Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Co-332-2017.pdf
PDF · 89.62 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/332/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcov: 1/ M. A., bytom J. C., B. G. XX/XX a 2/ Z. A., bytom J. C., B. G. XX/XX, obaja zastúpení JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova č. 3, proti žalovaným: 1/ Z. K., bytom J. C., B. G. XX/XX, zastúpená JUDr. Milanom Sobotom, advokátom so sídlom v Nitrianskom Rudne, Hlavná 659 a 2/ Z. A., bytom J. C., B. G. XX/XX, o určenie vlastníctva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. júna 2017, č.k. 12C/116/2016-56, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žalovanej 1/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že nehnuteľnosť v katastrálnom území Zemianske Kostoľany, parc. č. CKN 116/3 zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 34 m2, zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v liste vlastníctva č. XXX, bola ku dňu smrti vlastníctvom nebohého M. A., nar. XX.X.XXXX a patrí do dedičstva po neb. M. A., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, v podiele vo veľkosti 1 a v podiele vo veľkosti 1 je vlastníctvom žalobkyne v 2. rade a výrokom II. stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c), § 255 ods. 1 a § 257 CSP, § 123, § 124, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia žalobou zo dňa 9.6.2016 žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosť v k.ú. Zemianske Kostoľany, parc. č. CKN 116/3, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 34 m2, zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza katastrálnym odborom v liste vlastníctva č. XXX, bola ku dňu smrti vlastníctvom nebohého M. A., nar. XX.X.XXXX a patrí do dedičstva po nebohom M. A., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, v podiele vo veľkosti 1/2 a v podiele vo veľkosti 1/2 je vlastníctvom žalobkyne v 2. rade. Žalovaný 2/ so žalobou súhlasil. Žalovaná 1/ s podanou žalobou súhlasila až na pojednávaní dňa 22.6.2017, po vykonanom dokazovaní v predmetnej veci a potom, ako prebehli aj mimosúdne rokovania medzi stranami o vyriešenie sporu. Podľa právneho názoru súdu, žalobcovia mali v konaní naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorý spočíval v záujme odstránenia v katastri evidovanej duplicity vlastníctva k pozemku parc. č. CKN 116/3. Rovnako ako právny zástupca žalobcov i súd bol toho názoru, že bez odstránenia duplicity nie je možné zabezpečiť vykonanie náhradného dedičského konania po neb. M. A. ako spoluvlastníkovi tejto nehnuteľnosti, nie je možné zapísať vlastnícke právo žalobkyne v 2. rade do katastra, ktorá nemôže svojím vlastníctvom disponovať, a žalobca v 1. rade bez rozhodnutia súdu sa nemôže stať vlastníkom resp. spoluvlastníkom predmetného pozemku. Zhodnotiac výsledky dokazovania, poukazujúc aj na vyjadrenia strán sporu na poslednom pojednávaní v predmetnej veci, keď obaja žalovaní s podanou žalobou súhlasili, mal súd preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná a preto jej súd vyhovel. Napriek tomu, že v PK vlož. č. 93 je zapísaný ako vlastník len M. A., je zostatok pôvodnej parcely č. 56, tvoriaci pare. č. CKN 116/3 aj vlastníctvom žalobkyne v 2. rade. Tak ako bolo v priebehu konania žalobcami preukázané, parcelu č. 56 síce kúpil kúpnou zmluvou M. A., manžel žalobkyne v 2. rade, avšak kúpou pozemku parcela č. 56 počas trvania jeho manželstva so žalobkyňou v 2. rade za spoločné prostriedky žalobkyne v 2. rade a M. A., patril tento pozemok do ich majetkového spoločenstva podľa §22 a nasl. Zákona č. 265/1949 o rodinnom práve, ktoré spoločenstvo sa následne dňom 1.4.1964 v súlade s § 492 ods. 2 Občianskeho zákonníka transformovalo na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (žalobkyne v 2. rade a M. A.). Pretože manžel žalobkyne v 2. rade dňa XX.XX.XXXX zomrel, a dedičské konanie po ňom bolo pre jeho nemajetnosť zastavené, pozemok parcela č. CKN 116/3, ktorý nebol predmetom dedenia po neb. M. A., patrí v jednej polovici do dedičstva po neb. M. A. a v druhej polovici by mal byť vlastníctvom žalobkyne v 2. rade ako pozostalej manželky z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Skutočným vlastníkom pozemku parcely č. CKN č. 116/3 je teda vlastník zapísaný v pozemkovej knihe a to vo vložke č. 93 pre k.