Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5CoP-28-2017.pdf
PDF · 122.59 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenom kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: otec - C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, XXX XX K., matka - P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. nad F., t.č. XXX XX C. č. XXX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. februára 2017 č.k. 16P/6/2017-43, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o určení bežného výživného a výživného titulom tvorby úspor a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 20. februára 2017 č.k. 16P/6/2017-43 (napadnutý rozsudok) zveril maloletého V. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal platiť bežné výživné na maloletého V. mesačne vo výške 150 eur a výživné titulom tvorby úspor vo výške 40 eur mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Bežné výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a výživné titulom tvorby úspor je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet resp. vkladnú knižku, ktorú je matka povinná zriadiť v ľubovoľnom peňažnom ústave na území Slovenskej republiky a jej číslo oznámiť otcovi mal. dieťaťa obratom po právoplatnosti tohto rozsudku. Na uvedený účet resp. vkladnú knižku nariadil vinkuláciu. Zároveň rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky za prítomnosti matky a každú sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska matky za prítomnosti matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že matka sa domáhala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, aby otca zaviazal platiť výživné v sume 100 eur mesačne a styk upravil tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod v prítomnosti matky v mieste bydliska matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej vzťah s otcom maloletého bol už dlhšiu dobu narušený, čo vyústilo do toho, že sa aj s maloletým a so svojimi ďalšími dvomi maloletými deťmi odsťahovala k svojmu bratovi do C.. Matka ďalej uviedla, že je v súčasnosti na materskej dovolenke, poberá prídavky na dve deti, na maloletého V. prídavky poberá otec. Otec maloletého pracuje, matka však nevie, aký je jeho príjem. Styk otca s maloletým žiadala upraviť z dôvodu, že maloletý je ešte veľmi malý a žiadala ho upraviť len na styk v jej prítomnosti.
3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že matka býva v trojizbovom rodinnom dome, ktorý má jej brat so svojou manželkou v nájme. V dome býva brat matky s manželkou, otec švagrinej matky a matka so svojimi maloletými deťmi - V., M. A., nar. XX.XX.XXXX a N. A., nar. XX.XX.XXXX.V čase šetrenia bola prítomná matka, ktorá uviedla, že maloletý sa narodil so zdravotným postihnutím Downovým syndrómom, vyžaduje zvýšenú zdravotnú starostlivosť. Maloletý je prikrmovaný umelou výživou. Maloleté deti M. a N. pochádzajú z predchádzajúceho manželstva matky, rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 10P/23/2014 zo dňa 19.01.2015 boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného pre maloletú M. vo výške 60 eur a pre maloletú N. vo výške 50 eur mesačne. Matka poberá prídavok na tri maloleté deti v sume 70,56 eura a rodičovský príspevok v sume cca 210 eur mesačne. Matke so starostlivosťou o maloletého pomáha brat so svojou manželkou. Otec maloletého od prerušenia spolužitia navštevuje sporadicky, výživné neplatí, kúpil mu len plienky, dojčenskú výživu. Kolízny opatrovník v správe odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, keďže má vytvorené vhodné bytové a sociálne pomery potrebné pre zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloletého.
