnávateľom na vyúčtovanie. Konkrétne okrem iného ide o peňažné hodnoty a ceniny, stieracie žreby v nominálnej hodnote, ktorá je uvedená na každom jednom stieracom žrebe a vyplatené stieracie žreby v hodnote vyplatenej výhry. Hmotnú zodpovednosť preberá za všetky jej zverené hodnoty, ktoré sú majetkom spoločnosti, ako aj za hodnoty, ktoré v priebehu svojho hospodárenia v prevádzke kedykoľvek neskôr prevezme. Žalovaná ako zamestnanec sa zaviazala všetky hodnoty riadne vyúčtovať, odvádzať presne a včas tržby a vykonať všetky opatrenia k tomu, aby nedochádzalo ku škode na zverených hodnotách. Prebrala plnú hmotnú zodpovednosť pre prípad zistenia schodku, ktorý bude zistený inventarizáciou a porovnávaním s účtovnou evidenciou v prevádzke, pokiaľ nepreukáže, že tento schodok nezavinila (čl. II. predmetnej dohody). V zmysle čl. III. predmetnej dohody, ak zamestnanec zistí, že nemá vytvorené potrebné pracovné podmienky na riadne plnenie povinností vyplývajúcich mu z tejto dohody, je povinný okamžite písomne upozorniť nadriadeného na všetky nedostatky-§ 181ZP.
13. Dňa 1.9.2014 podpísal žalobca so žalovanou aj Protokol o zaškolení vedúceho pobočky, z ktorého vyplýva, že žalovaná bola zaškolená na funkciu: vedúci pobočky, bola poučená o úlohách, povinnostiach a zodpovednosti za prácu na pobočke NIKÉ, s.r.o.
14. Dňa 16.12.2014 vykonal žalobca na pobočke v Šahách kontrolu plnenia prevádzkových predpisov a finančnej hotovosti. Z vykonanej kontroly bol vypracovaný písomný Protokol o vykonaní kontroly pobočky NIKÉ, s.r.o. pobočka Šahy, org. č. XXX. Protokol obsahuje zistenie o tom, že vznikol rozdiel v stave stieracích žrebov v trezore v celkovej hodnote 2 166 Eur. Protokol je podpísaný vedúcim satelitného centra Žiar nad Hronom X. Y., zástupcom satelitného centra Žiar nad Hronom G. E. a žalovanou. Zároveň bol nimi podpísaní aj spísaný zápis o škode na konkrétnych steracích žreboch v celkovej sume 2 166 Eur. Dňa 16.12.2014 podpísala žalovaná Uznanie záväzku spolu s dohodou o náhrade škody podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, v ktorom žalovaná uznala svoju zodpovednosť za uvedenú škodu vo výške 2 166 Eur a zaviazala sa ju uhradiť v termíne do 17.12.2014. Dňa 16.12.2014 žalovaná podpísala i Zmenku vlastnú a zaviazala sa žalobcovi uhradiť sumu 2 166 Eur.
15. Dňa 17.12.2014 bol spísaný záznam o prevzatí poškodených žreboch z pob. 517 Šahy pracovníkom sat. centra. Poškodené žreby odovzdala Y. G. a prevzal ich G. E..
16. Žalobca dňa 17.12.2014 adresoval žalovanej podanie: Okamžité zrušenie pracovného
pomeru, v zmysle ktorého podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny obzvlášť závažným spôsobom, zrušil okamžite s ňou pracovný pomer. Žalovaná podanie prevzala dňa 22.12.2014.
