Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17C/997/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v spore žalobcu N. T., nar. X.X.XXXX, bytom v E., T. N.. X, práv. zast. JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Rooseveltova 6 proti žalovaným: 1/ Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Tr. SNP 48/A, IČO: 00 691 135 a 2/ Bytový podnik mesta Košice s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, právne zast. JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štefánikova 40 o zaplatenie 1.040.092,10 Sk (34.524,73 eura) s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobný návrh zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

III. Priznáva štátu voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 30 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobným návrhom žiadal, aby pôvodne žalovaný Bytový podnik mesta Košice, Južné nábrežie 13, Košice (príspevková organizácia) bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške nákladov, ktoré boli vynaložené na rekonštrukciu nehnuteľnosti, t.j. 1.040.092,10 Sk s príslušným úrokom z omeškania od splatnosti faktúry, t.j. od 28.8.1998 do zaplatenia a uplatnil si náhradu trov konania. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 1.1.1997 uzavrel pôvodný žalovaný ako prenajímateľ s nájomcom II & CC Slovakia a.s. zmluvu o nájme nebytových priestorov na Komenského ul. č. 40. Dňa 25.7.1997 nájomca v súlade so zmluvou predložil pôvodne žalovanému žiadosť o súhlas na vykonanie rekonštrukcie a opráv prenajatej nehnuteľnosti vzhľadom na zistené závady, ktorých rozsah bránil užívaniu budovy. Dňa 5.8.1997 nájomca II & CC Slovakia a.s. zo strany pôvodne žalovaného písomne obdržal stanovisko k rekonštrukcii so záverom „bez námietok, v súlade s predloženou projektovou dokumentáciou a predbežným rozpočtom rekonštrukcie“. Žalobca uviedol, že nájomca II & CC Slovakia a.s. zabezpečil rekonštrukciu prenajatej nehnuteľnosti na základe zmluvy o dielo s firmou MOSTAP a.s. Košice. Pôvodne žalovaný listom zo dňa 9.6.1998 nájomnú zmluvu jednostranne vypovedal ku dňu 31.3.1998, aj napriek tomu, že rekonštrukcia prenajatej nehnuteľnosti nebola ešte dokončená. Nájomcovi II & CC Slovakia a.s. vznikli za uskutočnené rekonštrukčné práce náklady, ktoré vyfakturoval pôvodne žalovanému, vzhľadom na zrušenie nájomnej zmluvy a nemožnosť nájomcu II & CC Slovakia a.s. v nehnuteľnosti uskutočniť podnikateľskú činnosť. Žalobca uviedol, že, pôvodne žalovaný faktúru s dátumom splatnosti dňa 28.8.1998 od nájomcu II & CC Slovakia a.s. prijal, ale ju doposiaľ neuhradil. Uviedol, že jednostranným zrušením nájomnej zmluvy zo strany pôvodne žalovaného prenajímateľa vznikla nájomcovi II & CC Slovakia a.s. škoda vo výške vynaložených nákladov na rekonštrukciu v sume 1.040.092,10 Sk, pretože investoval do prenajatej nehnuteľnosti bez toho, aby nehnuteľnosť mohol užívať. Uviedol aj, že plnenie uskutočnené v priestoroch prenajatej nehnuteľnosti postráda

právny dôvod, ktorý odpadol. Táto pohľadávka nájomcu II & CC Slovakia a.s. voči pôvodne žalovanému prenajímateľovi (v ďalšom len „BPMK“) bola postúpená žalobcovi a doposiaľ zostala neuhradená.

2. Pôvodne žalovaný BPMK vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.3.2006 uviedol, že v stanovisku, ktorým povolil spoločnosti II & CC Slovakia a.s. vykonávať rekonštrukčné práce na prenajatom objekte je uvedené, že všetky rekonštrukčné práce vykoná II & CC Slovakia a.s. na vlastné náklady a tak isto aj v nájomnej zmluve zo dňa 1.11.1997 (článok 5 bod 7) bolo dohodnuté, že všetky náklady na zmenu prenajatej veci znáša nájomca, t.j. II & CC Slovakia a.s.. Uviedol, že sa nikdy nezaviazal nájomcovi II & CC Slovakia a.s. uhradiť náklady vynaložené do zhodnotenia prenajatej veci. Nájomcovi tak nikdy nevzniklo právo dožadovať sa náhrady vynaložených nákladov na rekonštrukciu domu Komenského 40. Navyše stavebné úpravy vykonané nájomcom II & CC Slovakia a.s. nijako nezhodnotili prenajatú vec, spočívali v rôznom búraní a demontovaní a nájomca odstránil z objektu funkčné kúrenie a elektrické rozvody. K tvrdeniu žalobcu, že akceptoval predloženú faktúru zo dňa 13.8.1998, uviedol, že listom zo dňa 3.9.1998 vyjadril s ňou nesúhlas. Ďalej BPMK vzniesol námietku premlčania, nakoľko si žalobca uplatnil svoj nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že II & CC Slovakia a.s. zaslala BPMK faktúru na sumu 1.041.092,10 Sk, v ktorej boli uvedené všetky práce, ktoré spoločnosť vykonala, vrátane ich finančného vyčíslenia. Listom zo dňa 3.9.1998, ktorý prevzal nájomca II & CC Slovakia a.s. dňa 10.9.1998, BPMK vyjadril svoj nesúhlas s predloženou faktúrou a teda sa žalobca ako právny nástupca nájomcu, najneskôr dňa 10.9.1998 dozvedel o bezdôvodnom obohatení, o tom, kto zaň zodpovedá, ako aj o výške bezdôvodného obohatenia. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia však bola podaná na súde až dňa 2.7.2001 po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Napokon BPMK dodal, že sa v žiadnom prípade nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, nakoľko finančné prostriedky na rekonštrukciu boli vynaložené do majetku, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve mesta Košice a BPMK vykonával len jeho správu. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.

3. Vo veci súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 29.1.2007, č.k. 17C/997/2002-115 tak, že návrh zamietol. Rozsudok bol zrušený uznesením odvolacieho súdu zo dňa 30.10.2008, č.k. 4 Co/99/2007-136.

4. Počas konania zanikol dňom 31.12.2008 pôvodne žalovaný BPMK, príspevková organizácia a jej právnym nástupcom sa v celom rozsahu práv a povinností stalo Mesto Košice so sídlom v Košiciach, Tr. SNP č. 48/A, IČO: 00 691 135, preto súd v ďalšom konal s Mestom Košice ako univerzálnym právnym nástupcom pôvodne žalovaného BPMK. Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením zo dňa 30.-31.10.2008 schválilo nepeňažný vklad podľa § 59 ods. 4 Obch. zák. do spoločnosti Bytový podnik mesta Košice s.r.o. ku dňu 1.1.2009, ktorým (nepeňažným vkladom) boli veci, práva a záväzky, práva z priemyselného, duševného vlastníctva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili a slúžili na prevádzkovanie Bytového podniku mesta Košice - príspevkovej organizácie. Na základe návrhu žalobcu, podaniami z dní 1.4.2009 a 15.4.2009, súd pripustil uznesením zo dňa 19.5.2010 vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a to Bytového podniku mesta Košice s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 a to popri žalovanom v 1. rade - Meste Košice. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2010.

5. Žalovaný v 1. rade (Mesto Košice) na pojednávaní dňa 29.9.2010 vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej legitimácie v spore a navrhol z toho dôvodu žalobu zamietnuť. Na preukázanie dôvodnosti vznesenej námietky predložil Protokol č. 3 o odovzdaní a prevzatí práv a záväzkov vyplývajúcich zo súdnych sporov a exekučných konaní v nadväznosti na uznesenie Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 629 zo dňa 30. - 31. októbra 2008, bod 5., vrátane Prehľadu súdnych sporov a prebiehajúcich exekučných konaní ku dňu 31.12.2008, v ktorom prehľade na str. 235 pod por. č. 9193 bola uvedená ako odovzdaná pohľadávka uplatňovaná žalobcom v tomto konaní.

6. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť a vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu z dôvodu, že vstúpil do konania až dňom 19.5.2010.

7. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 25.5.2011, č.k. 17C/997/2002-299, opätovne žalobný návrh zamietol.

8. Podľa ust. § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 23.5.2013, č.k. 4Co/289/2011-332 tento (v poradí druhý) rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V uznesení odvolací súd v plnom rozsahu poukázal na právne závery vyplývajúce z predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 30.10.2008, sp. zn. 4Co/99/2007-136. Uviedol, že súd prvého stupňa založil svoje závery o nedôvodnosti nároku o zaplatenie žalovanej sumy na skutočnosti, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal zaplatenie sumy 34.524,73 eura zhotoviteľovi diela, t.j. spoločnosti MOSTAP a.s. a nepreukázal ani rozsah vykonaných stavebných prác. Zároveň vychádzal zo zistenia, že v konaní nebolo preukázané zvýšenie hodnoty predmetu nájmu. Charakter vykonaných stavebných prác hodnotil ako práce smerujúce k zmenám - rekonštrukcii nehnuteľnosti a nie k opravám, na ktoré by bol povinný prenajímateľ. V tejto súvislosti sa odvolaciemu súdu javil rozsudok súdu prvého stupňa ako predčasný, pretože v konaní, uviedol, že neboli zistené všetky podstatné okolnosti pre rozhodnutie o predmete sporu. Odvolací súd mal za chybu dovtedajšieho dokazovania, že sa nepodarilo zabezpečiť dokumentáciu plánovanej rekonštrukcie. Uviedol, že z obsahu spisu zároveň vyplýva, že niektoré z prác nemuseli mať priamo charakter prác rekonštrukčných, ale mohlo ísť aj o opravy, na ktoré by bol povinný prenajímateľ a to najmä s ohľadom na to, že sa zaviazal odovzdať predmet nájmu pôvodnému nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Odvolací súd uviedol, že aj zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí objektu zo dňa 17.3.1997 vyplýva, že tento bol prevzatý do užívania v spôsobilom stave, avšak s potrebou rekonštrukcie. Odvolací súd mal preto za potrebné v konaní zistiť konkrétny rozsah jednotlivých prác, ktoré boli vykonané na prenajatom objekte a zistiť, ktoré z prác majú charakter opráv, na ktoré bol povinný prenajímateľ, pretože iba pri týchto prácach vznikol pôvodnému nájomcovi nárok na ich náhradu, keďže rekonštrukciu objektu mohol prenajímateľ vykonať iba na vlastné náklady. U prác, pri ktorých sa ukáže, že boli vykonané bez súhlasu, príp. bez oznámenia potreby opravy prenajímateľovi, uviedol odvolací súd, že prichádza do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa zistiť konkrétny rozsah prác, ktoré boli vykonané právnym predchodcom žalobcu (a to aj prostredníctvom tretích osôb) a ustáliť konkrétny charakter týchto prác. V prípade, ak by prichádzala do úvahy náhrada zo strany žalovaných (resp. iba niektorého), uviedol, že ich hodnotu bude potrebné zistiť aj znaleckým dokazovaním.

