Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoZm-4-2017.pdf
PDF · 173.85 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoZm/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Ing. H. R., nar. XX.XX.C., bytom XXX XX T. XXX, občan SR, proti žalovanému: Ing. T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX U., občan SR, v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 100.000 Eur a ostatných postihových práv s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm 12/2015-81 zo dňa 21.06.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm 12/2015-81 zo dňa 21.06.2016 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č.k. 10CbZm/12/2015-25 zo dňa 16.10.2015 ponechal v platnosti. Samostatným výrokom rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov námietkového konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu doručenú Okresnému súdu Žilina dňa 07.04.2015, ktorou sa domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 100.000 Eur spolu so 6%-ným ročným úrokom odo dňa 01.01.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Okresný súd návrhu žalobcu vyhovel a vydal dňa 16.10.2015 zmenkový platobný rozkaz č.k. 10CbZm/12/2015-25. Proti zmenkovému platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu námietky, ktoré odôvodnil tým, že zmenkový platobný rozkaz bol doručený právnemu zástupcovi žalovaného a nie priamo žalovanému do vlastných rúk, a to v rozpore s v tom čase platným a účinným ust. § 175 ods. 1 vety druhej O.s.p.. Žalovaný súčasne namietol, že v žalobe, ako i samotnej zmenke absentuje titul, na základe akého právneho úkonu sa vystaviteľ zaväzuje zaplatiť za túto zmenku. Žalobca k žalobe nepredložil žiadnu listinu, ktorou by preukázal, že je veriteľom žalovaného a vystavená zmenka slúžila na zabezpečenie nároku veriteľa na vrátenie plnenia. Žalovaný poukázal na pochybnosti o existencii záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi, ku ktorému by sa mala vystavená zmenka viazať, čo dovodzuje z absencie zmienky o vzniku takéhoto vzťahu v žalobe. Skutočnosť, že zo strany žalobcu nedošlo k poskytnutiu plnenia žalovanému podľa tvrdení žalovaného, nepriamo potvrdzuje aj znenie zákona o obmedzení platieb v hotovosti, v zmysle ktorého sa zakazuje medzi fyzickými osobami platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15.000 Eur. Žalovaný poukázal na výpis zo svojho bankového účtu, ktorým preukazoval, že v minulosti nikdy od žalobcu neprijal zmenkovú sumu. Zároveň namietol, že zo strany žalobcu nebol riadne a včas vykonaný úkon potrebný na zachovanie zmenkového nároku a žalovaný sa na škodu neobohatil, preto nie je žalovaný žalobcovi zo zmenky nijako zaviazaný. Z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý bol následne zabezpečený zmenkou, žalovaný namietol uplatnený nárok a žiadal, aby súd zmenkový platobný rozkaz zrušil a zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému.
2. Žalobca v písomnom doplnení návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 16.05.2016 s poukazom na ust. § 79 ods. 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom k momentu tohto doplnenia uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a zaviazanosť žalovaného zo zmenky nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale na základe vlastnej zmenky bez protestu vystavenej žalovaným dňa 10.04.2013 v Terchovej na sumu 100.000 Eur, splatnú dňa 31.12.2013 v mieste Vitanová, v súvislosti s finančnou pôžičkou poskytnutou žalobcom žalovanému, pričom zmenka nebola vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy.
3. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že pojednávanie konané dňa 21.06.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného, za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.. Napriek opakovanej žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania zo dňa 17.06.2016 (nesprávne uvedený rok 2015), ktorú odôvodnil tým, že advokátska kancelária Mgr. Rastislav Otruba prevzala dňa 17.06.2016 právne zastupovanie žalovaného v tomto konaní, pričom žalovaný upozornil advokáta na prípis okresného súdu zo dňa 24.05.2016, v zmysle ktorého bol vyzvaný okresným súdom vzhľadom na jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, aby si zvolil právneho zástupcu a právny zástupca sa dozvedel dňa 17.06.2016 o termíne pojednávania, avšak z dôvodu kolízie pojednávania s výsluchom obvineného v prípade povinnej obhajoby dňa 21.06.2016 v Ústave na výkon väzby Žilina, právny zástupca žiadal odročenie pojednávania, a to z dôvodov, že vykonáva advokátsku prax samostatne a žalovaný nesúhlasí, aby si zvolený právny zástupca zvolil za seba zástupcu. Žalovaný opätovne poukázal na to, že jeho zdravotný stavy sa mu nedovoľuje zúčastniť sa nariadeného pojednávania a žiadal ho odročiť pojednávanie na iný neskorší termín tak, aby sa mohlo uskutočniť v prítomnosti právneho zástupcu. Žiadosť žalovaného okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, o čom bol právny zástupca žalovaného elektronickou poštou vyrozumený. Okresný súd pritom prihliadal na skutočnosť, že konanie v predmetnej právnej veci začalo na okresnom súde podaním žaloby dňa 07.04.2015. Prvý termín pojednávania dňa 26.02.2016 bol na žiadosť žalovaného odročený z dôvodu, že právny zástupca žalovaného Mgr. Rastislav Otruba vypovedal plnú moc žalovanému ako účastníkovi konania dňa 20.02.2016, ktorú skutočnosť oznámil právny zástupca okresnému súdu dňa 25.02.2016. Žalovaný súčasne požiadal o odročenie pojednávania s poukazom na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje zúčastniť sa pojednávania a s prezentovaným zámerom zvoliť si nového právneho zástupcu. V súvislosti s novonariadeným termínom pojednávania dňa 20.05.2016 žalovaný opätovne požiadal o odročenie pojednávania žiadosťou doručenou okresnému súdu dňa 17.05.2016, poukazujúc na svoj nepriaznivý zdravotný stav a pripojené potvrdenie ošetrujúceho lekára. Vzhľadom na predmet konania a obsah žiadosti žalovaného okresný súd tejto žiadosti o odročenie pojednávania vyhovel a súčasne vyzval žalovaného na prijatie takých opatrení, aby sa mohol pojednávania zúčastniť. Žalovaný bol poučený o tom, že žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov nespĺňa náležitosti stanovené zákonom, a preto v prípade opakovanej žiadosti tejto nebude okresným súdom vyhovené. Napriek tejto skutočnosti si žalovaný opätovne zvolil ako právneho zástupcu Mgr. Rastislava Otrubu, a to dňa 17.06.2016, kedy žalovaný mal vedomosť o termíne pojednávania dňa 21.06.2016, a kedy si musel byť vedomý skutočnosti, že zvolený právny zástupca sa z dôvodu kolízie s poskytovaním inej právnej služby pojednávania nemôže zúčastniť. Za tohto stavu okresný súd vyhodnotil žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania za nedôvodnú, prihliadajúc na ústavné právo žalobcu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Okresný súd v tejto súvislosti poznamenal, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces je nielen poskytnutie možnosti v uplatňovaní a bránení svojich práv, ale tiež konanie súdov v súlade s procesnými predpismi a ústavnoprávnymi princípmi. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný bol riadne poučený, že ak dôvodom na odročenie pojednávania je zdravotný stav účastníka, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní. Ďalej okresný súd uviedol, že dôležitosť dôvodu pre odročenie pojednávania posudzuje k okamihu doručenia žiadosti, pričom týmto dôvodom vo všeobecnosti je skutočnosť, ktorá je vzhľadom k svojej povahe spôsobilá jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. taká, ktorá neumožňuje účastníkovi sa pojednávania zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne jedná sa o vážnu okolnosť, ktorú súd posudzuje k okamihu, kedy o žiadosti o odročenie pojednávania rozhoduje. Zároveň zvýraznil, že jednou zo súčasti koncepcie spravodlivého súdneho procesu je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňovať svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník. S prihliadnutím na okamih začatia konania, opakované žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania,
ukončenie právneho zastupovania pôvodným právnym zástupcom a opätovné udelenie plnej moci tomu istému právnemu zástupcovi, a to napriek kolízii poskytovania právnych služieb, okresný súd vyhodnotil dôvod žalovaného na odročenie pojednávania ako nie dôležitý dôvod, a preto pojednávanie uskutočnil v jeho neprítomnosti. Okresný súd zvýraznil, že v záujme toho, aby sa odstránil stav právnej neistoty trvajúci medzi účastníkmi, bol povinný prijať také procesné opatrenia, ktoré mu umožňujú prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že zmenka, ktorú žalobca pripojil k žalobe, je vystavená žalovaným, ktorý je na zmenke označený titulom, menom, priezviskom, adresou a dátumom narodenia a zmenka je opatrená vlastnoručným podpisom vystaviteľa - žalovaného. Jedná sa o vlastnú zmenku bez protestu vystavenú v Terchovej dňa 10.04.2013 na sumu 100.000 Eur, ktorú sa vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť žalobcovi, ktorý je na zmenke označený titulom, menom, priezviskom, adresou a dátumom narodenia, deň splatnosti 31.12.2013 v mieste Vitanová.
