Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/450/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou, v právnej veci žalobcu: NeoTec Martin, s.r.o., Brezová 13, 036 01 Martin, IČO: 31 595 375, zastúpeného: HRONČEK & PARTNERS s.r.o., Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Prokion, s.r.o., Potočná 22, 010 04 Žilina, IČO: 36 037 591, o zaplatenie 500 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 500 EUR s úrokom z omeškania 9,05% ročne zo sumy 500 EUR od 15.08.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania 9,05% ročne zo sumy 120 EUR od 06.01.2015 do 14.08.2015, úroku z omeškania 9,05% ročne zo sumy 720 EUR od 06.02.2015 do 14.08.2015, úroku z omeškania 9,05% ročne zo sumy 720 EUR od 09.03.2015 do 14.08.2015, úroku z omeškania 9,05% ročne zo sumy 720 EUR od 06.04.2015 do 14.08.2015, úroku z omeškania 9,05% ročne zo sumy 720 EUR od 07.05.2015 do 14.08.2015.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 120 EUR od 06.01.2015 do 14.08.2015, 0,1% denne zo sumy 720 EUR od 06.02.2015 do 14.08.2015, 0,1% denne zo sumy 720 EUR od 09.03.2015 do 14.08.2015, 0,1% denne zo sumy 720 EUR od 06.04.2015 do 14.08.2015, 0,1% denne zo sumy 720 EUR od 07.05.2015 do 14.08.2015, 0,1% denne zo sumy 500 EUR od 15.08.2015 do 22.12.2015 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 500 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 15.08.2015 do zaplatenia, ďalej úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne zo súm a za obdobie špecifikované v žalobnom petite, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo súm a za obdobie špecifikované v žalobnom petite, ďalej paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 EUR a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že v pozícii prenajímateľa uzatvoril so žalovaným ako nájomcom dňa 18.08.2014 Zmluvu na podnikateľský prenájom hnuteľnej veci (Zmluva). Predmetom nájmu bolo 10 ks priemyselných šijacích strojov B.. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú, s poukazom na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nájomný vzťah viackrát obnovoval. Žalovaný sa s úhradami piatich faktúr dostal do omeškania, a to napriek tomu, že dňa 29. mája 2015 písomne uznal dlh a zaviazal sa žalobcovi uhradiť dlžnú čiastku vo výške X XXX EUR do 15.06.2015. Po doručení predžalobnej výzvy žalovaný uhradil dňa 14.08.2015 sumu vo výške X XXX EUR. Po tejto čiastočnej úhrade je žalovaný dlžný istinu vo výške XXX EUR. Z oneskorene vykonaných úhrad požaduje žalobca

zákonné úroky z omeškania a taktiež zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby za každý deň omeškania, ktorá bola dohodnutá v článku 6 písm. a) Zmluvy. Žalobca v súvislosti s pojmom diskontná sadzba poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, z ktorého odvodzoval, že pod pojmom diskontná sadzba treba rozumieť základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky (ECB), ktorú ECB stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody. Sadzba pre hlavné refinančné operácie je od 10.09.2014 ECB stanovená na hodnotu 0,05%, teda žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 0,1% denne. S poukazom na omeškanie žalovaného žiadal tiež sumu vo výške 40 EUR titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

2. V prílohe písomnej žaloby žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky, a to: v žalobe označenú Zmluvu na podnikateľský prenájom hnuteľnej veci, pokladničný doklad zo dňa 01.06.2015 znejúci na sumu XXX EUR s popisom „úhrada faktúry, číslo faktúry: XXXXXXXX“, ďalej faktúry vystavené žalobcom žalovanému, a to: faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 05.01.2015 na sumu 720 EUR, faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 05.02.2015 na sumu 720 EUR, faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 08.03.2015 na sumu 720 EUR, faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 05.04.2015 na sumu 720 EUR, faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 06.05.2015 na sumu 720 EUR, uznanie dlhu zo dňa 29.05.2015, v ktorom žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi čo do výšky a dôvodu v celkovej výške X XXX EUR, predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 29.07.2015 a doklad o úhrade sumy X XXX EUR zo dňa 14.08.2015.

3. Súd vo veci vydal dňa 08.12.2015 platobný rozkaz č. k. XXCb/XXX/XXXX-XX, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX EUR spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným sadzbou, základom a dobou omeškania, zmluvnou pokutou špecifikovanou sadzbou, základom a dobou omeškania, všetko v zhode s podanou žalobou, ďalej paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR a trovy konania. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v dôsledku čoho došlo k jeho zrušeniu.