10. Po vrátení veci späť tunajší súd doplnil dokazovanie žalobcom predloženými fotografiami predmetu nájmu (č.l. 340-353), projektovou dokumentáciou predloženou žalobcom (č.l. 360-381), fotografiami predloženými žalobcom (č.l. 384), výsluchmi svedkov N. T., N. T. ml., Ing. P. O., RNDr. A. A., A. Q., N. Q., Ing. S. G. a Ing. S. N., ako aj Odborným vyjadrením č. 23/2016 znalca Ing. M. K., PhD. vrátane jeho výsluchu, Doplnkom č. 1 k odbornému vyjadreniu a Znaleckým posudkom č. 86/2016 vyhotoveným znalcom Ing. S. N. na základe objednávky žalovaného v 1. rade, na základe čoho zistil takýto skutkový stav:

11. Dňa 1.1.1997 uzavreli BPMK, IČO: 32 989 675 (príspevková organizácia) ako prenajímateľ a II & CC Slovakia a.s. ako nájomca zmluvu 11101000436/97 o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej BPMK prenajal a II & CC Slovakia prebral do nájmu nebytové priestory v objekte na ul. Komenského 40, na prízemí, v kat. úz. Košice - Sever, o celkovej výmere 128,2 m2. Podľa čl. 2 nájomnej zmluvy, nebytové priestory boli prenajaté za účelom ich využitia na administratívu a cukrárenskú výrobu. Podľa čl. 3 nájomnej zmluvy, nájom bol uzavretý na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.1.1997. Podľa čl. 5 ods. 1/ nájomnej zmluvy, prenajímateľ (BPMK) odovzdal a nájomca prevzal nebytové priestory v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Podľa čl. 5 ods. 3/ nájomnej zmluvy, bol nájomca (II & CC Slovakia a.s.) povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu nevyhnutných opráv na prenajatej nehnuteľnosti a tieto alebo aj iné nevyhnutné opravy mu umožniť. Podľa čl. 5 ods. 4/ nájomnej zmluvy, bol nájomca povinný na svoje náklady zabezpečovať bežnú údržbu nebytových priestorov vrátane drobných opráv. Podľa čl. 5 ods. 7/ nájomnej zmluvy, akékoľvek zmeny, úpravy a doplnenia predmetu nájmu, ktoré by sa nezhodovali s projektom alebo daným stavom v dobe odovzdania nájomcovi, mohol nájomca vykonať iba po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa. Súhlas s prípadnými úpravami mal dať prenajímateľ písomne na základe predchádzajúcej žiadosti nájomcu. Náklady na zmeny mal znášať nájomca. Podľa čl. 6 veta druhá a tretia nájomnej zmluvy, prenajímateľ bol oprávnený vypovedať zmluvu písomne i bez udania dôvodu a výpovedná lehota bola trojmesačná a začala plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Dňa 17.3.1997 bol vyhotovený Zápis o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru na ul. Komenského č. 40, ktorého odovzdávania sa zúčastnil za nájomcu II & CC Slovakia a.s. F. A., ktorý, podľa zápisu, mal v objekte prevádzkovať redakciu Eurorevue + kanc.. Podľa zápisu bol „objekt prevzatý k užívaniu v stave

spôsobilom“, súčasne podľa toho istého zápisu bola „potrebná rekonštrukcia“. Zápis bol podpísaný ako za prenajímateľa, tak aj za nájomcu. Listom zo dňa 25.7.1997, nájomca II & CC Slovakia a.s. požiadal prenajímateľa BPMK o súhlas na vykonanie rekonštrukcie a opráv prenajatej nehnuteľnosti a to v súlade s čl. 5 ods. 3 a 7 zmluvy o nájme. Nájomca uviedol, že na základe zistených závad, ktorých rozsah bráni užívaniu budovy, požiadal projektovú organizáciu o odborné posúdenie súčasného stavu a na základe toho o spracovanie predbežného rozpočtu stavby potrebného na rekonštrukciu. Uviedol, že predkladá v prílohe aj projekt pre stavebné povolenie. List - vyžiadanie súhlasu, bol doručený prenajímateľovi dňa 25.7.1997, ako tomu nasvedčuje pečiatka prenajímateľa (BPMK) a potvrdenie prevzatia. Listom zo dňa 5.8.1997, prenajímateľ BPMK, na ohľadne žiadosti nájomcu vydal stanovisko, v ktorom oznámil že nemá námietky voči plánovanej rekonštrukcii a opravám objektu na Komenského ul. 40 v Košiciach za predpokladu, že stavebné práce budú prevedené podľa predloženej projektovej dokumentácie, odbornou stavebnou firmou a na vlastné náklady. Stanovisko malo slúžiť ako podklad pre vydanie stavebného povolenia. Ešte pred vyžiadaním súhlasu a pred jeho získaním, v podstate v ten istý deň, ako bol vyhotovený Zápis o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru, t.j. dňa 17.3.1997, uzavrel nájomca II & CC Slovakia a.s. ako objednávateľ so zhotoviteľom MOSTAP a.s. zmluvu o dielo na vykonanie stavebných prác „Oprava objektu na Komenského 40 v Košiciach“ v súlade s projektovou dokumentáciou firmy Proarch Košice, ktorá ako príloha č. 1 mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Dielo sa malo realizovať v čase od 25.3.1997 do 31.12.1999. Listom zo dňa 9.6.1998, prenajímateľ BPMK oznámil nájomcovi II & CC Slovakia, že nesplnil podmienky, na ktorých sa dohodli na stretnutí dňa 14.5.1998. Uviedol, že prešetrením na tvári miesta, t.j. v nebytových priestoroch v objekte Komenského 40 v Košiciach zistil porušenie ďalších zmluvných podmienok, t.j. neoprávnené stavebné práce, zdevastovanie niektorých priestorov, porušenie elektrickej inštalácie a odcudzenie plynového kotla. Uviedol, že: „Nájomný vzťah je s Vašou organizáciou ukončený k termínu 31.3.1998“. Tento list zo dňa 9.6.1998 bol doručený nájomcovi II & CC Slovakia dňa 12.6.1998, ako tomu nasvedčuje poštová doručenka (č.l. 268). Faktúrou č. 1/98, vyhotovenou dňa 13.8.1998, splatnou dňa 28.8.1998, vyúčtoval - refakturoval nájomca II & CC Slovakia a.s. prenajímateľovi - BPMK ako odberateľovi, na základe ním odsúhlasenej rekonštrukcie a rozpočtu, svoje náklady vynaložené na rekonštrukciu objektu Komenského 40, na ktorý bola zrušená nájomná zmluva a to vo výške vyúčtovanej ceny 1.040.092,10 Sk. Predmetom vyúčtovania boli: projektová a rozpočtová dokumentácia, vybúranie priečok, vybúranie otvorov, vybúranie schodísk, vybúranie vnútorných omietok a obkladov, zbúranie podláh a dlažby, demontáž dverí, demontáž EZS, demontáž vodovodu, demontáž plynovodu, demontáž ÚK, demontáž kanalizácie a ZR predmetov, stavebné práce - priečky, oprava vonkajších omietok, asanácia stropov, vnútorné omietky, sadrokartóny, maľby a nátery. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2000 postúpil nájomca II & CC Slovakia a.s. ako postupca žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy, a to pohľadávku voči BPMK v sume 1.040.092,10 Sk s DPH, na základe zmluvy a faktúry z 1.10.1998. Podľa bodu 4. zmluvy, postupca pri podpise zmluvy odovzdal postupníkovi celú dokumentáciu vzťahujúcu sa k predmetu postúpenia. V internom liste pôvodne žalovaného BPMK, ktorý objekt prenajal nájomcovi II & CC Slovakia a.s., zo dňa 20.7.1998, je konštatovaný stav objektu po jeho prehliadke dňa 13.7.1998 pracovníkom investičného oddelenia M. a to tak, že bola odstránená časť schodiska do suterénu, bola odstránená stropná konštrukcia medzi suterénom a prvým nadzemným podlažím v jednej miestnosti, bola zrekonštruovaná kanalizácia v suteréne bez zásypu, boli odstránené rúrové rozvody ÚK v celom objekte, bol odstránený kotol ÚK, boli odstránené radiátory v celom objekte, boli vymenené zárubne a dvere na miestnostiach prvého nadzemného podlažia (11 ks), bol vytvorený znížený strop zo sadrokartónu v jednej miestnosti, bola vybúraná priečka (5,7 x 3,65 m), bola realizovaná maľba všetkých priestorov vo veľmi slabej kvalite, boli odstránené neónové svietidlá a bola odstránená podlahová krytina na prvom nadzemnom podlaží. Kúpnou zmluvou č. 108/2005 uzavretou medzi Mestom Košice ako predávajúcim a N. H. ako kupujúcim zo dňa 21.3.2005, bola nehnuteľnosť - budova, súp. č. XX, nachádzajúca sa na pozemku parc. č. XXXX/ X, o výmere 285 m2 - zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. Severné mesto, zapísaná na LV č. XXXXX (E. XX), predaná kupujúcemu. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 30.5.2005. Svedok Ing. R. Z. vypovedal, že ako znalec vyhotovil svojho času znalecký posudok na objekt nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Komenského 40 v Košiciach, a to na základe objednávky II & CC Slovakia a.s., zároveň tento znalecký posudok č. 70/1997 súdu predložil. Pred vyhotovením znaleckého posudku vykonal obhliadku objektu. Uviedol, že objekt bol neobývaný a neužívaný a jednalo sa, pokiaľ sa týka veku, o objekt viac než 100-ročný. Na to, aby sa mohol nejakým spôsobom užívať, bolo podľa

svedka potrebné vykonať jeho generálnu opravu alebo aspoň rekonštrukciu. Prvky dlhodobej životnosti boli v poriadku, prvky krátkodobej životnosti, napr. dvere, okná, kúrenie, rôzne inštalácie a pod., v objekte neboli alebo boli demontované. Objekt, podľa svedka, nebol užívania schopný. Činnosť svedka skončila odovzdaním vypracovaného znaleckého posudku a viac sa o objekt nezaujímal. Z predloženého znaleckého posudku súd zistil, že bol vyhotovený za účelom ocenenia nehnuteľnosti

- prevádzkovej budovy, stavby (dom, súp. č. XX a príslušenstva) bez pozemkov, postavenej na parc. č. XXXX/X, kat. úz. Košice - Sever, okres Košice. Posudok objednala obchodná spoločnosť II & CC Slovakia a.s. za účelom zistenia ceny nehnuteľnosti za účelom následného prevodu vlastníctva. Posudok bol vyhotovený dňa 5.5.1997. Posudok resp. údaje z neho neboli pre toto konanie použiteľné. Svedok N. T. ml., syn žalobcu, vypovedal, že bol v spoločnosti II & CC Slovakia a.s., t.j. v spoločnosti nájomcu, viceprezidentom. Uviedol, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo na tom základe, že spoločnosť získala informáciu, že je možné získať dom v Košiciach na Komenského ul., v ktorom dovtedy sídlilo TEHO. Potvrdil, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy s prenajímateľom BPMK, za ktorého zmluvu podpísal riaditeľ A.. Na osobnom stretnutí pri zisťovaní stavu prenajatého objektu zistil, že je potrebná veľmi súrna a nutná rekonštrukcia objektu. Uviedol, že zo strany riaditeľa BPMK bol daný návrh, že spoločnosť môže zrekonštruovať objekt na vlastné náklady a následne si bude môcť uplatniť buď zľavu z nájomného alebo predkupné právo. Uviedol, že nájomca II & CC Slovakia a.s. mal súhlas na vykonanie rekonštrukčných prác. Uviedol, že v prvej fáze sa vykonávali búracie práce a to odkrývali sa drevené obklady v celej budove, v niektorých častiach sa odstraňovali omietky, rekonštruovalo sa schodište, zosekala sa dlažba a začala sa kopať kanalizácia, ktorá bola zhotovená do tej miery, že bola napojená na hlavný odvod kanalizácie, stavali sa priečky zo sadrokartónov, robila sa elektrina, murárske a maliarske práce. Práce vykonávala firma MOSTAP a.s., ktorá ich vyfakturovala spoločnosti II & CC Slovakia a.s., svedok uviedol, že ich doložila aj dodacími listami a súpismi prác. Uviedol, že celá rekonštrukcia bola ukončená „veľmi rýchlo“ z dôvodu, že prenajímateľ BPMK veľmi rýchlo požadoval budovu späť. Vypovedal, že po ukončení užívania došlo k jednaniu medzi II & CC Slovakia a.s. a BPMK v zastúpení riaditeľom, na ktorom stretnutí bolo dohodnuté, že spoločnosť II & CC Slovakia a.s. bude svoje náklady refakturovať a tieto budú zo strany BPMK preplatené. Na základe tohto stretnutia on následne všetky tie práce resp. ich cenu, ktoré vyúčtoval zhotoviteľ - firma MOSTAP, refakturoval BPMK, súčasťou tejto refakturácie, uviedol, že boli aj prílohy a podklady predložené spoločnosťou MOSTAP. Vyhotovil faktúru, ktorej preplatenie si v tomto konaní uplatnil žalobca. Uviedol aj, že riaditeľ BPMK nezaplatenie faktúry následne odôvodňoval nedostatkom finančných prostriedkov.

12. Svedkyňa N. T., bývalá nevesta žalobcu, robila vo firme II & CC účtovníctvo. Uviedla, že voči firme MOSTAP nemala firma II & CC žiadne neuhradené záväzky, pretože tie záväzky, ktoré boli, sa navzájom započítali. Na otázku uviedla, že prílohou predmetnej faktúry, ktorou MOSTAP účtoval firme II & CC náklady, bol aj nejaký protokol alebo niečo o tom, že plnenie bolo poskytnuté, pretože sa jednalo o vysoké čiastky. Konkrétne si však nepamätala. Uviedla, že na nehnuteľnosti sa vykonávali nejaké stavebné práce, konkrétne ich však uviesť nevedela. Firma II & CC mala kanceláriu v predmetnej budove na Komenského ul., v ktorej firma MOSTAP robila stavebné úpravy. Uviedla, že tam boli zriadené tri kancelárie, v ktorých zamestnanci firmy II & CC Slovakia riadne plnili pracovné úlohy.