5. Okresný súd poukázal na aplikáciu ust. § 49 ods. 1 veta prvá O.s.p. v tom čase v znení platnom a účinnom, § 175 ods. 1, 4 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 22.12.2015 s použitím ust. § 372y O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, čl. I. § 17, § 75, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, § 48 ods. 1, § 43 ods. 1, § 38 ods. 1, § 53 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona (ďalej tiež „zákon č. 191/1950 Zb.").
6. K námietke, že zmenkový platobný rozkaz, vydaný dňa 16.10.2015 nebol doručený žalovanému do vlastných rúk, okresný súd poznamenal, že základným zmyslom a účelom právnej úpravy doručovania je, aby sa potrebné písomnosti súdu dostali do rúk účastníkov konania, resp. tretím osobám, ktorých súčinnosť je v konaní potrebná, ktorých zmyslom je nielen umožniť účastníkovi oboznámiť sa s obsahom listín, ale s týmto doručením zákonná úprava spája aj procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Pokiaľ účastník má zvoleného právneho zástupcu alebo zástupcu pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi ako kvalifikovaný spôsob doručovania do vlastných rúk. V situácii, ak žalovaný splnomocnil právneho zástupcu Mgr. Rastislava Otrubu, advokáta, dňa 23.06.2015 na zastupovanie v predmetnej právnej veci, čo nepochybne vyplývalo z obsahu spisového materiálu v súvislosti s procesným úkonom nahliadania do súdneho spisu zo dňa 01.07.2015, a to pre celé konanie, ktorého predmetom bolo uplatnenie zmenkovej pohľadávky vo výške 100.000 Eur zo zmenky vystavenej dňa 31.12.2013, postupoval okresný súd správne, ak doručoval zmenkový platobný rozkaz zo dňa 16.10.2015 priamo právnemu zástupcovi žalovaného. Doručením zmenkového platobného rozkazu právnemu zástupcovi žalovaného nastali účinky doručenia zmenkového platobného rozkazu, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Z uvedeného okresný súd námietku nesprávneho doručenia zmenkového platobného rozkazu vyhodnotil ako nedôvodnú.
7. Vo vzťahu k namietanej neexistencii kauzálneho vzťahu a absencii kauzy v návrhu, ku ktorej sa vystavená zmenka viaže, okresný súd konštatoval, že z povahy zmenky ako cenného papiera, ktorý je záväzkom nesporným a abstraktným, vyplýva, že majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje zmenkovému veriteľovi, resp. jej majiteľovi právo na jej zaplatenie. Pri posudzovaní námietok je teda súd povinný vychádzať z toho, že zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, ktorý je nezávislý na iných právnych vzťahoch. Žalobca ako zmenkový veriteľ preto nie je povinný preukazovať, k akému kauzálnemu vzťahu sa zmenka viaže, pričom v rámci doplnenia žaloby žalobca uviedol, že zmenkový záväzok nesúvisí so spotrebiteľskou zmluvou účastníkov. Zmenkový dlžník, ktorý uplatňuje námietky proti zmenke v súlade s ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., môže v rámci obrany proti zmenkovému veriteľovi namietať neexistenciu zmenkovej pohľadávky, pričom svoje námietky je povinný v rámci dôkaznej povinnosti preukázať. Dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti uplatnených námietok teda spočíva na dlžníkovi. Pokiaľ žalovaný nedôvodnosť žaloby opieral výlučne o neexistenciu plnenia, ku ktorému sa zmenka viaže, okresný súd konštatoval, že aj v prípade zabezpečovacej zmenky zákon nevyžaduje, aby dlžník zo zmenky bol aj účastníkom kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viaže, nakoľko dostatočným dôvodom vystavenia zmenky je dohoda účastníkov o tom, že povinnosť iného dlžníka bude zabezpečená zmenkou, ktorú vystaviteľ zmenky podpísal. Takzvaná zabezpečovacia zmenka nie je zabezpečovacím záväzkom, ale len prostriedkom zabezpečenia. Preto existencia záväzkov zo zmenky nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky. Dlžník zo zmenky sa však môže brániť kauzálnou námietkou, že zabezpečená pohľadávka zanikla, a tým zanikol aj dôvod zmenky. Zmenka však k svojej platnosti zásadne žiadnu kauzu nevyžaduje. Spravidla však
predpokladom vystavenia zmenky je mimozmenková dohoda účastníkov, k obsahu ktorej sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril. Podpísaním zmenky žalovaný prejavil vôľu smerujúcu k prevzatiu záväzku zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu. V rámci obrany voči žalovanej pohľadávke žalovaný v podaných námietkach neuviedol konkrétne tvrdenia vo vzťahu k dohode, ktorá bola podkladom vystavenia zmenky, nevyjadril sa k okolnostiam vzniku zmenkového záväzku a rovnako nešpecifikoval okolnosti, ktoré spôsobili zánik záväzku na zmenku plniť. Povinnosťou žalovaného v zmenkovom konaní je vymedziť jednoznačne a nezmeniteľne skutok, o ktorý sa jeho obrana opiera, a to v zákonom stanovenej 3-dňovej lehote na podanie námietok. Pokiaľ tieto skutočnosti žalovaný v námietkach riadne neuvedie, na dodatočné tvrdenia ku konkrétnej kauze zmenky a dôvodom jej vystavenia súd vzhľadom na koncentráciu námietkového konania nemôže prihliadať. Dôvodom plnenia v zmysle zmenkového platobného rozkazu je samotná existencia zmenky (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29Cdo 3417/2007). Okresný súd zároveň poukázal na judikovaný záver Vrchného súdu v Prahe v rozsudku sp. zn. 9Cmo 533/00 zo dňa 06.03.2011, podľa ktorého tvrdenie, že žalovaný žalobcovi nič nedlhuje, môže byť relevantné len v spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsiahnutý taktiež v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu. S poukazom na označené rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, ktorého závery sú koherentné s rozhodovacou praxou súdov SR, okresný súd námietku neexistencie zmenkového dlhu posúdil ako nedôvodnú. Na prijatý záver okresného súdu nemala vplyv námietka žalovaného o neposkytnutí plnenia odvolávajúc sa na právnu úpravu o obmedzení platieb v hotovosti. V tejto súvislosti okresný súd zvýraznil, že prípadné porušenie verejno-právneho predpisu, obmedzujúceho hotovostné platby, nemá priamy dopad na oblasť súkromno-právnych vzťahov a záväzkov z nich vyplývajúcich, ak zákon neustanovuje inak.
