Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Ek/46/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U. X., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX V., právne zast. JUDr. Petrom Bartošom, advokátom so sídlom AK Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava

- Staré Mesto, proti povinnému: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K. (predtým XXX XX J. XXX), o vymoženie XX XXX,- Q. s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 33Ek/46/2017 zo dňa 14.08.2017, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.07.2017 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom ROYAL DEVELOPMENT -RSRD, zzpo, sp. zn. RD 43/2017 zo dňa 02.05.2017.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 14.08.2017 uznesenie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v rozpore s Exekučným poriadkom, na základe nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodca, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, nakoľko nebola preukázaná platnosť rozhodcovskej zmluvy/ rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva nebola písomne uzavretá, pretože nebola ani súčasťou zmluvy o pôžičke a aj v Pokuse o zmier zo dňa 15.03.2017, v ktorom oprávnený určil rozhodcovský súd (rozhodcu), chýbal prejav vôle povinného. Súdu neboli predložené žiadne listinné dôkazy preukazujúce vôľu povinného s konaním pred rozhodcovským súdom. Odvolávanie sa právneho zástupcu na § 4 ods.7 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) považoval za irelevantné, keďže nešlo o právoplatne dojednanú rozhodcovskú zmluvu a povinný nemal vedomosť o rozhodcovskom konaní. Povinnému sa písomnosti doručovali fikciou doručenia, nakoľko na základe poštovej doručenky a oznámenia doručovacej pošty bol „adresát neznámy“. Predložený rozhodcovský rozsudok je tak nulitným právnym aktom, pričom právne nespôsobilý exekučný titul nepredstavuje prekážku následného prejednania a rozhodnutia veci všeobecným súdom.

3/ Proti uvedenému uzneseniu bola dňa 18.08.2017 súdu doručená sťažnosť oprávneného, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vo veci vydať poverenie na vykonanie exekúcie. V sťažnosti uviedol, že konanie vyššieho súdneho úradníka je právne nepreskúmateľné a svojvoľné. Ten podľa neho nerozoznal rozdiel medzi spotrebiteľským rozhodcovským konaním podľa zákona č. 335/2004 Z.z. a nespotrebiteľským rozhodcovským konaním podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Rozhodcovské konanie RD/43/2017, ktoré je exekučným titulom bolo nespotrebiteľské rozhodcovské konanie. V prípade rozhodcovského rozsudku, ktorý nebol vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať takýto rozhodcovský rozsudok, vrátane rozhodcovskej doložky a je ním v celom rozsahu viazaný.

4/ Zopakoval, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na akékoľvek spochybňovanie exekučného titulu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať priebeh rozhodcovského konania ani posudzovať, prečo rozhodcovský súd rozhodol tak, ako rozhodol. V nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je exekučný súd plne viazaný rozhodcovským rozsudkom, akoby to bol rozsudok štátneho súdu. V exekučnom titule nie je žiadna právna vada, ktorá by mohla spôsobiť jeho zánik. Poukázal na rozhodnutia súdov SR, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6ECdo 7/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/728/2015.

5/ Ďalej podotkol, že vyšší súdny úradník si mal sám preveriť v Registri fyzických osôb SR trvalý pobyt povinného a nie znevažovať rozhodcovský súd. Podľa údajov v tomto registri je od roku 30.05.1994 adresa povinného Dvorníky 393, 920 56 Dvorníky nad Váhom a stále tam reálne býva. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 244/2002 Z.z. v zmysle novely platnej od 01.01.2015 procesné pochybenia rozhodcovského súdu v konaní budú môcť byť dôvodom pre zrušenie, len ako mohli mať vplyv na rozhodnutie o veci samej. Podľa definície je to iba trestný čin svedka, znalca alebo rozhodcu. Určite to nie je spôsob doručovania úradnej zásielky dlžníkovi (povinnému) v situácii, kedy ten špekulatívne odmieta si zásielky preberať.

