Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-35-2016.pdf
PDF · 161.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., so sídlom Rovná č. 4240, Poprad, právne zastúpeného JUDr.Valériou Brečkovou, advokátkou, so sídlom Daľkovská č. 470/14, Snina, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.júla 2016 na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že dňa 11.09.2014 začala u žalobcu daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za obdobie január - december 2013, ktorú vykonával Daňový úrad F., pobočka F. (ďalej len „správca dane“) na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 14.08.2014.
2. Správca dane kontrolou zdaňovacieho obdobia zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. XX/XX zo dňa 31.10.2013, základ dane v sume 20.055,00 eur, DPH 20% v sume 4.011,00 eur za zemné práce - obnova plynovodov v S. od spoločnosti U. C., A. D. X, z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane za účelom preverenia realizácie stavebných prác podľa faktúr predložených žalobcom vyzval daňový subjekt U. C., aby sa dňa 10.11.2014 dostavil pred správcu dane a predložil požadované doklady. Daňový subjekt U. C. sa dostavil pred správcu dane dňa 11.12.2014, predložil doklady požadované správcom dane na základe vyššie uvedenej výzvy a k veci sa vyjadril tak, že predmetnú faktúru vystavil, zaúčtoval ju v účtovníctve, vlastných zamestnancov nemal, práce boli vykonávané v subdodávke spoločnosťou B. s.r.o. so sídlom Q. XX, W.. Stavenisko v S. písomne nepreberal, protokol o prevzatí prác nebol vyhotovený a preberal ho iba ústne s p. N., prípadne s p. U. zo spoločnosti Y., ktorý vystupoval ako hlavný vedúci. Pán N. mu ukázal miesto, kde sa majú práce vykonať. Za spoločnosť B. s.r.o. vystupoval p. S. W., ktorému ukázal, kde sa práce majú vykonať. K svojmu tvrdeniu predložil faktúru od spoločnosti B. č. XXX/XXXX zo dňa 31.10.2013.
3. Písomným podaním zo dňa 19.01.2015 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/B. správca dane zaslal dožiadanie miestne príslušnému správcovi dane Daňovému úradu W., aby preveril požadované skutočnosti u daňového subjektu B. s.r.o., so sídlom Q. XX, W.. Miestne príslušný správca dane Daňový
úrad W. na základe uvedeného dožiadania správcovi dane oznámil listom zo dňa 17.03.2015, že zaslal na adresu sídla spoločnosti predvolanie zo dňa 28.01.2015, ktoré sa vrátilo s označením „adresát neznámy“. Interným preverovaním zistil, že v predmetnej spoločnosti B. s.r.o. bola zrušená registrácia na základe § 81 ods. 4 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Registrácia bola zrušená ku dňu 23.04.2014. Posledné daňové priznanie bolo podané za IV. štvrťrok 2012. V čase vykonania prác uvedených na základe dožiadania nebola spoločnosť B. s.r.o. už platiteľom DPH. Podľa úradného záznamu správcu dane č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2015 spoločnosť B. s.r.o. nemala v roku 2013 žiadnych zamestnancov.
4. Listom zo dňa 07.07.2015 č. XXXXXXXX/XXXX správca dane vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy k dodávateľským faktúram od dodávateľov, okrem iného aj od U. C., A. D., na preukázanie a potvrdenie skutočnosti, že došlo k zdaniteľnému plneniu tak, ako je deklarované na faktúre. Na základe tejto výzvy žalobca, resp. štatutárny zástupca žalobcu p. N. dňa 11.08.2015 oznámil správcovi dane, že nedoručí žiadne doklady a dôkazy, pretože žiadne nemá. Túto skutočnosť potvrdzuje úradný záznam č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.08.2015.
5. O priebehu daňovej kontroly s úkonmi, ktoré boli vykonané správcom dane v rámci daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 08.07.2015, o čom bola spísaná zápisnica č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.07.2015.
6. O výsledku daňovej kontroly správca dane spísal dňa 19.08.2015 protokol č. XXXXXXXX/XXXX, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi dňa 04.09.2015. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu, t.j. dňa 04.09.2015.
7. Dňa 20.08.2015 doručil žalobca správcovi dane elektronicky návrh dôkazov, ktorými navrhoval vypočuť ďalších svedkov. Správca dane žalobcovi listom č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2015 oznámil, že k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly je oprávnený sa vyjadriť a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu kontroly v zákonom stanovenej lehote. Dňa 28.09.2015 správcovi dane žalobca doručil elektronicky vyjadrenie k výsledkom daňovej kontroly.
8. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vydal dňa 15.02.2016 rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.011,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013.
II.
9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.07.2016 a to tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane.