8. K námietke, že zo strany žalobcu nebol riadne a včas vykonaný úkon potrebný na zachovanie zmenkového nároku, okresný súd uviedol, že z textu vlastnej zmenky priamo vyplýva povinnosť zmenkového dlžníka plniť zmenkovému veriteľovi konkrétnu zmenkovú sumu, deň a miesto splatnosti zmenky. Podľa rozhodnutia Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 24.01.2006, sp. zn. 7Cmo 115/2005, ak nesplní majiteľ zmenky povinnosť predložiť zmenku priamemu dlžníkovi na platenie v lehote podľa čl. I § 38 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. a k predloženiu dochádza až okamihom doručenia zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkovou žalobou dlžníkovi, má sa za to, že dlžník nie je v omeškaní s platením zmenkového peniazu a nie je povinný platiť úroky, útraty a odmenu podľa čl. I § 48 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb., len pokiaľ splní povinnosť uloženú mu zmenkovým platobným rozkazom a zmenkovú sumu zaplatí v stanovenej 3-dňovej lehote. Okresný súd uviedol, že z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že nepredloženie zmenky v lehote splatnosti na platenie môže mať vplyv na právo zmenkového veriteľa uplatňovať zmenkový úrok voči osobe zmenkovo zaviazanej v prípade, ak táto osoba riadne a včas nesplní svoj zmenkový záväzok. V každom prípade však dôkazná povinnosť v prípade podania námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu zaťažuje osobu, ktorá námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu podala. Dôkaz o tom, že úkony pre zachovanie postihových práv boli riadne vykonané, nemusí podať majiteľ zmenky, a kým nie je preukázaný opak, platí, že úkon sa stal riadne a včas. Vzhľadom na postavenie žalovaného ako vystaviteľa vlastnej zmenky, a teda priameho dlžníka, pre uplatnenie zmenkových nárokov žalobcovi postačovalo predloženie prvopisu zmenky. Na základe platnej zmenky bol žalobca oprávnený vykonať svoje postihové práva voči žalovanému ako priamemu dlžníkovi. Okresný súd z uvedeného preto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.
9. Okresný súd námietky žalovaného uplatnené proti zmenkovému platobnému rozkazu vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v celom rozsahu v platnosti. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a vzhľadom k tomu, že žalobca si v zákonom stanovenej 3-dňovej lehote náhradu trov námietkového konania voči žalovanému neuplatnil, okresný súd v takom prípade nebol viazaný výrokom o prisúdení náhrady trov konania, a preto rozhodol, že žalobcovi náhradu trov námietkového konania nepriznáva.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p.. Žalovaný okresným súdom vyslovený záver o tom, že zmenkový platobný rozkaz bol riadne doručený podľa ust. § 175 ods. 1 veta druhá O.s.p., nepovažoval za správny. Žalovaný poukázal na neplatnosť udeleného plnomocenstva (udelené dňa 23.06.2015, čl. 14 spisu) právnemu zastupovanie žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. l0CbZm/12/2015. Žalovaný uvedeným plnomocenstvom udelil právnemu zástupcovi plnú moc na konanie o zaplatenie dlhu vo výške 100.000 Eur s príslušenstvom, vyplývajúceho zo zmenky, ktorá bola vydaná dňa 31.12.2013. Z uvedeného
plnomocenstva nie je možné jednoznačne určiť, že plnomocenstvo na zastupovanie sa vzťahovalo na konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10CbZm/12/2015. Podľa žalovaného udelené plnomocenstvo bolo neurčité, čo malo za následok neplatnosť uvedeného právneho úkonu. Skutočnosť, že sa jednalo o nulitný, a tým pádom i neplatný právny úkon, potvrdzuje i to, že na plnomocenstve nebol uvedený správny dátum vystavenia zmenky, splatnosť, označenie zmenečného veriteľa, označenie vystaviteľa zmenky, spisová značka súdneho konania a podobne. Vzhľadom na neurčitosť právneho úkonu plnomocenstva zo dňa 23.06.2015, nespôsobil uvedený právny úkon vznik práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Okresný súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu -plnomocenstva zo dňa 23.06.2015 opomenul prihliadnuť. Podľa žalovaného nenastali účinky doručenia zmenkového platobného rozkazu, čo malo za následok porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Žalovaný poukázal ďalej na to, že z odôvodnenia napádaného rozsudku ďalej vyplýva, že žalobca riadne poskytol pôžičku vo výške 100.000 Eur, ktorá bola následne zabezpečená zmenkou, ktorá je predmetom tohto konania. V podaných námietkach žalovaný namietol, že od žalobcu neprevzal čiastku 100.000 Eur, pričom okresný súd v priebehu konania nepožadoval, aby žalobca predložil potvrdenie o poskytnutí údajnej pôžičky vo výške 100.000 Eur v prospech žalovaného. Dôvodnosť vykonania tohto dôkazu, ktorý by preukázal poskytnutie pôžičky, je i to, že zmenka, ktorá je predmetom konania, mala slúžiť ako forma zabezpečenia. Okresný súd na preukázanie poskytnutia finančnej pôžičky nevykonal žiadny dôkaz. Žalovaný v uvedenom prípade nemôže preukazovať negatívnu skutočnosť. V tejto súvislosti poukázal na to, že na ORPZ Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn.: ČVS: ORP-114/2-VYS-DK-2016 bolo vedené trestné konanie voči žalovanému na základe trestného oznámenia žalobcu, v rámci ktorého bolo orgánmi činnými v trestnom konaní zistené, že žalobca neposkytol žalovanému žiadnu pôžičku. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vykonal pojednávanie dňa 21.06.2016 i napriek neprítomnosti žalovaného a jeho zvoleného právneho zástupcu, došlo zo strany okresného súdu k odňatiu práva na predloženie dôkazu, a to rozhodnutia ORPZ Dolný Kubín, ktoré bolo vydané v konaní vedenom pod sp. zn.: ČVS: ORP-114/2-VYS-DK-2016, ktoré má podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Žalovaný bol názoru, že pokiaľ nedošlo k poskytnutiu údajnej pôžičky zo strany žalobcu, došlo ex lege k zániku zmenky, ktorá mala slúžiť ako zabezpečovací inštitút, čo potvrdil i žalobca na pojednávaní. Bolo povinnosťou okresného súdu vyžiadať si kópiu údajnej zmluvy o pôžičke, aby sa odstránili pochybnosti o existencii údajnej pôžičky medzi účastníkmi konania. Bez vykonania uvedeného úkonu vznikajú pochybnosti o tom, či bol skutkový stav medzi účastníkmi náležite zistený.
