Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-24-2016.pdf
PDF · 150.27 KB
No categories available
5CoP/24/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N.: Z., nar. XX. XX. XXXX, G., nar. XX. XX. XXXX a Y., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: K. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale N. č. d. XXX, zastúpená JUDr. Zuzanou Smatanovou, advokátkou so sídlom Komárno, Špitálska 2905, Y. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., W. N. XXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Natália Borsosová s. r. o., so sídlom Komárno, bisk. Királya 6, o návrhu matky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10. februára 2016, č. k. 9P/256/2015-92, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí návrhu matky na zverenie všetkých troch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti p o t v r d z u j e.
Rozsudok o úprave styku matky s maloletými deťmi v časti o úprave styku matky s maloletými deťmi počas veľkonočných sviatkov a počas jarných prázdnin p o t v r d z u j e a v ostatnej časti m e n í tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka prevezme deti pred bytom otca, ktorý deti na styk riadne pripraví a odovzdá matke a matka ich otcovi v stanovenom čase na tom istom mieste riadne vráti.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 10. 02. 2016, č. k. 9P/256/2015-92 zamietol návrh matky na zverenie mal. Z. N., nar. XX. XX. XXXX, G. N., nar. XX. XX. XXXX a Y. N., nar. XX. XX. XXXX, do jej starostlivosti. Ďalším výrokom súd upravil styk matky s mal. Z. N., nar. XX. XX. XXXX, G. N., nar. XX. XX. XXXX a Y. N., nar. XX. XX. XXXX tak, že matka je oprávnená sa s mal. deťmi stretávať prvý, druhý a tretí víkend v mesiaci od piatku 17.00 hod. do pondelka 7.30 hod, každý rok od 01. 07. od 8.00 hod. do 15. 07. do 17.00 hod. a od 01. 08. od 8.00 hod. do 15.08 do 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov od štvrtka od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., počas jarných prázdnin od pondelka 8.00 hod. do stredy 17.00 hod., každý párny rok od 23. 12. od 8.00 hod. do 25. 12. do 15.00 hod. a každý nepárny rok od 25. 12. od 15.00 hod. do 29. 12. do 17.00 hod. Otec je povinný deti pripraviť a odovzdať ich matke. Matka je povinná deti otcovi riadne a včas vrátiť. Ďalej súd uviedol, že týmto sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 10. 10. 2012, č. k. 9P/90/2012-51 v časti o úprave styku matky s mal. deťmi. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“).
3. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd poukázal na to, že matka mal. detí sa písomne podaným návrhom zo dňa 16. 09. 2015 domáhala, aby súd maloleté deti Z., G. a Y. zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal na platenie výživného na mal. Z. v sume 100 eur, na mal. G. v sume 100 eur a na mal. Y. v sume 80 eur mesačne. Zároveň navrhla upraviť styk otca s mal. deťmi každý párny piatok v mesiaci od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. O mal. Y. rozhodovať nežiadala, pretože v čase podania návrhu bol skoro plnoletý. Návrh odôvodnila tým, že pôvodne boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti otca, chcela ich nechať v jeho starostlivosti, pretože boli zvyknuté na školu, kamarátov a bývanie v I.. V tom čase nemala vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť o mal. deti, avšak teraz už má bytové podmienky vytvorené, pretože žije so svojim druhom v podnájme v 3 izbovom kompletne zariadenom byte. Dňa 19. 09. 2014 uzatvorila s otcom mal. detí dohodu, že mal. deti budú v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Striedavú starostlivosť v 2 týždňových intervaloch riadne praktizovali od júna 2014 do mája 2015. Po tomto období jej otec odmietol dávať mal. Y. s rôznymi výhovorkami. Y. sa stal plnoletým a chodili k nej už len Z. a G.. Medzičasom plnoletého Y. vyhodili zo školy a v súčasnosti býva s ňou v spoločnej domácnosti. Uviedla, že o 3 mal. deti je schopná sa riadne postarať. V prípade, že by boli zverené do jej starostlivosti, prehlásila by ich do školy v M.. Vie sa im riadne venovať, pripravovať sa s nimi na vyučovanie lepšie ako otec, ktorý je k deťom benevolentný keď je v práci, venuje sa im otcova priateľka alebo stará matka.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno, č. k. 9P/90/2012-51 zo dňa 10. 10. 2012 v rámci rozvodového konania rodičov mal. detí bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli v tom čase ešte 4 mal. deti (Y. je už plnoletý) zverené do starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Zároveň bol upravený styk matky s mal. deťmi tak, že sa s nimi mohla stretávať každý párny piatok od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. Príčinou rozvratu manželstva bola nevera matky a z tohto dôvodu došlo k prerušeniu manželského spolunažívania. V čase podania návrhu bol Y. maloletý, avšak z obsahu návrhu vyplýva, že matka o ňom rozhodovať nežiadala, preto nebol predmetom tohto rozhodnutia. Medzičasom dňa 17. 01. 2016 sa stal plnoletým a momentálne žije v spoločnej domácnosti s matkou, ďalej neštuduje.