4. Na pojednávaní v rámci výsluchu matka maloletého uviedla, že s bratom žije od 17.01.2017, dovtedy žila u otca maloletého dieťaťa. Odkedy sa odsťahovala od otca maloletého, t.j. od 17.01.2017, stará sa o maloletého sama. Otec maloletého navštevuje cez víkendy. Kúpil mu plienky a umelú výživu, vo februári poslal na účet matky sumu 80 eur a prídavok na maloletého, ktorý poberal on, avšak z výživného 100 eur, ktoré matka žiadala na maloletého priznať, odpočítal 20 eur za umelú výživu, ktorú poslal maloletému. Okrem toho kúpil maloletému tepláky. Matka ďalej uviedla, že výdavky na maloletého predstavujú mesačne 72,50 eur na umelú výživu, 20 eur na ďalšiu stravu, 80 eur na plienky, 25 eur na oblečenie, 10 eur na kozmetiku a ďalšie nepravidelné výdavky, napr. teraz mu kúpila fit loptu za 7 eur. S maloletým chodí pravidelne raz za týždeň na rehabilitácie do Komárna, cestovné mesačne vychádza na 17,60 eur. Matka poberá materské vo výške 214 eur, na maloleté deti M. a N. výživné spolu vo výške 110 eur, od februára 2017 bude poberať prídavky aj na maloletého, prídavky na tri deti teda budú predstavovať 70,56 eur. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako krajčírka v koženej galantérii s čistým príjmom približne 300 eur. Na materskej dovolenke je od 25.09.2016, keďže maloletý sa narodil predčasne. Na bývanie prispieva sumou 60 eur mesačne, maloletým deťom M. a N. platí náklady na autobus do K. vo výške 70 eur mesačne, spláca úver vo výške 60 eur mesačne, platí telefón sebe a dcére M. spolu vo výške 16 eur mesačne. Na stravu minie to, čo jej zostane. Finančne jej pomáha švagriná, keď matka nemala dosť peňazí, dala jej 20 eur deťom na autobus. Čo sa týka jej majetku, vlastní s bývalým manželom dom, ten je však pre ich dlhy momentálne v dražbe, bývať sa tam nedá. Iný majetok nemá. Čo sa týka styku otca s maloletým matka by súhlasila aj s častejším stykom, napr. dva krát do týždňa, ale aj keď k nim otec príde, matka má pocit, že sa maloletému nevenuje, odvracia sa od nich, matke vyčíta, že mu porodila postihnuté dieťa. Na otázku kolízneho opatrovníka, či otec vie prebaliť dieťa, matka uviedla, že maloletého neprebalil ani raz, pár krát ho kŕmil, avšak od pôrodu sa o dieťa stará sama.
5. Otec maloletého na pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že býva v byte, ktorý vlastní spoločne s bývalou manželkou. Má ešte jedno dieťa - plnoletú M. B., nar. X.X.XXXX, ktorá bola zverená rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 12P/84/2015-32 do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. M. navštevuje Cirkevnú spojenú školu V., je druháčka, od dovŕšenia plnoletosti býva u otca. Otec pracuje v SPP distribúcia, a. s. ako prevádzkový montér plynovodu. Jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 1416 eur. Otec uviedol, že maloletému kúpil ovocie, umelú výživu, plienky. Za mesiac február na potraviny na maloletého minul 20 eur, poukázal výživné vo výške 80 eur, prídavok na dieťa vo výške 23,70 eur, na pohonné hmoty minul v súvislosti s maloletým 10 eur, pre maloletého uzatvoril životné poistenie, na ktoré platí 16,45 eur mesačne. O maloletého sa zaujíma, keď ho navštívil a maloletý nespal, otec čakal, že sa matka ponúkne, aby ho nakŕmil, to sa však nestalo. Otec chce, aby vzťah s maloletým pretrval, chce mu zabezpečiť všetko, čo potrebuje. Čo sa týka zverenia maloletého, otec súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke. Súhlasí aj s tým, aby sa stretával s maloletým dva krát do týždňa. Otcove výdavky predstavujú mesačne inkaso 204,14 eur, elektrika 70 eur, plyn 24 eur, internet 9,98 eur, telefón 34,49 eur, hypotekárny úver 301,48 eur a úver 73,09 eur na dom. Otec vlastní okrem spoločného bytu s bývalou manželkou aj rozostavaný dom, na ktorého financovanie si zobral hypotéku aj úver. Dom nie je kompletne hotový, je potrebné dokončiť podlahy, kúpeľňu, kuchyňu. Dom je v jeho výlučnom vlastníctve. Na dcéru M. vo februári 2017 uhradil výdavky na oblečenie vo výške 19,35 eur, učebnice 46,64 eur, jazykovú školu 90 eur mesačne, vreckové 5 eur, základná umelecká škola
45 eur na pol rok, poistné na životné poistenie 22 eur mesačne. Na maloletého je otec ochotný platiť 100 eur, nakoľko si myslí, že je to primeraná suma na pol ročné dieťa a viac si popri úveroch nemôže dovoliť. Na dotaz súdu, koľko si otec myslí, že sa na dieťa minie denne plienok, otec odpovedal, že cca 3 ks, určite nie 80 eur mesačne.