13. Na pojednávaní dňa 28.2.2014 žalobca na otázku, resp. na výzvu, aby sa vyjadril k rozporu, keď v zmluve, ktorú on ako predstavenstva obchodnej spol. II & CC Slovakia uzavrel s bytovým podnikom na prenájom nehnuteľnosti je uvedené, že prenajaté priestory sa nachádzajú v stave užívaniaschopnom, pričom z jeho tvrdení v tomto konaní a z predkladaných fotografií má vyplynúť, že priestory neboli v užívaniaschopnom stave, žalobca uviedol, že podpísal zmluvu v takomto znení, pretože sa uvažovalo, že firma vykoná rekonštrukciu budovy a následne objekt odkúpi. Nevedel odpovedať - vysvetliť, prečo podpísal zmluvu, v ktorej je uvedené, že je objekt v užívaniaschopnom stave, keď objekt v takom stave nebol. Na otázku, aby sa vyjadril, s akým vedomím podpísal zmluvu, v ktorej v článku 5 odsek 7/ sa zaviazal nájomca znášať náklady na akékoľvek zmeny, úpravy a doplnenie predmetu nájmu, ktoré vykonal so súhlasom prenajímateľa, pritom zmluva bola uzavretá na dobu určitú a teda prenajímateľ mohol dať kedykoľvek z nájmu výpoveď v dohodnutej výpovednej dobe, žalobca uviedol, že ústne mala firma dohodu s riaditeľom bytového podniku, že predmetný objekt odkúpi do vlastníctva, podmienkou bolo to, že sa uskutoční predtým jeho rekonštrukcia. Uviedol, že k zrušeniu nájmu došlo po vzájomnej dohode, pretože sa objavil iný záujemca o tento objekt. Tvrdil, že bola spísaná dohoda o tom, že tie náklady, ktoré boli vložené do rekonštrukcie objektu a do opráv, budú uhradené. Tvrdil, že takýto zápis určite existuje. Na otázku, aby žalobca uviedol, aké rekonštrukcie, príp. opravy v objekte boli firmou II & CC Slovakia zrealizované, uviedol doslova: „Spravili sme všetko okrem kúrenia, neboli urobené sociálky

na poschodí, a pokiaľ si dobre pamätám, vo vstupnej časti nebola urobená ešte dlažba“. Na výzvu, aby špecifikoval „všetko ostatné“, žalobca odkázal na projekt.

14. Svedok N. T. ml., syn žalobcu, pri jeho opätovnom výsluchu dňa 28.2.2014 uviedol, že všetky fotografie, ktoré boli žalobcom predložené, týkajúce sa predmetného objektu (č.l. 384), boli vyhotovené pri preberaní objektu firmou II & CC Slovakia. Svedok zotrval na tom, že práce boli vykonané na predmetnom objekte tak, ako o týchto prácach on už vypovedal. Doplnil len, že tak ako z fotografií vyplýva, bolo prehnité celé schodisko a bolo toto schodisko vymenené za nové. Na otázku, či bol zdokumentovaný aj rozsah vykonaných stavebných prác, tento svedok uviedol, že bol stavebný denník, ktorý viedla spol. MOSTAP, bol nafotený aj koncový stav, keď sa budova odovzdávala ďalšiemu nájomcovi. Tieto dokumenty, uviedol, že k dispozícii nemá.

15. Svedok Ing. P. O. bol zhotoviteľom projektovej dokumentácie na rekonštrukciu objektu na Komenského ul. č. 40, fotokópiu ktorého projektu predložil žalobca (č.l. 160). Uviedol, že si u neho práce objednala firma II & CC Slovakia. Oslovil ho žalobca niekedy v r. 1997. Budova bola v dezolátnom stave, bola rozbitá, strecha tiekla. Investor mu povedal svoj lokalitný program, t.j. čo chce v tejto budove mať a na základe toho on vyhotovil projekt, ktorý bol odsúhlasený so zástupcami bytového podniku a následne sa začali realizovať práce. Uviedol, že na stavbe sa realizovali kontrolné dni, na ktorých sa on ako projektant zúčastňoval. Na otázku, čo bolo na predmetnej stavbe zrealizované, aké opravy a úpravy prípadnej rekonštrukcie, odpovedal, že zrealizované bolo takmer všetko, jediné, čo zrealizované nebolo, neboli namontované radiátory, nebolo zrealizované podkrovie, tam boli urobené iba prípravy, pretože podkrovie sa malo realizovať v druhej etape. Uviedol najskôr, že bola opravená strecha, neskôr uviedol, že bola strecha celá nanovo urobená spolu s klampiarskymi prácami. Uviedol vo svojej výpovedi, že práce boli vykonané na predmetnom objekte v zmysle projektovej dokumentácie a pokiaľ sa týka kvality, boli urobené dobre. Uviedol, že bola uskutočnená výmena ležatých rozvodov, nanovo bola urobená elektroinštalácia, nanovo boli urobené omietky. Realizovali sa takisto búracie práce podľa projektu a to vybrali sa staré vedenia, ktoré boli v dezolátnom stave a nahradili sa novými. Presne uviesť nevedel.

16. V písomnom podaní zo dňa 25.3.2014 (č.l. 399) žalobca doplnil svoje vyjadrenie k vykonaným prácam na nehnuteľnosti a uviedol, že na nehnuteľnosti boli prevedené práce minimálne v rozsahu: postavené betónové schodisko na 1. nadzemné podlažie a do suterénu 1. podzemného podlažia, rekonštrukcia schodiska na 2. nadzemné podlažie, rekonštrukcia celých elektrických rozvodov, rekonštrukcia celého vykurovacieho systému vrátane radiátorov, všetky nové omietky po starých zavlhnutých stenách, osadené nové dvere a zárubne, nový bezpečnostný systém s video vrátnikom, rekonštrukcia celého vodovodného rozvodu a sanity, nová hlavná zemná kanalizácia, nový kanalizačný prívod a rozvod v 1. podzemnom podlaží, nová plynová prípojka na nové pripojenie kotla, postavené boli všetky priečky murované a aj sadrokartónové podľa projektu, betonáž podláh 1. podzemného podlažia a 1. nadzemného podlažia a vyrovnávací poter, nátery a maľby všetkých stien, opravy a nátery okien, rekonštrukcia stropov, osadenie dlažby, vstupná chodba, oprava vonkajších poškodených a zatečených omietok, nové oplotenie objektu, opravy a výmena hrdzavých strešných žľabov a oprava a výmena častí poškodenej a zatekajúcej strechy. Uviedol, že pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade tvrdia, že k dohode o výške náhrady nákladov spojených so zmenou, úpravou a opravou veci so súhlasom vlastníka, ktorá mala byť dohodnutá vo výške 34.524,73 eura (1.040.092,10 Sk) nedošlo a odmietajú túto sumu uhradiť, uviedol, že v takom prípade na preukázanie zhodnotenia stavby a jeho nárokov nie je záväzný len obsah prác uvedený vo faktúre, ale všetky skutočne realizované zmeny, práce a náklady na dotknuté nehnuteľnosti.

17. Svedok RNDr. A. A. bol riaditeľom Bytového podniku mesta Košice, príspevkovej organizácie a to od mesiaca november 1995 do marca 1999. Uviedol, že hlavným predmetom činnosti bytového podniku bola správa bytov, neskôr pribudla aj správa nebytových priestorov a to na základe vypracovania určitých zásad začal BPMK ako správca tieto priestory prenajímať. Pokiaľ sa týka objektu v Košiciach na ul. Komenského 40, uviedol, že je mu tento objekt známy, bol v ňom prítomný a to v tej súvislosti, že sa tento objekt prenajímal a v objekte vykonával niekto rekonštrukciu bez toho, aby mal na objekt uzavretú zmluvu. Uviedol, že preto BPMK uzavrel zmluvu o prenájme s tým, že svedok osobne bol sa pozrieť, v akom stave rekonštrukcia tohto objektu je a v čase, keď prišiel, objekt bol už v značnom štádiu rekonštrukcie. Dotyční mu ukázali projekt, podľa ktorého sa mal objekt zrekonštruovať. Navrhol, že práce, ktoré boli vykonané, že tieto môžu byť vyúčtované bytovému podniku s tým, že ak tí, ktorí objekt rekonštruujú, zostanú v predmetnom objekte v nájme, dôjde k zápočtu a súčasne s tým, že ak by bytový podnik zaplatil za vykonané rekonštrukčné práce, potom by bol oprávnený v ďalšom

rozhodovať o ďalšom nájomcovi týchto priestorov. Vzhľadom na takúto situáciu bytový podnik uzavrel predmetnú zmluvu o prenájme. Svedok uviedol, že v zásadách nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré boli schválené mestským zastupiteľstvom, bolo aj to, že v Starom Meste, kde sa nachádzala aj predmetná nehnuteľnosť, bolo ustanovené, že sa priestory - nehnuteľnosti nebudú predávať. Keďže boli objekty v tomto období v dosť nevyhovujúcom stave, snažil sa bytový podnik zabezpečiť - riešiť ich rekonštrukciu tým spôsobom, že hľadal nájomcov, ktorí by rekonštrukciu uskutočnili a na základe nej potom predmetné priestory mohli užívať. Uviedol, že pri tomto objekte boli nejasné vzťahy, chýbal zmluvný podklad, niekto vykonával rekonštrukciu tohto objektu a až následne bola uzavretá zmluva o prenájme. Uviedol, že bytový podnik neskôr - dodatočne dal súhlas na dokončenie rekonštrukcie podľa predloženého projektu. Svedok uviedol, že on osobne bol prítomný v objekte niekedy v priebehu r. 1998 a vzhľadom na to, že tento objekt mu bol známy aj z predchádzajúceho obdobia, keď tam sídlili napr. materská škôlka, odbory, atď., uviedol, že v tom čase objekt už bol pripravený na riešenie podľa projektu a to boli tam vybúrané rôzne časti vzhľadom na nové dispozičné usporiadanie, ktoré tam malo byť. Vypovedal, že sa preto vyjadril, keď bol v nehnuteľnosti a to v prítomnosti žalobcu, šéfa stavebnej firmy vykonávajúcej rekonštrukciu a zamestnankyne bytového podniku, že bytový podnik zaplatí len za tie práce, ktoré už boli vykonané. Ďalšie práce mal hradiť budúci nájomca predmetného objektu, resp. priestorov. Svedok uviedol, že osobne bol prítomný v predmetnom objekte niekedy na prelome leta - jesene 1998 a na jar

- v marci 1999 výkon funkcie ukončil a nevedel sa preto vyjadriť ako sa rekonštrukcia ukončila. Svedok uviedol, že v čase, keď bytový podnik vstúpil do riešenia tieto záležitosti, na objekte už bola vykonávaná rekonštrukcia bez akéhokoľvek právneho vzťahu toho, kto rekonštrukciu vykonával k predmetnému objektu. Uviedol, že v objekte bolo vykonaných veľa prác, avšak on trval na tom a to zdôraznil, že vyfakturované môžu byť len tie práce, ktoré sú ukončené. Považoval za ukončené tie práce, na ktorých základe už bolo možné z pohľadu technologického nastúpiť robiť niečo nové, a to podľa projektu, t.j. na základe neho (projektu) vybraté podlahy, vybúrané priečky, očistené steny považoval za ukončené práce. Po nahliadnutí do faktúry (č.l. 14) svedok uviedol, že je možné, že asi v takom rozsahu boli práce urobené. Na výzvu právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, aby sa svedok vyjadril, že sa nezhoduje jeho výpoveď, podľa ktorej sa mali vykonané práce započítať, so znením následne uzavretej zmluvy, podľa ktorej akékoľvek zmeny, úpravy a doplnenia predmetu nájmu mohol nájomca vykonať iba po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa a s tým, že náklady na zmeny mal znášať nájomca, pričom aj v následne danom súhlase bytového podniku na rekonštrukciu objektu z 5.8.1987, ktorý súhlas podpísal svedok ako riaditeľ, je uvedené, resp. bolo uvedené, že stavebné práce budú vykonané na vlastné náklady, svedok uviedol, že sa v minulosti, keď bytový podnik nemal na rekonštrukcie potrebné finančné prostriedky, riešili tieto tým spôsobom, že nájomcovia zrekonštruovali objekty a cena vykonaných rekonštrukčných prác sa započítavala na nájomné. Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, z akého dôvodu nebola takáto dohoda uvedená v zmluve s nájomcom - právnym predchodcom žalobcu, ale dohoda bola presne opačná, svedok sa nevyjadril. Na otázku, či sa bytový podnik dohodol s právnym predchodcom žalobcu na úhrade sumy, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou vo výške 1.040.092,10 Sk za vykonané práce na rekonštrukcii objektu, svedok uviedol, že sa na takejto sume nedohodol. Trval na tom, že sa mali vyúčtovať vykonané ukončené práce a následne postup bytového podniku bol taký, že sa predmet faktúry kontroloval.

18. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 2.10.2014 (č.l. 433) nesúhlasil s názorom žalobcu, že „práce opravného charakteru boli podľa plánovanej rekonštrukcie súčasťou rekonštrukčných prác a teda ich vykonanie má byť súčasťou zhodnotenia nehnuteľnosti, ktoré je možné žiadať až po skončení nájmu v trojročnej premlčacej dobe“, pretože podľa § 669 Obč. zák., náhradu nákladov na opravu objektu si mal žalobca uplatniť voči prenajímateľovi v dvojročnej premlčacej dobe odo dňa vykonania opravy (uviedol, že ide o špeciálnu úpravu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k ust. § 454 Obč. zák.). Žalovaný v 1. rade uviedol, že niekoľkokrát v priebehu konania vzniesol námietku premlčania a preto pokiaľ ide o nárok žalobcu z titulu vykonaných opráv, tento je premlčaný (žalobca podal žalobu až 2.7.2001 a opravy mohol vykonávať najneskôr do zániku nájomného vzťahu v júli 1998). Náklady na opravu nehnuteľnosti v tomto prípade teda nemôžu byť súčasťou jej zhodnotenia. Žalovaný uviedol, že fakturované práce (položky 2 až19) majú jednoznačný charakter opráv.

19. Uznesením zo dňa 5.3.2015, č.k. 17C/997/2002-437 nariadil súd znalecké dokazovanie z odboru Stavebníctvo a podaním znaleckého posudku bol poverený znalec Ing. M. K., CSc.. Mal odpovedať na otázky, či boli práce tvrdené žalobcom (č.l. 14, 399, 430) vykonané v ním uvedenom období (marec 1997 - august 1998), príp. ktoré z nich boli vykonané a v akom rozsahu (otázka č. 1.), ktoré zo zistených vykonaných prác na nehnuteľnosti mali charakter opráv predmetu nájmu, t.j. opráv nehnuteľnosti za

účelom udržania nehnuteľnosti v stave spôsobilom na užívanie a ktoré so zistených vykonaných práca mali charakter zmien nehnuteľnosti (otázka č. 2.), či boli zistené vykonané práce v súlade s projektovou dokumentáciou, resp. ktoré práce boli vykonané bez súvislosti s projektovou dokumentáciou (otázka č. 3.), aká je výška obvyklých nákladov za také práce, aké boli vykonané za účelom udržania nehnuteľnosti v stave spôsobilom na užívanie (opravy nehnuteľnosti) v danom mieste a čase (otázka č. 4.) a či sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti vykonaním prác majúcich charakter zmien na nehnuteľnosti a ak áno, o akú sumu sa hodnota nehnuteľnosti zvýšila a to ku dňu skončenia nájmu 1.10.1998 (otázka č. 5.).

20. Ustanovený znalec elektronickou správou zo dňa 27.11.2015 súdu oznámil, že ide o mimoriadne komplikovaný prípad, nakoľko stavebnotechnické, kvalitatívne posúdenie a fyzický stav nezodpovedá skutočnosti, na ktorú poukazuje žalobca (obdobie marec 1997 - august 1998). Uviedol, že budova z hľadiska vlastníctva trikrát menila majiteľov, ktorí len menili interiér. Posledná relevantná stopa o stavebnotechnickom a kvalitatívnom stave stavby je zapísaná až v znaleckom posudku č. 005/2004 vyhotovenom so stavom k mesiacu február 2004. Uviedol, že na základe stavu k dnešnému dňu vie vyhotoviť metodiku a teoreticky odpovedať na uložené otázky a to z listinných dokladov obsiahnutých v spise a získaných šetrením na mieste samom. V písomnom vyjadrení zo dňa 8.1.2016 s tým istým obsahom, znalec doplnil, že vyhotovený posudok bude vo forme odborného vyjadrenia. T.z., tak ako sa znalec na informatívnom výsluchu dňa 18.12.2015 (č.l. 477) vyjadril, nevedel osvedčiť skutočnosť, vedel sa vyjadriť len teoreticky zohľadniac existujúci projekt a zistenia na mieste samom.

21. Dňa 10.6.2016 znalec vyhotovil Odborné vyjadrenie č. 23/2016 (č.l. 514). V jeho časti II. 2.4. znalec uviedol, že pre zabezpečenie stanovených úloh boli realizované dve stavebné šetrenia na mieste samom. Stavebnotechnický stav budovy k dátumu znaleckého šetrenia na mieste samom nezodpovedá ani projektovému riešeniu, ktoré bolo navrhované pre rekonštrukciu. V časti I. NP ide o holostavbu (vybúrané priečky, osekané omietky, zdemolovaný sadrokartón, vybúraný otvor v podlahe do 1. PP a v strope do podkrovia). Prvky dlhodobej životnosti: základy, zvislé nosné konštrukcie, vodorovné nosné konštrukcie, schodisko (chýba) bez zmeny. Prvky krátkodobej životnosti: podlahy, obklady, stropy (drevené, plastové, keramické, sadrokartón, iné), okná, dvere, zdravotnotechnická inštalácia fyzicky neboli, mimo okien a vstupných dverí. Chýba zápis o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru, budovy na ul. Komenského 40, Košice, ku dňu ukončenia nájmu 1.10.1998. V časti III. 3.1.1. odborného vyjadrenia „Úsudok“ znalec uviedol, že znalecké šetrenie na mieste samom a zrakovo - vizuálna komisionálna obhliadka zistila, že nie je možné fyzicky osvedčiť práce a materiálové dodávky, ktoré uvádza žalobca. Uviedol, že fyzický stav nehnuteľnosti pred rekonštrukciou bol osvedčený na základe znaleckého posudku č. 70/97 zo dňa 5.5.1997 vyhotoveného znalcom evid. č. 40 326 a stav po rekonštrukcii podľa znaleckého posudku č. 005/2004 zo dňa 14.2.2004 vyhotoveného znalcom evid. č. 80 305. V r. 2005 nehnuteľnosť od Mesta Košice odkúpila fyzická osoba (podnikateľ), ktorý v tom čase zaregistroval a realizoval práce čistiace, odvoz odpadu a sute, osekanie starých omietok, zrealizovanie časti schodov. Na otázku č. 1 znalec uviedol, že na základe šetrenia na mieste samom, preštudovaním obsahu spisu, fotodokumentácie, PD - projekt pre stavebné povolenie, ako aj znaleckých posudkov 70/97 z 5.5.1997 a č. 005/2004 zo 14.2.2004 osvedčuje, že boli vykonané práce a materiálové dodávky: podhľad sadrokartónový v 1. NP, maľby a práce s tým súvisiace. Rozsah (stav) vo výpočte bol stanovený odborným odhadom. Na otázku č. 2 znalec uviedol, že opravou nehnuteľnosti za účelom jej udržania v stave spôsobilom na užívanie sú maľby a charakter zmien nehnuteľnosti bol (mal) sadrokartónový podhľad (zníženie stropu - svetelnej výšky) údajne v prevažnej väčšine miestností. Na otázku č. 3 znalec odpovedal, že projektová dokumentácia bola vypracovaná pre vydanie stavebného povolenia, ktoré sa v spise nenachádza. Sadrokartónový podhľad bol vyhotovený bez schválenej (platnej) realizačnej projektovej dokumentácie. Na otázku č. 4 znalec uviedol, že výška obvyklých nákladov (primeranej náhrady) za stavebné práce a materiálové dodávky, ktoré boli osvedčené a vykonané za účelom udržania nehnuteľnosti v stave spôsobilom na užívanie v danom mieste a čase, je 9.334,33 eura. (Doplnkom č. 1 k Odbornému vyjadreniu č. 23/2016 výšku obvyklých nákladov ku dňu skončenia zmluvy zmenil - upravil na sumu 3.200,44 eura - č.l. 639). Na otázku č. 5 znalec odpovedal, že ku dňu skončenia nájmu 1.10.1998 sa odhad hodnoty nehnuteľností, všeobecná hodnota nehnuteľností v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. zvýšila o vnos (pomerne veľký rozdiel koeficientu cenovej úrovne v 1. Q 1997 = 1,032 k 3. Q 1998 = 1,172; sadrokartónový podhľad) vo finančnej čiastke 24.000,- eur.

22. Žalovaný v 2. rade sa k odbornému vyjadreniu písomne vyjadril podaním zo dňa 20.7.2016 (č.l. 625). K odpovedi znalca na otázku č. 1. žalovaný uviedol, že z odborného vyjadrenia nevyplýva, na základe čoho dospel znalec k záveru, že boli vykonané stavebné práce a materiálové dodávky: podhľad

sadrokartónový 1. NP, maľby a práce s tým súvisiace. Uviedol, že je tam len všeobecné konštatovanie bez odkazu na konkrétny údaj niektorého z uvádzaných dôkazov o preukázaní vykonaných prác a dodávok. Žalovaný v 2. rade uviedol, že samotnou obhliadkou to zistené nebolo. Naopak, sám znalec konštatoval na str. 5, že nie je možné fyzicky osvedčiť práce a materiálové dodávky, ktoré uvádza žalobca. Žalovaný uviedol, že z prílohy k odbornému vyjadreniu „Vyjadrenie k budove súp. č. XX, zo dňa 11.4.2016, N. H.“ vyplýva, že budova, ktorú prevzal nový majiteľ v r. 2005 mala na stenách na prízemí staré omietky, ktoré sa lúpali. Na pravej strane bol na strope omietnutý šaš (pod klenbami) a na ľavej strane stropu boli klenby. Žalovaný uviedol, že z odborného vyjadrenia nevyplýva, v akom rozsahu a stave bol uvedený sadrokartónový podhľad. Konštatoval, že na mieste samom sa žiaden sadrokartón nenašiel. Boli tam iba obnažené kotvy (strmene) pre uchytenie podhľadu tvoreného zo sadrokartónových dosiek, žalovaný spochybňuje, či nemohlo ísť o uchytenie iného podhľadu, ale samotné sadrokartónové dosky tam neboli. Kotvy boli iba v jednej miestnosti. Uviedol, že z oboch znaleckých posudkov, na ktoré sa znalec odvolával pri vyhotovení odborného vyjadrenia vyplýva, že strop na 1. nadzemnom podlaží mal rovný podhľad, nikde nie je zmienka o sadrokartónových stropoch. Stav stropu na prízemí, uviedol, že vyplýva z pripojených fotografií znalca č. 4, 8 a 9. Odpovede na otázky č. 2 a 3 žalovaný opäť spochybnil a namietol, že znalec neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že bol vyhotovený sadrokartónový podhľad. Na odpoveď č. 4 žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, ako znalec dospel k sume 9.334,33 eura. K odpovedi znalca na otázku č. 5 uviedol žalovaný v 2. rade, že zo záveru znalca nevyplýva, ako sa na danej sume 24.000 eur podieľa nárast cenovej úrovne nehnuteľností ku dňu skončenia nájmu 1.10.1998 oproti dátumu 03/1997 a v akom rozsahu zhotovenie sadrokartónového podhľadu.

23. Žalobca sa k odbornému vyjadreniu vyjadril na pojednávaní dňa 30.9.2016 a uviedol, že voči jeho záverom nenamieta a s jeho závermi sa stotožňuje. Mal za to, že nebolo preukázané, že práce neboli vykonané tak, ako on uvádzal.