5. Mal. deti po rozvode rodičov boli zverené do starostlivosti otca v októbri 2012. Matka v tom čase opustila spoločnú domácnosť, pretože nadviazala známosť s iným partnerom. Urobila si vodičský preukaz na kamión a jazdila so svojim partnerom do zahraničia. V tom čase matka nenamietala, že by sa otec nevedel riadne starať o mal. deti a že by jej prekážalo, že v starostlivosti mu pomáha jeho matka. Neskôr, keď si matka vytvorila bytové podmienky v M., uzatvorila s otcom mal. detí dohodu o striedavej osobnej starostlivosti dňa 19. 09. 2014 (po 2 rokoch) a začala sa o deti starať najprv v 2 týždňových intervaloch, a pretože to bola pre deti dlhá doba odlúčenia od otca, neskôr v týždňových intervaloch. Matka nepracovala, preto vedela denne nosiť mal. deti do I. a späť do školy, keď boli cez týždeň v jej starostlivosti. Matka namietala, že deti nemajú dobré školské výsledky a že by sa im vedela venovať viac ako otec, ktorý je často v práci. Súd sa nestotožnil s týmto tvrdením matky, pretože posledné 2 roky sa s deťmi učila aj matka a deti lepšie výsledky nedosahovali. Naopak, obaja rodičia uviedli, že mal. Z. už v 5. ročníku mal aj trojky, v 6. ročníku aj štvorku, pričom mal 4-ku zo správania a mal. G. opakoval prvý ročník, tretí ročník, je aj integrovaný. Súd mal za preukázané, že deti vyčerpávalo cestovanie skoro ráno 32 km s matkou z M. do I. a poobede naspäť, domov prichádzali okolo 17.00 hod. Z výpovedí mal. detí sa súdu javilo ako najlepšie riešenie pre deti striedavá osobná starostlivosť v intervaloch 1 týždňa s tým, že deti zostanú zapísané do školy v I., pretože Z. aj G. sa vyjadrili, že tam majú priateľov a chcú v tejto škole aj naďalej zostať.
6. Matka na poslednom pojednávaní uviedla, že nežiada deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, pretože od 01. 03. 2016 nastupuje do práce a nevie deti voziť do školy do I. a späť. Zo správ zo šetrenia pomerov zo dňa 06. 11. 2015 u matky súd zistil, že obýva spolu so svojim druhom 3 izbový byt, ktorý majú v podnájme, v ktorom má vytvorené podmienky pre starostlivosť o mal. deti. Matka mal. detí je evidovaná na ÚPSVaR Komárno od 23. 07. 2013 ako nezamestnaná, pracovala však na dohodu vo firme F. F.., kde dosahovala mzdu okolo 85 eur. Toho času pracuje na dohodu o vykonaní práce u firmy W. G., kde má podľa jej tvrdenia príjem okolo 250,- eur, avšak podľa potvrdenia zamestnávateľa mala
príjem len približne 45 eur. Od 01. 03. 2016 mala nastúpiť do nového zamestnania. Jej druh pracuje ako kamionista.
7. Zo správy šetrenia pomerov zo dňa 21. 01. 2016 súd zistil, že otec obýva s mal. deťmi 1 izbový obecný byt, ktorý má v nájme, v ktorom má vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosti o mal. deti. Byt je zariadený prakticky a účelne, čistota a poriadok boli na dobrej úrovni. Potraviny a šatstvo mali deti zabezpečené. Pracuje vo firme X. V. a jeho príjem je 1 013 eur v priemere za 12 mesiacov. Jeho družka pracuje ako opatrovateľka v E.. Vzhľadom k tomu, že mal. deti nebolo možné zveriť do striedavej starostlivosti, pretože ani jeden z rodičov o túto starostlivosť nemal záujem, súd skúmajúc najlepší záujem mal. detí aj s prihliadnutím na ich vyjadrenie, ponechal mal. deti v starostlivosti otca, ktorý je schopný zvládnuť starostlivosť o deti s pomocou svojej matky a družky. Vzhľadom k uvedenému návrh matky na zverenie mal. detí do jej starostlivosti zamietol.
8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že doposiaľ upravený styk matky s mal. deťmi je nepostačujúci, rozhodol o rozšírení styku matky s mal. deťmi tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Obaja rodičia sa na takto upravenom styku v prípade ponechania detí v starostlivosti otca dohodli. Matka uviedla, že pokiaľ bude pracovať v pondelok odvezie deti do I. jej matka. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ OSP.
9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka mal. detí, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mal.deti Z. N., G. N. a Y. N. zverí do osobnej starostlivosti matky a styk otca upraví tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý piatok od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. s tým, že otec je povinný platiť výživné na mal. Z. N. a G. N. po 100 eur a na mal. Y. N. v sume 80 eur mesačne.
10. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové závery súdu prvej inštancie vychádzajú z toho, že nedostatočne preskúmal skutočnosti tvrdené matkou, ako aj skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Zdôraznila, že od poslednej úpravy styku s mal. deťmi rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 10. 10. 2012, č. k. 9P/90/2012-51 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky mal. detí ako aj na strane otca. Opätovne poukázala na to, z akých dôvodov pôvodne súhlasila so zverením mal. detí do starostlivosti otca. Poznamenala, že v dôsledku ich nepriaznivej finančnej situácie boli nútení predať ich spoločný dom a následne boli deti presťahované do nájomného 1-izbového bytu spolu s otcom. Aj napriek výsledkom šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka mala za preukázané, že podmienky u otca nie sú pre mal. deti vhodné. Deti prespávajú na matracoch, nemajú samostatnú izbu a do bytu chodia aj ďalšie 2 deti družky otca. Šetrenie vykonané kolíznym opatrovníkom považovala za nedostatočné. Súd sa taktiež nedostatočne vysporiadal s tým, že otec sa nevie riadne počas týždňa deťom riadne venovať a povinnosti učiť sa s nimi prenáša na svoju matku a partnerku. Rozhodnutie súdu považovala za predčasné. Súhlasila s tým, aby deti trávili všetky víkendy s otcom. Vyjadrila obavu, že ak zostanú v starostlivosti otca, môže to na deťoch zanechať trvalé následky v tom smere, že otec sa im nedostatočne venuje a deti vychováva benevolentne. Tvrdenia otca, že matka o deti neprejavovala záujem považuje za nepravdivé. Ďalej sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal ani správami a hodnoteniami zo školy a škôlky. Uviedla, že na pojednávaní mali byť vypočuté učiteľky, ktoré s mal. deťmi dochádzajú denne do kontaktu, v dôsledku čoho by súd pravdepodobne dospel k záveru, že návrh matky je podaný dôvodne. V tomto smere poukázala na § 5 a § 43 ods. 1 Zákona o rodine. Záverom uviedla, že súd sa v konaní nedostatočne zaoberal názorom mal. detí.
11. V písomnom vyjadrení k odvolaniu matky otec uviedol, že matka podaným odvolaním sleduje výlučne len presadenie jej vlastných záujmov a nie záujem mal. detí. Z obsahu spisu sp. zn. 9P/90/2012 je zrejmé, že matka mal. detí súhlasila s tým, aby boli všetky 4 maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca, avšak nie z dôvodov, ktoré uvádzala v odvolaní, teda, že nemala vytvorené bytové podmienky, ale z dôvodu, že nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým jazdila na kamióne. Matka sa o deti celé dva roky nezaujímala. Po dvoch rokoch začala o deti prejavovať záujem a vtedy súhlasil, aby chodili k matke na dva týždne, neskôr na jeden týždeň. Pokiaľ ide o argumenty matky, že sa deti zle učia, súd sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal, keď uviedol, že lepšie to nebolo ani v čase, kedy sa s deťmi určila matka. Zdôraznil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj vypočutím mal. detí v neprítomnosti rodičov a ich právnych zástupcov, len za prítomnosti ich opatrovníčky. Vzhľadom k tomu
neboli vystavené žiadnemu vplyvu ovplyvňujúcemu ich výpoveď. Uvedené potvrdil aj kolízny opatrovník. Opätovne uviedol že problém nastal v čase, keď sa matka dozvedela, že aj on nadviazal známosť s inou ženou. Do toho času nebol problém so starostlivosťou o spoločné mal. deti. Dokazovaním bolo nad mieru všetkých pochybností preukázané, že mal. deti chcú zostať v mieste svojho doterajšieho bydliska a kde chodia do školy. Súd mal správne za preukázané, že ak rodičia spolu nevedia komunikovať, neprichádza do úvahy zverenie detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Poukazujúc na uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie.
12. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca matka poznamenala, že skutočnosti, prečo došlo k rozvodu manželstva boli predmetom konania o rozvode manželstva vedenom pred okresným súdom Komárno pod sp. zn. 9P/90/2012, v ktorom bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, a to na pojednávaní zo dňa 10. 10. 2012 , na ktorom bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Taktiež boli zrejmé aj skutočnosti, na základe ktorých prišlo k uzavretiu predmetnej rodičovskej dohody. Opätovne poznamenala, že sa aj po rozvode manželstva o deti stále zaujímala a stretávala sa s nimi. Na vyvrátenie tvrdení otca, že sa matka o mal. deti takmer dva roky nezaujímala predložila Dohody o vykonaní práce za roky 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016, z ktorých vyplýva, že matka mala od roku 2012 sústavne (s menšími prestávkami) uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, resp. pracovnú zmluvu, prevažne s miestom výkonu práce v Komárne, a teda tvrdenia otca o tom, že dva roky jazdila v zahraničí na kamióne so svojím partnerom nie sú pravdivé. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti matky je len za účelom získania výživného považovala za nepodložené. Poznamenala, že práve otec pracuje na trojzmennú prevádzku, pričom cestovanie do a z práce mu trvá minimálne 2 hodiny, v dôsledku čoho prenáša starostlivosť o mal. deti na svoju matku v dôchodkovom veku a čiastočne na svoju terajšiu partnerku, ktorá má sama dve mal. deti a pracuje na dvojtýždňové turnusy v E.13. V priebehu konania podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci, ktorým žiadala zverenie mal. G. do svojej osobnej starostlivosti a rozšírenie styku s mal. deťmi Z. a Y., a to do právoplatného ukončenia konania na Okresnom súde Komárno vedenom pod sp. zn. 9P/256/2015. V nadväznosti na vyjadrenie mal. detí ohľadom toho, že chcú zostať u otca poznamenala, že týmto dôvodom je zrejme benevolentnosť otca vo výchove. Domnieva sa , že otec ovplyvňuje mal. deti svojím názorom, keď im matku od rozvodu opisuje výlučne negatívne.
14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP preskúmajúc rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 65 CMP, pričom nie je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 66 CMP , odvolanie prejednal na nariadenom odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 CSP, na ktorom doplnil dokazovanie v zmysle § 68 CMP, pretože to považoval za potrebné na zistenie skutočného stavu veci a dospel k záveru, že odvolanie matky v časti zverenia všetkých troch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a v časti úpravy styku počas veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v ostatnej časti úpravy styku matky s mal. deťmi podľa § 388 CSP vzhľadom na zmenu pomerov na strane matky mal. detí.
15. Vzhľadom k tomu, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nových procesných kódexov (Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP“), odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP a § 395 ods. 1 CMP) s tým, že účinky procesných úkonov vykonaných pred účinnosťou týchto kódexov zostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP a § 395 ods. 2 CMP).
16. V zmysle § 65 a § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd poznamenáva, že mimosporové konania sú ovládané princípom oficiality, teda v zásade ich možno začať bez návrhu. Z princípu oficiality tiež vyplýva, že v odvolacom konaní platí zásada neviazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, ako aj zásada neviazanosti odvoliaceho súdu odvolacími dôvodmi. Odvolací súd teda preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí zistiť skutočný stav veci.
17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že matka mal. detí podala dňa 16. 09. 2015 na Okresný súd Komárno návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom , ktorým sa domáhala
zverenia všetkých troch mal. detí Z., nar. XX. XX. XXXX, G., nar. XX. XX. XXXX a Y., nar. XX. XX. XXXX do svojej osobnej starostlivosti s tým, že otec je povinný prispievať na výživu mal. Z. sumou 100 eur mesačne, na mal. G. sumou 100 eur mesačne a na mal. Y. sumou 80 eur mesačne. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že návrh matky na zverenie všetkých troch mal. detí do jej osobnej starostlivosti zamietol. Zároveň súd upravil styk matky s mal. Z., mal. G. a mal. Y. s tým, že otec je povinný mal. deti na styk pripraviť a odovzdať ich matke a matka je povinná ich otcovi riadne a včas vrátiť. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 9P/90/2012-51 zo dňa 10. 10. 2012 v časti o úprave styku matky s mal. deťmi. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
18. V priebehu odvolacieho konania matka dňa 25. 04. 2016 doručila súdu prvej inštancie Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala súd, aby mal. G. zveril do dočasnej osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. G. sumou 30 % životného minima a zároveň, aby súd upravil styk otca s týmto mal. synom až do skončenia konania vedeného na Krajskom súde Nitra pod sp. zn. 5CoP/24/2016. Ďalej žiadala upraviť širší styk matky s mal. Z. a mal. Y.. Súd prvej inštancie o podanom návrhu rozhodol tak, že uznesením zo dňa 11. 05. 2016, sp. zn. 9P/256/2015 návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Predmetné uznesenie napadla odvolaním matka, v dôsledku čoho vo veci rozhodoval odvolací súd, ktorý uznesením zo dňa 29. 06. 2016, č. k. 5CoP/33/2016-168 potvrdil vecnú správnosť napadnutého uznesenia v časti zamietnutia návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k mal. Z. N. a mal. Y. N. a v časti týkajúcej sa mal. G. N. zmenil tak, že mal. G. zveril dočasne do osobnej starostlivosti matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Otcovi zároveň uložil povinnosť prispievať na výživu mal. G. mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 11. júla 2016.
19. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 395 ods. 2 CMP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 111 písm. b/ CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Podľa § 111 písm. c/ CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o výžive maloletého.
Podľa § 111 písm. d/ CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 63 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 68 CMP, odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
20. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, z hľadiska zistenia skutočného stavu veci a v dôsledku zmeny pomerov od vydania napadnutého rozhodnutia vo veci, považoval za potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP za účelom a doplnenia dokazovania.