6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu pojednávania prišlo medzi rodičmi k dohode ohľadom úpravy styku otca s maloletým tak, že otec by sa s maloletým stretával dva krát týždenne u matky za jej prítomnosti, a to v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletým tak, ako sa rodičia dohodli a otca zaviazal platiť na výživu maloletého mesačne sumou 150 eur.
8. Matka v záverečnom prednese uviedla, že po vykonanom dokazovaní ohľadom príjmov otca žiada, aby súd otca zaviazal na výživné minimálne v sume 150 eur tak, ako to navrhol kolízny opatrovník. Otec v záverečnom prednese uviedol, že žiada, aby bol zaviazaný platiť výživné na účet matky a dúfa, že v časti styku sa budú vedieť rodičia dohodnúť aj v prípade, že by kvôli práci nemohol prísť načas.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § § 25 ods. 2, 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.
10. Na základe zistených skutkových okolností, že od rozchodu rodičov zabezpečuje starostlivosť o maloletého matka, že zo šetrenia výchovného prostredia vykonaného kolíznym opatrovníkom vyplýva, že matka sa o maloletého riadne stará, má vytvorené všetky podmienky na jeho výchovu a všestranný rozvoj a že so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matke súhlasil aj otec, súd prvej inštancie maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky.
11. Ohľadne výživného súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o výživnom musí nielen celistvo zhodnotiť pomery účastníkov a prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného (teda maloletého dieťaťa), ale aj zhodnotiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (v tomto prípade otca). Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktorými sa sčasti uhrádzajú potreby detí.
12. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním zistil, že matka poberá materské vo výške 214,- Eur mesačne a rodinné prídavky na tri maloleté deti vo výške 70,56 Eur mesačne. Otec je zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem predstavuje 1416,- Eur. Matka má v osobnej starostlivosti aj ďalšie dve maloleté deti, na ktorých výživu ich otec prispieva sumou spolu 110,- Eur mesačne. Otec má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré je síce už plnoleté, ale nie je ešte schopné samo sa živiť a momentálne je v starostlivosti otca. Matka s bývalým manželom vlastní dom, ktorý je však v dražbe. Otec je s bývalou manželkou spoluvlastníkom bytu a je aj výlučným vlastníkom novopostaveného domu. Maloleté dieťa sa narodilo so zdravotným postihnutím Downovým syndrómom, preto vyžaduje zvýšenú starostlivosť, čo zahŕňa aj zvýšené výdavky - pravidelné rehabilitácie, návštevy u lekára a pod.
13. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na určenie výživného vo výške 150 eur je dôvodný. Táto suma zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletého, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného (t.j. otca). Otcom navrhovaná sumu
100 eur je podľa názoru súdu jednak vzhľadom na potreby dieťaťa ako aj vzhľadom na možnosti a majetkové pomery otca nedostatočná. O maloletého sa osobne stará matka, ktorá svojou osobnou starostlivosťou vo veľkej časti vyvažuje peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Maloletý má len necelých päť mesiacov, navyše ide o dieťa so zdravotným postihnutím. Z uvedených dôvodov je osobná starostlivosť o maloletého osobitne náročná a matke nedáva priestor na to, aby si svoje majetkové pomery zlepšila príjmom z pracovnej činnosti. Dieťa však má právo, aby sa podieľalo na životnej úrovni rodičov. Osobitne dôležité je prihliadať na túto skutočnosť v prípade, kedy je dieťa zverené tomu z rodičov, ktorého životná úroveň je preukázateľne nižšia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že životná úroveň je nepochybne vyššia u otca, ktorý napriek tomu, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje dieťa, ktoré je však už plnoleté, je samostatnejšie a nevyžaduje celodennú pozornosť, má vytvorené vhodné podmienky na to, aby si svoju životnú úroveň udržiaval, prípadne zvyšoval. A práve na tejto životnej úrovni má právo podieľať sa aj maloletý. Preto súd dospel k záveru, že matkou požadované a kolíznym opatrovníkom navrhované výživné v sume 150 eur mesačne je dôvodné, zodpovedajúce jednak momentálnym potrebám maloletého a jednak majetkovým pomerom povinného rodiča, a preto otca zaviazal platiť bežné výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne.
14. Čo sa týka tvorby úspor, súd prvej inštancie po preskúmaní majetkovej situácie povinného dospel k záveru, že majetkové pomery u otca sú také, že okrem zabezpečenia bežných potrieb dieťaťa, mu majetková situácia dovoľuje platiť výživné na maloletého aj titulom tvorby úspor vo výške 40 eur mesačne. Už od roku 2002 bola zákonodarcom prelomená zásada spotrebného charakteru výživného, preto je umožnené súdom určiť povinnosť povinnému rodičovi prispievať i na tvorbu úspor. Súd takto môže rozhodnúť aj bez návrhu. V danom prípade súd považoval tvorbu úspor so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, a to jednak zdravotný stav maloletého a jednak možnosti povinného rodiča (otca) za prospešnú pre všestranný vývoj dieťaťa. Tvorba úspor slúži na zabezpečenie ďalších odôvodnených potrieb maloletého vo vzťahu k budúcnosti, napr. na zabezpečenie prípadnej budúcej zdravotnej starostlivosti, na pokrytie nákladov na vzdelávanie, bývanie a pod. Za týmto účelom súd uložil matke maloletého dieťaťa povinnosť zriadiť maloletému dieťaťu vkladnú knižku resp. účet v ľubovoľnom peňažnom ústave na území Slovenskej republiky a jej číslo oznámiť otcovi maloletého dieťaťa obratom po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom na tento účet resp. vkladnú knižku súd nariadil vinkuláciu. Nakladanie s prostriedkami úspor podlieha schváleniu súdom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
15. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky bežného výživného ako aj výživného titulom tvorby úspor prihliadal aj na to, že zákonná vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto platenie výživného v celkovej výške 190 eur (bežné výživné 150 eur a titulom tvorby úspor 40 eur) ani za situácie splácania úverov a zabezpečovania starostlivosti otca o svoje ďalšie dieťa, vzhľadom na zistené zárobkové a majetkové pomery otca neohrozí jeho vlastnú výživu.
16. V časti o úprave styku otca s maloletým súd prvej inštancie vyhovel návrhu účastníkov konania a určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod., keďže takýto rozsah styku považoval aj vzhľadom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a pri rešpektovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa za primeraný. Z dôvodu nízkeho veku maloletého ako aj z dôvodu nedostatku skúseností otca s osobnou starostlivosťou o maloletého, ktorý vyžaduje osobitnú zvýšenú starostlivosť, určil, že styk otca s maloletým sa bude realizovať v mieste bydliska matky v jej prítomnosti.