4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že uznáva zaplatenie istiny vo výške 500 EUR a úrokov z omeškania spolu vo výške 125,50 EUR. Istinu uhradil dňa 22.12.2015 a úroky z omeškania dňa 04.01.2016. Odpor podáva v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne. Žalovaný poukázal na to, že pojem diskontná sadzba, od ktorej sa má výška zmluvnej pokuty odvíjať, je pojmom neurčitým a nezrozumiteľným, a toto ustanovenie Zmluvy pokladá za nevykonateľné. Poukazuje na to, že § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z., na ktorý v žalobe poukazuje žalobca, presne vymenúva štyri prípady slovného spojenia, kedy sa uplatňuje základná úroková sadzba ECB. Podľa žalovaného žalobcovi v čase uzatvárania zmluvy nič nebránilo uviesť do zmluvy správny pojem, keďže v roku 2014 sám písomne uvedenú zmluvu navrhol. Žalovaný pripojil doklad o úhrade sumy XXX EUR a o úhrade sumy XXX,XX EUR.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu opätovne poukázal na § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. a uviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty je podľa neho dostatočne určité a s tvrdeniami žalovaného sa nestotožňuje.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.02.2017 poukázal tiež na skutočnosť, že v čase uzatvorenia Zmluvy sa na Slovensku už 5 a pol roka platilo menou euro. Ak malo byť ustanovenie o zmluvnej pokute pojmovo jasné a nie dvojzmyselné alebo mätúce, mal byť v ustanovení o zmluvnej pokute použitý zrozumiteľný pojem „základná úroková sadzba ECB“. Pojem diskontná sadzba je pre žalovaného neurčitý a nezrozumiteľný, ustanovenie pokladá za nevykonateľné. S poukazom na skutočnosť, že autorom Zmluvy je žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. U. zo dňa 01.09.2018, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala. Nejednoznačnosť a dvojzmyselný výklad pojmu diskontná sadzba podľa žalovaného preukazuje aj skutočnosť, že v uznaní dlhu zo dňa 29. mája 2015 sa uvádza zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne, kým v podanej žalobe žalobca žiada zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne.

7. Na pojednávanie nariadené na 25.10.2017 sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Doručenie predvolania mal vykázané doručením do elektronickej schránky fikciou dňa 21.10.2017. Keďže predvolanie bolo žalovanému

doručované s dostatočným časovým predstihom (05.10.2017) a žalovaný sa s ním v konečnom dôsledku ani neoboznámil, súd s poukazom na ustanovenie § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého je lehota na prípravu pojednávania spravidla najmenej 5 dní, považoval lehotu na prípravu pojednávania pre žalovaného za dostatočnú, a teda zachovanú.

8. Na nariadenom termíne pojednávania súd teda prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Pred otvorením pojednávania vzal právny zástupca žalobcu podanú žalobu v časti o zaplatenie istiny 500 EUR a úrokov z omeškania späť, s odkazom na žalovaným vykonané úhrady. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe v časti, v ktorej ju nezobral späť, t. j. v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne za omeškanie s platbami, trvá. Zároveň uviedol, že pojem diskontná sadzba je dostatočne určitý a ide o bežne používaný pojem, čo vyplýva aj z listín, ktoré predložil priamo na pojednávaní, a to z výňatku z Krátkeho slovníka slovenského jazyka, zo Slovníka bankových pojmov Slovenskej bankovej asociácie, z internetovej stránky Národnej banky Slovenska a z bankového slovníka mBank.sk.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 10. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 544 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

12. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

13. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

14. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, pričom uvedené nebolo medzi stranami sporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom existoval záväzkovo - právny vzťah titulom Zmluvy na podnikateľský prenájom hnuteľnej veci. V konaní taktiež nebolo sporné, že žalovaný sa dostal s úhradou nájomného vo výške X XXX EUR do omeškania. Z tejto sumy uhradil sumu vo výške X XXX EUR ešte dňa 14.08.2015, a po podaní žaloby, dňa 22.12.2015, uhradil zvyšnú časť istiny vo výške XXX EUR. Dňa 04.01.2016 uhradil taktiež úroky z omeškania, spolu vo výške XXX,XX EUR. V dôsledku vykonaných úhrad vzal žalobca žalobu na pojednávaní v časti späť.

16. Medzi stranami bola sporná platnosť dojednania o zmluvnej pokute za omeškanie žalovaného s platením nájomného. Podľa čl. 6 písm. a) Zmluvy je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby za každý deň omeškania s platením. Žalobca uvedené dojednanie považoval za platné a dostatočne určité a poukázal pritom na § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. podľa vety prvej ktorého: Kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem "základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody

vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. S poukazom na uvedené, keďže sadzba pre hlavné refinančné operácie ECB je od 10.09.2014 stanovená na hodnotu 0,05%, má žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne. Naopak žalovaný pojem „diskontná sadzba“ považuje za neurčitý a nejednoznačný a poukazuje na to, že takýto pojem sa neuvádza ani v jednom zo štyroch presne stanovených slovných spojení v § 17 ods. 1 citovaného zákona, teda nejde ani o základnú úrokovú sadzbu Národnej banky Slovenska (NBS), ani diskontnú sadzbu NBS, ani diskontnú úrokovú sadzbu a ani o diskontnú sadzbu Štátnej banky česko-slovenskej. Neurčitosť uvedeného pojmu má ísť na ťarchu žalobcu, ktorý Zmluvu navrhol.

17. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť z dojednania o zmluvnej pokute zrejmá jej výška alebo spôsob jej určenia. V predmetnej zmluve je výška zmluvnej pokuty uvedená ako dvojnásobok diskontnej sadzby. Súd sa teda zaoberal významom pojmu diskontná sadzba. Diskontná sadzba je v teórii definovaná ako úroková sadzba, za ktorú centrálna banka požičiava peniaze komerčným bankám. Používanie pojmu v tomto význame vyplýva aj z výtlačkov, ktoré predložil na pojednávaní žalobca. Do 31. decembra 2002 sa u nás používal pojem diskontná úroková sadzba NBS a diskontná úroková sadzba Štátnej banky česko-slovenskej. Rozhodnutím Bankovej rady NBS z 12. decembra 2002 bol s účinnosťou od 1. januára 2003 zavedený termín základná úroková sadzba NBS, ktorý tieto pojmy nahradil. V dôsledku zavedenia meny euro v Slovenskej republike sa od 1. januára 2009 používa pojem základná úroková sadzba ECB, ako to vyplýva z § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z.. Taktiež z výtlačku z webovej stránky NBS, ktorý predložil žalobca na pojednávaní vidno, že samotná NBS pri odkaze na diskontnú úrokovú sadzbu NBS používa skrátený pojem „diskontná sadzba“. Súd je teda názoru, že pod pojmom diskontná sadzba možno celkom jednoznačne rozumieť diskontnú úrokovú sadzbu NBS, neskôr označovanú ako základná úroková sadzba NBS, pričom aktuálne ide o základnú úrokovú sadzbu ECB. K uvedenému záveru možno dôjsť aj za použitia interpretačného pravidla pre prejav vôle uvedeného v § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka. Objektivizáciou adresáta právneho úkonu možno podľa názoru súdu bez pochýb uzavrieť, že v zmluve uvedený výraz diskontná sadzba má byť diskontná sadzba NBS (s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. aktuálne základná úroková sadzba ECB) a niet rozumného dôvodu domnievať sa, že žalobca mal pri kreovaní zmluvy na mysli inú diskontnú sadzbu, príp. diskontnú sadzbu inej národnej (centrálnej) banky. Na margo obrany žalovaného, že možnosť rozličného výkladu pojmu diskontná sadzba je nutné pričítať na ťarchu žalobcu ako toho, kto tento pojem prvýkrát v zmluve použil, súd uvádza, že použitý pojem nepovažuje za pojem nejednoznačný a pripúšťajúci dvojaký výklad. Súd podotýka, že žalovaný nijako nešpecifikoval, aký iný význam by tento pojem mohol mať. Keďže teda z pojmu diskontná sadzba je zrejmé, že ide o diskontnú sadzbu NBS, ktorú v súčasnosti nahradila základná úroková sadzba ECB a jej výšku je možné jednoznačne určiť, považuje súd dojednanie o zmluvnej pokute za platné. Počas celého trvania omeškania žalovaného s úhradou záväzku bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05%, čiže jej dvojnásobok predstavuje 0,1%. Určitosti dojednania o zmluvnej pokute nebráni podľa názoru súdu ani skutočnosť, že v čase uzatvorenia Zmluvy už bola Slovenská republika súčasťou menovej únie, keďže obsah a význam pojmu bol jasný. Na určitosť dojednania taktiež nemá vplyv žalovaným namietaná skutočnosť, že v uznaní dlhu uznal zmluvnú pokutu len vo výške 0,05% denne, nakoľko uznanie dlhu je jeho jednostranný právny úkon adresovaný žalobcovi ako veriteľovi.

18. S poukazom na § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) rozhodol súd v tomto rozsudku o čiastočnom späťvzatí žaloby bližšie popísanom v bode 8. Zároveň s poukazom na právne závery uvedené v predchádzajúcom bode zaviazal súd žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo súm s platením ktorých bol v omeškaní. V dôsledku omeškania žalovaného vznikol žalobcovi nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré mu súd rovnako priznal.

19. O nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Následne vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná istina v sume XXX EUR a úroky z omeškania vo výške XXX,XX EUR boli žalovaným uhradené po podaní žaloby. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje,

že v tejto časti nesie procesné zavinenie na zastavení konania žalovaný, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov konania v tejto časti svedčí žalobcovi. Procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania v uvedenej časti preto súd pre potreby rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania analogicky podľa § 255 ods. 2 zohľadňoval ako neúspech žalovaného, resp. úspech žalobcu. V zostávajúcej časti uplatneného nároku bol žalobca v celom rozsahu úspešný, preto mu v nej svedčí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd teda konštatuje, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Preto mu súd s poukazom na § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).