17. V konaní bola vypočutá ako svedkyňa Y. G., ktorá uviedla, že ako nová zamestnankyňa spolu so žalovanou nastúpili do zamestnania dňa 1.9.2014. Žalovaná bola vedúcou pobočky. Pred predmetnou udalosťou pracovala cez víkend tj. sobotu, nedeľu a pondelok. Pobočky si so žalovanou odovzdávali tak, že žalovaná jej v piatok, keďže ona pracovala do 18.00 hod. a svedkyňa do 17.00 hod., odovzdala kľúč vonku. V sobotu ráno keď nastúpila do práce, robila vždy tak, že si počítala žreby, počítala peniaze a hneď po otvorení trezoru videla, že žreby boli poškrabané. Nevedela čo má robiť, bola sobota, volala vedúceho pobočky p. Y.. Keďže jej nedvíhal, poslala mu sms. Poobede sa mu dovolala a vysvetlila mu situáciu. Povedal, že prídu keď budú spolu obidve na pobočke. Stalo sa tak 17.12.2014 t.j. utorok. G. Y. prišiel na kontrolu aj so svojim kolegom, hneď prišla reč na žreby. Svedkyňa uviedla, že je svedkom toho, bola pri tom, keď žalovaná sa rozplakala a priznala sa ku všetkému. G. Y.É. uviedla, že nevie prečo to urobila, prečo zoškrabala tie žreby. Pán Y. bol voči žalovanej milý, správal sa k nej ľudsky bez toho, aby zvyšoval hlas. Ponúkol žalovanej ako sa to dá urobiť. So všetkým žalovaná súhlasila, povedala že uhradí všetko. Žalovaná na druhý deň prišla na pobočku, hodila jej kľúče a povedala jej, že sa k ničomu neprizná, má dobrého právnika. Viac do práce nenastúpila. Žalovanej, keď nastúpila do práce, o predmetných žreboch, u ktorých zistila, že sú poškodené, nič nepovedala. Tvárila sa, že sa nič nedeje a žalovaná sa tiež tvárila, že sa nič nedeje. Čakala na príchod p. Y.. Keď spočítali všetky žreby, urobili záznam, v tom čase prítomná na pobočke bola. Keďže sa žalovaná priznala, súhlasila s tým, že škodu uhradí, ona išla domov. Nespomína si, že by mala telefonovať žalovanej po tejto kontrole a mať snahu sa s ňou stretnúť. Kľúč od trezora by sa nemal nachádzať na pobočke avšak si ho tam schovávali. Protokolárne žreby si neodovzdávali, nakoľko jedna pracovala do 17.00 hod, druhá do 18.00 hod. a potom následne vonku pred domom si odovzdávali kľúč od pobočky. Má vedomosti o tom, že na pobočku chodil aj p. J., ktorý je dlhoročný pracovník žalobcu, mal od pobočky aj kľúč. Čo sa týka kľúča od trezoru tak miesto na tento kľúč si určili oni medzi sebou t.j. ona a žalovaná a tento dávali do jednej z trofejí p. J. ktorý bol futbalista. Je toho názoru, že zo strany žalovanej to bolo urobené dosť vypočítavo, nakoľko ona nastupovala do práce na víkend a nepripadá jej dosť pravdepodobné, že by to urobil p. J.. Na žreboch sa nachádza overovací kód a tento bol zoškrabaný. Niekde bol zoškrabaný žreb aj v hornej časti. Keď je potrebné overiť, či žreb skutočne je výherný, tak sa musí tento overovací kód zoškrabať. Môže ho zoškrabať len pracovník pobočky. Podpísala protokol prevzaté poškodené žreby z pobočky XXX, Š. pracovníkmi satelitného centra dňa 17.12.2014. Tento protokol spísali na druhý deň, keď žalovaná neprišla do práce a keď odovzdávala p. E. poškodené žreby z pobočky XXX, Šahy.