21. Dňa 27. 07. 2017 kolízny opatrovník elektronicky doručil odvolaciemu súdu správu o šetrení pomerov u otca a u matky mal. detí, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením Správy o šetrení pomerov u oboch rodičov, ktorú podal ÚPSVaR Komárno, odbor soc. vecí a rodiny zo dňa 26. 07. 2017. Z uvedenej správy vyplýva, že mal. deti majú vytvorené vyhovujúce podmienky u oboch rodičov. Kolízny opatrovník vypočul aj mal. deti s cieľom zistiť, ako prebieha styk s rodičmi a kde by chceli zostať natrvalo. Mal. Z. uviedol, že sa s matkou chce stretávať aj naďalej podľa dohody, avšak zostať chce natrvalo u otca. Mal. G. uviedol, že cez týždeň by chcel byť u matky a cez víkend so súrodencami. Mal. Y. uviedol, že sa chce s matkou stretávať podľa dohody tak, ako to bolo doposiaľ.
22. K vyššie uvedenej správe o šetrení sa vyjadrili účastníci konania a kolízny opatrovník. Matka cestou právnej zástupkyne uviedla, že s poukazom na obsah Správy o šetrení netrvá naďalej na zverení mal. Z. do svojej osobnej starostlivosti, rešpektujúc jeho názor, vek a prostredie, v ktorom býva, avšak na odvolaní vo vzťahu k najmladšiemu Y. aj naďalej trvá. Otec cestou právnej zástupkyne uviedol, že v Správe o šetrení je nesprávne uvedený jeho zárobok, ktorý je reálne cca 400 eur mesačne, avšak správu o zárobku nemal. Kolízna opatrovníčka uviedla, že odporúčal, aby mal. G. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a ostatné dve mal. deti Z. a G. odporúča ponechať v osobnej starostlivosti otca.
23. Dňa 19. 09. 2017 doručil otec mal. detí odvolaciemu súdu Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal dočasného zverenia mal. G. N., nar. XX. XX. XXXX, do svojej osobnej starostlivosti podľa § 367 CMP. O podanom návrhu rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 18. 09. 2017, č. k. 5CoP/24/2016-215 a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Toto uznesenie sa stalo právoplatným dňa 20.septembra 2017.
24. Odvolací súd na pojednávaní dňa 20. 09. 2017 doplnil dokazovanie oboznámením doručených listín, a to podanie K. školy s vyučovacím jazykom maďarským W. R. v X. zo dňa 15. 08. 2017 ohľadom prísľubu školy, že mal. G. N. môže nastúpiť do tejto školy v školskom roku 2017/2018 ,Správa o skončení pracovného pomeru otca mal. detí v spoločnosti X. F., návrh právnej zástupkyne matky zo dňa 06. 09. 2017, aby súd vyzval obec I. na poskytnutie informácií o predĺžení nájomnej zmluvy na obecný byt, Žiadosť právnej zástupkyne matky zo dňa 05. 09. 2017 adresovanej Obecnému úradu I., Poskytnutie informácie od Obce I. zo dňa 05. 09. 2017, Úradný záznam ÚPSVaR Komárno zo dňa 04. 09. 2017, Rozhodnutie K. školy W. R. s vyučovacím jazykom maďarským v X. zo dňa 31. 08. 2017 o prijatí mal. G. N. do tejto školy, Pedagogická charakteristika mal. G. N. zo K. školy W. R. s vyučovacím jazykom maďarským v X. zo dňa 18. 09. 2017, Správa ÚPSVaR Nové Zámky z vykonaného pohovoru s mal. G. N. zo dňa 13. 09. 2017, Potvrdenie o výške príjmu zamestnanca K. N. (zamestnávateľ I. F. W. s. r. o.), Dohoda o zmene pracovnej zmluvy K. N. zo dňa 19. 09. 2017.
25. Vzhľadom k tomu, že sa na pojednávaní rozchádzali tvrdenia účastníkov najmä ohľadom bytovej situácie otca a jeho príjmu zo závislej činnosti, súd odročil pojednávanie za účelom ďalšieho došetrenia
bytových pomerov a ohľadne predĺženia nájomnej zmluvy otcovi mal. detí, príjmu otca a partnera matky a zároveň odvolací súd nariadil aj výsluch mal. Z. N., mal. G. N. a mal. Y. N..