10. Rozhodnutie odôvodnil uvedením odvolacích námietok žalobcu, ktorý vyrubený rozdiel dane považuje za nezákonný, nesprávny, v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“), zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“), ako aj s Ústavou Slovenskej republiky a rozsudkami Európskeho súdneho dvora. Namietal, že správca dane od začiatku kontroly, ktorá začala dňa 11.09.2014, prvé úkony vykonal až dňa 08.07.2015, kedy sa oboznámil so zisteniami z daňovej kontroly. Správca dane od začiatku kontroly nevykonával dokazovanie, a ak vykonával, tak bez jeho súčinnosti, čím mu bolo upreté právo predkladať dôkazy k zisteniam správcu dane v priebehu daňovej kontroly. Žalobca namietal, že správca dane sa nevysporiadal s preverením prijatých zdaniteľných plnení a s preverením daňových povinností platiteľa, ktoré boli použité pre finálnych odberateľov. Čiže, ak nebolo prijaté zdaniteľné plnenie od platiteľov DPH, nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť tomuto platiteľovi, čo správca dane nerieši. Namietal porušenie zákonnosti v tom, že správca dane s poukazom na § 46 ods. 10 Daňového poriadku nevykonal kontrolu s naplnením jej zákonného účelu v zákonom stanovenej lehote jedného roka. Namietal porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku a to tým, že ak správca dane zistil pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom, neoznámil tieto pochybnosti a nevyzval ho, aby sa k ním vyjadril. Vyrubovacie konanie považoval za nezákonné a to z dôvodu, že v procese vyrubovacieho konania správca dane nie je oprávnený dôkazy obstarať, iba ich vyhodnocovať a aj to vo vzťahu k
námietkam a dôkazom platiteľa. Uviedol, že dodávateľ U. C. potvrdil, že bol uzatvorený ústny preberací protokol na dodanú službu, a teda nie je pravdou, že neuniesol žalobca svoje dôkazné bremeno. Pokiaľ U. zabezpečil práce u tretieho subjektu, ktorý nemal nič spoločné so žalobcom, tak fiktívnu faktúru, ktorú si zabezpečil od subdodávateľa B., je potrebné pripustiť na ťarchu dodávateľovi. Poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora č. C-80/11, C-142/11 a C-285/11, ako aj rozsudky C-354/03, C-355/03 a C-484/03.
11. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej popísal priebeh výkonu daňovej kontroly, dokazovanie vykonané správcom dane tak, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného.
12. Žalovaný konštatoval, že správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotil v ich vzájomnej súvislosti s prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
13. Dôvodil, že z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, resp. služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom dane. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je vychádzať nielen z predložených faktúr a iných dokladov, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však povinnosťou správcu dane zisťovať, ak vzniknú pochybnosti o osobe, ktorá je uvedená na faktúre, či tento tovar, resp. službu dodala, ktorý iný dodávateľ tovar, resp. službu dodal. Žalobca nevedel okrem faktúry, súpisu prác a objednávky preukázať žiadnymi inými písomnými dôkazmi, že došlo k reálnu dodaniu služby stavebných prác spoločnosťou U. C. (správne fyzickou osobou - podnikateľom). Žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu stavebných prác deklarovaných na predloženej faktúre napriek tomu, že vystavenie faktúry potvrdil U. C.. Jeho vyjadrenie k realizácii stavebných prác bolo len všeobecného charakteru bez uvedenia konkrétnych skutočností, t.j. kto v subdodávke stavebné práce vykonal, keďže spoločnosť B. s.r.o. nemala materiálne ani personálne zabezpečenie na ich realizáciu. Žalovaný je toho názoru, že faktúra, objednávka a súpis vykonaných prác obsahujú len všeobecný opis zdaniteľného plnenia, neboli žalobcom predložené ďalšie dôkazy, ako je napr. preberací protokol o vykonaných prácach, stavebný denník a pod..
14. Konštatoval, že v prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Žalobca ako podnikateľský subjekt si musí svojho obchodného partnera vyberať s určitou dávkou obozretnosti, aby mohol správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by preukázali uskutočnenie fakturovaných prác. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo možné na základe predložených dokladov uznať odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, teda musí preukázať, že reálne došlo k vykonaniu stavebných prác podnikateľom U. C.. To, že doklady musia mať povahu faktúr, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH. Preto, ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.
15. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nenesie zodpovednosť za konanie tretej osoby, žalovaný uviedol, že túto námietku považuje za neopodstatnenú. Aj z rozsudkov Európskeho súdneho dvora C-80/11 a C-142/11, na ktoré žalobca sám poukazuje, vyplýva, že Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavanie daňových povinností) obchodného partnera. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi tak, ako k tomu došlo v danom prípade.
16. V súvislosti s poukázaním na rozsudky Európskeho súdneho dvora č. C-254/03, C-355/03 a C-484/03 žalovaný uviedol, že správca dane vykonaným dokazovaním v daňovej kontrole preveroval okolnosti, za ktorých mali byť obchody realizované, t.j. okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dodávateľ uvedený na faktúrach mohol, resp. nemohol fakturované dodávky skutočne dodať. Správca dane nemôže posudzovať a zisťovať, či bolo spáchané podvodné konanie, táto činnosť prináleží orgánom činným v trestnom konaní. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní. Žiadne ustanovenie Daňového poriadku to neustanovuje, avšak kritériá, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane.