18. Svedkyňa C.. C. T. uviedla, že robila mandatárku v NIKÉ. Bolo u nich zaužívané, že keď mali peniaze na odvod, tak vedúca z NIKÉ prišla k nim pre peniaze, vytlačili o tom doklad, podpísali to a jeden zostal Nikinke a druhý odovzdala vedúcej aj s peniazmi. Ona musela ešte v ten deň peniaze zobrať na poštu. Podľa jej informácii, čo jej rozprával aj bývalý vedúci z NIKÉ, že v tom čase, keď sa vedúci nenachádza na prevádzke tak trezor nebýva zamknutý z toho dôvodu, aby druhá pracovníčka mohla dať peniaze od klientov do trezoru alebo vyplatiť peniaze na výhru. Pamätá sa, že v deň 16.12.2014 žalovaná bola na pobočne Nikinka prevziať peniaze v čase od 11.00-13.00 hod. Osobne znehodnotené žreby nevidela, ale vedelo sa o tom, že na prevádzke sa niečo také vyskytlo, na druhý deň sa o tom v meste rozprávalo. Z počutia má informácie o tom, že tieto žreby asi týždeň alebo dva zostali v trezore.
19. Svedok X. Y., pracuje ako vedúci satelitného centra NIKÉ. K predmetnej udalosti uviedol, že dostali upozornenie že na pobočke sa vyskytujú poškodené žreby. Pani G. mu oznámila, že došlo k manipulovaniu stieracích žrebov. Bolo to asi cez víkend, na pobočku sa dostali asi o 2-3 dni, ak sa dobre pamätá, tak to bol utorok. Povedal, že prídu, keď budú na pobočke obidve. Na kontrolu išiel aj so svojim zástupcom. Kontrolou zistili, že tam bol určitý počet poškodených žrebov a išli tam v deň, keď obidve pracovníčky boli v práci. Po debate s pracovníčkami, žalovaná doznala, že manipulovala s týmito žrebmi, na základe čoho poslali druhú pracovníčku preč, lebo s tým nemala čo dočinenia. Keďže sa žalovaná priznala, tak bol toho názoru, že ďalej tam nemá z akého dôvodu byť prítomná p. G.. Urobili zápis ktorý podpísala žalovaná. Upozornili ju na to, že je to väčšia suma a keď bude uhradená tak sa to nebude riešiť súdnou cestou a podobne. Riešili to v súčinnosti s kontrolným oddelením ich firmy. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nemala pri sebe príslušnú čiastku, tak jej povedali, že nech si ich zoženie. Povedala, že sa pokúsi zohnať tie peniaze. Počkali čo bude a na základe toho,
že sa stretla s niekým, nebola ochotná riešiť to úhradou a evidentne dostala nejakú právnu radu od niekoho. Bola tam možnosť ešte na druhý deň to riešiť ale na druhý deň už nijaký kontakt nebol. Urobili zápis a pre neho táto záležitosť skončila. Nedotazoval sa žalovanej, z akého dôvodu manipulovala s predmetnými žrebmi. Žiadny dôvod na to neexistuje. Len zo svojej skúsenosti hovorí, že majú na to taký dôvod, že si myslia, že keď kúsok z tohto žrebu zotrú tak zistia, či predmetný žreb je výherný. Je to za účelom obohatenia sa. Nezakladá sa na pravde, že by pri riešení predmetnej záležitosti voči žalovanej došlo k násiliu. Nie je tak naivný, že by sa niekomu vyhrážal väzením, nakoľko má právne vedomie a vie, že nejaký postup musí prebehnúť aby sa niekto dostal do väzenia. Čo sa týka spomenutia polície, je možné že spomenuli, že bude podané oznámenie lebo nejaká suma tam je ale to nie je vyhrážanie. K násiliu už vôbec nie. Ich firma nie je odkázaná, aby riešili nejaké vymáhanie. Je pravdou, že priateľovi žalovanej uviedol, že keď sa škoda uhradí bude všetko v poriadku avšak žiaden nátlak v tomto smere vyvíjaný nebol. On osobne je na uvedenej veci zainteresovaný len do tej miery, že firma má škodu. Predmetné žreby zapečatili do cennej obálky, ktorá ostala v trezore. Zdá sa mu, že si ich následne vyžiadalo kontrolné oddelenie. Nedovolí si povedať, či tieto žreby zobral kolega na podnet kontrolného orgánu, nakoľko spolu neodchádzali.