6/ S poukazom na ďalšie rozhodnutia slovenských všeobecných súdov (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010, uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15Er/1972/2015. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 48Er/302/2016) trval na tom, že exekučný súd ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Ak v danom exekučnom konaní nešlo o spotrebiteľský vzťah, súd nebol oprávnený skúmať platnosť, resp. neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8/ Podľa § 200 EP na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa § 250 ods. 1 ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10/ Podľa § 53 ods. 1 prvá veta EP súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.

11/ Podľa § 53 ods. 3 písm. a/ EP súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

12/ Podľa § 53 ods. 4 prvá veta EP súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.

13/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, no vyhodnotil ju ako nedôvodnú.

14/ Oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, pričom tvrdil, že exekučný súd nemal zákonný dôvod na spochybňovanie exekučného titulu.

15/ Takéto tvrdenie však nemožno akceptovať, nakoľko súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov na poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu (či už v spotrebiteľskej alebo nespotrebiteľskej veci), je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (judikát R 46/2012). Exekučný súd je v takom prípade povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, ak už pri postupe podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

16/ V rozhodcovskom rozsudku vydanom ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, Royal Development - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243,951 25 Hruboňovo, na podklade ktorého oprávnený navrhoval vykonanie exekúcie, sa uvádza, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil podľa § 4 ods. 3 ZoRK z Pokusu o zmier z 15.03.2017 s rozhodcovskou doložkou. Zároveň rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla aj podľa § 4 ods. 7 ZoRK.

17/ Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila (§ 4 ods. 3 ZoRK). V danom prípade medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah, a to na základe písomnej Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26.03.2009. Zmluva neobsahovala ani zmienku o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť pred rozhodcom. Návrh, že spor medzi nimi bude rozhodnutý rozhodcom, oprávnený, resp. jeho právny zástupca neštandardným spôsobom zakomponoval až do Pokusu o zmier zo dňa 15.03.2017. Podľa uvedeného Pokusu o zmier, bol povinný vyzvaný neodkladne do 5 dní vrátiť požičanú sumu a v prípade neuhradenia dlžnej sumy sa oprávnený vyjadril, že sa obráti na mediátora/rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 921 25 Hruboňovo. Oprávnený sám vybral osobu, ktorá mala spor vyriešiť, pričom z takto formulovanej výzvy nevyplývalo jednoznačne, či sa mal spor rozhodnúť pred rozhodcom alebo mediátorom. Bez ohľadu na tento fakt, nebolo možné takúto výzvu považovať za rozhodcovskú zmluvu ani rozhodcovskú doložku. V oboch prípadoch ide totiž o dvojstranný právny úkon, pričom Pokus o zmier bol jednostranným právnym úkonom urobený oprávneným, adresovaný povinnému. Dohoda (rozhodcovská zmluva) by sa považovala za uzavretú, ak by vyjadrenie súhlasu adresáta (povinného) bez výhrad došlo včas navrhovateľovi (oprávnenému). Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (rozsudok NS SR 3Cdo 233/2008). Ak by teda povinný odoslal oprávnenému listinu (hoci aj elektronickou formou), ktorá by obsahovala jeho prejav vôle - výslovný súhlas s návrhom oprávneného rozhodnúť prípadné spory pred rozhodcom, v takom prípade by bolo možné považovať rozhodcovskú doložku (zmluvu) za uzavretú v písomnej forme na základe ich vzájomnej komunikácie. V tomto prípade však išlo o jednostranný návrh oprávneného, pričom k akceptácii tohto návrhu zo strany povinného nedošlo nijakým spôsobom, neuvádza to oprávnený a nevyplýva to ani z predloženého rozhodcovského spisu. Na základe uvedeného potom súd konštatoval, že nedošlo k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky v zmysle ust. § 4 ods. 3 ZoRK.