17. K procesným námietkam žalobcu, ktorými poukazoval na nečinnosť správcu dane, keď nevykonával počas daňovej kontroly dokazovanie, a ak vykonal, tak bez súčinnosti žalobcu, žalovaný uviedol, že správca dane za účelom preverenia dodania služieb podľa predložených faktúr zaslal dňa 22.10.2014 dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX na Daňový úrad N., k tomu odpoveď na dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Cg zo dňa 10.11.2014 týkajúce sa spoločnosti F. X. s.r.o.. Za účelom overenia dodania prác zaslal správca dane dožiadanie na Daňový úrad W. č. XXXXXXX/X/XXXXX/ XXXX/B. zo dňa 12.01.2015 a odpoveď mu bola doručená dňa 09.01.2015, ktorá sa týkala daňového subjektu P... Za účelom preverenia dodania služieb zaslal správca dane na Daňový úrad N., pobočka D. P. dňa 12.01.2015 dožiadanie. Uvedené skutočnosti boli preverené a správcovi dane bola zaslaná odpoveď dňa 03.02.2015, ktorá sa týkala daňového subjektu Q. M.. Správca dane spísal aj s daňovým subjektom U. C. zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 11.12.2014 a 19.01.2015 zaslal dožiadanie na Daňový úrad W., ktorý mu odpovedal písomným podaním zo dňa 17.03.2015 a týkala sa spoločnosti B., s.r.o.. Správca dane preveroval skutočnosti v spoločnosti P. T., s.r.o., žiadosťou zo dňa 12.01.2015 a odpoveď mu bola zaslaná dňa 10.03.2015. Rovnako preveroval dodanie služieb pre kontrolovaného platiteľa - žalobcu a z uvedeného dôvodu zaslal dňa 26.01.2015 a 04.06.2015 daňovému subjektu F. T.. oznámenie o výkone miestneho zisťovania, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.06.2015, o čom bola spísaná aj zápisnica. Bolo zasielané dožiadanie dňa 11.05.2015 vo vzťahu k spoločnosti B.-O. F., s.r.o., O.. Odpoveď bola doručená správcovi dane dňa 17.06.2016. Bolo zasielané dožiadanie dňa 22.02.2014 na Daňový úrad N., pobočka H. a odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 12.02.2015.
18. Na základe uvedených skutočností konštatoval, že správca dane vykonal posledné zisťovanie dňa 24.06.2015. Dňa 08.07.2015 oboznámil žalobcu s priebehom a s vykonanými úkonmi v rámci daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie január až december 2013. Kontrola bola vykonaná v súčinnosti so žalobcom, po zhromaždení odpovedí bol informovaný o priebehu a výsledkoch daňovej kontroly. Daňový poriadok v § 45 ustanovuje, že daňový subjekt má právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia. Nie je však stanovené, koľkokrát sa táto činnosť má vykonávať. Správca dane postupoval v súlade s citovaným ustanovením, pretože umožnil žalobcovi vyjadriť sa k zisteniam, umožnil predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a neuprel mu žiadne jeho právo.
19. K námietke žalobcu, že správca dane nevykonal dokazovanie na základe jeho návrhu zo dňa 20.08.2015 z dôvodu blížiacej sa lehoty podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, žalovaný uviedol, že správca dane začal daňovú kontrolu dňa 11.09.2014 a ukončil ju v zákonom stanovenej lehote. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu dňa 04.09.2015. Nasledujúci deň po doručení protokolu spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, t.j. dňa 05.09.2015 začal vyrubovacieho konanie podľa §68 ods. 1 Daňového poriadku. Dňa 20.08.2015 bol správcovi dane elektronicky doručený návrh žalobcu na dokazovanie, kde navrhol vypočuť ďalších svedkov. Listom zo dňa 09.09.2015 správca dane žalobcovi oznámil, že k zisteniam uvedeným v protokole je oprávnený sa vyjadriť a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu kontroly v zákonom stanovenej lehote. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku bola žalobcovi vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole určená lehota 15 pracovných dní, ktorá uplynula dňa 28.09.2015. V tento deň bolo správcovi dane elektronicky doručené vyjadrenie žalobcu k protokolu, v ktorom okrem iného uvádza to, čo v podaní zo dňa 20.08.2015. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní, predvolal svedkov a uskutočnil s nimi ústne pojednávanie, o čom bola spísaná zápisnica dňa 02.02.2016.
20. Ďalej uviedol, že správca dane na základe vyššie uvedených skutočností vykonával daňovú kontrolu v súčinnosti so žalobcom a vykonal rozsiahle šetrenie za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu v zmysle ustanovenia § 3 Daňového poriadku, ktorý ustanovuje základné zásady daňového konania. Jednou zo základných zásad je v zmysle citovaného ustanovenia zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje
povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad zásada voľného hodnotenia dôkazov, na základe ktorých správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zdôraznil, že daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
21. K námietke žalobcu argumentoval, že správca dane neporušil ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, pretože mu umožnil predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane. Neporušil ani § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pretože žalobca bol dňa 08.07.2015 oboznámený s priebehom a vykonávanými úkonmi v rámci daňovej kontroly a následne bol vyzvaný na predloženie dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia a odstránil a vysvetlil pochybnosti. Správca dane neporušil § 44 a § 45 Daňového poriadku, pretože daňová kontrola bola vykonaná v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na dosiahnutie jej účelu. Podstatou zisťovania s preverovania nie je formálna kontrola údajov uvedených v predložených dokladoch, ale posudzujú sa všetky zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach, skúmajú sa možnosti uskutočnenia preverovaných obchodných transakcií s prihliadnutím na možnosti kontrolovaného daňového subjektu. Na preukázanie skutočne realizovaných transakcií je potrebné preverovanie dodávateľov z dôvodu, či došlo k dodaniu služieb subjektom na faktúre uvedeným. Ako dôkaz porušenia ustanovení Daňového poriadku je podľa žalobcu absencie zápisnice o priebehu a výsledkoch dokazovania a preukázané zistenia a vyhodnotenia dôkazov podľa § 47 písm. b/ Daňového poriadku. Žalovaný k tomu uviedol, že v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, správca dane s ním dohodne deň prerokovania pripomienok a dôkazov. Správca dane na základe písomného vyjadrenia žalobcu a ním predložených dôkazov vykonal dokazovanie a miestne zisťovania. O priebehu a výsledkoch dokazovania spísal zápisnice podľa §19 Daňového poriadku. Žalobca predložil len pripomienky, ale nepredložil žiadne dôkazy. Aj napriek tomu sa správca dane jeho pripomienkami zaoberal, vyhodnotil ich a spísal dňa 02.02.2016 zápisnicu. Tieto zistenia boli zapracované do protokolu z daňovej kontroly a tento dokument nie je zaťažený vadou nezákonnosti.