24. Žalovaný v 1. rade vyjadril sa k odbornému vyjadreniu na pojednávaní dňa 30.9.2016. Uviedol, že závery znalca nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Spochybnil spôsob výpočtu zhodnotenia nehnuteľnosti znalcom a súčasne aj vypočítanú výšku zhodnotenia. Uviedol, že nie je zrejmé, čo malo vplyv na výšku zhodnotenia nehnuteľnosti, či to boli práce alebo znalcom použité koeficienty pri vyhotovení odborného vyjadrenia. Ak mali na zhodnotení nehnuteľnosti vplyv vykonané práce, žalovaný v 1. rade uviedol, že nie je zrejmé, či a ako mal znalec preukázané, že žalobca takú zmenu na nehnuteľnosti vykonal. Žalovaný uviedol, že o sadrokartónových stropoch nie je žiadna zmienka v žiadnej dokumentácii nachádzajúcej sa v súdnom spise a sadrokartónové stropy sa nenachádzali v nehnuteľnosti ani v čase vykonania obhliadky za účasti strán sporu.

25. Znalec Ing. M. K., CSc., vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že námietka žalovaného v 2. rade k odpovedi č. 4. bola dôvodná a preto v tej súvislosti vyhotovil Doplnok č. 1 k Odbornému vyjadreniu a opravil sumu na sumu 3.200,44 eura. Pokiaľ sa jednalo o odpoveď na otázku zhodnotenia nehnuteľnosti (podľa uloženej úlohy - vykonaním prác majúcich charakter zmien na nehnuteľnosti) ku dňu ukončenia nájmu, znalec sa vyjadril, že uvedené zhodnotenie je dané predovšetkým nárastom koeficientov a to koeficientu cenovej úrovne nehnuteľností. Uviedol, že zhodnotenie tak ako ho vyčíslil, je uvedené ako rozdiel technickej hodnoty budovy pri ukončení nájmu a pri začatí nájmu. Na otázku, z akej výmery znalec vychádzal pri výpočte zabudovaného sadrokartónu, odpovedal, že sadrokartónové podhľady osvedčil na základe znaleckého šetrenia na mieste samom a na základe dvoch znaleckých posudkov, kde odkázal predovšetkým na znalecký posudok znalca Ing. X. a uviedol, že v technickej správe nie je uvedené, že tam sadrokartónový strop nebol. Sadrokartónový strop nebol uvedený ani v znaleckom posudku z r. 1997 ani v znaleckom posudku z r. 2004, v oboch bol konštatovaný len rovný strop - plafón, pritom pri vykonaní obhliadky znalec uviedol, že na tvári miesta bolo zistené, že plafón - strop v budove nie je a na otázku, aký tam strop bol, žalobca prehlásil, že tam bol strop v tej časti, v ktorej nie je (t.j. chýba), sadrokartónový. Znalec doplnil, že čiastočne v budove strop sa nachádzal. Ten strop, ktorý v budove je zachovaný, je rovný pôvodný strop so šášom. Pri výpočte ceny sadrokartónu rešpektoval výmery odhadom, keď šáš bol zhruba na 30 % stropu a zhruba 70 % bol sadrokartón. Uviedol, že zo strany žalovaných neboli v tomto smere námietky. Malo sa jednať o námietky nevznesené na mieste samom. Znalec uviedol, že z fotografií predložených do súdneho spisu sa nedá zistiť, či tam podhľad sadrokartónový bol alebo nebol. Na otázku súdu, v súvislosti so záznamom o obhliadke nehnuteľnosti, podľa ktorého mal žalobca dodať výkaz výmeru a popis prác vrátane odvozu sute (odpadu), či takýto výkaz žalobca predložil, znalec odpovedal, že nie.

26. Svedok Ing. A. Q. vypovedal, že v predmetnom objekte - nebytovom priestore v Košiciach pri elektrotechnickej priemyslovke a pri reštaurácii Šport bol v r. 1998 práve vtedy „keď sa do tohto objektu nasťahovali“;. a to mali sa do objektu nasťahovať p. T., žalobca a novinár F. A., ktorého svedok poznal. Mal k ním dobrý vzťah a preto ich navštívil v predmetných priestoroch. Bol tam jedenkrát. Uviedol, že môže potvrdiť, že „objekt bol urobený“. Svedok spustil kritiku na strop, resp. jeho zhotovenie, pretože tento strop bol urobený veľmi nízko a on má rád, keď je strop vyšší. Na otázku uviedol, že mu vadilo to, keďže strop bol dosť nízko, že sa cítil akoby strop na neho padal. V tom čase, kedy tam on bol, boli tam ešte ohrievače, ktorými sušili omietku. Spresnil, že bol v nehnuteľnosti niekedy v apríli - máji 1998. Na otázku, či boli všade sadrokartónové podhľady, odpovedal, že boli všade, pretože bez nich by sa tam vôbec neboli mohli nasťahovať. Tvrdil, že tam boli „na tisíc percent“ sadrokartónové podhľady. Svedok si nepamätal, aké boli podlahy, len tvrdil, že tam boli koberčeky, aj steny mali byť čisté a takisto tam boli lampy.

27. Svedok N. Q. vypovedal, že žalobcu pozná cez F. A., ktorý bol niekedy redaktorom Východoslovenských novín a práve jeho - p. A., on v budove navštívil dva alebo trikrát, nakoľko mu A. povedal, že je budova na predaj. Preto sa na ňu išiel pozrieť. Budova sa mu páčila, len sa so žalobcom nevedel dohodnúť na cene. Cena, za ktorú mu budovu ponúkali, zdala sa mu príliš vysoká. Bol by ju kúpil, ak by bola dávaná reálna cena. Uviedol, že sa jednalo o nehnuteľnosť na Moyzesovej ulici, budovu, ktorá už bola zrekonštruovaná. Uviedol, že v budove bol niekedy v júni 1998. Na otázku odpovedal že: „ ... nehnuteľnosť bola v stopercentnom stave, všetko bolo porobené. Všetko bolo v stopercentnom stave, vrátane stropov. Ak by to tak nebolo, ani by tam nebol išiel a ani by ju nebol chcel kúpiť.“ Potvrdil na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či tam boli sadrokartónové podhľady, že určite áno. Doslova uviedol „budova mohla ísť na výstavu“. Svedok uviedol, že žiadne chyby na nehnuteľnosti nezistil.

28. V Doplnku č. 1 k Odbornému vyjadreniu č. 23/2016 zo dňa 22.9.2016 znalec v súvislosti s námietkou žalovaného v 2. rade voči odpovedi znalca na otázku č. 4, výšku obvyklých nákladov ku dňu ukončenia zmluvy za stavebné práce a materiálové dodávky sadrokartónového stropu určil na sumu 3.200,44 eura, čím opravil svoju odpoveď na otázku č. 4.

29. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2016 (č.l. 660) oznámil, že predkladá súdu dôkazy svedčiace o tom, že nehnuteľnosť na Komenského 40 v Košiciach bola aj po skončení nájmu právnym predchodcom žalobcu v zlom stavebnotechnickom stave. Uviedol, že ak by nehnuteľnosť bola zrekonštruovaná a opravená podľa projektovej dokumentácie, tak ako na poslednom pojednávaní vypovedali svedkovia Ing. A. Q. a N. Q., ktorých účasť zabezpečil žalobca, určite by nájomca, ktorému bola predmetná nehnuteľnosť od 1.9.1998 prenajatá (t.j. bezprostredne po skončení nájmu so žalobcom), nežiadal prenajímateľa o súhlas na vykonanie rekonštrukčných prác a nedoručil by prenajímateľovi svoj investičný zámer. Predložil: 1/ Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.1998 uzavretú medzi prenajímateľom Bytovým podnikom mesta Košice a nájomcom PYRAMIDA slovenská stavebná spoločnosť, a.s., ktorý mal prenajaté priestory užívať na kancelárie; 2/ žiadosť zo dňa 24.8.1998 spísanú ad 1/ uvedeným nájomcom - PYRAMIDA, doručenú bytovému podniku, ktorým žiadal o povolenie na celkovú rekonštrukciu budovy na ul. Komenského 40 v Košiciach; 3/ Investičný zámer z IX/1998 predložený spoločnosťou PYRAMIDA a.s. a vyhotovený odborne spôsobilým inžinierom vo výstavbe Ing. A.V., v ktorom ako dôvod rekonštrukcie bolo uvedené, že pôvodná prevádzkovo- administratívna budova je vo veľmi zlom technickom stave a nezodpovedá potrebám investora; 4/ Zmluvu o nájme objektu zo dňa 27.5.2003 uzavretú medzi bytovým podnikom ako prenajímateľom a Technickou univerzitou v Košiciach (ďalej „TU“) ako nájomcom, pričom účelom užívania prenajatých sporných priestorov bolo ich využitie na učebné priestory; 5/ list zo dňa 23.6.2003, ktorým bytový podnik oznámil TU v Košiciach, že vzhľadom na to, že z jej strany nedošlo k prevzatiu objektu na Komenského ul. č. 40 v Košiciach, ktorý jej bol prenajatý, bytový podnik ukončuje nájomný vzťah a uvedenú zmluvu považuje za bezpredmetnú; 6/ stanovisko BPMK zo dňa 16.10.2003 určené pre Magistrát mesta Košice, ktorým na základe žiadosti magistrátu vo veci vyjadrenia sa k prenájmu objektu na Komenského 40 v Košiciach bytový podnik oznámil, že uzavrel ako správca na základe žiadosti magistrátu dňa 15.5.2003 zmluvu o nájme objektu s TU, pričom následne po obhliadke dňa 23.6.2003 zo strany TU došlo k odstúpeniu od zmluvy, následne bola dňa 30.7.2003 podaná žiadosť o prenájom zo strany firmy JG

- International Business Corporation - Holding s.r.o., ktorá spoločnosť taktiež odstúpila od uzavretia zmluvy a uviedol, že objekt je toho času voľný; 7/ zmluvu o nájme objektu zo dňa 17.2.2004 uzavretú s nájomkyňou JUDr. Beátou Pitorákovou, ktorá mala objekt užívať za účelom prevádzkovania advokátskej kancelárie, nájom bol uzavretý na dobu neurčitú s účinnosťou od 17.2.2004 a predložil Zápis o odovzdaní

a prevzatí nebytového priestoru zo 17.2.2004; 8/ list JUDr. Beáty Pitorákovej, advokátky, doručený bytovému podniku dňa 20.5.2004, ktorým oznámila odstúpenie od zmluvy s odôvodnením, že využívanie nebytových priestorov za účelom prevádzkovania advokátskej kancelárie bez rozsiahlej rekonštrukcie vyžadujúcej si neúmerne vysoké náklady a keďže nie je možné naplniť účel nájmu, uviedla, že nemá záujem o nájom nefunkčnej budovy; súčasťou listu bol aj zápis o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru spísaný medzi bytovým podnikom a JUDr. Pitorákovou zo dňa 21.5.2004. Žalovaný v 1. rade uviedol aj, že vzhľadom na to, že nepovažoval spolu so žalovaným v 2. rade závery odborného vyjadrenia za dostatočne zrozumiteľné, spoľahlivé a správne, nechal si preto vypracovať súkromný znalecký posudok Ing. S. N., znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty stavebných prác, ktorý zároveň súdu predložil. Uviedol, že tento znalec mal odpovedať na všetky otázky, ktoré boli uložené súdom na zodpovedanie súdom ustanovenému znalcovi Ing. K..