11. Žalovaný ďalej namietal, že postupom okresného súdu došlo k odňatiu jeho práva konať pred súdom, a to z nasledovných dôvodov. Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu bráni zúčastniť sa na nariadených pojednávaniach, udelil plnomocenstvo na zastupovanie v uvedenom konaní právnemu zástupcovi, a to najmä, aby mohol vykonávať svoje procesné práva. Predmetné plnomocenstvo žalovaný udelil na zastupovanie právnemu zástupcovi dňa 17.06.2016. Právny zástupca pri prevzatí plnomocenstva na zastupovanie oboznámil žalovaného s tým, že na deň 21.06.2016 o 10.00 hod. má určený vyšetrovací úkon v ústave na výkon väzby Žilina v trestnej veci vedenej ORPZ - Žilina západ pod sp. zn.: ČVS: ORP-2663/ZZ-ZA-2013, o ktorom sa dozvedel dňa 15.06.2016. I napriek uvedenému poučeniu žalovaný trval na právnom zastupovaní. Odhliadnuc od uvedeného právny zástupca žalovaného poukázal, na to, že vo vyššie uvedenej trestnej veci sa jedná o prípad povinnej obhajoby. Okamžite po prevzatí plnomocenstva písomne dňa 17.06.2016 požiadal okresný súd o odročenie nariadeného pojednávania, a to z dôvodu kolízie termínov. K žiadosti o odročenie pojednávania predložil fotokópiu vyrozumenia o vyšetrovacom úkone. V predmetnej žiadosti žalovaný nesúhlasil, aby sa nariadené pojednávanie uskutočnilo bez jeho prítomnosti. I napriek splneniu podmienok na odročenie nariadeného pojednávania, príslušný súd e- mailom zo dňa 21.06.2016 o 09:27 hod. (t.j. 33 minút pred termínom pojednávania) oznámil právnemu zástupcovi, že podanej žiadosti o odročenie nevyhovuje, čo však žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že o nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania sa dozvedel až po opustení ÚVV Žilina. Keďže okresný súd oznámil nevyhovenie žiadosti o odročenie iba 33 minút pred jeho konaním, právny zástupca by nemal najmenšiu možnosť za seba zabezpečiť zástupcu. Medzi podaním žiadosti o odročenie pojednávania a samotným pojednávaním bolo iba 5 dní, z toho 2 dni boli dni pracovného pokoja - pokiaľ by aj žalovaný súhlasil so substitúciou (čo v tomto prípade výslovne odmietol), právny zástupca by vzhľadom na krátkosť času pravdepodobne nezabezpečil substitúciu, keďže zastupujúci advokát by nemal dostatok času na náležité preštudovanie spisu. V súvislosti s postupom okresného súdu poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo/54/2010, 3 Cdo 16/2001, 2 Cdo 259/2004. Podľa žalovaného v prejednávanej veci postup okresného súdu nebol v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keďže nebola splnená druhá z podmienok vyplývajúcich
z tohto zákonného ustanovenia, a to, že dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania je i kolízia s iným pojednávaním, ak nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného zástupcu. Z obsahu spisu, a to najmä z plnomocenstva zo dňa 17.06.2016 vyplýva, že žalovaný nesúhlasí, aby si zvolený právny zástupca za seba ustanovil zástupcu. Týmto prejavom vôle žalovaného došlo k vylúčeniu možnosti právneho zástupcu dať sa zastúpiť iným advokátom. I v prípade, ak by žalovaný túto možnosť pripustil, išlo by sa o veľmi krátku dobu medzi zistením termínu pojednávania a termínom samotného pojednávania, čo by malo za následok, že by zastupujúci advokát nemal dostatok času na prípravu pojednávania, ktoré je rozhodujúce najmä vzhľadom na silnú koncentračnú zásadu pri prejednávaní námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu. Zdôraznil, že právny zástupca žalovaného vykonáva advokátsku prax samostatne. V uvedenom prípade žalovaný nebol ani len vypočutý, nemal možnosť klásť žalobcovi otázky týkajúce sa najmä vzniku údajnej pôžičky, ktorá mala byť zabezpečená zmenkou, resp. predkladať návrhy na vykonanie dôkazov. V konaní o zaplatenie 100.000 Eur je prirodzené, ako i žiaduce, aby sa účastník ku skutkovým okolnostiam tvrdeným žalobcom vyjadril a predstúpil so svojou vecou pred nezávislý a nestranný súd. Právo na vypočutie patrí aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva medzi zásadné a základné práva, na rešpektovaní ktorých treba bezvýhradne trvať. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
12. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky, v podaní doručenom okresnému súdu dňa 10. augusta 2016 doplnil listinné dôkazy, ktoré sú uvádzané v podanom odvolaní, a to Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. O 112343 zo dňa 10.8.2015, Lekárska správa - nález zo dňa 4.8.2016.
13. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 09.09.2016. Žalobca rozsudok Okresného súdu Žilina považoval za vecne správny. Podľa žalobcu okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne zoberal podľa žalobca účelovým správaním sa žalovaného, keď tento napriek tomu, že podal voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu odpor prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, následne účelovo sa snažil naťahovať celé súdne konanie tým, že odôvodňujúc svoje návrhy na zrušenie termínov pojednávaní, ktoré boli vytýčené vo veci svojím zdravotným stavom, si zvolil právneho zástupcu, ktorý ho v konaní zastupoval a zastupuje. To, že žalovaný sa snažil tzv. naťahovať celé konanie, poukazujúc na svoj zlý zdravotný stav v období mesiacov február - jún 2016, dokazuje aj to, že s jeho zdravotným stavom to nebolo až také zlé, že sa nemohol zúčastniť vytýčených pojednávaní, pričom túto domnienku žalobcu potvrdzuje aj jeho výsluch ako svedka v konaní vedenom pred Okresným riaditeľstvom PZ, odbor kriminálnej polície Dolný Kubín vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS:ORP240/1-VYS-DK-2016, ktoré konanie začalo na základe trestného oznámenia žalobcu, a to dňa 06.05.2016, pri ktorom výsluchu žalovaný uviedol, že ...„dňa 02.05.2016 v čase okolo 06.00 hod. do 10.00 hodiny som prišiel do objektu bývalého družstva Vitanová, kde som vrátničke povedal, že si idem po svoje veci". V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že cesta z trvalého bydlisku žalovaného do obce Vitanová trvá osobným motorovým vozidlom viac ako 2 hodiny, teda v čase, keď žalovaný mal byť v zlom zdravotnom stave, nerešpektoval nariadený liečený režim a vykonával svoju podnikateľskú činnosť. K tomuto tvrdeniu pripojil kópiu Zápisnice o výsluchu svedka - žalovaného zo dňa 06.05.2016. Podľa žalobcu žalovaný v rámci podaného odporu proti zmenkovému platobnému rozkazu mal a mohol uviesť konkrétne tvrdenia vo vzťahu k dohode, ktorá bola podkladom vystavenia zmenky, keďže sa jednalo o vlastnú zmenku bez protestu, vystavenú v súvislosti s poskytnutou finančnou pôžičkou. Keďže žalovaný v podanom odpore tak neuviedol, t.j. nešpecifikoval okolnosti, ktoré by mali spôsobiť zánik záväzku plniť na zmenku, okresný súd nemohol v ďalšom prihliadať na to, že žalovaný riadne v zákonom stanovenej lehote neuviedol dodatočné tvrdenia ku konkrétnej kauze zmenky, resp. dôvodom vystavenia zmenky. Žalobca plne súhlasil s argumentáciou okresného súdu, že dôvodom plnenia v zmysle platobného rozkazu je samotná existencia zmenky. K argumentácii žalovaného v súvislosti s odňatím možnosti konať pred súdom podľa názoru žalobcu správne Okresný súd Žilina nevyhodnotil žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania za dôvodnú, pričom vzhľadom na doterajší priebeh konania a správanie sa žalovaného správne zobral do úvahy ústavné právo žalobcu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré vyplýva z článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
14. Následne podal žalobca ďalšie písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v podaní zo dňa 14.9.2016, ktorým doplnil svoje vyjadrenie v podaní zo dňa 09.09.2016. V rámci tohto písomného vyjadrenia zotrval na svojich pôvodných tvrdeniach.