22. K námietke, že správca dane nevykonal preverenie daňových povinností žalobcu na výstupe, uviedol, že v daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť a správnosť údajov uvedených na faktúrach. Správca dane preverovanie dodania služieb osobami uvedenými faktúrach vykonal, pričom nebol viazaný iba návrhmi zo strany žalobcu. Správca dane nespochybnil dodanie prác, avšak nepodarilo sa odstrániť pochybnosti o tom, že služby boli dodané dodávateľskými spoločnosťami. Ak si platiteľ uplatní nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na predložených dokladoch a to osobou uvedenou na týchto dokladoch. Z uvedeného vyplýva, že preverenie dodania prác žalobcom pre svojich odberateľov by nemalo vplyv na vyrubenie rozdielu dane, pretože dôvodom vyrubenia dane bolo neuznanie práve prác daňového subjektu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr.
23. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že správca dane neakceptoval jeho návrh na vypočutie svedkov zo dňa 20.08.2015 a to z dôvodu, že správca dane žalobcovi oznámil listom zo dňa 09.09.2015, že jeho návrh, ktorý doručil po expedovaní protokolu z daňovej kontroly (19.08.2015), nemôže akceptovať, avšak zároveň mu oznámil, že ďalšie dôkazy jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, má možnosť predložiť 15 dní odo dňa doručenia výzvy na vyjadrenie sa k protokolu. Správca dane mu teda umožnil využiť tento návrh vo vyrubovacom konaní. Zaoberal sa ním a vykonal svedecké výpovede. Dôkazy získal zákonným spôsobom a daňovú kontrolu ukončil v zákonnej lehote.
24. K námietke žalobcu, že správca dane preveroval dodanie u subdodávateľov, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade so zákonom pre opodstatnené pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a dbal, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie z dôvodu, že u priamych dodávateľov sa nepodarilo reálne dodanie služieb preukázať, správca dane za účelom získania objektívnej pravdy bol povinný šetriť obchodný reťazec.
25. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnil odpočítanie dane oprávnene. Správcom dane bol dostatočne zistený skutkový stav veci, vykonal dokazovanie čo najúplnejšie, mal k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia a zistil, že žalobca porušil ustanovenie §49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, keď nepreukázal, že daň z pridanej hodnoty uvedená na faktúre bola voči nemu uplatnená platiteľom na nej uvedeným.
III.
26. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za nezákonné, pretože sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a rozhodnutím žalovaného ako aj správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, v dôsledku toho bol ukrátený na svojich právach.
27. Namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami, ktorými poukazoval na nezákonný postup správcu dane, ktoré majú za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda že správca dane v priebehu daňového konania nezhromaždil dostatočné množstvo dôkazov a pri hodnotení vykonaných dôkazov došlo k svojvoľnému hodnoteniu v jeho neprospech. Opätovne poukázal na to, že od začiatku daňovej kontroly, t.j. od 11.09.2014 do prvého úkonu, t.j. do 08.07.2015 správca dane nevykonal žiadne procesné úkony v súčinnosti s ním, teda čo znamená, že začal daňovú kontrolu a bez súčinnosti s ním po desiatich mesiacoch dňa 08.07.2015 ho oboznámil so zisteniami pri daňovej kontrole, ktorými sú vyložene založené na pochybnostiach správcu dane o prijatých zdaniteľných plneniach a na týchto pochybnostiach prezentuje prvýkrát od začatia daňovej kontroly dňa 08.07.2015 neuznanie práva na odpočítanie dane z nakupovaných služieb pre finálneho odberateľa za kontrolované zdaňovacie obdobie vo výške 4.011,00 eur.
28. Uviedol, že dňa 20.08.2015 predložil stanovisko a návrh dôkazov počas výkonu daňovej kontroly, a to všetko nadväzne na vyslovené pochybnosti v predmetnom oboznámení správcu dane zo dňa 08.07.2015, čo znamená, že správca dane počas obdobia od začiatku daňovej kontroly, t.j. od 11.09.2014 do 08.07.2015 vykonal dokazovanie bez súčinnosti s ním a jednoznačne len v jeho neprospech a po doručení návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 20.08.2015 taktiež predmetné návrhy
- oprávnené návrhy na vykonanie dôkazov v procese daňovej kontroly odmietol, resp. ich nevykonal, pretože zavinením správcu dane (nie zavinením žalobcu) sa blížila lehota v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku na ukončenie daňovej kontroly, a tak ju aj správca dane - nezákonne ukončil, keď dňa 19.08.2015 vyhotovil protokol o daňovej kontrole.