30. V Znaleckom posudku č. 86/2016 vyhotovenom dňa 25.11.2016 na základe zadania žalovaného v 1. rade znalcom Ing. S. N. z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác mal znalec odpovedať na tie isté otázky, na ktoré mal na základe uznesenia tunajšieho súdu č. 17C/997/2002-437 odpovedať súdom ustanovený znalec. V časti II. ods. 1. písm. c/ znaleckého posudku uviedol znalec, že bola dňa 22.11.2016 vykonaná miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením za účasti JUDr. Janigovej, z ktorej bola vyhotovená fotodokumentácia toho istého dňa. Podľa písm. d/ bola zadávateľom, t.j. žalovaným v 1. rade poskytnutá znalcovi projektová dokumentácia stavby Rekonštrukcia a oprava objektu Komenského 40, Košice, vypracovaná Ing. P. O., ktorá bola porovnaná so skutočným stavom. Pri ohodnotení, uviedol, že boli použité metodické postupy uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o ustanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení a to rozpočtársky program ODIS, rozpočtársky program Cenekon a publikácia Jozef Čajkovský - Oceňovanie stavebných prác. Znalec uviedol, že na základe podkladov a to Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.1.1997, Zápisnice o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru zo dňa 11.8.1998, spracovanej projektovej dokumentácie „Rekonštrukcia a oprava objektu Komenského 40“ z júla 1997, predbežného rozpočtu stavby ako súčasti projektovej dokumentácie, faktúry č. 1/98 zo dňa 13.8.1998, uznesenia tunajšieho súdu a listu Oddelenia výstavby, investícií a stavebného úradu pracoviska Košice - Staré mesto zo dňa 28.4.2014 č.s. A/2014/13434 a na základe miestnej obhliadky dospel k nižšieuvedeným záverom. Pri miestnej obhliadke boli znalcom zistené nasledovné skutočnosti: „1. omietky vnútorné pôvodné, 2. podlahy - čiastočne vybúrané dlažby, na ostatných podlahách existujú potery, nášľapné vrstvy už nie sú, 3. strop do povalového priestoru čiastočne vybúraný do 20 %, 4. strop do suterénu čiastočne vybúraný do 20 %, 5. vybúrané schodište do suterénu, 6. vybúraná sanita (voda, kanál, zariaďovacie predmety), 7. demontované elektro, 8. vybúrané zárubne a demontované dvere, 9. vybúranie priečky 1. NP, 10. vonkajšie povrchové úpravy pôvodné značne poškodené, 11. žiadne nové maľby, prevádzali sa búracie práce, 12. žiadne nové nátery, prevádzali sa búracie práce.“ Na otázku č. 1, či boli práce tvrdené žalobcom (č.l. 14, 399, 430) vykonané ním v uvedenom období, príp. ktoré z nich a v akom rozsahu, znalec uviedol, že: omietky vnútorné pôvodné, nezrealizované, podlahy - čiastočne vybúrané dlažby, na ostatných podlahách existujú cementové potery, nášľapné vrstvy už nie sú, strop do povalového priestoru čiastočne vybúraný do 20 %, strop do suterénu čiastočne vybúraný do 20 %, potvrdil vybúranie schodišťa do suterénu, vybúranie sanity (voda, kanál, zariaďovacie predmety), demontované elektro, vybúrané zárubne a demontované dvere, vybúranie priečky 1. nadzemného podlažia, vonkajšie povrchové úpravy pôvodné - značne poškodené, uviedol „žiadne nové maľby, prevádzali sa búracie práce a žiadne nové nátery, prevádzali sa búracie práce“. Na súdom formulovanú otázku č. 2, a to, ktoré zo zistených vykonaných prác na nehnuteľnosti mali charakter opráv predmetu nájmu a ktoré z vykonaných prác mali charakter zmien nehnuteľnosti, uviedol, že spracovaná projektová dokumentácia preukazuje, že v rámci stavebných prác malo dôjsť k zmene stavby (charakteru využitia). Na otázku č. 3, a to, či boli zistené vykonané práce v súlade s projektovou dokumentáciou alebo boli vykonané bez súvislosti s projektovou dokumentáciou, odpovedal znalec, že projektová dokumentácia, ktorú mal k dispozícii uvažuje s búracími prácami a následnými stavebnými prácami na úpravu objektu na požiadavky investora. Objekt mal byť využívaný ako sídlo spoločnosti. Na otázku č. 4, aká je výška obvyklých nákladov za také práce, aké boli vykonané za účelom udržania nehnuteľnosti v stave spôsobilom na užívanie (opravy nehnuteľnosti) v danom mieste a čase, znalec uviedol, že náklady na celú rekonštrukciu s DPH boli predpokladané vo výške 7.138.356,- Sk, t.j. 236.950 eura. Znaleckým odhadom predpokladaných nákladov, uviedol znalec náklady na celú rekonštrukciu s DPH vo výške 179.690,50 eura. Znalec uviedol, že pri vytváraní rozpočtu vychádzal z rozpočtu projektanta, čiže boli priznávané množstvá a upravovali sa bežné jednotkové ceny pre dané obdobie na základe miestnej obhliadky, zo znaleckého odhadu boli vybrané položky prác, ktoré boli zrealizované a cena

zrealizovaných prác s DPH bola vo výške 5.441,71 eura, znalecký rozpočet tvoril prílohu znaleckého posudku. Na otázku č. 5, či sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti vykonaním prác majúcich charakter zmien na nehnuteľnosti a ak áno, o akú sumu sa hodnota zvýšila a to ku dňu skončenia nájmu 1.10.1998, znalec uviedol, a to vychádzajúc zo skutočnosti, že boli zrealizované iba búracie a demontážne práce a tieto nemali vplyv na stavebnotechnické zhodnotenie budovy. Z toho dôvodu spracoval v znaleckom programe HYPO výpočet východiskovej hodnoty nepoškodenej stavby - 114.433,76 eura, zohľadnil poškodenosť objektu vo výške 5,88 % zo 114,433,76 eura, t.j. vo výške 6.728,71 eura a dospel k východiskovej hodnote nehnuteľnosti vo výške 107.705,05 eura. Technickú hodnotu určil vo výške 27.723,28 eura.

31. Žalobca označil dôkazy č. 1 - 8 predložené žalovaným v 1. rade za vnútorne rozporné a maximálne svedčiace o tom, že objekt bol opakovane potvrdený ako užívania schopný. V tom istom písomnom podaní zo dňa 30.1.2017 (č.l. 738) žalobca uviedol, že nesúhlasí so znaleckým ocenením znalca Ing. S. N. a finančné vyčíslenie sa mu javí byť nesprávne, nie nestranné a spracovanie znaleckého posudku, podľa žalobcu, nevychádza z informácií obsiahnutých v súdnom spise.

32. Ďalším podaním z toho istého dňa 30.1.2017 žalobca opätovne sa vyjadril, že nesúhlasí so závermi znaleckého posudku č. 86/2016, mal odpovede znalca za neúplné a nezohľadňujúce ani len zistenia, ktoré sú už aj evidované v súdnom spise, uviedol, že týmto nedostatkom je postihnutá každá z odpovedí znalca a ako príklad uviedol žalobca, že podľa znalca Ing. S. N. boli realizované len búracie a demontážne práce, čo je v príkrom rozpore s obsahom súdneho spisu a výpoveďami svedkov. Žalobca konštatoval existenciu dvoch protichodných posudkov, dvoch rozdielnych stanovísk, dvoch súdnych znalcov. Navrhol preto, aby súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom.

33. Za účelom preukázania stavu dotknutej nehnuteľnosti po realizácii stavebných prác žalobca navrhol písomným podaním výsluch svedkov N. T. a N. T. (č.l. 765). Títo svedkovia na základe zabezpečenia ich účasti žalobcom boli opakovane vypočutí na pojednávaní dňa 5.4.2017. Svedkyňa N. T. predložila fotografiu nachádzajúcu sa na č.l. 773 súdneho spisu, o ktorej uviedla, že je približne z r. 1997/1998 a jedná sa o fotografiu vyhotovenú v kancelárii, pričom uviedla, že je z fotografie vidno - zrejmé, že sa jedná o upravené priestory, t.j. všetko bolo tak, ako má byť. Na otázku uviedla, že v čase vyhotovenia tejto fotografie pôsobila v týchto priestoroch ako zamestnankyňa už „zopár“ mesiacov. V objekte bolo upravených viac priestorov, z jednej väčšej miestnosti predelením sadrokartónovými priečkami boli urobené dve kancelárie. Takisto tvrdila, že boli fungujúce toalety a všetko. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu svedkyňa potvrdila, že z fotografie je vidno, že sú steny čisté, t.z. boli vymaľované a takisto že tam boli dávané omietky. Svedok N. T. ml. predložil noviny, ktoré vydávala spoločnosť II & CC Slovakia, uviedol, že tak robí na základe neustále sa opakujúcich námietok, či vôbec rekonštrukčné práce a priestory v predmetnej nehnuteľnosti boli vykonané a či tam firma sídlila. Poukázal na to, že v tiráži týchto novín je uvedené sídlo firmy II & CC Slovakia ako vydavateľa novín a redakcie na Komenského 40, t.j. v priestoroch predmetnej nehnuteľnosti sídlila redakcia. Uviedol, že ním predložené noviny sú z mesiaca október - november 1997. Takisto uviedol, že do týchto priestorov chodili tak ľudia zo spoločnosti, ako aj ľudia, s ktorými boli do novín vykonávané rozhovory. Noviny predložil ako listinný dôkaz (č.l. 773).

34. V písomnom podaní zo dňa 23.5.2017 (č.l. 795) žalovaný v 1. rade okrem iného namietol aj tú skutočnosť, že zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.1.1997 vyplýva, že táto mala byť uzavretá medzi BPMK ako prenajímateľom a spoločnosťou II & CC Slovakia a.s., ktorú zmluvu za nájomcu podpisoval F. A.. Podľa výpisu z obchodného registra v rozhodnom období písomnosti zakladajúce práva a povinnosti podpisoval každý člen predstavenstva samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu pripojil svoj vlastnoručný podpis. Žalovaný uviedol, že podľa § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. zmluva o nájme nebytových priestorov musí mať obligatórne písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 40 ods. 3 veta prvá Obč. zák., písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Žalovaný uviedol, že F. A. nikdy nebol štatutárom spoločnosti II & CC Slovakia a teda nebol oprávnený za túto spoločnosť v rozhodnom období ani konať (podpisovať zmluvu o nájme nebytových priestorov). Žalovaný v 1. rade uviedol názor, že je zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.1.1997, vzhľadom na uvedené, absolútne neplatná. V ďalšom uviedol, že nárok podľa ust. § 667 Obč. zák. si môže uplatňovať len nájomca voči prenajímateľovi, pritom pre absolútnu neplatnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.1.1997, spoločnosť II & CC Slovakia a.s. nebola nájomcom nebytových priestorov v nehnuteľnosti na Komenského 40 v Košiciach a ak v r.

1997-1998 vynaložila na ich rekonštrukciu nejaké finančné prostriedky, investovala do cudzieho majetku a mohla sa spoločnosť alebo jej právny nástupca v zákonom stanovenej lehote domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od vlastníka nehnuteľnosti. Uviedol, že k postúpeniu pohľadávky došlo na základe zmluvy o postúpení zo dňa 28.9.2000. V čase postúpenia pohľadávka spoločnosti II & CC Slovakia voči BPMK (ktorá mala vzniknúť na základe faktúry zo dňa 1.10.1998 vo výške 1.040.092,10 Sk) neexistovala (BPMK bol len správcom nehnuteľnosti, do ktorej mala spol. II & CC Slovakia a.s. investovať finančné prostriedky na rekonštrukciu, nie jej vlastníkom) a bezdôvodne sa mohol obohatiť len vlastník. Mal za to, že neexistujúcu pohľadávku nebolo možné následne postúpiť. Uviedol, že voči BPMK mohla spoločnosti II & CC Slovakia a.s. vzniknúť úplne iná pohľadávka a v inej výške (pohľadávka, ktorá vznikla zaplatením nájomného na základe neplatnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, takú pohľadávku však spoločnosť II & CC Slovakia a.s. zmluvou o postúpení na žalobcu nepostúpila). Na uvedenom základe žalovaný v 1. rade namietol aj nedostatok svojej aktívnej legitimácie v tomto konaní. Pre prípad, ak by súd po vykonaní dokazovania mal za to, že je zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 1.1.1997 platná a pohľadávka spoločnosti II & CC Slovakia a.s. voči BPMK vo výške 1.040.092,10 Sk (z faktúry zo dňa 1.10.1998) existovala a mohla byť postúpená na žalobcu zmluvou z 28.9.2000, namietol, že podľa čl. I. zmluvy o postúpení pohľadávky, postúpená bola len pohľadávka bez príslušenstva a to istina.