17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Proti tomuto rozsudku v časti výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že otec je povinný platiť bežné výživné na mal. V. mesačne vo výške 100,- eur a výživné titulom tvorby úspor vo výške 30 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Otec namietal súdom prvej inštancie určenú výšku vyživovacej povinnosti, pričom tento súd mal za preukázané, že majetkové pomery otca mu umožňujú prispievať na výživu mal. syna mesačne sumou 150 eur titulom bežného výživného a mesačne sumou 40
eur titulom tvorby úspor. Úpravu výživného považoval za neprimeranú k jeho príjmov a výdavkom, čím bude ohrozená vlastná výživa otca. Domnieva sa, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnej výšky mesačného príjmu otca, keď konštatoval, že príjem otca je mesačne 1216 eur. Z predložených dokladov je však zrejmé, že príjem otca je 1100 eur až 1200 eur maximálne. Rozdiel medzi reálnym zárobkom a príjmom, z ktorého súd vychádzal, bol spôsobený poskytnutím jednorazovej odmeny. V konaní pred súdom prvej inštancie otec preukázal svoje výdavky celkovo v sume 961,62 eura (inkaso, elektrina, plyn, internet, telefón, hypotekárny úver, úver, výdavky na plnoletú dcéru pochádzajúcu z predchádzajúceho manželstva, životné poistenie maloletého). Tieto výdavky nezohľadňujú stravu, hygienické potreby a PHM. Poznamenal, že plnoletá dcéra navštevuje druhý ročník Cirkevnej spojenej školy V. a žije v spoločnej domácnosti s otcom. Ďalej zdôraznil, že po úhrade vyššie uvedených výdavkov mu zostáva suma necelých 50, eur mesačne. Matka maloletého vyčíslila svoje mesačné výdavky sumou 431,10 eura (umelá výživa, ďalšia strava, plienky, oblečenie, kozmetika, doprava na rehabilitácie, príspevok na bývanie, doprava detí do školy, splátka úveru, mobilné telefóny). Výška jej príjmu bola preukázaná sumou 394,56 eura (214 eur materský príspevok, 60 eur výživné na mal. M. A., nar. XX. XX. XXXX, 50 eur výživné na mal. N. A. nar. XX. XX. XXXX, 70,56 eura rodinné prídavky na deti). Do tejto sumy ešte nie je zahrnutá suma 150 eur titulom výživného na mal. V.. Otec namietol sumu 80 eur za plienky, pretože je neprimerane vysoká a nereálna. Do februára 2017, kedy matka opustila spoločnú domácnosť, otec sám zabezpečoval potreby maloletého, teda do 5 mesiaca veku dieťaťa, pričom výdavok na plienky predstavoval sumu 30 eur. V súvislosti s prepravnými nákladmi matky a dieťaťa k lekárovi uviedol, že vždy matku sprevádza, pričom ich vozí vlastným motorovým vozidlom a na vlastné náklady. Na túto skutočnosť súd prvej inštancie neprihliadol. Počas 14 mesačného spolužitia matky a jej dvoch detí bol to práve otec, ktorý hradil všetky výdavky na ubytovanie, stravu, ošatenie a ostatné výdavky všetkých členov domácnosti. Matka maloletého však všetky finančné prostriedky, ktoré dostala, minula na vlastnú potrebu. Do domácnosti neprispievala. Otec hradil celú výbavu pre maloletého (kočík, postieľka, prebaľovací pult, monitor dych a ostatné potreby po narodení celkovo v sume 1200 eur). Uvedenú skutočnosť mal súd prvej inštancie vziať na vedomie a zohľadniť pri určovaní vyživovacej povinnosti otca k mal. Synovi. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má za preukázané, že výška vyživovacej povinnosti je neprimeraná a môže otca doviesť do platobnej neschopnosti, v dôsledku ktorej by nebol schopný uhrádzať vlastné výdavky, čo by ohrozilo aj jeho dcéru, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Je si vedomý zdravotného postihnutia svojho syna, ako aj jeho neistej budúcnosti, preto súhlasí, aby časť výživného bola poukazovaná na tvorbu úspor. V súčasnosti však nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať v súdom prvej inštancie určenej výška. Na synovi mu záleží a chce, aby bol zabezpečený aj z materiálneho hľadiska. Zdôraznil, že matka žiadala určiť výživné vo výške 100 eur a až v konaní sa priklonila k odporučeniu kolíznej opatrovníčky, aby súd určil výživné vo výške 150 eur. Súd prvej inštancie však určil výživné aj na priek uvedenému vo výške 190 eur.
19. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za vecne správne, a preto žiadal odvolací súd, aby ho v napadnutej časti potvrdil.
20. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, uvádzajúc, že s odvolacími argumentmi otca sa nestotožňuje. Argumenty otca ohľadom toho, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnej výšky jeho príjmu sú irelevantné. Otec navyše neuviedol súdu, že má aj vedľajšie príjmy, pretože vykonáva opravy po revíziách a zhotovuje zavlažovacie systémy. Rovnako tak nemožno akceptovať argumentáciu otca, že má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére M. vo výške 227 eur, ktorá bola rozsudok Okresného súdu v Komárne zverená do striedavej osobnej starostlivosti otca a jeho bývalej manželky. Otcova bývalá manželka má vyživovaciu povinnosť k M. v rovnakom rozsahu ako otec. Ak by aj matka prispievala na výživu M., potom by táto suma bola vo výške 460 eur mesačne plus 30,- eur rodinné prídavky. Takáto suma je na pomery a potreby dieťaťa neprimeraná. Otec nemá na svoju dcéru žiadne mimoriadne výdavky, preto táto nemá žiadne zdravotné problémy. Je nepochybné, že mal. V. vyžaduje zvýšenú starostlivosť, pretože ide o dieťa s Downovým syndrómom spojeným s hypotómiou (oslabený vývin svalstva). S touto zvýšenou starostlivosťou sú zvýšené aj náklady na zdravotnícke potreby a špeciálne cvičenia. Otec v odvolaní ďalej namietal výšku nákladov na plienky, pričom matka uviedla, že maloletý má zvýšenú spotrebu plienok oproti zdravým deťom. Denná spotreba predstavuje cca 10 ks, pričom jedno balenie stojí 14 eur a obsahuje 50 ks (spotreba na 5 dní). Mesačná spotreba je 6 balení plienok. Súd pri skúmaní majetkových pomerov otca zisťoval dôsledne okrem príjmu aj ostatné majetkové pomery a životnú úroveň otca. Otec maloletého je výlučným vlastníkom rodinného domu so súp. č. XXX s pozemkom vedeným na LV č. XXX, kat. úz. N. B.. Ide o lukratívnu časť Komárna. Ďalej
je spoluvlastníkom trojizbového bytu v K. nachádzajúci sa na S. ulici, a to podiel v rozsahu 1/2 k celku. Otec býva v predmetnom byte. Taktiež vlastní aj dve motorové vozidlá, a to značky C. B. a značky Y.. Pokiaľ ide o otcom namietané vynaloženie výdavkov na obstaranie detskej výbavy, tieto výdavky nesúvisia s vyživovacou povinnosťou. Záverom matka poznamenala, že otec si monitor dychu a detskú váhu ponechal, a to aj napriek tomu, že pre dieťa s Downovým syndrómom sú tieto veci nepostrádateľné.
21. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého, uvádzajúc, že zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach a argumentoch uvedených v odvolaní. Matka vo vyjadrení neuviedla žiadne nové skutočnosti a žiadala odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Nesúhlasil s tvrdením matky, že otec má vedľajšie príjmy, pretože ňou uvedené práce nevykonáva. Pre zabezpečenie svojej rodiny, detí, chodu domácnosti a pokrytie všetkých výdavkov trávi všetok čas v práci a je nútený si brať aj nadčasy, prípadne prácu navyše, ak mu to zamestnávateľ umožní. Zo strany matky ide len o účelové tvrdenia. Tvrdenia matky ohľadom neprimeranosti výdavkov na plnoletú dcéru žijúcu s ním v spoločnej domácnosti považuje len za konštatáciu, ktorá nie je ničím podložená. Navyše v prvoinštančnom konaní preukázal všetky výdavky na plnoletú dcéru, a teda aj to, že tieto výdavky sú opodstatnené. V súvislosti s vlastníctvom osobných motorových vozidiel uvádza, že osobné motorové vozidlo zn. Toyota je sedan a nie SUV a osobné motorové vozidlo zn. Opel je 22 ročné vozidlo. Zároveň uviedol, že o svojho mal. syna sa riadne stará, zaujíma sa o neho a matke pomáha s jeho výchovou podľa svojich možností. So synom sa stýka minimálne dvakrát v týždni. Matka neuviedla, že vždy na styk prinesie to, čo matka uvedie, že synovi treba kúpiť (ošatenie, umelá výživa, stolička na sedenie). Taktiež zabezpečuje dopravu k lekárom a sprevádza matku aj so synom na lekárskych prehliadkach, a to na vlastné náklady. Záverom uviedol, že po zohľadnení uvedeného by mal odvolací súd opätovne prehodnotiť výšku určeného výživného.
22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 30. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na pomery na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti (subjektívne a objektívne podmienky), majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku ostatných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, na výšku výživného, ktoré poskytujú iné osoby, na ich schopnosti, možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Na strane oprávneného platí zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane, pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnuté obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého povinného rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Ak to pomery (možnosti, schopnosti a majetkové pomery) zaviazaného rodiča dovoľujú, môže súd dokonca určiť aj splátky výživného, ktoré presahujú tieto preukázané výdavky dieťaťa. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri hodnotení majetkových potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku, ktorého prejavom môže byť napr. i nákladný spôsob života. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. 31. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP) , ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.
32. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že v danej veci ide o určenie výživné pre starostlivosť - uhrádzanie nákladov na ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré vyžaduje matkinu sústavnú starostlivosť a preto sa matka nemôže zamestnať a ani nemôže zo svojho príjmu prispieť na výživu (v širšom zmysle na všetky potrebné náklady) maloletého syna, i s ohľadom na to, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Naviac v zmysle Zákona o rodine matka vzhľadom na vek dieťaťa i ťažké zdravotné postihnutie vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou. Je nepochybné a v konaní i preukázané, že matka má v súvislosti so zdravotným stavom maloletého syna podstatne vyššie náklady ako sú náklady na zdravé dieťa v jeho veku. Vzhľadom na celkovú situáciu a hlavne nemožnosť matky sa zamestnať z dôvodu starostlivosti o maloletého, celková finančná starostlivosť o maloletého je výlučne na otcovi. Otec má príjem, ktorý vysoko prekračuje hranicu životného minima. Vzhľadom k týmto okolnostiam správne súd prvej inštancie určil okrem bežného výživného aj výživne na tvorbu úspor. Námietka otca, že súd prvej inštancie nesprávne vyčíslil jeho príjem, je nesprávna, pretože do výpočtu priemerného zárobku sa započítavajú nielen mzdy za jednotlivé mesiace, ale aj všetky náhrady mzdy, odmeny a prémie. Taktiež otcom uvádzané náklady nemožno zohľadniť v plnej miere, najmä pokiaľ ide o úvery, poistenia a iné nie bežné životné náklady, pretože výživné má vždy prednosť pred nákladmi výživou povinného rodiča. Otec neprávne započítava výživné na ďalšie dve matkine deti (i výživné na maloletého V.) do príjmu matky. Výživné nie je príjmom rodiča, patrí dieťaťu. Skutočnosť, že otec v čase, keď žil s matkou maloletého financoval domácnosť, výbavičku pre dieťa, je pre posúdenie výživného do budúcnosti, irelevantná.
33. Výška výživného určená súdom prvej inštancie plne korešponduje so zistenými majetkovými a zárobkovými pomermi rodičov i odôvodnenými potrebami maloletého, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia výživného a trovách konania ako vecne správny potvrdil.
34. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP (Civilný mimosporový poriadok) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
35. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).