Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/80/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: D. X., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XX, o zaplatenie 2.777,62 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanej s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.04.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovanú k zaplateniu istiny vo výške 2.777,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.777,62 eur od 27.07.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s., Bratislava) poskytol žalovanej na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 29.06.2012 spotrebiteľský úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s platením zmluvne dohodnutých splátok úveru právny predchodca žalobcu ku dňu 20.07.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň vyzval žalovanú na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy v celosti postúpená na žalobcu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej len časť postúpeného nároku, a to nesplatenú dlžnú istinu úveru vo výške 2.777,62 eur s úrokmi z omeškania.

2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadrila v lehote 10 dní, súd doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 12.10.2016. Žalovaná sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadrila.

Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila len žalovaná, pričom právny zástupca žalobcu svoju neúčasť, resp. neúčasť žalobcu ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd preto pojednávanie v súlade so zákonom vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a s podstatným obsahom spisu (tak ako to vyplýva z č.l. 65 spisu) a zistil tento skutkový a právny stav veci: Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 29.06.2012 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 3.000 eur. Úver mala žalovaná splatiť v 72 mesačných splátkach po 68,68 eur, vždy k 12. dňu príslušného mesiaca, počnúc od júla 2012. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená na 22,32 %, priemerná RPMN bola 19,59 % a výška úrokovej sadzby bola 17,9 %. V zmysle čl. VI bod 1 písm. b. zmluvy v prípade existencie nedoplatku jednej splátky úveru trvajúceho 3 mesiace alebo dvoch splátok úveru bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Listom zo dňa 22.07.2013 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 20.07.2013 s poukazom na to, že žalovaná svoju zmluvnú povinnosť splácať úver formou pravidelných mesačných splátok riadne a včas porušila a vyzval žalovanú k zaplateniu dlhu v celkovej výške 3061,19 eur. List s názvom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie“ bol odoslaný žalovanej poštou dňa 22.07.2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy č. XX-XXXXXXXXXX v celosti postúpená na žalobcu. Podľa obsahu žaloby uplatnená pohľadávka pozostáva z nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 2.777,62 eur s úrokmi z omeškania.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (OZ), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20100101.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1, 2 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

4. Žalobca v spore argumentoval tým, že voči žalovanej si uplatňuje nesplatenú časť istiny úveru, pri ktorom právny predchodca žalobcu listom z 22.07.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého zvyšku úveru, pričom podľa tvrdenia žalobcu postúpením pohľadávky dňom 06.10.2015 (viď oznámenie o postúpení pohľadávky z 08.10.2015 s podacím hárkom na č.l. 24-25 a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015 so špecifikáciou predmetnej pohľadávky - príloha podania žalobcu z 24.10.2017) prešli na neho všetky práva súvisiace s predmetnou pohľadávkou, ktorá vzhľadom na mimoriadnu splatnosť všetkých splátok úveru pozostáva z celého zvyšku istiny nesplateného úveru a z vyčíslených riadnych úrokov do zosplatnenia celého zvyšku úveru. K tomu predložil list s názvom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie“, ktorý bol odoslaný žalovanej dňa 22.07.2013, a ktorý svedčí o tom, že právny predchodca žalobcu z dôvodu omeškania so splácaním splátok úveru oznámil žalovanej vznik jej povinnosti v zmysle čl. VI úverovej zmluvy predčasne splatiť pohľadávku banky v celosti a zároveň žalovanú vyzval, aby takto zosplatnenú celkovú pohľadávku banky z úveru zaplatila okamžite po doručení predmetnej výzvy.

5. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaná neplnila povinnosť riadne a včas splácať úver, nakoľko spolu uhradila len 8 splátok. Keďže podľa tvrdenia žalobcu mala mimoriadna (predčasná) splatnosť celého úveru nastať ku dňu 20.07.2013, súd považoval vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu za nevyhnutné preskúmať, či k zosplatneniu celého poskytnutého úveru ku dňu 20.07.2013 došlo v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V prípade spotrebiteľskej zmluvy je pri zosplatnení úveru dodávateľ povinný dodržiavať § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/>, podľa ktorého predtým, ako dodávateľ vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, musí upozorniť spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie všetkých splátok jednorazovo v prípade, ak spotrebiteľ v lehote 15 dní od doručenia tejto kvalifikovanej výzvy neuhradí svoj súčasný dlh. Až po uplynutí tejto 15- dňovej lehoty môže dodávateľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a žiadať o zaplatenie celého dlhu. Žalobca v konaní predložil len oznámenie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 22.07.2013 (č.l. 16), ktorým tento vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru spätne k 20.07.2013, avšak bez preukázania zaslania aj predchádzajúcej kvalifikovanej výzvy, čím by bolo zachované právo dlžníka zakotvené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že jeho právny predchodca pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postupoval v súlade s uzatvorenou zmluvou (čl. VI, ktorý neobsahuje povinnosť predchádzajúcej výzvy dlžníka), súd uvádza, že v tomto smere platí pre spotrebiteľa výhodnejšie ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, od ktorého v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> nie je možné sa odchýliť. Úprava v uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve, ktorá umožňuje zosplatnenie celého dlhu dodávateľom bez zaslania kvalifikovanej výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, je ustanovenie, ktoré obchádza ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, a preto je takéto dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> neplatné, na čo súd prihliadol z úradnej povinnosti.

6. Upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým mu oznamuje (notifikuje), že si na základe ich dohody, uzatvorenej na základe dovolenia zákonnej normy § 565 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>, uplatní svoje práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> (zaplatenie celej pohľadávky namiesto platenia v splátkach), pretože je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, resp. oznámenia veriteľa až v prípade, keď sa naplnili podmienky pre uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>; teda, ak už skutočne dlžník nesplnil niektorú

splátku. Účelom tohto ustanovenia je tak dať spotrebiteľovi určitú poslednú možnosť k splateniu dlhu predtým, ako dodávateľ využije svoje najprísnejšie právo, ktorým žiada o zaplatenie celého dlhu naraz. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že zákonodarca v spotrebiteľských veciach, ako je tomu i v danom prípade, vyžaduje osobitné upozornenie ako jednostranný prejav vôle veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým mu oznamuje, že je v omeškaní so zaplatením konkrétnej splátky, a že mu preto na základe ich zmluvného dojednania vzniklo právo požadovať predčasnú splatnosť celej pohľadávky, ktoré si aj uplatňuje.

7. Žalobca v konaní nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu splnil svoju notifikačnú povinnosť, a to v akejkoľvek forme, ktorú však žalobca musí bez pochýb preukázať. Tým nebolo preukázané ani to, že dodávateľ skutočne mohol po splnení zákonných podmienok uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky, dojednané v zmluve podľa § 565 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru až po kvalifikovanej výzve dlžníka podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, čo však v danom prípade nebolo preukázané, a tým nebolo preukázané ani to, že by banka žalobcovi postúpila pohľadávku v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách totiž vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. (Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“). Pokiaľ teda banka v danom prípade postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, avšak súčasne nebolo preukázané splnenie notifikačnej povinnosti veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ktoré má predchádzať zosplatneniu úveru, je potrebné mať za to, že banka postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ nebola v súlade so zákonom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné urobiť ani záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu zasielania listu právneho predchodcu z 22.07.2013, ako aj ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu splatný v celom rozsahu. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Keďže nebolo preukázané, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v súlade so zákonom a že by ku dňu postúpenia pohľadávky bol splatným celý úver, nebolo preukázané ani to, že banka bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému (nebankovému) subjektu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015. Úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Za takúto výzvu však nemožno považovať list právneho predchodcu z 22.07.2013 s názvom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie“, nakoľko z dôvodu nepreukázania notifikačnej povinnosti veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a následnej platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru sa tento list a v ňom obsiahnutá výzva banky nemohli vzťahovať (nebol preukázaný opak) na celý zvyšok úveru, ktorá pohľadávka následne mala byť v celosti postúpená na žalobcu. Inak povedané, žalobca v konaní nepreukázal, že by sa táto výzva týkala (mohla týkať) celej postupovanej pohľadávky, ktorá podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí byť splatná, a to z jednoduchého dôvodu nepreukázania skoršej právnej skutočnosti, t.j. že by vôbec došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti tejto pohľadávky v súlade so zákonom, čo je podmienkou jej následného postúpenia v celosti na iný subjekt.

