Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/85/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu: V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G. G., Y. č. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 30, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Andrea Cviková, advokát a konateľ, o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/40/2016-56 zo dňa 25.10.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500021041 zo dňa 05.02.2013 je absolútne neplatná (prvý výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca dňa 31.01.2013 vyplnil žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru (bod 5 formulára žalovaného), v ktorej žiadal o poskytnutie úveru v sume 990,- € s tým, že tento splatí v 42 splátkach v sume 53,04 € mesačne splatných vždy k 24. dňu mesiaca, s celkovou čiastkou, ktorú musí zaplatiť v sume 2.227,68 €, s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške 70,00 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške 70,00 %, pri priemernej RPMN vo výške 46,35 %, súčasne s poskytnutou čiastkou revolvingu v sume 521,91 €, s celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú musí zaplatiť v sume 1.272,96 €, s predpokladanou RPMN po poskytnutí revolvingu vo výške 63,31 % a s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu vo výške 76,20 %; dňa 05.02.2013 žalovaný doplnil údaje žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (bod 6 formulára žalovaného) o schválení poskytnutia úveru žalobcovi v sume 990,- € s tým, že tento splatí v 42 splátkach v sume 53,04 € mesačne splatných vždy k 24. dňu mesiaca, s celkovou čiastkou, ktorú musí zaplatiť v sume 2.227,68 €, s RPMN vo výške 66,79 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške 70,00 %, pri priemernej RPMN vo výške 46,35 %, súčasne s poskytnutou čiastkou revolvingu v sume 521,91 €, s celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú musí zaplatiť

v sume 1.272,96 €, s predpokladanou RPMN po poskytnutí revolvingu vo výške 70,00 % a s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu vo výške 76,20 % a sadzbe úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie k uzavretiu predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nedošlo, pretože žalovaný neprijal návrh žalobcu na uzavretie zmluvy bez výhrad, ale zmenil navrhované výšky RPMN pri úvere aj pri revolvingu; keďže prijatie takto zmeneného návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané, súd prvej inštancie nepovažoval zmluvu za platne uzavretú a určil jej absolútnu neplatnosť. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z názoru, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení neplatnosti sporného právneho úkonu je daný.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 34, § 39, § 40 ods. 1, § 43c ods. 1 a 2, § 44 ods. 1 a 2, § 46 ods. 1, § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a na ustanovenia § 1 ods. 2 a 8, § 9 ods. 1, 2 písm. j), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy a na ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p; o nároku na trovy konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 08.12.2016 (č.l. 66-70 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu. Ťažiskovo vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); vyjadril aj názor, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a súčasne, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.).

2.1.1 Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere nevznikla pre absenciu dohody o RPMN, pretože takýto záver odporuje zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú podmienkou vzniku samotnej zmluvy a jej platnosti; pre vznik samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako právneho úkonu nie je dohoda o RPMN podstatná; chýbajúci údaj o RPMN nie je podmienkou platnosti zmluvy a aj bez tohto údaja platí, že zmluva vznikla, pretože dôsledkom neuvedenia RPMN je len následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov; absentujúci údaj o RPMN je z hľadiska právnej úpravy (zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) právne bezvýznamný; ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k dohode o RPMN a preto zmluva o úvere nevznikla, je jeho záver nesprávny. Argumentoval, že údaj o RPMN nemôže zo svojej podstaty byť výsledkom dohody zmluvných strán pri uzavieraní zmluvy; z napadnutého rozsudku nevyplýva vysvetlenie z akého ustanovenia vychádza a na základe čoho považuje údaj o RPMN za možné dohodnúť, keď rozsudok je v tomto smere nepreskúmateľný, pretože súd nereagoval na jeho vyjadrenie k žalobe, neuviedol právnu normu, podľa ktorej postupoval a nerieši, či je vôbec dohoda o RPMN podľa zákona č. 129/2010 Z. z. možná; vyjadril názor, že ani z jedného predpisu nevyplýva, že by údaj o RPMN bolo možné dohodnúť; ďalej uviedol, že pokiaľ má byť dodržaný zákon č. 129/2010 Z. z. ohľadne výpočtu RPMN musí sa vychádzať z reálnych údajov, keď pred poskytnutím úveru sa RPMN nedá vypočítať; údaj o RPMN je percentuálnym vyjadrením celkových nákladov, kde sa zohľadňuje práve časový faktor (dátum prvej splátky, počet dní medzi vyplatením úveru a podobne); s ohľadom na spôsob konštituovania zmluvného vzťahu (kedy spotrebiteľ podáva návrh na uzavretie zmluvy a dodávateľ rozhoduje o jeho schválení alebo neschválení) je potrebné konštatovať, že časové vyjadrenie celkových nákladov v podobe nižšej RPMN ako je uvedená v návrhu, nie je takou zmenou, výhradou, či doplnením, ktoré by spĺňalo predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle zamietnutia žaloby v plnom rozsahu.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.01.2017 (č.l. 75-76 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; zdôraznil, že

mal právo poznať výšku konečnej RPMN, preto mu mal žalovaný zaslať zmluvu po zmene navrhovanej výšky RPMN na schválenie.