29. Žalobca mal za to, že v prípade, ak proces daňovej kontroly a protokol z daňovej kontroly je zaťažený vadou nezákonnosti, tak samotné rozhodnutie správcu dane, ktoré je zavŕšením vyrubovacieho konania je rovnako nezákonné, pretože vychádza zo skutočnosti zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a z podkladu - protokolu o takejto kontrole bez zákonných vyššie uvedených obligatórnych náležitostí protokolu o daňovej kontrole. Vo vzťahu k hmotnoprávnemu pochybeniu správcu dane poukázal na to, že správne určenie dane za predmetné zdaňovacie obdobie roka 2013 vychádza zo zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý hmotnoprávne ustanovuje, že platiteľovi DPH nevzniká len právo na odpočítanie DPH, ale aj daňová povinnosť z uskutočnených zdaniteľných plnení. Správca dane sa nevysporiadal v procese daňovej kontroly dostatočne, úplne a preukázateľne s preverením prijatého zdaniteľného plnenia a vôbec sa nevysporiadal s preverením daňových povinností tohto platiteľa DPH v predmetnom zdaňovacom období z uskutočneného zdaniteľného plnenia, a to z dôvodu, že predmetné neuznané prijaté zdaniteľné plnenie bolo použité pre finálnych odberateľov a nemohlo byť pre týchto odberateľov použité zdaniteľné plnenie z iných zdrojov, čiže, ak podľa deklarovania správcu dane bolo
prijaté zdaniteľné plnenie od predmetných platiteľov DPH - subdodávateľov, tak relevantne opierajúc sa o zásadu materiálnej pravdy v daňovom konaní - tak nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť tomuto platiteľovi DPH.
30. Namietal, že ak správca dane v procese daňovej kontroly, resp. v oboznámení so zisteniami (lebo proces daňovej kontroly de facto neexistoval) preveroval subdodávateľov platiteľa DPH, ktorému nebolo priznané právo na odpočítanie dane, a to spôsobom vecného priraďovania jednotlivých zákaziek v reťazci subdodávateľov platiteľa, tak prečo túto zákonnú metódu akceptovanú v rámci práva EÚ neaplikoval aj pri tomto platiteľovi, s cieľom zistenia správnej výšky dane aj na výstupe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou správneho stanovenia daňovej povinnosti za každé zdaňovacie obdobie. Správca dane sa vôbec touto nepostrádateľnou stránkou správneho určenia dane vôbec nezaoberal, čo je v príkrom rozpore so základnou generálnou hmotnoprávnou zásadou, resp. podmienkou na uplatnenie práva na odpočítanie dane, t.j. prijatie zdaniteľných plnení na svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia.
31. Ďalej namietal, že správca dane s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku nevykonal daňovú kontrolu s naplnením jej zákonného účelu v zákonom stanovenej lehote 1 roka. Postupom správcu dane bol vystavený do situácie, ktorá ho podstatne znevýhodňovala oproti správcovi dane a značne obmedzila jeho možnosti obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva. V danom prípade porušovanie ústavného princípu proporcionality je podľa jeho názoru previazané so závažným a sústavným porušovaním procesného postupu, ktoré je takého rozsahu, že predstavuje úmyselné marenie účelu daňovej kontroly a daňového konania, ale aj porušenie práv daňového subjektu. Žalobca za nezákonné považuje aj vyrubovacie konanie, ktoré bezprostredne nadväzuje po ukončení daňovej kontroly. Predmetné vyrubovacie konanie považuje za nezákonné aj z toho dôvodu, že počas tohto konania správca dane v rozpore so zákonom získaval dôkazy, pričom vo vyrubovacom konaní je možné už len vyhodnocovať dôkazy získané počas daňovej kontroly, aj to len vo vzťahu k námietkam a dôkazom daňového subjektu, t.j. žalobcu.
32. Pokiaľ ide o dokazovanie vykonané správcom dane, žalobca namietal, že správca dane požadoval dôkazné bremeno nepatriace žalobcovi, a tiež že dôkazné bremeno u subdodávateľov preveroval v čase inom, ako je čas zdaniteľných plnení, a to s odstupom viac než 1 roka. Podľa žalovaného daňový subjekt, t.j. žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu stavebných prác deklarovaných na predloženej faktúre napriek tomu, že vystavenie faktúry potvrdil konateľ dodávateľa p. U. C.. S týmto názorom žalovaného ako aj správcu dane sa žalobca v celom rozsahu nestotožňuje a poukazuje na skutočnosti, že je potrebné uviesť, že U. C. potvrdil, že bol uzatvorený ústny preberací protokol na dodanú službu, a teda nie je pravdou, že by žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 Daňového poriadku. Pokiaľ daňový subjekt U. C. zabezpečil práce u tretieho subjektu, ktorý nemá so žalobcom nič spoločné, tak fiktívnu faktúru, ktorú si zabezpečil od subdodávateľa B. s.r.o., treba pripísať na jeho vrub. Žalobca s týmto tretím subjektom nemá nič spoločné.