15. K doručenému písomnému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 28.10.2016. V tomto podaní právny zástupca žalovaného uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch uvedených v písomnom odvolaní zo dňa 02.08.2016.
16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.11.2016 (č.l. 242 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.10.2016 a podanie zo dňa 09.08.2016 doručené žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa v lehote 10 dní. Túto možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom nevyužil.
17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ustanovenia § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/4/2017-310 zo dňa 17.10.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
19. Primárne krajský súd k svojmu postupu v zmysle procesnoprávneho predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku uvádza, že vychádzal z ustanovenia § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný v zmysle § 474 od 1. júla 2016, keď konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V prejednávanej veci bol na Okresný súd v Žiline doručený návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to dňa 7.04.2015 (prezentačná pečiatka Okresného súdu v Žiline č.l. 1 spisu) a k vydaniu zmenkového platobného rozkazu č.k. 10CbZm/12/2015-25 došlo dňa 16.10.2015 a námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu zo strany žalovaného boli doručené na Okresný súd v Žiline podľa prezentačnej pečiatky dňa 26.10.2015. Z týchto časových údajov je zrejmé, že konanie o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, preto bolo aj odvolacie konanie dokončené podľa doterajších predpisov, a to podľa Občianskeho súdneho poriadku. V rovine týchto záverov a v aplikovaní Občianskeho súdneho poriadku ako procesnoprávneho predpisu krajský súd poukazuje aj na to, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol vydaný 21.06.2016, t.j. za stavu platného procesnoprávneho predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok.
20. Primárne krajský súd poukazuje na procesný aspekt rozhodovania vyplývajúci z právnej úpravy v § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
21. Z uvedeného sa krajský súd zaoberal len odvolacími dôvodmi a v tom rozsahu, ako boli vymedzené v písomnom odvolaní žalovaného zo dňa 02.08.2016 (č.l. 92-96 spisu) za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.).
22. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
23. Okruh odvolacích dôvodov žalovaného je možné zaradiť do roviny procesnej námietky pri tvrdení žalovaného, že prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu mu bolo upreté právo vyjadriť sa k prejednávanej veci, dodať dôkazy svedčiace v jeho prospech. Ďalej namietal, že plnomocenstvo udelené dňa 23.06.2015 právnemu zástupcovi žalovaného je absolútne neplatné, a tým nenastali účinky doručenia zmenkového platobného rozkazu. V druhom rade sa odvolacia argumentácia
žalovaného viazala k samotnej správnosti rozhodnutia okresným súdom, keď žalovaný tvrdil, že plnenie, ktoré malo byť zabezpečené predmetnou zmenkou, žalobcom nikdy poskytnuté nebolo.
24. Žalovaný namietal vadu konania, spočívajúcu v procesnom postupe okresného súdu, ktorý prejednal vec na pojednávaní dňa 21.06.2016 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnili predložením potvrdenia o práceneschopnosti žalovaného z dôvodu jeho dlhodobých a vážnych pretrvávajúcich zdravotných problémov a vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalovaného kolíziou skôr oznámeného termínu nariadeného výsluchu v trestnej veci, a to nutnej obhajoby. Týmto postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom.
25. K predmetnej námietke žalovaného, že prejednaním veci v jeho neprítomnosti malo byť odopreté právo osobnej účasti účastníka na pojednávaní a právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam súvisiacim so súdenou vecou, krajský súd uvádza, že nebola relevantná, a to z nasledujúcich dôvodov. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, z ktorého vyplývalo, že k začatiu súdneho konania došlo doručením žaloby Okresnému súdu v Žiline dňa 7.04.2015 (ust. § 82 ods. 1 O.s.p.). Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k. 10CbZm/12/2015-25 zo dňa 16.10.2015, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, Mgr. Rastislava Otrubu, advokáta, námietky v podaní zo dňa 23.10.2015 (č.l. 27 - 30 spisu). Vo veci bol vytýčený prvý termín pojednávania na deň 26.2.2016 o 13,00 hod. (č.l. 32 spisu), ktorý termín bol žalovanému riadne doručený dňa 29.12.2015 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 28.12.2015 (doručenky na č.l. 32 rub spisu). V rámci predvolania bolo obsiahnuté poučenie, že „ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania". Právny zástupca žalovaného Mgr. Rastislav Otruba podaním zo dňa 22.02.2016, osobne podaným Okresnému súdu v Žiline dňa 25.02.2016 (č.l. 34 spisu), oznámil vypovedanie plnomocenstva žalovanému dňa 20.02.2016, z ktorého dôvodu ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní. Podaním zo dňa 22.02.2016, osobne doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 25.02.2016 (č.l. 35 spisu), žalovaný požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti od 10.08.2016 s tým, že jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje zúčastniť sa nariadeného pojednávania, z ktorého dôvodu nesúhlasil, aby sa nariadené pojednávanie konalo bez jeho prítomnosti. Zároveň uviedol, že trvá na tom, aby bol v konaní zastúpený advokátom, pričom jeho zvolený advokát mu dňa 20.02.2016 vypovedal plnomocenstvo - po skončení PN si bude hľadať nového zástupcu. Súčasne pripojil Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti O 112343 s údajom „Neschopný práce od: 10.8.2015". Okresný súd e-mailom zo dňa 26. februára 2016 oznámil, že akceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodov ním uvádzaných. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.02.2016 (č.l. 40-41 spisu) odvolací súd zistil, že okresný súd sa oboznámil s vypovedaním plnomocenstva zo dňa 22.02.2016 a žiadosťou žalovaného o odročenie pojednávania zo dňa 22.02.2016 a pojednávanie odročil na deň 20.05.2016 o 13,00 hod.. Predmetné predvolanie bolo doručené žalovanému spolu s poučením podľa doručenky na č.l. 41 spisu dňa 14.03.2016. V rámci poučenia nachádzajúceho sa v predvolaní okresného súdu, bol žalovaný okrem iného poučený: „ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania". Podaním zo dňa 16.05.2016, osobne podaným Okresnému súdu v Žiline dňa 17.05.2016 (č.l. 43 spisu), žalovaný požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 20.05.2016 s poukazom na to, že od 10.08.2016 je dlhodobo práceneschopný, pričom jeho ošetrujúci lekár mu vzhľadom na jeho zdravotný stav neodporúča zúčastniť sa nariadeného pojednávania. V pripojenej Lekárskej správe - nález, bolo uvedené ...,,pacient v liečbe kardiológa, je na dlhodobej PN. Pokračuje v nastavenej liečbe, PN trvá". Okresný súd e-mailom zo dňa 19. mája 2016 oznámil, že akceptoval žiadosť žalovaného o odročenie vytýčeného pojednávania na deň 20.05.2016 zo zdravotných dôvodov. Podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.05.2016 (č.l. 55-56 spisu) sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastnil žalobca a žalovaný, bol oboznámený návrh na odročenie pojednávania, ako aj stanovisko súdu k predmetnej žiadosti zo dňa 19.05.2016 a bol určený nový termín pojednávania na deň 21.06.2016 o 10,00