18/ Rozhodcovská zmluva môže byť podľa ZoRK uzavretá aj inými spôsobmi ako písomnou formou. Oprávnený (jeho právny zástupca) a rozhodca v rozhodcovskom rozsudku mali na mysli tiché uzavretie rozhodcovskej zmluvy uvedené v § 4 ods. 7 ZoRK. Podľa neho sa rozhodcovská zmluva považuje za písomne uzavretú aj v prípade, ak sa jej existencie v rozhodcovskej žalobe dovoláva žalobca a žalovaný jej neexistenciu v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu nenamietne. Takýto postup uzavretia rozhodcovskej zmluvy vyžaduje aktívnu účasť povinného (žalovaného) v rozhodcovskom konaní, ktorý má žalobnú odpoveď doručiť rozhodcovskému súdu. Zo spisu rozhodcovského súdu bolo zistené, že povinný sa konania pred rozhodcovským súdom vôbec nezúčastnil a všetky dokumenty mu boli doručené za použitia inštitútu fikcie doručenia. Na uvedené skutočnosti v napadnutom rozhodnutí poukázala aj vyššia súdna úradníčka, pričom právny zástupca oprávneného na to reagoval, že žalovanému boli písomnosti doručované na adresu uvedenú v Registri obyvateľov SR. Žalovaný podľa neho špekulatívne odmietal preberať si zásielky. Právny zástupca v sťažnosti napádal názory vyššieho súdneho úradníka a upozornil, že problém preberania poštových zásielok je vyriešený v ustanoveniach § 25, § 51 ods. 3 ZoRK a § 106 - 116 o spôsobe doručovania súdnych zásielok. Sudca k tomu

uvádza, že už v zmysle § 25 ZoRK bolo potrebné aspoň vyvinúť primerané úsilie na zistenie skutočného miesta bydliska povinného. Právny zástupca oprávneného zdôraznil, že súd doručoval na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, no na druhej strane ale ďalej neuviedol, že v § 116 je osobitne upravené doručovanie žaloby fyzickej osobe. Práve tam je zakotvená povinnosť súdu urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného, ak sa mu nepodarilo doručiť na adresu evidovanú v registri obyvateľov. Podľa návratky doručovanej zásielky bol adresát na uvedenej adrese neznámy. Zo spisu rozhodcovského súdu nevyplýva, že by sa okrem zistenia adresy povinného evidovanej v registri obyvateľov SR pokúšal inak (dopytom na obec, susedov a pod) zistiť jeho skutočný pobyt. Navyše v situácii, keď rozhodcovská doložka vôbec nebola uzavretá, a chcel svoju právomoc odvodiť na účasti povinného na rozhodcovskom konaní bola potreba zisťovania adresy povinného nanajvýš podstatná. Exekučný súd poznamenáva, že v krátkom čase po skončení rozhodcovského konania zmenil povinný adresu svojho trvalého bydliska, čo mohlo mať vplyv aj na tú skutočnosť, že povinný bol na adrese uvedenej v žalobe neznámy. Zo zákona nemožno vyvodiť, že by pasivita a nečinnosť žalovaného v rozhodcovskom konaní mala za následok podrobenie sa právomoci rozhodcu; takýto následok by bolo možné spájať jedine so správaním žalovaného, ktorý by bol aktívny pri prejednávaní sporu, bez toho, že by najneskôr pri svojom prvom úkone vo veci samej neexistenciu rozhodcovskej doložky namietol. Iná situácia by nastala v prípade, že by rozhodcovská zmluva uzavretá bola, hoci aj neplatne. V takom prípade by právomoc rozhodcu k vydaniu rozhodcovského rozsudku založená bola; obrana žalovaného by spočívala v podaní žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na uvedené, že povinný sa nezúčastňoval konania (pritom nemožno hovoriť o jeho pasivite) bolo zrejmé, že nemohol ani vzniesť námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy alebo nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, resp. vôbec rozhodcovskému súdu doručiť žalobnú odpoveď, čím teda nemohlo dôjsť k vzniku rozhodcovskej zmluvy tak ako to uvádza § 4 ods. 7 ZoRK. Povinný tak písomne ani iným spôsobom rozhodcovskú zmluvu s oprávneným neuzavrel, nemal žiadnu vedomosť o tom, že prípadný spor by mohol byť prejednaný iným orgánom ako všeobecným súdom.