2.3 Vyjadrenie žalobcu doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného dňa 31.01.2017 prostredníctvom pošty s lehotou na vyjadrenie (č.l. 79 spisu). Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva podstatné zistenie, že v rámci kontraktačného procesu pred uzavretím spornej zmluvy o revolvingovom úvere navrhol žalobca jej znenie, ktoré žalovaný v celom rozsahu a bez výhrad neprijal a navrhol iné znenie zmluvy (iná hodnota RPMN úveru a revolvingu), prijatie ktorého zo strany žalobcu z dokazovania nevyplýva.

4.7 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4.8 Žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil záver súdu prvej inštancie o danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti spornej zmluvy, preto tento záver pri

viazanosti dôvodmi odvolania nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne záveru, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500021041 zo dňa 05.02.2013 je správne; z dokazovania je zrejmé, že strany mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; na kontraktačný proces súd prvej inštancie správne aplikoval kogentné ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktorého aplikáciu zákon č. 129/2010 Z. z. nevylučoval; Občiansky zákonník kogentne ustanovuje, že v rámci procesu uzavierania každej zmluvy akákoľvek zmena oproti návrhu na jej uzavretie predstavuje nový návrh (§ 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka), ktorý podlieha akceptácii; z dokazovania vyplýva, že žalovaný oproti návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy zmenil navrhovanú hodnotu RPMN úveru aj revolvingu; nakoľko RPMN je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase tvrdeného uzavretia spornej zmluvy), pri jej zmene musí ísť o nový návrh na uzavretie zmluvy; pokiaľ ide o požiadavku zákona, že údaj o RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, z hľadiska kontraktačného procesu je nutné túto požiadavku vykladať tak, že ide o konsenzus obidvoch zmluvných strán o hodnote RPMN na základe ostatných dojednaných údajov zmluvy; Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné; nakoľko zákon pod sankciou neplatnosti vyžadoval písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z.), návrh na jej uzavretie ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu, keď z dokazovania nevyplýva písomné prijatie nového návrhu na uzavretie zmluvy so zmenenou hodnotou RPMN zo strany žalobcu; keďže v rámci kontraktačného procesu medzi stranami nedošlo k dohode o RPMN spotrebiteľského úveru, záver súdu prvej inštancie, že k uzavretiu spornej zmluvy nedošlo je správny; zmluvná sloboda strán nezahŕňa aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy, pretože podľa odvolacieho súdu ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka majú kogentný charakter a účastníci občianskoprávnych vzťahov sa od nej nemôžu odchýliť; osobitný kontraktačný proces odlišný od bežného uzavretia zmluvy môže ustanoviť iba zákon a nie dohoda strán (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 354); ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/1571/2010 zo dňa 16.01.2013 nie je s týmto záverom v rozpore, pretože posudzovalo len čiastkovú otázku možnosti dojednania účinnosti prijatia návrhu na uzavretie zmluvy k inému okamžiku ako ustanovuje zákon, keď inak medzi stranami nebol spor o existencii návrhu na uzavretie zmluvy, jeho prijatí a existencii konsenzu zmluvných strán o obsahu zmluvy; v prejednávanom spore však nebol preukázaný samotný predpoklad uzavretia zmluvy a to dohoda zmluvných strán o jej obsahu (hodnota RPMN); keďže v rámci kontraktačného procesu medzi stranami nedošlo k dohode o RPMN úveru a revolvingu, záver súdu prvej inštancie, že k uzavretiu spornej zmluvy nedošlo je správny; aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. preto neprichádza do úvahy, pretože toto ustanovenie dopadá len na prípad, kedy zmluva vznikla, ale chýba jej niektorá zákonná náležitosť a nie na situáciu, kedy k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vôbec nedošlo v dôsledku neprijatia návrhu na jej uzavretie; pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné dodať, že Občiansky zákonník nepozná rozlišovanie právnych úkonov známe teórii občianskeho práva na ničotné (zdanlivé) právne úkony (non negotium) a právne úkony vadné (s charakterom vady, ktorá spôsobuje ich absolútnu neplatnosť); aj keď z teoretického hľadiska ide o dve zásadne odlišné konštrukcie, z praktického hľadiska vadný právny úkon s následkom absolútnej neplatnosti aj neexistujúci právny úkon majú rovnaké právne následky v tom, že žiadne právne následky nespôsobujú; Občiansky zákonník pojem ničotného (zdanlivého) právneho úkonu nepozná, preto tento nedostatok sankcionuje absolútnou neplatnosťou pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka); súd prvej inštancie preto vecne správne rozhodol, že sporná zmluva je absolútne neplatná. Odvolací súd dospel k záveru o splnení podmienok na potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne (body 4.5 až 4.8 odôvodnenia). Pokiaľ ide o žalovaným vytýkané vady konania pred súdom prvej inštancie spočívajúce v tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolací súd žiadnu takúto vadu konania nezistil.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalobcu v spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd priznal proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).