26. Dňa 25. 10. 2017 odvolací súd na nariadenom pojednávaní doplnil dokazovanie tým, že pristúpil jednotlivo k výsluchu všetkých troch mal. detí N., ktoré boli vypočúvané v neprítomnosti ich rodičov a v neprítomnosti právnych zástupcov rodičov, za prítomnosti tlmočníčky a kolízneho opatrovníka. Následne doplnil dokazovanie prečítaním Správy z obce I. zo dňa 27. 09. 2017 ohľadom nájmu bytu otca, Rozhodnutia o určení výživného na dve mal. deti G. V., Správy o povesti z Obecného úradu N. na priateľa matky mal. detí G. V., Podania právnej zástupkyne matky zo dňa 17. 10. 2017, Správy o zárobku otca od zamestnávateľa U. M., Správy o zárobku otca od apríla 2017 a Pracovnej zmluvy uzavretej medzi U. M. ako zamestnávateľom a otcom ako zamestnancom.
27. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zverenie všetkých troch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti vecne správne, a to aj napriek niekoľkým zmenám v skutkovom stave, ktoré nastali v čase od rozhodnutia súdu prvej inštancie do rozhodnutia odvolacieho súdu..
28. Primárne sa odvolací súd zameral na rozhodnutie o zverení mal. detí N. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, keďže o striedavú starostlivosť rodičia neprejavili záujem a ani by neboli dané predpoklady na jej nariadenie, pričom od rozhodnutia o zmene umiestnenia mal. detí do osobnej starostlivosti sa ďalej odvíja rozhodnutie o úprave styku dieťaťa s rodičom, do starostlivosti ktorého nebolo zverené a taktiež aj rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti rodičov na mal. deti. V súvislosti so zverením mal. detí do starostlivosti matky považuje odvolací súd s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania nad mieru všetkých pochybností za preukázané, že v najlepšom záujme mal.detí Z., G. a Y. je zostať v osobnej starostlivosti otca, kde majú deti vytvorené riadne rodinné a sociálne zázemie, majú tu vytvorené podmienky na prípravu do školy, v obci I. majú starú matku, ktorá sa o nich stará a pomáha im a taktiež tu majú aj svojich spolužiakov i kamarátov, s ktorými trávia čas nielen v škole, ale aj po škole v rámci voľnočasových aktivít.
29. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
30. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 78 ods. 1 CMP, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 CMP, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 31. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd je povinný dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, na jeho citové väzby k rodičom, súrodencom. Nemal by opomenúť ani bytové pomery, zamestnanie, pracovný čas, ale najmä zdravotný stav, charakterové a morálne vlastnosti rodiča, ktorému zveruje dieťa do osobnej starostlivosti, aby bola zabezpečená jeho riadna výchova. V neposlednom rade musí brať súd do úvahy vek, zdravotný stav dieťaťa, jeho denný režim, dochádzku do školy a pod. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá súd o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo na styk toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, a na jeho pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom (aj o výške výživného) pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; vtedy sa dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 32. Odvolací súd zdôrazňuje, že prehodnotenie aktuálnych výchovných pomerov musí byť vždy komplexné a podrobné a v každej jeho zložke je potrebné hodnotiť záujem dieťaťa, teda vždy je všetko treba posudzovať optikou záujmu dieťaťa. Častým javom je, že po tom, ako rodičia začnú žiť oddelene, alebo sa rozvedú, je v najlepšom záujme dieťaťa (detí), ak aj naďalej pokračuje vzťah rodič - dieťa. Zákon o rodine obsahuje premisu, že v najlepšom záujme dieťaťa (detí) je mať pevné vzťahy s oboma rodičmi, a preto by mala byť starostlivosť o dieťa, čo sa týka jej frekvencie, dĺžky a druhu určená rozumne, a to tak, aby sa podporoval silný vzťah medzi dieťaťom a rodičmi. V prípade, že rodičia mal. dieťaťa žijú v značnej vzdialenosti od seba, pri posudzovaní úpravy styku je treba prihliadnuť najmä k tomu, či dieťa nie je prevozom a pobytom v celom odlišnom prostredí príliš fyzicky, alebo psychicky zaťažované a či je v možnostiach rodičov v stanovenom intervale túto vzdialenosť prekonávať. 33. Rezidentný rodič, teda ten, ktorý má dieťa v svojej osobnej starostlivosti, by mal podporovať a citovo pripravovať dieťa (deti) na styk s druhým rodičom. Ani jeden rodič by však nemal robiť nič, čo by spôsobovalo druhému rodičovi ťažkosti pri výmene detí. V prípade existencie väčšej vzdialenosti musí súd pri úprave styku zvažovať aj nepohodlie či neprimeranú záťaž alebo vplyv na dieťa vyplývajúce z cestovania k rodičom a od rodiča počas výkonu styku rodiča s dieťaťom.