8. Ustanovenie § 525 ods. 1 zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi len za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na

inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi.

9. Na rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupník v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému mala byť postúpená pohľadávka z celého úveru bankou, tak bol v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a preukázať, že 1/ došlo k zosplatneniu celého úveru v súlade so zákonom, ďalej že 2/ pred postúpením tejto pohľadávky z celého úveru postupníkovi banka písomne vyzvala klienta (dlžníka) na splnenie jeho postupovaného záväzku splatného v celosti a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka ohľadom ním uplatňovanej pohľadávky v tomto konaní.

10. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Tatra banky, a.s. voči žalovanej postúpená (06.10.2015), boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania vo vzťahu k časti postupovanej pohľadávky, nebolo však preukázané, že by bola (mohla byť) žalovaná bankou písomne vyzvaná na splnenie svojho splatného záväzku spočívajúceho v povinnosti jednorazovo splatiť celý zvyšok úveru. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu preto súd žalobu zamietol.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá a § 101 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20100101.html>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

11. Súd nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na to, že ani v prípade preukázania vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru po kvalifikovanej výzve dlžníka podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. by nebolo možné žalobcovi priznať uplatnenú pohľadávku, a to z dôvodu jej premlčania. Súd je povinný pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo skúmať, či právo veriteľa alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, aj keď túto námietku dlžník nevzniesol. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie

pohľadávky a jej príslušenstva z poskytnutého úveru, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, keďže v zákone pre uvedené právo nie je uvedená osobitná premlčacia doba. V cit. ust. § 103 OZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ust. § 101 OZ, špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 . Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu, premlčacia lehota (len) pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 , a to tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa cit. § 565 OZ. Ak totiž veriteľ právo na zosplatnenie inak v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne až do konca odo dňa splatnosti každej z nich; ak veriteľ účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu došlo. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd je toho názoru, že ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, v kontexte s cit. ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vykladať tak, že v prípade, že veriteľ účinne využije svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka tým, že vyzve dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (pričom v danom prípade podľa cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľský vzťah, tak môže vykonať najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za súčasného upozornenia spotrebiteľa v stanovenej lehote na uplatnenie tohto práva), začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti tej nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého nezaplateného dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka využil. Podľa skutkových zistení z dokazovania vykonaného súdom, ktoré stranami neboli spochybnené, žalovaná mala dlh uhradiť v dohodnutých mesačných splátkach vždy k 12. dňu mesiaca, pričom posledná splátka a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky 12.07.2012. Žalobca listom zo dňa 22.07.2013, ktorý bol podľa pripojeného podacieho hárku odoslaný žalovanej dňa 22.07.2013, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 20.07.2013 a žiadal zaplatiť celý dlh okamžite od doručenia listu, pričom tak mohol urobiť v zmysle vyššie uvedeného len pre nezaplatenie splátky splatnej najneskôr 12.04.2013, a to po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky v čase do splatnosti nasledujúcej splátky). Podľa vyššie uvedeného tak premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu začala plynúť 12.04.2013 a uplynula dňom 12.04.2016. Keďže žaloba na súd bola podaná dňa 22.04.2016, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby. To znamená, že v prípade preukázania vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt v súlade so zákonom by bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania nároku.

12. Súd z uvedených dôvodov žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I).

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaná bola v tejto veci neúspešná na 0 % a úspešná na 100 %, t.j. čistý úspech žalovanej predstavuje 100 %. Nakoľko však žalovanej preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej z dôvodu hospodárnosti konania právo na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).