hod.. Predvolanie na vytýčený termín na deň 21.06.2016 bolo žalovanému doručené dňa 02.06.2016 (doručenka na č.l. 56 spisu) zároveň s prípisom okresného súdu obsahujúcim poučenie pre žalovaného, podľa ktorého, že ...,,v prípade opakovanej žiadosti o odročenie pojednávania táto nebude súdom akceptovaná, a preto súd poučuje odporcu o možnosti zvoliť si v konaní zástupcu, prípadne prijať také opatrenia, aby sa odporca ako účastník konania mohol pojednávania riadne zúčastniť". Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 17. júna 2016 právny zástupca žalovaného Mgr. Rastislav Otruba (plnomocenstvo na č.l. 65 spisu) oznámil prevzatie právneho zastúpenia žalovaného s tým, že o termíne nariadeného pojednávania sa dozvedel dňa 17.06.2016, pričom mu dňa 15.06.2016 bol oznámený termín výsluchu v trestnej veci na deň 21.06.2016 o 10,00 hod., z ktorého dôvodu žiadal odročenie nariadeného pojednávania na iný neskorší termín. Zároveň poukázal na to, že zdravotný stav žalovaného mu nedovoľuje zúčastniť sa nariadeného pojednávania, pričom žalovaný nesúhlasí, aby sa nariadené pojednávanie konalo bez prítomnosti zvoleného právneho zástupcu. K tomuto podaniu doložil vyrozumenie o vyšetrovacom úkone zo dňa 15.06.2016, Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovaného od 10.08.2015 (č.l. 66, 67 spisu). Okresný súd elektronicky dňa 21. júna 2016 oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.06.2016 bola konštatovaná neprítomnosť žalovaného, ktorý má predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané. Okresný súd rozhodol, že podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Na tomto pojednávaní okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, podstatným obsahom spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp. zn. 10CbZm/12/2015, vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol.
26. Z vyššie opísaného celého priebehu sporového konania, keď vo veci boli vytýčené dve súdne pojednávania, a to na deň 26.2.2016 a 20.05.2016, súčasťou ktorých predvolaní bolo procesné poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ako aj procesné poučenie podľa ust. § 119 ods. 3 O.s.p., ktoré pojednávania boli odročené za akceptovania žiadosti žalovaného, za stavu vykonaného poučenia okresným súdom, že ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania nebude akceptovať a na pojednávaní konanom dňa 21.06.2016 sa nezúčastnil žalovaný a jeho právny zástupca, ktorého žiadosti o odročenie pojednávania nebolo vyhovené, krajský súd mimo akúkoľvek pochybnosť uvádza, že postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 101 ods. 2 O.s.p., jeho postup bol vecne správny, keď zhodnocoval podmienky, pre ktoré mal za to, že môže vec prejednať v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Okresný súd podľa názoru krajského súdu správne postupoval, pokiaľ po obdržaní ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 20.05.2016 z titulu nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného, i keď nespĺňajúceho náležitosti podľa § 119 ods. 3 O.s.p., na ktoré bol žalovaný upozornený už v predvolaní na deň 26.2.2016, v následnom predvolaní na pojednávanie nariadené na deň 21.06.2016 osobitne zaslal poučenie žalovanému, na ktoré reagoval žalovaný tým, že si zvolil právneho zástupcu, ktorý však reagoval žiadosťou o odročenie pojednávania, ospravedlnenie svojej neúčasti z dôvodu kolízie so skôr nariadeným vyšetrovacím úkonom a dôvod neúčasti žalovaného len preukazoval predloženým dokladom - Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tejto žiadosti nevyhovel. Okresný súd správne poukázal na priebeh celého konania, ním vykonané poučenie pre žalovaného, skutočnosť, že si žalovaný po poučení zvolil opätovne právneho zástupcu Mgr. Rastislava Otrubu dňa 17.06.2016, pričom mal vedomosť o tom, že v dôsledku kolízie termínu pojednávania na deň 21.06.2016 s vyšetrovacím úkonom, sa jeho právny zástupca pojednávania nezúčastní. V tejto súvislosti len dodáva odvolací súd, že žalovaný mal vedomosť o nariadenom termíne pojednávania odo dňa 02.06.2016 (doručenka č.l. 56 spisu), a teda mal dostatok času na zvolenie si právneho zástupcu, ktorý sa bude môcť nariadeného pojednávania zúčastniť. Žalovaný ani neuviedol existenciu takých okolností, ktoré by mu objektívne bránili zvoliť si advokáta skôr, a to tak, aby ním zvolený právny zástupca mal možnosť zariadiť si pracovné záležitosti tak, aby sa pojednávania mohol zúčastniť. Rovnako žalovaný neuviedol žiaden objektívny dôvod, prečo si za tejto získanej vedomosti nezvolil iného zástupcu. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom žalovaného poukazuje krajský súd na záver vyjadrený v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 68/1998, z 13. januára 1999I. ÚS 68/1998, podľa ktorého obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie "dôležitého dôvodu" na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého
dôvodu" (§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Obdobný záver bol vyjadrený i v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 94/05-13, kde ústavný súd poukázal na to, že ústavný súd už v rámci svojej judikatúry taktiež vyslovil, že kolízia dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o čom v danom prípade právny zástupca vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu" nevyhnutne potrebného za účelom odročenia riadne a včas vytýčeného pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu" (§ 101 ods. 2 OSP) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (I. ÚS 68/98). Súčasne sa poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 77/2002, v ktorom bolo vyslovené, že sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Ak v takom prípade súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníka a jeho zástupcu, a to napriek žiadosti o odročenie pojednávania, neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že o vyšetrovacom úkone v trestnej veci mal vedomosť skôr, a to dňa 15.06.2016, tak odvolací súd odkazuje na záver vyjadrený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3 Obdo 9/07, podľa ktorého nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť pravidlo tzv. „predstihu" v prípade kolízie pojednávaní na dvoch rôznych súdoch, bol postup odvolacieho súdu, ktorý vec prejednal v neprítomnosti zástupcu žalobcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi ním nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Sama kolízia pojednávaní nie je totiž bez ďalšieho dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Zároveň dopĺňa odvolací súd, že žalovaný ani nepredložil okresnému súdu kvalifikované vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle ust. § 119 ods. 3 O.s.p. Teda, nebolo preukázané a žiadosť o odročenie pojednávania vo vzťahu k žalovanému neobsahovala také vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účasťou žalovaného na pojednávaní by došlo k ohrozeniu jeho života alebo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu tak, ako predpokladá znenie ust. § 119 ods. 3 O.s.p.. Krajský súd uvádza, že pokiaľ takéto potvrdenie zo strany žalovaného o jeho zdravotnom stave predložené nebolo, potom nebolo možné návrhu o odročenie pojednávania vyhovieť, a pokiaľ prvostupňový súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, tak bolo postupované v súlade so zákonom. Krajský súd uvádza, že obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosťou súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o jeho odročenie, keď posúdenie opodstatnenosti dôležitého dôvodu (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci súdu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/1998 zo dňa 13. januára 1999). Naviac, zvýrazňuje krajský súd, že zdravotný stav žalovaného, ktorý by napĺňal znaky vyplývajúce z ust. § 119 ods. 3 O.s.p., nebol naplnený. Pokiaľ žalovaný namietal, že bolo odňaté právo osobne sa zúčastniť pojednávania, vyjadriť sa ku skutočnostiam, tak v tejto súvislosti poukazuje krajský súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého ...„výsluch účastníka konania je jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku". Krajský súd konštatuje, že prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného nedošlo k odňatiu práva žalovanému konať pred súdom, pretože okresný súd mal splnené všetky procesné zákonné podmienky k prejednaniu veci v jeho neprítomnosti. Pri tomto závere krajského súdu potom nemožno konštatovať, že by žalovaný bol vylúčený z uplatňovania svojich procesno- právnych úkonov. Nebol zistený taký postup okresného súdu, ktorým by žalovanému ako účastníkovi súdneho konania bola znemožnená realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia, ochrany jeho práv, právom chránených záujmov.
27. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovanému ako účastníkovi súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo, v danom prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj ust. § 6 O.s.p., a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s ust. § 114 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
28. V prípade, ak zo strany žalovaného nedošlo k naplneniu jeho procesných práv, vo vzťahu ku ktorým mu bol okresným súdom vytvorený dostatočný priestor a žalovaný sa tohto práva vzdal, nebolo možné postupu okresného súdu vytknúť žiaden nedostatok. Okresný súd žiadnym spôsobom nediskvalifikoval žalovaného ako účastníka v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu, a tým nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.
29. Podľa názoru krajského súdu nebolo odňaté ani právo žalovaného v označovaní a predkladaní dôkazov. V podstate žalovaný už v rámci ním podaných námietok v podaní zo dňa 23.10.2015 proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu si mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť, t.j. už v námietkach mal možnosť označiť, prípadne pripojiť dôkazy, vykonania ktorých sa domáha. Možnosť žalovaného splniť si svoju dôkaznú povinnosť bola daná aj k termínu nariadeného pojednávania na deň 21.06.2016. Plnenie dôkaznej povinnosti tej - ktorej strany sporu nie je možnosť zužujúco viazať len na toto predmetné nariadené ústne pojednávanie, pretože od momentu podania námietok žalovaným až do momentu rozhodnutia okresným súdom si žalovaný mohol plniť svoju dôkaznú povinnosť, t.j. do spisového materiálu označiť a predložiť dôkazy, vykonania ktorých sa domáha. Uvedeným smerom žalovaný nepostupoval, a preto sa nemôže domáhať toho, že by došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred okresným súdom v rovine dokazovania. Ak žalovaný podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, tak k týmto námietkam sa vzťahovala jeho dôkazná povinnosť. Ak žalovaný namietal proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, tak má povinnosť aj dokazovať. Dôkazná povinnosť žalovaného sa predsa vzťahovala na ním podané námietky. Za stavu, že pred okresným súdom boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného, tak zákonite boli splnené podmienky aj k prejednaniu zmenkových nárokov uplatnených žalobcom, ako aj splnené podmienky k vykonávaniu dôkazov v neprítomnosti žalovaného, pre ktorú skutočnosť ani nebolo možné konštatovať odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom, a to ani v rovine vykonávaného dokazovania.
30. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odňatím možnosti konať pred súdom však nie je skutočnosť, že účastník konania určité procesné právo neuplatnil, ale to, že mu jeho uplatnenie zo strany konajúceho súdu nebolo umožnené. Krajský súd konštatuje, že tak žalobcovi ako aj žalovanému bol daný priestor v rámci postupu okresného súdu pre uplatnenie procesných práv, a pokiaľ tieto, resp. niektoré z nich žalovaný ako účastník súdneho konania nenaplnil, tak nemožno dospieť k záveru odňatia možnosti konať pred súdom.
31. K ďalším odvolacím dôvodom žalovaného je nevyhnutné zdôrazniť aplikáciu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajským súdom v súvislosti s posudzovaním napadnutého rozsudku okresného súdu, preto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ale len pri posudzovaní vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia je nevyhnutné zvýrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu".
32. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru.
33. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza, že pri posudzovaní odvolania žalovaného bol povinný prihliadať nielen k ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ale aj ku procesnému stavu poučenia vykonaného okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. za rešpektovania koncentračnej zásady platiacej v rámci zmenkového konania. Krajský súd zdôrazňuje, že koncentračná zásada, ktorá platí v námietkovom konaní proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu okresným súdom, sa prejavuje aj v štádiu odvolacieho konania v tom zmysle, že odvolacie dôvody nemôžu rozširovať námietky podané žalovaným proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Obdo V 6/2008, podľa ktorého...„pre námietky a konanie o námietkach sa prísne uplatňuje koncentračná zásada spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ. Výnimkou z uvedeného pravidla nemôžu byť ani námietky uvedené až v dovolaní alebo v mimoriadnom dovolaní. Ani dovolaním nemožno do konania vzniesť námietky, ktoré neboli podané v zákonom ustanovenej lehote a urobiť ich tak predmetom konania o námietkach". Ďalej krajský súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo V 34/2014, podľa ktorého ...„v odvolacom konaní nemožno prihliadnuť na námietky, ktoré žalovaný neuplatnil včas proti zmenkovému platobnému rozkazu". Vzhľadom k tomu bolo potrebné poukázať opätovne na okruh námietok podaných žalovaným v podaní zo dňa 23.10.2015 (č.l. 27 - 28 spisu) a odvolacích dôvodov žalovaného vo vecno-právnej rovine.