19/ Exekučný súd pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Možno preto uzavrieť, že v rámci exekučného konania bol (všeobecný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (rozhodnutie, sp zn. IV. ÚS 78/2011). Súd na základe preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na základe nespôsobilého exekučného titulu. Sudca zdôrazňuje, že pri tomto postupe neskúmal platnosť, ale existenciu rozhodcovskej doložky.

20/ Aj keď právny zástupca oprávneného poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6ECdo/7/2013, toto sa týkalo posudzovania platnosti rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej veci, pričom len okrajovo uviedol rozdiely, ktoré sú v nespotrebiteľských rozhodcovských konaniach. Navyše v tomto rozhodnutí nespochybnil ani nepopieral iné svoje rozhodnutie (sp. zn. 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011 - R 46/2012), ktoré sa priamo zaoberalo existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky) a jednotlivými písomnými formami jej uzavretia, pričom nerozhodoval túto vec z hľadísk spotrebiteľského práva. Rovnako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 sa týka spotrebiteľského rozhodcovského konania, pričom z neho vôbec nevyplýva, že by exekučný súd nemal preskúmavať právomoc orgánu (rozhodcovského súdu) na konanie a vydanie exekučného titulu. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/728/2015 zo dňa 15.06.2016, na ktoré oprávnený poukazoval, v danej veci bola medzi účastníkmi rozhodcovská zmluva písomne uzavretá, na rozdiel od posudzovaného prípadu.

21/ Pokiaľ ide o námietku, že rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZoRK pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, uvádza sudca nasledovné: podľa § 35 prvá veta ZoRK doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Doslovné znenie uvedeného ustanovenia svedčí o tom, že účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

22/ Práve preto, že rozhodcovský súd nepredstavuje mocenský orgán, ktorý je výrazom nedobrovoľného podriadenia sa moci ako prejavu zákonom zakázanej svojpomoci v demokratickom štáte, resp. štátneho monopolu donútenia, a nejde o demokraticky legitimovaný, normatívne ukotvený orgán verejnej moci ako súčasť permanentnosti výkonu moci, ale súkromnoprávny orgán, platia pre neho určité pravidlá. Rozhodcovský súd môže byť ustanovený len vôľou strán ad hoc a nemožno ho stotožňovať so všeobecným súdom. Jeho právomoc nie je delegovanou zvrchovanou mocou štátu, ale je založená práve vôľou strán vyjadrenou v rozhodcovskej zmluve, resp. doložke. Ak už aj strany vôbec doložku písomne neuzavrú, ZoRK umožňuje jej uzavretie v prípade (aktívnej) účasti žalovaného v rozhodcovskom konaní - súhlasom do zápisnice pred rozhodcom alebo doručením žalobnej odpovede rozhodcovskému súdu, v ktorej neexistenciu rozhodcovskej zmluvy nenamietne. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul. Exekučný súd by neposudzovaním materiálnej a formálnej vykonateľnosti (teda aj toho, či bol exekučný titul vydaný orgánom vybaveným na to právomocou) takého titulu, poskytol právnu ochranu bez splnenia podmienok, ktoré sú na exekučný titul ustanoveniami Exekučného poriadku kladené. Aj v rozhodcovskom konaní je nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti.

23/ Sudca poznamenáva, že Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Exekučný súd nemôže akceptovať rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, teda „rozhodnutie“ nevykonateľné, majúce účinky paktu. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval.

24/ Nakoľko je teda predložený rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc, teda v zmysle vyššie uvedeného nulitný právny akt, je potom nespôsobilý byť podkladom na výkon exekúcie. Takýto titul je v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku) a preto bolo namieste návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titul so zákonom v celom rozsahu zamietnuť.

25/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 zamietol sťažnosť oprávneného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. 33Ek/46/2017 zo dňa 14.08.2017.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.