35. Ing. S. N., ktorý vyhotovil na základe zadania žalovaného v 1. rade ním predložený znalecký posudok, ako svedok uviedol, že je zapísaný ako znalec v zozname znalcov. Na mieste samom bol sa pozrieť niekedy v mesiaci november 2016 spolu so zástupkyňou žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade dal mu k dispozícii určité podklady, napr. nájomnú zmluvu, preberací protokol, ... všetky žalovaným predložené doklady, uviedol, že sú súčasťou vyhotoveného znaleckého posudku. Takisto sa oboznámil s faktúrou, ktorou zhotoviteľ II & CC Slovakia vyúčtoval sumu 1.040.902,10 Sk a prešiel si aj projektovú dokumentáciu vyhotovenú Ing. O. vrátane projektantského rozpočtu. Vypovedal, že si vyhotovil vlastný rozpočtársky návrh a to v cenách obvyklých pre dané obdobie r. 1997-1998, pričom cena podľa ním vyhotoveného rozpočtu bola vo výške 179.658 eura. Projektantská cena zhotoviteľa projektu bola 7.138.356,- Sk. Na základe ním zhotoveného vlastného rozpočtu podľa projektu a následne podľa toho, aké práce boli vykonané, zhotovil si rozpočet tých prác, ktoré boli zrealizované; pri vyhodnotení toho, ktoré práce boli zrealizované, vychádzal z predmetnej faktúry zhotoviteľa II & CC Slovakia a na základe porovnania toho, čo sa mohlo aj nemohlo zrealizovať, zistil hodnotu vykonaných prác na predmetnej nehnuteľnosti vo výške 5.441,71 eura. Na otázku o hodnotu akých konkrétnych prác sa jednalo, uviedol, že sa jednalo o búracie práce - búranie muriva z tehál, búranie podláh, dlažby, vyvesenie alebo zavesenie krídel dverí, okien, vybúranie rámov okien, vybúranie dverových zárubní, vybúranie vodovodného potrubia, vybúranie plynového potrubia, vybúranie ústredného kúrenia, vybúranie kanalizačného potrubia, vybúranie silnoprúdovej inštalácie, vybúranie rozvádzačov, demontáž rozvodnej skrine a sanácia stropov. Uviedol, že tieto práce podľa jeho posúdenia a znaleckého odhadu majú hodnotu 5.441,71 eura. Keďže sa realizovali búracie práce a v ďalších prácach sa nepokračovalo, uviedol, že sa takýto stav nemôže považovať za investovanie, pretože takýto stav je každej nehnuteľnosti, každej stavbe, skôr na škodu. Uviedol, že znalecká metodika umožňuje urobiť vyčíslenie znehodnotenia a on tak dospel k vyčísleniu znehodnotenia v sume 6.728,61 eura. Vyhodnotenie bolo vyhotovené k obdobiu r. 1997/1998. Svedok uviedol, že všetky vo faktúre uvedené a účtované práce vykonané neboli, čo zistil na základe obhliadky. Poukázal napr. na to, že podlahy boli vybúrané len v rozsahu 20 %. K vybúraniu rozvodov uviedol, že boli vybúrané drobné vodovodné rozvody, hygienické rozvody, ale veľké ležaté rozvody zostali. Takisto všetky potrubia zostali zabudované v stenách, pozberané, resp. odstránené boli vodovodné inštalácie - batérie, sifóny. Takisto uviedol pokiaľ sa týka elektrických rozvodov, že odstránené boli vypínače a zásuvky, ale všetka elektrická inštalácia, ktorá bola zabudovaná, tá zabudovaná zostala. Uviedol, že nespozoroval na nehnuteľnosti žiadne ryhy. Vypovedal, že v budove neboli dané žiadne nové omietky a ani nové maľby. Odkázal na ním vyhotovené fotografie detailu omietky v znaleckom posudku. Na výzvu, aby sa svedok vyjadril k stavu nehnuteľnosti a to stavu je užívaniaschopnosti v r. 1998, ku ktorému obdobiu bol vyhodnocovaný stav nehnuteľnosti, svedok sa odvolal na zápis zo dňa 11.8.1998, ktorým BPMK odovzdával predmetné priestory v objekte na Komenského 40 p. A., v ktorom uviedol, že sú spísané nedostatky - chýbajúce veci už v tom období a uviedol, že už v tom čase neboli priestory v takom stave, ako byť mali - chýbala podlaha, bola odpojená elektrina vo všetkých priestoroch a teda, uviedol, že prevádzkovať kancelária sa v takých priestoroch nedala. Svedok uviedol, že ak by sa táto listina - zápis o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru porovnala s faktúrou, tak ich údaje vzájomne korešpondujú. Na otázku, aby sa svedok vyjadril, či v predmetnom období r. 1997/1998 boli inštalované na strop sadrokartóny, svedok uviedol, že v čase,

keď tam on bol a v čase jeho obhliadky žiadne sadrokartónové stropy sa v budove nenachádzali. Na otázku ohľadom možnej predprípravy na montáž sadrokartónu svedok uviedol, že je možné na jednej z fotografií identifikovať určitý drôt, ktorý by mohol slúžiť tak k umiestneniu sadrokartónu, ako aj prípadne k zaveseniu elektriny, príp. iným rôznym účelom. K záverom súdom ustanoveného znalca o tom, že sa v priestoroch realizovali maľby a nátery, svedok uviedol, že on vychádzal len z toho, že v priestoroch boli vybúrané rozvody, bol vybúraný strop a teda priestory neboli v takom stave, aby bolo efektívne tieto maľovať. Uviedol, že bežne až keď sú práce hotové, vtedy sa maľuje. Na výzvu vyjadriť sa k tomu, že svedok vo svojom znaleckom posudku dospel k záverom odlišným, protichodným oproti záverom súdom ustanoveného znalca, ktorý ocenil hodnotu vykonaných prác kladným číslom, svedok uviedol, že aj on dospel k záveru, že práce v určitej hodnote boli na nehnuteľnosti vykonané, avšak zohľadniac ďalšie a to možnosť určiť znehodnotenie vzhľadom na stav, v akom sa budova nachádzala, dospel k záveru, že sa jednalo o znehodnotenie nehnuteľnosti.

36. Svedok Ing. S. G. uviedol, že žalobca je jeho známy, s ktorým sa pozná asi od r. 1997, avšak v súčasnej dobe sa už nestretávajú. Svedok uviedol, že v budove na Komenského ul. č. 40 v Košiciach bol niekoľkokrát, pretože jeho dobrým priateľom bol F. A., ktorý vydával časopis, resp. noviny a mal v tejto budove vlastné priestory. Uviedol, že mohol byť v nehnuteľnosti niekedy okolo r. 2000, jednalo sa o jeho tri alebo štyri návštevy počas kratšieho obdobia. Svedok uviedol, že pri jeho návštevách mu priestory pripadali také, ako by tam niečo maľovali alebo prestavovali, akoby si tam niekto išiel a zriaďoval kancelárie. Na otázku, či boli steny vymaľované, uviedol, že jeho priateľ p. A. ho stále zaviedol do miestnosti, ktorá bola vymaľovaná. Uviedol, že určite boli vymenené aj dlažby a bol aj na sociálnom zariadení a aj toto bolo prestavané.

37. Podľa ust. § 663 Obč. zák., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

38. Podľa ust. § 667 ods. 1 Obč. zák., zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu, po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

39. Podľa ust. § 664 Obč. zák., prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

40. Podľa ust. § 668 ods. 1 veta prvá Obč. zák., nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ.

41. Podľa ust. § 669 Obč. zák., ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

42. Tak ust. § 667 ods. 1 ako aj ust. § 669 Obč. zák. sú ustanoveniami dispozitívnymi. Strany majú možnosť dohodnúť v zmluve podrobnejšiu úpravu a to aj odlišne od zákonnej úpravy.

43. Žalobca žalobným návrhom uplatnil si nárok na sumu 1.040.092,10 Sk/34.524,73 eura s prísl., a to ako náhradu sumy nákladov, ktoré boli vynaložené na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktoré náklady, uviedol v článku IV. žaloby, že boli žalovanému vyfakturované dňa 13.8.1998, ale žalovaný ich napriek tomu, že faktúru akceptoval, neuhradil.

44. Prvým zamietavým rozsudkom zo dňa 29.1.2007 súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, ktorú mal súd za dôvodne vznesenú, mal nárok posudzovaný podľa ust. § 669 Obč. zák. za premlčaný.

45. V druhom rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 25.5.2011 (takisto zamietavom), po zrušení odvolacím súdom predchádzajúceho (prvého) rozsudku, dôvodom zamietnutia žaloby bolo to, že súd nemal preukázanú dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie 34.524,73 eura s prísl. uplatneného titulom vrátenia pôvodným nájomcom II & CC Slovakia vynaložených finančných prostriedkov v uvedenej výške do predmetu nájmu, a to súd uviedol, že nemal preukázané, že právny predchodca žalobcu II & CC finančné prostriedky v tejto výške skutočne vynaložil ich zaplatením zhotoviteľovi stavebných prác (čo uviedol odvolací súd, že nie je podstatné) a nemal preukázané ani vykonanie stavebných prác v žalovanom rozsahu, a to ani zvýšenie hodnoty predmetu nájmu

- nehnuteľnosti na Komenského ul. 40 v Košiciach o žalovanú sumu (§ 667 Obč. zák.), ani nemal preukázané, že by sa jednalo o náklady pôvodného nájomcu dôvodne ním vynaložené pri oprave/-ách predmetnej nehnuteľnosti, na ktorú/-é opravy by bol povinný prenajímateľ.

46. Po zrušení aj tohto, v poradí druhého rozsudku súdu prvej inštancie (a vrátení veci späť) tunajší súd doplnil dokazovanie (viď bod 10) a to v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu za účelom zistenia konkrétneho rozsahu jednotlivých prác vykonaných na prenajatom objekte a zistenia, ktoré z prác majú charakter opráv, na ktoré bol povinný prenajímateľ, pretože iba pri týchto prácach vznikol pôvodnému nájomcovi nárok na ich náhradu (keďže rekonštrukciu objektu mohol prenajímateľ vykonať iba na vlastné náklady) a u prác, pri ktorých sa ukáže, že boli vykonané bez súhlasu, príp. bez oznámenia potreby opravy prenajímateľovi, prichádza do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia.

47. Predmetom dokazovania sa tak stal charakter vykonaných prác na predmetnej nehnuteľnosti, ako aj ich samotné vykonanie a to vychádzajúc pri tomto zisťovaní z právneho záveru, že pri prácach majúcich charakter zmien na nehnuteľnosti (§ 667 ods. 1 Obč. zák.), keďže v posudzovanej veci sa právny predchodca žalobcu zaviazal náklady na zmeny znášať sám (článok 5 ods. 7/ veta posledná zmluvy o nájme: „Náklady na zmeny znáša nájomca.“, t.j. nájomca sa dobrovoľne zaviazal nahradiť náklady spojené s odsúhlasenými zmenami predmetu nájmu), čo vytvára - zakladá situáciu inú - odlišnú oproti prípadom predpokladaným v ust. § 667 ods. 1 Obč. zák. (v prvom prípade, pri vynaložení nákladov spojených so zmenami na veci so súhlasom prenajímateľa, nájomca môže požadovať úhradu nákladov za predpokladu, že sa na ich úhradu prenajímateľ zaviazal, až po ukončení nájmu; v druhom prípade vynaloženia nákladov spojených so zmenami na veci so súhlasom prenajímateľa - prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, nájomca po skončení nájmu môže žiadať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci) a touto dohodou zmluvné strany nájomnej zmluvy vylúčili možnosť, aby sa nájomca po skončení nájmu domáhal toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu. Nájomca, resp. žalobca ako jeho právny nástupca, nemal preto dôvod predpokladať, že by mu mala byť požadovaná suma uhradená (vyplýva to z právneho názoru odvolacieho Krajského súdu v Košiciach ako aj rovnaký právny názor bol napr. vyslovený i v uznesení NS ČR z 19.12.2007, sp. zn. 28Cdo/3497/2006). Túto námietku vzniesol i v celkom prvom vyjadrení žalovaný a aj neskôr na nej zotrval, resp. ju zopakoval. To znamená, že akékoľvek zistené zmeny na nehnuteľnosti boli vykonané len na náklady nájomcu, bez akejkoľvek možnosti požadovať náhradu nákladov!

48. V prípade vykonania opráv, na ktoré bol povinný prenajímateľ, vzniká nájomcovi právo na náhradu nákladov vynaložených na opravy (§ 669 veta prvá Obč. zák.) alebo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§669 veta druhá Obč. zák.). Ak by sa jednalo o práce charakteru opráv, na ktoré bol povinný prenajímateľ (ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ po oznámení potreby opravy ju bez zbytočného odkladu neobstaral), vzniklo by žalobcovi právo na náhradu týchto ním vynaložených nákladov a to v trojročnej premlčacej dobe od ich vynaloženia. Inak, t.j. v prípade, ak by preukázal žalobca, že vykonal opravu, na ktorú bol povinný prenajímateľ, a vykonal ju nájomca bez jeho súhlasu alebo bez oznámenia jej potreby prenajímateľovi, mohol by nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil, pričom obohatením by bol ušetrený náklad, t.j. jednalo by sa o vydanie bezdôvodného obohatenia a to v premlčacej dobe podľa ust. § 107 Obč. zák.