33. Poukázal na § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka, ktorý priamo neobsahuje povinnosť zmluvných strán spísať zápisnicu o odovzdávaní predmetu diela. Povinnosť spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu diela však môže byť upravená v zmluve. O spísanie zápisnice môže požiadať aj ktorákoľvek zo zmluvných strán. Odovzdanie diela, ktorého predmetom je stavba, sa spravidla vykonáva na základe spísanej zápisnice. Zápisnica o prevzatí diela sa spisuje, ak sa na tom zmluvné strany dohodli v zmluve. Zápisnica sa spisuje aj vtedy, ak o jej spísanie požiadala ktorákoľvek zo zmluvných strán, preto odôvodnenia správcu dane, že nepredložil žiadne doklady a dôkazy a neuniesol tak dôkazné bremeno, nie sú namieste, pretože sú v rozpore s uvedeným ustanovením § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka. Pokiaľ vo veci navrhoval vypočuť ďalších svedkov, ktorých cituje správca dane vo svojom rozhodnutí, tak títo mali len prispieť k objasneniu skutočností, ktoré sú predmetom vykonanej daňovej kontroly. Reálne uskutočnenie služby sa správcovi dane preukázalo ústnymi vyjadreniami oboch subjektov (X. Q. s.r.o. a U. C.), ktoré sa podieľali na reálnom uskutočnení hospodárskej operácie - služby (zemné práce, obnova plynovodov v S.), pričom vyhlásenie obidvoch zmluvných strán musí správcovi dane postačovať pre deklarovanie stavebných prác spojených so vznikom daňovej povinnosti. V prípade stavebných prác nie je podstatné, či boli vykonané, ale je podstatné, či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou - daňovým dokladom. Pokiaľ oba subjekty zmluvného vzťahu potvrdili vykonanie stavebných prác v súlade s predloženou faktúrou, tak správca dane pri posudzovaní nároku musí dať prednosť skutočnému stavu pred stavom formálne právnym. Nemožno preto hovoriť o zneužití práva, tak ako to záverom uvádzal
správca dane. Pokiaľ ide o postup správcu dane v súvislosti s jeho návrhom na vypočutie svedkov, ktorý takýto návrh považuje za irelevantný, považuje žalobca takýto postup správcu dane za arbitrárny.
34. V súvislosti s výsluchom konateľa U. C. žalobca tiež namietal porušenie svojho zákonného práva podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, nakoľko ani žalobca ani jeho právny zástupca nebol včas písomne informovaný o jeho výsluchu a tak nemal možnosť byť pri výsluchu svedka a klásť mu otázky. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v obdobnej veci v jeho rozsudkoch: „Ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka. Tým, že správca dane neumožnil žalobcovi realizáciu jeho práva upraveného v § 25 ods. 4 Daňového poriadku, poškodil žalobcu na jeho právach počas daňového dokazovania, pričom takýto postup má priamy dosah na zákonnosť vydaných rozhodnutí daňových orgánov“. K tvrdeniu žalovaného, že daňovým subjektom neboli predložené ďalšie dôkazy, ako napr. preberací protokol o vykonaných prácach, stavebný denník a pod., žalobca uviedol, že nie je jeho povinnosťou predkladať relevantné dôkazy iných (tretích) daňových subjektov na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Navyše samotný správca dane uviedol, že pokiaľ neboli predložené dôkazy, tak chýbajúci dôkaz môže nahradiť výsluchom svedka, nakoľko ako dôkaz podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku slúžia najmä svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, ale i povinné záznamy a evidencie. Žalobcovi nie sú známe dôvody, prečo správca dane a tiež žalovaný ako odvolací orgán ním preukázané skutočnosti nepreukazuje a rozhodol v rozpore so všeobecne platnými zákonnými ustanoveniami.
35. Namietal, že odôvodnením rozhodnutia správca dane nedal náležitú odpoveď na otázku či žalobcom realizované odpočítania DPH boli, alebo neboli podľa ustanovení zákona o DPH uplatnené v rozpore s jeho ustanoveniami a ktorými. Absentuje tiež podstatná zákonná náležitosť a to, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, pričom tento nedostatok neodstránil vo svojom rozhodnutí ani žalovaný. Tieto boli arbitrárne, svojvoľné a bez toho, aby mal ich záver o nemožnosti uznania realizovaných výdavkov oporu v spisovom materiáli, či v zákonných ustanoveniach (nález ÚS SR sp. zn.: I. ÚS 241/07). Podstatou daňového konania malo byť skúmanie daňových dokladov čo do ich dôvodnosti, resp. jeho bezprostredných dodávateľov a nie tretích ďalších subjektov. V daňovom konaní správca dane porušil ustanovenie § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, pretože žalobcovi neumožnil výsluch navrhovaného svedka a tomuto klásť otázky pri ústnom pojednávaní veci ako svedkovi, hoci tak, ako to uvádza správca dane, žalobca o to požiadal. Správca dane ho neupovedomil o vypočutí svedka U. C.. Tento dôkaz bol získaný v rozpore so zákonom a na základe nezákonne získaných dôkazov nie je možné robiť závery a takto získané dôkazy vyhodnocovať. Neakceptoval jeho návrhy zaslané dňa 20.08.2015, teda zaslané v priebehu daňovej kontroly. Napriek tomu, že správca dane sa mal týmito návrhmi zaoberať, zaslal mu dňa 09.09.2015 oznámenie, že k zisteniam uvedeným v protokole sa môže vyjadriť s odôvodnením, že tieto návrhy boli doručené v čase, keď už bol expedovaný protokol z daňovej kontroly. Expedovanie protokolu o daňovej kontrole nie je ukončením daňovej kontroly. Správca dane v priebehu daňovej kontroly mu neadresoval ani jedinú výzvu, s dôkazmi ho neoboznamoval a prakticky žiadne výzvy k predloženiu dokladov nezaslal. Prvýkrát ho kontaktoval až dňa 08.07.2015. Vytváral časový tlak na neho z dôvodu potreby ukončenia daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote. Poukázal na nečinnosť správcu dane, nakoľko daňová kontrola bola začatá 11.09.2014 a prakticky 10 mesiacov správca dane s ním nekomunikoval. Porušil ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku a to tým, že ak správca dane zistil pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov, neoznámil tieto pochybnosti a nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril.