ú. Zemianske Kostoľany, vo vzťahu ku ktorému je žalovaná v 1. rade duplicitnou vlastníčkou. Je to zrejmé z obsahu GP č. 920-1957-9, podľa ktorého boli vytvorené nové nehnuteľností parc. č. EN 55/10, 55/11 pre žalovanú v 1. rade a parc. č. EN 55/8, 55/9 pre žalovaného v 2. rade u oboch bez zásahu do pozemnoknižnej parcely č. 56. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel. V konaní boli žalobcovia v celom rozsahu úspešní, preto by im podľa § 255 ods. 1 CSP patrila plná náhrada trov konania. O náhrade trov konania však rozhodol súd podľa § 257 CSP. Podľa právneho názoru súdu tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci, pre ktoré súd žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Predovšetkým v konaní bolo zistené, že daný stav (duplicitná evidencia nehnuteľnosti v katastri) ani jedna zo strán sporu vedome nezavinila, naopak, išlo o výlučne technický problém, ktorý vznikol zrejme pochybením katastra, pravdepodobne nepresnosťou meraní v minulosti, pričom rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci strany sporu zistili až v priebehu súdneho konania, aj po konzultácii s geodetmi počas ohliadky na mieste samom po prvom pojednávaní vo veci. Takisto bolo potrebné prihliadnuť na to, že pre zlé vzťahy medzi žalobcami a žalovanou v 1. rade pred podaním žaloby na súd nedošlo k pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu (žalobcovia o tom súdu nepredložili žiaden dôkaz).
2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania, podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí rozhodnutie nepovažujú za správne a zákonné. Uviedli, že v spore boli úspešní v plnom rozsahu a preto im mal súd priznať plnú náhradu trov konania. Nepriznanie plnej náhrady trov konanie a postup súdu podľa § 257 CSP z dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nie je správne a vychádza z nesprávneho právneho názoru súdu na možnosť uplatniť § 257. Predmetná nehnuteľnosť je zapísaná v katastri ako vlastníctvo žalovanej 1/. Žalovaná 1/ neurobila nič preto, aby tento nezákonný stav zmenila. Tento nezákonný stav bol spochybnený až zápisom geometrického plánu Ing. Pukača č. 26/2015, ktorý dal vyhotoviť žalobca 1/ na jeho náklady a zapísať do katastra a na základe jeho zápisu bola spochybnená hodnovernosť zápisu vlastníctva žalovanej 1/. Žalobcovia reagovali na to, že žalovaná 1/ neuznávala, že pozemok nie je jej výlučným vlastníctvom. Pri ochrane žalobcových záujmov na dovtedajší prístup do dvora domu žalobcu 1/, v ktorom žije so žalobkyňou 2/, bol žalovanou 1/ slovne napádaný a jej synom B. K. aj fyzicky napadnutý, za čo bol postihnutý v priestupkovom konaní, pričom on utrpel otras mozgu, keď ho zo sporného pozemku tzv. hlavičkou vysotil tak, že hlavou narazil do múru svojho domu. Žalobcovia teda podali žalobu na súd potom, ako bol žalobca 1/ pri ochrane záujmov aj žalobkyne 2/ napadnutý aj fyzicky. Až potom musel dať vyhotoviť geometrický plán a zákonným spôsobom spochybniť vlastníctvo žalovanej 1/. Dohoda so žalovanou 1/ ani neprichádzala do úvahy vzhľadom na jej správanie a nevyhnutnosť odstrániť nezákonný stav zápisu jej vlastníctva v katastri. Tieto skutkové tvrdenia neboli žalovanou 1/ spochybnené. Žalobcovia teda využijúc aktívnu legitimáciu k podaniu žaloby na súd, žalobu podali a táto skutočnosť predsa nemôže byť dôvodom na postup súdu podľa § 257 CSP. Takýto postup by nanajvýš prichádzal do úvahy u žalovaného 2/, ktorého účasť v spore vyplýva len z titulu nerozlučného dedičského spoločenstva po nebohom M. A.. Aj v súdnom konaní žalovaná 1/ na rozdiel od žalovaného 2/ sa aj písomne vyjadrila, že je sporné vlastníctvo k predmetnému pozemku, teda neuznávala zameranie geometrickým plánom Ing. Pukača. Aj následné dve obhliadky na mieste samom len potvrdili stanovisko žalovanej, že v prípade ak pozemok nebude jej vlastníctvom, nebude mať výmeru pozemku darovanú jej otcom. Až následne sa žalobcovia dozvedeli, že žalovaná svoje stanovisko korigovala potom, ako dali hranicu medzi pozemkom žalobcu 1/ a predmetnou parcelou vytýčiť v teréne Ing. Pukačom a následne ju Ing. Daniš z Geoslužby s.r.o. Prievidza, ktorý jej predtým vytyčoval pozemok informoval, že meranie