34. K námietke nekvalifikovaného doručenia zmenkového platobného rozkazu č.k. 10CbZm/12/2015-25 zo dňa 16.10.2015 s tvrdením absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že plnomocenstvo je jednostranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Rozsah splnomocnencovho oprávnenia vyplýva z obsahu plnomocenstva. Z obsahu predloženého Plnomocenstva zo dňa 23.06.2015 na č.l. 14a spisu nepochybne vyplynulo, že splnomocniteľ žalovaný splnomocnil advokáta Mgr. Rastislava Otrubu okrem iného, ....„aby ma zastupoval ako odporcu v konaní o zaplatenie dlhu vo výške 100.000 Eur s príslušenstvom, vyplývajúci zo zmenky, ktorá bola vydaná dňa 31.12.2013". Zároveň splnomocniteľ vyhlásil, že bol riadne poučený i o predpokladanej výške odmeny za právne služby a zároveň dal súhlas na dispozíciu, spracovanie, ako aj všetky právne úkony súvisiace s nakladaním s osobnými údajmi. Splnomocnenec Mgr. Rastislav Otruba, advokát, toto splnomocnenie prijal, pričom tak splnomocniteľ, ako aj splnomocnenec tieto prejavy vôle opatrili vlastnými podpismi. V danom prípade išlo o riadne plnomocenstvo podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka s dôsledkami procesného zastupovania podľa ust. § 24 v spojení s ust. § 25 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. Išlo o právny úkon jasný, určitý a zrozumiteľný. V tejto súvislosti krajský súd zvýrazňuje ust. § 25 ods. 1 veta druhá O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, podľa ktorého plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť a poukazuje na úkony, ktoré žalovaným zvolený advokát vykonával v predmetnej veci, a to návrh na zastavenie konania zo dňa 15.08.2015, nahliadanie do spisu dňa 01.07.2015, prevzatie písomnosti doručovanej do vlastných rúk dňa 22.10.2015 (č.l. 26 spisu), podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 23.10.2015. Na základe takto relevantne udeleného Plnomocenstva zo dňa 23.06.2016 potom správne postupoval okresný súd, ak podľa ust. § 49 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 doručoval písomnosť, t.j. zmenkový platobný rozkaz právnemu zástupcovi žalovaného. Riadnym doručením zmenkového platobného rozkazu právnemu zástupcovi žalovaného nastali účinky doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu. Z uvedeného preto predmetná odvolacia námietka bola zhodnotená ako nedôvodná.
35. Pri uplatnenej námietke neexistencie kauzálneho vzťahu a kauzy zmenky i odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov, keď nespornosť zmenkových záväzkov znamená, že zmenka sama osebe je jedným a celkom dostatočným dôvodom pre platenie. Preto, ak ide o zmenku platnú a pravú, má v zásade dlžník povinnosť zaplatiť majiteľovi sumu, na ktorú zmenka znie. Nie je k tomu nutné preukazovať nič iného, než je existencia zmenky samej. Nie je teda dôležité, prečo zmenka bola vystavená, aké dojednania sprevádzali jej vystavenie a uvedenie do obehu. Zmenkové záväzky sú prísnymi záväzkami a predpokladá sa, že dlžník predloženú mu zmenku v platobnom mieste pri splatnosti jej majiteľovi bez ďalšieho zaplatí. Abstraktnosť zmenkových záväzkov vyjadruje podobnú skutočnosť, zmenka obvykle vzniká z určitých konkrétnych potrieb, vznik zmenky má svoj dôvod a svoju kauzu. Ak však platne vznikne zmenkový záväzkový vzťah, stáva sa záväzkovým vzťahom celkom samostatným, ktorý existuje, mení sa a vyvíja sa bez väzby na záväzkové
vzťahy, ktoré stáli pri jeho vzniku. Zmenka teda stelesňuje v sebe povinnosť zaplatiť určitú konkrétnu pohľadávku, pričom do zmenky je inkorporovaný abstraktný záväzok zaplatiť peňažnú čiastku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 21/2012 zo dňa 31. júla 2012, z ktorého vyplýva ...„pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie".
36. Pokiaľ žalovaný spochybnil záver okresného súdu v tom smere, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie kauzálneho vzťahu nesie žalovaný, tak v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V/9/2007, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno ohľadom kauzálneho vzťahu je na žalobcovi len v prípade, ak vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu. Z podaného návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je zrejmé, že žalobca svoj nárok uplatnil výlučne ako nárok vyplývajúci z ním predloženej zmenky vystavenej žalovaným. Kauzálny vzťah, ktorý mal byť základom pre vystavenie tejto zmenky, tvrdil v konaní žalovaný v podaných námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu. Z priebehu súdneho konania je zrejmé, že žalobca podaním zo dňa 16.05.2016 reagoval na zmenu právnej úpravy prijatej zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom od 23.12.2015, a to ust. § 79 ods. 3 O.s.p. a na tvrdenia žalovaného o kauzálnom vzťahu, ktoré boli obsahom námietok žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu tvrdením, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a zaviazanosť žalovaného zo zmenky vznikol v súvislosti s finančnou pôžičkou poskytnutou žalobcom žalovanému. V konaní tak kauzálny vzťah vymedzil žalovaný, a preto odvolací súd konštatuje, že žalovaný bol nositeľom dôkazného bremena ohľadom svojich tvrdení aj vo vzťahu k vymedzeniu kauzálneho vzťahu, ktorý mal viesť k vystaveniu predmetnej zmenky. Krajský súd v súvislosti s otázkou nositeľa dôkazného bremena na preukázanie dôvodnosti kauzálnych námietok poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorý napríklad v rozhodnutí sp. zn. 29Cdo 1650/2007 uvádza, že ...„súdna prax je jednotná v závere, že dôkazné bremeno na preukázanie kauzálnych námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu nesie žalovaný". Krajský súd pritom vo všeobecnosti uvádza, že ak dlžník - žalovaný zo zmenky, ktorú podpísal, namieta, že táto zmenka nemá kauzu, musí dlžník vierohodne vysvetliť, prečo takúto zmenku vôbec podpisoval. V prejednávanom prípade sa žalovaný bránil len námietkou, že zmenka nemá žiaden hmotno-právny základ. Za situácie, kedy žalovaný je nositeľom dôkazného bremena ohľadom svojich kauzálnych námietok, ktoré bremeno žalovaný neuniesol, uvádza krajský súd, že dôvodom záväzku žalovaného zo zmenky je samotná skutočnosť existencie tejto zmenky ako platnej vlastnej zmenky vystavenej žalovaným (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 3417/2007). Krajský súd je toho názoru, že ak niekto slobodne a vážne podpíše zmenku v postavení zmenkového dlžníka, nemôže sa neskôr svojej platobnej povinnosti zo zmenky zbaviť. V takomto prípade totižto žalovaný nemá k dispozícii námietku z vlastného vzťahu podľa čl. I. § 17 zákona zmenkového a šekového, nakoľko svojim podpisom na zmenke sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť, aj keď, ako sám tvrdí, žiadny vlastný vzťah k majiteľovi zmenky nemal. Ak žalovaný založil svoju obranu proti zmenkovému platobnému rozkazu len na námietke neexistencie zmenkou zabezpečeného dlhu, tak dôkazné bremeno ohľadom preukázania dôvodnosti tejto kauzálnej námietky v celom rozsahu ťažilo žalovaného. Keďže žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol, pričom v konaní bolo nesporné, že na seba podpisom predloženej zmenky prevzal zmenkový záväzok, bolo zo strany krajského súdu namieste napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
37. V danom prípade žalobca predložil platnú zmenku, vo vzťahu ku ktorej pravosti bol okresným súdom vyslovený jednoznačný záver, pričom žalovaný ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu nepreukázal, z ktorého dôvodu bol potom záver okresného súdu, ktorým ponechal zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm/12/2015-25 zo dňa 16.10.2015 v platnosti, vecne správny a krajským súdom potvrdený.
38. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku vo veci samej bol potvrdený ako vecne správny i výrok o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý v súvislosti s týmto konaním návrhom náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a z dôvodu, že rozhodovanie o náhrade trov konania je návrhovým konaním, za absencie takéhoto návrhu bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.