49. Zmeny na veci sú akékoľvek zmeny vlastností, charakteru, vzhľadu predmetu nájmu, ktoré vybočujú z rámca riadneho užívania, oproti stavu, v akom bol predmet nájmu na užívanie prenechaný. Ako zmeny sa neposudzujú opravy predmetu nájmu na udržanie predmetu nájmu na udržanie v stave spôsobilom na užívanie, hoci môže pri nich dochádzať k zhodnoteniu predmetu nájmu (negatívne vymedzenie zmeny na veci). Pokiaľ sa týka opráv predmetu nájmu, prenajímateľ má povinnosť prenechať predmet nájmu v stave spôsobilom na zmluvné alebo obvyklé užívanie, ale prenajímateľ je aj povinný na svoje náklady udržiavať

predmet nájmu v stave spôsobilom na užívanie (§ 664 Obč. zák.). Opravou veci je podľa ust. § 652 ods. 2 Obč. zák. činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Toto vymedzenie opravy je použiteľné i pre tunajšie posúdenie opráv predmetu nájmu.

50. V danom prípade súd mal preukázané vykonaným dokazovaním výsluchom svedkov (N. T. ml., RNDr. A.), že stav nehnuteľnosti bol zmluvným stranám tak na strane prenajímateľa, ako aj na strane nájomcu pri uzatváraní zmluvy dobre známy. S týmto vedomím aj zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavreli. Podľa článku 5 ods. 1/ zmluvy, boli priestory odovzdané a prevzaté v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Totožné konštatovanie „objekt prevzatý k užívaniu v stave spôsobilom“, zmluvné strany uviedli a potvrdili aj v Zápise o odovzdaní a prevzatí objektu na Komenského č. 40. Zároveň však uviedli: „Je potrebná rekonštrukcia.“ Pritom dohodli v zmluve, v článku 5 ods. 4/, že je nájomca povinný na svoje náklady zabezpečovať bežnú údržbu nebytových priestorov vrátane drobných opráv a v článku 5 ods. 7/, že akékoľvek zmeny, úpravy a doplnenia predmetu nájmu môže nájomca vykonať len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa a že náklady na zmeny znáša nájomca.

51. Tak ust. § 667 ods. 1 ako aj ust. § 669 Obč. zák. sú dispozitívnou právnou úpravou a teda zmluvné strany mali možnosť v zmluve dohodnúť úpravu odlišnú od zákonnej, ku ktorým dohodám v danom prípade aj došlo - aj pokiaľ sa jednalo o náklady na zmeny predmetu nájmu, aj o náklady na bežnú údržbu

- opravy predmetu nájmu. V súlade s týmito dohodami požiadal nájomca - právny predchodca žalobcu listom z 25.7.1997 o súhlas na rekonštrukciu a opravu objektu - uviedol, že v súlade s článkom 5 odseky 3/ a 7/ zmluvy, podľa predloženého projektu. Prenajímateľ odpovedal listom z 5.8.1997, nemal námietky za predpokladu vykonania stavebných prác podľa predloženej projektovej dokumentácie odbornou stavebnou firmou a na vlastné náklady. Jednalo sa teda o dohodu prenajímateľa a nájomcu na vykonaní rekonštrukcie a opráv nehnuteľnosti na náklady nájomcu. T.j. žalobca ako právny nástupca nájomcu nemôže požadovať úhradu nákladov, tak ako si svoj nárok uplatnil „náklady vynaložené jeho právnym predchodcom na rekonštrukciu objektu Komenského 40“, a to ani pokiaľ sa týka nákladov na zmeny predmetu nájmu ani nákladov na opravy predmetu nájmu. Preto jeho nárok súd vyhodnotil ako nedôvodný. Súd mal za to, na základe predložených listinných dôkazov (žiadosť právneho predchodcu žalobcu z 25.7.1997 a listu - súhlasu právneho predchodcu žalovaných z 5.8.1997), že ak aj žalobca, resp. jeho právny predchodca ako nájomca vykonal akúkoľvek opravu predmetu nájmu, jednalo sa o opravu vykonanú so súhlasom prenajímateľa a vykonanú na vlastné náklady nájomcu. Žalobca nepreukázal ani, že by bol jeho právny predchodca vykonal akúkoľvek opravu, ktorú by bolo možné hodnotiť ako opravu na ktorú bol povinný prenajímateľ a ktorú by bolo možné právne mať za nárok žalobcu podľa ust. § 669 veta druhá Obč. zák., za právo na vydanie obohatenia. Pre právo na vydanie takto vzniknutého obohatenia platia premlčacie doby podľa ust. § 107 Obč. zák., a pre takýto prípad bolo by potom potrebné mať za dôvodnú aj žalovaným v 1. rade vznesenú námietku premlčania práva, podľa ktorej vzhľadom na vyhotovenú faktúru právnym predchodcom žalobcu na úhradu nákladov zo dňa 13.8.1998, splatnú 28.81998, uplynula 2-ročná subjektívna premlčacia doba dňom 28.8.2000 a žaloba bola podaná na súde dňa 2.7.2001, t.j. po jej uplynutí. Uplatnené náklady, vynaloženie ktorých však ani nebolo v konaní preukázané, nemôže žalobca požadovať ani titulom náhrady škody, tak ako to uviedol v článku IV. svojej žaloby, že mu - nájomcovi vznikla škoda vo výške vynaložených nákladov na rekonštrukciu, pretože investoval do prenajatej nehnuteľnosti bez toho, aby ju mohol užívať. Pre prípadné také posúdenie nároku chýba hneď prvý zákonný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti žalovaným, keďže žalovaný prenajímateľ ukončil zmluvu, podľa posúdenia súdom, výpoveďou v trojmesačnej výpovednej lehote, tak ako ju strany dohodli (vzhľadom na list prenajímateľa BPMK zo dňa 9.6.1998, v ktorom oznámil nájomcovi skončenie nájmu ku dňu 31.3.1998, ktorý list bol nájomcovi doručený dňa 12.6.1998 a na skutočné ukončenie užívania prenajatých priestorov nájomcom II & CC Slovakia, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynulo, mal súd za to, že došlo k ukončeniu nájmu výpoveďou, ktorou bol predmetný list prenajímateľa BPMK, danou v súlade s ust. čl. 6 uzavretej nájomnej zmluvy a to v dohodnutej trojmesačnej lehote, ktorá začala plynúť 1.7.1998 a uplynula 30.9.1998).

52. Pokiaľ sa týka (napriek vyššieuvedenému záveru tunajšieho súdu o bezdôvodnosti žalobcom uplatneného nároku vzhľadom na dohody zmluvných strán o úhrade nákladov nájomcom tak na zmeny predmetu nájmu ako aj na opravy predmetu nájmu) zistenia konkrétneho rozsahu jednotlivých prác, ktoré boli vykonané a zistenia, ktoré z prác majú charakter opráv, na ktoré bol povinný prenajímateľ s tým, že iba pri týchto vznikol pôvodnému nájomcovi nárok na ich náhradu, ktorá povinnosť vykonať

také dokazovanie bola uložená tunajšiemu súdu súdom odvolacím, vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané vykonanie prác charakteru opráv, na ktoré bol povinný prenajímateľ a už vôbec nebol preukázaný ich rozsah. Hoci sa znalec v odbornom vyjadrení vyjadril tak, že osvedčil vykonanie stavebných prác a materiálové dodávky na sadrokartónové podhľady v 1. nadzemnom podlaží a maľby a práce s tým súvisiace, z nich výlučne len maľby mohli by za obvyklých okolností (t.j. nie pri zhotovovaní sadrokartónových podhľadov) byť vykonaním prác majúcich charakter opráv v zmysle ust. § 669 Obč. zák., na ktoré by bol povinný prenajímateľ. V danom prípade však vzhľadom na charakter vykonávaných zmien nájomcom na predmete nájmu podľa projektovej dokumentácie, kedy sa mali búrať a nanovo stavať priečky, sanovať stropná konštrukcia, vykonávať demontážne práce potrubných rozvodov, elektriny, výmeny dverných a okenných otvorov, nebolo možné hodnotiť maliarske práce a súd preto nevyhodnotil, ani že sa jedná o udržiavacie práce, resp. o bežnú údržbu, na ktorú podľa článku 5 ods. 4/ zmluvy aj tak bol povinný nájomca (právny predchodca žalobcu) na svoje náklady, ale ani nemožno tieto hodnotiť ako nevyhnutné opravy, potrebu ktorých podľa článku 5 odsek 3/ zmluvy mal nájomca prenajímateľovi oznámiť. Aj toto bol dôvod na zamietnutie žaloby žalobcu.

53. Vzhľadom na horeuvedené vyhodnotenie tunajším súdom uplatneného nároku žalobcu ako bezdôvodného už čo do základu, nemal súd za potrebné vyhodnocovať už vykonané dokazovanie ohľadom konkrétneho rozsahu jednotlivých prác, ktoré boli vykonané a ani vykávať žiadne ďalšie dokazovanie. Súd zamietol návrhy na ďalšie dokazovanie zo strany žalobcu a to na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania a ďalšie výsluchy svedkov, nakoľko takéto dokazovanie týkalo by sa skutočností, ktoré vzhľadom na právne posúdenie uplatneného nároku súdom, pre rozhodnutie veci by bolo bezvýznamné.

54. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. súd v tomto konaní, ktorým sa konanie končí, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., vychádzajúc zo zásady úspechu vo veci, mali by žalovaní v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania. Podľa ust. 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd o trovách konania rozhodol tak, že na náhradu trov konania vo veci úspešným žalovaným v 1. a 2. rade neúspešného žalobcu nezaviazal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, ktorý by podľa výsledku konania mal hradiť jeho trovy, mal súd jeho sociálnoekonomické pomery, zdravotný stav a finančnú situáciu, ktorých prítomnosť na strane žalobcu sa prelínala počas celého konania: žalobca je poberateľom starobného dôchodku, v konaní mu bolo priznané čiastočné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, z účastí na pojednávaniach sa ospravedlňoval pre nepriaznivý zdravotný stav a podstupovanie liečby očného ochorenia, a súd tak mal uvedené dôvody za dostatočne zistené a odôvodňujúce použitie výnimočného ustanovenia § 257 C.s.p. pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Na strane druhej súd zohľadnil, že nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalovaným nebude mať pre nich tak nepriaznivé následky, aké by malo opačné rozhodnutie, pri nezohľadnení už uvedených pomerov na strane žalobcu.

55. Podľa ust. § 259 C.s.p., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

56. Podľa ust. § 258 ods. 1 a 2 C.s.p., svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom (odsek 1). Náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3 (odsek 2).

57. V spore vznikli aj trovy štátu a to vyplatením na základe uznesenia zo dňa 30.6.2016, č.k. 17C/997/2002-618 odmeny znalcovi za vyhotovenie odborného vyjadrenia z finančných prostriedkov štátu vo výške 1.864,40 eura a vyplatením na základe uznesenia zo dňa 9.11.2016, č.k. 17C/997/2002-656 odmeny znalcovi za účasť na pojednávaní z finančných prostriedkov štátu vo výške 27,76 eura, spolu trovy vo výške 1.864,40 eura. Súd preto rozhodol aj o týchto štátom účelne vynaložených výdavkov a to priznal štátu právo, na základe citovaných zák. ustanovení a zohľadniac výsledok sporu, na náhradu trov konania voči žalobcovi, na návrh a v záujme ktorého znalecké dokazovanie bolo nariadené a zároveň ktorý aj bol v spore neúspešný. Vzhľadom na čiastočné oslobodenie žalobcu od platenia súdnych poplatkov, súd priznal štátu právo na náhrad jeho trov voči žalobcovi vo výške 30 %. Náhradou výdavkov štátu súd nezaväzoval žalovaných, ktorí jednak boli v

spore úspešní, ale ani nenavrhovali vykonať dokazovanie, v súvislosti s vykonaním ktorého výdavky štátu vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 355 ods. 1 C.s.p.) písomne v potrebnom počte rovnopisov tak aby sa jeden rovnopis mohol založiť do súdneho spisu a aby jeden rovnopis dostal každý ďalší subjekt.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).