Ing. Pukača nie je nesprávne. Aj pri informovaní sa na katastri bol odkázaný, aby na vyriešenie sporu podal žalobu o určenie vlastníctva na súd. Žalobca 1/ teda postupoval obvyklým spôsobom a nevidí dôvody pre iný, než obvyklý spôsob rozhodnutia o trovách konania. Podľa názoru žalobcov mal súd správne aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 255 CSP a ustanovenie § 257 CSP bolo namieste uplatniť prípadne len voči žalovanému 2/, ktorého účasť v konaní bola len formálna. Dôvody na postup podľa § 257 u žalovanej 1/ nie sú ani iné, teda najmä nie sociálne a to v porovnaní so žalobcami, najmä aj žalobkyňou 2/, ktorá je skutočne väčšinovou vlastníčkou parc. č. CKN 116/3 a má vysoký vek a nízky dôchodok nedosahujúci ani 240 eur mesačne. Dôchodcom je i žalobca 1/. Prečo by žalobcovia teda museli znášať trovy konania, teda nielen trovy spojené s nielen právnym zastupovaním žalobcov, ktoré bolo účelné pre dosiahnutie rozhodnutia vo veci samej, ale znášať aj súdny poplatok. Súd prvej inštancie teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam rozhodujúcim pre aplikáciu správneho a zákonu zodpovedajúceho ustanovenia o náhrade trov konania. V závere navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti o trovách konania zmenil tak, že žalobcom prizná plnú náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
3. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že popierala a popiera skutkové tvrdenia žalobcov, najmä žalobcu 1/ o tom, že žalobcovia podali žalobu z dôvodu ochrany svojich práv pri prístupe do dvora domu a z dôvodu, že žalovaná 1/ žalobcu 1/ slovne napadla a jej syn ho napadol aj fyzicky. Geometrický plán, ktorý dala vyhotoviť v roku 2015 č. p. 355/2014 zo dňa 02.06.2015 je Geometrickým plánom na zameranie rodinného domu parc. č. 116/2. Týmto geometrickým plánom nebola zameraná sporná parcela číslo 116/3 a preto tento plán nebol ani nemohol byť podkladom na zápis duplicitného vlastníctva. Súdny spor o určenie vlastníctva začal výlučne z aktivity žalobcu 1/ a to tým, že tento bez akéhokoľvek informovania žalovanej 1/ objednal v roku 2015 geometrický plán (č. p. 26/2015 zo dňa 07.07.2015) označený ako „Geometrický plán na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemku p. č. 116/3“. Po jeho vyhotovení žalobca 1/ požiadal o zápis duplicitného vlastníctva k zameranej parcele číslo 116/3 na LV č. XXX a podal žalobu na súd a to bez akéhokoľvek pokusu o riešenie veci dohodou. Žalovaná sa o zápise duplicitného vlastníctva na LV č. XXX dozvedela až zo žaloby o určenie vlastníctva, ktorá jej bola doručená zo súdu prvej inštancie dňa 17.06.2016. Už vo svojom prvom podaní na súd (vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 30.06.2016) sa vyjadrila, že má záujem spornosť vlastníckych vzťahov k novovytvorenej parcele číslo 116/3 riešiť mimosúdnou dohodou, rokovaním právnych zástupcov za účasti geodetov. Rovnaký prístup si zachovala aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, keď iniciovala konzultácie právnych zástupcov, geodetov a obhliadku na mieste samom, navrhovala ukončiť spor mimosúdnou dohodou alebo súdnym zmierom. V závere navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
4. Žalobcovia následne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 1/ uviedli, že zameranie nehnuteľnosti geometrickým plánom vyhotoveným Ing. Danišom žalovanú utvrdilo, že sporný pozemok je jej a z toho dôvodu vznikol medzi nimi spor, ktorý vyústil do fyzického napadnutia žalobcu 1/. Na predmetnom geometrickom pláne je zrejmé, že Ing. Daniš zameriaval nielen dom ale aj hranicu pozemku z druhej strany pozemku žalovanej a červené - nové hranice posunuté do pozemku žalovanej zjavne museli vyvolať u nej presvedčenie, že hranice jej darovaného pozemku sú posunuté aj smerom do pozemku žalobcu. Iný dôvod na agresívne správanie voči nemu nebol. Až na základe prisvojovania si časti pozemku žalovanou, ktorý on používal na prístup do dvora, dal vyhotoviť geometrický plán Ing. Pukačovi a následne sa v katastri vyznačila duplicita vlastníctva vo vzťahu k zapísanému vlastníctvu žalovanej. Tvrdenie žalovanej, že ona o ničom nevedela, nie je teda pravdivé, načo by dával on vyhotoviť zameranie, ak by mu žalovaná nebola vytýkala, že užíva z jej pozemku. V celom rozsahu zostávajú na argumentácii v odvolaní, že nie sú dané dôvody pre postup pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 257 CSP, ale z dôvodu, že žalobcovia mali v konaní plný úspech vo veci, trvajú na odvolacom návrhu.