34. Odvolací súd si je vedomý tej skutočnosti, že psychický vývoj maloletého dieťaťa stojí nad záujmom rodičov podieľať sa na starostlivosti o maloletého rovnakou mierou a nad záujmom maloletého byť v starostlivosti oboch rodičov (II. ÚS ČR 169/2016 z 24. 06. 2016). 35. Vychádzajúc z obsahu spisu, ako aj z doplneného dokazovania pred odvolací súdom, odvolací súd zvážil všetky konkrétne okolnosti daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu maloletých detí a rozhodol o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a deťmi tak, že ich ponechal v osobnej starostlivosti otca, keď nezistil zmenu pomerov tak závažného charakteru, ktorá by odôvodňovala zmenu umiestnenia maloletých detí v zmysle § 121 CMP a § 26 Zákona o rodine. 36. Ďalej je potrebné poznamenať, že ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa v zásadne rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená. 37. Odvolací súd si je vedomý toho, že aj keď sú súdy povinné zverenými procesnými prostriedkami vyzvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané, ale bez ohľadu na to, kto rozvrat medzi rodičmi spôsobil a kto má na tom väčšiu či menšiu vinu, je iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd môže svojou autoritou porúčať ľudským citom. 38. Preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania odvolací súd skúmal, či nastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o zverení mal. detí tak, že by dve maloleté deti G. a Y. boli zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky a maloletý Z. ponechaný v osobnej starostlivosti otca, ako to v odvolacom konaní v konečnom dôsledku navrhovala matka mal. detí. 39. V tomto smere odvolací poznamenáva, že Zákon o rodine pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmenu krátkodobého charakteru. Malo by ísť teda o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. 40. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Pokiaľ ide o zmenu rozhodnutia alebo dohody o úprave styku s maloletým, osobitnú úpravu zmeny pomerov obsahuje aj ustanovenie § 25 ods. 4 ZoR. Ak by išlo o zmenu dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom, súd postupuje podľa § 78 ZoR. 41. Záujem maloletého na zachovaní stability výchovného prostredia nemožno vidieť len v tom, že za každú cenu sa musí rešpektovať vytvorený faktický stav. Nebolo by to vhodné najmä vtedy, ak by tento faktický stav bol vyvolaný bezdôvodným nerešpektovaním súdnych rozhodnutí. Maloletý sám nemôže úplne posúdiť, aké výchovné opatrenie je v jeho záujme, a preto závisí aj od osôb, ktoré ho vychovávajú alebo majú vychovávať, aby vyslovili názor, aké opatrenie treba v záujme maloletého vykonať. Ak je na vyslovenie záveru povolaný súd, musí tak urobiť po dôkladnom zistení všetkých skutočností, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvňovať výchovu dieťaťa (R 21/1965). 42. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.43. Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, resp. § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 a od 01. 07. 2016 v zmysle § 38 ods. 1 CMP v konaní, kde je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 43. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 05. 11. 2008, č. k. II.ÚS 404/08-16 uviedol, že nie je odňatím možnosti účastníka (v danom prípade matky maloletého dieťaťa) konať pred súdom, ak súd zisťuje názor maloletého dieťaťa jeho výsluchom nielen bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedajúcich za výchovu mal. dieťaťa, ale aj bez prítomnosti ich zástupcov. 44. Ako bolo judikované aj v R 97/1967, zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa alebo súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Tak je to obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na zdarný vývoj dieťaťa.
45. V záujme udržania rodinných zväzkov je treba zásadne dať prednosť tomu, aby všetky deti tých istých rodičov boli zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, alebo do striedavej osobnej starostlivosti, pretože nad záujmom rodičov prevažuje záujem detí na udržaní súrodeneckých vzťahov. 46. Zásada zverovania maloletých detí súrodencov do osobnej starostlivosti spoločne tomu istému rodičovi nesmie byť prirodzene uplatňovaná mechanicky. Niekedy bude oddelená výchova súrodencov vhodnejším opatrením, napríklad ak niektoré dieťa tých istých rodičov vyrastá už dlhšiu dobu oddelene a privyklo si rôznemu výchovnému prostrediu, alebo ak oddelená výchova nepovedie k strate vzájomného sústavného kontaktu maloletých detí a prispeje k uľahčeniu výchovného pôsobenia oboch rodičov na spoločné deti (Pls 4/67). 47. Dieťa samo je bytosťou jedinečnou, nadanou nezadateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine toho najlepšieho, totiž toho, aby vyššie uvedené atribúty nezostali prázdnymi slovami (IV.ÚS ČR 695/2000). 