36. Poukázal na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdneho dvora, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých skutočnosti, na ktoré daňový subjekt nemá žiadny vplyv, napr. aj neplnenie si daňových povinností jeho dodávateľov voči miestne príslušnému daňovému úradu, nemôže mať vplyv na daňovú povinnosť daňového subjektu. Správca dane teda postupuje nezákonne, keď poškodzuje žalobcu na jeho zákonnom práve uplatniť si odpočítanie DPH z prijatých dokladov, pri ktorých je nesporné, že dodané plnenia boli využité pre účely podnikania, teda pre ďalšie dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v rámci vykonávania vlastnej podnikateľskej činnosti a zároveň je nesporné, že boli dodané iným platiteľom v tuzemsku. Poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora sp. zn.: C-80/11, C-142/11, C-285/11, C-354/03,C355/03,C-484/03.
IV.
37. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 14.11.2016, v ktorom opätovne uviedol skutočnosti a dôvody, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a ktoré boli aj obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu považoval za nedôvodné a navrhol žalobu zamietnuť.
V.
38. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
39. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
40. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
41. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
42. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.07.2016, ktorým žalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Daňového úradu F. (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.02.2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 v sume 4.011,00 eur. V predmetnom konaní ide teda o všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. ustanovení S.s.p..
43. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
44. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
45. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
46. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
47. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
48. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
49. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
50. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedeného jeho vyjadrenia k nim.
51. Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
52. Podľa § 46 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti návrhu na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole.
53. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8.
54. Podľa § 68 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu.
55. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že daňová kontrola začala u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2013 dňa 11.09.2014 na základe oznámenia správcu dane zo dňa 14.08.2014. Správcom dane bolo vykonané dokazovanie za účelom preverenia dodania služieb podľa faktúr predložených žalobcom dožiadaním u príslušných správcoch dane Daňový úrad N. (č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2014), Daňový úrad W. (č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/B. zo dňa 12.01.2015), Daňový úrad N., pobočka D. P. zo dňa 12.01.2015, Daňový úrad N., pobočka H. zo dňa 22.02.2014 ako aj ďalšími úkonmi. Posledný úkon - miestne zisťovanie u daňového subjektu F. T.. vykonal správca dane dňa 24.06.2015.
56. Na základe vykonaných zistení správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.07.2015, ktorou ho vyzval na predloženie písomných dôkazov a dokladov, ktoré by preukázali, že práce podľa predložených faktúr boli dodané osobou na nich uvedenou.
57. Správca dane dňa 08.07.2015 na ústnom pojednávaní oboznámil žalobcu s priebehom daňovej kontroly a s úkonmi, ktoré v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - december 2013 vykonal, čo preukazuje zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX.
58. Žalobca na základe výzvy správcu dane a oboznámenia sa s výsledkami daňovej kontroly nepredložil správcovi dane žiadne písomné dôkazy o realizácii stavebných prác podľa predložených faktúr. Správcovi dane oznámil, že žiadne doklady a dôkazy nemá, čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 11.08.2015.
59. Z vyššie uvedených skutočností nesporne vyplýva, že správca dane postupoval v súčinnosti so žalobcom. Pretože išlo o kontrolované zdaniteľné obdobie od januára do decembra 2013 a správca dane je viazaný zákonnou jednoročnou lehotou , nebolo by z časového hľadiska efektívne, ak by správca dane oboznamoval žalobcu s každým vykonaným úkonom. Keďže žalobca bol oboznámený o vykonaní daňovej kontroly, nič mu nebránilo využiť svoje práva uvedené v § 45 ods. 1 Daňového poriadku a oboznamovať sa s priebehom daňovej kontroly či už formou nahliadnutia do zápisnice z miestneho zisťovania do zapožičaných dokladov a pod..
60. Procesné práva žalobcu v danom prípade neboli správcom dane porušené, daňová kontrola bola vykonaná v zákonom stanovenej lehote a námietku žalobcu preto považuje správny súd za nedôvodnú.
61. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že vyrubovacie konanie je nezákonné z dôvodu, že vo vyrubovacom konaní správca dane v rozpore so zákonom získaval dôkazy.
62. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 46 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených, ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správcu dane... . Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie.
63. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane spísal Protokol z vykonanej daňovej kontroly č. XXXXXXXX/XXXX dňa 19.08.2015 a doručil ho žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole dňa 04.09.2015. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku deň doručení protokolu začalo vyrubovacie konanie, t.j. dňa 05.09.2015. Žalobca sa k protokolu vyjadril písomným podaním doručeným správcovi dane elektronickými prostriedkami dňa 28.09.2015 a deň po spracovaní protokolu dňa 20.08.2015.
64. Správca dane prerokoval so žalobcom vo vyrubovacom konaní pripomienky a dôkazy ním predložené, vykonal ďalšie dokazovanie a oboznámil žalobcu s priebehom a výsledkami vyrubovacieho konania (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX).
65. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak správca dane na základe pripomienok a návrhov žalobcu vykonal ďalšie dokazovanie postupoval zákonným spôsobom.
66. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“) predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
67. Podľa § 19 ods. 6 prvá veta zákon o DPH pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstará osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa tohto odseku sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby.
68. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
69. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo služby vznikla daňová povinnosť.
70. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
71. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
72. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ a d/ v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutie lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo d/.
73. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu je nesporné, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. XX/XXXX zo dňa 31.10.2013, základ dane 20.055,00 eur, 20 % DPH v sume 4.011,00 eur za zemné práce - obnova plynovodov v S. od fyzickej osoby - podnikateľa U. C., A. D. X. Správca dane preveroval realizáciu stavebných prác podľa predloženej faktúry výzvou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 28.10.2014 adresovanou U. C. na predloženie dokladov podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku. Na základe výzvy správcu dane sa dostavil dňa 11.12.2014 U. C., predložil doklady na základe vyššie uvedenej výzvy a správcovi dane podal do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2014 vysvetlenie.
74. Z jeho výpovede vyplynulo, že stavebné práce faktúrované faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 31.10.2013 nevykonal sám, nemá zamestnancov a práce si objednal u subdodávateľa spoločnosti B. s.r.o., potvrdil, že faktúru vystavil a zaúčtoval, že išlo o dodávku výkopových prác, ktoré boli vykonané.
75. Správca dane preveroval dožiadaním zo dňa 19.01.2015 u miestne príslušného správcu dane Daňového úradu W. uskutočnenie zdaniteľného obchodu podľa faktúry B. s.r.o. predloženej U. C.. Z odpovede na dožiadanie zo dňa 17.03.2015 vyplynulo, že spoločnosť B. s.r.o. je nekontaktná, posledné daňové priznanie bolo podané za 4. štvrťrok 2012, v roku 2012 nepodala žiadne hlásenie k dani zo závislej činnosti a nemala žiadnych zamestnancov. V čase realizácie zdaniteľného obchodu na stránke Finančného riaditeľstva bola spoločnosť B. s.r.o. vedená v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie. Registrácia bola zrušená ku dňu 23.02.2014.
76. Je nepochybné, že v prípade, ak si daňový subjekt uplatní nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je povinný nárok dostatočným a vierohodným spôsobom preukázať v súlade s podmienkami stanovenými v zákone o dani z pridanej hodnoty. Dôkazné bremeno podľa § 24 Daňového poriadku je na daňovom subjekte. Dokazovanie, ktoré vykonáva správca dane, slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt svoje tvrdenia spoľahlivo a vierohodne nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený (Rozsudok NS SR sp. zn.: 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010).
77. Predloženie objednávky a faktúr preukazuje existenciu zdaniteľného plnenia po formálnej stránke. Pre účely nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty je však potrebné preukázať aj materiálne, že zdaniteľné plnenie za uskutočnilo tak, ako to daňový subjekt deklaruje vo faktúre, t.j. že zdaniteľné plnenie bolo aj skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal spoľahlivo a vierohodne dodanie služby od fyzickej osoby
- podnikateľa U. C., teda že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene. U. C. síce potvrdil, že faktúrované stavebné práce uskutočnil prostredníctvom subdodávateľa B. s.r.o., avšak správca dane ďalším overovaním zistených skutočností zistil, že táto spoločnosť zamestnancov v čase realizácie zdaniteľného plnenia nemala a bola vedená v zozname platiteľov DPH, u ktorých boli zistené dôvody na zrušenie registrácie. Existovali teda dôvodné pochybnosti zo strany správcu dane, že bola služba (stavebné práce) vykonané tak, ako to deklaroval žalobca predloženou faktúrou.
78. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že postupom správcu dane došlo k porušeniu jeho zákonného práva podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, keď ho správca dane neinformoval o vypočutí U. C. dňa 11.12.2014 a nedal mu možnosť klásť svedkovi otázky. Aj keď správca dane formálne U. C. ako svedka podľa § 25 Daňového poriadku nepredvolal, v skutočnosti mu kládol otázky, ktorými sa mal vyjadrovať k zdaniteľnému obchodu žalobcu, teda nie je pochýb, že išlo o výpoveď v postavení svedka. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však vyplýva, že v prípade vady v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, sa rozhodnutie nezrušuje, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. V prípade žalobcu by to nesporne tak bolo. Sám žalobca v odvolaní a žalobných námietkach poukazuje na výpoveď U. C. svedčiacu v jeho prospech. Správny súd je preto toho názoru, že formálne opakovanie výsluchu U. C. by na záveroch správcu dane a žalovaného nič nezmenilo.
79. Žalobca v žalobe poukazoval na rozsudky Európskeho súdneho dvora č. C 80/11, C-142/11, C-285/11, C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ktoré však podľa názoru správneho súdu nie je možné aplikovať v predmetnom konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správcu dane nevyplýva tvrdenie, že došlo k podvodnému konaniu.
80. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Z ustanovenia § 63 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie žalovaného a správcu dane spĺňa všetky zákonné náležitosti a je aj dostatočne a presvedčivo odôvodnené popísaním skutkového stavu a právnou argumentáciou.
81. Správca dane v konaní zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vykonal dokazovanie za účelom overenia predložených dokladov a tvrdení žalobcu potrebné pre vydanie rozhodnutia. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že si uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty oprávnene, teda porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane nespochybňoval, že práce neboli vykonané, ale skutočnosť, že práce boli vykonané fyzickou osobou - podnikateľom uvedeným na faktúre.
82. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.
83. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 ods. 1 S.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy konania.
84. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.