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdiť.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., odvolaním napadnutý nebol a preto v tomto výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podali na súde prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosť v k.ú. Zemianske Kostoľany parc. č. CKN 116/3 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 34 m2 zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v LV č. XXX bola ku dňu smrti vlastníctvom neb. M. A., nar. XX.XX.XXXX, a patrí do dedičstva po neb. M. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 11.10.1999, v podiele vo veľkosti 1-ica a v podiele vo veľkosti 1-ica je vlastníctvom žalobkyne 2/. Vzhľadom k úspechu žalobcov a osobitostiam konania vyplývajúcim zo zápisu v katastri nehnuteľnosti, súd prvej inštancie rozhodol tak, že vyhovel žalobnému návrhu s tým, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že duplicitnú evidenciu nehnuteľnosti v katastri ani jedna zo strán sporu vedome nezavinila a išlo o výlučne technický problém, ktorý vznikol zrejme pochybením katastra, pravdepodobne nepresnosťou meraní v minulosti, pričom rozhodujúce skutočnosti strany sporu zistili až v priebehu súdneho konania a pred podaním žaloby na súd nedošlo k pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu (žalobcovia o tom súdu nepredložili žiaden dôkaz).
10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v súlade s § 255 ods. 1 CSP, by súd zaviazal žalovaných na náhradu trov konania žalobcom, keďže títo boli v konaní úspešní v celom rozsahu, avšak s prihliadnutím na § 257 CSP, v tomto prípade aj podľa odvolacieho súdu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v chybe zápisu katastra nehnuteľnosti. Vychádzajúc z toho, že duplicitnú evidenciu nehnuteľnosti v katastri ani jedna zo strán sporu vedome nezavinila a išlo o technický problém, ktorý vznikol zrejme pochybením katastra v dôsledku pravdepodobnej nepresnosti meraní v minulosti, a rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci sporové strany zistili až v priebehu súdneho konania, odvolací súd považuje výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, za správny.
11. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania a premieta zákonný princíp, podľa ktorého náhrada trov konania zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná. Princíp zásady zodpovednosti za výsledok sporu a s tým spojenej náhrady trov konania však nie je absolútnym princípom, podľa ktorého pri plnom úspechu strany musí dôjsť v každom prípade k náhrade trov konania protistranou. V ustanovení § 257 CSP dal zákonodarca súdom aplikujúcim právne predpisy možnosť zohľadniť osobitosti prípadu, ktoré môžu mať najrôznejšiu povahu. Na účely takejto moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má nahradiť. Aplikácia tohto ustanovenia je viazaná na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Použitie § 257 CSP je v danom prípade plne odôvodnené chybným údajom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, ktoré ani jedna zo strán vedome nezavinila, rovnako s prihliadnutím na absenciu pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu pred podaním žaloby zo strany žalobcov z dôvodu správania žalovanej 1/. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené okolnosti v danom prípade odôvodňujú použitie § 257 CSP.
12. Odvolací súd na záver poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 10. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 187/04, v ktorom ústavný súd vyslovil záver, že dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné vidieť aj v okolnostiach dvojitého vlastníctva k nehnuteľnostiam a v nesprávnej evidencii na príslušných orgánoch.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej 1/ odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom, a to s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré boli už konštatované súdom prvej inštancie.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).