48. Ako už vyššie uviedol odvolací súd , posudzovanie všetkých skutočností týkajúcich sa rozhodnutia súdu o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, je potrebné prihliadnuť na všetky skutočnosti a vyhodnocovať ich tak, aby bol zabezpečený najlepší záujem dieťaťa. Odvolací súd poukazujúc na komplikované vzťahy medzi rodičmi pristúpil k výsluchu maloletých detí, a to s cieľom zistiť, ktorému z rodičov by deti mali byť zverené natrvalo do osobnej starostlivosti, ako si predstavujú styk s druhým rodičom, aký majú vzťah k rodičom a aké majú samotné deti medzi sebou súrodenecké vzťahy. Odvolací súd vychádzajúc z výpovedí všetkých troch mal. detí považuje jednoznačne za preukázané, že tieto deti majú medzi sebou nadštandardné súrodenecké vzťahy, zachovanie ktorých považuje za prioritné. Všetky maloleté deti by najmä chceli zostať spolu v prostredí, ktoré dôverne poznajú, kde majú blízkych rodinných príslušníkov, známe školské prostredie a kamarátov, s ktorými trávia svoj voľný čas, teda v doterajšom prostredí , v starostlivosti otca. 49. Odvolací súd sa v rámci rozsiahleho dokazovania v odvolacom konania oboznámil aj s vyššie uvedenými listinami preukazujúcimi majetkové a sociálne pomery oboch rodičov, a dospel k záveru, že otec síce nemá ideálne sociálne podmienky (býva v jednoizbovom nájomnom obecnom byte), avšak na druhej strane to vyvažuje stabilné rodinné prostredie, ktoré je mal. deťom na prospech. V starostlivosti o deti a taktiež aj finančne otcovi navyše pomáha jeho matka, stará matka detí, s ktorou majú mal. deti dobrý vzťah. Matka na strane druhej má síce vytvorené lepšie bytové podmienky (býva v rodinnom dome, ktorý však nie je jej vlastníctvom), avšak jej doterajší súkromný život je nestabilný, keď od rozvodu má už druhého partnera a so zmenou partnera následne zmení aj svoje bydlisko, čo v konečnom dôsledku sú zmeny pomerov na strane matky, avšak tieto zmeny sú len krátkodobého charakteru a svedčiace skôr v neprospech matky v súvislosti so zverením mal. detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti. 50. Odvolaciemu súdu sa vzhľadom na vykonané dokazovanie, najmä na vyjadrenia mal. detí javí ako najvhodnejšie ich ponechanie v starostlivosti otca, a to aj napriek tomu, že bytové a majetkové pomery u neho nie sú ideálne, avšak sú postačujúce na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývoja maloletých detí. V predmetnej veci ide práve o taký prípad, kedy aj napriek nie práve najvhodnejším sociálnym podmienkam u otca je najlepším riešením ponechanie mal. detí v jeho osobnej starostlivosti, pretože prevažujú záujmy mal. detí a zachovanie ich vzťahov medzi nimi nad záujmami samotných rodičov. 51. S prihliadnutím na zistený skutočný stav vecí z doplneného dokazovania odvolací súd vo veci rozhodol tak, ako uviedol v enunciáte tohto rozsudku , keďže nezistil závažné zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti zverenia mal. detí druhému z rodičov, a to matke, ale naopak v čo možno najväčšej miere prihliadol na záujem mal. Z. mal. G. a mal. Y. a zabezpečenia im harmonického a stabilného rodinného prostredia tým, že zostanú v starostlivosti otca. 52. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o úprave styku matky s mal. Z. N., nar. XX. XX. XXXX, G. N., nar. XX. XX. XXXX a Y. N., nar. XX. XX. XXXX počas veľkonočných sviatkov a počas jarných prázdnin ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil a v ostatnej časti napadnutý rozsudok zmenil tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka prevezme deti pred bytom otca, ktorý deti na styk riadne pripraví a odovzdá matke a matka ich otcovi v stanovenom čase na tom istom mieste riadne vráti. 53. Dôvodom čiastočnej zmeny napadnutého rozhodnutia o úprave styku matky s maloletými deťmi je tá skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozsudku matka bývala s bývalým priateľom v M. ktoré je od miesta bydliska detí vzdialené len cca 32 km, avšak v súčasnosti , a to asi od polovice roku 2017 býva s terajším priateľom U. V. v obci N. č.d.XXX, ktorá je vzdialená od miesta bydliska mal. detí skoro 100 km, a tak by doterajšia úprava styku bola prakticky nerealizovateľná a v rozpore so záujmami mal.
detí, keďže by to malo veľký vplyv aj na plnenie ich školských povinností a voľnočasových aktivít a tiež by to bolo aj ekonomicky náročnejšie pre rodičov. V čase vydania napadnutého rozsudku ešte matka mal. detí bývala v M., T. XX/XX u svojho vtedajšieho priateľa Z. I.. 54. Záverom odvolací súd apeluje na rodičov mal. detí, že práve rodičia si musia uvedomiť, že je ich povinnosťou urobiť' všetko pre riadne fungovanie osobnej starostlivosti (v prípade potreby aj za odbornej pomoci). Obaja rodičia musia nadradiť záujem mal. detí nad svoje osobné záujmy tak, aby zabezpečili ďalší riadny vývoj mal. detí, ktoré by nemali byť poznačené ich neschopnosťou dohodnúť sa. Ako milujúci rodičia si musia uvedomiť, že svojim prístupom k životu, rodičovstvu a riešeniu prípadných problémov sú pre mal. deti vzorom, a ich vzorce správania budú mal. detí v dospelosti praktizovať. 55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 56. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).