20. Svedok P. A., priateľ žalovanej, uviedol, že mu volala priateľka a nakoľko, nevie dobre po slovensky tak išiel za p. Y.. Keď prišiel, tak žreby boli vyložené pred ním a p. Y. mu povedal, že jeho priateľka žreby poškodila. Ponúkol mu také riešenie, že žreby si môže kúpiť. Odvetil mu, že ako si ich môže kúpiť keď sú neplatné. Ponúkol mu také riešenie že zavolá políciu, urobia zápis. Povedal mu, že nič nezaplatia, nič nespravili. Keď mu povedal že treba zavolať políciu s čím súhlasil, p. Y. povedal že netreba, že sa to dá aj ináč vyriešiť. Mali do druhého dňa zozbierať peniaze, priateľka si má zobrať pôžičku. Bol prítomný pri tom, keď žalovaná podpísala protokol a príslušné doklady avšak si nevšímal čo podpisuje, nesledoval to, nakoľko bol nervózny. Potom si prečítal čo žalovaná podpísala. Dosť škaredo sa s ňou rozprávali. Keď podpisovala žalovaná predmetné doklady, hovorili na ňu vysokým tónom hlasu. Jeden kamarát mu povedal, že si on kúpil tieto žreby, kúpil si poškodený žreb.
21. Svedok G. E., zodpovedal na dotazy písomne v zmysle § 196 ods. 3 CSP. Vo svojej písomnej výpovedi uviedol, že dňa 16.12.2014 vykonali s vedúcim p. Y. kontrolu finančných prostriedkov na pobočke 517 Šahy Hlavné námestie 6. Pri kontrole okienka vedúcej sl. Q. zistil poškodenie všetkých stieracích žrebov, ktoré mala v pracovnom stole u seba. Na stieracích žreboch bol zoškrabaný ochranný znak (Nestierať! Inak neplatné). Povedal žalovanej, aby doniesla všetky stieracie žreby z trezora, aj medzi nimi boli poškodené žreby. Na niektorých stieracích žreboch bolo zotreté aj políčko, kde sa nachádza validačný kód pre vyplatenie žrebu. Túto skutočnosť oznámil vedúcemu p. Y.. Presunuli sa do kancelárie vedúcej pobočky, on, žalovaná a už tam sedel vedúci p. Y.. Vedúci sa opýtal žalovanej ohľadom poškodenia stieracích žrebov a žalovaná povedala, že všetky žreby poškodila sama, zdôrazňuje „všetky žreby poškodila sama“ a že kolegyňa nemá s tým nič spoločné. Prečo tak spravila nepovedala ani slovo, mlčala a dala sa do plaču. Zatvorili pobočku a dokončili kontrolu, kde zistili poškodenie stieracích žrebov a v hodnote 2 166 Eur. Vedúci oznámil žalovanej, aký bude nasledujúci postup. To znamená, že poškodené žreby bude musieť finančne uhradiť. Povedala, že finančnú hotovosť nemá a volala aj priateľovi, mame, svojim známym. Žiadna hrozba väzením a ani iné vyhrážanie nebolo voči žalovanej použité. Žalovaná sama dobrovoľne, bez nátlaku vypisovala dohodu o zrážkach zo mzdy, uznanie záväzku spolu s dohodou o náhrade škody a vlastnú zmenku. Osobne si myslí, ak by mala dôvod tlačivá nevypisovať a následne nepodpísať, tak by to nespravila a tlačivá by nepodpísala. Nebol dôvod aby p. G. zostávala na pobočke nakoľko jej o 13.00 hod skončila pracovná doba a pobočku mala prevzatú žalovaná a teda ani nepodpísala protokol o vykonaní kontroly. Za žalovanou prišiel aj priateľ, rozprávali sa však len so žalovanou, on len počúval, nemal sa čo on k tomu vyjadrovať. Žalovanej neponúkli odkúpenie zoškrabaných žrebov. Nevie, kde sa momentálne poškodené žreby nachádzajú. Poškodené žreby boli na pobočke zabalené do cennej obálky, zalepené a odoslané na GR NIKÉ do Bratislavy dňa 17.12.2017. Žreby posielal z pošty Žiaru nad Hronom. Predaj takto poškodených žrebov by nebol možný, žiadny zákazník by si určite nekúpil zotretý žreb. Zotreté, porušené, zničené alebo iným spôsobom narušené či poškodené kontrolné políčko stieracieho žrebu označené ako „NESTIERAŤ INAK NEPLATNÉ“, jedná sa o neplatný stierací žreb.
22. Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
23. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
24. Podľa § 182 Zákonníka práce (1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
25. Podľa § 186 Zákonníka práce (1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. (2) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. (3) Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
26. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
27. Zodpovednosť zamestnanca v zmysle citovaných zákonných ustanovení za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, patrí k osobitnému druhu pracovno - právnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za túto škodu vzniká, pokiaľ zamestnávateľ preukáže, že uzavrel so zamestnancom platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, a že na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách materiálu alebo iných hodnotách, ktoré je povinný zamestnanec vyúčtovať, vznikol schodok. Je to zodpovednosť za predpokladané zavinenie, spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. U tohto druhu zodpovednosti zamestnávateľ nie je povinný zavinenie zamestnanca preukazovať. Zavinenie zamestnanca na vzniku škody sa predpokladá, takže zamestnanec sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbaví úplne alebo čiastočne, len pokiaľ preukáže, že schodok vznikol úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. Zamestnanec s hmotnou zodpovednosťou sa totiž musí exkulpovať, t.j. uniesť dôkazné bremeno a zbaviť sa viny.
28. Charakteristickým znakom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať je ich určenie na obeh alebo obrat po celú dobu, po ktorú sú mu zverené. Schodok pritom predstavuje účtovný rozdiel medzi celkovou hodnotou veci (a iných hodnôt) riadne zverených a zúčtovaných na jednej strane a medzi hodnotou veci (a iných hodnôt) jednak zistených a jednak vyúčtovaných. Zisťuje sa za určité obdobie začínajúce prevzatím zverených hodnôt a končiace vyúčtovaním, počas ktorého obdobia zverené hodnoty podliehajú zmenám, ktoré sa musia premiestniť do konečného vyúčtovania. Hmotne zodpovedný zamestnanec musí mať počas tohto obdobia vo svojej dispozícií, t.j. vo svojom zverení tieto hodnoty, ktoré podľa dokladov dosiaľ nevydal, t.j. kedykoľvek preukázať účtovnými dokladmi, že v čase vyúčtovania sa u neho nachádzajú prípadne že sa u neho nachádza ich peňažná protihodnota. Inak povedané hmotne zodpovedný zamestnanec musí zachovať bilančnú rovnováhu jemu zverených hodnôt.
29. V konaní bolo preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase vzniku škody (16.12.2014) žalovaná pracovala u žalobcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.9.2014 s pracovným zaradením: vedúca pobočky. Nebolo sporné, že žalobca ako zamestnávateľ so žalovanou ako zamestnancom uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Platnosť uzatvorenia predmetnej dohody strany sporu nerozporovali. Uvedená dohoda o hmotnej zodpovednosti bola uzatvorená ako
individuálna dohoda, bez klauzuly o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti je prvým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti.
30. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt, ktoré mu boli zverené zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemá právnu povinnosť dokazovať zavinenie zamestnanca. V konaní bol preukázaný aj druhý predpoklad vzniku hmotnej zodpovednosti a to, že žalobcovi vznikol rozdiel, čím mu bola spôsobená škoda vo forme schodku t.j. na hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat. Žalobca listinnými dôkazmi jednoznačne preukázal existenciu schodku zisteného dňa 16.12.2014. Bol spísaný Protokol o vykonaní kontroly žrebov na pobočke, ktorý obsahuje zistenie, že vznikol rozdiel medzi evidenciou žalobcu a stavom stieracích žrebov, ktoré sa aktuálne nachádzali na pobočke v nominálnej hodnote 2 166 Eur. Žalovaná predmetný protokol podpísala, podpísala aj uznanie záväzku spolu s dohodou o náhrade škody.
31. Žalovaná argumentovala tým, že nevedela čo podpisuje, nakoľko neovládala dobre slovenský jazyk. Zmenku a uznanie dlhu podpísala pod tlakom s tým, že jej nebolo vysvetlené čo podpisuje, iba toľko, že ak to nepodpíše odvedie ju polícia. Ďalej argumentovala s tým, že prístup do trezoru mala aj druhá pracovníčka pani G., ktorá sa v daný deň na pracovisku tiež nachádzala a ktorú pri kontrole poslali preč.
32. Sama žalovaná uviedla, že keď o 10.00 hod. v utorok dňa 16.12.2014 nastúpila do práce, prevzala si trezor a všetky stieracie žreby boli v poriadku, nevykazovali znaky poškodenia. V konaní bolo však svedkami p. G. a p. Y. preukázané, že už v tom čase museli byť žreby poškodené. Svedkyňa G. už v sobotu (13.12.2014) kontaktovala vedúceho satelitného centra Y. a informovala ho o poškodených žreboch. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by žalovaná protokol, zmenku, uznanie záväzku podpisovala pod nátlakom , z dôvodu, že sa jej vyhrážali políciou. Svedok Y. i E. tieto skutočnosti jednoznačne popreli. I z výpovede svedka A., priateľa žalovanej, ktorý bol prítomný keď žalovaná tieto písomnosti podpisovala, nevyplýva, že by bola donútená k ich podpisu. Uviedol, že si nevšímal čo podpisuje, nesledoval to, bol nervózny, len potom si prečítal čo žalovaná podpísala. Podľa neho sa pracovníci so žalovanou rozprávali zvýšeným hlasom. O donútení k podpísaniu týchto písomností sa nezmienil. Na druhej strane žalovaná uviedla, že práve pre to, že nevie dobre po slovensky, si zavolala priateľa. Svedok Y., E. i svedkyňa G. zhodne uviedli, že žalovaná uviedla, že všetky žreby poškodila sama. Prečo tak spravila nepovedala, mlčala a dala sa do plaču. To bol i dôvod prečo druhú pracovníčku G. poslali preč. Okrem toho o 13.00 hod. jej končila smena a pri kontrole finančnej hotovosti a žrebov pri okienku, bolo všetko v poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by pri kontrole - inventarizácii, musel byť prítomný pri jej uskutočnení hmotne zodpovedný pracovník. V danom prípade nie je na ujmu žalovanej, že sa p. G. priebehu kontroly nezúčastnila, keď bola poslaná preč, keďže žalovaná doznala že všetky žreby poškodila sama. To, že obidve pracovníčky mali prístup do trezoru nie je v danej veci rozhodujúce a to vzhľadom na výsledky dokazovania. V konaní nebolo preukázané, že by dokonca kľúč od trezora mala aj tretia osoba.
33. Žalovaná namietala, že v danom prípade nebol naplnený znak schodku, ktorého podstatným znakom je, že chýba tovar. Schodkom nie je škoda, ktorá vznikla poškodením alebo úplným znehodnotením tovaru. V danom prípade tovar nechýbal, ale nachádzal sa u zamestnávateľa aj keď poškodený alebo úplne znehodnotený. Zaujala stanovisko, že ak ide o poškodenie alebo úplné znehodnotenie tovaru, musí zamestnávateľ dokázať, že škodu zavinil zamestnanec. Má za to, že sa to tu nepodarilo, keďže do dnešného dňa existenciu poškodených žrebov žalobca nepreukázal.
34. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej. Je bezpochyby preukázané, že žalovaná na základe dohody o hmotnej zodpovednosti podľa článku II. prebrala plnú hmotnú zodpovednosť za všetky hodnoty, ktoré boli zverené zamestnávateľom na vyúčtovanie a konkrétne okrem iného išlo i o stieracie žreby v nominálnej hodnote, ktorá je uvedená na každom jednom stieracom žrebe. Žalovaná ako zamestnanec sa zaviazala všetky hodnoty riadne vyúčtovať, odvádzať presne a včas tržby a vykonať všetky opatrenia k tomu, aby nedochádzalo ku škode na zverených hodnotách. Tak ako už bolo uvedené schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Bolo preukázané, že boli znehodnotené stieracie žreby v nominálnej hodnote 2 166 Eur, keďže bolo na nich zotreté políčko z označením „NESTIERAŤ, INAK NEPLATNÉ“. Takto poškodené, znehodnotené žreby neboli určené na
obeh, čo viedlo k tomu, že sa nedali vyúčtovať a tak vznikol rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie žalovanej a hodnotou zistenou pri kontrole t.j. chýbala tu bilančná rovnováha zverených hodnôt, stieracích žrebov, ktoré žalovaná protokolárne prevzala. V tomto smere nebolo ani preukázané tvrdenie žalovanej, že by sa takto znehodnotené žreby mali predávať. Z podania zo dňa 17.12.201 i výpovedi svedka E. vyplýva, že poškodené žreby boli na pobočke zabalené, dňa 17.12.2014 ich osobne prevzal od pani G. a žreby zaslal na GR Niké do Bratislavy poštou zo Žiaru nad Hronom.
35. Tretím predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je to, že schodok, škoda musela vzniknúť porušením povinností zamestnancom, a to pri plnení úloh alebo v priamej súvislosti s ním, čo v danom prípade tiež bolo nepochybne preukázané. Žalovaná ako zamestnanec sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny, prevádzkových predpisov a § 81 písm. a), c), a e) Zákonníka práce ako i článku IV. pracovnej zmluvy. V konaní bolo nepochybne preukázané, že nevykonávala prácu zodpovedne a riadne, nedodržala podmienky dohodnuté v súlade s predpismi vzťahujúcimi sa na jej výkon, organizačné interné pokyny zamestnávateľa , nehospodárila riadne s prostriedkami, ktoré jej žalobca ako zamestnávateľ zveril, nechránila jeho majetok pred poškodením, zničením. V dôsledku uvedených skutočností spôsobila škodu v hodnote 2 166 Eur, za ktorú je hmotne zodpovedná.
36. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností, ktoré vyplynuli z uvedeného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a k tomu, že žalobca preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti na náhradu škody z titulu schodku. Žalovanej sa nepodarilo preukázať, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia. Výsledky dokazovania nesvedčia o tom, aby žalovaná na pracovisku nemala vytvorené také podmienky, aby sa nemohla starať o zverené hodnoty. Ak sa žalovaná domnievala, že takéto podmienky vytvorené nemá, mala na túto skutočnosť zamestnávateľa upozorniť. Čo v danom prípade nebolo preukázané.
37. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd podanej žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
38. Vzhľadom na to, že žalovaná je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase vzniku omeškania a zmluva neobsahuje osobitné ustanovenie o úroku z omeškania, žalovaná v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase vzniku omeškania je povinná platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v sadzbe vo výške 8,05 % ročne. Do omeškania sa žalovaná dostala nasledujúci deň po tom, ako neuhradila pohľadávku v zmysle uznania záväzku, ktorú pohľadávku mala uhradiť do 17.12.2014. Vzhľadom k tomu, že žalobca požadoval úrok z omeškania od 1.1.2015, súd priznal úrok z omeškania do uvedeného dátumu.
39. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto súd mu priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný poriadok).