Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoPr/9/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu D., proti žalovanému K., o zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. júna 2016, č.k. 20Cpr/1/2016-27, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vedené pod sp.zn. 20Cpr 1/2016 zastavil. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol, že žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 9,80 Eur po právoplatnosti uznesenia prostredníctvom Q. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 103, § 83, § 104 ods. 1 veta prvá, § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4 zák. č. 71/92 Zb. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaním zo dňa 16.03.2016 doručeným súdu dňa 17.03.2016 domáha zaplatenia náhrady mzdy za deň 22.07.2014 v sume 89,35 Eur brutto s príslušenstvom. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 21C/121/2011- 831 zo dňa 02.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín 6Co/277/2014- 892 rozhodol, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá, resp., že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi je neplatné, a žalobca sa domnieva, že by mu žalovaný mal vyplatiť náhradu mzdy za deň 22.07.2014, ktorú mu bol povinný vyplatiť v termíne splatnosti dňa 11.08.2014. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal dňa 09.09.2014 na Okresnom súde Trenčín žalobu na náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2011 do 22.07.2014 (vrátane), z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru, pričom konanie o tomto návrhu sa vedie na súde pod sp. zn. 21Cpr/4/2014. Uviedol, že predmetné konanie nie je právoplatne skončené. Z uvedeného vyvodil, že veci vedené pod sp. zn. 20Cpr/1/2016 a sp. zn. 21Cpr/4/2014 sú v časti o zaplatenie náhrady mzdy za deň 22.07.2014 vecami totožnými, nakoľko náhradu mzdy za uvedený deň si žalobca uplatnil aj v konaní vedenom pod sp.zn. 21Cpr/4/2014, týkajú sa tých istých účastníkov a skutkové okolnosti, od ktorých žalobca odvodzuje uplatnené právo, sú tiež totožné. Konštatoval, že v konaní vedenom pod sp. zn. 20Cpr/1/2016, ktoré začalo neskôr, je daná prekážka litispendencie, ktorá je jedným z neodstrániteľných nedostatkov konania upravená v § 83 O.s.p., podľa ktorého začatie konania bráni tomu, že na súde nemôžu v tej istej veci prebiehať viaceré konania. Keďže z obsahu spisov vyplýva, že v konaniach vedených pod sp. zn. 20Cpr/1/2016 a sp. zn. 21Cpr/4/2014 ide v časti o zaplatenie náhrady mzdy za deň 22.07.2014 o tú istú vec, súd prvej inštancie neskôr začaté konanie postupom podľa § 104 ods. 1 prvá veta zastavil, nakoľko skôr začaté konanie vytvorilo pre toto konanie neodstrániteľnú prekážku. Uviedol, že konanie o náhradu mzdy tak bude prebiehať pod sp. zn. 21Cpr/4/2014.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Dôvodil, že dňa 23.10.2014 podal na súde prvej inštancie žalobu o náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2014 do 22.07.2014 v rozsahu 37 mesiacov 21 dní, kedy bol žalobca vedený v evidencii na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v X. B.. K žalobe priložil rozhodnutie o vyradení z evidencie ÚPSVaR v X. B., ktoré predložil tiež k podanej žalobe na vydanie platobného rozkazu dňa 16.03.2016. Konanie pod sp. zn. 21Cpr 4/2014 vo veci náhrady mzdy bolo právoplatne skončené už dňa 05.08.2015. Mal za to, že súd prvej inštancie náhradu mzdy za deň 22.07.2014 nemohol žalobcovi priznať, nakoľko svojim rozsudkom sp.zn. 21C 121/2011-831 zo dňa 02.12.2013 vo veci neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným je neplatné a tento rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co 277/2014-892 zo dňa 18.06.2014 nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2014. Dňom 22.07.2014 sa obnovil pracovnoprávny vzťah žalobcu k žalovanému, ktorý nariadil dňom 23.07.2014 čerpať žalobcovi dovolenku, avšak za deň 22.07.2014, kedy už bol rozsudok Okresného súdu Trenčín 21C 121/2011-831 právoplatný, mu žalobca náhradu mzdy nevyplatil a ani za neho neodviedol odvody. Uznesenie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne z dôvodu, že vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Po vydaní rozhodnutia súdom prvej inštancie, podaní odvolania žalobcom, došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, 2 stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku zastavenia konania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

5. Podľa § 103 O.s.p. účinného do 30.06.2016, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

6. Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Z citovaných ustanovení O.s.p. vyplýva, že súdne konanie prebieha podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vo veci vydať rozhodnutie. Pokiaľ procesné podmienky konania nie sú splnené a zistený nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, súd musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť. O prekážku veci začatej v zmysle ust. § 83 O.s.p. ide vtedy, keď začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Ďalším z dôvodov, pre ktoré súd nemôže vo veci konať a rozhodovať a na ktorý súd musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu, je prekážka rozsúdenej veci, stanovená v § 159 ods. 3 O.s.p. Táto prekážka je zákonným dôsledkom záväznosti právoplatného rozhodnutia, ktorá má v občianskom procese svoju účinnosť za predpokladu, že sa v prejednávanej veci vyskytuje totožnosť subjektov v pomere k veci právoplatne rozhodnutej a totožnosť samotnej veci, ktorá bola predmetom konania.

8. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.03.2016, domáhal od žalovaného náhrady mzdy za deň 22.07.2014. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením podľa § 103, § 104 ods. 1 veta prvá a § 83 O.s.p. konanie zastavil, keď mal za to, že konanie začaté pred súdom prvej inštancie pod sp.zn. 21Cpr 4/2014 vytvorilo pre tento spor neodstrániteľnú prekážku konania. Mal za to, že veci vedené pod sp.zn. 10Cpr 1/2016 a sp.zn. 21Cpr 4/2014 sú v časti o zaplatenie náhrady mzdy za deň 22.07.2014 vecami totožnými, nakoľko náhradu

mzdy za uvedený deň si žalobca uplatnil aj v konaní vedenom pod sp.zn. 21Cpr 4/2014, týkajú sa tých istých účastníkov a skutkové okolnosti, od ktorých žalobca odvodzuje uplatnené právo, sú tiež totožné.

9. Prekážka litispendencie (§ 83 O.s.p. účinný do 30.06.2016) je daná, ak na ktoromkoľvek súde Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov konania, rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pritom predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, základ je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit návrhu odôvodnený. Nejde o prekážku litispendencie, ak chýba čo i len jeden znak totožnosti veci. Ak súd zistí, že v tej istej veci prebieha iné konanie, je povinný neskoršie začaté konanie zastaviť; pričom rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania.

10. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 21Cpr/4/2014 nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.apríla 2015, č.k. 21Cpr 4/2014-242 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 71.925,00 Eur s prísl. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol tak na základe žaloby podanej žalobcom o náhradu mzdy s tým, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu mzdy (platu) od 01.06.2011 do 22.07.2014 v rozsahu 37 mesiacov a 22 dní. Z podania žalobcu založeného na č.l. 62 spisu nesporne vyplýva, že upresnil dĺžku obdobia z 37 mesiacov a 21 dní, ktoré pôvodne v podanej žalobe uviedol (37 mesiacov a 21 dní). Nepresnosť v počte dní odstránil aj v podaní „Úprava - oprava petitu návrhu,“ podaného prostredníctvom právnej zástupkyne zo dňa 12.12.2014 (č.l. 70 spisu), v ktorom uviedol, že „Vzhľadom na skutočnosť, že petit tohto návrhu nebol koncipovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne, upravujeme a upresňujeme znenie petitu tak, že bude mať nasledovné znenie: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2011 do 22.07.2014 vo výške 55.986,29 Eur a úrok z omeškania ...“ Rovnako tak z podania žalobcu podaného prostredníctvom právnej zástupkyne označeného ako „Doplnenie“, doručeného súdu prvej inštancie dňa 26.05.2015 (č.l. 170 spisu) vyplýva, že žalobca si uplatňoval náhradu mzdy voči žalovanému „za obdobie od 01/06/2011 do 22/07/2014 vrátane“. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom dňa 15.júna 2015 právna zástupkyňa žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedla, že žiada, aby súd priznal žalobcovi žalovanú sumu, ktorá predstavuje náhradu mzdy „za obdobie od 01.06.2011 do 22.07.2014, teda za obdobie 37 mesiacov a 22 dní...“ Z odôvodnenia predmetného rozsudku zo dňa 26.apríla 2015 č.k. 21Cpr 4/2014-242 vyplýva, že predmetom konania bola aj náhrada mzdy za deň 22.07.2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.08.2015 a vykonateľnosť dňa 09.08.2015.

11. Momentom právoplatnosti rozhodnutia nastáva prekážka res iudicata (§ 159 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2014, § 230 účinného od 01.07.2016) a znamená, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia vec prejednávaná znova. To však platí len potiaľ, pokiaľ je daná totožnosť veci. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. že ide o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností, tak ako tomu je aj v danom spore.

12. Vzhľadom na to, že konanie o uplatnenom nároku o doplatenie mzdy za deň 22.07.2014 bráni prekážka veci rozhodnutej, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie zastavil, avšak odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil z iných dôvodov, a to z dôvodu prekážky právoplatne skončenej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p. účinný do 30.06.2016), ktorá znamená, že vec nemôže byť prejednaná znova, ako náhle o nej bolo už právoplatne rozhodnuté.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .